Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Haitová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce, Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoZm/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512211039
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1512211039.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov

senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s.,
Panónskacesta11,Bratislava,IČO:35704713,právnezastúpený:JUDr.DanielJuháss.r.o.,Seberíniho
1, Bratislava, IČO: 36 869 970, proti žalovaným: 1/ Best Fit, s.r.o., Štefana Králika 3/A, Bratislava, IČO:
44 720 513, 2/ W. M., nar. XX.X.XXXX, J.N. XXXX/XX, Z.-X., 3/ M. Z., nar. XX.X.XXXX, Z. XXX/X, W. B.
Z., právne zastúpený: +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, organizačná zložka, Gr?sslingova 56,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 255 480, o návrhu žalobcu na zaplatenie zmenkovej
sumy 18.931,20 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky a o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/82/2014-287 zo dňa 16.4.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/82/2014-287 zo dňa
16.4.2018 vo výroku č. I. p o t v r d z u j e a vo výroku č. II. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č.k. 1CbZm/82/2014-287 zo dňa 16.4.2018, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu,
Okresný súd Bratislava V rozhodol tak, že zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 384/2012-18 zo dňa
27.3.2013 proti žalovanému v 3. rade zrušil (výrok I. rozsudku) a žalovanému v 3. rade priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok II. rozsudku).

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zmenkovým platobným rozkazom č.k. 3Zm
384/2012-18 zo dňa 27.3.2013 súd prvého stupňa uložil žalovaným povinnosť, aby do troch dní od
doručenia zmenkového platobného rozkazu spoločne a nerozdielne zaplatili pôvodnému žalobcovi VB
LEASING SK, spol. s r.o. (ďalej ako „VB LEASING SK“) zmenkovú sumu 18.931,20 eur s úrokom 6%
ročne od 3.12.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 63,10 eur a náhradu trov konania v celkovej
výške 2.006,31 eur, alebo aby v tej istej lehote podali námietky. Námietky proti zmenkovému platobnému

rozkazu podal v zákonnej lehote len žalovaný v 3. rade.

VB LEASING SK zanikol dňa 1.7.2016 zlúčením s obchodnou spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s., ktorá
sa stala jeho právnym nástupcom. Súd prvého stupňa z tohto dôvodu pokračoval v konaní so žalobcom
ČSOB Leasing, a.s. ako právnym nástupcom pôvodného žalobcu VB LEASING SK.

Podanénámietkyprotizmenkovémuplatobnémurozkazuodôvodnilžalovanýv3.radetým,žežalobcom

v konaní uplatnená zmenka plnila zabezpečovaciu funkciu, pričom zabezpečovala riadne a včasné
plnenie povinností z leasingového vzťahu medzi VB LEASING SK a žalovaným v 1. rade, ktorého
predmetom bol leasing solárnych zariadení. K zmenke bola uzavretá zmluva o vyplnení a použití
blankozmenky č. C/09/00647/3 zo dňa 10.8.2009 (ďalej ako „Zmluva“). V čase vystavenia zmenkybol žalovaný v 3. rade štatutárnym orgánom žalovaného v 1. rade, mesiac po podpise zmenky bol s
účinnosťou od 23.9.2009 z funkcie odvolaný. Predmetná zmenka nebola podľa názoru žalovaného v 3.
rade vyplnená v údaji o sume a dátume splatnosti v súlade s udeleným oprávnením, nemá vedomosť

o tom, že by bol leasingový vzťah ukončený a finančne vysporiadaný, najmä nemá vedomosť o tom, či
došlokzápočtupohľadávokžalovanéhov1.radevočižalobcovi,vyplývajúcichzakontácieauhradených
leasingových splátok, ani o skutočnostiach, ktoré by zakladali právo žalobcu vyplniť blankozmenku.
Zmenková suma podľa názoru žalovaného v 3. rade nezodpovedá akejkoľvek dohode účastníkov
zmenkového vzťahu, preto ho ako avalistu nezaväzuje. Z uvedených dôvodov žalovaný v 3. rade

navrhol, aby súd prvého stupňa od žalobcu vyžiadal listinné dôkazy preukazujúce kauzálny vzťah, jeho
ukončenie a vysporiadanie.

Žalobca v rámci písomného vyjadrenia k podaným námietkam uviedol, že žalovaný v 3. rade sa za
zaplatenie zmenky zaručil, čím sa stal samostatným dlžníkom, preto skutočnosť, že bol z funkcie
konateľa odvolaný, nemá na zmenkový ručiteľský záväzok vplyv. Napriek tomu, že svoj záväzok

preukázal už prvopisom zmenky a kauzálne námietky žalovaného v 3. rade považuje za neprípustné,
z dôvodu právnej istoty sa vyjadril aj k spôsobu, akým stanovil výšku zmenkovej sumy. Do zmenky
bola zahrnutá pohľadávka vyčíslená v záverečnom finančnom vysporiadaní (ďalej ako „ZFV“) vo výške
18.310,90 eur a úroky z omeškania vo výške 620,30 eur (sadzba 0,1% denne za 34 dní omeškania z
istiny 18.244,98 eur od splatnosti ZFV do splatnosti zmenky). Na všetky tieto pohľadávky sa v zmysle

článku I. ods. 4 Zmluvy vzťahuje zabezpečenie zmenkou. Záverečné finančné vysporiadanie bolo
vyhotovené15.6.2011,atozdôvodupredčasnéhoukončenialeasingovejzmluvyč.LZC/09/00647(ďalej
ako„Leasingovázmluva“)preomeškaniežalovanéhov1.radesplatenímleasingovýchsplátok.Nakoľko
dodatočnenastalinovéskutočnostiovplyvňujúcevýškuzáväzkužalovanéhov1.rade,boldňa27.9.2011
vyhotovený dodatok č. 1 k ZFV. Vyčíslený nedoplatok sa podľa bodu 9.5 Všeobecných leasingových

podmienok (ďalej ako „VLP“) stal splatný do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia, t.j. 29.10.2011, a po
dni splatnosti podlieha úroku z omeškania podľa bodu 6.3 VLP. Vyčíslená suma 18.310,90 eur pozostáva
zo zmluvnej pokuty vo výške nedoplatku z hodnoty predmetu leasingu 15.943,73 eur, dojednanej v bode
9.4. písm. c) VLP a predstavuje súčet istín leasingových splátok uvedených v splátkovom kalendári
pod por. č. 10 až 60, úrokov z omeškania vo výške 65,92 eur z uhradených leasingových splátok,

vypočítaných ku dňu 15.6.2011 (článok 4 Leasingovej zmluvy a bod 6.3. VLP), zmluvnej pokuty vo výške
165,50 eur za predčasné ukončenie Leasingovej zmluvy (bod 9.9. VLP), zmluvnej pokuty vo výške
odúročeného ušlého zisku 1.469,73 eur (bod 9.4. písm. d) VLP), nákladov spojených s vymáhaním
pohľadávky, resp. odobratím predmetu leasingu vo výške 199,16 eur (bod 9.4. písm. b) VLP), poistného
vo výške 245,19 eur plateného po ukončení leasingovej zmluvy (bod 9.4. písm. b) VLP) a nákladov na

znalecké ohodnotenie predmetu leasingu (bod 9.4. písm. b) VLP). Od vyčíslenej pohľadávky pôvodne
odpočítal výnos zo zhodnotenia predmetu leasingu vo výške 7.500,- eur, ale nakoľko k zaplateniu kúpnej
ceny nedošlo a kúpna zmluva bola zrušená, premietla sa táto skutočnosť do dodatku č. 1 k ZFV.
Dňa 23.8.2012 bol vyhotovený dodatok č. 2 k ZFV, v ktorom boli doúčtované náklady na uskladnenie
predmetu leasingu vo výške 1.238,66 eur a 519,- eur a pohľadávka 13.310,- eur z dodatku č. 1 k

ZFV. Súčasne bol uplatnený výnos 1.000,- eur zo zhodnotenia predmetu leasingu. Dodatok č. 2 k ZFV
bol vyhotovený až po splatnosti zmenky, dodatočne účtované náklady preto nie sú v zmenkovej sume
zahrnuté, i keď prevyšujú výnos zo zhodnotenia predmetu leasingu.

Žalovaný v 3. rade v rámci svojho písomného podania zo dňa 20.4.2015 uviedol, že podľa jeho

názoru platné právo Slovenskej republiky nepozná inštitút „predčasného skončenia“ akéhokoľvek
zmluvného vzťahu, pričom poukázal podporne na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43Cob/216/2012 zo dňa 19.12.2012, v zmysle ktorého dohodu obsiahnutú v bode 9.1. písm. a) VLP
treba považovať za dohodu o práve veriteľa odstúpiť od leasingovej zmluvy pre prípad omeškania s
úhradou leasingových splátok. Žalobca mal podľa názoru žalovaného v 3. rade pri výpočte celkovej

zmenkovej sumy zohľadniť všetky vzájomné pohľadávky, najmä aj pohľadávku žalovaného v 1. rade
vyplývajúcu z uhradenej akontácie a uhradených splátok. Podľa špecifikácie bola do zmenkovej sumy
zahrnutá pohľadávka na zaplatenie zmluvných pokút, ktorá tvorí až 92,65% zmenkovej sumy. Vzhľadom
na to, že z ceny predmetu leasingu 36.260,- eur bez DPH uhradil žalovaný v 1. rade akontáciu 18.130,-
eur bez DPH a žalobca od Leasingovej zmluvy odstúpil, nemá žalobca na zmluvnú pokutu v celkovej

výške 17.578,96 eur nárok a ak by sa súd s týmto názorom nestotožnil, navrhol, aby súd prvého stupňa
uplatnil moderačné právo. Mal za to, že ak žalobca od Leasingovej zmluvy odstúpil a žalovaný v 1.
rade mu predmet leasingu vrátil, vznikla žalovanému v 1. rade pohľadávka vo výške 24.006,98 eur,zodpovedajúca súčtu akontácie a prvej až šiestej splátky, okamihom odstúpenia od Leasingovej zmluvy
sa táto pohľadávka započítala proti pohľadávke žalobcu, čím pohľadávka žalobcu zanikla.

Žalobca v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného v 3. rade, v zmysle
ktorého pohľadávka žalobcu odstúpením od Leasingovej zmluvy zanikla. K predčasnému ukončeniu
Leasingovej zmluvy došlo pre omeškanie leasingového nájomcu s platením splátok, ktoré boli zročné
od 10.2.2010 do 30.4.2010. Podľa dohodnutých podmienok nezanikol jeho nárok na doplatenie splátok,
ktoré sa do ukončenia Leasingovej zmluvy už stali splatné a vzniklo mu právo žiadať zaplatenie splátok

istiny zahrnutých v leasingových splátkach, ktoré sa mali stať splatnými v budúcnosti, včítane ďalších
nárokov dojednaných v bode 9.4. VLP. Tieto nároky žalobcu boli vo VLP vyjadrené ako zmluvné pokuty
a ich výšku preto nie je možné považovať za neprimeranú. Moderačné právo súdu v danom prípade nie
je možné aplikovať tiež z dôvodu, že predmetom konania je zaplatenie nárokov zo zmenky a zmenkové
záväzky sú od kauzálnych vzťahov oddelené.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil rozpory v postupe pôvodného žalobcu,
ktorý podľa Leasingovej zmluvy prenechal žalovanému v 1. rade do užívania iný predmet leasingu,
než po odňatí znalecky ohodnocoval znalec objednaný pôvodným žalobcom a ktorý bol ponúknutý
na predaj. Podľa článku 2. Leasingovej zmluvy, sa zmluva vzťahuje na predmet leasingu, ktorým je
Solárium MAXTER L18 ER. Predmet leasingu nie je v Leasingovej zmluve identifikovaný výrobným

číslomaohľadnejehošpecifikácieLeasingovázmluvaodkazujenafaktúruapreberacíprotokol.Protokol
o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu k Leasingovej zmluve bol spísaný dňa 11.8.2009, strojné
zariadenie a technológie sú typovo označené ako Solárium MAXTER L18 ER, bez uvedenia výrobného
čísla a bez špecifikácie. Podpísaním protokolu príjemca leasingu potvrdil, že od dodávateľa prevzal
Solárium MAXTER L18 ER.

Podľa protokolu o odňatí predmetu leasingu zo dňa 11.5.2010 vystaveného inkasnou agentúrou
MABORO spol. s r.o., inkasná agentúra prevzala od žalovaného v 1. rade Solárium MAXTER L18 ER.
Následne pôvodný žalobca dňa 13.2.2012 ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu, na základe ktorej
kupujúcemu - tretej osobe odpredal Solárium MAXTER L18 ER za dohodnutú kúpnu cenu 1.200,- eur

s DPH. Predmet kúpy bol kupujúcemu odovzdaný dňa 8.3.2012, pričom v protokole o jeho prevzatí
kupujúci potvrdil, že od predávajúceho prevzal technológiu: Solárium MAXTER L18 ER, číslo karosérie:
XXXXXX, číslo LZ: Y..

Súdom prvého stupňa zistené rozpory v označení Solária, ktoré bolo odovzdané ako predmet leasingu

žalovanému v 1. rade a ktoré bolo žalovanému v 1. rade odobraté a následne predávané, žalobca
vysvetlil tým, že v skutočnosti bolo predmetom leasingu Solárium MATRIX L18 ER a len chybou v písaní
sa stalo, že ako predmet leasingu bol v Leasingovej zmluve označený ako MAXTER L18 ER. Vychádzal
z toho, že v dodávateľskej faktúre, ktorou sa podľa Leasingovej zmluvy zariadenie bližšie špecifikuje, je
uvedené Solárium MATRIX L18 ER, výr. č. XXXXXX a považoval za vylúčené, aby dve zariadenia toho

istého výrobcu mali rovnaké výrobné číslo. Uviedol, že výrobca síce vyrába aj modelový rad MAXTER,
ale nie pod číselným označením L18ER.

Žalovaný v 3. rade k argumentácii žalobcu uviedol, že ak by sa skutočne jednalo o chybu v Leasingovej
zmluve, znamenalo by to, že žalovaný v 1. rade prevzal od pôvodného žalobcu úplne iné zriadenie, než

bolo predmetom Leasingovej zmluvy a zmluva by sa tak nenaplnila, Solárium MAXTER výrobné číslo
XXXXXX nikdy dodané nebolo.

Po vyhodnotení tvrdení oboch strán sporu a vykonaných dôkazov dospel súd prvého stupňa k
nasledovnému právnemu posúdeniu veci:

Predmetom konania je zaplatenie nároku zo zmenky. Zo Zmluvy vyplýva, že sa zabezpečenie zmenkou
vzťahovalo len na pohľadávky poskytovateľa leasingu vyplývajúce z Leasingovej zmluvy, na základe
ktorej poskytol príjemcovi leasingu finančný leasing na predmet leasingu Solárium MAXTER L18 ER. Ak
samotný žalobca tvrdí, že žalovanému v 1. rade v skutočnosti odovzdal iné Solárium, než je uvedené

v Leasingovej zmluve a v Zmluve, písomne dojednaná zmluva sa nenaplnila, ale reálnym odovzdaním
a prevzatím iného typu zariadenia vznikla medzi pôvodným žalobcom a žalovaným v 1. rade nová
leasingová zmluva. Zabezpečenie zmenkou sa však nemôže vzťahovať na pohľadávky vzniknuté z
reálnehokontraktu,ktorýboluzavretýodovzdanímaprevzatíminéhopredmetuleasingu,nežjeuvedenýv Zmluve. Zmenková zmluva bola uzavretá písomne a v článku VI. ods. 3 si jej účastníci vymienili, že
je možné meniť ju len formou písomných dodatkov. Žalobca preto nebol ani v zmysle ust. § 272 ods.
2 ObchZ oprávnený jednostranne Zmluvu zmeniť a zabezpečenie zmenkou rozšíriť aj na pohľadávky

vyplývajúce z dodania iného predmetu leasingu. Leasingová zmluva je podľa názoru súdu prvého stupňa
platná, avšak na jej základe neposkytol pôvodný žalobca žalovanému v 1. rade žiadne plnenie. Preto
z tejto zmluvy nevznikli pôvodnému žalobcovi žiadne pohľadávky, na ktoré sa mohlo zabezpečenie
predmetnou zmenkou vzťahovať. Plnenie bolo zo strany pôvodného žalobcu žalovanému v 1. rade
poskytnuté len na základe neformálne uzavretej zmluvy, ktorá vznikla odovzdaním a prevzatím Solária

MATRIX L 18 ER ako predmetu leasingu. Na pohľadávky vyplývajúce z takto uzavretej zmluvy sa už
však zabezpečenie zmenkou nevzťahuje.

V súvislosti s koncentračnou zásadou v rámci námietkového konania a skutočnosťou, že žalovaný
v 3. rade včas podané námietky neodôvodnil tými skutočnosťami, ktoré vyšli najavo až v priebehu
dokazovania (a ktoré podľa záveru súdu prvého stupňa zjavne neboli známe ani žalobcovi samotnému),

je podľa názoru súdu prvého stupňa postačujúce pre záver o dôvodnosti námietok už to, že žalovaný v 3.
rade v námietkach poukázal na informačnú a dôkaznú núdzu, v ktorej sa ocitol v dôsledku protiprávneho
odvolania z funkcie konateľa, spochybnil postup žalobcu pri finančnom vysporiadaní zmluvy a zmenkovú
sumu označil za odporujúcu akejkoľvek dohode zmluvných strán. Zmenkový platobný rozkaz z tohto
dôvodu súd prvého stupňa v rámci výroku I. napadnutého rozsudku proti žalovanému v 3. rade zrušil.

O nároku na náhradu trov konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalovanému v 3. rade ako strane sporu, ktorá mala podľa názoru súdu prvého stupňa v konaní
plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Ako vyplýva z podaného
odvolania, žalobca odvolanie odôvodnil nasledovnými odvolacími dôvodmi: i/ rozhodnutie súdu prvej
inštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,ii/konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťza
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, iii/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, iv/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

Žalobca v rámci odvolania uvádzal, že nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého
písomná leasingová zmluva s uvedením predmetu leasingu označeného ako MAXTER L 18 ER je

síce platná, ale na jej základe neposkytol pôvodný žalobca žalovanému v 1. rade žiadne plnenie,
preto z tejto zmluvy nevznikli pôvodnému žalobcovi žiadne pohľadávky, na ktoré by sa zabezpečenie
zmenkou mohlo vzťahovať. Žalobca sa v tejto súvislosti pridržiava svojho tvrdenia, že v časti označenia
predmetu leasingu v Leasingovej zmluve, Zmluve, ako aj v ďalších dokumentoch, došlo k chybe v
písaní, t.j. k zrejmej nesprávnosti. Podľa názoru žalobcu faktúru dodávateľa pri identifikácii predmetu

leasingu nemožno ignorovať iba s odkazom, že Leasingová zmluva explicitne neuvádza, že faktúra tvorí
súčasť tejto zmluvy. Predmet leasingu a aj dodávateľa predmetu leasingu si vyberal výlučne príjemca
leasingu, t.j. žalovaný v 1. rade, pričom pôvodný žalobca ako leasingová spoločnosť do tohto procesu
nezasahoval. Nesprávne označenie predmetu leasingu ako prvý použil žalovaný v 1. rade v žiadosti o
finančný leasing pre technológie, v ktorého mene v tom čase konal a žiadosť podpisoval žalovaný v

3. rade, pričom táto chyba sa následne kopírovala aj do neskôr vyhotovených dokumentov. Vzhľadom
na vyššie uvedené žalobca je toho názoru, že písomne uzavretá Leasingová zmluva sa vzťahovala k
Soláriu MATRIX L18 ER, pričom riadne a platne vzniknuté pohľadávky z tejto Leasingovej zmluvy boli v
zmysle Zmluvy riadne a platne obsiahnuté do zmenkovej sumy uplatnenej v tomto súdnom konaní, čím
uplatnené právo žalobcu zo zmenky voči žalovanému v 3. rade je opodstatnené a dôvodné. Žalobca

preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo v napadnutom rozsahu rozhodnutie súdu prvého stupňa
zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 384/2012-18 zo dňa 27.3.2013 proti žalovanému v 3.
rade ponechá v platnosti v celom rozsahu a zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému v 3. rade nárok
na náhradu trov konania vo výške 100%.

K odvolaniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 13.6.2018 vyjadril žalovaný v 3. rade, pričom
uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a právne
odôvodnený. Súd prvého stupňa podľa žalovaného v 3. rade na základe vykonaného dokazovaniadospel k správnemu zisteniu skutkového stavu, na ktorý aplikoval vecne správne príslušné právne
predpisy a vec správne právne posúdil. Podané odvolanie považuje preto žalovaný v 3. rade za
nedôvodné, pričom sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa uvedenou v rámci odôvodnenia

napadnutého rozsudku. K žalobcom predloženému listinnému dôkazu označenému ako „Žiadosť o
finančný leasing pre technológie zo dňa 25.5.2009“ uvádza, že sa jedná o neprípustný dôkaz v zmysle
ust. § 366 CSP, nakoľko uvedený listinný dôkaz mal žalobca k dispozícii už v konaní pred súdom prvého
stupňa a teda sa nejedná o tzv. novotu, ktorú by bol žalobca oprávnený použiť v odvolacom konaní.
Z podaného odvolania podľa názoru žalovaného v 3. rade tiež nevyplýva, aká iná vada mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, hoci žalobca svoje odvolanie odôvodňuje aj týmto odvolacím
dôvodom. Rovnako z odvolania nevyplýva, aké ďalšie prípustné prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku neboli uplatnené. Z uvedených dôvodov žalovaný v 3. prvého
stupňa v celom rozsahu potvrdil a žalovanému v 3. rade priznal tiež nárok na náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 100%.

Podľa § 471 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), konania
o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Krajský súd v Bratislave v zmysle § 471 ods. 2 CSP prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 OSP bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vo výroku
I. je vecne správny, avšak vo výroku II. nie je v súlade so zákonom.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje v celom

rozsahunajehoodôvodnenie.Odvolacísúdnazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozsudkuvovýroku
I. a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:

Rozdielne od zmenky platobnej zabezpečovacia zmenka má iný režim, pričom predpokladá, že pokiaľ
bude na zmluvu (v tomto prípade Leasingovú zmluvu) plnené riadne, zmenka nebude vôbec využitá.

Zabezpečovacia zmenka má byť použitá veriteľom v prípade, ak nie je riadne a včas splnený záväzok
zo zmluvy. V prípade zabezpečovacej zmenky zmenka plní funkciu prostriedku zabezpečenia inej
pohľadávky dlžníka alebo tretej osoby, tzn. slúži ako možný zdroj náhradného uspokojenia, ak dlžník
svoj záväzok riadne a včas nesplní. Povaha zmenky je potom určujúca pre vymedzenie okruhu
kauzálnych námietok, ktoré dlžník môže použiť na svoju obranu proti povinnosti na zmenku plniť.

Práve povaha zmenky je tak zásadne určujúcim kritériom vo vzťahu zmenky a kauzálneho pomeru pri
posúdení úspešnosti uplatnených námietok. To, aké kauzálne námietky môže dlžník proti uplatnenému
zmenkovému nároku v konkrétnej veci použiť, nie je závislé na obsahu samotnej zmenky, ale na
podmienkach, ktoré boli v zmenkovej zmluve dohodnuté pre uplatnenie zmenky voči dlžníkovi. Ak
majú námietky dlžníka pôvod v mimozmenkových vzťahoch účastníkov so zmenkou súvisiacich, je

požiadavka na riadne odôvodnenie námietok naplnená zásadne vtedy, ak žalovaní uvedú obsah tzv.
zmenkovej zmluvy, ktorá bola bezprostredným dôvodom vzniku zmenky, prípadne záväzku konkrétneho
zmenkového dlžníka a ďalej vymedzia skutočnosť, v dôsledku ktorej by mali byť zbavení povinnosti
zmenku zaplatiť.

V danom prípade je po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a vykonanými dôkazmi nutné
prisvedčiť argumentácii súdu prvého stupňa, v zmysle ktorej zo Zmluvy vyplýva, že sa zabezpečenie
zmenkou vzťahovalo len na pohľadávky poskytovateľa leasingu vyplývajúce z Leasingovej zmluvy, na
základe ktorej poskytol príjemcovi leasingu finančný leasing na predmet leasingu Solárium MAXTER
L18 ER. Ak žalovanému v 1. rade bolo odovzdané iné technické zariadenie ako MAXTER L18 ER,

ktoré je uvedené v Leasingovej zmluve a v Zmluve, nemožno hovoriť o naplnení písomne dojednanej
Leasingovej zmluvy, na jej základe neposkytol pôvodný žalobca žalovanému v 1. rade žiadne plnenie
a na jej základe nevznikli pôvodnému žalobcovi žiadne pohľadávky, na ktoré sa mohlo zabezpečenie
predmetnou zmenkou vzťahovať.S ohľadom na uvedenú argumentáciu, odvolací súd sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a
jeho rozsudok bolo vo výroku I. potrebné potvrdiť.

V súvislosti s žalobcom v rámci odvolania uplatneným dôkazom označeným ako „Žiadosť o finančný
leasing pre technológie zo dňa 25.5.2009“, je nutné uviesť, že pokiaľ žalobca uvedeným dôkazom
disponoval už v rámci konania pred súdom prvého stupňa, no tento súdu prvého stupňa nenavrhol
vykonať, nečinnosť žalobcu nie je možné zhojiť a dokazovanie či argumentáciu žalobcu dopĺňať v

odvolacomkonaní.Odvolacísúdpretonatietododatočnedoplnenédôkaznéprostriedkyžalobcuvrámci
rozhodovania o podanom odvolaní nemohol prihliadať. Odvolací súd však pre úplnosť zdôrazňuje, že
vzhľadom na vyššie uvedené by tento dôkaz predložený v rámci odvolacieho konania nebol spôsobilý
privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie odvolacieho súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil v napadnutom výroku I. ako vecne správny, stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.

Čo sa týka výroku II. napadnutého rozsudku o nároku žalovaného v 3. rade na náhradu trov konania,
odvolací súd sa nestotožňuje s názorom a záverom súdu prvého stupňa. Odvolací súd v tomto smere
zdôrazňuje, že ak ide o návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, podľa vyššie citovaného

§ 471 ods. 2 CSP, tieto konania sa dokončia podľa doterajších predpisov, teda podľa OSP, a to nielen
konanie a rozhodovanie vo veci samej - prejednanie námietok - ale aj rozhodovanie o náhrade trov
konania a ich výške, súvisiace s predmetným konaním vo veci samej. Len v prípade, ak by išlo o nárok
zo zmenky, ktorý by sa uplatňoval v „klasickom“ konaní, teda nie formou návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu, po 1.7.2016 sa už na konanie použije CSP. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého

stupňa bude v ďalšom konaní povinný o trovách konania rozhodnúť podľa § 137 a nasl. OSP.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku II. o nároku na náhradu
trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
s poukazom na § 471 ods. 2 CSP, v ktorom rozhodne o trovách konania podľa príslušných ustanovení

OSP. O trovách odvolacieho konania zároveň rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.