Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 25, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116217790
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3116217790.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek

senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: M.. B. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E., B. I. XXXX/XX, proti žalovaným: 1./ N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G.d K., F. Z. XXXX/
X, 2./ T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., O. č. XX, obidve právne zastúpené: JUDr. Juraj Klimčo s.r.o.,
so sídlom Bobot 176, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 23C/243/2016-58 zo dňa 20. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1./ a 2./ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol. Zároveň,
výrokom II. a III., priznal žalovanej 1./ a 2./ náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobu domáhal určenia
neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 10.10.2013 medzi žalovanou 1./ a žalovanou 2./, ktorej
predmetom bol prevod nehnuteľností - 2/4 k celku na parcele č. XX a domu s.č. XX. Dôvodil tým,
že žalovaná 1./ dlhodobým procesom donútila žalovanú 2./ proti jej vôli podpísať uvedenú darovaciu

zmluvu. Ďalej uviedol, že predmetná darovacia zmluva bola podpísaná bez toho, aby žalovaná 2./
poznalajejobsahanásledkyznejplynúce.Spochybnilpodpisžalovanej2./,nakoľkomuselbyťvykonaný
v čase, keď žalobca bol na služobnej ceste a nemohol so žalovanou 2./ hovoriť a v tom čase nebola
schopná veci porozumieť a odolávať systematickému tlaku žalovanej 1./. Mal za to, že podpis žalovanej
2./ nebol vykonaný slobodne a dobrovoľne, ale ako výsledok rastúceho nátlaku žalovanej 1./ a podpis
bol len únikom žalovanej 2./ na získanie potrebného kľudu pre život, pričom bol zneužitý jej vek a životná
situácia. Dodal, že predmetná darovacia zmluva nebola bezodplatná, nakoľko sa žalovaná 1./ zaviazala

poskytovať žalovanej 2./ starostlivosť.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil s poukazom na § 37; § 39; § 123 a § 137 písm. c) a d) CSP.
S poukazom na to, že najskôr skúmal, či je žaloba prípustná, či je naliehavý právny záujme žalobcu
na danom určení a či je žalobca vecne legitimovaný na podanie žaloby, dospel k záveru, že žaloba
žalobcu nie je dôvodná. Dôvodom vedúcim súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby bola skutočnosť,
že Civilný sporový poriadok umožňuje súdu rozhodnúť o určení právnej skutočnosti, čo je aj určenie,

ktorého sa žalobca žalobou domáha, že darovacia zmluva je neplatná, len za predpokladu, že takáto
možnosť vyplýva z osobitného predpisu. Skonštatoval, že v danej veci žiadny predpis neustanovuje
možnosť domáhať sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy, nakoľko darovacia zmluva predstavuje
právnu skutočnosť, s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práv a povinností. Na to, aby súdmohol určiť, že darovacia zmluva je neplatná, je v zmysle § 137 písm. d) CSP potrebné, aby súdu
toto oprávneniu vyplynulo z osobitného predpisu, čo však v danom prípade splnené nebolo. V zmysle
uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že oprávnenie rozhodnúť o určení právnej

skutočnosti (neplatnosti zmluvy) mu nevyplýva z osobitného prepisu, a preto žalobu zamietol. Následne
uviedol, že žalobca nie je vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby a zároveň, ak by aj
predmetná žaloba bola prípustná, v zmysle § 137 písm. c) CSP, nemal by žalobca na určení neplatnosti
naliehavý právny záujem. Upresnil, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, keď by bez určenia,
ktorého sa žalobca domáha bolo jeho právo ohrozené alebo by jeho právne postavenie ostalo neisté,

za predpokladu, že by vyhovenie žalobe túto neistotu odstránilo a vytvorilo tak pevný základ pre vzťah
medzi žalobcom a žalovanými. V danej veci žalobca dôvodil, že v prípade, ak by žalovaná 2./ bola
opätovne vlastníčkou 1/2 predmetných nehnuteľností by mu po jej smrti pripadla ďalšia 1/4predmetných
nehnuteľností titulom dedenia. Súd prvej inštancie skonštatoval, že vyhovenie tejto žalobe, by žalobcovo
právne postavenie nezmenilo, a neistota spočívajúca v tom, či niekedy nadobudne 1/4 nehnuteľností
by naďalej trvala. Totižto, ak by sa opätovne stala vlastníčkou 1/2 predmetných nehnuteľností žalovaná

2./ nič by jej nebránilo disponovať predmetnými nehnuteľnosťami (§ 123 OZ) teda tieto znova podľa jej
vlastnej vôle za jej života previesť. Podľa názoru súdu prvej inštancie vyhovenie žalobe by nevytvorilo
pevný právny základ vo vzťahu medzi žalovanou 2./ a žalobcom, nakoľko žalobca by napriek tomu,
že by bola žalovaná 2./ opätovne vlastníčkou 1/2 nehnuteľností, tieto ani tak v budúcnosti nadobudnúť
nemusel. Z uvedeného mal za zrejmé, že podmienka naliehavého právneho záujmu nie je splnená, čo

je predstavuje ďalší dôvod zamietnutia žaloby. Napokon, v súvislosti s vecnou legitimáciou, súd prvej
inštancie uviedol, že v danej veci žalobca nie je nositeľom žiadnych práv a povinností vyplývajúcich z
darovacej zmluvy a takisto sa darovanie nedotýka jeho právnej sféry, nakoľko žalobcovi patrí 1/4 na
predmetných nehnuteľnostiach a tej sa darovanie inej 1/2 predmetných nehnuteľností nedotklo. Teda
tento prevod nemal vplyv na právne postavenie žalobcu, ktorý je tak stále vlastníkom 1/4 nehnuteľností.

Na uvedenom závere nič nemení ani prebiehajúce konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, keďže žalobca bude stále vlastníkom 1/4 nehnuteľnosti. Zároveň, podľa súdu prvej
inštancie, na uvedenom závere takisto nič nemení ani prípadná existencia dohody, podľa ktorej by
mali nadobudnúť 1 predmetných nehnuteľností rodina A. a druhú polovicu rodina Z., keďže prípadné
porušenie tejto dohody by nespôsobilo neplatnosť prevodu vlastníckeho práva, ale len zodpovednosť

z porušenia záväzku, čo by mohlo viesť len k náhrade škody, nie však k neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníckeho práva.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalované 1./ a 2./ mali v
konaní plný úspech, a preto im priznal právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

5. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Naďalej trval na tom, aby odvolací súd rozhodol o neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy
a zároveň zaviazal protistranu uhradiť trovy konania žalobcu. Skonštatoval, že darovacia zmluva zo
dňa 10.10.2013 je od počiatku neplatným právnym úkonom, a to z rovnakých dôvodov, aké uviedol

už v konaní pred súdom prvej inštancie. Nevidel inú možnosť ako danú vec riešiť súdnou cestou a
opakovane navrhol vyšetrenie žalovanej 1./ na polygrafe. Namietal, že v konaní nebolo vykonané žiadne
psychologické vyšetrenie žalovanej 2./, v súvislosti s jej vyhlásením, v predmetnej darovacej zmluve,
že túto uzavrela slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, nie v tiesni, omyle ani v duševnej poruche.
Naďalej trval na tom, že darovaciu zmluvu žalovaná 2./ podpísala proti svojej vôli a pod systematickým

nátlakom. K naliehavému právnemu záujmu uviedol, že žalovaná 1./ má naliehavý právny záujem na
potvrdení darovacej zmluvy, nakoľko je tiež vlastníčkou spornej nehnuteľnosti a zamietnutím žaloby
by došlo k priaznivému ovplyvneniu jej právneho postavenia ako väčšinového vlastníka nehnuteľnosti.
Ďalej namietal, že jeho právo je ohrozené a jeho postavenie, v súvislosti so spornou nehnuteľnosťou,
by sa v budúcnosti stalo neistým. Dodal, že v prípade určenia neplatnosti darovacej zmluvy by mohla

byť naplnená slobodná vôľa žalovanej 2./ a aj celoživotná dohoda medzi rodinou A. a Z.. Uzavrel, že v
danej veci malo byť vykonané dokazovanie ostatnými navrhnutými dôkazmi, nakoľko podľa jeho názoru,
je vo veci žaloba prípustná a je tu dostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu ako aj jeho vecnej
legitimácie. Ďalej poukázal na existenciu vecného bremena - právo doživotného bývania v rodinnom
dome s.č. 18 v prospech oprávneného - J. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je sestrou žalobcu a je zároveň

ťažko zdravotne postihnutá. Namietal aj uvádzanú výšku hodnoty daru, ktorú považoval za zavádzajúcu
a nepravdivú. Mal za to, že sporná darovacia zmluva je v hrubom rozpore s podstatnými náležitosťami
pre darovanie - nie je v nej dodržaná bezodplatnosť ani dobrovoľnosť pri jej uzatváraní.6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalované 1./ a 2./ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Tento
skonštatoval, že žalované 1./ a 2./ uzavreli predmetnú darovaciu zmluvu slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne. Poukázal na to, že obe žalované majú plnú spôsobilosť na právne úkony, ich zmluvná

sloboda nebola pri danom právnom úkone ničím obmedzená a pravosť podpisu žalovanej 2./ na
dotknutej zmluve bola osvedčená úradným spôsobom. Namietal, že žalobca v odvolaní poukazuje
opätovne na tie isté okolnosti, ktoré sú mimo meritum veci, pričom tieto okolnosti nijakým spôsobom
nepreukázal. Podľa názoru právneho zástupcu oboch žalovaných žalobca mohol a mal namietať iba
tie skutočnosti, ktorými súdu prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie. Uzavrel, že takéto dôvody

absentujú a tak žalobca v podstate nemá čo namietať. S postupom súdu prvej inštancie sa plne stotožnil
a žiadal odvolanie žalobcu zamietnuť.

7. K vyjadreniu právneho zástupcu žalovaných 1./ a 2./ sa opätovne vyjadril žalobca, pričom nesúhlasil
so žiadnym z tvrdení prezentovaných právnym zástupcom žalovaných 1./ a 2./. Opätovne namietal, že
do dnešného dňa nikto neskúmal, či podpis žalovanej 2./ na darovacej zmluve ako aj na plnej moci

udelenej právnemu zástupcovi v tomto konaní bol vykonaný slobodne a dobrovoľne. Mal za to, že
sporná darovacia zmluva je prostriedkom na ľahké okradnutie starého človeka. Poukázal na konanie
žalovanej1./,ktoráiniciovalakonanieozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvatýkajúceho
sa nehnuteľnosti, ktorá je predmetom darovacej zmluvy. Naďalej je presvedčený, že žalovaná 2./ bola
k podpisu darovacej zmluvy donútená a zákon by mal chrániť žalovanú 2./ ako osobu vyššieho veku.

8. K vyjadreniu žalobcu právny zástupca žalovaných 1./ a 2./ uviedol tie isté skutočnosti, ktoré už uvádzal
vo svojom skoršom vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Navyše, k udeleniu plnej moci žalovanou 2./ dodal,
že dôverne pozná pomery v domácnosti žalovaných ako aj vzťahy medzi žalovanou 1./ a žalovanou
2./. Vyhlásil, že žalovaná 2./ mu dobrovoľne a slobodne udelila plnú moc na zastupovanie v tejto veci a

prehlásila, že danú nehnuteľnosť slobodne a dobrovoľne previedla na svoju dcéru. Uzavrel, že frustrácia
žalobcu vyplýva zo skutočnosti, že nie je schopný rozlišovať medzi prevodom inter vivos a prechodom
mortis causa v iných troch rodinných prípadoch, v ktorých už nebolo čo dediť a výsledok ktorých (po
slobodných dispozíciách tretích osôb so svojím majetkom ) preciťuje ako krádež.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov.

10. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a ktorým bol

viazaný, pričom s ohľadom na obsah odvolania žalobcu, nevyvstala potreba, aby sám dokazovanie
zopakoval alebo doplnil (§ 383 CSP). V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP potom nebolo potrebné
na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval dôležitý záujem.

11. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu
veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec
správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými
tvrdeniami a argumentmi účastníkov, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec
právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa
riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne objasňujúce (§ 220 ods.

2- 4 CSP) skutkový a právny základ rozhodnutia, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné
právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (viď napr. III. ÚS 115/2003). Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tak,
ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

12. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

13. Žalobca v odvolaní len zopakoval argumentáciu prezentovanú v priebehu doterajšieho konania.
Vyplýva z nej, že sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie tak ako boliprezentované v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku. Zároveň namietal nevykonanie ním
navrhnutých dôkazov, ktoré podľa neho sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.
1 písm. e) CSP).

14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 od. 1 písm. e) CSP je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami
sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie
sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným

spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však
odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd
prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť,
avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní
spôsobilýmodvolacímdôvodom.Zpovahyvecivyplýva,žestrana,ktorávodvolaníuplatnítentoodvolací
dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné

skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za
právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom
prvej inštancie.

15.Popreštudovanísúdnehospisudospelodvolacísúdkrovnakýmzáveromohľadomrozhodnutiasúdu

prvej inštancie nevykonať dôkazy navrhnuté žalobcom. Aj podľa názoru odvolacieho súdu okolnosti,
ktoré by z prípadného dokazovania mohli vyplynúť by nemali žiadny vplyv na rozhodnutie súdu, a teda by
nič nezmenili na závere o nedostatkoch žaloby spočívajúcich v jej neprípustnosti, absencii naliehavého
právneho záujmu a vecnej legitimácie.

16. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej
žaloby (akou je aj žaloba v preskúmavanej veci) je, v zmysle § 137 písm. c) CSP, existencia naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí
zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania,
pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania.

Určovacia žaloba má preventívny charakter, má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať
stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť
inak. Rovnako v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje
obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu
určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej

žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom
prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto
určení.Aksúdzamietaurčovaciužalobuprenedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanom
určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke (viď uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Cdo/111/2008 zo dňa 30.06.2009). Existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu

na ním požadovanom určení, je súd oprávnený zaoberať sa z úradnej povinnosti v každom štádiu
konania. V súlade s konštantnou judikatúrou má teda súd skúmať, či žalobcom podaná určovacia
žaloba (ne)znamená úplné vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu medzi účastníkmi vyplývajúce
z darovacej zmluvy alebo nie, a tiež, či ňou nedochádza iba k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.

17. Pokiaľ žalobca v tomto konaní svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy
odôvodňoval tým, že v dôsledku ním tvrdenej neplatnosti zmluvy, by podiely na nehnuteľnostiach
patrili do dedičstva po žalovanej 2./ v inej výške k celku, resp. že žalovaná 2./ by ešte za svojho
života vlastnícke práva k nehnuteľnosti usporiadala inak, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu
prvej inštancie o absencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Naliehavý

právny záujem žalobcu, či sestry žalobcu (ktorý žalobca deklaroval v odvolaní) nie je preukázaný
možnosťou nenadobudnutia vlastníckych práv k nehnuteľnosti, v rozsahu, podľa predstáv žalobcu. Súd
prvej inštancie správne skonštatoval, že prípadné vyhovenie žalobe by nevytvorilo pevný právny základ
vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2./, nakoľko žalobca by napriek tomu, že by bola žalovaná 2./
opätovne vlastníčkou 1 nehnuteľnosti, tieto ani tak v budúcnosti nadobudnúť nemusel.

18. Predmetom sporu v prejednávanej veci bolo určenie neplatnosti darovacej zmluvy, uzavretej dňa
10.10.2013 medzi žalovanou 1/ ako obdarovanou a žalovanou 2/ ako darkyňou.19. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo

sporových strán nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010
sp.zn. 2 Cdo 205/2009 ).

20. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v sporovom konaní
rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má

tá sporová strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom subjektívneho práva
(aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje (porovnaj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 22.11.2011 č.k. III. ÚS 517/2011 -9).

21. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či

pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby.

22. Z právnej úpravy darovacej zmluvy uvedenej v § 628 Obč. zák. vyplýva, že darovacia zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká medzi
darcom na jednej strane a medzi obdarovaným na strane druhej; obaja títo účastníci sú nositeľmi

hmotnoprávnych oprávnení (povinností), teda sú vecne legitimovaní, ak predmet konania sa týka tohto
právneho úkonu - darovacej zmluvy.

23. Akvkonaníideourčenieneplatnostidarovacejzmluvy,predmetkonaniasapretotýkatakdarcu,ako
aj obdarovaného. V posudzovanom spore nepochybne účastníkom darovacej zmluvy, ktorej neplatnosti

sa žalobca domáhal, žalobca nie je , keďže v spore o neplatnosť darovacej zmluvy sa ho predmet
konania netýka, nie je nositeľom hmotnoprávnych oprávnení či povinností.

24. V súvislosti s nedostatkom vecnej legitimácie žalobcu v predmetom prípade odvolací súd dodáva,
že pokiaľ by žalovaná 2./ osobne mala záujem na inom usporiadaní vlastníckych práv k predmetnej

nehnuteľnosti, musela by prípadnú neplatnosť darovacej zmluvy, ktorú však vlastnoručne podpísala,
napadnúť ona sama. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalobca nie je nositeľom žiadnych
práv a povinností vyplývajúcich z predmetnej darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1./ a
žalovanou 2./. Taktiež je pravda, že darovanie podielu na uvedených nehnuteľnostiach sa nedotýka jeho
právnej sféry, keďže aj pred uzavretím darovacej zmluvy medzi žalovanými ako aj po ňom bol stále

vlastníkom 1 spornej nehnuteľnosti.

25. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04 ), ani právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS
50/04 ). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 ústavy
a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97 , II. ÚS 251/03

). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z
dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdov (viď § 185 CSP), a nie účastníkov konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia dostatočne zdôvodnil, prečo žalobe žalobcu nemohol vyhovieť (nedostatky žaloby
spočívajúce v jej neprípustnosti, absencia naliehavého právneho záujmu a vecnej legitimácie).

26. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP, potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1./ a 2./, ktoré boli v konaní plne úspešné, priznal voči
žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).