Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 25, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/82/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111221525
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4111221525.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: J. A., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, proti žalovanému: Fakultná

nemocnica Nitra, IČO: 17 336 007, so sídlom Nitra, Špitálska 6, za účasti intervenienta: Komunálna
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17,
zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, o náhradu škody,
sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu zamieta.

II.Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

III.Súd priznáva intervenientovi náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

IV.Súd priznáva štátu náhradu trov konania štátu v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa s
tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 18.7.2011 a doplnením žaloby zo dňa 21.10.2011
domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 10.000 eur titulom bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia a zaplatenia sumy 50.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Návrhom doručeným
súdu dňa 30.1.2012 podala návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby, ktorým žiadala od žalovaného
zaplatenie sumy 300.000 eur titulom nemajetkovej ujmy a žalobu v časti o zaplatenie bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 10.000 eur zobrala späť. Následne v priebehu konania
návrhom doručeným súdu dňa 4.9.2012 žiadala od žalovaného okrem zaplatenia nemajetkovej ujmy
aj zaplatenie sumy 23.945,76 eura titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Žalobu odôvodnila tým, že dňa 17.7.2008 sa stala účastníčkou vážnej dopravnej nehody. Utrpela

niekoľko vážnych zranení tváre, hlavy, rúk, nôh. Najzávažnejšie bolo poranenie krčenej chrbtice, ktoré
ju pripútalo na invalidný vozík, po nehode ostala ochrnutá. Jej život sa zásadne zmenil, nedokáže si
zabezpečiť kompletnú starostlivosť ani o seba, je vylúčená z akýchkoľvek fyzických aktivít. Po prevoze
do nemocnice mala krčnú chrbticu nepoškodenú, na druhý deň ráno už bola krčná chrbtica zlomená.
Poškodenie krčnej chrbtice nastalo v nemocnici.

2.Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 6.7.2015 rozsudkom č.k. 12C/144/2011-295 tak, že žalobu

zamietol, žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, intervenientovi priznal náhradu trov konania
vo výške 2.217,31 eura a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy konania
štátu vo výške 617,52 eura. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, Krajský súd v
Nitre rozsudkom č.k. 9Co/929/2015-323 zo dňa 16.112016 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vcelom rozsahu potvrdil. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre podala žalobkyňa dovolanie, Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 5Cdo/116/2018 zo dňa 13.8.2019 Rozsudok Krajského súdu v
Nitre zo 16. novembra 2016 sp. zn. 9Co/929/2015 a rozsudok Okresného súdu Nitra zo 6. júla 2015

č.k. 12C/144/201 l-295 zrušil a vec Okresnému súdu Nitra vrátil na ďalšie konanie s tým, že žalobkyňa
nemala vedomosť o dobe, čase a mieste vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, a teda objektívne
nemala možnosť realizovať svoje procesné právo zúčastniť sa verejného vyhlásenia rozsudku v spore,
v ktorom vystupuje ako jedna zo sporových strán.

3.Právny zástupca žalobkyne pôvodne v konaní trval na písomne podanej žalobe, uviedol, že žalobkyňa
pridopravnejnehodeutrpelazranenietváre,rúk,nôh,zraneniekrčnejchrbtice,spočiatkubolašťastnáže
žije,žeprežila,aleutrpelašok,keďzistila,žemázlomenúkrčnúchrbticuakeďzistilaženaCTsnímkach,
ktoré jej boli robené hneď po dopravnej nehode po príchode do nemocnice o 22.00 hod. 17.7.2008
na týchto snímkach nemala poškodenú krčnú chrbticu. Ďalšie CT snímok jej bol robený na druhý deň
ráno o 8.00 hod. 18.7. 2008 a na týchto snímkach mala zlomenú krčnú chrbticu. Z toho vyvodila záver,

že k zlomeniu krčnej chrbtice nedošlo pri vyprošťovaní z vozidla, pri prevoze do nemocnice, ale že sa
to stalo v nemocnici a že súčasný stav žalobkyne je zapríčinený nemocnicou. Tieto snímky žalobkyňa
konzultovala so svojím obvodným lekárom vo T..

4.Žalobkyňa pôvodne v konaní uvádzala, že dňa 17.7.2008 utrpela dopravnú nehodu. Vozidlo šoféroval

manžel, bola spolujazdec, lialo, išli pomaly, v aute spala. Z rozprávania vie, že sa odtrhlo pravé zadné
koleso, prevrátili sa, bola volaná aj polícia, bola v bezvedomí, potom bola v nemocnici v umelom spánku
asi 3-4 dni, ležala na oddelení traumatológie asi 2 mesiace. Keď sa v nemocnici prebrala po umelom
spánku lekár z oddelenia traumatológie povedal, že nebude sama dýchať a že nikdy nebude chodiť.
Z nemocnice išla na liečenie do Kováčovej, kde bola dva mesiace. Keď sa vrátila domov z Kováčovej

manžel pustil na počítači snímky, ktoré boli robené o 22.00 hod. po nehode chrbtica bola v poriadku
nepoškodená, rozdiel bol asi po 10-12 hodinách kedy bola robená ďalšia snímka, na nej už bolo vidno,
že chrbtica je zlomená, posunutá.

5.Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný odmieta poškodenie. Vychádza z

prvotných popisov CT vyšetrenia, ktoré bolo robené bezprostredne večer 17.7.2008 po nehode. Lekár,
ktorý CT snímku popisoval tu vyjadril fraktúru stavca, predpokladalo sa ďalšie poškodenie, z tohto
dôvodu sa následne na druhý deň ráno 18.7.2008 robilo kontrolné CT vyšetrenie, kde tlak na miechu
bol potvrdený. MUDr. R. bol požiadaný o stanovisko, ktoré vypracoval po preštudovaní si zdravotnej
dokumentácie navrhovateľky. Žalobkyňa bola v období od 17.7. do 21.7.2008 vo farmakologickom útlme.

Dňa 18.7.2008 sa robila chirurgická stabilizácia C chrbtice - krčnej. Pri prepustení z kliniky úrazovej
chirurgie bola stanovená diagnóza triparéza ťažkého stupňa, teda ochrnutie.

6.Právny zástupca intervenienta na strane žalovaného na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť, vzniesol
námietku premlčania. Čo sa týka jej prvého nároku ktorým je náhrada SSU vo výške 23.945,76 eura,

tento návrh bol podaný 27.1.2012, žalobkyni bolo vyplatené bolestné + SSU + 30% navýšenie za SSU
a zvyšných 20% navýšenia za SSU si žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní, o čom môže rozhodnúť súd.
Žalobkyňou nebol predložený žiadny lekársky posudok, ktorým by bolo SSU obodované, v dôsledku
porušenia povinnosti žalovaného. Bol vypracovaný lekársky posudok, obodovanie v dôsledku dopravnej
nehody, predpokladá, že bolo hradené z povinného zmluvného poistenia. Suma SSU bola uplatnená

podaním zo dňa 3.9.2012, doručené súdu 4.9.2012, čo bolo podané po 4 rokoch oproti porušeniu
povinnosti s poukazom na zákon č. 437/2004Z.z. Subjektívna premlčacia lehota začína plynúť od
vypracovania lekárskeho posudku, ktorý sa spravidla vypracováva po uplynutí jedného roka od ustálenia
zdravotného stavu. Druhý nárok nemajetková ujma vo výške 300.000 eur, tu si žalobkyňa pôvodne
uplatňovala sumu 50.000 eur, k rozšíreniu nároku došlo podaním zo dňa 27.1.2012, minimálne jej

nárok na nemajetkovú ujmu v časti uplatneného nároku vo výške 250.000 eur, je premlčaný, pretože
uplynula viac ako trojročná premlčacia doba od údajného porušenia práva na ochranu osobnosti do
uplatneniatohtonároku.Ajkebyjejnárokynebolipremlčané,doteraznepreukázalaporušeniepovinnosti
zamestnancov žalovaného. V konaní vedenom na OS Nitra pod sp. zn. 18C/23/2010 sa žalobkyňa
okrem iného domáhala mimoriadneho zvýšenia SSU o 50% na základe ZP MUDr. F.. Posudzovaná

týmto ZP a odškodňovaná bol kvadraplégia, ktorú si dala vyplatiť z titulu dopravnej nehody. Domáhala
sa mimoriadneho zvýšenia SSU na 50%, priznané jej bolo 30%, zvyšných 20% bolo zamietnutých, čo
potvrdil aj Krajský súd v Nitre. V tomto konaní sa opätovne domáha zvýšenia SSU o 20%, o tomto
však už bolo rozhodnuté. Domáha sa toho na tom istom skutkovom základe, na základe toho istéhoznaleckého posudku, z tej istej nehody, čo je res iudicata. Návrh na žiadané zvýšenie SSU bol súdu
doručený 4.9.2012, znalecký posudok na základe ktorého sa žalobkyňa domáha zvýšenia SSU je zo dňa
15.7.2009. Aj keby neplatilo to, že sa vlastne domáha dvojnásobného plnenia SSU, od vypracovania

znaleckého posudku po uplatnený nárok uplynula lehota 2 rokov, čo je premlčacia lehota v prípade
náhrady škody na zdraví. Aj petit žaloby kedy bola uplatňovaná suma 10.000 eur bol podaný dva roky po
vypracovaní znaleckého posudku. Čo sa týka nemajetkovej ujmy pôvodne žalovanej sumy 50.000 eur, v
danej veci nebolo preukázané zavinenie nemocnice. Žaloba bola podaná až po rozhodnutí Okresného
súdu, ktorý zamietol žalobkyni žiadaných 20% zvýšenia SSU. Podanú žalobu považuje za špekulatívnu.

7.Svedok MUDr. R. na pojednávaní uviedol, že vypracoval písomné stanovisko k veci, vychádzal z
chorobopisu a CT nálezov, ktoré boli urobené. U žalobkyne pretrvávala paraplegia dolných končatín,
ktorá bola zachytená hneď. Pacientka bola v hlbokom bezvedomí, bola intubovaná, z týchto dôvodov
ďalšie vyšetrenia neboli možné. Predpokladal už na základe prvého CT nálezu, že s krčnou chrbticou
niečo nie je v poriadku. Aj bez RTG nálezu môže byť prerušená miecha, opakovane sa s tým v praxi

stretol. Je to vysoko pravdepodobné v prípadoch zlomením výbežkov a oblúkov. Z týchto dôvodov
nariadil znova CT vyšetrenie a rekonštrukciu krčnej chrbtice. CT snímka potvrdila, že došlo k posunu,
ktorý nepatrne bolo vidieť už na prvej snímke. Žalobkyňa mala naložený philadelphia golier. S týmto
golierom sa robili aj CT snímky. Je pevnejší ako shcanzov golier. Neurológ potvrdil, čo predpokladal.
O prvotnom poškodení miechy sa rozhodlo na základe úrazu, pretože, to že vypadla z auta je viac

menej isté. Jednoznačne príčinou stavu žalobkyne je nehoda. Nedošlo k zapríčineniu ošetrovateľskou
starostlivosťou zamestnancov nemocnice. Každý pacient, ktorý má poranenú miechu v momente úrazu
tak ako žalobkyňa, tak aj dopadne. Keď je pacient privezený v bezvedomí je na oddelení anesteziológie
a intenzívnej medicíny, je privolaný traumatológ, hneď okamžite sa robí CT vyšetrenie, robí sa asi
1860 skenov od hlavy až po panvu je to polytrauma protokol. Potom záleží od nálezu, založí sa

philadelphia golier, pacient sa dostabilizuje, riešia sa poranenia. Chrbtica sa stabilizuje, aby bol pacient
polohovateľný. Žalobkyňa bola v umelom spánku 4 dni, pacient sa do umelého spánku dáva z dôvodu
aby sa ochránil mozog, aj v prípade bezvedomia, pacient reaguje na bolestivé podnety. Žalobkyňa
nereagovala. Krčná chrbtica je taká, že aj keď je spinálny kanál zúžený na 1/4-inu nemusí dôjsť k
poškodeniu miechy. Aj keď by bol spinálny kanál voľný a miecha by bola porušená, tak telo by

nefungovalo. Miecha nefunguje preto, lebo sa poranila pri nehode. V mieche je cievočka, ktorá ak sa
pretrhla pri zlomenine, tak dôjde k okamžitému poškodeniu miechy. Keď je privolaný traumatológ ide
na CT aj s pacientom, popisujú CT aj s rádiodiagnostikom, je to polytrauma protokol. Popis sa robí
potom. Ráno sa robilo ďalšie CT, pretože pri prvom CT sa neurobila rekonštrukcia krčnej chrbtice. Platí
štandard, že po 12 hodinách sa takým pacientov ako bola žalobkyňa, opakuje vyšetrenie, aj keby prvé

CT nič neukázalo. Rozdiel v CT môže spočívať v tom, že chrbtica potrebovala stabilizáciu, ale miecha
bola poškodená. Nikto žalobkyni golier dole nedal. Mala philadelphia golier po celú dobu, vidieť to z
CT snímok. Poranenie miechy vniká aj bez zjavného postihnutia chrbtice alebo ako súčasť ťažkého
poranenia chrbtice. Príčina môže byť aj vo vykĺbení stavca ktorý sa ihneď reponoval. Stupeň poranenia
sa zvyšuje ak došlo k zlomenine kĺbneho výbežku čo bolo u navrhovateľky. V krčnej chrbtici ani posun

stavca o 3/4-iny šírky nemusí spôsobiť poranenie miechy.

8.SvedokMUDr.R.X.napojednávaníuviedol,žedoliečebnéhopostupunezasahoval.Staralsaoto,aby
sa žalobkyňa dostala tam kam sa má dostať, na vyšetrenia. Bol s ňou v čase od jej prvého CT vyšetrenia
až pokiaľ nebola prevezená na áro. Pri prvom CT vyšetrení nebol. Jednalo sa o polytraumu. Mala vážne

poranenia chrbtice a hlavy. Sledoval ako sa stav žalobkyne vyvíjal. V odstupe 6 až 12 hodín sa robilo
druhé CT. Je to štandardný postup, sleduje sa vývoj poranenia. Robilo sa ráno. Bol rozdiel medzi prvým
a druhým vyšetrením v oblasti chrbtice. Na prvom nebolo vidieť posun stavcov, na druhom bolo vidieť
posun stavcov, to svedčilo o vážnom poranení miechy. Príčiny môžu byť rôzne. To zranenie tam už bolo,
len ho nebolo vidieť. Mohlo to byť spôsobené tým, že uvoľnením svalstva sa to spôsobilo. Neurologické

vyšetrenie sa nedá spraviť, keď je pacient v bezvedomí. V prípadne žalobkyne to nebolo možné spraviť,
pretože bola uspatá. Zranenie už muselo existovať. Zranenie nemôže byť spôsobené, len sa zviditeľní
keby sa hýbalo s hlavou, zlým hýbaním alebo sňatím goliera. V takýchto prípadoch už záchranná služba
dávalimec.Keďžalobkyňuvidel,takužlimecmala.OdCTvyšetreniapoáro.Boltotyp"Filadelfia".Limec
sa môže vymieňať pod odborným dohľadom. Videl obe snímky. Nevie uviesť z akých dôvodov na jednej

nebol limec. Možno bol transparentný, pretože sú aj také, ktoré nie je na CT vidno. Na druhom CT bolo
vidno posun stavcov. Po prvom CT vyšetrení bol spinálny kanál voľný. Stavce sa javili ako nepoškodené,
tak isto aj krčná chrbtica. Môže sa však stať, že dôjde k strihovému mechanizmu. To znamená, že stavce
sa pohnú, poškodia miechu a potom sa vrátia späť. Môže sa to stať, aj keď má pacient limec, aj keďsa javí ako nepoškodená. Aj keď je pacient v kľude, uvoľnením svalstva, stavce sa posunú. CT nie je
také presné vyšetrenie, aby toto odhalilo. Dôležité je neurologické vyšetrenie, ktoré sa tu nedalo urobiť.
Uvoľnením svalstva, keďže žalobkyňa bola relaxovaná sa objavilo poranenie, ktoré tu už bolo predtým.

K takým poraneniam aké má žalobkyňa môže dôjsť pri väčšom náraze, pri dopravnej nehode, žalobkyňa
vyletela z auta. Prvé CT nevykazovalo žiadne vážnejšie poranenia. Sú dané štandardné postupy ako
sa narába s pacientom. Pacient sa sleduje, dávajú sa medikamenty, aby neprišlo k opuchnutiu mozgu.
Aj keby predpokladali u žalobkyne poranenia, aj tak by bol daný konzervatívny postup. Postupuje sa od
poranení, ktoré bezprostredne ohrozujú život pacienta k tým ľahším.

9.Svedkyňa MUDr. F. U. na pojednávaní uviedla, že mala službu, keď bola žalobkyňa privezená. Jednalo
sa u nej o polytraumu, o viacnásobné vonkajšie a vnútorné poranenia. Mala zranenie chrbtice, tváre,
končatín, predpokladali sa poranenia brucha, či aj hrudníka si nepamätala. Aké vyšetrenia sa jej robili
nevie. Prišla v stave umelého spánku na pľúcnej ventilácii. Štandardné je, keďže u žalobkyne bolo
podozrenie na poranenie krčnej chrbtice, že by mala mať golier. V takomto prípade sa golier nedáva

dole. Pacientom sa dole nedáva. Limec sa dáva dole v prípade, ak sa potvrdí poranenie chrbtice a len
v prípade operácie. Zo záznamu vidieť, že žalobkyňa mala schanzov limec. Nie je dôvod, aby jej bol
dávaný dole, pretože sa jedná o fixáciu pacienta, pacient sa s ním prekladá aj na CT vyšetrenie. Existujú
aj také limce, ktoré nie je na CT snímke vidieť. To závisí od intenzity röntgenového žiarenia. Odpuchnutie
krku môže nastať po 6, 8 až 48 hodinách. Či nastane posun stavcov, závisí od toho či boli poranené

svaly. U všetkých dopravných nehôd predpokladajú poranenie chrbtice, založí sa im limec a ten majú
až pokiaľ neurologické vyšetrenie nepreukáže, že nemajú poranenú chrbticu alebo ak majú poranenú
chrbticu, tak sa golier dáva dole až keď ide pacient na operáciu.

10.Svedkyňa MUDr. P. J. na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa bola privezená večer alebo v noci, mala

zdevastovanútvár,krvácala.Keďvezúpacientaspolytraumou,taknachystajúpevnúdosku,dásagolier,
pripravia sa monitory, papiere, kanilácia. Na áre používajú štandardný typ pevného schanzovho goliera.
Ten sa nedáva dole, pretože pri polytraume sa predpokladá poranenie chrbtice. Ten je pevný, nedáva
sa dole. Ten istý potom vracajú záchranke. Používajú bledoružový golier. Existuje aj mäkký molitanový
so suchým zipsom, ten sa dáva pacientovi, keď ide na doliečenie domov. Traumatológ rozhodne či musí

mať golier alebo nie. Takýto pokyn je zapísaný aj v zázname. Áristi o tom nikdy nerozhodujú. Je to
vecou traumatológa. Potom to píšu aj do denného záznamu, či sa dal golier dole. Môže sa však stať,
že sa to aj zabudne zapísať.

11.Svedok J. A. na pojednávaní uviedol, že bol si pýtať v nemocnici záznam. Chceli vedieť aký je rozsah

zranení, čo bude ďalej. Pýtali sa aj lekárov v nemocnici. Každý povedal niečo iné. Informovali sa
u známych, asi u 4 alebo 5 lekárov. Všetci sa zhodli na tom, že sú rozdiely medzi prvým a druhým
záznamom. Žalobkyňa vypadla z auta, aké kroky robila záchranná služba uviesť nevedel, videl
žalobkyňu v nemocnici, potom až na áro oddelení.

12.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s obsahom
spisu a to žalobou, doplnením žaloby, prepúšťacou správou, dokladmi z prílohovej obálky - DVD + CD,
správou z psychologickej ambulancie, stanoviskom Kliniky úrazovej chirurgie a ortopédie o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti zo dňa 29.11.2011, návrhom na zmenu žaloby, uznesením o pripustení zmeny
petitu žaloby, doplnením návrhu s prílohami - záznamom o zhodnotení zdravotného stavu osoby,

vyšetreniami - traumatologické odd., operačný záznam, žiadanka o CT vyšetrenie, neurologické
vyšetrenie, vyjadrením žalobkyne, nálezom z CT vyšetrenia, doplnením návrhu zo dňa 4.9.2012,
uznesením o pripustení zmeny petitu žaloby, uznesením o ustanovení znalca, znaleckým posudkom
MUDr. T. č. 913766-15/13, chartou práv pacienta, európskou chartou práv pacientov, prepúšťacou
správou žalobkyne zo dňa 11.5.2014, oznámením o vstupe intervenienta do konania, poistnou zmluvou,

úradným záznamom zo dňa 3.2.2015, vyšetrovacím spisom OP Nitra, OR PZ Nitra, ČVS: ORP-46/OVK-
NR-2009, správami zo Sociálnej poisťovne, lekárskym posudkom o bolestnom, lekárskym posudkom o
SSU, správami z poisťovne KOOPERATIVA, rozsudkom OS Nitra sp. zn. 18C/23/2010, rozsudkom KS
v Nitre 25Co/15/2011, dokladmi z poisťovne KOOPERATIVA a.s., rozsudkom, odvolaním, rozsudkom
Krajského súdu v Nitre, dovolaním, uznesením NS SR a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobkyňa bola dňa 17.7.2008 účastníčkou dopravnej nehody, pri ktorej utrpela početné vážne zranenia.
Vozidlom záchrannej zdravotnej služby bola z miesta nehody prevezená do FN Nitra na urgentný príjem,
na oddelenie KAIM FN Nitra. Zranenia boli popísané ako pomliaždenie hlavy, otras mozgu, stratavedomia, rozsiahla tržná rana na pravej polovici tváre so stratou kožného krytu, tržná rana v oblasti
koreňa nosa, poranenie pravej ušnice, odrenina kože v oblasti ľavej lícnej kosti, odreniny na hrudníku,
v oblasti pŕs, pomliaždeniny trupu, ľavého ramena, odreniny kožného krytu pravého ramena, lakťa,

odreniny na oboch predkoleniach. Žalobkyňa bola v bezvedomí, napojená na umelú pľúcnu ventiláciu.
Na krku mala založený fixačný Schanzov golier.

Ihneď po prijatí o 17.7.2008 o 22.07 hod. bolo vykonané vyšetrenie lebky, mozgu, krčnej chrbtice,
hrudníka, brucha , panvy počítačovou tomografiou - CT.

CT vyšetrenie odhalilo okrem iných poranení aj úrazovú spondylolýzu - porušenie celistvosti oblúka
4. Krčného stavca s minimálnym posunom C4 a zlomeninu kostnej masy - pedikla - vľavo - výbežku
tvoriaceho chrbticový kanál bez zníženia chrbticového kanála.

CT vyšetrenie bolo zopakované nasledujúci deň 18.7.2008 o 8.17 hod. v porovnaní s predchádzajúcim

vyšetrením bol prítomný ventrálny posun smerom vpred stavca C4 oproti stavcu C5 pri zlomenine oblúka
stavca vľavo.

Žalobkyňa bola dňa 18.7.2008 operovaná za účelom uvoľnenia útlaku a odstránenia medzistavcovej
platničky medzi 4.a 5. krčným stavcom a vloženia imlantátu a jeho fixácie dlahou.

Neurológ zadokumentoval stav žalobkyne ako poruchu vedomia stupňa ťažkej somnolencie, na horných
aj dolných končatinách chýbali reflexy, stav uzavrel ako poranenie miechy pri zlomenine stavca v oblasti
4. a 5. krčného stavca.

Po operácii mala žalobkyňa fixovanú krčnú chrbticu pevným Philadelphia golierom. Po kontrole
21.7.2008 už postačoval mäkký Schanzov golier.

Po stabilizácii zdravotného stavu bola žalobkyňa dňa 11.9.2008 preložená do Národného
rehabilitačného centra v Kováčovej.

K poskytovaniu zdravotníckej starostlivosti bolo vypracované dňa 29.11.2011 stanovisko MUDr. R.
- traumatológom, adresované riaditeľstvu FN Nitra, ktorý sa vyjadril, že poškodenie krčnej chrbtice
a miechy je výlučne v súvislosti s jej dopravnou nehodou, nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že
poškodenie krčnej chrbtice sa objavilo až na druhý deň po nehode a že nastalo až v nemocnici.

Svedok MUDr. G. R. sa vyjadril, že príčinou súčasného stavu žalobkyne je dopravná nehoda. Mala
fixovanú krčnú chrbticu Philadelphia golierom po celú dobu.

Svedok MUDr. R. X. uviedol, že zranenie u žalobkyne existovalo už pri prvom CT, len ho nebolo vidno,

na druhom CT bolo vidno posun stavcov, čo svedčilo o vážnom poranení miechy. Zranenie nemôže byť
spôsobené sňatím goliera. Keď žalobkyňu videl, limec mala od CT vyšetrenia po ÁRO.

Svedkyňa MUDr. F. U. uviedla, že navrhovateľka mala golier, je to štandardné ak ide o podozrenie
poranenia krčnej chrbtice, golier sa nedáva dole, len v prípade operácie. Pacient sa s limcom prekladá

aj na CT vyšetrenie, existujú aj také limce, ktoré na CT nie je vidno.

Svedkyňa MUDr. P. J. sa nepamätala, či mala žalobkyňa golier.

Zo záveru znaleckého posudku znalca MUDr. J. T. č. 913766-15/13 vyplýva jednoznačný záver, že v

prípade diagnostiky a liečby poranenia u žalobkyne neboli zistené nesprávne postupy nemocnice, je
veľmi vysoko pravdepodobné, že ku kritickému poraneniu miechy v oblasti 4.krčného stavca došlo hneď
počas úrazového mechanizmu pri dopravnej nehode, k zmene postavenia poraneného 4.krčného stavca
nedošlo nesprávnou manipuláciou so žalobkyňou, prípadne pre nepoužitie fixačných stabilizátorov u
žalobkyne. K námietkam k znaleckému posudku sa znalec vyjadril tak, že sa k nim nie je možné vyjadriť,

pretože nie sú dostatočne formulované.

Žalobkyňa je invalidná dôchodkyňa, poberala invalidný dôchodok od 1.1.2010 vo výške 224,90 eura.MUDr. H. F. vypracoval dňa 5.5.2009 lekársky posudok o bolestnom, za úraz pridelil bolestné 1.425
bodov, zvýšil o 50 % na 2.137,50 bodu.

MUDr. H. F. vypracoval dňa 15.7.2009 lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, za ktoré
pridelil 4.140 bodov, zvýšil na dvojnásobok na 8.280 bodov.

Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group poskytla žalobkyni poistné plnenie titulom
bolestného vo výške 20.606 eur a 10.302,25 eur, spolu 30.908,25 eura a titulom sťaženia

spoločenského uplatnenia sumu 119.729 eura. Ďalej jej boli vyplatené náklady spojené s liečením v
celkovej výške 14.434,72 eura. Na základe rozsudku Okresného súdu Nitra sp.zn. 18C/23/2010 jej bola
vyplatená suma titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 35.918,64
eura a za sťaženie spoločenského uplatnenia suma 29.952 eur na základe lekárskeho posudku MUDr.
D. O..

Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod sp.zn. 18C/23/2010 konanie o náhradu škody z ublíženia na
zdraví a o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, konanie bolo v časti zaplatenia bolestného
vo výške 30.908,25 eura a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 119.728,80 eura zastavené
pre čiastočné späťvzatie žaloby, keďže tieto sumy už boli žalobkyni poisťovňou vyplatené, predmetom
konania zostala žaloba o zaplatenie sumy 59.864,40 eura titulom zvýšenia náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia o 50 %. Žalobkyni bola priznaná suma 35.918,64 eura titulom zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia o 30 % a vo zvyšných 20 % bola žaloba zamietnutá, čo potvrdil aj
Krajský súd v Nitre rozsudkom sp.zn.25Co/15/2011.

13.Podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,

v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti , aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti , má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy

a na okolnosti , za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až
110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie
je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 100 ods. 3 OZ, nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných

formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť /ďalej len „procesné podmienky“/.

Podľa § 161 ods.2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví.

Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

14.Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie sumy 23.945,76 eura titulom zvýšenia náhrady za
sťaženiespoločenskéhouplatneniao20%,tusúdpoukazujenakonanie,ktoréprebiehalonaOkresnom
súdu Nitra pod sp.zn. 18C/23/2010, kde súd z rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 18C/23/2010-121 zo
dňa 25.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co15/2011-154 zo dňa 16.2.2011
zistil, že žalobkyňa si už v tomto konaní okrem iných nárokov uplatnila aj nárok na náhradu škody
z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a už v tomto konaní žiadala , aby súd zvýšil náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, čo bolo pri základnom bodovom ohodnotení 8280 bodov
suma 59.864,40 eur, súd priznal žalobkyni zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 30% a to
sumu 35.918,64 eura, zvyšných 20 %, ktoré sú predmetom tohto konania a to suma 23.945,76 eura,
zamietol, Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, vec bola právoplatne skončená dňa
31.5.2011. Tu súd poukazovanie na vykonané dokazovanie v tejto veci, kedy súd dospel k názoru, že

primerané zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je o 30 % , nie o požadovaných 50 %. Právny
zástupca intervenienta poukazoval na toto konanie a uviedol, že sa jedná o prekážku už rozhodnutej
veci. Súd sa zaoberal aj týmto argumentom intervenienta, ale nestotožnil sa s jeho názorom, že sa jedná
o neodstrániteľný nedostatok konania prekážku právoplatne rozhodnutej veci, pretože s poukazom na
§ 230 CSP právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku rei iudicatae vtedy, ak v novom konaní ide o to isté,

o čo šlo v predchádzajúcom rozhodnutí, musí ísť o totožnosť osôb a aj o totožnosť predmetu konania, v
danom prípade nie je splnená podmienka totožnosti okruhu sporových strán, pretože v konaní vedenom
podsp.zn.18C/23/2010bolažalovaným Kooperativapoisťovňa,as.ViennaInsuranceGroup,sosídlom
Bratislava, Štefanovičova 4 a v tomto konaní je žalovaným Fakultná nemocnica Nitra, so sídlom Nitra,
Špitálska 6.

15.Právny zástupca intervenienta vzniesol námietku premlčania, čo sa týka nároku na zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia, poukazoval na to, že tento nárok si žalobkyňa uplatnila podaním doručeným
súdu dňa 4.9.2012. Pre náhradu škody na zdraví a teda aj pre náhradu sťaženia spoločenského
uplatnenia neplatí žiadna objektívna lehota ani trojročná, ani desaťročná objektívna lehota ustanovená

pre uplatnenie nároku na náhradu škody a to z dôvodu jej špecifického charakteru. Pri škode na
zdraví teda všeobecne platí iba subjektívna dvojročná premlčacia lehota uvedená v § 106 ods. 1
OZ. Pre začatie jej plynutia sú významné dve skutočnosti - vedomosť o škode ako o určitej
majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v
peniazoch a vedomosť o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. V súvislosti s premlčaním práva na

náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia sa podľa doterajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky poškodený dozvie o škode v momente ustálenia jeho zdravotného stavu, teda keď
sa po skončení liečby jeho zdravotný stav ustáli natoľko, že je zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu
jeho uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo a kedy je možné objektívne vykonať jeho ohodnotenie.
Z uvedeného vyplýva, že premlčacia lehota pri náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia nezačína

plynúť od vydania lekárskeho posudku s bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia,
ale odvtedy, keď poškodený mohol prvýkrát o bodové ohodnotenie požiadať. Ak má teda poškodený
ustálený zdravotný stav, ktorý mu dovoľuje konkrétnym spôsobom dať ohodnotiť svoju ujmu spôsobenú
sťažením spoločenského uplatnenia, je za moment vedomosti o vzniknutej škode v konkrétnom rozsahu
potrebné považovať práve okamih, kedy poškodenému objektívne nič nebránilo rozsah škody si dať

vyčísliť. Nakoľko sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje na základe lekárskeho
posudku (ktorý sa vydáva len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený), je
jasné, že posúdenie otázky, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného je závislé od
vyjadrenia lekára. Poškodený do času vyhotovenia posudku, ktorým bolo poškodenie jeho zdravia
bodovovyhodnotené,nemáreálnupredstavuovýškeškodyspôsobenejnasvojomzdravídotakejmiery,

aby mohlo ísť o súdne uplatniteľný nárok. Pri práve na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia je
teda významným časovým momentom pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty
práve dátum vyhotovenia lekárskeho posudku. Žalobkyňa opierala svoj nárok na zaplatenie zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia o 20% o lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zodňa 15.7.2009 vypracovaného MUDr. H. F.. V tomto lekárskom posudku je uvedené, že liečenie bolo
ukončené 5.5.2009, to znamená, že počnúc týmto dňom, kedy bola liečba skončená, mohla žalobkyňa
požiadaťovypracovanielekárskehoposudku,ničjejnebránilopožiadaťobodovéohodnotenie.Lekársky

posudok sa vydáva len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Žalobkyňa sa
dozvedela o škode určitého rozsahu z lekárskeho posudku zo dňa 15.7.2009 o tom, kto za škodu
zodpovedá vedela v čase, keď si porovnávala CT vyšetrenia, čo bolo po dopravnej nehode zo 17.7.2008.
Subjektívna dvojročná premlčacia doba začala žalobkyni plynúť najneskôr od dátumu vypracovania
lekárskeho posudku od 15.7.2009, kedy žalobkyňa s istotou už vedela o tom, kto jej škodu spôsobil

a vedela aj o výške škody, a teda uplynula jej najneskôr dňom 15.7.2011, pričom žalobu podala
na súd až 4.9.2012 teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Preto súd jej nárok
na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 20 % považoval za premlčaný. Aj keby jej nárok
premlčaný nebol, súd by žalobe nevyhovel, pretože v konaní nebolo preukázané zavinenie a porušenie
povinnosti žalovaného. Na posúdenie otázky odborného charakteru čo bolo príčinou poškodenia zdravia
žalobkyne súd do konania ustanovil znalca MUDr. J. T., ktorý vo svojom znaleckom posudku č.

913766-15/13 jednoznačne vyslovil záver, že v prípade diagnostiky a liečby poranenia u žalobkyne
neboli zistené nesprávne postupy, je veľmi vysoko pravdepodobné, že ku kritickému poraneniu miechy
v oblasti 4.krčného stavca došlo hneď počas úrazového mechanizmu pri dopravnej nehode, k zmene
postavenia poraneného 4.krčného stavca nedošlo nesprávnou manipuláciou so žalobkyňou, prípadne
pre nepoužitie fixačných stabilizátorov u žalobkyne.

16.Čo sa týka uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške 300.000 eur, žalobkyňa sa pôvodne podanou
žaloboudoručenousúdu18.7.2011domáhalanáhradynemajetkovejujmyvovýške50.000eur,návrhom
doručeným súdu 4.9.2012 sa domáhala nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 eur. Uznesením č.k.
12C144/2011-116zodňa19.9.2012súdpripustilzmenupetitužaloby.Voblastiškodynazdravíjemožné

v súdnej praxi zaznamenať existenciu nie príliš žiaduceho javu, keď mnohí žalobcovia sa na základe
identického skutku domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy nielen z titulu náhrady škody na zdraví ale
aj z titulu ochrany osobnostných práv. Najvyšší súd ČR v uznesení zo dňa 28.6.2007 sp. zn. 30Cdo
154/2007uviedol,žekvznikuobčiansko-právnychsankciízanemajetkovúujmuspôsobenúzásahomdo
osobnosti fyzickej osoby, musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu

objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti
fyzickej osoby, tento zásah musí byť neoprávnený a musí byť príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a
protiprávnosťou zásahu. Právo na ochranu zdravia je pre každého jedným z najvýznamnejších, pretože
má bezprostredný dopad na kvalitu existencie fyzickej osoby. Nie je pravdou, že uplatnenie nárokov z
titulu práva na ochranu osobnosti supluje resp. doplňuje a rozširuje rozsah náhrady škody podľa § 442 a

nasl. OZ, pretože sa jedná o celkom samostatné nároky. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy a právo
na náhradu škody sú dva samostatné inštitúty, preto účastníci konania musia uviesť dostatok dôkazného
materiálu, ktoré by odlíšili tieto dva inštitúty. V rámci náhrady škody sú zákonodarcom zakotvené aj
nároky týkajúce sa nemajetkovej ujmy a to nároky na bolestné a nárok na náhradu za SSU. V konaní
o náhrade škody na zdraví sú súdy viazané ústavným princípom proporcionality a odškodnenie je

priznávané priamo z titulu náhrady škody na zdraví tak, aby náhrada škody bola dostatočná, dôstojná a
adekvátna. Nesystematické navyšovanie nárokov vzniknutých z titulu „náhrady škody za nemajetkovú
ujmu“ nie je prípustné, ani účelné, pretože by viedlo k porušeniu ústavného princípu proporcionality a
pretože by prispievalo k duplicitnému hodnoteniu a odškodňovaniu tej istej nemajetkovej ujmy. Dvojitým
hodnotením vzniknutej nemajetkovej ujmy na ľudskom zdraví - v konaní o náhradu škody na zdraví aj

v konaní na ochranu osobnosti, by však dochádzalo k porušeniu všeobecnej zásady non bis in idem,
pretože súdy by v oboch konaniach riešili stále rovnaký skutok - rovnaké poškodenie na zdraví, nech
už nároky z nich vzniknuté pomenujeme akokoľvek. Podstatná je totožnosť skutku a osôb vznášajúcich
nárok na náhradu škody, či nemajetkovej ujmy. Nie je v žiadnom prípade možné, aby sa osoba dotknutá
na zdraví, pokúšala cestou ochrany osobnosti nahradzovať, či navyšovať vlastné nároky na bolestné

a na náhradu za sťaženie SSU, pretože uplatnenie špeciálnych nárokov vylučuje duplicitné uplatnenie
všeobecných nárokov. Nepochybne môžu existovať situácie, ktorých ochrana osobnosti v súvislosti s
porušením práva na zdravie bude mať svoje miesto, to sa ale musí týkať odlišných skutkov a nárokov
a osôb odlišných od skutkov, nárokov a osôb spadajúcich do právneho režimu náhrady škody na zdraví
a môžu nastať aj tam, kde právnu úpravu náhrady škody nie je možné považovať za vyčerpávajúce

riešenie daného problému. O odlišnosti skutkov v oboch právnych režimoch /náhrada škody na zdraví a
ochrana osobnosti/ je možné s úspechom uvažovať napr. v situáciách osobnostných žalôb podávaných
v dôsledku absencie informovaného súhlasu pacienta, kde predmetom ochrany osobnosti je niečo iné
ako ľudské zdravie, konkrétne právo na informácie a slobodné individuálne rozhodovanie pacienta.17.Právo na ochranu osobnosti /tzv. osobnostné právo/ prináleží každej fyzickej osobe. Výpočet
jednotlivých zákonom chránených zložiek osobnosti je v § 11 OZ uvedený len príkladmo. Z hľadiska

poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, či nezavinene,
vedome alebo nevedome. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2
OZ a nároky na náhradu škody na zdraví za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa §
444 ods. 1 OZ sú samostatné právne prostriedky ochrany fyzickej osoby a preto ich nie je možné
uplatňovať na základe totožných skutkových tvrdení. Zadosťučinenie v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2

Občianskeho zákonníka možno považovať za občianskoprávny prostriedok výnimočného charakteru v
tom zmysle, že jeho použitie prichádza do úvahy len v tých kvalifikovaných prípadoch, keď - objektívne
posudzované - došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej
miere. Zadosťučinenie v peniazoch neslúži v žiadnom prípade funkčne k náhrade vzniknutej škody,
k strate na zárobku a podobne. Táto je svojou podstatou majetková ujma - škoda, ktorá sa riadi nie
právnym režimom § 13 OZ, ale režimom § 16 a § 432, OZ. /právna veta z rozsudku NS SR sp.zn. 5

Cdo 202/2009./

18.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia a s poukazom na
tú skutočnosť, že žalobkyňa sa domáhala na základe tých istých skutkových okolností jednak nároku
na náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a jednak nemajetkovej

ujmy v peniazoch, súd jej žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože duplicitné uplatnenie nárokov
na náhradu ujmy na zdraví z titulu náhrady škody aj ochrany osobnosti nie je možné. Jedná sa o
celkom samostatné prostriedky sféry ochrany, ide o inštitúty celkom samostatné, preto je nutné k
ich uplatneniu poskytnúť súdu také skutkové tvrdenia, aby bolo možné odlíšiť práva a nároky zo
zodpovednosti za škodu a zo zodpovednosti za porušenie osobnostných práv. Okrem toho intervenient

prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol námietku premlčania a s poukazom na vznesenú
námietku premlčania sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch podlieha premlčaniu a ak áno či vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote a dospel
k záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podlieha premlčaniu vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe. Tu súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.

3 Cdo 110/2011 zo dňa 13.10.2011, 5 Cdo 265/2009 zo dňa 17.2.2011, kde bolo konštatované, že
právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby je zabezpečované radom čiastkových prostriedkov, na ktoré
sa možno pozerať relatívne úplne samostatne. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavuje jedno z parciálnych a relatívne
samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Vzniká

vtedy, keď morálna satisfakcia na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho
zásahu do osobnostných práv nestačí. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych
osobnostných práv (podobne ako je to v prípade bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia alebo
právananáhradunemajetkovejujmyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebonesprávnymúradným
postupom podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov), jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom
spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy. Práve obsah nároku a nie predmet jeho ochrany
je rozhodujúci pre posúdenie, či sa uplatní všeobecný právny inštitút premlčania. Ak obsahom nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty
vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky. Preto, keďže sa jedná o osobné

právo majetkovej povahy, súd dospel k názoru, že podlieha premlčaniu. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že k poškodeniu zdravia u žalobkyne došlo pri dopravnej nehode dňa 17.7.2008, ak malo
dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne zo strany žalovaného, stalo by sa
tak v podľa tvrdenia žalobkyne v noci zo 17.7.2008 na 18.7.2008, od tohto dátumu, teda odo dňa
nasledujúceho po druhom CT vyšetrení si žalobkyňa mohla uplatniť po prvý raz právo na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch v lehote troch rokov do 18.7.2011, čo urobila len čo sa týka nároku
na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur, nie však čo sa týka uplatnenej sumy 300.000
eur, ktorý nárok si uplatnila po uplynutí premlčacej lehoty až dňa 4.9.2012 a teda jej nárok v časti
uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške 250.000 eur súd považoval za premlčaný a nepriznal ho z
dôvodu premlčania. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu

ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému
zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba
začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiťnámietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť

na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim
povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť

námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať
u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má
totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia
veta Občianskeho zákonníka). Všeobecne platí, že vznesenie námietky premlčania voči uplatňovanej
pohľadávke, nemožno pokladať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Dobrým mravom zásadne
neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, pretože inštitút premlčania

prispieva k istote v právnych vzťahoch, je inštitútom zákonným, a teda použiteľným vo vzťahu k
akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Uplatnenie námietky premlčania by sa priečilo
dobrým mravom len vo výnimočných prípadoch, kedy by bolo výrazom zneužitia tohto práva na úkor
účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za tejto situácie zánik
nárokuvymáhanejpohľadávkybolneprimeranetvrdýmpostihomvporovnanísrozsahomacharakterom

ním uplatňovaného práva a dôvody pre ktoré svoje právo včas neuplatnil. Tieto podmienky však v danej
veci splnené nie sú, pretože sama žalobkyňa si spôsobila márne uplynutie premlčacej doby. Žalovaný
nenesie zodpovednosť za to, že žalobkyňa nepodala žalobu v lehote troch rokov odo dňa kedy podľa
jej názoru došlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv zo strany žalovaného. Žalobkyni
nič nebránilo podať žalobu v premlčacej lehote.

19.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Rozsudok Okresného súdu Nitra ako aj rozsudok
Krajského súdu v Nitre v predmetnej veci boli zrušené Najvyšším súdom SR z procesných dôvodov.
Žiadne nedostatky čo sa týka zisteného skutkového stavu, či právneho posúdenia veci konštatované

NS SR neboli. Žalobkyňa bola na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 25.11.2019 riadne predvolaná
riadnepredvolaná,predvolaniejejbolodoručenédňa23.10.2019,napojednávaniesanedostavila,svoju
neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, neuviedla k veci ani písomne žiadne nové skutočnosti, ani
nenavrhla vo veci vykonať dokazovanie.

20.Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 253 ods. 2 CSP, ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho
poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu
predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 148 ods.1 OSP, účinný do 30.06.2016, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo
na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Podľa Čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo inéhozákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Podľa
ods. 2 citovaného článku, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti

a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.

21.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu

trov konania nepriznal, hoci bol v konaní úspešný, pretože žaloba bola zamietnutá, nakoľko žalovaný si
náhradu trov konania neuplatnil a intervenientovi priznal náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko vo
veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v
konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný a intervenient na strane žalovaného, keďže žaloba
bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v konaní
neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u

strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP
rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením
vyšší súdny úradník. O samotnej náhrade trov dôkazu (nároku a výške) súd osobitne nerozhoduje,
rozhodne však o nej osobitným výrokom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
Osobitný výrok je potrebný nielen z dôvodu prehľadnosti, ale aj z dôvodu možnosti podania opravného

prostriedku (odvolania proti výroku o nároku) resp. sťažnosti (proti výške). O náhrade trov konania štátu,
ktoré vznikli za účinnosti OSP, rozhodne súd po 1.7.2016 podľa výsledku konania podľa § 255 či § 256
CSP v spojení s § 253 CSP a § 470 ods. 2 CSP s tým, že o samotnom nároku rozhodne sudca a o výške
súdny úradník. Keďže žalobkyňa bola v spore neúspešná, súd rozhodol tak, že trovy štátu spočívajúce
v znalečnom vo výške 617,52 eura znáša žalobkyňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona
č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).