Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sa/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200765
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7016200765.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľa Slovenského

pozemkového fondu Bratislava, Búdková 36, proti odporcovi Okresnému úradu Poprad, pozemkový a
lesnýodbor,Partizánska690/87,Poprad,zaúčasti:1/G..U.W.,W.D.,D.XX,X/P.P.,W.D.,L.XXXX/XX,
X/ Y. C., W. D., D. XX, X/ Ľ. T.O., W. D., F. XX, všetci zastúpení JUDr. Ľubou Berezňaninovou, Dip.Mgmt,
advokátkou, so sídlom Hlavná 45, Prešov, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 11.04.2016 č.
OU-PP-PLO-2016/000160-014-KJ takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 250q ods. 3 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p. p o t v r d z u j rozhodnutie odporcu
zo dňa 11.04.2016 č. OU-PP-PLO-2016/000160-014-KJ.

II. Účastníkom konania navrhovateľovi a odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Účastníkom konania v I. až IV. rade p r i z n á v a proti navrhovateľovi náhradu trov konania
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím č. OU-PP-PLO-2016/000160-014-KJ zo dňa 11.04.2016 odporca
ako vecne a miestne príslušný orgán podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“) rozhodol tak,

že oprávneným osobám 1/. G.. U. W., 2/ P. P., H.. W., 3/ Ľ. T., H.. W. a 4/ Y. C., H.. W. priznal právo na
náhradu za nehnuteľnosti v kat. úz. D., ktoré ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 písm.a/ a ktoré
prešli na štát spôsobom uvedeným v § 3 ods.1 písm.o/ zákona v dobe od 25.02.1948 do 01.01.1990 a
ku ktorým nie je možné navrátiť vlastnícke právo v zmysle § 6 ods.1 písm.a/ zákona, konkrétne parcelám
mpč.XXXX,zapísanejvpozemnoknižnejvložke1197,zodpovedajúcejparceleC-KNXXXX/X-pasienok
o výmere 890 m2, mpč. XXXX zapísanej v pozemnoknižnej vložke XXXX zodpovedajúcej parcele C-KN
XXXX/XX - roľa o výmere 12776 m2. Právo na náhradu oprávneným osobám priznal každej v podiele

jednej štvrtiny k celku s tým, že oprávnená osoba môže vyzvať Slovenský pozemkový fond, Regionálny
odbor Poprad, Partizánska 704/31, Poprad, na vydanie náhrady, a to najskôr do troch rokov odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, inak právo oprávnenej osobe na náhradu zanikne (§ 6 ods.6
zákona).

2. Odporca označené rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 27.12.2004 bolo vtedajšiemu Obvodnému
pozemkovému úradu v Poprade, t.j. právnemu predchodcovi odporcu doručené podanie G.. U. W.,

P. P., Ľ. T. a Y. C.Y. vedené pod č. 2491/2004, ktorým si uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva v
zmysle § 5 ods.1 zákona č. 503/2003 Z.z. v kat. úz. obce D. po ich neb. právnom predchodcovi E.
W., A.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa 06.11.1985, a to na nehnuteľnosti podľa Výmeru Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave č. 2.427/1948 v celkovej výmere 1.3666 ha, ktorésú v prídelovom pláne označené ako parcela č. XXXX/X - roľa o výmere 1.2776 ha a parcela č. XXXX/
X - pastva o výmere 0.089 ha vedené pôvodne vo vložke č. XXXX O.. Ú.. D.. Žiadatelia v tejto žiadosti
uviedli, že nehnuteľnosti prešli na fyzickú osobu, ktorá tieto pozemky neskôr odpredala. O tomto nároku

rozhodol správny orgán v roku 2011 tak, že rozhodnutím č. j.: 2011/551/731-RV zo dňa 01.04.2011
priznal žiadateľom v 1. až 4. rade právo na náhradu každému v podiele jednej štvrtiny k celku, a to
za nehnuteľnosti mpč. XXXX Y. XXXX, pôvodne vedených v pozemnoknižnej vložke XXXX O.. Ú..
D. z dôvodu, že nehnuteľnosti prešli na štát bez právneho dôvodu. Na základe podaného opravného
prostriedku Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 29.05.2012 sp.zn. 2Sp/9/2011 zrušil rozhodnutie

správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že rozhodnutie odporcu bolo
vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keď odporca síce rozhodol, že je
daný dôvod na reštitúciu uvedený v § 3 ods.1 písm.o/ zákona č. 503/2003 Z.z., ale túto skutočnosť
bližšie v rozhodnutí neozrejmil, teda kedy a za akých okolností došlo k prevzatiu nehnuteľností bez
právneho dôvodu. Ďalej uviedol, že aj keď z pripojených rozsudkov Krajského súdu v Prešove ako aj
Okresného súdu v Poprade vyplýva, že právny predchodca oprávnených osôb sa svojho vlastníctva

k prideleným pozemkom mal vzdať, odporca sa touto dôležitou skutočnosťou vôbec nezaoberal. Súd
poukázal aj na tú skutočnosť, že v rozhodnutí sa správny orgán nevysporiadal so všetkými predloženými
listinnýmidôkazmi.Vďalšomkonaní,rešpektujúcprávnynázorsprávnehosúdupodoplnenívykonaného
dokazovania opätovne rozhodol správny orgán rozhodnutím zo dňa 04.03.2013 č. 2013/345/406-RV, a
to tak, že oprávneným osobám, ktoré sú vyššie označené priznal právo na náhradu za pôvodné mpč.

XXXX Y. XXXX zapísané v pozemnoknižnej vložke č.XXXX kat. úz. D. a v rozhodnutí ďalej konštatoval,
že v priebehu konania nebolo preukázané, že pôvodný vlastník E. W. sa vzdal prídelu, a nikde sa ani
nezachoval prejav jeho vôle, ktorým by jednoznačne prejavil snahu vzdať sa pozemkov. Vzhľadom na
skutočnosť, že nehnuteľnosti v čase rozhodovania správneho orgánu už boli vo vlastníctve tretích osôb
(MATRIX Slovakia, s.r.o. a G.. U. Č.), oprávneným osobám bolo priznané právo na náhradu. Na základe

odporcom podaného opravného prostriedku vo veci rozhodoval opätovne Krajský súd v Košiciach, a
rozsudkom zo dňa 28.04.2015 sp.zn. 2Sp/41/2013 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu
orgánu na ďalšie konanie. Po preskúmaní obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia súd zistil, že rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu a ďalej vytkol správnemu orgánu, že
tento nepovažoval Slovenský pozemkový fond za účastníka konania, hoci podľa názoru súdu vzhľadom

na ustanovenie § 14 zákona o správnom konaní má v tomto konaní postavenie účastníka. Správny orgán
ďalej v preskúmavanom rozhodnutí zo dňa 11.04.2016 konštatoval, že úlohou správneho orgánu v
reštitučnom konaní je posúdiť, či navrhovatelia splnili predpoklady reštitučného konania, a to 1/ splnenie
podmienky oprávnenej osoby v zmysle § 2 zákona , 2/ uplatnenie reštitučného nároku v zákonom
stanovenej prekluzívnej lehote do 31.12.2004 podľa § 5 ods.1 zákona, 3/ pozemok, na ktorý bol

uplatnený reštitučný nárok musel v čase prechodu na štát, resp. inú právnickú osobu spĺňať charakter
pozemku uvedeného v § 1 zákona, 4/ a nebolo k nemu vydané navrátenie vlastníctva podľa osobitného
predpisu (zákon č. 229/1991 Zb., § 37 až § 39 zákona č. 330/1991 Zb.), 5/ žiadaný pozemok prešiel
v rozhodujúcom období (od 25.02.1948 do 01.01.1990) na štát, resp. inú právnickú osobu niektorým
zo spôsobov uvedených v § 3 zákona. Po posúdení uvedených predpokladov reštitučného konania

správny orgán uzavrel, že nehnuteľnosti uvedené v podaní žiadateľov zo dňa 27.12.2004 boli pôvodne
vedené v pozemkovej knihe vo vložke XXXX O.. Ú.. D. ako parcely mpč. XXXX s výmerou 52119 m2 a
mpč. XXXX s výmerou 2518 m2 vo vlastníctve B. P. (ženatého) a Y. P., s tým, že pod čd. 1572 bol vo
vložke vykonaný záznam: „Podľa návrhu Finančného odboru Okresného národného výboru v Spišskej
Novej Vsi zo dňa 14.12.1963 č. Fin. 72/63 vkladá sa vlastnícke právo titulom konfiškácie dľa nar. č.

104/45 Zb. SNR, v znení nariadenia č. 64/46 SNR pre čsl. štát - Správe Okresného národného výboru
v Spišskej Novej Vsi v celosti.“ Právnemu predchodcovi žiadateľov z označených nehnuteľností boli
pridelené pozemky, a to parcela č. XXXX/X - roľa o výmere 1,2776 ha a parcela č. XXXX/X - pastva
o výmere 0,0890 ha zapísaných vo vložke č. XXXX O.. Ú.. D. výmerom o vlastníctve pôdy vydaným
Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods.1 Nariadenia č. 104/1946 Sb.

n. SNR pridelenej podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení Nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR
o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov
a nepriateľov slovenského národa č. 2.427/1948 zo dňa 23.03.1948. Správny orgán poukázal na tú
skutočnosť,žeoznačenýžiadateliapodaližalobunasúdourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX, a to časti parcely č. XXXX a časti parcely č. XXXX spolu vo výmere 13666

m2, keď tvrdili, že nehnuteľnosti, ktoré patrili ich právnemu predchodcovi boli Slovenským pozemkovým
fondom vydané reštituentovi G.. U. Q., ktorý ich následne odpredal spoločnosti MATRIX Slovakia,
s.r.o. a G.. U. Č.. Rozsudkom zo dňa 20.02.2007 sp.zn. 7C/38/2002 Okresný súd v Poprade žalobu
žalobcu zamietol z dôvodu, že v žalobe nepreukázali svoju aktívnu vecnú legitimáciu. V rozhodnutí súdkonštatoval, že aj keď nehnuteľnosti boli pridelené do vlastníctva právneho predchodcu žiadateľov,
tento prídel nebol intabulovaný v pozemnoknižnej vložke a nedošlo ani k vydržaniu vlastníckeho práva
za splnenia podmienok stanovených obyčajovým právom a zákonom. Ďalej konštatoval, že vydržacia

lehota bola prerušená úkonom otca žalobcov, ktorým v súvislosti s uznesením vlády o prevádzaní
previerok prídelov z pozemkovej knihy z roku 1956 sa vzdal prídelu o výmere 1,3666 ha. Následne
bolo rozhodnuté o tom, že právnemu predchodcovi žalobcov sa tento prídel zrušuje. Z uvedeného súd
uzavrel, že právnemu predchodcovi nebol odňatý prídel, ani nebol konfiškovaný pridelený majetok alebo
iným spôsobom nebol vylúčený z užívania, resp. z vlastníctva, ale sám právny predchodca oprávnených

osôbtentoprídelodovzdalaformálnebolorozhodnutéozrušenítohtoprídelu.Keďženastraneprávneho
predchodcu žalobcov v súdnom konaní došlo k úkonu odovzdania prídelu a momentom rozhodnutia
o zrušení prídelu k pretrhnutiu plynutia vydržacej doby podľa stredného občianskeho zákonníka, E.
W. sa nikdy nestal riadnym vlastníkom pridelených pozemkov. Označené rozhodnutie súdu na základe
podanéhoodvolaniapotvrdilKrajskýsúdvPrešoverozsudkomzodňa31.10.2007sp.zn.4Co/46/2007,v
ktorom odvolací súd z výsledkov vykonaného dokazovania konštatoval, že neb. E. W. sa vzdal prídelu.

Ďalejzuvedenéhovyplýva,ževzdaniesaprídelujejednostrannýmprávnymúkonom,ktorýniejetotožný
so odňatím prídelu - opustenie veci (derelikcia) je právny úkon obsahujúci prejav vôle vlastníka veci,
ktorým sa vzdáva vlastníctva bez toho, že by prevádzal vlastníctvo na inú osobu. Podmienkou derelikcie
je jednostranný právny úkon, ktorý môže urobiť len vlastník a musí mať všetky zákonné náležitosti
platného právneho úkonu, môže byť vykonaný výslovne alebo mlčky. Z prejavu vlastníka však musí

byť jasný úmysel, že sa vzdáva vlastníctva k určitej veci. Vlastník musí svoj úmysel realizovať aj tým,
že sa úplne vzdá držby opustenej veci. Súd v rozsudku ďalej konštatoval, že vzdanie sa prídelu bolo
dostatočne preukázané listinnými dôkazmi, a to zápisnicou, ktorá sa týkala zoznamu roľníkov, ktorí sa
vzdali prídelu a následne opätovným zápisom vlastníckeho práva v prospech štátu rozhodnutím Čd.
1572/1963.

3. Správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí ďalej konštatoval, že doklady, ktoré sa nachádzajú
v spisovom materiály jednoznačne nepreukazujú, že právny predchodca žiadateľov E. W. sa vzdal
nehnuteľností uvedených vo výmere o vlastníctve pôdy č. 2.427/1948 zo dňa 23.03.1948. Aj keď je
nesporné, že právny predchodca žiadateľov nadobudol vlastnícke právo označeným výmerom k tam

uvedeným nehnuteľnostiam, správnemu orgánu sa nepodarilo získať doklady preukazujúce, že pôvodný
vlastník sa pridelených pozemkov vzdal. V spisovom materiáli sa nachádza rozhodnutie Odboru
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v D. č. Pôd.8/1958-La-6 zo dňa 17.11.1958, v
ktorom sa uvádza: “W. E., D., F. XX pri prevádzaní previerky prídelov. ref. podľa uznesenia vlády zo
dňa 10.okt. 1956 vzdal sa prídelu v kat. úz. Levoča. Na základe toho bolo s menovaným prídelcom

prevedené vyúčtovanie, je však ešte potrebné, aby prídel mu bol odňatý. V dôsledku toho tunajší odbor
vydáva toto rozhodnutie Odbor pôdohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v D. zrušuje
prídel poľnohospodárskej pôdy v kat. úz. D. vo výmere 1,3666 ha W. E.. Prídelová cena Kčs 1.706,- sa
týmto odpisuje.“ Správny orgán však zároveň uviedol, že neexistuje listina z obdobia pred vydaním
rozhodnutia č. Pôd. 8/1958-La-6 zo dňa 17.11.1958, ktorá by preukazovala vôľu pôvodného vlastníka

vzdať sa prideleného majetku. Správny orgán uviedol, že pri svojom rozhodovaní mal k dispozícii aj
zápisnicu zo dňa 02.09.1959 obsahujúcu zoznam roľníkov, ktorí sa zápisnične vzdali pôdy pre Štátny
majetok Levoča. V tejto zápisnici sa uvádza, že bude prevedené HPÚP pre štátny majetok. Zo zápisnice
ďalej vyplýva, že: „následkom toho, že roľníci z obce vzdali sa svojich pozemkov je potrebné určiť hony,
ktorých sa tieto majú sceliť. Za týmto účelom komisia rozhodla sceliť túto pôdu v prospech štátneho

majetku, JRD ...“. Z uvedenej zápisnice však nevyplýva, že vlastníci sa svojich pozemkov vzdali, čo
nepreukazuje ani zoznam roľníkov, ktorý je súčasťou zápisnice zo dňa 02.09.1959. Aj keď v zozname
roľníkov figuruje aj meno „Y. W.“, tento zoznam neobsahuje žiadne podpisy. Uvedená zápisnica bola
naviac spísaná rok po vydaní rozhodnutia odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady
ONV Q. D. č. Pôd. 8/1958-La-6 zo dňa 17.11.1958 o zrušení prídelu. Správny orgán preto konštatoval,

že v rámci konania o nároku oprávnených osôb sa nepodarilo získať akýkoľvek dôkaz, ktorým by bola
jednoznačne preukázaná skutočnosť, že právny predchodca oprávnených osôb sa vzdal svojho prídelu.
V tej súvislosti poukázal správny orgán aj na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu
SR pod sp.zn. 4Cdo/48/2008 zo dňa 28.10.2009 vo veci, kde bola posudzovaná obdobná situácia vo
vzťahu k vzdaniu sa prídelu. Ďalej v rozhodnutí správny orgán konštatoval, že terajším vlastníkom

nehnuteľností, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok je spoločnosť Vama - X, s.r.o., so sídlom Prakovce
13 tak ako o tom svedčí zápis na LV XXXX O.. Ú.. D.. Uvedenými nehnuteľnosťami disponoval štát
v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorý nehnuteľnosti vydal vo forme náhrady za pôvodné
vlastné pozemky zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k pozemkom fyzickej osobe- G.. U. Q. dňa 19.04.2001. K uzavretiu zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva došlo
pred účinnosťou zákona, preto štát mohol s predmetnými pozemkami nakladať. Keďže nehnuteľnosti
sú vo vlastníctve tretích osôb, z tohto dôvodu správny orgán oprávneným osobám priznal právo na

náhradu, pretože ich pôvodné vlastné pozemky s poukazom na prekážku navrátenia vlastníctva v
zmysle § 6 ods.1 písm. a/ nie je možné vydať. Ďalej správny orgán uzavrel, že žiadatelia sú oprávnenými
osobami v zmysle § 2 ods.2 písm.c/ zákona ako právni nástupcovia po pôvodnom vlastníkovi E. W.
podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi v dedičskej veci sp.zn. D 1336/85 zo dňa
12.12.1985 ako dedičia v prvej dedičskej skupine.

4. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu podal včas opravný prostriedok Slovenský pozemkový
fond a žiadal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 11.04.2016 zrušiť a vec vrátiť správnemu
orgánu na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na tú skutočnosť, že v danej veci sa nejedná o reštitúciu
podľa zákona č. 503/2003 Z.z. a žiadatelia G.. U. W. a spol. nie sú oprávnenými osobami podľa
citovaného zákona. Zdôraznil, že právny predchodca žiadateľov E. W. sa parciel, ktoré mu boli pridelené

výmerom o vlastníctve pôdy č. 2427/1948 zo dňa 23.03.1948 vzdal, o čom svedčia listinné dôkazy
predložené v spise, predovšetkým rozhodnutie odboru Poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
Rady ONV v D.Č. č. Pôd. 8/1958-La-6 zo dňa 17.11.1958. Následne na základe návrhu Finančného
odboru ONV v Spišskej Novej Vsi č. Fin. 72/63 zo dňa 14.12.1963 bol v pozemnoknižnej zápisnici č.
XXXX O.. Ú.. D. vykonaný opätovný zápis vlastníckeho práva v prospech čsl. štátu - v správe ONV v

SpišskejNovejVsipodč.d.1572/1963(zápispodB9citovanejpozemnoknižnejzápisnice).Zdôraznil,že
otázkaplatnostivzdaniasaprídeluprídelcomE.W.aúčinkystýmspojenébolipredmetomposudzovania
vrámciobčianskoprávnehokonaniavedenéhonaOkresnomsúdePopradsp.zn.7C/38/2002anásledne
v dovolacom konaní na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 4Co/46/2007. Súdy oboch stupňov z
výsledkov vykonaného dokazovania mali za preukázané, že pôvodný prídelca E. W. sa vzdal prídelu,

a teda vlastnícke právo k dotknutým parcelám žiadateľom ani ich právnemu predchodcovi E. W. z
titulu prídelu, ani na základe inej právnej skutočnosti nepatrí, keď súdy vyhodnotili aj listinné dôkazy,
ktoré mali k dispozícii, a to predovšetkým zoznam roľníkov, ktorí sa vzdali prídelu a rozhodnutie odboru
Poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v D. č. Pôd. 8/1958-La-6 zo dňa 17.11.1958.
Súdy oboch stupňov mali za to, že v danom prípade nedošlo k odňatiu prídelu podľa § 23 ods. 2

Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR, ale k vzdaniu sa prídelu právnym predchodcom žiadateľov.
Vzdanie sa prídelu je jednostranný právny úkon, ktorý nie je totožný s rozhodnutím o odňatí prídelu.
Na základe vzdania sa prídelu štát nadobudol vlastníctvo k predmetným parcelám priamo zo zákona.
Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že správny orgán v správnom konaní o uplatnenom nároku žiadateľov
nezistil žiadne iné (nové) skutočnosti a dôkazy než tie, ktoré boli zistené a vyhodnotené v uvedenom

občianskoprávnom konaní. Napriek týmto skutočnostiam však správny orgán v napadnutom rozhodnutí
zastáva opačný názor, než súdy v občianskoprávnom konaní, a to že neexistuje listina, resp. iný dôkaz,
ktorý by jednoznačne preukazoval vôľu E. W. vzdať sa prideleného majetku. Podľa názoru navrhovateľa
je preukázané, že o vlastníkom práve žiadateľov a ich právneho predchodcu k dotknutým parcelám
bolo rozhodnuté právoplatne v občianskoprávnom konaní, v ktorom sa súdy dostatočne vysporiadali s

vlastníckym nárokom žiadateľov na predmetné parcely nielen z titulu prídelu, ale aj možného vydržania
dotknutých parciel. S poukazom na ustanovenie § 40 ods.1 správneho poriadku navrhovateľ dospel
k záveru, že správny orgán je viazaný takýmto rozhodnutím súdu o vlastníckom práve žiadateľov k
sporným parcelám a musí takéto rozhodnutie súdu rešpektovať a nemôže si o predbežnej otázke urobiť
vlastný úsudok. V závere opravného prostriedku navrhovateľ skonštatoval, že zo strany právneho

predchodcu žiadateľov došlo k vzdaniu sa prídelu, čo nepredstavuje žiaden z reštitučných titulov
uvedenýchv§3zákonač.503/2003aužvôbecnie„prevzatiebezprávnehodôvodu“.Štáttaknadobudol
vlastníctvo k predmetným parcelám priamo zo zákona. Správnemu orgánu vytýkal aj tú skutočnosť,
že z napadnutého rozhodnutia navyše ani nevyplýva, kedy malo dôjsť k prechodu dotknutých parciel
na štát, t.j. ktorý okamih (moment) považuje správny orgán za prechod na štát a v tomto rozsahu je

napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.

5. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 28.06.2016 k opravnému prostriedku navrhovateľa v podstate
zopakoval svoju argumentáciu týkajúcu sa skutkového ako aj právneho stavu z preskúmavaného
rozhodnutia a zdôraznil, že v priebehu konania nebolo preukázané, že právny predchodca žiadateľov E.

W. sa vzdal prídelu, ktorý mu bol odovzdaný na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. 2.427/1948 zo dňa
23.03.1948. Aj keď v rozhodnutí zo dňa 17.11.1958 sa uvádza, že prídelca sa prídelu v kat. úz. D. vzdal,
správnemu orgánu sa nepodarilo získať žiadnu listinu podpísanú prídelcom o tom, že urobil právny úkon
smerujúci ku vzdaniu sa prídelu. Správny orgán práve túto listinu zo dňa 17.11.1958 č. Pôd. 8/1958-La-6považoval za listinu preukazujúcu prechod vlastníctva prídelcu na štát. Vo vzťahu k zápisnici zo dňa
02.09.1959 spísanej s roľníkmi, ktorí sa vzdali prídelu v prospech štátnych majetkov uviedol, že táto bola
spísaná až rok po vydaní rozhodnutia zo dňa 17.11.1958. Zároveň nesúhlasil s tým, aby v konaní pred

súdom bolo rozhodnuté o otázke vlastníckeho práva k predmetným parcelám, pretože súdy nemohli
rozhodovať o tom, či žalobcovia G.. U. W., P. P., Y. C. a Ľ. T.Á. sú alebo nie sú vlastníkmi žalovaných
parciel, mohol rozhodnúť iba o tom, či právny predchodca žalobcov E. W. je alebo nie je vlastníkom
označených parciel, k takémuto záveru však nedošlo. Správny orgán by rešpektoval rozhodnutie súdu
iba v takom prípade, ak by existovalo právoplatné rozhodnutie o tom, že právny predchodca žalobcov

nie je vlastníkom pridelených pozemkov, pretože sa prídelu vzdal, ale takéto rozhodnutie súdom vydané
nebolo. Zamietnutie návrhu žalobcov Okresným súdom Poprad nie je právoplatným rozhodnutím vo
veci, že sa E. W. vzdal prídelu. Ak by však takéto rozhodnutie o tom, že sa vzdal prídelu existovalo,
správny orgán by ho rešpektoval.

6. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 31.05.2017 trval na svojej argumentácii uvedenej v

podanom opravnom prostriedku a zdôraznil, že zo strany pôvodných prídelcov došlo k vzdaniu sa
prídelu na základe jednostranného úkonu prídelcu (prídelcov), ktorý nie je totožný s rozhodnutím o
odňatí prídelu. Vzdaním sa prídelu pôvodní prídelcovia stratili svoje vlastnícke právo k prídelom a
zo zákona, t.j. ex lege sa ich vlastníkom stal štát. Na takéto nadobudnutie vlastníctva štátom nebol
potrebný zo strany štátu žiaden nadobúdací právny úkon, t.j. žiadne prijatie, súhlas, alebo vzatie na

vedomie vzdania sa prídelu a to či už formou rozhodnutia, alebo iného úkonu. Nebolo preto potrebné
ani žiadne odňatie prídelu. Samotné rozhodnutie Oboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
rady ONV v D. zo dňa 17.11.1958, číslo : Pôd. 8/1958- La-6 bolo vydané za účelom vyúčtovania s
odchádzajúcimi prídelcami, čo patrilo podľa § 3 ods. 3 vyhl. č. 507/1950 U.v. a Smernice povereníctva
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 23.11.1956 č. PF 1/47-156 patrilo do právomoci

ONV. Navrhovateľopakovanezdôraznil,že ovlastníckompráve žiadateľov aichprávnehopredchodcu
E. W. k dotknutým parcelám a o vzdaní sa prídelu rozhodol súd v občianskoprávnom konaní a týmto
rozhodnutím je správny orgán viazaný. Posúdenie otázky vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v danom
prípade ani nepatrí do právomoci konajúceho správneho orgánu.

7. Krajský súd v Košiciach rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 10Sa/1/2016 - 46 zo dňa 28.06.2017 a to
na základe výsledkov vykonaného dokazovania oboznámením sa s obsahom predložených listinných
dôkazov, obsahom administratívneho spisu žalovaného, obsahom pripojených súdnych spisov ako
aj jednotlivých rozhodnutí a prednesmi účastníkov konania na jednotlivých pojednávaniach tak, že
odvolaním napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 250l

O.s.p. z dôvodu uvedeného v ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil odporcovi
na ďalšie konanie. Na základe odvolania proti rozsudku podaného právnymi nástupcami prídelcu
E. W. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 8Sžr/18/2017 - 66 zo dňa 26.02.2019 rozsudok Krajského
súdu v Košiciach č.k. 10Sa/1/2016 - 24 zo dňa 28.06.2017 zrušil a vec vrátil správnemu súdu na
ďalšie konanie. Najvyšší súd SR vytkol krajskému súdu, že v odôvodnení svojho rozsudku len stručne

konštatuje a poukazuje na to, že „aj keď neexistuje konkrétny doklad, na ktorom by sa nachádzal aj
podpis právneho predchodcu zúčastnených osôb, z kontextu udalostí a označených rozhodnutí - listín
vtedajších orgánov možno uzavrieť, že k vzdaniu sa prídelu došlo, preto vlastnícke právo prídelcu nebolo
odňaté, resp. nebolo prevzaté na štátom na základe niektorého z reštitučných titulov podľa § 3 zákona
č. 503/2003 Z.z.“ Súd ďalej len poukázal na obsah odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov, a to

okresného súdu v Poprade pod sp.zn. 7C/38/2002 ako aj Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/46/2007
zo dňa 31.10.2007, z obsahu ktorých vyplýva záver, že právny predchodca účastníkov konania sa
vzdal označeného prídelu. Krajský súd sa však v danom prípade bližšie nevyjadril, nekonkretizoval,
nezdôvodnil, či v prípade rozsudku všeobecného súdu, ktorým bola právoplatne zamietnutá žaloba o
určení vlastníckeho práva žalobcov v rade 1 až 4, totožných s účastníkmi konania v tejto veci vo vzťahu

k tam uvedeným pozemkom, s tam uvedených dôvodov je alebo nie je správny orgán, ktorý koná v
reštitučnom konaní podľa zákona č. 503/2003 Z.z. ako aj zákona č. 71/1967 Zb. záväzný, resp. je alebo
nie je ním viazaný. Najvyšší súd SR vytýkal krajskému súdu aj tú skutočnosť, že v rozhodnutí bližšie
nezdôvodnilprečoazakýchdôvodovnevykonaldokazovanie,atonavrhnutýmsvedkom,ktoréhonavrhli
účastnícikonaniavprvomažštvrtomrade,vsúvislostisoskutkovouotázkou vzdaniasaprídeluprávnym

predchodcom účastníkov konania E. W., pričom malo ísť o svedka, ktorý sa mal vedieť vyjadriť k týmto
skutočnostiam.8. Krajský súd v Košiciach podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, s obsahom ostatného spisového materiálu, doplnil
dokazovanie v smere naznačenom v zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.02.2019

a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

9. Správny súd vo veci postupoval procesne v právnom režime Občianskeho súdneho poriadku,
vzhľadom na ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) účinného
od 01.07.2016, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

10. V súdom preskúmavanej veci bol navrhovateľom podaný opravný prostriedok - odvolanie zo dňa
11.05.2016 proti neprávoplatnému rozhodnutiu Okresného úradu v Poprade, pozemkový a lesný
odbor doručený správnemu orgánu 16.05.2016 , teda pred nadobudnutím účinnosti SSP, preto je
namieste vo veci postupovať v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

11. Podľa § 5 ods.2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov, rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemkom alebo rozhodnutie o priznaní práva na
náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá Obvodný pozemkový úrad.

12. Na konanie podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní (§ 5 ods.3 citovaného zákonného ustanovenia).

13. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok),
rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

14. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.

15. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako ja skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

16. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

17. Správny súd konštatuje, že obsahu podanej správnej žaloby ako aj výsledkom konania pred

súdom, vrátane obsahu administratívneho spisu vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré žiadali vydať účastníci
v 1. až 4. rade žiadosťou zo dňa 27.12.2004 boli pridelené do vlastníctva ich právneho predchodcu
E. W. Výmerom Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave č. 2.427/48 z
23.03.1948. Právnemu predchodcovi žiadateľov v 1. až 4. rade bola pridelená celková výmera
1,3666 ha pôdy, ktoré v prídelovom pláne sú označené : vl. č. XXXX - parc. č. XXXX/X - roľa o výmere

1,2776 ha a parc. č. XXXX - pastva o výmere 0,0890 ha.

18. Odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva bývalej Rady ONV v D. vydal dňa 17.novembra
1958 Rozhodnutie č. Pôd. 8/1958/La-6, v ktorom sa konštatuje, že podľa previerky prídelov z
pozemkovej reformy podľa uznesenia vlády zo dňa 10.10.1956 sa prídelca tohto prídelu v kat. úz. D.

vzdal, preto bolo s E. W. vykonané vyúčtovanie avšak je ešte potrebné, aby mu prídel bol odňatý. Z
výroku rozhodnutia však vyplýva, že Odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v
D. zrušuje prídel poľnohospodárskej pôdy v kat. úz. D. vo výmere 1,3666 ha E. W. a na základe tejto
skutočnosti bola odpísaná aj prídelová cena Kčs 1706.-. Nasledujúci rok, presnejšie 02.09.1959 bola
spísaná Zápisnica o výmere pozemkov majúcich sa sceliť následkom toho, že roľníci z obce Levoča

sa vzdali svojich pozemkov, v ktorej je uvedené aj meno právneho predchodcu účastníkov konania.
Označené (pridelené) nehnuteľnosti boli opätovne zapísané v prospech Československého štátu na
základe návrhu Finančného odboru ONV v Spišskej Novej Vsi č. Fin. 72/63 zo dňa 14.12.1963 pod
č.d. 1572/1963 - zápis pod B9 zápisnice č. XXXX O.. Ú. D..19. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo pred správnym súdom dňa 14.10.2019 bol vypočutý na návrh
účastníkovkonaniasvedokU.O.,A..XX.XX.XXXX,bývajúcivD.,P..H..Š.XXXX/XX,ktorýpozákonnom

poučení uviedol, že v danej veci vypovedal pred správnym orgánom v roku 2015, z jeho výpovede bola
spísaná zápisnica dňa 12.10.2015, dobre si pamätá obsah svojej výpovede, na ktorej v celom rozsahu
trvá. Spresnil, že dňa 02.09.1959 sa v kancelárii bývalého MNV v D. spolu so svojim už nebohým otcom
Š. O. zúčastnili zasadnutia a bol uvedený aj v zozname zúčastnených roľníkov. Poprel však, aby jeho
otec prípadne aj otec účastníkov konania sa vzdali svojho prídelu pôdy, pretože každý z nich chcel

pridelenú pôdu obrábať, plniť všetky zákonné kontingenty a vlastne ani nič iné oni robiť nevedeli, iba na
pôde. Svedok ďalej vypovedal, že jeho otec mal v tom čase asi 17 ha pôdy a otec účastníkov konania
7 alebo 8 ha poľnohospodárskej pôdy. V prípade ak sa aj niekto vzdal pôdy, tak to boli možno len nejakí
špekulanti, ktorí mali pôdy veľmi málo a chceli ísť robiť do štátnych majetkov. Otec svedka po roku 1959
neprestal užívať všetku svoju pôdu, ktorú vlastnil, časť z nej užíval až niekedy do roku 1964, kedy mu
bolo postupne znemožnené túto pôdu obhospodarovať a musel ju prenechať štátnym majetkom. Podľa

svedka sa tak stalo aj v prípade otca účastníkov konania, s tým, že dokonca aj vie uviesť, kde sa táto
pôda nachádzala. Svedok opakovane zdôraznil, že tak jeho otec ako aj otec účastníkov konania sa
nikdy nechceli vzdať svojej pôdy, ale na tejto pôde obaja chceli ďalej hospodáriť a túto pôdu užívať. Na
otázku zástupkyne navrhovateľa svedok spresnil, že jeho otec žiadnu pôdou titulom prídelu od štátu
nenadobudol. V čase, keď sa uskutočnila schôdza dňa 02.09.1959 mal svedok 29 rokov, z vojenčiny

sa vrátil v roku 1956. Na označenú schôdzu išiel so svojim otcom iba preto, že ho doprevádzal, jeho
otec nevedel dobre čítať a ani písať. Opakovane zdôraznil, že dobre pozná rodinu W., ktorí od nich
bývali cca 80 m na tej istej ulici. V súvislosti s podpisovaním listín na označenej schôdzi svedok uviedol,
že nejaké listiny na tejto schôdzi zrejme boli podpisované, išlo však asi iba o prezenčnú listinu, ale ani
tú nepodpísal každý z prítomných.

20. Z obsahu listiny označenej ako Zápisnica napísaná dňa 02.09.1959 v kancelárii MNV v D., okres D.
za účelom započatia prác HTUP, obsiahnutej v administratívnom spise odporcu vypláva, že predseda
komisie oboznámil prítomných, že v obci Levoča bude prevedené HTUP pre štátny majetok. Počet
roľníkov, ktorí sa vzdajú pôdy v prospech štátneho majetku, nie je konkrétne uvedený, konštatuje sa

však v tejto zápisnici, že mimo štátneho majetku nebudú hospodáriť žiadni súkromníci. Ďalej z tejto
zápisnice vyplýva, že celková výmera katastrálneho územia je 6055 ha, z toho 2524 ha ornej pôdy,
421 ha lúk, 238 ha pasienkov a 2872 ja ostatnej pôdy. Štátne majetku obhospodarujú (ku dňu spísania
zápisnice) 1067 ha rolí, 156 ha lúk a 95 ha pasienkov. Súkromne hospodáriaci roľníci obhospodarujú
797 ha ornej, 92 ha lúk a 80 ha pasienkov. Štátne majetky preberajú po súkromníkoch všetku pôdu

okrem niektorých honov, ktoré budú scelené pre susedné JRD a komunálne služby. Ďalej zo zápisnice
vyplýva, že náhradné pozemky pre inochotárnikov budú prideľované v tam označených honoch. Výkaz
náhradnýchpozemkovbudepovyhotovenízverejnenýnaobvyklommiestena MNVpodobuôsmichdní,
vyložený k verejnému nahliadnutiu. Komisia prejedná a zápisnične zjedná dohody o výmene cezpoľnej
držby s príslušnými MNV. Sporné otázky, ktoré sa pri prevádzaní HTUP vyskytnú, či už zo strany MNV,

správy JRD, správy ŠM alebo súkromného sektoru budú prejednané v komisii a o výsledku bude spísaná
zápisnica. Súčasťou tejto zápisnice je aj zoznam roľníkov z obce Levoča, ktorí sa zápisnične vzdali pôdy
pre Štátny majetok D., medzi ktorými pod por. č. 15 je uvedený právny predchodca účastníkov konania.

21. Zo zápisnice spísanej na správnom orgáne dňa 12.10.2015 obsiahnutej v administratívnom spise

vyplýva, že U. O., A.. XX.XX.XXXX vypovedal vo veci uplatneného reštitučného nároku účastníkov
konania s tým, že podľa jeho výpovede bol osobne prítomný so svojim otcom na Okresnom úrade v D.
vo veľkej zasadačke, kde boli prizvaní všetci roľníci podľa zoznamu zo dňa 02.09.1959 a kde im bolo
oznámené, že už nemôžu hospodáriť na svojich vlastných parcelách (aj pridelených) a pôdu preberá
Štátny majetok D. bezdôvodne. Nikto sa pritom nezriekol vlastníctva, nikto nepodpísal žiadnu listinu,

ktorou by sa preukázalo, že sa vzdal vlastnej alebo jemu pridelenej pôdy. Podpisový hárok v zápisnici
neexistuje. V ďalších rokoch boli obmedzovaní roľníci tak, že nemohli plniť kontingenty a po určitom
čase prebrali ich pôdu neoprávnene. Zhromaždenie sa skončilo neúspechom štátnych majetkov, bola
zobraná pôda roľníkom, neboli platené žiadne nájmy až od roku 1989.

22. V administratívnom spise odporcu sa nachádza aj rozhodnutie Rady Mestského národného
výboru v D. zo dňa 02.12.1966 č. 2276/1966, označené ako prikázanie pôdy dľa vládneho nariadenia
č. 50/1955 Zb. - prejednanie v zmysle §- u tohto vládneho nariadenia, z ktorého vyplýva, že Rada
Mestského národného výboru v D. na svojom zasadnutí dňa 02.12.1955 rozhodla uznesením č.303-2/12-1966 v zmysle § 17 vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. a predĺžila platnosť rozhodnutia
o prikázaní poľnohospodárskej pôdy E. W. na ďalších najmenej 6 rokov a ponecháva v bezplatnom
užívaní doterajšieho držiteľa. Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že vlastník, resp. držiteľ pôdy nesplňuje

podmienky pre riadne hospodárenie ako aj predpoklady riadneho plnenia výrobných a nákupných
úloh, preto bolo potrebné prikázať poľnohospodársku pôdu na ďalšie obdobie v bezplatnom užívaní
doterajšieho držiteľa. Rozhodnutím Mestského národného výboru - odboru správy v D. zo dňa
10.10.1972 č. 2652 75 bolo rozhodnuté podľa § 17 vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o predĺžení
platnosti rozhodnutia o prikázaní poľnohospodárskej pôdy E. W. na ďalších najmenej 10 rokov a

ponechaných v bezplatnom užívaní doterajšieho držiteľa (z dôvodov ako predchádzajúce rozhodnutie )
s tým, že o tomto rozhodnutí bol upovedomený aj doterajší držiteľ Štátne majetku D..

23. Po vyhodnotení vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že v administratívnom
spise správneho orgánu sa nenachádzajú žiadne doklady, ktoré by bez pochybností preukázali, že E.
W. sa vzdal svojho prídelu poľnohospodárskej pôdy, ktorý mu bol pridelený Výmerom č. 2.427/1948

zo dňa 23.03.1948. Takouto listinou nie je ani rozhodnutie bývalého Odboru poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva rady ONV v D., č. Pôd. 8/1958-La-6 z 17.11.1958 v ktorom sa síce konštatuje,
že sa právny predchodca účastníkov konania v 1. až 4. rade vzdal prídelu ( bez uvedenia kedy a akým
spôsobom sa tak stalo) a následne vo výroku rozhodnutia sa zrušuje vyššie označený prídel. K
schôdzi,ktorásauskutočnilaažsčasovýmodstupomdňa02.09.1959 savyjadrilpodrobneavierohodne

pred súdom vypočutý svedok U. O., ktorý potvrdil svoju výpoveď pred správnym orgánom a opísal
priebeh tejto schôdze ako aj skutočnosť, že ani jeho otec a ani E. W. sa svojej pôdy nechceli vzdať
ale na tejto pôde chceli ďalej hospodáriť a plniť všetky stanovené povinnosti. Podľa názoru súdu nie
nepodstatnou skutočnosťou sú aj vyššie označené rozhodnutia Mestského národného výboru Q.
D., ktorými bola predĺžená platnosť prikázania poľnohospodárskej pôdy E. W. v prospech štátneho

majetku a to v roku 1966 ako aj 1972. Z uvedeného preto možno prijať záver, že v správnom
konaní pred odporcom a ani v priebehu súdneho preskúmavacieho konania sa nepodarilo zabezpečiť
žiaden dôkaz (písomný a ani iný), ktorý by potvrdzoval vzdanie sa prídelu poľnohospodárskej pôdy jeho
pôvodným prídelcom.

24. Podľa § 40 ods.1 správneho poriadku, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne
rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takýmto rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže
o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

25. K odvolacej námietke navrhovateľa, že správny orgán bol pri svojom rozhodovaní povinný

rešpektovať rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými bola zamietnutá žaloba právnych nástupcov
pôvodného prídelcu o určenie vlastníckeho práva k pozemkom, tvoriacim predmet prídelu a teda, že
rozhodnutie v tejto otázke je pre správny orgán záväzné, správny súd uvádza, že túto námietku
považuje za nedôvodnú. Z rozsudkov oboch súdov, tak súdu prvého stupňa ( Okresného súdu Poprad)
sp. zn. 7S/38/2002 z 20.02.2007 ako aj odvolacieho Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/46/2007

z 31.10.2007 vyplýva, že žalobcami boli dedičia prídelcu ( E. W. N. T. XX.XX.XXXX, dedičské
konanie prebehlo pred bývalým Štátnym notárstvom v spišskej Novej Vsi pod sp. zn. D 1336/85)
vyplýva, že súd prvého stupňa vo vzťahu k prídelu vychádzal zo zistenia, že : „ súd prvého stupňa
konštatoval, že v roku 1959 boli začaté práce v súvislosti so združovaním pozemkov do Štátnych
majetkov D., kde aj právny predchodca žalobcov sa vzdal pôdy nachádzajúcej sa v D.. Predmetom

tohto vzdania sa už neboli nehnuteľnosti, ku ktorým sa vzťahovalo zrušenie prídelu ešte v roku 1958.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že pokiaľ výmere o vlastníctve pôdy bol zrušený, poľnohospodárska
pôda sa stala majetkom štátu ......... „. Odvolací súd k zistenému a preukázanému skutkovému stavu
konštatoval, že v dedičskom konaní po nebohom poručiteľovi neboli predmetom dedenia nehnuteľnosti,
ktoré boli pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX O.. Ú.. D. Y. P.. XXXX a XXXX (t.,j.

nehnuteľnosti, z ktorých bol vytvorený prídel v prospech poručiteľa), preto, ak žalobcovia žiadajú
priznať vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam, tak pre nedostatok aktívnej legitimácie bolo
potrebné žalobu zamietnuť. Správny súd k tomu uvádza, že títo žalobcovia sa nedomáhali v konaní
pred všeobecným súdom určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich nebohom
právnom predchodcovi, ale žiadali priznať ich vlastníctvo titulom vydržania k nehnuteľnostiam, ktoré

nikdyreálneanineužívali. Zobsahu odôvodnenia rozsudkuodvolaciehosúdutakvyplýva,žedôvodom
pre potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacim prídel v prospech pôvodného prídelcu nebol
skutkový záver odvolacieho súdu o vzdaní sa prídelu E. W., ale nedostatok aktívnej legitimáciežalobcov na podanie tejto konkrétnej žaloby s nimi vymedzeným predmetom súdneho konania a
tvrdenými žalobnými dôvodmi. Za takejto situácie podľa názoru správneho súdu nie je daná záväznosť
rozhodnutia všeobecného súdu o vlastníckom práve k predmetným nehnuteľnostiam pre správne

orgány, pretože odvolacím súdom konštatované vzdanie sa prídelu E. W. vyplýva iba z odôvodnenia
rozhodnutia, ktoré vo všeobecnosti nie je záväzné.

26. V závere správny súd upriamuje pozornosť, že účelom reštitučných zákonov, medzi ktoré patrí aj
zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov je zmiernenie

majetkových a iných krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období od 25.februára 1948 do 1.januára
1990. Zároveň mali reštitučné zákony zabezpečiť, aby demokratická spoločnosť pristupovala aspoň
k čiastočnému zmierneniu následkov minulých majetkových a iných krívd spočívajúcich v porušovaní
všeobecneuznávanýchľudskýchprávaslobôdzostranyštátu.Uplatneniereštitučných predpisovmáza
cieľobnoviťoprávnenýmosobámichpôvodnévlastníckevzťahy,prípadneposkytnúťnáhradnýpozemok
alebo finančnú náhradu. Zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom upravuje navrátenie vlastníctva k

pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom,
ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria a lesný pôdny fond (§ 1). Podľa názoru
súd je preto potrebné vo veci reštitučných nárokov pristupovať k ich posúdeniu zvlášť citlivo, tak, aby
prípadným rozhodnutím správneho orgánu, resp. rozhodnutím súdu nedošlo k ďalšej nespravodlivosti
oprávnenej osoby, ktorá očakáva, že budú napravené majetkové krivdy z minulosti. Podľa názoru súdu

je preto namieste v pochybnostiach o preukázaní skutkového stavu sa prikloniť k jeho výkladu aj v
prospech oprávnených osôb, takýto výklad však musí byť opodstatnený.

27. Z uvedených dôvodov preto potvrdil rozhodnutie správneho orgánu o navrátení vlastníckeho práva
k označeným nehnuteľnostiam oprávneným osobám a priznal im právo na náhradu za nehnuteľnosti

v kat. území D., preto k pôvodným nehnuteľnostiam nebolo možné navrátiť vlastnícke právo v zmysle
§ 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov.

28. Súd náhradu trov konania účastníkom vo vzťahu navrhovateľ a odporca nepriznal, pretože

navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporca náhradu trov konania nežiadal (vrátane trov
odvolacieho konania podľa § 142ods. 1 v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s.p.). O trovách konania
účastníkov v 1. až 4. rade vo vzťahu k navrhovateľovi rozhodol tak, že ich náhradu priznal v celom
rozsahu účastníkom konania v 1. až 4. rade, ktorí boli vo vzťahu k navrhovateľovi v celom rozsahu
úspešní ( § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 246 ods. 1 O.s.p.). O výške priznaných trov konania (vrátane

trov predchádzajúceho odvolacieho konania) správny súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci osobitným uznesením (§ 151 ods. 3 v spojení s ust. § 246 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.