Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117222548
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117222548.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v konaní žalobcu: H.. E. O., K.. XX.X.XXXX,

O. Ž. XX, XXX XX S., proti žalovaným: X. X. X., K.. XX.XX.XXXX, O. Č., P. XXX, 2. Opálové bane Dubník
a.s. Dubník 133, 082 07 Červenica, IČO: 36 472 395, žalovaní 1. a 2. zastúpení JUDr. Vladimírom
Kotusom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 42 104 360, o
žalobe žalobcu na obnovu konania

r o z h o d o l :

I. Žalobu na obnovu konania zamieta.

II. Žalovaným 1. a 2. priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou na obnovu konania domáhal, aby súd povolil obnovu konania vedeného na

Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 40Cpr/4/2013. Žalobu žalobca odôvodnil skutočnosťami, že v
konaní vedenom pod sp. zn. 40Cpr/ 4/2013 sa domáhal voči žalovaným uloženia im povinnosti zaplatiť
mu sumu 1.152,35 EUR titulom priamej škody, sumy 478,65 EUR titulom ušlého zisku, náhrady mzdy
za obdobie od 1.1. 2007 do 5.1.2010 v sume 2.002,60 EUR a úrokov vo výške 3 % zo sumy 2.002 EUR
spolu vo výške 453,62 EUR a taktiež sa domáhal aj nemajetkovej ujmy vo výške 540 EUR. Okresný
súd Košice I rozsudkom zo dňa 24.2.2016 sp. zn. 40Cpr/4/2013-106 žalobu žalobcu zamietol z dôvodu
premlčania nároku potom, čo žalovaní dôvodne vzniesli námietku premlčania. Nárok na nemajetkovú

ujmu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Proti rozsudku súdu 1. stupňa
podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 28.6. 2017 sp.
zn. 1CoPr/5/2016-147 tak, že rozsudok súdu 1. stupňa potvrdil. Žalobca v žalobe na obnovu konania
poukázal na to, že žalovaní 1. a 2. ho úmyselne okradli o odmenu za vykonanú prácu, o ušlý zisk
nevyplatením mzdy za obdobie od 1.1. 2007 do 31.7.2008 a od 1.2.2009 do 31.12.2009. Poukázal na
to, že s rozsudkami, tak súdu 1. stupňa, ako aj odvolacieho stupňa sa nestotožňuje majúc za to, že vo
veci nemôže platiť trojročná výpovedná lehota, ale lehota 10 ročná, keďže ide o úmyselné nevyplatenie

odmenyzavykonanúprácu(správnepremlčacialehota-poznámkasúdu). Žalobcavžalobeďalejopísal
skutkové okolnosti vzťahujúce sa k predmetu konania - nároku na vyplatenie mzdy a vykonal aj prepočet
nevyplatenej mzdy spolu s úrokmi. Poukázal aj na porušenie právnych predpisov zo strany žalovaných,
konkrétne poukázal aj na porušenie právnych predpisov a žiadal, aby súd posúdil, resp. vykonal dôkaz,
či žalovaní použili financie prednostne na iné účely ako na vyplatenie jeho mzdy. V doplnenej žalobe na
obnovu konania ( na výzvu súdu ) doplnil, že má za to, že tak prvostupňový súd, ako aj súd odvolací
vôbec neskúmali, či v spore nejde o úmyselné konanie a pre ktoré by mala platiť 10 ročná premlčacia

doba. Uviedol, že žalovaní sa v konaní ničím z jasne preukázanej spôsobenej škody nevyvinili, naopak
žalobca jednoznačne preukázal dôkazmi pripojenými k žalobe, že ide o úmyselné konanie žalovaných.
Uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach vydaný dňa 28.6.2017 prevzal dňa 12.8.2017, žalobunaobnovukonaniapodaldňa3.10.2017,tedavzákonomstanovenejlehote,pričomdôvodomnaobnovu
konania je dôvod daný ustanovením § 397 písm. a), b), CSP.

2. Žalovaní 1. a 2. sa k žalobe na obnovu konania vyjadrili písomným podaním zo dňa 31.1.2018,
v ktorom uviedli, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach považujú za vecne a právne správny
poukazujúc na to, že prvostupňový súd, ako aj Krajský súd riadne zistil skutkový stav veci, vec
náležite právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu skutkovému ako
aj právnemu záveru. K podmienkam obnovy konania žalovaní poukázali na § 397 CSP a dodali, že

v tomto zákonnom ustanovení sú stanovené taxatívne dôvody, pre ktoré je možno podať žalobu na
obnovu konania. Uviedli, že z obsahu žalobcovej žaloby na obnovu konania nevyplývajú žiadne nové
skutočnosti ani rozhodnutia, či dôkazy, ktoré by pre žalobcu mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie a
ktoré neboli vykonané pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom, teda také, pre ktoré je možné
podať žalobu na obnovu konania. Žiadali žalobu na obnovu konania zamietnuť ako nedôvodnú. Okrem
iného uviedli, že skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s rozsudkami súdov a nezastáva rovnaký

právny názor neznamená, že je tento právny názor súdu chybný a uvedené neoprávňuje žalobcu
podávať neodôvodnené podania, ktorý hodnotí nesprávne právne posúdenia súdov a žiada opätovné
prejednanie veci, čo je však účelom dovolacieho konania. Žalovaný sa tiež stručne vyjadril k skutkovému
stavu konaní, ktorých žalobca sa domáhal povolenia obnovy konania a uviedli, že súd prvej inštancie
rozsudkom sp. zn. 40Cpr/4/2013-103 zo dňa 24.2.2016 žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú z

nasledovných dôvodov: - žaloba voči žalovanému 1., čo do náhrady mzdy z dôvodu nedostatku
vecnej aktívnej legitimácie, nakoľko žalobca bol v pracovnom vzťahu len so žalovaným 2., - nárok
titulom náhrady mzdy vo voči žalovanému 2. ako ak vzniknutej škody a úrokov z omeškania voči obom
žalovaným zamietol titulom premlčania, - nárok žalobcu voči obom žalovaným titulom nemajetkovej
ujmy považoval v celom rozsahu za nedôvodný, nakoľko v konaní žalobca nepreukázal a ani neoznačil

žiadne dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností, že nevyplatením mzdy došlo k zásahu do práv na
ochranu osobnosti. Predmetný rozsudok bol potom, čo ho žalobca včas napadol odvolaním, potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoPr/5/2016-147 zo dňa 28.6.2017. Vyššie uvedené
rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a stali sa vykonateľnými dňa 16.8.2017. Žalovaní sa vyjadrili aj
k premlčaniu. Uviedli, že žalobca poukazuje na skutočnosť, že jeho právo na náhradu škody nie je

premlčané z dôvodu, že ide o úmyselné konanie, dôsledkom čoho mu plynie 10 ročná premlčacia
lehota. Citovali § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a dodali, že odmietajú tvrdenia žalobcu, že v
uvedenom prípade by malo ísť z ich strany o úmyselné konanie so zámerom poškodiť žalobcu, pričom
dodali, že žalobca v konaní nepredložil, resp. nepreukázal žiaden negatívny úmysel žalovaných. Dodali,
že žalobca opomína skutočnosť, že ustanovenie § 106 OZ využíva normatívny konštrukt kombinácie

dvojročnej subjektívnej a trojročnej alebo desaťročnej objektívnej lehoty, pričom pre vzťah týchto lehôt
je charakteristické, že plynutie je komplementárne. To znamená, že okamih, v ktorom mohol oprávnený
subjekt uplatniť právo prvýkrát, sa zásadne definuje v momentoch nadobudnutia subjektívnej vedomosti
oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva.
Dodali, že aj za prijatia žalobcovej námietky o 10 ročnej premlčacej lehote, s ktorou žalovaní nesúhlasia,

predmetom ktorej je fakt, že sa mali žalovaní úmyselného konania dopustiť, ktoré má podľa tvrdení
žalobcu zakladať nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v čase do skončenia jeho pracovného
pomeru, t. j. do dňa 5.1.2010, začala nasledujúcim dňom po ukončení pracovného pomeru plynúť
okrem objektívnej aj dvojročná subjektívna premlčacia lehota ako pre nárok na náhradu škody, tak
aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá uplynula dňa 5.1.2012. Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil

nároky na súde až po tomto termíne, došlo k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty a teda aj k možnosti
uplatnenia nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Žalovaní sa vyjadrili aj k pasívnej legitimácii
žalovaného 1. a uviedli, že bez ohľadu na vyššie uvedené, už z obsahu predmetnej žaloby na obnovu
konania vyplýva, že žalovaný 1. nebol so žalobcom v žiadnom zmluvnom vzťahu ani mimozmluvnom
právnomvzťahu,ktorýbymoholzaložiť(ajnapriekniecelkomzrejmostipožadovanýchnárokovžalobcu)

požadovaný nárok, vzhľadom na danú situáciu, keďže žalovaný 2. je akciová spoločnosť a žalobca
mal uzavretý pracovnoprávny vzťah s touto obchodnou spoločnosťou ako právnickou osobou a to, že v
jej mene vo vzťahu k žalobcovi ako zamestnancovi, koná zamestnanec tejto spoločnosti, jej akcionár,
nezakladá osobitný pracovnoprávny vzťah zamestnanca s takýmito osobami. Uviedli, že záver tak
súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu o zamietnutí žaloby voči žalovanému 1., čo do náhrady

mzdy z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keďže žalobca bol v pracovnoprávnom vzťahu
so žalovaným 2. a v konaní nebol preukázaný vznik pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným 1., je správny. Tiež poukázali na to, že žalobca nedodržal ani predmet konania, keďže vosvojej žalobe na obnovu konania žiadal od žalovaných vyplatiť celkom 5.202 EUR namiesto pôvodných
2.857 EUR, ktorých sa konanie týka.

3. Žalobca mal zato, že sú splnené podmienky preto, aby bolo jeho žalobe na obnovu konania vyhovené.
Zotrval na nesprávnosti rozsudkov súdu 1. stupňa a aj odvolacieho súdu v konaní 40Cpr/4/2013,
poukazujúc na nesprávne právne posúdenie premlčacej lehoty, keď podľa jeho názoru 10 ročná
premlčacia lehota, ktorá mala byť v konaní 40Cpr/4/2013 posudzovaná, neuplynula. Uviedol, že nevyužil
podanie dovolania.

4. Advokátka žalovaných poukázala na vyjadrenie k žalobe na obnovu konania a dodala, že skutočnosť,
že žalobca nesúhlasí s vecným právnym posúdením súdu v jeho právnej veci, čo vyplýva aj zo žaloby
na obnovu konania, nemôže zakladať dôvod pre vyhovenie žaloby na obnovu konania. V tejto súvislosti
poukázala na judikatúru, podľa ktorej vecná nesprávnosť rozsudku, ktorého obnova sa navrhuje, nie je
dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania.

5. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom

rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

6. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané.

7. Podľa § 403 ods. 1,2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia.

8. Podľa § 406 CSP, v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie
označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania,
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby
preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

9. Podľa § 409 CSP, na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie.

10. Podľa § 411 ods. 1,2 CSP, rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný. Súd nie
je viazaný rozsahom žaloby ak odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania.

11. Podľa 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.

12. Predmetom tohto konania je návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod

sp. zn. 40Cpr/4/2013.

13. Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti
právoplatným rozhodnutiam súdu. Žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatný rozsudok,právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ako aj právoplatný platobný rozkaz, pokiaľ sú
splnené podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Žaloba na obnovu konania
je v zásade prípustná voči všetkým právoplatným rozsudkom s výnimkou rozsudkov o vyslovení, že sa

manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je (§ 74 CMP), a rozsudkov, ktorých zmenu alebo
zrušenie možno dosiahnuť inak (§ 399 CSP).

14. Žalobu na obnovu konania možno podať, ak sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti
obnovy konania, a to:

- žaloba musí byť podaná oprávnenou osobou,
- musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania,
- musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a
- žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti.

14. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku, vypočítané v § 397

CSP, sú ustanovené taxatívne. Z iných dôvodov je žaloba na obnovu konania neprípustná. Uplatnenie
iného dôvodu žaloby na obnovu konania má za následok odmietnutie žaloby na obnovu konania z
dôvodu neprípustnosti.

15. Nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej

istoty. Výnimkou z tohto pravidla sú opravné prostriedky, ktoré je možno podať aj po právoplatnosti
rozhodnutia a to, ak sú tu také závažné okolnosti, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť
rozhodnutia tak, že záujem na právnej istote tomuto záujmu ustupuje. Ide o mimoriadne opravné
prostriedky, medzi ktoré patrí aj žaloba na obnovu konania. Právo podať žalobu na obnovu konania je
zverené strane, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, t. j. strane pôvodného konania. Dôvody

rozsudku napádať žalobou na obnovu konania nemožno.

16. Z rozsudku súdu 1. stupňa a súdu odvolacieho (40Cpr/4/2013 zo dňa 24.2.2016, 1Copr 5/2016
zo dňa 28.6.2017) vydaných v konaní je zrejmé, že žalobu na obnovu konania podal žalobca
(správne), ktorý je totožný so žalobcom v konaní vedenom pod sp. zn. 40Cpr/4/2013 proti žalovaným,

ktorých okruh je taktiež totožný s okruhom žalovaných v konaní pod sp. zn. 40Cpr/4/2013. Výsledkom
konania povolenia obnovy konania, ktorého bolo žalobou žiadané bolo vydanie rozsudku, ktorým bola
žaloba žalobcu zamietnutá - rozhodnutie vydané v neprospech žalobcu obnovy je jednou z podmienok
uplatnenia žaloby na obnovu konania. Je nepochybné, že predmetný rozsudok Okresného súdu Košice
I sp. zn. 40Cpr/4/2013 zo dňa 24.2.2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v

Košiciach sp. zn. 1Copr/5/2016 zo dňa 28.6.2017, sp. zn. 1Copr/5/2016-147 nadobudol právoplatnosť
dňa 16.8.2017, čo je ďalšia z podmienok, ktorá musí byť splnená pri uplatnení mimoriadneho opravného
prostriedku. Z dokazovania taktiež vyplynulo, že žalobca zrušenie alebo zmenu citovaného rozsudku
nemôže dosiahnuť inak ako podaním mimoriadneho opravného prostriedku - žaloby na obnovu
konania (§ 397, § 399 CSP), pretože vyčerpal riadny opravný prostriedok (odvolanie a dovolanie voči

potvrdzujúcemu rozsudku pripustené nebolo). Z hľadiska zákonom stanovených lehôt (§ 403 CSP)
pre podanie žaloby na obnovu konania súd konštatoval, že žaloba bola podaná včas. Objektívna
trojročná lehota plynúca od právoplatnosti rozsudku uplynie dňa 16.8.2020. Žaloba na obnovu konania
bola podaná v rámci tejto lehoty dňa 3.10.2017. Subjektívna trojmesačná lehota, ktorá plynie v rámci
objektívnej sa odvíja od momentu, kedy sa žalobca obnovy dozvedel o dôvode obnovy, resp. od

momentu, kedy tento dôvod mohol uplatniť.

17. Ako jediný dôvod pre obnovu konania v danom prípade žalobca označil nesúhlas s právnym
posúdením jeho sporu o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, keď súdy nesprávne aplikovali trojročnú
premlčaciu lehotu namiesto desaťročnej.

18. Dôvody obnovy konania sú taxatívne vypočítané, resp. dané v § 397 CSP. Pod písmenom a)
citovaného ustanovenia sú uvedené ako dôvod obnovy skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce
sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej
viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

O tento dôvod žalobca oprel aj podanie žaloby na obnovu konania. Citované písm. a) citovaného
ustanovenia CSP ustanovuje, že musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré existovali v čase
pôvodného konania. Pri rozhodnutiach sa nevyžaduje, aby existovali už v pôvodnom konaní. Môže teda
ísť aj o také rozhodnutia, ktoré boli vydané až po právoplatnom skončení konania, ktoré sa napádažalobou na obnovu konania. Súd v konaní o žalobe na obnovu konania musí skúmať aj to, prečo v
pôvodnom konaní tieto skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy predložené žalobcom neboli a či ich teda
žalobca nepredložil jediný. Pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutie alebo dôkazy môžu privodiť pre

žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, bude postačovať aj pravdepodobnosť tohto záveru. Čo sa týka
rozhodnutí ako dôvodu obnovy, úprava prípustnosti obnovy je odôvodnená potrebou vyjadriť tie prípady,
kedy dôvodom obnovy je vydanie rozhodnutia iného orgánu. Dôvodom pre povolenie obnovy konania
preto môže byť neskoršie rozhodnutie príslušného orgánu riešiace odchýlne predbežnú otázku pokiaľ
išlo o prípad, v ktorom súd pri pôvodnom rozhodovaní bol viazaný rozhodnutím iného orgánu alebo

o prípad, v ktorom súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z rozhodnutia vydaného už skôr príslušným
orgánom.

19. Žalobca tiež poukázal na prípustnosť žaloby na obnovu konania podľa písm. b) § 397 CSP, teda ,
že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

20. Súd skúmal, či žaloba na obnovu konania je procesne prípustná a poukazujúc na dôvody obnovy
konania vymedzené žalobcom, ktorými je súd viazaný (§ 411), súd dospel k záveru, že ani jeden z
týchto žalobcom označeným dôvodom na obnovu konania nie je daný.

21. Dôvod obnovy v predmetnej veci vo svojej podstate spočíval v tom, že žalobca nesúhlasil so závermi
súdu 1. stupňa, ako aj súdu odvolacieho v jeho pôvodnom spore voči žalovaným, poukazujúc na to, že
súdy nesprávne vyhodnotili jeho spor, keď aplikovali trojročnú premlčaciu lehotu namiesto desaťročnej
lehoty. Tak ako súd vyššie konštatoval, obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým
možno za podmienok ustanovených v zákone, dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav

v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať
nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy;
na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti
iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého žalobou na obnovu konania nie
je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 397 CSP ( pozri rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR publikované v časopise zo súdnej praxe pod číslom 15/200, porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 11. augusta 2011 sp. zn. 3 Cdo 98/2011). Súd dospel k záveru, že táto
podmienka nie je splnená aj preto, pretože všetky skutočnosti, resp. dôkazy existovali už v pôvodnom
konaní a žalobca, ktorý navrhuje obnovu konania o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov
potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti.

22. Čo sa týka prípustnosti žaloby na obnovu konania podľa § 397 písm. b) CSP ( označeného
žalobcom ), ide o procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť, a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto
dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Ak sa po právoplatnom skončení veci ukáže, že v

pôvodnomkonanínavrhnutýdôkazužmožnovykonať,azároveňjetentodôkazspôsobilýprivodiťstrane
oprávnenej na podanie žaloby na obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pôjde o typický
príklad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. b).

23. Súd zhrnúc vyššie uvedené, poukazujúc na dôvod obnovy vymedzený žalobcom, ktorý vo svojej

podstate spočíval v tom, že žalobca sa nestotožnil s právnym posúdením veci všeobecnými súdmi
a žalobca nepreukázal existenciu takých skutočností, rozhodnutí, prípadne dôkazov, ktoré sa týkali
predmetupôvodnéhokonaniaaktorénemoholbezsvojejvinypoužiťvpôvodnomkonaníaktorébymohli
pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, poukazujúc aj na to, že nevykonanie dokazovania
o skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré strany sporu označili a súd ich nepokladal za

rozhodujúce, preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo, nezakladá dôvod prípustnosti obnovy podľa §
397 písm. a) CSP. Súd poukazuje aj na to, že žaloba žalobcu ( v pôvodnom konaní ) bola zamietnutá
z dôvodu premlčania potom, čo žalovaní vzniesli námietku premlčania a súd z dôvodu hospodárnosti
konania sa najprv zaoberal vznesenou námietkou premlčania, a ak súd dospeje k záveru, že nárok
žalobcu je premlčaný ( v pôvodnom konaní tomu tak aj bolo ), nie je povinnosťou súdu sa zaoberať už

vecou samou.

24. Zhrnúc vyššie uvedené závery súd žalobu žalobcu na povolenie obnovy rozsudkom zamietol.25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. V spore boli úspešní žalovaní 1. a 2. v celom rozsahu a majú tak nárok na náhradu preukázaných,
odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Košice I.

Odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).