Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, December 18, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/139/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6319010251

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6319010251.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. decembra 2019, v
trestnej veci obžalovaného X. N. za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, 3

písm. a) Tr.zák. a iné, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Brezno zo dňa 23.09.2019, sp.zn. 0T/40/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku
o treste v celom rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por.,

obžalovaného X. N., nar. XX.XX.XXXX v D. D., trvalým bydliskom N., H. XX/XX

o d s u d z u j e

podľa § 289 ods. 3 Tr.zák., § 36 písm. l), n) Tr.zák., § 37 písm. h) Tr.zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr.zák., § 41
ods. 1 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Tr.zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr.zák. obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel vo výmere 6 (šesť) rokov.

Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný X. N. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia
podvplyvomnávykovejlátkypodľa §289ods..1,3písm.a)Tr.zák.azprečinumareniavýkonuúradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 14.08.2019 o 00.30 h v D. na ulici J., ako nevodič viedol pod vplyvom alkoholu (1,10 mg/l alkoholu
v dychu) osobné motorové vozidlo zn. V. P., ev.č. W. XXXO.,pričom trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 0T/34/2019, právoplatným dňa
15.06.2019, bol uznaný za vinného z prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Tr.zák., za čo mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 18 mesiacov.

Za to mu bol uložený podľa § 289 ods. 3 Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák, § 36 písm. l), n) Tr.zák., § 37 písm.
h), m) Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Tr.zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel vo výmere 6 rokov.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie proti výroku o treste

stým,že nesúhlasilsuloženímnepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody,žiadaluloženietrestupovinnej
práce, najmä z toho dôvodu, že je otcom troch maloletých detí a chce sa zamestnať.

Podané odvolanie odôvodnil aj prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý mu bol ustanovený v odvolacom
konaní, keďže bol vzatý do väzby v inej trestnej veci, a to písomným podaním doručeným krajskému

súdu dňa 12.12.2019. Najprv poukázal na splnenie zákonných procesných podmienok, ktoré dodržal
s tým, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody považoval za neprimerane prísny. Proti časti
výroku o treste, ktorým mu bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 6
rokov, nenamietal, keďže ho považoval za zákonný.

Pri ukladaní nepodmienečného trestu odňatia slobody neboli dôsledne zohľadnené všetky zásady pre
ukladanie trestu uvedené v § 34 ods. 1, 4 Tr.zák., predovšetkým nebolo dostatočne prihliadnuté na
povahu spáchaných trestných činov, ako aj jeho osobu a jeho pomery. Zdôraznil, že je otcom troch
maloletých detí, o ktoré sa bude musieť starať len jeho manželka, ktoré je zamestnaná, čo by nemusela
zvládať. Z týchto dôvodov považoval za dostatočné uloženie alternatívnych druhov trestov, a to trestu

domáceho väzenia a trestu povinnej práce. Okresný súd pred rozhodnutím zisťoval splnenie zákonných
podmienok na ich uloženie, pričom zistil, že tieto boli v celom rozsahu v oboch prípadoch splnené.

Argumentoval aj tým, že trestnou činnosťou nespôsobil žiadnu škodu, resp. iné nežiaduce následky.
V budúcnosti chce viesť riadny život a starať sa o svoju rodinu. Naviac, k trestnej činnosti sa priznal,

jej spáchanie oľutoval, a zároveň napomáhal pri jej objasňovaní príslušným orgánom. Tým, že urobil
vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, uľahčil súdu vykonávanie dokazovania, a preto bolo
namieste priznať mu aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr.zák., súčasne bolo potrebné
prihliadnuť na poľahčujúce okolnosti vo väčšej miere, než sa v skutočnosti stalo.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok
okresného súdu vo výroku o treste v časti, v ktorej mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmer 6 mesiacov, a aby podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol vo veci sám tak, že mu uloží trest
domáceho väzenia, ako aj trest povinnej práce, oba v primeranej výmere.

Ďalej navrhol, aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietol ako
nedôvodné.

Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie aj okresný prokurátor písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 26.09.2019, a to čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného, pričom ho

odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 04.10.2019. Najprv poukázal
na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa, pokiaľ ide o výrok o vine, stotožnil. Nesúhlasil
však s pomerom poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré prvostupňový súd ustálil na 2 : 2 (§
36 písm. l/, n/ Tr.zák., § 37 h/, m/ Tr.zák.). Poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr.zák.
nemala byť obžalovanému priznaná, pretože samotné vyhlásenie viny na hlavnom pojednávaní je už

zahrnuté v poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Tr.zák. (priznanie sa k trestnej činnosti a
jej úprimné oľutovanie), teda by išlo o duplicitné priznanie poľahčujúcej okolnosti, čo vyplýva aj zo
zjednocujúceho stanoviska NS SR. V konečnom dôsledku mal byť pomer poľahčujúcich a priťažujúcichokolností ustálený na 1 : 2, preto mal byť obžalovanému ukladaný trest aj podľa § 38 ods. 2, 4, 8 Tr.zák.,
a to najmenej na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por.
zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potretom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný, ako aj jeho obhajca zotrvali na dôvodoch uvedených v písomne

vyhotovenom odvolaní a navrhli, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste odňatia
slobody a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží primeraný trest domáceho väzenia, alternatívne
trest povinnej práce.

Naproti tomu zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí zotrval na dôvodoch uvedených v
ním písomne podanom odvolaní a navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil

a vec mu vrátil, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolaní obžalovaného a okresného
prokurátora zistil, že ich podali oprávnené osoby v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému boli
prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého

výroku rozsudku o treste, proti ktorému odvolatelia podali odvolania, a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne, odvolanie okresného prokurátora dôvodne podané
nebolo.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr.por. odvolací súd konštatuje, že

napadnutým rozsudkom bolo vo výroku o treste porušené ustanovenie Trestného zákona. Z týchto
dôvodov odvolací súd na základe odvolania obžalovaného podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr.por.
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste v celom rozsahu, následne rozhodol podľa § 322 ods. 3
Tr.por. vo veci sám rozsudkom, tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti. Vo zvyšných častiach zostal
napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý, súčasne podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného

prokurátora zamietol.

Primárne je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený okresným súdom v napadnutom rozsudku,
ako aj jeho právnu kvalifikáciu ako dvoch vyššie uvedených prečinov, t.j. výrok o vine, krajský súd
nepreskúmaval, nakoľko obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, pričom následne

odpovedal na všetky Trestným poriadkom stanovené otázky kladne, preto okresný súd správne jeho
vyhlásenie uznesením prijal. Výrok o vine nadobudol právoplatnosť už dňa 23.09.2019.

Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchaní trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a

na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Okresný súd postupoval správne, keď zistil u obžalovaného existenciu dvoch poľahčujúcich okolností,
t.j.,žesapriznalkspáchaniutrestnýchčinovaúprimneichoľutoval,taktiežajnapomáhalpriobjasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom (ust. § 36 písm. l/, n/ Tr.zák.), a zároveň existenciu jednej

priťažujúcej okolnosti, t.j., že spáchal viac trestných činov (ust. § 37 písm. h/ Tr.zák.). Na rozdiel od
prvostupňového súdu však odvolací súd ustálil, že u obžalovaného neexistoval zákonný dôvod, aby mu
priťažovala okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený (ust. § 37 písm. m/ Tr.zák.).

Vzhľadom k tomu, poľahčujúce okolnosti prevažovali nad priťažujúcimi v pomere 2 : 1, v dôsledku

čoho sa znižovala horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3 (ust. § 38 ods. 3, 8 Tr.zák.).
Za prísnejší z prečinov bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v zmysle predchádzajúce
právnej úpravy až na 16 mesiacov, pričom krajský súd prihliadol aj na mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností. Súčasne zohľadnil v prospech obžalovaného, že na hlavnom pojednávanívyhlásil vinu, čo však nepovažoval za poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. l) Tr.zák. Takýto
prejav obžalovaného na hlavnom pojednávaní by na báze analógie s dohodou o vine a treste eventuálne
odôvodňoval aplikáciu ust. § 39 ods. 4 Tr.zák., v dôsledku ktorej by mu mohol byť znížený trest o 1/3

pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, avšak ide len o možnosť takejto aplikácie a nie
je obligatórne použitie, teda odvolací súd na ňu síce v určitej miere prihliadol, ale priamo ju pri ukladaní
trestu nepoužil.

Možno súhlasiť s argumentáciou okresného prokurátora, že samotné vyhlásenie viny obžalovaného

na hlavnom pojednávaní v zmysle judikatúry samo o sebe neodôvodňuje aj priznanie poľahčujúcej
okolnosti podľa ust. § 36 písm. n) Tr.zák., pretože by išlo o duplicitu z ust. § 36 písm. l) Tr.zák., avšak
v danom prípade sa obžalovaný priznal k trestnej činnosti už v prípravnom konaní, pričom vo svojej
výpovedi ozrejmil aj určité okolnosti, ktoré by inak neboli zistené, napr. objasnil svoju pohnútku, uviedol, z
akého miesta viedol osobné motorové vozidlo až po miesto, kde bol zastavený policajnou hliadkou, teda
jednoznačne aktívne napomáhal príslušným orgánom (OČTK) pri objasňovaní svojej trestnej činnosti.

Na druhej strane, hoci to nenamietala žiadna z procesných strán, a ustálil to aj súd prvého stupňa,
obžalovanémunemohlopriťažovaťzadanéhostavu,žeužbolzatrestnýčinodsúdený(ust.§37písm.m/
Tr.zák.). Obžalovaný bol totiž doposiaľ päťkrát súdom trestaný, z toho sa ale v prvých štyroch prípadoch
na neho hľadí, ako by odsúdený nebol (tzv. fikcia neodsúdenia). Posledné odsúdenie (Okresný súd

Banská Bystrica, sp.zn. 0T/34/2019) síce zahladené nemá, avšak toto je jedným zo zákonných znakov
obidvoch uvedených prečinov, zároveň je súčasťou ustáleného skutkového stavu, teda na ňu nemožno
súčasne prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť (ust. § 38 ods. 1 Tr.zák.), pretože by pri takomto postupe
došlo k jej dvojitému pričítaniu v neprospech obžalovaného, čo je neprípustné.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia
slobody v prvej polovici zníženej trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov, prihliadajúc na všetky
relevantné okolnosti vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr.zák. Obžalovanému boli už v minulosti ukladané
aj tresty odňatia slobody, ktorých výkon bol podmienečne odložený na skúšobné doby, no napriek tomu
obžalovaný, hoci bolo rozhodnuté o jeho osvedčení, po ich uplynutí opätovne páchal ďalšiu úmyselnú

trestnú činnosť, z čoho je zrejmé, že si v dostatočnej miere nevážil dobrodenie zákona. Doposiaľ
uložené tresty evidentne neviedli k jeho náprave a nezabezpečili ani dosiahnutie účelu trestu. Dokonca
trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu v tomto konaní, sa dopustil počas skúšobnej doby, a
to len dva mesiace po začatí jej plynutia. Dôležitým bolo i to, že obžalovaný je nevodičom, napriek
tomu opakovane pácha rovnaký druh trestnej činnosti, čiže ho možno považovať za tzv. špeciálneho

recidivistu. Za tohto stavu nebolo možné obžalovanému povoliť podmienečný odklad výkonu uloženého
trestu odňatia slobody, pretože takýto postup vylučuje ust. § 49 ods. 2 Tr.zák. Zároveň neboli splnené
zákonné podmienky ani na to, aby bol obžalovanému uložený niektorý z miernejších, alternatívnych
druhov trestov tak, ako sa toho dožadoval, prihliadajúc predovšetkým na jeho osobu, keď sa opakovane
dopúšťa obdobnej úmyselnej trestnej činnosti, a to v tzv. priamom úmysle, berúc do úvahy aj vyššie

zmienené okolnosti prípadu.

Keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, odvolací súd ho podľa § 48 ods.
2 písm. a) Tr.zák. zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému bol zároveň uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere
6 rokov, pretože sa dopustil trestných činov v súvislosti práve s touto činnosťou. Nakoľko už bol za
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. ako vodič dopravného
prostriedku v jednom prípade odsúdený, musel mu byť ukladaný tento druh trestu v hornej polovici

zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorej horná hranica sa znižovala o 1/3, pričom výmera 6 rokov
zodpovedá všetkým zákonným požiadavkám.

Takto uložené tresty popri sebe, vrátane ich výmery, pri treste odňatia slobody aj s ohľadom na spôsob
jeho výkonu, zodpovedajú všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 Tr.zák., ktorý upravuje zásady

ukladaniatrestovasúčasnevdostatočnomrozsahuobsahujúprvkygenerálnejaindividuálnejprevencie,
ako aj prvok represie. Napokon uložený trest má byť nielen zákonný, ale aj primeraný a spravodlivý.Krajský súd ako súd odvolací, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste,
z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného, považujúc ho za čiastočne dôvodné, ako aj o
odvolaní okresného prokurátora, ktoré dôvodné nebolo, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.