Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. november 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/122/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711202868
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8711202868.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu R. P., V..

XX.XX.XXXX, P. Y. - Q. XX, pr. zast. Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom so sídlom Poprad, Nám. sv.
Egídia 78, proti žalovanému R. A., V.. X.X.XXXX, B. P. X., T. XXX, pr. zast. JUDr. Ivetou Fabianovou,
advokátkou so sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 5, o zaplatenie 5.000,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5 000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne od 4.3.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou dňa 7.3.2011 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 5.000,- eur s príslušenstvom z titulu pôžičky.
Podaný žalobný návrh žalobca odôvodnil tým, že na základe ústnej dohody dňa 7.4.2009 žalovanému
poskytol pôžičku vo výške 5.000,- eur, ktorú však žalovaný napriek výzve žalobcu nevrátil ani čiastočne.
Výzva bola žalovanému doručená dňa 24.2.2011 a lehota na plnenie uvedená vo výzve uplynula dňa
3.3.2011.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým žalovaného zaviazal na úhradu žalovanej sumy, ako aj
príslušenstva a trov konania.
Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že poskytnutú sumu 5.000,- eur
žalobcovi vrátil prevodom z účtu dňa 22.4.2009. Uviedol, že okrem sumy 5.000,- eur mu žalobcom neboli
poskytnuté žiadne iné pôžičky.

3. Rozsudkom zo dňa 31.1.21012 súd žalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie

žalobca a uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.11.2012 bol rozsudok súdu prvej inštancie
zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. V zmysle pokynu súdu druhej inštancie bolo úlohou súdu
prvej inštancie zistiť, či v danom prípade poslal žalobca odporcovi sumu 5.000,- eur, ako pôžičku alebo
išlo o plnenie z iného právneho dôvodu, vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy prípadne tieto zopakovať
a vyriešiť rozpory, ktoré v konaní vznikli. V tejto súvislosti súd druhej inštancie poukázal na výpoveď
manželky žalovaného, ktorá uviedla, že sumu 5.750,- eur si požičala a žalovaný si nechal 5.000,- eur
a 750,- eur mal použiť za účelom ďalšieho podnikania. Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu je v

rozpore s vykonaným dokazovaním. Existujúce rozpory je potrebné vyhodnotiť prípadne vykonať i ďalšie
dôkazy, ktoré navrhnú účastníci konania.4. Rozsudkom zo dňa 14. mája 2013 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému rozsudku
podal odvolanie žalovaný a uznesením Krajského súdu v Prešove ako súdu druhej inštancie bol
rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. V zmysle pokynu súdu druhej

inštancieboloúlohousúduprvejinštancieopätovnezistiť,čivdanomprípadeposlalžalobcažalovanému
sumu 5.000,- eur, ako pôžičku alebo išlo o plnenie z iného právneho dôvodu.

5. Rozsudkom zo dňa 16.6.2015 súd žalobu opätovne zamietol. Po odvolaní podanom žalobcom Krajský
súd Prešov ako súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

s tým, že v zmysle pokynu súdu druhej inštancie mal súd prvej inštancie opätovne zaoberať otázkou
právneho titulu vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami sporu vo vzťahu k predmetu tohto sporu,
otázkou či a ak áno, akou formou a kedy došlo k jeho zániku, vyporiadať sa s odvolacími námietkami
žalobcu a opätovne vo veci rozhodnúť.

6.PovrátenívecisúddoplnildokazovanielistinnýmidôkazmiaopätovnýmvýsluchomsvedkovMiroslavy

Q. (predtým K.) a R. K., z čoho zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca sa domáha uloženia povinnosti žalovanému vrátiť poskytnutú pôžičku vo výške 5.000,-
eur, vrátane príslušenstva, a to zákonného úroku z omeškania. Uvedená pôžička bola podľa žalobcu
žalovanému poskytnutá formou dvoch prevodov z účtu žalobcu, vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s.,

a to vo výške 3.500,- eur a 1.500,- eur dňa 7.4.2009. Žalobca uviedol, že sa jednalo o pôžičku poskytnutú
žalovanému. Na tomto svojom tvrdení žalobca trvá od podania žaloby.
Poukázal na to, že prostriedky mali byť použité na úhradu časti záväzku manželky žalovaného J. A.
vyplývajúceho zo zmluvy o finančnej zábezpeke za bar v T.. Poukázal na to, že síce realizoval výber
hotovosti v celkovej výške 26.600,- eur, ale svedkyňa R. Q. (predtým K.) potvrdila, že pri odovzdaní

sumy boli prítomní žalobca a manželka žalovaného a suma jej bola vyplatená. Žalobca tiež poukázal
na to, že na ponechanie si vybratej hotovosti mal dostatok času, avšak tento nevyužil a celú vybratú
hotovosť odovzdal manželke žalovaného. Žalobca teda poprel, že by s vyberanou sumou manipuloval,
t.j. odobral časť hotovosti, ktorú by si ponechal pre vlastnú potrebu. Za pôžičku poskytnutú žalovanému
záväzok žalobca považuje preto, že sumu 5.000,- eur poukázal na účet žalovaného.

8. Žalovaný s tvrdeniami žalobcu o preúčtovaní sumy 5.000,- eur súhlasil a potvrdil, že na jeho účet
boli dňa 8.4.2009 pripísané sumy 3.500,- eur a 1.500,- eur, avšak dňa 22.4.2009 na účet žalobcu
prostredníctvom bankového prevodu previedol sumu 26.130,- eur, súčasťou ktorej bola aj žalovaná
suma 5.000,- eur. Žalovaný namietal, že sa v žiadnom prípade nejednalo o pôžičku, i keď v odpore proti

platobnému rozkazu tvrdí, že o pôžičku sa jednalo. Vyjadrenie uvedené v odpore o neexistencii „iných
pôžičiek“, malo byť nesprávnym vyjadrením.
Podľa žalovaného žalobca mal v úmysle spoločne podnikať s manželkou žalovaného a suma 5.000,-
eur mala byť časťou vstupného vkladu. K uvedenej sume teda doložil žalovaný prostriedky, ktoré mal
spoločné so svojou manželkou a sumu 26.130,- eur previedol na účet žalobcu. Jednalo sa účet vo

Volksbank Slovensko, a.s., pričom tento účet mal byť používaný v rámci spoločného podnikania žalobcu
a manželky žalovaného. Uviedol tiež, že žalobca zaslanú sumu zo svojho účtu vybral v hotovosti, časť
prostriedkov vyplatil manželke žalovaného a sumu vo výške 5.000,- eur si ponechal. Toto svoje tvrdenie
žalovaný nijako nepreukazoval. Poukázal len na to, že pôžičku jeho manželke poskytla jej sestra, a že
sám žalobca mal finančné problémy, s ktorými mu žalovaný pomáhal.

9. V danom prípade právny vzťah medzi účastníkmi súd posúdil podľa Občianskeho zákonníka (OZ),
konkrétne § 657a násl. o pôžičke.

10. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

12. Ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri

peňažnom plnení aj úrok z omeškania podľa § 517 Obč. zák., výška ktorého je určená podľa § 3 nar.
vl. č. 87/1995 Z.z.13. Z výsluchu svedkyne J. A., manželky žalovaného súd zistil, že ježalobca skutočne na účet
žalovaného poskytol sumu 5.000,- eur s tým, že následne žalovaný na iný účet žalobcu preúčtoval
sumu 26.130,- eur. Účet žalobcu, na ktorý žalovaný prostriedky preúčtoval mal byť na podnikanie

svedkyne použitý z toho dôvodu, že operácie na účte neboli spoplatňované a taktiež svedkyňa chcela
rozdeliť účtovníctvo z vykonávanej činnosti, nakoľko podniká na základe živnostenského oprávnenia
pod obchodným menom J. A. - R., IČO: XXXXXXXX.
Toto tvrdenie svedkyne súd vyhodnotil ako pravdivé, nakoľko v čase prevodu žalovanej sumy ako
živnostník podnikala od 1.2.2009 do 1.10.2010 na základe živnostenského oprávnenia, ale od 1.10.2010

ako spoločník a konateľ spoločnosti R. s. r. o., so sídlom T.. V.. Y. XXX, X. XXX XX, S.: XX XXX XXX. Od
1.10.2010 je spoločníkom a konateľom uvedenej spoločnosti aj žalovaný. Základné imanie spoločnosti
je 5.000,- eur a obaja spoločníci zložili vklad v sume 2.500,- eur.
Ďalšie tvrdenia svedkyne o existencii pôžičky od sestry svedkyne ani zámer spoločného podnikania v
čase prevodu sumy 5.000,- eur na účet žalovaného sa nepreukázali. Svedkyňa síce uviedla, že mali so
žalobcom spolu podnikať s podielom po 50 % s tým, že aj vstupná investícia mala byť takto rozdelená, a

že žalobca následne povedal, že svedkyni vyplatí sumu 5.000,- eur a pôjde zarobiť peniaze do Švédska
a vyplatí ich do polovice vstupných investícii, avšak tieto tvrdenia neboli nijako preukázané. Pre predmet
sporu navyše nie sú relevantné, nakoľko nebolo preukázané, že by žalobca kedykoľvek po údajnej
dohode o spoločnom podnikaní k realizácii tejto dohody pristúpil.
Navyše pokiaľ by mala manželka žalovaného v úmysle spoločne so žalobcom podnikať, nebol dôvod

s ním uzatvárať dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 29.4.2009, nakoľko žalobca mal od 21.8.2000
vydané živnostenské oprávnenie a navyše pomocné aktivity mohol vykonávať buď na základe zmluvy
o združení, resp. splnomocnenia.
Čo sa týka tvrdení žalovaného, že po výbere hotovosti z banky si žalobca ponechal sumu 5.00,-
eur, ani uvedené tvrdenia nemal súd za preukázané. Ani svedkovia R. Q. (predtým K.) ani R. K.

neuviedli, že by žalobca alebo manželka žalovaného po výbere hotovosti z banky s vyberanou sumou
akokoľvek manipulovali, teda odoberali či dokladali prostriedky. Ani doplňujúci výsluch uvedených
svedkov nepreukázal tvrdenia žalovaného o tom, že časť vyberanej hotovosti si mal žalobca ponechať
pre vlastnú potrebu.

14. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17C/93/2011 súd zistil, že v uvedenom konaní
vystupoval ako žalobca R. A. a ako žalovaný R. P., pričom predmetom sporu bolo vrátenie pôžičky vo
výške 1.300,- eur, ktorú mal R. A. poskytnúť žalovanému R. P. dňa 24.3.2009 bezhotovostným vkladom
na účet. V konaní bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor a namietal, že sa
nejednalo o pôžičku od R. A., ale o vrátenie pôžičky poskytnutej R. Balážom J. A. dňa 21.3.2009. Po

podanom odpore žalobca R. A. zobral žalobu v celom rozsahu späť a konanie súd zastavil.
Z uvedeného je zrejmé, že k prevodom financií medzi stranami sporu dochádzalo opakovane.
Argumentácia žalobcu o poskytovaní pôžičky J. A. zostala v oboch konania nezmenená, naopak
argumentácia žalovaného sa v jednotlivých konaniach menila. Existencia konštatovaného konania i
totožná argumentácia žalobcu tiež potvrdzuje jeho tvrdenia o tom, že žalovanému poskytol pôžičku

5.000,- eur preto, že už v minulosti mu pôžičku poskytol a táto mu bola vrátená. Žalovaný naopak
spočiatku tvrdil, že sám žalobcovi poskytol pôžičku (v konaní sp. zn. 17C/93/2011) následne existenciu
inej pôžičky poprel (v odpore proti platobného rozkazu v prejednávanej veci, i keď v tom čase, t.j.
12.5.2011, ešte konanie vo veci 17C/93/2011 zastavené nebolo). Jeho vyjadrenia sa tak súdu javia ako
tendenčné a zmätočné.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

16. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

17. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať strany sporu na nedostatočné

dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne
podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8
C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve
je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení §čl. 8 C.s.p. Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať
dôkazy je vecou strán sporu. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity
strán sporu.

18. Aby mohla ktorákoľvek zo strán sporu so svojou argumentáciou v sporovom konaní uspieť, musí k
svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení
dospieť k záveru, že má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha (žalobca), resp. že nárok voči nej
neexistuje (žalovaný). Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov,

ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak strana potrebné dôkazy nepredložila, znamená to, že
neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v konaní uspieť.

19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že k prevodu celkovej sumy 5.000,- eur z účtu
žalobcu na účet žalovaného došlo, bolo taktiež zistené a preukázané, že dňa 22.4.2009 žalovaný na účet
žalobcu previedol sumu 26.130,- eur. O tom, že sa v sume 5.000,- eur malo jednať o pôžičku nemal súd,

aj vzhľadom na vyjadrenie žalovaného uvedené v odpore proti platobnému rozkazu, pochybnosť. Bolo
tiež zistené, že zo sumy 26.130,- eur časť vo výške 25.500,- eur žalobca vybral v hotovosti v pobočke
banky dňa 30.4.2009. Napriek opakovane vykonaným výsluchom svedkov nebolo v konaní preukázané
tvrdenie žalovaného, že by si žalobca časť vyberanej sumy vo výške 5.000,- eur ponechal pre vlastnú
potrebu. Naopak bolo preukázané, že vyberaná suma bola vyplatená svedkyni Q.j (predtým K.).

V tomto smere má súd za to, že pokiaľ žalovaný spoľahlivo nepreukázal svoje tvrdenie, neuniesol
dôkazné bremeno. Je nepochybné, že vyberanú hotovosť použila manželka žalovaného J. A. na úhradu
odstupného za bar, ktorý dodnes prevádzkuje. Y. súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak,
ako je uvedené o výrokovej časti rozsudku, teda zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy vrátane
príslušenstva v zákonnej výške.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.