Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/460/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415213077
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6415213077.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: Československá

obchodná banka, a. s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, v konaní zastúpený
HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova č. 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459 proti
žalovanému: R. V., W.. XX.XX.XXXX, F. U. XXX/X, XXX XX Ž. W. Q., o žalobe na zaplatenie sumy
13.459,04 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5.318,88 €, zmluvný úrok vo výške 4,6 % ročne
zo sumy 5.396,26 € odo dňa 27.11.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 2.248,95 € odo dňa 27.11.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou uplatnil žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 13.459,04 € spolu s 4,6 %
zmluvným úrokom ročne zo sumy 5.396,26 € počnúc dňom 27.11.2015 do zaplatenia, a
tiež nárok z titulu zákonného úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 9.135,88 €
odo dňa 27.11.2015 do zaplatenia, titulom nesplatenej časti poskytnutého úveru.

2. O žalobe žalobcu rozhodol tunajší súd rozsudkom 07.04.2016 tak, že konanie v časti o zaplatenie
752,92 € spolu s úrokom vo výške 1 % ročne zo sumy 5.396,26 € odo dňa 27.11.2015 do zaplatenia a
s úrokmi vo výške 8,05 % ročne zo sumy 604,72 € odo dňa 27.11.2015 do zaplatenia, zastavil.
Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 7.387,24 € spolu so zákonným úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 6.282,21 € odo dňa 27.11.2015 do zaplatenia a vo zvyšku uplatňovaného
nároku, žalobu žalobcu zamietol.

3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd Banská Bystrica Uznesením sp. zn. 12Co/400/2016-94 zo dňa
28.08.2018 rozsudok Okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol, ako i výrok
o trovách konania, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žaloba žalobcu bola podaná na súd dňa 04.12.2015. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), a v zmysle prechodných ustanovení § 470 ods.

1 vyššie citovaného právneho predpisu je nutné tento zákon uplatniť i na konania začaté pred dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.5. Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie, odvolacím súdom, súd prvého stupňa určil vo veci
riadny termín pojednávania na deň 05.11.2019, na ktorý strany sporu včas a riadne predvolal. Žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť a súd s využitím ustanovenia § 182 CSP,

uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu.

6. V rámci dokazovania súd už vykonané dokazovanie výsluchom strán sporu, ako i dokazovanie,
ktoré vykonal oboznámením sa s listinnými dôkazmi, doplnil opätovne o výsluch žalovaného, pričom
z predložených listinných dôkazov je nutné konštatovať, že žalobca v postavení veriteľa a žalovaný

ako dlžník uzatvorili dňa 29.04.2011 Zmluvu o poskytnutí úveru reg. č. XXXXXX (ďalej len zmluva o
úvere), na základe ktorej bol pre žalovaného poskytnutý úver vo výške 28.050,- € na kúpu nehnuteľnosti
(bytu) ako je špecifikovaná v článku II. bod 3 predmetnej zmluvy o úvere s tým, že bola dojednaná
výška úrokovej sadzby v rozsahu 4,6 % p. a., ktorá bude platná do dňa 15.05.2014. Poskytnutie úveru
bolo priamo viazané na kúpu nehnuteľnosti (bytu) a žalovaný ako dlžník v zmysle zmluvných dojednaní
sa zaviazal splatiť úver do 30 rokov od termínu čerpania formou splátok úveru vždy do 15-teho dňa

každého mesiaca vo výške 143,80 € a pre prípad porušenia zmluvných povinností, boli dojednané
podmienky týkajúce sa možnosti odstúpenia od zmluvy, možnosti okamžitého splatenia úveru ako i
sankčné poplatky. Súčasne došlo dňa 02.05.2011 k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva,
predmetomktorejzmluvybolozriadeniezáložnéhoprávaknehnuteľnosti,ktorábolafinancovanázdrojmi
z poskytnutého úveru žalovaným.

Z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností a omeškaním žalovaného so splácaním splátok, žalobca
vyhlásil ku dňu 15.10.2013 splatnosť pohľadávky formou oznámenia, ktoré bolo doručené pre
žalovaného dňa 22.10.2013. Žalovaný ku dňu zosplatnenia dlhoval žalobcovi nesplatenú istinu úveru vo
výške 27.301,20 €, vyčíslené úroky (zmluvné) 885,95 €, úroky z omeškania 35,40 € a poplatky 95,50 €.
V rámci výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou došlo k vydraženiu nehnuteľnosti, ktorá bola

predmetom záložného práva za cenu 26.000,- € a boli uspokojené náklady dražby a odmena dražobnej
spoločnosti v rozsahu 2.431,48 €, pohľadávka vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo výške
3.198,29 € a zostatok z výťažku dražby v rozsahu 20.370,23 € bol poskytnutý na čiastočné uspokojenie
pohľadávky žalobcu zo zmluvy o úvere.
Následne po zosplatnení pohľadávky dňa 28.02.2014 poskytol žalovaný dobrovoľné plnenie v rozsahu

1.534,71 €. Okresný súd preto rozsudkom zo dňa 07.04.2016 rozhodol tak, že zaviazal žalovaného
zaplatiť sumu 7.387,24 € spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
6.282,21 € odo dňa 27.11.2015 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol, pričom súd určil výšku istiny
akorozdieldlžnejsumykudňuzosplatneniaúveručopredstavovalo27.301,20€avýťažokzdobrovoľnej
dražby 20.370,23 € a dobrovoľné plnenie poskytnuté žalovaným po zosplatnení v rozsahu 1.534,72

€ a súčasne určil omeškanie žalovaného počnúc dňom zosplatenia, t. j. ku dňu 16.10.2013 zo sumy
nesplatenej istiny 5.396,23 €. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti pokiaľ žalobu zamietol
zrušil s tým, že súd pri výpočte a vyčíslení úroku z omeškania nesprávne postupoval a nezohľadnil ani
zmluvné dojednania medzi stranami sporu ohľadom platenia zmluvného úroku.

7. Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu, Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorýsi splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z
omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
ustanovenej podľa predpisov občianskeho

práva.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi stranami sporu,
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 1 ods. 3 písm. a) Zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čase účinnom ku dňu uzatvorenia

zmluvy medzi stranami sporu, spotrebiteľským úverom nie sú: hypotekárny úver a komunálny úver podľa
osobitného predpisu.

8. Napriek námietkam žalovaného ohľadom charakteru predmetnej zmluvy vo formulárovej podobe ako
i námietkam, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je nutné aplikovať aj ustanovenia Zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd konštatuje, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom je zmluvou majúci právny základ v ustanovení § 497 Obchodného
zákonníka a predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah.
Súd nepopiera, že takto uzatvorená zmluva je tiež spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu

svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné
aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách.
Podľa názoru súdu z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o zmluvu, kde boli konkrétne vyjednané
individuálne podmienky a nejedná sa o zmluvu formulárovú. Na predmetný zmluvný vzťah však

nemožno, s odkazom na vyššie citované ustanovenie § 1 ods. 3 písm. a) Zák. č. 129/2010 Z. z. aplikovať
lex special a to Zákon o spotrebiteľských úveroch.

9. Z dokazovania vyplynulo pre súd (a v konaní ani nebolo sporným), že dlžná suma ku dňu zosplatnenia
úveru predstavovala 28.318,05 € a to dlh na istine 27.301,20 €, vyčíslené zmluvné úroky 885,95 € a

poplatky 35,40 €. Z listinných dôkazov pre súd vyplynulo, že na dlh na istine úveru započítal veriteľ
výťažok dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti v rozsahu 20.370,23 € a tiež následné dobrovoľné plnenie zo
strany žalovaného v rozsahu 1.534,71 €. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcu v rozsahu
752,92 € spolu s 1 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.396,26 € odo dňa 27.11.2015 do zaplatenia
a s úrokmi vo výške 8,05 % ročne zo sumy 604,72 € odo dňa 27.11.2015 do zaplatenia, predmetom

konania bol uplatňovaný nárok žalobcu na zaplatenie sumy 12.706,12 € z titulu istiny, vyčísleného úroku
zo zmluvy ku dňu zosplatnenia, nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 4,6 % ročne zo sumy
5.396,26 € odo dňa 27.11.2015 do zaplatenia a priznanie nároku na zákonný zmluvný úrok z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8.531,16 € odo dňa 27.11.2015 do zaplatenia. Súd prvého stupňa už
rozsudkom zo dňa 07.06.2016 priznal žalobcovi nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 7.387,24

€ spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.282,21 € odo dňa 27.11.2015 do zaplatenia a
zamietol žalobu v časti uplatňovaného nároku na priznanie zmluvného úroku do zaplatenia.10. Zmluvný úrok nie je sankciou za porušenie povinnosti riadne a včas plniť svoje záväzky zo strany
dlžníka. Porušenie tejto povinnosti je sankcionované zákonným úrokom z omeškania a tento úrok je
dlžník povinný zaplatiť až do doby pokiaľ dlh nevyrovná. Úrok z úveru je odplata za poskytnuté finančné

prostriedky a zákonný úrok z omeškania je sankcia za nesplnenie záväzku. V zmysle ustanovenia § 503
ods. 3 druhá veta Obchodného zákonníka, úrok je povinný dlžník zaplatiť len za dobu od poskytnutia
do vrátenia finančných prostriedkov čo znamená do faktického splatenia úveru, t. j. vrátenia peňažných
prostriedkov predstavujúcich istinu úveru. Požiadavka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky dlžnú sumu
spolu so zmluvným úrokom vyplýva i zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili strany sporu a súčasťou ktorej

zmluvy boli i obchodné podmienky v zmysle článku IX. bod 4 a bod 8 zmluvy o poskytnutí úveru. Súd
preto žalobcovi priznal zmluvný úrok vo výške 4,6 % ročne zo sumy 5.396,26 € odo dňa 27.11.2015
až do zaplatenia. Pokiaľ zmluvou o úvere sa dlžník zaviazal vrátiť poskytované finančné prostriedky
a zaplatiť úroky dohodnuté (zmluvné vo výške 4,6 % p. a.) takéto úroky sa stali súčasťou peňažného
záväzku dlžníka. Dôsledkom omeškania s ich platením, je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky
z omeškania aj z týchto zmluvných úrokov.

Súd vyčíslil úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 28.187,15 € (dlžná istina úveru) a úroky
k zosplatneniu za obdobie od 16.10.2013 do 28.02.2014 (čo je deň úhrady dobrovoľného plnenia
žalovaného v rozsahu 1.534,71 €) v sume 886,16 €. Vyčíslil úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne
zo sumy 26.652,44 € pri zohľadnení dobrovoľného plnenia 1.534,71 € za obdobie od 01.03.2014 do dňa
01.07.2015 (deň pripísania výťažku dražby v sume 20.370,23 €) a tieto vyčíslené úroky predstavujú

sumu 2.933,78 €. Úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.282,21 € za obdobie od
02.07.2015 do 26.11.2015 predstavuje sumu 203,67 €. Celkový úrok z omeškania z istiny, ktorý sa
znižoval a úroku z úveru do zosplatnenia predstavuje sumu 4.023,61 €, a preto súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a pri uplatnenom úroku z omeškania sa riadil právnou
úpravouúrokovzomeškaniavzmysle§517ods.2Občianskehozákonníkaa§3ods.1Nariadeniavlády

SR č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie
§ 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013 výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013.
Nakoľko žalovaný je odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru v omeškaní s plnením peňažného
dlhu, súd mu uložil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania v zákonnej výške 8,05 % ročne odo dňa

27.11.2015 až do zaplatenia s tým, že súd vychádzal zo základnej úrokovej sadzby, ktorá ku dňu
omeškania predstavovala 0,05 % ročne a žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 8,05
% ročne (8 % + 0,05 %).

11. O trovách konania súd rozhodol v prejednávanej veci v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní
úspešný, a preto súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).