Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113231435
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2113231435.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:

JUDr.ĽubicaSpálováaMgr.LuciaMizerová,vprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.sosídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. F. B., nar. XX.XX.XXXX,
adresa I. K. X, G., 2. B. J., nar. XX.X.XXXX, adresa B. XX, Z., zastúpený spoločnosťou: JAKUBIS &
PARTNERS s. r. o., so sídlom Zámocká 36, Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 8.529,04 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 19C/127/2014-138,
zo dňa 13.3.2017 - žalobcu v celom rozsahu, žalovaného 2. v časti o náhrade jeho trov konania oboch

žalovaných, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby a v časti náhrady
trov konania medzi žalobcom a žalovaným 1. p o t v r d z u j e a v časti náhrady trov konania medzi
žalobcom a žalovaným 2. r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Žalovanému 1. voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

III. Odvolací súd odvolanie žalovaného 2. v časti náhrady trov konania medzi žalobcom a žalovaným
1. o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou žalobu zamietol, druhou
výrokovou vetou vyslovil, že žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie súd vec odôvodnil právne aplikáciou § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky
zákonník, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 a § 4 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, § 92 ods. 8 a § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej aj len ZoB).

3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, ako ho zistil vykonaným
dokazovaním, že: „...zmluvou o úvere uzavretej dňa 4.11.2005 medzi právnym predchodcom žalobcu -
Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaným v 1. rade poskytol veriteľ žalovanému v 1. rade úver, žalovaný
v 2. rade bol ručiteľom. Konečná splatnosť úveru bola dňa 20.10.2015. Zmluvou zo dňa 15.10.2009
postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s., pohľadávku titulom predmetnej zmluvy o úvere v celom rozsahu

na žalobcu, ktorý následne oznámením zo dňa 4.10.2013 oznámil žalovaným v 1. a 2. rade, že ku
dňu 4.10.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Žalobca sa v predmetnom konaní
domáhal zaplatenia splátok úveru splatných od 20.12.2010 do 20.10.2015 v počte 59, celkovej výške8.529,04 eur, teda zaplatenia splátok ktorých splatnosť nastala až po postúpení predmetnej pohľadávky
na žalobcu.“.

4. Následne súd prvej inštancie uzavrel, že: „Z citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách
vyplýva,žebankamôžepostúpiťinémusubjektuibatúčasťpohľadávky,ktorázodpovedánesplácanému
dlhu. Podľa citovaného ustanovenia môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je
(1) splatná, a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie
dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Pokiaľ teda

banka postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2009 pohľadávku z úveru v celom
rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže ku
dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti
ani k odstúpeniu od predmetnej zmluvy). Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné
postúpenie pohľadávky banky. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ak
zákonné predpoklady nie sú splnené, takýto právny úkon je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom

a v takom prípade nie je daná aktívna legitimácia žalobcu vo vzťahu k predmetnej pohľadávke. V
danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, teda tzv. mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru je v
spotrebiteľských vzťahoch regulované aj ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na uvedené argumentácia žalobcu, že oznámenie o postúpení pohľadávky zakladá aktívnu legitimáciu
žalobcuažeustanovenie§92ods.8upravujepodmienkyabynedošlokporušeniubankovéhotajomstva

a nemožno ho spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu, neobstojí, keď zákon jednoznačne stanovuje
za akých podmienok možno postúpiť nesplatnú pohľadávku banky. Rovnako neobstojí argumentácia
žalobcu, že v zmysle všeobecných obchodných podmienok klient výslovne súhlasil s tým, že banka
je oprávnená kedykoľvek postúpiť svoje pohľadávky pričom poukazoval na ustanovenie § § 89 ods. 1
Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, teda, že banka si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva

a povinnosti z obchodov odchylne od zákona, keď súd poukazuje na skutočnosť, že v čase postúpenia
predmetnej pohľadávky, citované ustanovenie ešte nebolo účinné, účinnosť nadobudlo až od 10.6.2013,
napokon takého dojednanie vyžaduje písomnú formu, čo nie je splnené v prípade uvedenia takéhoto
dojednania vo všeobecných obchodných podmienkach. Vzhľadom na uvedené súd žalobu z dôvodu
nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.“.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 470 ods. 1, § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že: „Žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní plne úspešní, súd im náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko im trovy nevznikli.“.

6. Proti predmetnému rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia odvolanie žalobca, s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením žalobe, alternatívne s
návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako odvolacie
dôvody uviedol, že súd prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a svojim nesprávnym procesným postupom

znemožnil žalobkyni uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej
práva na spravodlivý proces. Nesprávny bol záver súdu prvej inštancie, že Pohľadávka zodpovedajúca
peňažnému záväzku predstavuje len splatné splátky úveru a len tieto tvoria pohľadávku zodpovedajúcu
nesplácanému dlhu žalovaných zo zmluvy o úvere. Považuje za absurdné, ak súd prvej inštancie pod
pojmom pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku rozumie v prípade vracania poskytnutých

peňažných prostriedkov zo zmluvy o úvere v splátkach len tie mesačné splátky úveru, ktoré sa už stali
splatnými. Pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku (dlhu) zo zmluvy o úvere podľa jeho názoru
predstavuje zostatok dlhu žalovaných, ktorý vznikol poskytnutím peňažných prostriedkov v prospech
žalovaných,t.j.takútopohľadávkutvorianielennezaplatenéasplatnésplátkyúveru,aleajnezaplatenéa
doposiaľ nesplatené splátky úveru. V nadväznosti na uvedené zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. V tejto súvislosti
poukazuje aj na to, že ak by zákonodarca v predmetnom ust. § 92 ods. 8 ZoB mienil upraviť oprávnenie
banky postúpiť na inú osobu len peňažný záväzok, ktorý je už splatný, potom by to druhá veta ust. §
92 ods. 8 predmetného zákona bola v praxi neaplikovateľná a nadbytočná, nakoľko v prípade, ak by
dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškanie peňažných záväzkov v celom rozsahu

vrátane príslušenstva, tak by už banka nemala čo postupovať a teda banka by ani nemala aké právo
uplatňovať. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 16Co/73/2016, ako i sp. zn. 15Co/511/2015. Podľa odvolateľa ďalej postupca právo vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru nevyužil a pristúpil k nemu až on sám podaním zo dňa 4.10.2013. Pocitácii § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a čl. 5 bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávok a bodu
7.6.1 všeobecných obchodných podmienok odvolateľ zdôraznil, že postúpením pohľadávky sa stal sám
veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka

právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Na základe uvedeného považuje za nesporné, že
spoluspostúpenoupohľadávkounanehoprešlivšetkyprávastoutopohľadávkouspojené,tedaajprávo
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. V tejto súvislosti odvolateľ odkázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 8Co/163/2015 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/34/2012. V súvislosti s
platným postúpením pohľadávky taktiež poukazuje na bod 19.16 všeobecných obchodných podmienok

podľa ktorého klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek
svoje pohľadávky. Ďalej odkázal na § 89 ods. 1 ZoB, ktorý pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou
a klientom odchýlne od ustanovení ZoB, pričom § 92 ods. 8 uvedeného zákona nevylučuje odchýlnu
úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohliadli otázku postúpenia odchýlne od predmetného
zákona a to v uvedenom bode všeobecných obchodných podmienok. Na podporu svojich tvrdení
poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/76/2016, ako i na jeho rozhodnutie

sp. zn. 9Co/146/2015 a 19Co/2/2016. Podľa odvolateľa obdobný právny záver bol vyslovený aj v
rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/206/2015 a sp. zn. 11Co/11/2015. Oznámenie
o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá jeho aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpenej
pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaní) sa v takomto prípade nemôže

úspešne domáhať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. Súd
prvej inštancie preto pochybil a vec nesprávne právne posúdil ak napriek predloženému oznámeniu o
postúpení pohľadávky skúmal platnosť zmluvy o postúpení. V tejto súvislosti poukázuje na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 210/2001 <.CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním žalobcu napadnutej časti zamietnutia žaloby potvrdil, včítane

závislého výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným 1., osobitnými odvolacími
dôvodmi nenapadnutého.

42. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému 1. vznikol nárok voči žalobcovi na
náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1

CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43.Zobsahuspisuvyplýva,ževdanomprípadebolžalovaný1.vodvolacomkonanípasívny,nevykonala

žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

44.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu

jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

45. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP
aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o

náhrade trov žalovaného 1. voči žalobcovi rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní,
ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP
zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o

priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov
konania, za situácie, keď oprávnenému (žalovanému 1.) žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne
nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

46. Naproti tomu v odvolaním žalovaného 2. napadnutej časti náhrady jeho trov konania, rozsudok

súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec
vrátil v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a v napadnutej časti náhrady trov konania medzi
žalobcom a žalovaným 1. odvolanie žalovaného 2. ako podané neoprávnenou osobou, s použitím ust.
§ 386 písm. b) CSP odmietol.

47. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií vzťahujúcich sa k
rozhodnutiu o náhrade trov konania (ods. 23 až 33 odôvodnenia). Po opätovnom oboznámení sa s
obsahom spisu znovu posúdi nárokovateľnosť úspešného žalovaného 2. na náhradu trov konania, ktorú
náhradu si aj uplatnil, vrátane i trov právneho zastúpenia a následne vo veci o tejto náhrade trov konania

(t.j. medzi žalobcom a žalovaným 2. opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné adekvátne
v súlade s ust. § 220 CSP odôvodniť.

48. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania medzi
žalobcom a žalovaným 2..

49. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).