Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. august 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23CbZm/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210979
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Wilková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114210979.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Tóthovou v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o.,

IČO: 26 429 705, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, zastúpený:
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: T. Q., nar.
X.X.XXXX, M. XXXX/XX, M., o zaplatenie 331 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 17.04.2014 - tlačivom A v zmysle nariadenia
európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.01.2007, domáhal rozhodnutia, ktorým by súd

zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 331 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
zosumy351eurod14.02.2011do24.04.2012azosumy331eurod25.04.2012dozaplatenia,6%ročný
úrok zo zmenkovej sumy 351 eur od 02.05.2011 do 24.04.2012 a zo sumy 331 eur od 25.04.2012 do
zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,17 eur a náhradu trov konania.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný dňa 26.05.2010 na sumu 351, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo
výške 0,25 % denne od 14.02.2011. Zmenka bola vystavená dňa 26.05.2010 na sumu 351 eur, pričom

do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 14.02.2011. Za miesto splatenia bolo určené
sídloprvotnéhozmenkovéhoveriteľa.Indosantpredložilzmenkukzaplateniu,pričomvystaviteľdoposiaľ
zaplatil20eur,pričomnazmenkovúsumuuhradil20euranaúrokyuhradil0eur.Keďžezmenkoválistina
je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť
verejnou listinou.

2.ŽalobcavosvojejpísomnejodpovedinažiadosťsúduokreminéhopoukázalnarozhodnutieKrajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 v zmysle ktorého zmenka je cenným
papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi
zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je
priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť
podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S
tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že šlo

pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho
práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením a teda aj
s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále v
dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takéto námietkyoprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu
v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere
alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam

len vtedy, keby žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho
škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, čoby
však musel v konaní aj preukázať a to aj napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila
právna úprava, ktorá v § 2 písm. a) a b) a v § 4 ods. 6 z.č. 285/2001 Z.z. v znení účinnom do 11.06.2010
obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala

maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z. v dôsledku čoho bola vyplnená v
rozpore so zákonom mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť
absolútnu neplatnosť zmenky. Podľa zákona zmenkového a šekového bol preto súd oprávnený skúmať
len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej
uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní
uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky a disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá

je podpísaná žalovaným a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol
nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť.

3. Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.01.2007
doručoval žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom

na odpoveď. Žalovanému bola zásielka doručená dňa 30.10.2014. Žalovaný do 30 dní po doručení
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď neodpovedal.

4. Žalobca počas konania vzal návrh späť podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 a to v časti
uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne. Súd uznesením zo dňa 07.01.2016 č.k.

23CbZm/10/2014-55 konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 351 eur od
14.2.2011 do 24.4.2012 a zo sumy 331 eur od 25.4.2012 do zaplatenia zastavil.

5. V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.07.2007 európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál

nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá zo strán. Z
uvedeného vyplýva, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007
nevylučuje ústne pojednávanie a jeho potrebnosť ponecháva na úvahu súdu. V danom prípade súd
prvého stupňa rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď nebol daný dôvod na prejednanie veci na
ústnom pojednávaní a rozhodoval zverejnením vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej

stránke súdu podľa ust. § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/28/2012 a
to najmä so zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, zmenkou, rozhodcovským
rozsudkom, uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 26.05.2010 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o. súd zistil, že do
zmenky bola vpísaná suma 351 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 14.02.2011. Zmenka bola splatná
pri predložení s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za

miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. V pravom hornom rohu zmenky sa nachádza číslo zmluvy XXXXXXXXX. Z rubovej strany zmenky
vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu. Z uvedenej listiny vyplýva, že
ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné
údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a

dátum začiatku úročenia je v listine uvedená odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

8. Z úradnej činnosti súdu je známe, že pôvodný majiteľ zmenky - POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava
vykonávasvojupodnikateľskúčinnosťprostredníctvomposkytovaniaúverov.Svojenárokysiuplatňujeaj
v exekučných konaniach, pričom z pripojeného spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/28/2012

veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému T. o vymoženie istiny 331 eur a príslušenstva
pohľadávky vymáha na základe exekučného titulu a to Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR-05340/11 zo dňa 08.07.2011, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie sumy vo výške 351 eur
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 351 eur od 14.02.2011 do zaplatenia,zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 351 eur od 02.05.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania.

9. Z uvedeného pripojeného spisového materiálu ďalej súd zistil, že dňa 26.05.2010 bola medzi
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom na predtlačenom formulári
uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. V zmysle zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
300 eur a ktorý mal žalovaný zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 49 eur, to je celkom sumu 588 eur.
V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN, priemerná PRMN. Žalovaný podpisom

potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere dňa 26.05.2010. Ďalej zmluva obsahuje
predtlačený text o tom, že dolu podpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom
tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady
a zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok
(na zadnej strane zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené

osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. V bode 14 Všeobecných podmienok je obsiahnutá dohoda
o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková suma bude

pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním
bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.

10. Podľa článku 2 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007,

ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa toto nariadenie sa
uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu
alebotribunálu,vktorýchhodnotapohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky
príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a
nákladov.Neuplatňujesanajmänadaňové,colnéanisprávnevecianinazodpovednosťštátuzakonanie

alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).

11.Podľačlánku19nariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007z11.07.2007,ktorýmsa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu pokiaľ toto nariadenie neustanovuje
inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu,

v ktorom sa konanie vedie.

12. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky ,najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice, členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.15. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský

úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.

20. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení

neskorších predpisov spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

21. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení

neskorších predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k
tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby,

a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d)
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e)
celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť

spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako
aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i)
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov

platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery

nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie
alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli
zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov,
spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov

naspotrebiteľskýúverprijehosplatenípredlehotousplatnostipodľa§6aspôsoburčeniavýškypoplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zozmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

22. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskoršíchpredpisovprinesplnenípodmienokpodľaodseku2jezmluvaospotrebiteľskomúvereplatná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

23. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vo veciach, v ktorých súd rozhoduje

rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho
vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj
elektronickými prostriedkami.

26. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcom predložená zmenka
zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená dňa

26.05.2010 medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom, keď číslo
zmluvyXXXXXXXXX bolouvedenéajpriamonazmenke.Napredmetnejzmluvebolžalovanýoznačený
ako občan - fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, teda mala predtlačený
text vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré
vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru,

výška poplatku, spôsob splatnosti. Rubovú stranu zmluvy tvorili predtlačené Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, vrátane čl. 14 o Dohode o vyplnení zmenky a čl. 17. kde si zmluvné strany dohodli
v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako
nepomenovaná zmluva.

28. Aj keď spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu alebo uplatneniu práv zo
zmenky,jesúdoprávnenýapovinnýskúmaťplatnosťzmenkyadohodyojejvyplnení,aktívnulegitimáciu
majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a
nekalúpovahuzmluvnýchpodmienok,dohodnutýchvspotrebiteľskejzmluve,nazákladektorejzáväzok,

zabezpečený zmenkou, vznikol. Ak by totiž súd pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Aplikácia ust. § 17 zákona zmenkového a
šekového by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa

ochrany svojich práv. Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je
zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v
prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu
súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

Nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky.29. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že súd ex offo skúma nekalosť zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách hoci ide o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, a taktiež je povinný ich skúmať ex offo, hoci sa žalobca domáha svojho nároku zo zmenky.

Vychádzajúc potom zo skutočnosti, že žalovaný pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu, teda
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.05.2010, nekonal ako podnikateľ, teda spĺňal definíciu
spotrebiteľa a na strane druhej veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, pri uzatváraní
tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj v predmete podnikania
zapísaného v obchodnom registri mal veriteľ aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov,

súd dospel k záveru, že uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky
spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Jedná sa o predtlačenú formulárovú
zmluvu, pri ktorej nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvňovať jej obsah. Keďže predmetom zmluvy bolo
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom žalovanému, išlo o spotrebiteľský úver, a teda o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom a účinnom v
časeuzatvoreniazmluvyoúvereatonapriektomu,ževzmluveoúverejezaznačenákolónkaúčelúveru

„ na výkon povolania“. Z úradnej činnosti sú súdu známe zmluvy žalobcu a takmer v každej tejto zmluve
uzatváranej v danom období je pri dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ uvedené, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na výkon zamestnania alebo povolania. Vzhľadom k tomu, že pri pochybnostiach o
obsahu zmlúv platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, súd dospel k záveru, že dôkazné bremeno na
preukázanie účelu za ktorým bol poskytnutý, zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí, v tomto prípade

teda žalobcu. Keďže účel vyznačený v zmluve preukázaný nebol súd vychádzal z toho, že uvedený úver
bol poskytnutý na súkromné účely.

30. Tak ako už bolo uvedené v danom prípade sa teda jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ale aj o
spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. V zmluve o úvere nie je

uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ani o priemernej hodnote RPMN, termín konečnej
splatnosti a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo boli v čase uzatvárania
tejto zmluvy povinné údaje vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má za
následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku.

31. Žalobcom predložená zmenka nezohľadňuje túto skutočnosť, práve naopak umožňuje vymáhať
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Takto dojednaný zmenkový úrok
je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Uvedená zmluvná
podmienka je teda neplatná s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

32.Popreskúmanícelejzmluvyoúverevrátanevšeobecnýchpodmienokposkytnutiaúverudospelsúdk
záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán. Zmluva obsahuje samé povinnosti dlžníka, sankcie za porušenie
povinností v neprimeraných výškach- napr. zmluvná pokuta 312 eur (dohodnutá v článku 6 Všeobecných
podmienokposkytnutiaúveru)vprípadeporušeniapovinnostiibadlžníka,vprípadeporušeniapovinnosti

veriteľom nebola dohodnutá žiadna sankcia pre veriteľa, zmluvné pokuty vo výške 15 eur (v prípade
omeškania sa so splatnosťou viac ako 7 dní) a 30 eur ( v prípade omeškania sa so zaplatením 4
a viac splátok, alebo ich častí) opäť dohodnuté ako povinnosť iba pre dlžníka, bez ohľadu na výšku
poskytnutého úveru, ďalej samé práva a výhody pre veriteľa (zmenka, uznanie dlhu, dohoda o zrážkach
zo mzdy, rozhodcovská doložka), všetko povinnosti a okolnosti zaťažujúce iba dlžníka bez akejkoľvek

obdobnej zmluvnej povinnosti na strane veriteľa.

33. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú takmer vo všetkých ustanoveniach
zmluvy, ako aj neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, výška ktorého predstavuje 96 % z celého objemu úveru sa zmluva prieči

dobrým mravom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z uvedeného dôvodu nemohlo žalobcovi ako
veriteľovi zo zmluvy o úvere vzniknúť právo ma vyplnenie blankozmenky podľa bodu 14 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru a ak zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe takto vyplnenej
zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Takáto zmenka na základe neplatnej spotrebiteľskej
zmluvy vôbec nemala byť vyplnená, ani následne indosovaná a nemožno na jej základe uplatňovať

akékoľvek nároky.

34. Súd je toho názoru, že aj keby nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na vyplnenie
blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu že Dohoda o o vyplňovacom práve zmenky uvedenávo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda formulári, ktorý spracoval žalobca a žalovaný
ho nemal možnosť ovplyvniť. Táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre

nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom napr. pre
dôsledok chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť
nezohľadňuje a dokonca umožňuje, ako už bolo vyššie uvedené, vymáhať aj zmenkový úrok 0,25
% denne. Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka. Zároveň dohodou o vyplnení zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník
vystaví zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy,
ktorú vyplní veriteľ a ktorá bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda o vyplnení zmenky predstavuje
pre žalovaného dohodu vykazujúcu znaky neurčitosti s nezrozumiteľnosti (vzhľadom na množstvo
dojednaných zmluvných pokút, či a v akej miere budú uplatnené) a teda ďalší dôvod neplatnosti v zmysle

neprijateľných zmluvných podmienok. Ak je neplatná Dohoda o vyplnení zmenky, neplatná je aj samotná
zmenka.

35. Preto sa žalobca, ako majiteľ zmenky, na ktorej vyplnenie právo nevzniklo a ktorá ani nemohla byť od
žalovaného prijatá nemôže na základe takejto zmenky s úspechom domáhať jej vyplatenia. Na základe

uvedeného súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť a preto návrh žalobcu zamietol.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a žalovanému ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).