Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 22, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/87/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318205955
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8318205955.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu R. G. V.., so sídlom U. S., XXX XX
M., E.: XX XXX XXX, proti žalovanej X. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX A.,
o zaplatenie 4.554,05 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k.
11Csp/22/2018-109 zo dňa 15. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Nepriberá do konania J. C. W. J. Q. V., so sídlom W. S. XXX XX M., E.: XX XXX XXX.

II. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti

a vo výroku IV. o trovách konania.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdHumenné(ďalejlen„súdprvejinštancie“)napadnutýmrozsudkomrozhodoltak,žeprvým
výrokom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2.709,92 Eur a úroky z omeškania vo výške 5%
ročne zo súm špecifikovaných v tomto výroku, a to v pravidelných mesačných splátkach pod hrozbou
straty výhody splátok; druhým výrokom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 75,- Eur; tretím
výrokom žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a štvrtým výrokom rozhodol o trovách konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 261 ods. 6 písm. d), § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, § 506
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník platný a účinný v rozhodnom období, § 1 ods. 2, § 2 písm.
g), h), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia
zmluvy, § 3 ods. 3, § 8 ods. 3, 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase
uzatvárania zmluvy, § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 až 3, 5, 9, § 54 ods. 1, 2, § 524 ods.

1, 2, § 559 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 ods. 1, 2 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného
v čase ku dňu vzniku omeškania, § 232 ods. 3, 4, § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146, § 255 ods. 1, 2, § 262
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu ako banka a žalovaná ako dlžník uzatvorili
C. o úvere - lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, pričom žalovaná túto podpísala dňa XX.XX.XXXX a

právnypredchodcažalobcudňaXX.XX.XXXX.Predmetomtejtozmluvyboloposkytnutieúverudlžníkovi.
Zmluva obsahuje tri časti. V prvej sú identifikované zmluvné strany, druhá časť je označená ako C.
o poskytnutie úveru lepšia splátka a C. o zriadenie osobného účtu. Z tejto časti vyplýva, že žalovaná
žiadala o úver 6.000,- Eur s dobou splácania 6 rokov s čerpaním úveru na účet v Q. banke, so splácanímúveru k 25. dňu v mesiaci. Zároveň žalovaná požiadala o zriadenie osobného účtu s balíkom služieb
M. Z. a tiež v tejto časti požiadala o splatenie záväzku v V. V. a to úveru poskytnutého v roku 2012
s odhadovaným zostatkom úveru vo výške 5.000,- Eur. Tretia časť zmluvy je označená ako Zmluva o

úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia. Pod údajmi uvedenými v tejto časti je veľmi malým
písmom uvedený údaj, že celková čiastka úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov
spojených s úverom. Žalobca upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 30.06.2015
oznámil žalovanej, že ku dňu 29.06.2015 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako
3 mesiace po lehote splatnosti a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od

doručenia tejto výzvy. Zároveň ju upozornil, že v prípade, ak nedôjde k úhrade tejto sumy, tak je banka
oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným a žiadať od nej úhradu celej pohľadávky. Z podacieho
hárka č. O vyplýva, že táto výzva bola žalovanej odoslaná dňa XX.XX.XXXX. Vo výzve na úhradu dlžnej
sumy zo dňa 16.07.2015 žalobca oznámil žalovanej, že sa jej úverová pohľadávka k 16.07.2015 stáva
predčasne splatnou k tomuto dňu, pričom spolu dlžná suma bola 5.157,30 Eur. Zároveň žalovanú vyzval
na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaná si výzvu prevzala dňa

27.07.2015. Z aktuálneho stavu úveru žalovanej ku dňu 31.03.2018 vyplýva, že poskytnutá výška úveru
bola 5.000,- Eur, vyčerpaných bolo 5.000,- Eur a splatených 435,95 Eur a celková istina bola 4.564,05
Eur. Z výpisu z časti „Zaplatené splátky“ vyplýva, že žalovaná spolu uhradila na svoj dlh sumu 2.990,08
Eur. Dňa 08.08.2018 právny predchodca žalobcu Q. banka, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník
uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávky č. E./XXXX, predmetom ktorej bola aj predmetná pohľadávka

voči žalovanej.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zároveň zmluvou spotrebiteľskou.
Aj napriek tomu, že v danej právnej vec bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom

Obchodného zákonníka je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, úprava ktorého je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia. Na
základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe uzatvorenej úverovej zmluvy
bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 5.000,- Eur, pričom žalovaná doposiaľ zaplatila sumu 2.290,08
Eur, pričom posledná platba zo strany žalovanej bola učinená dňa 12.02.2019 vo výške 15,- Eur. Po

dôkladnom preštudovaní listinných dôkazov dospel k záveru, že v uzatvorenej zmluve absentujú údaje
o dobe trvania zmluvy, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a údaj o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uviedol, že v predloženej zmluve je termín konečnej splatnosti
úveru vymedzený jasne a zrozumiteľne, určením dňa 25.10.2018, avšak zo žiadnych ďalších špecifikácií
zmluvných podmienok nevyplýva, aká je doba trvania zmluvy, pričom je potrebné rozlišovať pojem doba

trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. Ďalej uviedol, že v zmluve vôbec nebola uvedená celková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom je v zmluve uvedená len výška nákladov, ktorá tiež nie
je správna, preto takéto konanie nemožno posúdiť ináč ako nekalé a neurčitosť nie je odstránená ani
uvedením malinkého a ťažko čitateľného textu v časti 3 zmluvy o tom, čo tvorí celkovú čiastku úveru, ku
ktorémupriemernýspotrebiteľnevyhnutnepotrebujezväčšovaciesklo.Vovzťahukabsenciivýšky,počtu

a termínu splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax Krajského
súdu v Prešove, ako aj na iný názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.
3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018. Pri existencii protichodných názorov sa súd prvej inštancie priklonil
k záverom, ku ktorým dospel Krajský súd v Prešove a ktorý odklon od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
ustálil tak, že prevažuje princíp právnej istoty. Z uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru,

že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná bola
povinná na istine úveru zaplatiť žalobcovi 5.000,- Eur, teda sumu, ktorá jej bola zo strany žalobcu reálne
poskytnutá a zo strany žalovanej boli uhradené finančné prostriedky vo výške 2.290,08 Eur, a teda
nesplatená časť úveru je vo výške 2.709,92 Eur. Súd v tejto časti nárok žalobcu považuje za dôvodný a
žalovanú zaviazal na úhradu tejto sumy. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože

uzatvorenú zmluvu po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako zmluvu bez úrokov a bez poplatkov. Súd
zároveň priznal žalobcovi aj úroky z omeškania od 26.11.2018 s prihliadnutím na čiastočné plnenia
žalovanej. Zároveň žalovanej určil lehotu na plnenie v splátkach s ohľadom na jej nepriaznivú sociálnu a
majetkovú situáciu a s prihliadnutím na legitímne očakávanie veriteľa o úhrade dlhu v primeranej dobe.
Konanie v časti sumy 75,- Eur zastavil vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby pred pojednávaním.

5. O trovách konania rozhodol tak, že úspech žalobcu v konaní predstavuje 59,51% a úspech žalovanej
predstavuje 40,49%, teda vzhľadom na pomer úspechu v konaní, úspešnému žalobcovi patrí nárok nanáhradu trov konania v rozsahu 19,02%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Proti rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca, a to proti výrokom III. a IV.. Odvolanie
právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“). Vo vzťahu k absencii rozdelenia splátok uviedol, že názor súdu nepovažuje za správny.
Poukázal na to, že v danom prípade nebola dohodnutá amortizácia istiny úveru a z toho dôvodu
sa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. dá vyhovieť jedine v odvolaní

opísaným spôsobom, ktorý považuje za postačujúci. Mal za to, že priemerného spotrebiteľa zaujíma
predovšetkým výška úveru a suma, ktorú výsledne zaplatí, teda o koľko preplatí jemu poskytnutý úver.
Je teda maximálne v záujme spotrebiteľa rozhodnutie, podľa ktorého absencia rozdelenia každej splátky
nespôsobuje bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nakoľko spotrebiteľ mal všetky potrebné informácie
k uzatvoreniu zmluvy a mohol sa fundovane rozhodnúť. Považuje za absolútne dostatočné a v súlade
so zákonom, ak zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatky a zároveň

určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť.
Zároveň v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia súdov SR a judikatúru Najvyššieho súdu SR. K
dobe trvania úveru uviedol, že podľa zmluvy je dohodnutý termín konečnej splatnosti na 25.10.2018,
teda ak by žalovaná plnila riadne a včas podľa zmluvy, táto by zanikla dňa 25.10.2018. V tejto súvislosti
poukázal tiež na bod 2.1 zmluvy, kde je okrem konečnej splatnosti zmluvy uvedená aj informácia o

počte mesačných splátok, teda o dobe trvania úveru, preto nemožno považovať tvrdenia konajúceho
súdu za správne právne posúdenie. K celkovej čiastke úveru uviedol, že má za to, že súd nesprávne
právne posúdil vec a na základe takéhoto zistenia vyvodil nesprávne závery. Poukázal na to, že pre
vyjadrenie celkovej čiastky zákon používa len všeobecný vzorec súčtu výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, pričom ďalší spôsob výpočtu

zákon neukladá. Trval na tom, že zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a celková
suma úveru je uvedená v správnej výške v zmysle už jeho skôr uvedených vyjadrení. Uviedol, že
výpočtový systém banky umožňoval v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere výpočet jednotlivých splátok
anuity len v celých hodnotách bez desatinného čísla, preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky
bola v nulovej výške, resp. v nižšej, než výška ostatných splátok. Poukázal na to, že európske právo

stále viac naznačuje, že ďalšia automatická pomoc spotrebiteľom už nie je účelná a pokračovať by sa
malo skôr nazeraním na priemerného spotrebiteľa ako schopného urobiť vlastné rozhodnutie ohľadom
svojho právneho postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v
napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec na nové konanie alebo aby zmenil rozhodnutie tak, že žalobe v
plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).11. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a

ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený

skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd má za
to, že k naplneniu tejto odvolacej námietky nedošlo.

12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. V priebehu odvolacieho konania bol zo strany J. združenia W. J. Q. V. (ďalej len „Občianske
združenie“) podaný návrh na pribratie do konania podľa § 95 ods. 1 C.s.p., k čomu odvolací súd uvádza,

že uvedené ustanovenie Civilného sporového poriadku upravuje inštitút pribratia osobitného subjektu,
ktorý je svojím charakterom inštitútom fakultatívnym, teda súdy nie sú povinné návrhom samotných
sporových strán alebo tretích strán vyhovieť. V prípade, ak sa vstupu do konania domáha tretia osoba,
ktorá nebola stranou sporového konania, či inak zúčastnenou osobou v konaní, potom z jej procesného
postavenia vyplýva, že táto nepožíva žiadne procesné práva a povinnosti a ani právo na uskutočnenie

určitého procesného postupu zo strany súdu (napr. výzva strane na ktorej má vystupovať, či súhlasí s
pribratím tohto subjektu do konania). V prípade, ak súd dospeje k názoru, že účasť takéhoto subjektu
nie je nevyhnutná pre konanie, potom je návrh na jej pribratie bez právnej relevancie. V predmetnom
prípade mal odvolací súd za to, že účasť Občianskeho združenia nie je v konaní nevyhnutná, preto
nepovažoval za potrebné vyzývať žalovanú, aby vyslovila, či súhlasí so vstupom tretieho subjektu do

konania a rozhodol o nepribratí tohto Občianskeho združenia do konania.

15. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským,
pretože uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny

predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom,
keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na

dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

16. Zákon o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti,
okrem všeobecných, musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, žepovinnýmináležitosťamizmluvyospotrebiteľskomúverepodľaúpravyplatnejvčaseuzatvoreniazmluvy
medzi stranami sporu bolo okrem iného uvedenie doby trvania zmluvy, uvedenie celkovej čiastky, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť a špecifikácia rozdelenia splátok. Účelom právnej úpravy § 9 ods. 2 ZoSÚ je

bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný
o výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca, resp. jeho právny predchodca ako dodávateľ má
preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o dobe trvania zmluvy, celkovej
čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, ako aj špecifikáciu rozdelenia splátok, a to priamo v zmluve
so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 11 odsek 1 ZoSÚ).

17. K námietke žalobcu týkajúcej sa náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, odvolací súd
uvádza,ževzmyslepredmetnéhoustanoveniajetentoúdajobligatórnounáležitosťouzmluvy.Tentoúdaj
musí byť v zmluve výslovne uvedený a nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z
počtu splátok úveru). Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú súčasne
nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o dobe trvania zmluvy. Nepochybne zákonodarca pod

dobou trvania zmluvy nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s
náležitosťou uvedenou v ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok
teda nemožno stotožniť s dobou trvania úveru, a preto pri písmene f) citovaného zákona iný výklad než
ten, že doba trvania zmluvy (takisto aj končená splatnosť úveru) musí byť určená dátumovo neprichádza
do úvahy.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, už len samotná skutočnosť, že zmluva neobsahuje údaj o dobre
trvania úveru zakladá v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ má za následok jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť,
preto odvolací súd sa ďalej nezaoberal skutočnosťou absencie náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. j)
a k) ZoSÚ, nakoľko tieto by nijakým výrazným spôsobom neovplyvnila záver o prípadnej bezúročnosti

a bezpoplatkovosti.

19. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade je poskytnutý úver postihnutý sankciou bezúročnosti a
bezpoplatkovosti, žalovaná je tak povinná vrátiť žalobcovi len zvyšok nezaplatenej istiny poskytnutého
úveru, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

20. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

22. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešnou bola žalovaná, ktorej
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
396 ods. 1 C.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu

sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen

nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).