Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/209/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118269762
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118269762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a

členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Márie Podhorovej, v spore žalobcu: L. Q., nar. XX.
XX. XXXX, bytom U. F. T., XXX XX P. T., štátny občan SR, v konaní právne zastúpený JUDr. Oskar
Chnápko, advokát, KOVAL & spol., advokátska kancelária so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurace Group,
so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299,
o zaplatenie sumy 1.751,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Banská Bystrica č. k. 15C/36/2018-120 zo dňa 03. 07. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 15C/36/2018-120 zo dňa 03. 07. 2019 p o t v r
d z u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný
súd“) žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 1.751,57 Eur s príslušenstvom v celom rozsahu zamietol (výrok

I.). Výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 04. 05. 2018 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy
1.751,57 Eur spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 15. 02. 2018 do zaplatenia titulom
nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2011 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s tým, že túto nadobudol na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13. 02. 2018 ako postupník od postupcu D. F., ktorý ako

vlastník osobného motorového vozidla značky Volvo S60, evidenčné Q bol účastníkom nehody dňa 11.
08. 2017, ktorú zavinil vodič druhého motorového vozidla s evidenčným č. Q U. P.. U. P. mal ako poistník
so žalovaným ako poisťovateľom uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. D. F. ako postupca oznámil žalovanému listom,
že postúpil svoju pohľadávku spolu s príslušenstvom na žalobcu. Na základe toho sa žalobca stal
aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Keďže osobné motorové vozidlo D. F. bolo po poistnej udalosti
značne poškodené, rozhodol sa pre financovanie náhrady škody formou rozpočtu. Podľa vyhotovenej

kalkulácie nákladov predstavujú náklady na opravu 3 067,06 Eur. Žalovaný listom zo dňa 30. 01. 2018
oznámil D. F., že ukončil šetrenie poistnej udalosti, a že priznáva primerané náklady na opravu formou
rozpočtuvovýške1315,49Eur.Zároveňkrátilplnenieo34,71Eurzdôvoduúdajnéhopredchádzajúceho
poškodenia zadného nárazníka. Podľa kalkulácie nákladov žalobcu zo dňa 29. 11. 2017 predstavujúnáklady na opravu podľa systému Audatex 3 067,06 Eur, a preto si žalobca ako vlastník pohľadávky voči
žalovanému uplatňuje náhradu škody vo výške 1.751,57 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi priznanou
a požadovanou výškou nákladov.

2.Súdprvejinštancievďalšomobsahuodôvodneniapoukázalnaust.§524ods.1zákonač.40/1964Zb.
Občiansky zákonník, ust. § 526 ods. 1, 2 OZ a na ust. § 6 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Konštatoval,
že medzi stranami bola sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu a výška spôsobenej škody, ktorú

žalovaný namietal. Súd sa v danom prípade stotožnil s obranou žalovaného a dospel k záveru, že
žalobca nie je vo veci aktívne legitimovaný. K zmene v osobe veriteľa môže dôjsť na základe platnej
zmluvy o postúpení pohľadávky. Účelom § 526 ods. 1 veta druhá a odseku 2 OZ je ochrana dlžníka,
ktorý plnil svoj záväzok postupcovi a oznámenie postupcu dlžníkovi je právnou skutočnosťou, s ktorou
právo spája vznik povinnosti dlžníka platiť postupníkovi. V danom prípade bolo oznámenie o postúpení
pohľadávky doručované podľa podacieho lístka dňa 09. 05. 2018, to znamená po podaní žaloby, ktorá

bola podaná dňa 04. 05. 2018. Keďže oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručované
až po podaní žaloby, bolo potrebné v konaní preukázať aktívnu legitimáciu žalobcu platnou zmluvou o
postúpenípohľadávky,ktorákudňupojednávaniavkonanípredloženánebola.Súdnevyhovelnávrhuna
odročenie pojednávania v predmetnej veci za účelom predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky, a to s
poukazom na ust. § 153 ods. 2 CSP. Uviedol, že žalobca mal dostatočný časový priestor na to, aby sám

predložil zmluvu o postúpení pohľadávky, pričom jeho aktívnu legitimáciu žalovaný od začiatku konania
namietal. Úlohou súdu nie je sanovať predchádzajúcu pasivitu sporovej strany. Súd prvej inštancie
záverom tiež konštatoval, že v konaní nebola preukázaná výška škody, ktorú je poškodený povinný
preukázať v zmysle § 15 zákona č. 381/2011 Z. z. V danom prípade dôkazné bremeno týkajúce sa
nároku na náhradu škody zaťažovalo žalobcu, a to nie len čo do základu nároku, ale aj čo do jeho výšky.

Základ nároku nebol sporný, sporná bola jeho výška. Žalobca sám tvrdil, že vozidlo nebolo opravované
v servise a nebola za opravu vystavená žiadna faktúra. Pri určení výšky škody vychádzal z kalkulácie
nákladov vypracovanej prostredníctvom systému Audatex. Takýto spôsob preukazovania poškodenia
stačí pri havarijnom poistení, kde však ide o poistné plnenie na základe konkrétnej zmluvy o havarijnom
poistení a platia tam zmluvné dojednania dohodnuté zmluvnými stranami. S poukazom na tieto dôvody

súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 CSP podľa pomeru úspechu a
povinnosť náhrady trov konania uložil žalobcovi v celom rozsahu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a §

365 ods. 1 písm. e/ CSP. Žalobca uviedol, že s právnym názorom súdu prvej inštancie ako i s jeho
právnym posúdením nie je možné sa stotožnil. Dlžník, ktorému bolo postúpenie pohľadávky oznámené
postupcom, je povinný plniť postupníkovi a nemá právo dožadovať sa preukázania zmluvného
vzťahu, teda zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá je individuálnym súkromnoprávnym úkonom
medzi postupcom a postupníkom. Oznámenie o postúpení pohľadávky je plnohodnotným legitimačným

nástrojom, ktorým dlžník záväzne identifikuje osobu postupníka a žiadny ďalší právny úkon ani inú
právnuskutočnosťzákonvtejtosúvislostinevyžaduje.Súdnáslednevkonaníprotiuvedenémudlžníkovi
vychádza z právnych účinkov notifikačného úkonu postupcu a platnosť, či neexistenciu samotnej zmluvy
o postúpení pohľadávky neposudzuje ani ako prejudiciálnu otázku. Len v prípade, ak by nebol žalovaný
notifikovaný osobou postupcu, môže žalobca ako postupník preukázať vlastnú aktívnu legitimáciu,

a to zmluvou o postúpení. Totožný názor vyslovil i Najvyšší súd SR sp. zn. 4Obo/2010/2001, v
ktorom bolo konštatované, že „ relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z
takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení“. V danom prípade nie je sporné, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo

žalovanému oznámené zo strany postupcu. Pokiaľ aj žalovaný namieta, že mu oznámenie o postúpení
doručené nebolo, oboznámil sa s týmto oznámením v tomto konaní, kde žalobca uvedenú listinu
predložil ako dôkaz a je bez akéhokoľvek právneho významu, či oznámenie o postúpení pohľadávky
bolo žalovanému doručované pred alebo po podaní žaloby. Ak o vyplýva z oznámenia o postúpení
pohľadávky, k postúpeniu došlo na základe zmluvy uzatvorenej dňa 13. 02. 2018, pričom žaloba

bola na prvostupňový súd podaná dňa 04. 05. 2018. Žalobca ako postupník sa tak stal veriteľom
žalovaného ako dlžníka dňom uzatvorenia zmluvy o postúpení, teda dňa 13. 02. 2018, bez ohľadu na
tú skutočnosť, či došlo k oznámeniu postúpenia pohľadávky alebo jeho preukázaniu. Uvedený právny
názor vyslovil v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 22Cdo/3019/2009. Obsah ani forma oznámenia o postúpenípohľadávky nie je zákonom upravená. Z hľadiska procesnoprávnych požiadaviek na dokazovanie v
konaní o vymoženie postúpenej pohľadávky, pokiaľ bolo žalovanému postúpenie pohľadávky oznámené
postupcom, postačuje žalobcovi na preukázanie cesie (postúpenia) v konaní dôkaz o tejto skutočnosti,

čozostranyžalobcubolosplnené,niejepovinnosťoužalobculegitimovaťsanavyšepredloženímzmluvy
opostúpenípohľadávky,takakotouviedolvnapadnutomrozhodnutíprvostupňovýsúd.Žalobcatakbolv
konaní aktívne legitimovaný a svoju legitimáciu aj náležitým spôsobom preukázal. Napriek nesprávnemu
právnemu posúdeniu, čo následne zakladá nesprávnosť samotného napadnutého rozhodnutia, žalobca
na pojednávaní, na ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané, navrhol odročiť pojednávanie za

účelom predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky, čo prvostupňový súd zamietol. Prvostupňový
súd nielenže vec nesprávne právne posúdil ale zamietol i návrh na vykonanie dôkazu potrebného
k zisteniu rozhodujúcich skutočností. Ďalej žalobcu poukázal na nesprávne označenie zákona č.
381/2011 Z. z. súdom prvej inštancie ako zákona o zrušení kolkových známok, hoci tento je z hľadiska
právneho posúdenia výšky uplatňovaného nároku absolútne irelevantný. Pokiaľ ide o preukázanie
výšky uplatneného nároku, nie je možné súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že výška škody

nebola žalobcom preukázaná. Kalkuláciu, ktorú žalobca predložil obsahuje podrobný a presný rozpis
nákladov, ktoré právnemu predchodcovi žalobcu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou. Motorové
vozidlo právneho predchodcu žalobcu nebolo opravované v servise, v dôsledku čoho si nechal vyhotoviť
predmetnú kalkuláciu, ktorá odôvodňuje výšku nákladov opravy vozidla v servise. V danom prípade
nie je potrební, aby poškodený vykonal opravu vozidla. Škoda na majetku vznikne okamihom vzniku

škodovej udalosti. Preto výška uplatneného nároku (výška škody) bola zo strany žalobcu náležitým
a hodnoverným spôsobom preukázaná. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
1.751,57 Eur so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.757,- Eur od 15. 02. 2018
do zaplatenia, všetko na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a

zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť náhrady trov konania alebo alternatívne navrhol napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalobcu sa podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09. 09.
2019 vyjadril žalovaný. Uviedol, že hmotnoprávnou námietkou žalovanej týkajúcej sa aktívnej vecnej

legitimácie sa súd riadne a správne zaoberal a vysporiadal v odsekoch 15 až 16 rozsudku a žalovaná sa
plne stotožňuje s odôvodnením súdu ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Osobitne
žalovaná poukazuje na skutočnosť, že od počiatku namietala aktívnu legitimáciu žalobcu okrem iného aj
z dôvodu absencie zmluvy o postúpení pohľadávky. Podporne v ostatnom poukázala žalovaná na svoje
vyjadrenie k žalobe zo dňa 02. 07. 2018 a zo dňa 14. 09. 2018. Súd správne poznamenal, že žalobca mal

dostatok času od podania žaloby zo dňa 04. 05. 2018 až po pojednávanie 03. 07. 2019 na predloženie
zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom tak až do uvedeného pojednávania neurobil. Až na pojednávaní
dňa 03. 07. 2019 požiadal žalobca o poskytnutie dodatočnej lehoty na predloženie zmluvy o postúpení,
pričom na danom pojednávaní žalobca nevedel túto zmluvu o postúpení pohľadávky poskytnúť súdu ani
len k nahliadnutiu. Súd vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti sporového konania a zásadu arbitrárneho

poriadku (článok 10 CSP) žalobcovi neposkytol dodatočnú lehotu na produkovania dôkazov. Žalovaná
je preto toho názoru, že súd v danom prípade postupoval správne a v súlade s CSP. Žalobca v podanom
odvolaní tvrdí, že predloženou kalkuláciou nákladov na opravu preukázal svoj nárok na náhradu škody.
Žalovaná má ďalej za to, že v danom prípade žalobca nepreukázal výšku skutočnej škody, a to žiadnym
spôsobom. Poistné plnenie závisí najmä od rozsahu následkov spôsobených poistnou udalosťou na

poistenej veci. Znamená to, že poistné plnenie je v danom prípade v zásade totožné skutočnej výške
škody ktorú utrpel poistnou udalosťou žalobca a ktorej výške žalobca do dnešného dňa relevantným
spôsobom nepreukázal. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

5. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 01. 10. 2019. Podaním
datovaným dňa 07. 10. 2019 súdu doručeného dňa 09. 10. 2019 sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril
žalobca.Uviedol,ženiejepravdoutvrdeniežalovaného,žežalobcanepreukázalpostúpeniepohľadávky
a jej samotné oznámenie žalovanému. Žalobca v konaní predložil oznámenie o postúpení pohľadávky
spolu s podacím lístkom, z ktorého je zrejmé, že právny predchodca žalobcu D. F. oznámil žalovanému,

že medzi ním a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky. Je absolútne irelevantné spochybňovanie
žalovaného, či mu bolo uvedené oznámenie doručené, alebo nie, nakoľko žalobca podaním zo dňa 23.
07. 2018 toto oznámenie spolu s podacím lístkom do konania predložil. Z uvedeného je nepochybné,
že žalovaný mal vedomosť o tom, že k postúpení pohľadávky žalobcu došlo. Žalobca opätovnepoukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo/210/2001, ku ktorému sa žalovaný nevyjadril a na ktoré
poukázal žalobca v podanom odvolaní. Žalovanému bolo preukázateľným spôsobom oznámené zo
strany právneho predchodcu žalobcu, ako postupcu, že došlo k postúpeniu vymáhanej pohľadávky na

žalobcu, čo bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Prvostupňový súd bol
povinný z uvedeného oznámenia vychádzať a nemal skúmať samotnú existenciu zmluvy o postúpení
pohľadávky. Pokiaľ ide o údajné nepreukázanie výšky spôsobenej škody, je nutné opätovne zdôrazniť,
že likvidácia škodovej udalosti bola v danom prípade riešená formou rozpočtu. Ide o výpočet poistného
plnenia kalkuláciou nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla pomocou automobilového

opravárenského softwaru. V týchto prípadoch nedochádza k likvidácii škodových udalostí na základe
faktúry vystavenej servisom, z ktorej by bolo zrejmé, aká bola cena ich opravy. V prípade likvidácie
formou rozpočtu poskytne poisťovňa poškodenému plnenie na základe vyhotovenej kalkulácie a je na
poškodenom akým spôsobom následne opravu vozidla vykoná. Je potrebné uviesť, že poškodenému
nevznikánároknaplnenievykonanímopravypoškodenéhovozidla,alevznikomškodovejudalosti.Preto
poukazovanie žalovaného na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, či k oprave poškodeného vozidla

došlo, je absolútne irelevantné. Vzhľadom na uvedené dôvody opätovne žalobca odvolaciemu súdu
navrhol rozhodnúť tak, ako uviedol vo svojom odvolacom návrhu.

6. Vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k vyjadreniu žalovaného bolo doručeného právnemu
zástupcovi žalovaného dňa 26. 10. 2019.

7.Žalovanýsakvyjadreniužalobcuvyjadrilprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcudňa05.11.2019,
pričom tento vo svojom obsahu zotrval svojich vyjadreniach a prednesoch učinených v prejednávanej
veci a zotrval na stanoviskách obsiahnutých vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu.
8. Uvedené vyjadrenie bolo doručované právnemu zástupcovi žalobcu. Vyjadrenie žalobcom podané

nebolo.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“) preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade
s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387

ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a

dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania,
ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie
náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220
ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody žalobcu uvedené v jeho

odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel odvolací súd k záveru, že
podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v
napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom
odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci
odvolací súd nezistil žiadne vady konania, v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali

procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštanciezhľadiskaposúdeniaopodstatnenostižalobyžalobcudospelksprávnymskutkovýmaprávnym
záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na
chybnom hodnotení dôkazov.

13.Vprejednávanejvecisúdprvejinštanciežalobuvovecisamejvcelomrozsahuzamietolsťažiskovým
odôvodnením o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V podanom odvolaní žalobca naopak
tvrdí, že súdu pri podaní žaloby preukázal relevantnú skutočnosť a to oznámenie pôvodného postupcu
- D. F. o postúpení pohľadávky žalovanému, pričom fotokópiu oznámenia o postúpení pohľadávkypredložil spolu so žalobou . V dôsledku uvedeného namietal žalobca jednak postup súdu zaoberajúceho
sa skúmaním aktívnej vecnej legitimácie, čo i len prejudiciálne vyhodnocovanou zmluvou o postúpení
pohľadávok a tiež namietal i procesný postup súdu prvej inštancie, keď návrh žalobcu (jeho právneho

zástupcu) na odročenie pojednávania za účelom predloženia zmluvy o postúpení pohľadávok zamietol
a pojednávanie za týmto účelom odmietol odročiť s poukazom na zásadu koncentrácie konania.

14. Odvolací súd sa oboznámil s predloženým spisovým materiálom a z uvedeného zistil, že žalobca
v podanej žalobe tvrdil, že je postupníkom žalobou uplatňovanej pohľadávky voči žalovanému, jemu

postúpenej žalobcom tvrdenou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 02. 2018 z osoby postupcu
- I.. D. P., ktorému reálne vznikla škoda a zároveň i pôvodná tvrdená pohľadávka voči žalovanému
(poisťovni). Samotnú zmluvu o postúpení pohľadávok žalobca k žalobe nepripojil, avšak súčasťou
listinných dôkazov predložených spolu so žalobou je podanie nazvané ako „Oznámenie o postúpení
pohľadávky“ postupcu označeného ako I.. D. F., V. XX/F. XXX XX Q., bez uvedenia dátumu vyhotovenia.
Dôkaz o tom, že predmetné oznámenie o postúpení pohľadávky bolo doručené žalovanému resp. či sa

dostalo takéto oznámenie do dispozície žalovaného, so žalobou predložený nebol.

15. Následne až podaním žalobcu zo dňa 23. 07. 2018 t. j. po viac než dvoch mesiacoch po podaní
žaloby, žalobcasúdupredložilfotokópiupodacieholístkaSlovenskejpošty,zktoréhovyplývaodosielateľ
I.. D. F., V. XX/Q. XXX XX Q.; adresátom bola poisťovňa Kooperativa a. s. so sídlom Štefanovičova 4,

816 23 Bratislava, pričom však z uvedeného podacieho lístka nie je zrejmé aká zásielka, listina bola
odosielateľom odosielaná.

16. Vzhľadom na tú skutočnosť, že v konaní bolo žalobcom predložené len Oznámenie postúpenia
pohľadávky postupcom, ktoré bolo doručované žalovanému oznamované až po podaní žaloby na

súd, správne súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom konaní
popísaným spôsobom. V tejto súvislosti podporiac správnosť postupu a záverov súdu prvej inštancie
odvolací súd pri otázke aktívnej vecnej legitimácie poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2
Cdo 205/2009 zo dňa 29. 06. 2010, v ktorom bolo vyslovené: „aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),

resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotno-právny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou účasťou každého súdneho konania. Súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a to aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.
To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa s ňou v konaní nezaoberal“.

17. Súd prvej inštancie teda správne sa zaoberal skúmaním otázky vecnej legitimácie, ako stavu
vyplývajúceho z hmotného práva a to pre ustálenie otázky, či žalobcovi prináleží hmotnoprávne
oprávnenie popísané v žalobe a žalobou uplatňované, nakoľko z listinných dôkazov predložených
súdu takéto hmotno-právne oprávnenie žalobcu v čase podania žaloby nevyplývalo, nebolo preukázané

listinnými dôkazmi. Samotným predložením listiny „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ nie je
preukázané, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanému (poisťovni Kooperativa, a.s.) i skutočne
oznámené, nebolo preukázaná že k relevantnému oznámeniu postupcu o postúpení pohľadávky na
tretiu osobu dlžníkovi i skutočne došlo. Pokiaľ žalovaný i v podanom odvolaní podporne poukazoval na
rozhodnutieNajvyššiehosúduSRObo210/2001,vktorombolokonštatované,že„relevantnéoznámenie

postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky, pričom z takého oznámenia súd vychádza bez toho, aby ako
prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť o postúpení zmluvy“, k uvedenému odvolací súd
uvádza, že rozhodnutie uvádzané žalobcom je jednak rozhodnutím Najvyššieho súdu SR konajúceho,
ako súdu druhej inštancie, t.j. súdu odvolacieho v obchodnej agende, v protiklade s uznesením

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 205/2005 zo dňa 29. 06. 2010, na ktoré vyššie poukázal odvolací
súd a ktoré možno považovať za súčasť ustálenej judikatúry najvyššej súdnej autority a jednak i
žalobcom uvádzané rozhodnutie predpokladá vo vyslovenej právnej vete „relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky“. V prejednávanej veci však nebola ani naplnená premisa
„relevantného oznámenia postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky“ a to z dôvodu, že žalobca v

podanej žalobe nepreukázal žiadnym dôkazom reálne odoslanie či doručenie, podania nazvaného ako
„Oznámenie o postúpení pohľadávky“ postupcu, pričom dodatočne v konaní predložený podací lístok
s uvedeným adresátom žalovaným, nijakým spôsobom neosvedčuje, nepreukazuje obsah zasielanej
listiny (a zároveň žalovaný jemu vykonané oznámenie postúpenia pohľadávky popiera). Z uvedenéhotak nemožno jednoznačne ustáliť, že podaním odovzdaným na poštovú prepravu dňom 09. 05. 2018,
t. j. 5 dní po podaní žaloby žalobcu na súde, bola žalovanému oznámená práve skutočnosť postúpenia
pohľadávky postupcom.

18. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že neušla jeho pozornosti zrejmá nezrovnalosť v označení osoby
postupcu (žalobcom) - I.. D. F. a označení osoby - účastníka dopravnej nehody, ktorému bola spôsobená
škoda a od ktorej si zároveň žalobca odvodzuje svoje právo (pohľadávku) uplatňované v predmetnom
konaní - I.. D. F.. Uvedené odlišné označenie postupcu v časti jeho priezviska vyplýva z listinných

dôkazov nachádzajúcich sa na č.l. 69, 70, 71. Z listiny „Uplatnenie nároku na náhradu škody“ zo dňa
30. 08. 2017 (č.l. 69 spisu) vyplýva v časti „C) vodič poškodeného vozidla v čase nehody“ označenie
poškodeného, ktorému mu vznikla škoda, v časti „Meno a adresa vodiča“: D. F., V. XX/E., XXX XX
Q.. Uvedené je vyplnené ručným písmom a podpísané osobou označeného poškodeného - A. F..
Tiež z formulárovej listiny „Správa o nehode“, ktorú spravidla vypĺňajú účastníci dopravnej dohody
bezprostredne po nej, (na č.l. 70 spisu) z časti nazvanej „Vozidlo B“ vypĺňanej ručným písmom v časti

„Poistník/poistený“ je uvedené meno a priezvisko D. F. (nie D. F. ako označuje žalobca) a následne na č.
l. 71 sa nachádza fotokópia vodičského preukazu I.. D. F., (nie G.) ako jediný doklad totožnosti osoby, od
ktorej si žalobca odvodzuje svoju pohľadávku na základe „Oznámenia o postúpení pohľadávky“. V tejto
žalobcom predloženej písomnosti („Oznámenie o postúpení pohľadávky“) bol postupca označený v časti
záhlavia ako I.. D. F., rovnako bol takto v rozpore s dokladom totožnosti, bol označený v časti podpisu

postupcu (D. F., nie R. N.). Je však málo pravdepodobné, že by sa samotný postupca pohľadávky
v jednom právne relevantom úkone, sám nesprávne označil v časti svojho vlastného priezviska a to
hneď dvakrát. I z tohto dôvodu odvolací súd vyhodnotil samotné „Oznámenie o postúpení pohľadávky“
ako nepostačujúce pre preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nehodnoverné, ktorého riadne
doručenie žalovanému ako tvrdenému dlžníkovi navyše zostalo nepreukázané v celom konaní pred

súdom prvej inštancie, ako i v konaní pred súdom odvolacím.

19. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobca v čase podania žaloby, a následne ani v celom
priebehu konania vedeného pred súdom prvej inštancie do momentu vyhlásenia uznesenia o skončení
dokazovania náležitým spôsobom nepreukázal ani relevantné oznámenie skutočného postupcu o

postúpení pohľadávky dlžníkovi a nepreukázal ani samotné postúpenie pohľadávky, t. j. nepreukázal
listinnými dôkazmi hmotnoprávne oprávnenie, ktorého priznania sa žalobou domáha, správny bol postup
a záver súdu prvej inštancie, keď žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.

20. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta taktiež porušenie jeho práva na spravodlivý súdny

proces tým, že konajúci súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na odročenie pojednávania za
účelom predloženia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 02. 2018, odvolací súd nepovažuje
uvedenú odvolaciu námietku za odôvodnenú. Žaloba v predmetnej veci bola podaná na súde dňa 04.
05. 2018. Po prvotnom posúdení konajúceho súdu, že vo veci nie je možné vydať platobný rozkaz,
bola žaloba zaslaná na vyjadrenie žalovanému a po jeho vyjadrení k veci, súd prvej inštancie zaslal

predmetné vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu s možnosťou sa k uvedenému vyjadriť (§ 167 ods.
3 CSP) v lehote 15 dní a zároveň s poučením, že „na neskôr predložené a označené skutočnosti a
dôkazy súd nemusí prihliadnuť (§ 153 ods. 2 a § 167 ods. 3 CSP)“. Na uvedenú výzvu s obsiahnutým
poučením, doručenú právnemu zástupcovi žalobcu dňa 12. 07. 2018, reagoval právny zástupca žalobcu
vyjadrením zo dňa 23. 07. 2018 a predložením „Oznámenia o postúpení pohľadávky“ bez uvedenia

dátumu a už vyššie uvedeným podacím lístkom Slovenskej pošty zo dňa 09. 05. 2018.
V ďalšom procesnom postupe, po ostatnom vyjadrení oboch sporových strán a opätovnom poučení
súdom prvej inštancie, že „na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí
prihliadnuť podľa 153 ods. 2 CSP“, bol vo veci súdom určený termín pojednávania na dňa 03. 07. 2019,
na ktoré bol žalobca predvolaný a o ktorom bol právny zástupca žalobcu upovedomený dňa 02. 05. 2019

(č.l. 113 spisu). V uvedenom predvolaní sa uvádza: „Prineste si na toto pojednávanie listiny, ktoré sa na
vec vzťahujú a nie sú doposiaľ v prvopise na súde“.
Na pojednávanie vo veci dňa 03. 07. 2019 sa dostavil právny zástupca žalobcu - JUDr. Andrej Staroň,
na základe substitučného plnomocenstva, ktorý po vykonanom dokazovaní oboznamovaním listín
nachádzajúcich sa v spise žiadal o odročenie pojednávania za účelom predloženia listinného dôkazu -

Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13. 02. 2018, ktorou v čase konaného pojednávania (a na ňom
vykonávanéhodokazovania)nedisponoval.Pokiaľsúdprvejinštanciežiadostioodročeniepojednávania
nevyhovel, vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol na základe dôkazov predložených
oboma sporovými stranami v konaní vedenom rok a dva mesiace (do vyhlásenia dokazovania zaskončené), uvedený postup súdu prvej inštancie je súladný zo zásadou kontradiktórnosti konania,
koncentráciekonaniaahospodárnostikonania,naktorýchjecivilnésporovékonaniezaloženéazároveň
žalobcovi, ako strane sporu, popísaným spôsobom procesným postupom súdu nebolo odňaté právo

na spravodlivé súdne konanie, nakoľko možnosť na vyjadrenie a predloženie listinných dôkazov mu
bola v konaní poskytnutá opakovane (viď postup súdu prvej inštancie popísaný vyššie), pričom o
povinnosti predložiť vo veci dôkazy bol súdom poučený, rovnako ako o následkoch ich nepredloženia (t.j.
následkoch zákonnej, ako i sudcovskej koncentrácie konania). Už len pre úplnosť odvolací súd uvádza,
že Zmluvu o postúpení pohľadávky, pre predloženie ktorej žiadal žalobca odročenie pojednávania,

žalobca nepredložil ani v odvolacom konaní.

21. Záverom odvolací súd uvádza, že pokiaľ nebola v konaní preukázaná aktívna vecná legitimácia
žalobcu a uvedené je bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie žaloby, je potom nadbytočné akékoľvek
skúmanie výšky žalobou uplatňovaného nároku. Z tohto dôvodu sa potom odvolací súd nezaoberal
ani odvolacou námietkou žalobcu tvrdeného správne preukázaného postupu pri určení výšky žalobou

uplatňovaného nároku na náhradu škody.

22. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnom
výroku I. potvrdil ako vecne správny.

23. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania
obsiahnuté vo výrokovej časti II. rozsudku, ktorým prvoinštančný súd uložil povinnosť náhrady škody
žalovanej žalobcovi „v plnom rozsahu“, pričom dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval
správne podľa ust. § 255 ods. 1 CSP vyhodnotiac celkový procesný úspech žalovaného v konaní, keď
žaloba žalobcu bola súdom prvej inštancie v celom rozsahu zamietnutá. Z uvedených dôvodov odvolací

súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny i v závislom výroku II.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP, §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní, iniciovanom žalobcom, tento nebol úspešný
ani sčasti a procesne úspešnou stranou sporu bol tak v odvolacom konaní v celom rozsahu žalovaný.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že v súvislosti s odvolacím konaním žalovanému preukázateľne vznikli
trovy za úkony vyjadrenia sa k odvolaniu a k ďalšiemu vyjadreniu žalobcu, odvolací súd rozhodol tak,
že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania.
O výške trov konania rozhodne osobitným uznesením súd prvej inštancie uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).