Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/157/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919010352
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6919010352.3

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému M. J., pre zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1,2 písm. d) Tr. zák., v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr.
Slavoja Sendeckého a JUDr. Mária Šuleja, o odvolaní obžalovaného M. J., proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota zo dňa 24.10.2019, sp.zn. 2T/68/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného M. J. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota uznal obžalovaného M. J. rozsudkom zo dňa 24.10.2019 sp.zn.
2T/68/2019 vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 písm. d) Tr. zák., § 139 ods. 1
písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 127 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 12.03.2019 o 11.45 h v C. L., na W. A. L. viackrát pýtal od M. V., nar. XX.XX.XXXX, aby mu dal
50 centov, na čo mu M. V. povedal, že peniaze nemá, na to obžalovaný prišiel k M. V., ktorý sedel na
zábradlí so slovami, aby mu dal peniaze, lebo keď mu nedá peniaze, tak ho zhodí zo zábradlia a doláme
mu okuliare, na čo M. V. obžalovanému zo strachu dal peňaženku, ktorý z nej vybral 1 € v hotovosti a
povedal mu, aby išiel kúpiť preňho na kreditnú kartu jedlo, čo M. V. odmietol a následne mu obžalovaný
zobral okuliare a občiansky preukaz a vyhrážal sa, že ich rozlomí, po príchode vlaku obžalovaný vrátil
M. V. peňaženku a okuliare a vo vlaku mu vrátil kreditnú kartu a občiansky preukaz, obžalovaný pre
poškodeného M. V. spôsobil škodu vo výške 1 €.
Za to obžalovanému uložil podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2,3
Tr. zák., § 39 ods. 1,3 písm. d) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere troch rokov. Podľa § 48 ods. 1,2
písm. a) Tr. zák. obžalovaného pre výkon takto uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný M. J.
prostredníctvom svojho obhajcu, najskôr stručným písomným podaním zo dňa 08.11.2019, ktoré bolo
doručené súdu prvého stupňa 11.11.2019 so zdôvodnením, že toto smeruje do výroku o vine a výroku
o treste rozsudku súdu prvého stupňa. Takto podané odvolanie opäť prostredníctvom svojho obhajcu
následne obžalovaný písomne zdôvodnil písomným podaním zo dňa 18.11.2019. V jeho dôvodoch
prakticky namietal zavinenie v zmysle obžaloby, pričom podľa jeho názoru sa svojím konaním mohol
dopustiť pre prípad uznania viny iba zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania. Poukázal na
výpovede jednotlivých svedkov a ich rozporné tvrdenia navzájom. Toho 12.03.2019 si od poškodeného
chcel len požičať 0,50 Eur, nepoužil voči nemu násilie a ani hrozbu bezprostredného násilia. Z jeho
peňaženky 1,- Eur nevyberal a ak už sa nejakého konania dopustil, neobstojí právna kvalifikácia v tom
smere, že mal čin spáchať voči chránenej osobe - dieťaťu, nemal vedomosť o veku poškodeného V..
Ak je jediným dôkazom proti nemu výpoveď poškodeného, túto obžalovaný označil za rozporuplnú,
účelovú a nepravdivú, naviac vypovedal v rozpore s výpoveďami ďalších svedkov. Záverom svojho
odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby vo veci
rozhodol sám a jeho spod obžaloby oslobodil postupom podľa § 285 písm. a), resp. písm. b) Tr. por. a ak

krajský súd prijme záver o jeho vine, navrhol, aby v jeho prípade prekvalifikoval jeho konanie na prečin
nebezpečného vyhrážania v zmysle § 360 Tr. zák.
Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania obžalovaného M. J. podľa § 317 ods. 1/ Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil,
že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodne podané.
Najskôr je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku
má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods.
12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr.
por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali.
Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd zdôrazňuje, že
súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. V rámci dokazovania na
hlavnom pojednávaní dňa 05.09.2019 vykonal výsluch obžalovaného, svedkov M. V., Y. U., Y. Q., E.
V., dňa 19.09.2019 vykonal výsluch svedkyne ml. U. R. a na hlavnom pojednávaní 24.10.2019 doplnil
dokazovanie výsluchmi svedkov W. Q., T. Z., za splnenia procesných podmienok § 268 ods. 2 Tr.
por. prečítal obsah písomných znaleckých posudkov, ktoré sú obsahom spisového materiálu (č.l. 128 až
131, 132 až 134), za splnenia procesných podmienok § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpovede svedkov z
prípravného konania, a to N. U., M. T., E. R. a postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal i jednotlivé listinné
dôkazy, a to najmä zápisnicu o ohliadke miesta činu, hodnotenia osoby obžalovaného, odpis z registra
trestov, týkajúci sa jeho osoby a výpis evidencie priestupkov. Na základe takto vykonaného dokazovania
dospel potom prvostupňový súd k správnemu nielen skutkovému, ale i právnemu záveru v tom smere,
že to bol práve obžalovaný, ktorý dňa 12.03.2019 o 11.45 h na W. A. L. v C. L., použil proti M. V. hrozbu
bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchal na dieťati (chránenej osobe).
Pokiaľ ide o skutkové zistenia, krajský súd si v celom rozsahu osvojil argumentáciu prvostupňového súdu
v tom smere, že vina obžalovaného bola preukázaná najmä výpoveďou poškodeného - svedka M. V.,
ktorý nielen v štádiu prípravného konania (č.l. 77 až 79), ale aj v konaní pred súdom podrobne dokazoval,
akým spôsobom voči nemu obžalovaný v inkriminovanom čase konal, pričom ani krajský súd vo veci
nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by výpoveď tohto svedka akýmkoľvek spôsobom spochybňovala. V
tejto súvislosti neobstojí ani tvrdenie obžalovaného ako odvolateľa, že tento svedok vypovedal rozporne
s výpoveďami ďalších svedkov, pričom v tejto súvislosti aj krajský súd poukazuje na výpoveď svedkov
Y. Q. a W. Q.. Krajský súd tvrdenia obžalovaného preto považoval za zjavne účelové v snahe vyhnúť
sa trestnému postihu či už za spáchanie zločinu lúpeže, resp. dosiahnuť to, aby jeho konanie bolo po
právnej stránke posúdené iba ako prečin nebezpečného vyhrážania. Pokiaľ súd prvého stupňa čiastočne
pozmenil skutkovú vetu oproti obžalobe, v tejto súvislosti postupoval správne v závislosti od vykonaných
dôkazov, keď nevzal za preukázané, že by obžalovaný poškodenému v kritickom čase priložil k bruchu
dýku.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, tento prvostupňový súd ukladal podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., za
spáchanie ktorého hrozí Trestný zákon jeho páchateľovi sankciou trestu odňatia slobody od siedmich do
dvanástich rokov. Správne prvostupňový súd zistil okolnosť, ktorá obžalovanému pri úvahách o druhu a
výmere trestu poľahčovala, a to v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. (pred spáchaním teraz súdenej trestnej
činnosti viedol riadny život). Bolo tak povinnosťou súdu ukladať mu trest v upravenej sadzbe za použitia
§ 38 ods. 2,3,8 Tr. zák., a to od siedmich do desiatich rokov a štyroch mesiacov. Okresným súdom
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov za použitia zmierňovacieho ust. § 39 ods.
1,3 písm. d) Tr. zák., ktorý krajský súd považoval za primeraný všetkým zákonným hľadiskám, na ktoré
bol súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu povinný prihliadnuť. Použitie tohto
zmierňovacieho ustanovenia súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite zdôvodnil a s
touto argumentáciou (strana 6 rozsudku) sa krajský súd stotožnil. Keďže okresný súd nepochybil ani
vo výroku, ktorým podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného M. J. zaradil na výkon uloženého
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, s poukazom na skôr
uvedené krajský súd ako súd odvolací o odvolaní podanom obžalovaným, považujúc ho za nedôvodné

rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, toto postupom podľa § 319 Tr. por.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 6. 12. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.