Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jaroslav Bugeľ
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 1T/134/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616010291
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2019:8616010291.19
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Jaroslav Bugeľ, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.
októbra 2019, v trestnej veci proti obž. G.. P. U. pre prečin nátlaku podľa § 192 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 285 písm. a) Tr. por. súd obžalovaného
G.. P. U., nar. XX.X.XXXX v X., trvale bytom H. XX, okr. X., starostu obce H.,
o s l o b o d z u j e
spodobžalobyOkresnéhoprokurátoravoSvidníkuzodňa29.10.2016,sp.zn.Pv31/15/7712-53,vktorej
mu bol kladený za vinu skutok,
ž e
ako starosta obce H., okr. Svidník, ktorému bola známa hmotná núdza, ako aj nepriaznivé majetkové a
osobné pomery občanov obce W. F., X. X., Q. X., U. L., Y. X., Y. O., P. X., T. F. a F. O. v období od leta
2014 najneskôr do 15.11.2014 sa mal u nich domáhať, aby v komunálnych voľbách 2014, konaných dňa
15.11.2014 v budove miestneho obecného úradu volili za starostu obce iba jeho, lebo inak im neumožní
naďalej pracovať v rámci verejnoprospešných prác v obci, ani v rámci iných obecných prác, ako aj
ukončí s nimi nájomné zmluvy v obecných bytoch a U. L. mal tiež nútiť, aby v školskom roku 2014/2015
umiestnila svoje deti do základnej školy v obci, lebo inak s ňou nebude podpísaná dohoda o menších
obecných službách,
t e d a
- mal iného nútiť, aby niečo konal, zneužívajúc jeho hmotnú núdzu, naliehavú nemajetkovú potrebu a
tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi a taký čin mal spáchať na viacerých osobách,
ako závažnejším spôsobom konania,
č í m m a l s p á c h a ť
- prečin nátlaku podľa § 192 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák.,
lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. o d ô v o d n e n i e :
Okresný prokurátor vo Svidníku dňa 2.12.2016 pod č. Pv 31/15/7712-53 podal obžalobu na Okresný súd
vo Svidníku na obv. Bc. P. U. na tom skutkovom základe, že ako starosta obce H., okr. Svidník, ktorému
bola známa hmotná núdza, ako aj nepriaznivé majetkové a osobné pomery občanov obce W. F., X. X., Q.
X., U. L., Y. X., Y. O., P. X., T. F. a F. O. v období od leta 2014 najneskôr do 15.11.2014 domáhal sa u nich,
aby v komunálnych voľbách 2014, konaných dňa 15.11.2014 v budove miestneho obecného úradu volili
za starostu obce iba jeho, lebo inak im neumožní naďalej pracovať v rámci verejnoprospešných prác v
obci, ani v rámci iných obecných prác, ako aj ukončí s nimi nájomné zmluvy v obecných bytoch a U. L.
tiež nútil, aby v školskom roku 2014/2015 umiestnila svoje deti do základnej školy v obci, lebo inak s ňou
nebude podpísaná dohoda o menších obecných službách. Konanie obvineného Bc. P. U. kvalifikoval
ako prečin nátlaku podľa § 192 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom § 138 písm. j) Tr. zák.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, splnomocnenkyňu poškodených U. L.,
svedkov-poškodených W. F., X. X., Q. X., U. L., T. F., Y. X., Y. O., P. X., B. L., F. O. a svedkov M. F., D.
U. a P.. F. W. , ako aj oboznámil listinné dôkazy a zistil nasledovné.
Obž. G.. P. U. v prípravnom konaní pri výpovedi dňa 14.08.2015 uviedol, že skutok, ktorý mu je kladený
za vinu, sa v žiadnom ohľade nezakladá na pravde a ako starosta obce H. nevyužíval žiaden nedovolený
nátlak takým spôsobom, ktorý sa mu kladie za vinu. Ďalej uviedol, že starostom obce H. je už tretie
volebné obdobie od roku 2007. V rámci volieb, konaných dňa 15.11.2014, nevykonával žiadnu kampaň
a ani ju za neho nevykonávala žiadna iná osoba alebo organizácia, práve naopak p. L. bola tá, ktorá
podľa neho robila masívnu kampaň v obecnom kultúrnom dome až do skorých ranných hodín, kde
podávala občerstvenie, alkoholické nápoje a darčeky. Upresnil, že obec v zastúpení starostom obce, ako
štatutárom zamestnáva asi 60 až 80 občanov, pričom len jeden z nich je nerómskeho pôvodu. Všetci sú
evidovaní na úrade práce a po splnení podmienok podpíšu s obcou dohodu o maloobecných službách,
za ktoré je im vyplácaná odmena vo výške 63 eur. Túto odmenu im vypláca úrad práce na základe počtu
odpracovaných hodín, pričom práve starosta je ten, kto im podpisuje dochádzku. Uviedol, že tvrdenia
svedkov sa nezakladajú na pravde, pretože on nikdy žiadneho občana z maloobecných prác nevyhodil,
práve naopak potvrdenia podpisoval, aj napriek tomu, že nemali odpracovaný potrebný počet hodín,
vediac o tom, že ak by im to nepotvrdil, tak by prišli o spomínaných 63 eur mesačne, čo on nechcel z
dôvodu ich zlej sociálnej situácie. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru, svedkov, ktorí vypovedajú proti
nemu, ovplyvňuje protikandidátka U. L. z dôvodu, že skoro všetky výpovede sú identické. Čo sa týka
tvrdenia, že sa mal vyhrážať občanom, že ak ho nebudú voliť, tak ich vyhodí z bytov nižšieho štandardu,
tu uviedol, že samotný starosta to ani nemôže urobiť, nakoľko občania majú s obcou podpísanú nájomnú
zmluvu.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 21.02.2019 po jeho poučení urobil v zmysle § 257 ods. 1
písm. a) Tr. poriadku vyhlásenie, že zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, je nevinný. V úvode zotrval na
svojej výpovedi z prípravného konania a ďalej doplnil, že prácu Rómov, týkajúcu sa maloobecných prác
na obecnom úrade riadila jeho manželka D. U. ako asistentka sociálneho terénneho pracovníka F. W..
Zdôraznil, že nebolo povinnosťou obce tieto zmluvy uzatvárať, obžalovaný však tieto zmluvy uzatvoril so
všetkýmiosobami,ktorémohlipredmetnéprácevykonávaťaanisjednýmobčanomtútozmluvunezrušil.
Uviedol, že samotné uzatvorenie zmluvy bolo viazané na presne stanovené zákonné podmienky a keď
ich občan nespĺňal, nemohla s ním byť predmetná zmluva uzatvorená. Obžalovaný poprel aj to, že sa
mal poškodeným vyhrážať, že ak zoberú svoje deti zo ZŠ v Roztokách, tak s nimi budú zrušené zmluvy
o vykonávaní prác. V tejto súvislosti uviedol, že obecné zastupiteľstvo asi 2 roky pred voľbami prijalo
uznesenie, že pokiaľ nebudú občania obce dávať deti do ZŠ v Roztokách, tak dôsledkom toho bude
to, že budú s nimi ukončené zmluvy o vykonaní obecných prác. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola
skutočnosť, že v škole bolo málo detí a obec nemala voľné finančné prostriedky, ktorými by financovala
chod školy. Zdôraznil, že aj napriek tomu, že T. F. dala svoje dieťa do ZŠ v Nižnom Mirošove, zmluvu o
vykonaní obecných prác s ňou neukončil, vediac o tom, že svojím konaním porušil uznesenie obecného
zastupiteľstva. V závere svojej výpovede uviedol, že čestné prehlásenia, ktoré tvoria súčasť spisového
materiálu, boli popodpisované pri bytovkách poškodených a samotný text čestného prehlásenia im
diktovala p. L.. Obžalovaný uviedol, že disponuje aj informáciami o tom, že v niektorých prípadoch
dokonca tento text aj sama písala.SvedkyňaU.L.vosvojejvýpovedivprípravnomkonanízodňa03.02.2015uviedla,žetrestnéoznámenie
na obžalovaného podala, nakoľko mala podozrenie, že zo strany starostu obce Roztoky p. U. došlo k
spáchaniu trestného činu v súvislosti s predvolebnou kampaňou pred voľbami do samosprávy, ktoré sa
konali dňa 15.11.2014. O nekalej činnosti starostu obce sa dozvedela od občanov obce, ktorí za ňou
prišli až domov a povedali jej to.
Na hlavnom pojednávaní dňa 21.02.2019 uviedla, že bezprostredne po ukončení volebného aktu dňa
15.11.2014 a po predbežných výsledkoch boli pri volebnej miestnosti nedorozumenia medzi občanmi,
niektorí z nich jej volali, preto hneď volala okresnú volebnú komisiu, že čo s tým majú robiť. Následne
boli do obce poslaní policajti, ktorí povedali, že majú spísať prehlásenia, teda tí, čo neboli spokojní s
výsledkami volieb. Následne boli vypočutí nespokojní občania na polícii, kde uvádzali okolnosti, prečo
nie sú spokojní so starým starostom. Kto čítal tieto výpovede, vie, že každý z nich uvádzal svoje vlastné
okolnosti, s ktorými nie je spokojný, preto nie je pravdou, aby som ich ja na tieto výsluchy navádzala.
Čestné prehlásenia boli potom spísané z dôvodu, aby niektorí z týchto občanov „necúvli“. Ďalej uviedla,
že s poškodenými začala komunikovať v podstate až po roku, resp. po tom, čo začalo trestné stíhanie,
keď títo všetci za ňou chodili a sťažovali sa, že sa im starosta opätovne vyhráža. Ďalej uviedla, že
ona konkrétnu skúsenosť s tým, aby sa obžalovaný niekomu vyhrážal alebo niekoho nútil, nemá. Tieto
tvrdenia má iba z podania poškodených. Kedy a akým spôsobom boli písané čestné prehlásenia, resp.
jedna časť, svedkyňa uviesť nevie, nakoľko uviedla, že tieto boli písané rôzne po domoch jednotlivých
poškodených. Tieto prehlásenia boli podpisované po volebnej noci, a to na podnet vyšetrovateľa.
Niektoré prehlásenia boli podpisované aj bez jej prítomnosti, kedy tam vôbec nebola. Ďalej uviedla, že
nepopiera, že sa s ňou boli radiť, či majú napísať tieto prehlásenia a čo v nich majú napísať, ale samotné
prehlásenia písali sami a dobrovoľne. Svedkyňa uviedla, že v súvislosti s konkrétnymi okolnosťami, ktoré
uvádzali poškodení, sa už teraz po 5 rokoch nevie vyjadriť, ale vie, že to boli sťažnosti. Na otázku kedy
a kde jej mala poškodená p. F. uviesť, že obžalovaný sa jej vyhrážal, uviedla, že vzhľadom na odstup
času si to už nepamätá.
Svedkyňa-poškodená W. F. na hlavnom pojednávaní dňa 21.02.2019 vypovedala, že bola za
obžalovaným, aby ju zamestnal na VPP. Uviedla, že si z toho robil žarty a povedal jej, že keď ho nebude
voliť, tak ju na VPP nezamestná. Mal jej to povedať pred voľbami v roku 2014. Nakoniec s ňou dohodu
o VPP podpísal, pričom všetky podmienky dohody prejednávala osobne s ním. Tvrdenie, že keď ho
nebude voliť, tak jej nedá prácu, jej povedal iba jedenkrát. Ďalej uviedla, že starosta jej peniaze nikdy
nepožičiaval, nikdy sa jej nevyhrážal vyhodením z bytu alebo že jej niečo nedá, neposkytne. Následne
bola svedkyni prečítaná výpoveď z prípravného konania (tretí odsek na č.l. 61) a bola vyzvaná, aby sa
vyjadrila k prečítanej časti, pričom uviedla, že v tom čase brala tabletky, bola nazlostená, a to, čo je
uvedené vo výpovedi, nie je pravdou. K prečítanej výpovedi svedkyne z prípravného konania (č.l. 71)
táto svedkyňa uviedla, že stále berie tabletky, že to, čo je tam uvedené, povedala, ale nepovedala, že ju
starosta vyhodí z bytu. Uviedla, že berie tabletky Oxazepam. Keď ich zoberie, točí sa jej hlava a nevie,
čo má rozprávať. Teraz sa jej v hlave netočí a tabletku dnes nezobrala.
Svedkyňa-poškodená X. X. na hlavnom pojednávaní dňa 22.03.2019 vypovedala, že s odstupom času si
nepamätá na všetky okolnosti prípadu. Len z počutia od B. L. „zachytila“, že v súvislosti s voľbami, ktoré
sa mali opakovať v obci, mal obžalovaný dávať peniaze niektorým ľuďom, ale ona svedkom takýchto
praktík nebola. Následne bola svedkyni prečítaná výpoveď z prípravného konania (č.l. 101 a 111) a bola
vyzvaná, aby sa vyjadrila k prečítaným častiam, pričom uviedla, že je pravdou to, čo bolo prečítané
sudcom na hlavnom pojednávaní. Vie to z rozprávania svojho manžela, ale jej sa obžalovaný žiadnym
spôsobom nevyhrážal. Uviedla, že v tom čase robila na VPP a starosta ju z tejto práce nevyhodil. Ďalej
uviedla, že po týchto voľbách zo strany starostu na ňu, ani na jej rodinu neboli robené žiadne nátlaky,
prípadne nejaké sankcie. V závere potvrdila, že starosta jej požičal 240 eur, lebo rodina nemala, z čoho
zaplatiť nájom.
Svedok-poškodený Q. X. na hlavnom pojednávaní dňa 22.03.2019 vypovedal, že už si nepamätá,
že len počul, že malo byť niečo dávané, ale nevie, ani čo a ani za akým účelom. Následne bola
svedkovi prečítaná výpoveď z prípravného konania (č.l. 121) a bol vyzvaný, aby sa k nej vyjadril, pričom
uviedol, že už si nepamätá na skutočnosti, ktoré mu boli teraz prečítané. Uviedol, že po voľbách zo
strany starostu neboli na neho robené žiadne nátlaky a ani na jeho rodinu. Ďalej poznamenal, že
čestné prehlásenie napísal a podpísal vlastnou rukou, nevedel však uviesť dôvod napísania. Zároveňpoznamenal, že v súčasnosti pracuje na VPP. Na otázku samosudcu, že jeho manželka vypovedala na
hlavnom pojednávaní, že jej mal on povedať, že sa mu starosta vyhrážal, že keď ho nebude voliť, tak
ho vyhodí z VPP a zomrie od hladu, svedok uviedol, že na to si už nepamätá.
Svedkyňa-poškodená U. L. na hlavnom pojednávaní dňa 22.03.2019 vypovedala, že je pravdou, že
keď prišla za starostom, že dá deti do školy v Nižnom Mirošove, tento jej povedal, že keď tak urobí,
tak ju a jej manžela vyhodí z VPP. Neskôr sa dozvedela, že to, čo hovoril starosta, bolo schválené
poslancami obecného úradu. Uviedla, že čestné prehlásenie pre svoju matku W. F. napísala ona, ale
nevie uviesť presne, kedy to bolo. Po predložení jej čestného prehlásenia, ako aj čestného prehlásenia
W. F. k nahliadnutiu, svedkyňa uviedla, že jej prehlásenie písala a podpísala sama, ale prehlásenie
podpísané W. F. je niečo iné. Uviedla, že si pamätá, že svojej mame písala čestné prehlásenie ona, ale
či je to toto prehlásenie, ktoré jej bolo predložené, alebo či to je iné, povedať nevedela. Následne bola
svedkyni prečítaná výpoveď z prípravného konania (č.l. 131 a 141) a bola vyzvaná, aby sa vyjadrila k
prečítanej časti, pričom uviedla, že to, čo bolo napísané je pravda. Na doplňujúce otázky odpovedala,
že obžalovaný ju pred voľbami nenútil, aby ho volila a že momentálne býva v nájomnom byte, z ktorého
ju starosta po voľbách nevyhodil.
Svedkyňa-poškodená T. F. na hlavnom pojednávaní dňa 22.03.2019 vypovedala, že si nepamätá, aby
jej manžela obžalovaný vyhodil z VPP. Tento odišiel z dôvodu, lebo si našiel inú prácu. Uviedla, že s
voľbami nemá nič spoločné. Následne bola svedkyni prečítaná výpoveď z prípravného konania (č.l. 161
a 171) a bola vyzvaná, aby sa k nej vyjadrila, pričom uviedla, že už si na všetko nepamätá, ako si aj
nepamätá že by sa jej mal obžalovaný vyhrážať, že keď ho nebude voliť, že ju vyhodí z VPP.
Svedkyňa M. F. na hlavnom pojednávaní dňa 07.06.2019 vypovedala, že počas volieb dňa 15.11.2014
bola podpredsedníčkou volebnej komisie, ale počas toho si nevšimla nič také, aby bol niekto
niekým ovplyvňovaný. Na otázku, či počula niečo o tom, že sa mal obžalovaný vyhrážať rómskym
spoluobčanom, že keď ho nebudú voliť, tak ich vyhodí z VPP a z nájomných bytov, svedkyňa uviedla,
že o týchto veciach vie iba z počutia, ale je presvedčená, že niečo také obžalovaný neurobil. Uviedla,
že nemá vedomosť o tom, aby obžalovaný niekoho vyhodil z VPP alebo nájomných bytov.
Svedok P.. F. W. na hlavnom pojednávaní dňa 07.06.2019 vypovedal, že pracuje v Roztokách ako
terénny sociálny pracovník od apríla 2013. Obžalovaného pozná, keďže je starostom tejto obce. Uviedol,
že jeho pracovná náplň spočíva prevažne v práci s rómskymi obyvateľmi pri sociálnom zabezpečení,
pri prácach pre obec a pod. Čo sa týka osoby samotného starostu, uviedol, že tento sa stále správal
korektne, a to aj pred voľbami a on nemá žiadnu vedomosť, aby sa starosta mal niekomu vyhrážať, resp.
robiť na niekoho nátlak v súvislosti s voľbami. Čo sa týka volieb dňa 15.11.2014, dodal, že býva v obci
Nižný Orlík, a preto sa k voľbám v Roztokách nevie vyjadriť. Svedok počas výpovede presne popísal
postup, resp. podmienky, ktoré musí spĺňať občan, aby mohol vykonávať menšie obecné služby (MOS).
Čo sa týka poškodených, ktorí sú uvedení v obžalobe prokurátora, uviedol, že s týmito boli dochádzkové
problémy a nedodržiavali stanovenú pracovnú dobu. Uviedol, že aj napriek týmto nedostatkom, starosta
anisjednouztýchtoosôbneukončildohoduovykonanímenšíchobecnýchslužieb.Pokiaľideonájomné
zmluvy, tak tieto uzatvára obec a aj tu svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, aby bol niekto z týchto
nájomných bytov vyhodený. Čo sa týka skutočnosti, že niektorí rómski občania dávali deti do školy v
Nižnom Mirošove, tak svedok uviedol, že má o tom vedomosť. Vie aj o tom, že pre týchto občanov
nemali byť poskytnuté MOS, ale nestalo sa ani v jednom prípade, aby zo strany starostu obce boli MOS s
týmitoobčanmiukončené.Ďalejuviedol,žestarostasakrómskymspoluobčanomsprávalstálekorektne,
pomáhal im, keď mali problémy, a nepočul, aby na niekoho z nich zvyšoval hlas. O tej skutočnosti, že
nemali byť poskytnuté menšie obecné služby, tým rómskym spoluobčanom, ktorí mali dať deti do školy v
Nižnom Mirošove, počul len od týchto Rómov. Uviedol, že nikdy nebol prítomný pri tom, aby obžalovaný
s niektorým z rómskych občanov o tom rozprával a podmieňoval poskytnutie MOS dochádzkou do školy
v Roztokách.
Svedkyňa D. U. na hlavnom pojednávaní dňa 07.06.2019 vypovedala, že na Obecnom úrade v
Roztokách pracovala cez projekt ako asistentka sociálneho terénneho pracovníka asi od apríla 2012.
Jej pracovnou náplňou bolo pomáhať občanom obce, pokiaľ mali sociálne problémy, problémy s prácou,
s bývaním, súdmi a pod. K samotným voľbám zo dňa 15.11.2014, uviedla, že nebola vo volebnej komisii,
aj keď ju o to obžalovaný (manžel svedkyne) žiadal, a to z toho dôvodu, aby neboli nejaké problémy sovplyvňovaním voličov. Nevie o tom, aby jej manžel pred voľbami alebo v deň volieb robil na rómskych
spoluobčanov nejaký nátlak, aby ho volili. Čo sa týka rómskych spoluobčanov uvedených v obžalobe a
ich dochádzky do práce, uviedla, že s nimi, ako aj s ostatnými, ktorí pracovali pri obecnom úrade, boli
stále problémy. Aj napriek tomu, obžalovaný ani jedného z týchto spoluobčanov z MOS nevyhodil. Ďalej
uviedla, že nemá vedomosť o tom, aby jej manžel niekoho vyhodil z obecných bytov, aby nútil p. L. k
tomu, aby dávala svoje deti do ZŠ v Roztokách a ani o tom, aby sa jej manžel mal niekomu z rómskych
spoluobčanov vyhrážať.
Svedkyňa-poškodená Y. X. na hlavnom pojednávaní dňa 15.07.2019 uviedla, že na výpoveď z
prípravného konania si už nepamätá. Následne bola svedkyni prečítaná výpoveď z prípravného konania
(č.l. 181-182) a bola vyzvaná, aby k tomu zaujala stanovisko, pričom uviedla, že to nie je pravda, tak
ako aj nie je pravda, že sa jej starosta mal vyhrážať. Ďalej uviedla, že všetko jej dala švagriná X. X.
s tým, aby to podpísala. Ďalej opakovane potvrdila, že nie je pravda, aby sa jej starosta vyhrážal, tak
ako je to uvedené v jej výpovedi. Pred policajtmi vypovedala tak, ako to bolo čítané preto, lebo ju na
to nahovorila jej švagriná.
Svedkyňa-poškodená Y. O. na hlavnom pojednávaní dňa 15.07.2019 uviedla, že vzhľadom na časový
odstup si na okolnosti už nepamätá. Následne bola svedkyni prečítaná jej výpoveď z prípravného
konania (č.l. 201-202) a bola vyzvaná, aby sa k nej vyjadrila, pričom uviedla, že to, čo bolo prečítané
nie je pravda. Ďalej uviedla, že starosta jej nič také nehovoril, nevie, prečo v prípravnom konaní takto
vypovedala, ale opakovala, že starosta sa jej nevyhrážal.
Svedok-poškodený F. O. na hlavnom pojednávaní dňa 15.07.2019 uviedol, že už si nepamätá, čo
vypovedal v prípravnom konaní, keďže odvtedy už prešla dlhá doba. Následne bola svedkovi prečítaná
jeho výpoveď z prípravného konania (č.l. 211) a bol vyzvaný, aby sa k nej vyjadril, pričom jeho reakcia
bola, že to, čo bolo prečítané, nie je pravda, lebo starosta nepovedal, že ich vyhodí z práce. Po
opätovnom poučení o možnosti trestného stíhania za krivú výpoveď svedok uviedol, že výpoveď z
prípravného konania nie je pravdivá. Na otázku samosudcu, prečo v prípravnom konaní vypovedal
rozdielne, svedok neodpovedal. Ďalej uviedol, že starosta sa mu nikdy nevyhrážal, že ho vyhodí z bytu.
V závere dodal, že starosta im pomáhal tak pred voľbami, ako aj po voľbách.
Svedok-poškodený P. X. na hlavnom pojednávaní dňa 06.09.2019 vypovedal, že to, čo uviedol vo
výpovedi počas prípravného konania, nie je pravdou, lebo bol k tomu donútený svojím otcom U. X.
a p. L., ktorá za nimi chodila. Následne bola svedkovi prečítaná výpoveď z prípravného konania (č.l.
91-92) a bol vyzvaný, aby sa k nej vyjadril, pričom uviedol, že nič z toho, čo bolo prečítané, nie je pravda,
ako aj nie je pravda, aby sa mu starosta obce vyhrážal. Na doplňujúcu otázku uviedol, že výpoveď z
prípravného konania podpísal, lebo sa bál. Dodal, že všetci chceli, aby voľby vyhrala p. L.. Svedok na
otázku, či obžalovaný robil pred voľbami na neho nejaký nátlak uviedol, že v tej dobe nebol ani doma
a ku samotným vyhrážkam, že ho starosta vyhodí z VPP dodal, že to tak na starostu povedal, lebo na
neho všetci tlačili.
Svedok-poškodený B. L. na hlavnom pojednávaní dňa 06.09.2019 uviedol, že na výpoveď z prípravného
konania si už nepamätá. Následne bola svedkovi prečítaná výpoveď z prípravného konania (č.l. 73-82)
a bol vyzvaný, aby sa k nej vyjadril, pričom uviedol že, to, čo bolo čítané, nie je pravdou, nakoľko
čestné prehlásenie nepísal on, ale p. L.. Uviedol, že taktiež nie je pravdou, že sa mu mal obžalovaný
vyhrážať, že nebude robiť na VPP, lebo tam robí už 7 rokov. Dodal, že nie je pravdou ani to, že
sa im starosta mal vyhrážať, že zomrú od hladu. V závere dodal, že to, čo vypovedal v prípravnom
konaní, tak hovoril na základe toho, čo mu povedala p. L.. Na doplňujúcu otázku samosudcu, kto písal
čestné prehlásenie, svedok uviedol, že to bola p. L., uvedomujúc si, že vo výpovedi zo dňa 3.2.2015
vypovedal, že prehlásenie písal sám a pri výpovedi zo dňa 24.10.2016 uviedol, že čestné prehlásenie
písala jeho manželka. V závere ešte uviedol, že čestné prehlásenie písala p. L.. Následne bola svedkovi
prečítaná zápisnica o konfrontácii medzi obvineným a svedkom zo dňa 15.12.2015 na čl. 293-296, v
ktorejvypovedal,žeonsámnapísalčestnéprehlásenie,svedokuviedol,žetoniejepravdou,lebočestné
prehlásenie napísala L. a on ho len podpísal.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný. Lustráciou
v ústrednej evidencii priestupkov MV SR bolo zistené, že sa doposiaľ dopustil štyroch priestupkov na
úseku dopravy.Z výpovede jedenástich svedkov, ktoré boli čítané na hlavnom pojednávaní dňa 06.09.2019, stojí za
zmienku spomenúť len výpoveď B. L. a výpoveď A. L.. Títo vo svojej prvej výpovedi v prípravnom konaní
mali usvedčovať obžalovaného zo spáchaného skutku, avšak následne vo svojej druhej výpovedi svoju
prvú výpoveď pozmenili a negovali tak jej obsah. Z ich prvej výpovede jasne bádať znaky podobnosti
a tendenčnosti. Ich výpovede spolu s ostatnými výpoveďami, ktoré boli čítané nepotvrdili, aby skutok,
ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, tento skutočne aj spáchal.
Okresnýsúdvzmysleust.§269Tr.por.ďalejnahlavnompojednávaníčítallistinnédôkazy,atozápisnicu
o trestnom oznámení, zápisnice o konfrontáciách, čestné prehlásenia poškodených, nájomné zmluvy,
zoznamy spoločne posudzovaných osôb, protokol o odovzdaní a prevzatí bytu, dodatky k nájomným
zmluvám, dohody o vykonaní menších obecných služieb, zápisnice z obecného zastupiteľstva,
uznesenie z obecného zastupiteľstva, prezenčná listina pracovníkov MOS/VPP, evidencia dochádzky,
čestné prehlásenia, volebný leták, nález ústavného súdu, kópia vyšetrovacieho spisu NAKA, register
trestov, správa sociálnej poisťovne, správa o povesti, správa o hmotnej núdzi, potvrdenia ÚPSVaR
Bardejov, list U. L. vrátane príloh a splnomocnení a čestné prehlásenie P. X..
Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po vykonaní dôkazov navrhnutých stranami, v rozsahu
nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, ako to
predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. dospel k záveru o oslobodení obžalovaného spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry vo Svidníku. Podľa názoru súdu, výsledky vykonaného dokazovania
v danom prípade odôvodňujú postup podľa § 285 písm. a) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.
Obžalovaný počas celého prípravného konania a hlavného pojednávania popieral, že mal spáchať
skutok, ktorý mu je kladený za vinu v obžalobe. Popieral, že by v súvislosti s voľbami mal niekoho
ovplyvňovať, niekomu sa vyhrážať a na niekoho vytvárať akúkoľvek formu nátlaku.
Súd na hlavných pojednávaniach vypočul vyššie uvedených svedkov-poškodených. Vzhľadom k tomu,
že všetci svedkovia-poškodení počas výsluchu na hlavnom pojednávaní vypovedali rozdielne, resp. si
nepamätali na obsah výpovede z prípravného konania, súd na odstránenie rozporov v ich výpovediach
podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku u každého z nich prečítal jeho výpoveď z prípravného konania.
Samotné výpovede svedkov z hlavného pojednávania by sa dali zhrnúť do dvoch kategórií. Prvá,
početnejšia kategória svedkov-poškodených, bola tá, ktorá si s odstupom času na výpoveď z
prípravného konania nepamätala a následne až po prečítaní výpovede z prípravného konania uviedli, že
táto výpoveď z prípravného konania je nepravdivá. Druhou kategóriou boli tí, ktorí ešte predtým, ako im
bola prečítaná výpoveď z prípravného konania, negovala svoju výpoveď z prípravného konania, a to z
dôvodu, že na ňu boli navádzaní. Avšak spoločným menovateľom obidvoch kategórií svedkov je fakt, že
ani jeden z nich počas výsluchu na hlavnom pojednávaní nepotvrdil, že obžalovaný sa im mal vyhrážať,
nútiť ich k niečomu alebo ich iným spôsobom nejako ovplyvňovať. Dokonca aj samotná splnomocnená
zástupkyňa poškodených počas výpovede na hlavnom pojednávaní uviedla, že konkrétnu skúsenosť s
tým, aby sa obžalovaný niekomu vyhrážal alebo niekoho nútil, nemá. Z toho vyplýva, že ani ona ako
osoba, ktorá iniciovala začatie trestného konania, a to podaním trestného oznámenia, nebola priamym
svedkomtoho,čosaobžalovanémukladiezavinuvobžalobe,aleakouviedla,onekalejčinnostistarostusa mala dozvedieť len sprostredkovane cez osoby, ktoré to však pri výsluchu na hlavnom pojednávaní
nepotvrdili.
Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na
neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak
zákon neustanovuje inak.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť a poukázať na výsledky porovnania výpovedí, vykonaných v
prípravnom konaní a v konaní pred súdom. Výpoveď pred súdom má vyššiu právnu silu, ako výpoveď v
prípravnom konaní, a to z dôvodu, že výpoveď pred súdom je urobená pod prísahou.
Ďalej súd skoro vo všetkých výpovediach, urobených v prípravnom konaní, zistil ich vzájomnú obsahovú
podobnosť. To zakladá vysokú pravdepodobnosť, že svedkovia boli na svoju výpoveď v prípravnom
konaní navádzaní, resp. niekým usmerňovaní. To potvrdili vo svojej výpovedi dňa 06.09.2019 aj
svedkovia B. L. a P. X., keď svedok L. uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal na základe inštrukcií p.
L. a obsah výpovede svedka X. v prípravnom konaní bola taktiež ovplyvnená p. L.. Ako uviedol svedok
L. pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, práve p. L. ako splnomocnenkyňa poškodených bola tá,
ktorá mala za neho napísať aj čestné prehlásenie.
Vprejednávanomprípadeneboltedaprodukovanýžiadnydôkaz,ktorýbynepochybneumožňovalzáver,
že obžalovaný spáchal skutok uvedený v obžalobe. Ani jeden zo svedkov, ktorí vypovedali na hlavnom
pojednávaní nepotvrdili, aby obžalovaný svojím konaním mal naplniť skutkovú podstatu trestného činu
kladeného mu za vinu v obžalobe. Za danej situácie pri absencii iných dôkazov súd nemohol bez
pochybností ustáliť trestnú zodpovednosť obžalovaného, a teda aplikoval zásadu „v pochybnostiach v
prospech obžalovaného“.
Podľa súčasne platného kontradiktórneho procesu dôkazy navrhujú a vykonávajú procesné strany a nie
súd, takže súd iba vyhodnocuje stranami vykonané dôkazy. Na základe týchto skutočností súd dospel
k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne. Absentuje po
stránkekvantitatívnejajkvalitatívnejtakásumadôkazov,zktorýchbysúdmoholvyvodiťbezpečnýzáver,
že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, spáchal obžalovaný. Súd musí oprieť svoj výrok o vine
atresteojednoznačnezistenéabezpečnepreukázanéfakty,nieočírupravdepodobnosťspoukazomna
hodnotenie dôkazov vykonaných pred súdom (§ 2 ods. 19 Tr. por.). Z uvedeného dôvodu súd postupoval
podľa § 285 písm. a) Tr. por. a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že
skutok spáchal obžalovaný.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Svidník.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať. Rozsudok možno napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie
ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je
nesprávny alebo že chýba.
Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.