Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. október 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200153
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3816200153.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcov: 1. T. C., nar.

XX.X.XXXX a 2. T. C., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom V., Ľ. P. XXX/X, obaja zastúpení JUDr. Ingrid
Novákovou, advokátkou so sídlom v Handlovej, ČSA 12, proti žalovanému: L. W., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C., B. slobody XXX/X, zastúpený JUDr. Ing. Michalom Mladým, advokátom so sídlom v
Bojniciach, Prievidzská 254/26, o zaplatenie 2.000 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 2.000 eur spolu
s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 2.000 eur od 16.4.2012 do zaplatenia, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou proti žalovanému domáhali zaplatenia sumy 2.000 eur s
príslušenstvom. Žalobu zdôvodnili tým, že žalobkyňa v 1. rade uzatvorila so žalovaným dňa 2.2.2012 (z
dôvodu chyby v písaní je na zmluve uvedený dátum 2.2.2011) rezervačnú zmluvu, pretože žalobcovia
mali záujem o kúpu nehnuteľnosti - rodinného domu číslo súpisné 1039 na ulici W. v V.. Kúpna cena
nehnuteľnostiboladohodnutánasumu42.000eur.PodľačlánkuII.bod2.2rezervačnejzmluvy(ďalejlen
„RZ“) uhradila žalobkyňa v 1. rade žalovanému dňa 2.2.2012 rezervačný poplatok vo výške 2.000 eur. Po

uzatvorení RZ sa žalobcovia dozvedeli, že na predmetnej nehnuteľnosti viazne ťarcha a po konzultácii
so znalcom v odbore stavebníctvo im bolo oznámené, že nehnuteľnosť nemá hodnotu požadovanú
vlastníkom. Po dohode so žalovaným adresovala žalobkyňa žalovanému list zo dňa 25.2.2012, ktorým
od RZ odstúpila a v zmysle článku IV. bod 4.1 požadovala vrátenie poplatku. Žalovaný informoval
žalobcov prostredníctvom viacerých SMS správ, že im požadovanú sumu obratom uhradí, dokonca
ich ubezpečil, že peniaze už majú na bankovom účte, ktorá skutočnosť sa ukázala ako nepravdivá.
Žalobcovia sa cítili poškodení na svojich právach, preto podali na žalovaného dňa 12.6.2012 trestné

oznámenie. Dňa 1.4.2015 podal okresný prokurátor na žalovaného obžalobu pre prečin podvodu,
následne rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/57/2015 zo dňa 26.10.2015 bol žalovaný
spod obžaloby oslobodený pre nepreukázanie úmyselného zavinenia nevyhnutného na naplnenie
skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Vo vyššie uvedenom rozsudku súd súčasne žalobcov
odkázal s náhradou škody na občianske súdne konanie, z ktorého dôvodu podali aj túto žalobu. V
priebehu trestného konania sa žalobcovia dozvedeli, že spoločnosť, s ktorou RZ uzatvorili - Direct
Real KP, so sídlom G. Švéniho 10D, Prievidza, IČO: 46253068, neexistuje. Ako vyplýva z výpisu z

obchodného registra, spoločnosť s uvedeným obchodným menom nie je v obchodnom registri zapísaná,
nemá preto právnu subjektivitu a ani spôsobilosť na právne úkony. Žalovaný preto nemohol vystupovať
ako jej zástupca a zároveň uzatvoriť akúkoľvek platnú zmluvu, ktorá by zakladala práva a povinnosti
zmluvných strán. V zmysle článku IV. bod 4.1 RZ je sprostredkovateľ povinný vrátiť poplatok do 30pracovných dní od doručenia výzvy. Žalobkyňa v 1.rade vyzvala žalovaného na jeho vrátenie listom zo
dňa 25.2.2012. Pri zohľadnení lehoty na doručenie písomností sa žalovaný dostal do omeškania so
zaplatením sumy 2.000 eur dňa 16.4.2012. Od tohto dňa si žalobcovia uplatňujú voči žalovanému aj

ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 2.000 eur do zaplatenia. Nárok v konaní uplatnený právne
kvalifikovali žalobcovia v zmysle § 38 ods. 1 a § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

2. Súd priznal žalobcom nimi v konaní uplatnený nárok platobným rozkazom č. k. 12C/3/2016-30 zo dňa
23.3.2016, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že návrh žalobcov

považuje v celom rozsahu za nedôvodný, neopodstatnený. Žalovaný nie je pasívne legitimovanou
stranou v tomto konaní a podľa neho pasívne legitimovanou stranou v tomto konaní je osoba, na ktorej
peňažný účet bol žalobkyňou v 1. rade dňa 2.2.2012 zaplatený rezervačný poplatok v sume 2.000 eur,
ktorou je obchodná spoločnosť Agentúra KPromotion s.r.o., so sídlom Gustáva Švéniho 10D, Prievidza,
IČO: 46253068, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, oddiel: Sro, vložka č.: 24894/
R. Za účelom preukázania majiteľa bankového účtu vedeného vo VÚB, a.s. č. účtu: 2918291453/0200,

na ktorý bol žalobkyňou v 1. rade zaplatený dňa 2.2.2012 rezervačný poplatok 2.000 eur žiadal, aby v
rámci dokazovania súd zabezpečil potvrdenie od VÚB, a.s., kto bol v mesiaci február 2012 majiteľom
peňažného účtu 2918291453/0200, ako aj počas ktorej doby bola obchodná spoločnosť Agentúra
KPromotion s.r.o. majiteľom vyššie uvedeného peňažného účtu. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením
žalobcov,uvedenýmvžalobe,vktorejuvádzajú,žepredmetnáRZjeneplatnázdôvodu,žebolauzavretá

so spoločnosťou s neexistujúcim obchodným menom. Žalovaný dal do pozornosti záhlavie rezervačnej
zmluvy, v ktorom je pri identifikácii zmluvných strán pri Sprostredkovateľovi uvedené IČO, ktoré je
správne, v súlade s výpisom z obchodného registra obchodnej spoločnosti Agentúra KPromotion s.r.o..
Taktiež je správne uvedené sídlo obchodnej spoločnosti, ako aj žalovaný ako konateľ tejto spoločnosti,
ktorýRZuzatvoril.IČOakotaképrideľujeŠtatistickýúradaideoidentifikačnéčísloorganizácie,podIČO-

m je možné vyhľadávať obchodné spoločnosti v obchodnom, živnostenskom, ako aj v iných registroch.
Tým, že sú údaje ako IČO, sídlo spoločnosti a konateľ uvedené v rezervačnej zmluve správne, a aj
z predmetného výpisu obchodnej spoločnosti je zrejmé, že táto spoločnosť vykonáva realitnú činnosť,
má žalovaný za to, že zmluvná strana ,,Sprostredkovateľ“ je aj napriek vadne uvedenému obchodnému
menu dostatočne určite identifikovateľná (určiteľná), na základe čoho niet pochýb o platnosti RZ. K

okolnostiam, prečo bolo v rezervačnej zmluve použité nesprávne obchodné meno, ako aj za akých
okolností a dohôd medzi zmluvnými stranami bola uzavretá predmetná RZ, žalovaný uviedol, že v
trestnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 1T/57/2015 bolo vykonané dostatočne rozsiahle
dokazovanie, z ktorého bol preukázaný skutkový stav, za ktorého bola uzavretá predmetná RZ a čo bolo
pri jej uzatváraní medzi jej stranami dohodnuté.

3. V priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP
stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia súd procesne postupoval od
1.7. 2016 už podľa nových procesných ustanovení CSP.

4. V priebehu konania, na pojednávaní dňa 25.5.2016, v spojení s písomným podaním doručeným

súdu dňa 16.11.2016, žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, si okrem už uplatneného
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, uplatnili proti
žalovanému aj nárok na náhradu škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na pojednávaní
dňa 21.11.2016 súd zmenu žalobného návrhu, jeho rozšírenie podľa § 139 a nasl. CSP pripustil.

5. Po vykonanom dokazovaní, vypočutím strán sporu, oboznámením s obsahom listinných dôkazov -
RZ zo dňa 2.2.2012 (č.l. 3), dokladom zo Slovenskej sporiteľni zo dňa 2.2.2012 o úhrade sumy 2000 eur
(č.l. 5), odstúpením od zmluvy zo dňa 25.2.2012 (č.l. 6), výpisom z obchodného registra na spoločnosť
Agentúra KPromotion s.r.o. (č.l. 7), písomnosťou z obchodného registra (č.l. 8), správou VÚB, a.s. so
sídlom v Bratislave zo dňa 4.5.2016 (č.l. 41), výpisom z obchodného registra na spoločnosť Direct

Real, spol. s r.o. (č.l. 52), Zmluvou o sprostredkovaní predaja nehnuteľností zo dňa 2.2.2012 (č.l. 54),
písomným podaním právnej zástupkyne žalobcov zo dňa 16.11.2016 (č.l. 76) a obsahom trestného
spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1T/57/2015, tunajší súd rozsudkom č.k. 12C/3/2016-96, zo dňa
12.1.2017, žalobu zamietol a súčasne rozhodol, že žalovaný má právo voči žalobcom na náhradu trovkonaniavrozsahu100%,keďzvykonanéhodokazovaniazistil,žežalovanýnebolvsporepasívnevecne
legitimovaným subjektom v časti žalobcami uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktorý nárok bol navyše aj premlčaný a z dôvodu, že v časti nároku žalobcov o náhradu škody nebolo v

konaní preukázané, že by protiprávnym konaním žalovaného bola žalobcom spôsobená škoda.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali žalobcovia, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne,
odvolanie,vktoromnamietali,žesúdprvejinštancienesprávneotázkuvecnejlegitimácieprávneposúdil.
Zavinením žalovaného im vznikla škoda, pretože nevedeli, ktorú právnickú osobu by mohli žalovať.

Rovnako prokurátor v obžalobe skonštatoval, že zmluva je neplatná z dôvodu, že označený subjekt
ako sprostredkovateľ neexistuje. Boli uvedení do omylu v tom, kto má byť správne druhou zmluvnou
stranou. Žalobcovia zaslali rezervačný poplatok na účet spoločnosti DIRECT Real KP, pričom nemali
vedomosť o tom, komu účet v skutočnosti patrí. V rezervačnej zmluve v označení sprostredkovateľa ako
zmluvnej strany sú obsiahnuté dva subjekty a zmluva je podpísaná riaditeľom DR KP - žalovaným, ktorý
v skutočnosti bol konateľom Agentúry KPromotion, s.r.o.. Súčasne poukázali na výpoveď svedka M.

Patáka v trestnom konaní, ktorý uviedol, že správne označenie obchodného mena sprostredkovateľa na
rezervačnej zmluve malo byť: Agentúra KPromotion, s.r.o., G. Švéniho 10D, Prievidza, IČO: 46253068,
zastúpená Pavol Kakaš, konateľ s dodatkom Directreal KP. Žalovaný je plne zodpovedný za správne
označeniesubjektu-zmluvnejstranyvzmluve.Aknekonásodbornoustarostlivosťouadopustí,abybolo
v zmluvách uvedené vadne obchodné meno zmluvnej strany, zodpovedá poškodenej strane za škodu,

ktorá jej tým vznikne. Z označenia sprostredkovateľa na rezervačnej zmluve nevedeli jednoznačne určiť
zodpovedný subjekt, ktorý by mohli žalovať. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu názoru v zmysle ustanovenia § 365
ods. 1 písm. f/ CSP. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

7. Uznesením č.k. 6Co/287/2017-111, zo dňa 28.5.2018, Krajský súd v Trenčíne rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

8. V odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie vec
nesprávne práve posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé

rozhodnutie na dvoch skutočnostiach: na nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného
ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ako i premlčaní nároku žalobcov z titulu náhrady
škody. Na to, aby sa niekto stal stranou konania netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide - stačí ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je
žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom
procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí
stav z hmotného práva teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo

nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých
sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne
vnímažalovanéhoakoúčastníkaurčitéhohmotnoprávnehovzťahu,alevždyibato,čižalobcaažalovaný
účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca) nie
je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) v skutočnosti
objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3Cdo/192/2004). Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou

súčasťou súdneho konania (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/205/2009). Pred
preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany
v konaniach, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje
subjektívne práva. V posudzovanej veci sa žalobcovia podanou žalobou domáhali zaplatenia sumy
2.000 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia ako aj z titulu náhrady škody. Odvolací súd po

preskúmaníobsahuspisuzistil,žežalobcoviaakožalovanéhooznačilifyzickúosobu.Súdprvejinštancie
uzavrel,žežalobcoviasamohlivydaniabezdôvodnéhoobohateniadomáhaťpriamousprostredkovateľa
aj keď nebol v RZ úplne označený. Súčasne skonštatoval, že žalobkyňa uzavrela rezervačnú zmluvu
s Agentúrou KProduction s.r.o.. Tento právny záver nie je správny. Predovšetkým je potrebné uviesť,že žalobkyňa uzatvorila RZ so sprostredkovateľom : Direct Real KP, so sídlom G.Švéniho 10D, 971
01 Prievidza, IČO : 46 253 068, zastúpená : L. V trestnom konaní vypovedal svedok, T. L., konateľ
spoločnosti Direct Real, ktorý uviedol, že Direct Real je len rozlišovacím dodatkom a na rezervačnej

zmluve malo byť uvedené Agentúra KPromotion, s.r.o. a rozlišovací dodatok Direct real KP. Tieto
tvrdené skutočnosti vyplývajú i z výpisu z obchodného registra, v ktorom je uvedené, že v obchodnom
registri nie je zapísaná žiadna spoločnosť s obchodným menom Direct Real KP. Dňa 8.8. 2011 uzavrela
spoločnosť Mc. Farlow Group spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, ako franšízor so spoločnosťou Agentúra
KPromotion s.r.o., so sídlom v Prievidzi ako franšízant, franšízovú (licenčnú) zmluvu, podľa ktorej

Agentúra KPromotion s.r.o. mala mať obchodné označenie v systéme Directreal KP. Podľa Preambuly
zmluvy sú realitné kancelárie Direct Real povinné prezentovať svoje podnikanie a vystupovať navonok
pod obchodným menom a značkou „Direct Real“, pričom k označeniu Direct Real sú povinné používať
svoj rozlišovací dodatok. V zmysle vyššie uvedeného bolo úlohou súdu prvého stupňa posúdiť, kto
bol účastníkom predmetnej rezervačnej zmluvy, či je správne označenie sprostredkovateľa. Musí byť
jednoznačne preukázateľná a nezameniteľne identifikovaná právnická osoba označením obchodného

mena, sídla, identifikačného čísla. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť na práva a
povinnosti majú aj právnické osoby. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon,
pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Právnické osoby vznikajú dňom, ktorým sú
zapísané do obchodného registra, pričom môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu
do registra. Právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení. Rovnako musí byť

určenépriichvznikuajsídlo.Žalobcoviavpodanomnávrhunamietali,žespoločnosťuvedenávRZnemá
právnu subjektivitu a ani spôsobilosť na práve úkony, pričom namietali neplatnosť predmetnej zmluvy.
Týmito tvrdenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie nezaoberal, neposúdil, či zmluva obsahuje
označenie, s ktorým subjektom žalobkyňa uzatvára rezervačnú zmluvu, či tento subjekt bol presne,
jasne a určite označený, teda či je presný názov právnickej osoby, sídlo, identifikačné údaje. Rovnako

v rezervačnej zmluve je uvedený účet, na ktorý mala žalobkyňa uhradiť rezervačný poplatok, pričom
v priebehu trestného stíhania bolo zistené, že účet nepatrí spoločnosti označenej v RZ. Súčasne je
potrebné posúdiť, či má vplyv na prípadnú platnosť predmetnej rezervačnej zmluvy nesprávne uvedený
dátum uzatvorenia zmluvy ako i odstúpenie od zmluvy. S poukazom na zákonné ustanovenie § 38
Občianskeho zákonníka, je potrebné vyvodiť, že účastníkom právneho úkonu predmetnej zmluvy bol

žalovaný bez právnej subjektivity. Posúdenie označenia účastníka zmluvného vzťahu je individuálnou
skutkovou a právnou otázkou vo vzťahu ku konkrétnej zmluve a patrí do autonómnej rozhodovacej
činnosti konajúceho súdu, so zohľadnením okolností daného prípadu. Vzhľadom na vyššie uvedené
(nedostatok pasívnej vecnej legitimácie) už nebolo potrebné aby sa odvolací súd podrobne zaoberal
druhým dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol a tým bol nárok na náhradu škody ako

i vznesenie námietky premlčané.

9. Súd druhej inštancie súdu prvej inštancie uložil povinnosť v ďalšom priebehu konania s poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti posúdiť, či RZ obsahuje správne označenie účastníka zmluvného
vzťahu (presný názov právnickej osoby, sídlo, identifikačné údaje), správne uvedenie čísla účtu patriace

označenému účastníkovi v zmluve. Súčasne je potrebné posúdiť prípadnú platnosť RZ ako i odstúpenie
od zmluvy. Súdu prvého stupňa uložil takisto povinnosť vysporiadať i s ďalšími odvolacími námietkami
žalobcov a posúdiť ďalšie relevantné skutočnosti.

10.Súdprvejinštancie,viazanýprávnymnázoromsúdudruhejinštancie,opätovnevykonaldokazovanie

oboznámením obsahu spisu a pripojeného trestného spisu a takisto vypočutím strán sporu a ich
právnych zástupcov, pričom zistil tento skutkový stav veci:

11. Dňa 2.2.2012 podpísala žalobkyňa v 1. rade ako záujemca so sprostredkovateľom v zmluve
označenýmnasledovne:Obchodnémeno:DirectRealKP,Sídlo:G.Švéniho10D,97101Prievidza,IČO:

46253068, zastúpená: L., podľa § 269 ods. 2 a nasledujúce Obchodného zákonníka, RZ, predmetom
ktorej bola rezervácia nehnuteľnosti - rodinný dom na pozemku parc. č. 1352/1, so súpisným číslom
1039, zapísaným na liste vlastníctva č. 2644. Predmetom rezervácie bol budúci prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, ktorý bude realizovaný uzavretím kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o prevode
vlastníctva bytu, ktorej zmluvné strany budú na jednej strane Vlastník ako predávajúci a na druhej strane

Záujemca ako kupujúci. V prípade ak v súlade s článkom III. bod 3.1 tejto zmluvy bude kúpna cena alebo
jej časť financovaná prostredníctvom inej osoby ako Záujemcu (napríklad prostredníctvom hypotekárnej
banky), bude pred kúpnou zmluvou uzavretá zmluva o budúcej zmluve. Podľa článku I. bod 1.4 RZ
Sprostredkovateľ rezervuje pre Záujemcu nehnuteľnosť na dosiahnutie účelu po zaplatení rezervačnéhopoplatku uvedeného v článku II. bod 2.2. RZ najneskôr do 30.4.2011 a Vlastník s takouto rezerváciou
súhlasí. V bode 1.5 vyššie uvedeného článku je uvedené, že Vlastník má záujem previesť vlastnícke
právo k nehnuteľnosti na Záujemcu za kúpnu cenu vo výške 42.000 eur.

12. V článku II. bod 2.2 RZ si strany zmluvy dohodli, že Záujemca ako prejav vážneho záujmu
zaplatí rezervačný poplatok vo výške 2.000 eur a to prevodom na číslo účtu sprostredkovateľa
2918291453/0200 vo VÚB a.s.. Podľa bodu 2.3 vyššie uvedeného článku RZ, po zaplatení poplatku
a po splnení podmienok opísaných v článku III. RZ je Záujemca oprávnený najneskôr do uplynutia

termínu 30.4.2011 písomne vyzvať Sprostredkovateľa, aby zabezpečil všetky úkony k uzavretiu
sprostredkúvanej zmluvy prostredníctvom ktorej bude naplnený účel a túto výzvu sprostredkovateľovi
doručiť. Sprostredkovateľ je po doručení výzvy povinný predložiť Záujemcovi a Vlastníkovi písomný
návrh sprostredkúvanej zmluvy najneskôr do 7 dní. V bode 2.4 RZ sa uvádza, že Sprostredkovateľ
ani Vlastník nie sú oprávnení vyzvať Záujemcu na uzavretie sprostredkúvanej zmluvy. Záujemca je
oprávnený vyzvať k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy výlučne Sprostredkovateľa. V zmysle bodu 2.5

pozaplatenípoplatkuSprostredkovateľaniVlastníknebudúponúkaťdotermínu30.4.2011nehnuteľnosť
nazabezpečenieúčelutretejosobybezsúhlasuZáujemcu.Podľabodu2.6pouzavretísprostredkúvanej
zmluvy bude zaplatený poplatok započítaný ako preddavok na prvú časť plnenia podľa účelu.

13. Podľa článku III. RZ, Záujemca je v termíne do 30.4.2011 spoločne s výzvou na uzavretie

sprostredkúvanej zmluvy povinný preukázať, že je schopný splatiť kúpnu cenu za prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti spôsobom v uvedenom článku zmluvy uvedeným.

14. V článku IV. RZ si strany dohodli, že pokiaľ dôjde k odstúpeniu od zmluvy, je Sprostredkovateľ
povinný vrátiť poplatok záujemcovi do 30 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej výzvy

Sprostredkovateľovi. Zmluvné strany môžu do 30.4.2011 ukončiť zmluvu taktiež písomnou dohodou.

15. V článku V. RZ si strany zmluvy dohodli, že uzavretie sprostredkúvanej zmluvy medzi Vlastníkom
a Záujemcom má za následok naplnenie účelu tejto zmluvy. Týmto momentom má zaplatenie poplatku
záujemcom voči vlastníkovi následok opísaný v článku II. bod 2.6 tejto zmluvy. Sprostredkovateľ si

zaplatený poplatok započítava voči vlastníkovi ako províziu, prípadne jej časť v zmysle uzavretej zmluvy
o sprostredkovaní, s čím Záujemca i Vlastník výslovnej súhlasia.

16. V článku VI. RZ označenom ako „Záverečné ustanovenia“ si strany zmluvy dohodli, že zmluva
sa uzatvára na dobu určitú, do 30.4.2011, avšak len za podmienky riadneho a včasného zaplatenia

poplatku. V bode 6.3 tohto článku RZ sa zmluvné strany dohodli na vylúčení platnosti ustanovenia § 351
ods. 2 Obchodného zákonníka. V bode 6.4 RZ sa zmluvné strany dohodli, že v súvislosti s nesplnením
svojich povinností podľa tejto zmluvy postačí porušenie povinností bez ohľadu na zavinenie. Podľa bodu
6.5, ostatné otázky neupravené v zmluve sa spravujú podľa ustanovení Obchodného zákonníka. V bode
6.6.sauvádza,žezmenyvtejtozmluvejemožnévykonaťibavoformepísomnéhododatkupodpísaného

všetkými zmluvnými stranami. V bode 6.8 tohto článku zmluvy zmluvné strany deklarovali, že si zmluvu
dôkladne prečítali, súhlasia s jej obsahom a na znak slobodnej a vážnej vôle ju podpisujú.

17. Z dokladu predloženého žalobcami do spisu (č. l. 5) vyplýva, že na účet číslo 2918291453/0200
bola dňa 2.2.2012 poukázaná platba vo výške 2.000 eur. V správe pre príjemcu sa uvádza ,,Rezervačná

zmluva T. C.“.

18. Podaním zo dňa 25.2.2012, označeným ako ,,Odstúpenie od rezervačnej zmluvy“, podpísaná
žalobkyňa v 1. rade vyhlásila, že po dohode odstupuje od RZ uzavretej dňom 2.2.2012 v Prievidzi
medzi ,,Direkt Real KP“, zastúpenej p. L. W. a T. C.. Vo vyššie uvedenom podaní súčasne žiadala o

vrátenie rezervačného poplatku vo výške 2.000 eur.

19. Zo správy VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa 4.5.2016, mal súd zistené, že VÚB a.s. vedie
účet spoločnosti Agentúra KPromotion s.r.o. so sídlom v Prievidzi, č. 2918291453, ktorý bol zriadený
dňa 11.8.2011 a zrušený dňa 7.12.2015.

20. V Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, v oddieli: Sro, vo vložke č.: 24894/R bola v čase
uzavretia RZ zapísaná spoločnosť s obchodným menom Agentúra KPromotion s.r.o., so sídlom Gustáva
Švéniho 10D, Prievidza 971 01, IČO: 46253068, s dňom zápisu 2.8.2011. Ako jediný spoločník a konateľv tejto spoločnosti bol od jej založenia uvedený L.. Vyššie uvedená spoločnosť bola z obchodného
registra vymazaná ex offo dňom 30.6.2016.

21. V Obchodnom registri podľa zistení súdu nie je zapísaná žiadna spoločnosť s obchodným menom
Direct Real KP.

22. V Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v Oddieli: Sro, vo vložke č.: 44628/B, je
zapísaná spoločnosť s obchodným menom Direct Real, spol. s r.o., so sídlom Žitná 1, Bratislava 831

06 (od 30.12.2009), IČO: 36739448, s dňom zápisu 14.2.2007. Ako jediný spoločník v tejto spoločnosti
vystupujeodjejzaloženiaspoločnosťMc.FarlowGroupspol.sr.o.,sosídlomvBratislaveaakokonatelia
T.23. Dňa 8.8. 2011 uzavrela spoločnosť Mc. Farlow Group spol. s r.o., so sídlom v Bratislave ako
franšízor so spoločnosťou Agentúra KPromotion s.r.o., so sídlom v Prievidzi ako franšízant franšízovú
(licenčnú) zmluvu, podľa ktorej Agentúra KPromotion s.r.o. mala mať obchodné označenie v systéme
Directreal KP. Podľa Preambuly zmluvy sú realitné kancelárie Direct Real povinné prezentovať svoje

podnikanie a vystupovať navonok pod obchodným menom a značkou „Direct Real“, ........., pričom k
označeniu Direct Real sú povinné používať svoj rozlišovací dodatok.

24. Písomným podaním zo dňa 16.11.2016 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že žalobcovia navrhujú
za použitia ustanovenia § 139, § 140 ods. 2 a nasledujúcich ust. CSP zmenu žaloby z dôvodu doplnenia

skutočností tvrdených v žalobe v dôsledku oboznámenia sa s trestným spisom sp. zn. 1T/57/2015.
Uviedla, že žalobcovia žalobu zdôvodnili neplatnosťou právneho úkonu - RZ uzatvorenej medzi stranami
sporu dňa 2.2.2012 a tým svoje právo na vrátenie sumy 2.000 eur odvodzovali ustanovením § 451
Občianskeho zákonníka, t.j. bezdôvodným obohatením na strane žalovaného v neprospech žalobcov.
Žalobcovia na tomto dôvode svojej žaloby zotrvávajú, avšak v súvislosti so skutočnosťami a dôkazmi

uvedenými v trestnom spise sp. zn. 1T/57/2015 dopĺňajú svoje dôvody aj o právo na náhradu škody
vo výške 2.000 eur, ktorá im bola spôsobená zavinením žalovaného. V tejto súvislosti poukazujú na
to, že napriek tomu, že žalovaný bol v trestnom konaní sp. zn. 1T/57/2015 vo veci pre prečin podvodu
rozsudkom zo dňa 26.10.2015 oslobodený spod obžaloby, neznamená to, že nebol zodpovedný
z občianskoprávneho hľadiska za škodu, ktorú spôsobil svojím zavineným konaním žalobcom ako

poškodeným. Žalovaný ako konateľ spoločnosti Agentúra KPromotion s.r.o. si počínal nedbanlivo,
pretože pri vzniknutom zmluvnom vzťahu medzi stranami sporu v RZ zo dňa 2.2.2012 nesprávne uviedol
základné údaje o spoločnosti, ktorej je konateľom, hoci ako konateľovi mu má byť jednoznačne známe,
aké má byť v písomných zmluvných stranách označenie s.r.o. ako zmluvnej strany vo vzťahu k tretím
osobám v súlade s § 3a Obchodného zákonníka. Svojím konaním spôsobil taký následok, že žalobcom

nebolo zrejmé správne označenie zodpovedného subjektu v žalobe o zaplatenie žalovanej sumy, od
ktorého by si mohli vymáhať jej zaplatenie a medzitým došlo k uplynutiu premlčacej lehoty na podanie
žaloby proti spoločnosti, ktorá správne mala byť uvedená v RZ, od ktorej si podľa vyjadrenia žalovaného
mali vymáhať sumu 2.000 eur. O tejto skutočnosti sa žalobcovia dozvedeli až z rozsudku v trestnom
konaní a následne z trestného spisu, teda až v čase, keď ich právo na vymáhanie sumy 2.000 eur od

spoločnosti Agentúra KPromotion s.r.o. bolo premlčané. Porušenie právnej povinnosti žalovaného - v
rozpore s § 3a Obchodného zákonníka, je v príčinnej súvislosti so vznikom škody žalobcom. Chybné a
zavinené konanie žalovaného vidia žalobcovia tiež v tom, že s poukazom na obsah trestného spisu mal
žalovaný na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 15.10.2010 vystupovať pod obchodným
menom zastúpeného a na účet zastúpeného Direct Real spol. s r.o. s uvedeným IČA tejto spoločnosti

a na základe franšízovej (licenčnej) zmluvy zo dňa 8.8.2011 mal vystupovať pod svojím obchodným
menom a svojím IČO-m pod ochranou známkou ,,Direct Real“ s rozlišovacím dodatkom KP. RZ medzi
stranami sporu bola uzatvorená so spoločnosťou Direct Real KP s uvedeným IČO: 46253068, pričom
v rozsudku OS Prievidza sp.zn. 1T/57/2015 na strane 3 je uvedené, že, „..... svedkyňa vysvetlila ako
mohlo dôjsť k zmene čísla na rezervačnej zmluve ....“ . Žalobcovia teda nemali ako zistiť, ktorý údaj v

označení zmluvnej strany na strane sprostredkovateľa v RZ je správny, keď aj zmluva je podpísaná -
riaditeľom DR KP, L. W.. Na základe uvedeného sú žalobcovia toho názoru, že na náhradu tejto škody sú
splnené všetky predpoklady, ktoré vyžadujú ustanovenia § 420 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka
a navrhujú, aby súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené v petite žaloby zo dňa 5.1.2016.

25. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 1T/57/2015-329 zo dňa 26.10.2015 bol obžalovaný L.
W. oslobodený podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku spod obžaloby pre trestný čin podvodu podľa §
221 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že ako realitný maklér pod obchodným menom
Direct Real KP so sídlom G. Švéniho 10D, 971 01 Prievidza, IČO: 46253068, s poškodenou T. C. najskôrdňa 1.2.2012 a následne aj 2.2.2012 ohliadol nehnuteľnosť na predaj a to rodinný dom na ulici W. č.
7, v V., následne s ňou k predmetnej nehnuteľnosti spísal rezervačnú zmluvu zo dňa 2.2.2012, o ktorú
mala záujem a podľa tejto rezervačnej zmluvy od nej prevzal peniaze vo výške 2.000 eur ako rezervačný

poplatok, pričom táto zmluva bola uzatvorená pod neexistujúcim obchodným menom Direct Real KP,
teda predstieral určité skutočnosti, ktoré boli v rozpore so skutočným stavom, čím spôsobil poškodenej
škodu vo výške 2.000 eur. Súčasne podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodení žalobcovia boli
odkázaní s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie.

26. Z obsahu trestného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/57/2015 vyplynulo, že žalovaný tvrdil,
že pracoval pre Agentúru KPromotion s.r.o. vo firme Direct Real KP ako realitný maklér. Bol oslovený
žalobkyňou v 1. rade, ktorá chcela kúpiť rodinný dom v Handlovej, ktorý s ňou išiel aj ohliadnuť. Išlo o
dvojdom, v ktorom bývala aj priateľka T. Dom sa jej páčil, preto ho žiadala, aby jej dom rezervoval, s
tým, že sa chce poradiť s manželom. Povedal jej, že rezervácia je 2.000 eur a že dom jej zarezervuje
do doby, pokým sa s manželom poradí a v prípade, že sa jej manželovi rodinný dom nebude páčiť, že

jej rezervačný poplatok vráti. Neskôr za ním prišla žalobkyňa v 1. rade, že chce predať byť, z dôvodu
ktorého spísali ďalšiu zmluvu. V ďalšom období ho žalobkyňa kontaktovala z dôvodu, že si rodinný dom
chcel prezrieť aj jej manžel, čo mu bolo umožnené, dom sa mu páčil. V priebehu trestného konania tvrdil,
že žalobkyni hovoril, že dom má ťarchu vo výške 100 eur. Žalobkyňa rezervačný poplatok aj zaplatila,
neskôr od RZ odstúpila ako aj od predaja bytu, pričom zistil, že byt si predala sama. Uviedol tiež, že

pri práci mu pomáhala manželka, a pretože si neporozumel s firmou, ktorá ho zamestnávala, skončil s
ňou spoluprácu a následne mu bol zamedzený prístup do systému spoločnosti. Potvrdil, že žalobkyňa
ho vyzývala na vrátenie rezervačného poplatku, na čo však nemala nárok, pretože sama bezdôvodne
odstúpila od zmluvy. V priebehu trestného konania mal žalovaný záujem sa so žalobcami dohodnúť a bol
ochotný v záujme ukončenia jeho trestného stíhania sumu 1.000 eur, resp. i sumu 2.000 eur im zaplatiť

(zápisnica z 3.12. 2012).

27. Z výpovede žalobkyne v 1. rade v rámci trestného konania mal súd zistené, že dňa 1.2.2012 bola na
návšteve u svojej známej v jej časti dvojdomu, pričom vedľa na plote bol oznam, že druhá časť dvojdomu
je na predaj. Dom sa jej páčil, preto zatelefonovala na tel. číslo, ktoré tam bolo uvedené a ozval sa jej

žalovaný. Dom si s ním bola pozrieť, páčil sa jej, manžela však v tom čase doma nemala. Na druhý
deň spolu so žalovaným si nehnuteľnosť bola opäť pozrieť, spísala so žalovaným RZ a ešte v ten deň
zaslala na účet sumu 2.000 eur. Žalovanému tvrdila, že je potrebné, aby si nehnuteľnosť prezrel aj jej
manžel, s čím žalovaný súhlasil a uviedol jej, že keď sa jej manželovi rodinný dom nebude páčiť, že
jej rezervačný poplatok vráti. S manželom si boli opätovne nehnuteľnosť pozrieť, dom sa páčil aj jej

manželovi a žalovanému povedali, že dom odkúpia ak sa im podarí vybaviť úver. Uviedla tiež, že na
Mestskom úrade v Handlovej zistili, že dom má ťarchu, preto volala žalovanému, že odstupuje od RZ.
Žalovaný jej viackrát sľuboval vrátenie peňazí, k čomu však nedošlo.
28. Obdobne v rámci trestného konania vypovedal aj žalobca v 2. rade s tým, že žalovaný jemu a jeho
manželke mal povedať, že na dome je nejaká ťarcha. Potvrdil, že žalovanému uviedol, že nehnuteľnosť

kúpia, ak si vybavia úver. Následne potom s manželkou išli za odhadcom, a tento im povedal, že
vzhľadom na vek nehnuteľnosti bude ťažké úver vybaviť. Následne z dôvodu, že nehnuteľnosť mala
ťarchu a že úver by nevybavili, volal žalovanému, že odstupujú od zmluvy a žiadal vrátiť 2.000 eur.
Uviedol tiež, že keby sa odhadca nebol takto vyjadril, že úver nevybavia, a že on bol doma málo, boli
by predmetnú nehnuteľnosť kúpili. Tiež uviedol, že mu žalovaný viackrát hovoril, že peniaze vráti, čo sa

však nestalo. Je pravda, že žalovaný mal predať ich byt, k čomu však nedošlo, tento byt vymenili za inú
nehnuteľnosť prostredníctvom inej realitnej kancelárie.

29. V zápisnici o trestnom oznámení žalobkyňa v 1. rade uviedla, že sa k trestnému konaniu pripája
a škodu, ktorá jej bola spôsobená, si bude uplatňovať k náhrade u páchateľa. Obaja žalobcovia sa

následne pred vyšetrovateľom opätovne vyjadrovali, že sa k trestnému konaniu pripájajú a žiadajú
náhradu vzniknutej škody (č. l. 73, 75, 80, 82 vyšetrovacieho spisu).

30. Z výpovede svedkyne T. dcéry žalobcov, v rámci trestného konania, vyplynulo, že pri jednaniach so
žalovaným prítomná nebola. Vie, že bola zložená suma 2.000 eur a uzavretá dohoda, že keď žalobcovia

odstúpia od zmluvy, žalovaný im peniaze vráti. Písali žalovanému, že odstupujú od zmluvy, dôvod tam
neuviedli.31. Svedkyne O. rámci trestného konania vo svojej výpovedi uviedli, že v roku 2011 pracovali v realitnej
kancelárii Direct Real KP pod vedením žalovaného ako maklérky. Predtým boli na školení, kde im
bolo povedané, pod akým názvom majú vystupovať, boli oboznámené, ako majú vypracovávať zmluvy,

uviedli tiež, že boli vypracovávané rezervačné zmluvy, a keď rezervant bezdôvodne odstúpil od zmluvy,
tak rezervačný poplatok zostával v spoločnosti. Označenie Direct Real KP používali celý čas, počas
pôsobnostiprežalovaného.ŽiadalichotopánW..O.tiežuviedla,žezmluvumalaakomaklérkauzavretú
s Direct Real KP. Pre Agentúru KPromotion nepracovala. Ak klient počas doby rezervácie rezervovanú
nehnuteľnosť nekúpi, poplatok zostáva rezervačný poplatok realitnej kancelárii, ide o storno poplatok. T.

C. tiež uviedla, že označenie Direct Real KP v rezervačných zmluvách uvádzali po celý čas, čo pracovali
pre p. W., tak boli školení, tak to od nich požadoval pán Kakaš. Ak išlo o bezdôvodné odstúpenie od
zmluvy, rezervačný poplatok sa klientovi nevracal.

32. Svedkyňa U. W., manželka žalovaného, mala vedomosť o tom, že žalobkyňa v 1. rade si bola so
žalovaným predmetnú nehnuteľnosť pozrieť, že sa jej dom páčil, že bola spísaná RZ a že žalobcom

bolo povedané, že na nehnuteľnosti viazne ťarcha. Predmetnú zmluvu vyhotovila ona. Uviedla tiež, že
spoločnosťou KPromotion s.r.o. boli všetci vyškolení tak, že majú vystupovať pod obchodným menom
Direct Real KP, na čo od predmetnej spoločnosti dostali aj reklamné predmety. Vysvetlila tiež, ako mohlo
dôjsť k zmene IČO na RZ. Vyjadrila sa tiež k tomu, ako zaznamenávali zmluvy do systému. Jednoznačne
poprela, že by žalovaný poškodeným hovoril, že im rezervačný poplatok kedykoľvek vráti. Mohol im to

hovoriť len na začiatku, a to len v tom prípade, ak by sa žalobcovi v 2. rade nehnuteľnosť nepáčila. Všade
vystupovali ako Direct Real KP, pričom každé reklamné a marketingové aktivity podliehali schváleniu
centrály v Bratislave. Takto boli preškolení ešte pred podpísaním zmluvy o obchodnom zastúpení, takisto
sa pracovalo aj pod franžízovou zmluvou. Nemohli sa označovať inak, pretože by dostali pokutu. Išlo o
maximálne úsilie centrály spropagovať spoločnosť Direct Real. To, že sa takto označovali a aj sa mali

označovať, preukazovala mailovou komunikáciou so spol. Panox s.r.o..

33. Z výpovede svedka T. v rámci trestného konania vyplynulo, že je konateľom spoločnosti Direct
Real so sídlom v Bratislave. Žalovaný pracoval v spoločnosti od roku 2010 do 25.3.2012, kedy mu
bola daná výpoveď. Uviedol, že predmetnú zmluvu, ktorú uzavrel so žalobkyňou v 1. rade, nedal do

systému. Podľa jeho názoru žalovaný mal rezervačný poplatok žalobcom vrátiť. Vyjadril sa ku školeniam
a k manuálu, resp. ako mal žalovaný pri uzatváraní zmlúv postupovať. Potvrdil, že vizitky a reklamný
materiál žalovanému dodávala spoločnosť Panox, ktorej je majiteľom. Je pravda, že v prípade, že
niekto bezdôvodne odstúpil od zmluvy, rezervačný poplatok sa nevracal. Direct Real je franšízová
sieť realitných kancelárií, vystupujúcich pod spoločným názvom. Všetky kancelárie majú samostatnú

právnu subjektivitu, vlastníctvo a podnikajú samostatne. To je princípom franšízovho podnikania.
Obchodné meno Direct Real je registrovaná obchodná známka a v zmysle franšízovej zmluvy franšízor
udeľuje právo využívania tejto obchodnej značky alebo obchodného mena jednotlivým franšízantom.
Webové sídlo Direct Real je vlastníctvom franšízora MC.Farlow group s.r.o., a nie je vlastníctvom
Direct Real s.r.o.. Direct Real KP je len rozlišovacím dodatkom. Direct real je členom slovenskej a

európskej franchizovej asociácie. Na rezervačnej zmluve malo byť uvedené Agentúra KPromotion s.r.o.
a rozlišovací dodatok Direct Real KP.

34. Z výpovede svedkyne R. v trestnom konaní mal súd zistené, že bola vlastníčkou jednej časti
nehnuteľnosti, ktorú druhú časť (dvojdom) mal žalovaný predať žalobcom. Telefonovala jej žalobkyňa,

informovala sa ohľadne tohto predaja. Ona jej povedala, že na nehnuteľnosti je ťarcha ešte z prvej
kupónovej privatizácie, na čo jej žalobkyňa povedala, že táto ťarcha sa zaplatí z kúpnej ceny.

35. V odôvodnení trestného rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 1T/57/2015-329 súd uviedol, že
vykonaným dokazovaním mal preukázané, že tvrdenia prokurátora, že žalovaný uzatvoril zmluvu so

žalobkyňou pod neexistujúcim obchodným menom Direct Real KP sa nezakladá na pravde, pretože
ako to vyplýva z výpovede žalovaného, svedkov T. L., T. C., U. W., O. Y. a takisto listinnými dôkazmi,
mal súd preukázané, že práve pod takýmto obchodným menom mal žalovaný konať. Je síce pravda,
že v RZ došlo k uvedeniu nesprávneho dátumu uzatvorenia zmluvy, resp. uvedenia IČ-a obchodnej
spoločnosti, avšak tieto skutočnosti objasnila vo svojej výpovedi svedkyňa U. W.. V danom prípade

nebolo preukázané, že by žalovaný nejakým úmyselným konaním od poškodených vylákal rezervačný
poplatok, čo vyplýva zo svedeckých výpovedí, keď aj samotní poškodení (žalobcovia) vo svojich
výpovediachuviedli,žechcelikúpiťpredmetnúnehnuteľnosť,avšakvzhľadomnanedostatokfinančných
prostriedkovjunebolischopníkúpiť.AjzvýpovedisvedkovT.C.,U.W.,T.L.,O.Y.vyplýva,žespoločnosťmala určené, že rezervačný poplatok sa nevracia vtedy, keď niekto odstúpi od rezervačnej zmluvy
bezdôvodne. Súd vyslovil právny záver, že ide o občiansko-súdny spor, t.j. o spotrebiteľský spor a teda
o to, či stanovený rezervačný poplatok je v súlade so zákonom.

36. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní pred súdom poukázala na to, že žalovaný vystupoval
ako riaditeľ Direct Real KP, pod takýmto obchodným menom uzatvoril aj RZ a podpísal ju ako L. W.,
riaditeľ Direct Realu KP. Žalobcovia nemohli vedieť, na aké číslo účtu platiť rezervačný poplatok, nemali
vedomosť, komu patrí číslo účtu. V každom prípade žalovaný ako konateľ ním uvádzanej agentúry KP

uviedol žalobcov do omylu pri označení právneho subjektu, s ktorými žalobcovia uzatvárali zmluvu. Pod
označením Direct Real KP uzatváral žalovaný iné zmluvy, konkrétne s žalobcami uzatvoril zmluvu o
sprostredkovaní predaja bytu, ktorý patril žalobcom. Poukázala na výpoveď svedka T. L. na hlavnom
pojednávaní v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 1T/57/2015, kde svedok T. L. okrem
iného uviedol, že žalovaný pracoval v spoločnosti Direct Real so sídlom v Bratislave do 25.3.2012,
kedy mu bola daná výpoveď. Predmetnú zmluvu, ktorú uzavrel s žalobcami nedal do systému a podľa

jeho názoru žalovaný mal rezervačný poplatok žalobcom vrátiť. V tejto súvislosti spochybnila tvrdenia
žalovaného v tom zmysle, že vystupoval ako zástupca Direct Real KP pod hlavičkou agentúry KP a
takisto, že žalobcovia platili peniaze na účet agentúry. Svedok L. vypovedal, že na rezervačnej zmluve
malo byť uvedené KPromotion označenie agentúra s.r.o. a pod ňou mal byť dodatok Direct Real KP a že
tedapokiaľvznikolzmluvnývzťah,mábyťuvedenésprávneoznačeniespoločnostiagentúryKPromotion

s.r.o. a skratka Direct Real KP sa mohla bežne používať v spotrebiteľských, ale nie v samotných
zmluvných vzťahoch. Príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním žalovaného videla v
tom, že žalovaný ako konateľ spoločnosti uviedol nesprávne označenie svojej spoločnosti. Z trestného
spisu zistila, že peniaze vo výške 2.000 eur boli použité aj na súkromný účel žalovaného. Podstatné je
to, že žalobcovia už aj v priebehu trestného konania nevedeli, kto by mal správne vystupovať na strane

žalovaného, či to bola agentúra KPromotion alebo Direct Real KP, tým došlo u nich k premlčaniu práva
na vymáhanie sumy 2.000 eur od agentúry KPromotion s.r.o. so sídlom v Prievidzi pod označením IČO.
Žalobkyňa v 1. rade bola vypočutá v trestnom konaní a počas tohto výsluchu nemala možnosť zistiť,
ktorý subjekt presne mal byť v RZ uvedený na strane sprostredkovateľa. Ona ako spotrebiteľ to z tohto
výsluchu nemala šancu ako zistiť. A rozsudok OS Prievidza jej bol doručený až v čase, keď bol nárok

vo vzťahu k Agentúre KPromotion s.r.o. už premlčaný. Čo sa týka samotného nároku na vrátenie sumy
2.000 eur, vychádzajú žalobcovia z doslovného znenia článku IV, v ktorom je uvedené, pokiaľ dôjde k
odstúpeniu od tejto zmluvy, je žalovaný povinný vrátiť tento poplatok v lehote do 30 dní od dňa doručenia
písomnej výzvy sprostredkovateľovi. Táto písomná výzva bola sprostredkovateľovi doručená. Pokiaľ sa
žalovaný vyjadruje v tom zmysle, že v zmysle bodu 6.3 tejto zmluvy sa dohodli na vylúčení platnosti

niektorých ustanovení Obchodného zákonníka, konkrétne § 351 ods. 2, je toho názoru, že vzhľadom
na to, že ide o spotrebiteľský vzťah medzi stranami sporu, tak v zmysle § 52 O.z. nasl. je vylúčené
použitie Obchodného zákonníka. Z článku IV RZ vyplýva, že RZ neobsahuje žiadne podmienky, za
ktorých je možné od nej odstúpiť, článok IV je sporne formulovaný, že v prípade odstúpenia od zmluvy sa
rezervačný poplatok vráti. Okrem toho žalovaný ani právnemu úkonu odstúpenia od RZ nič nenamietal.

37. Právny zástupca žalovaného počas celého konania zotrval na tom, že v RZ je správne označené
IČO, ktoré slúži na identifikáciu organizácie, ďalej je správne označené aj sídlo predmetnej agentúry
KPpromotion s.r.o. a takisto aj správne označenie zastúpenia konateľa tejto agentúry. Považoval za
veľmi podstatné pripojiť k spisu trestný spis sp. zn. 1T/57/2015, v ktorom je dôležitý a podstatný opis

skutkového stavu, za ktorého žalovaný používal v obchodnom styku označenie Direct Real KP, pričom
sa jednalo o agentúru KPromotion s.r.o., na ktorej účet aj predmetné peniaze boli žalobkyňou poukázané
z titulu rezervačného poplatku. Vzhľadom k tomu, že v záhlaví rezervačnej zmluvy okrem vadného
obchodnéhomena,všetkyostatnéúdajesúsprávne,čižeišlooúdajeKPromotions.r.o.,kamišlipeniaze,
mal za to, že žalovaný nie je pasívne legitimovaným účastníkom v tomto konaní. Ak sa v tejto veci niekto

bezdôvodne obohatil, tak to bola právnická osoba agentúra KPromotion s.r.o.. Ak by sa súd nestotožnil
s týmto názorom, a dospel by k záveru, že žalovaný je pasívne legitimovaným subjektom, má za to,
že sa jednalo o spotrebiteľský typ zmluvy, v ktorom sú premlčacie doby upravené ust. Občianskeho
zákonníka, kde subjektívna lehota je 2-ročná, a objektívna lehota je 3-ročná, s prihliadnutím na tieto
lehoty a celkový skutkový stav má za to, že nárok žalobcov je premlčaný v celom rozsahu a z tohto

dôvodu vzniesol námietku premlčania. Sú spoločnosti, ktoré majú registrovanú ochrannú známku na
Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, a tieto spoločnosti v prípade, že niekto si chce
od nich svojím spôsobom prenajať franšízu, to znamená práva plynúce s užívaním tejto ochrannej ich
známky, a takisto aj ich know-how ako vykonávať realitnú činnosť, tak s nimi tento subjekt AgentúraKPromotion s.r.o. uzavrie franšízovú zmluvu, pričom ale tento subjekt podniká sám na svoj účet, čiže v
tomto prípade agentúra Kpromotion s.r.o. podnikala sama na svoj účet, preto tam aj v RZ je uvedené
správne sídlo a aj IČO a aj konateľ a aj peniaze išli na účet spoločnosti Agentúra KPromotion s.r.o..

Spolupráca s Direct Real spočívala v tom, že ako to je vidieť na vizitke, používali logo spoločnosti Direct
Real, ktoré je registrované a takisto im Direct Real robil reklamu. A v tejto franšízovej zmluve je uvedené,
že má v obchodnom styku používať označenie Direct Real KP. Filozofia spočíva v tom, že vo verejnej
mienke z hľadiska celoslovenského pôsobenia v podstate je tlačené do popredia nejaké logo spojené
s realitnou činnosťou, ktoré garantuje kvalitu, pričom subjekty, ktoré toto logo používajú, podnikajú vo

svojom mene na svoj účet, čiže podnikajú ako samostatné právne subjekty, a v podstate agentúra
KPromotion s.r.o. podniká ako samostatný subjekt a tým, že mala franšízovú zmluvu, používala dizajn,
manuál Direct Real a ochrannú známku Direct Real. Nespochybnil, že žalobcovia odstúpili od RZ, ktorá
písomnosť bola žalovanému doručená hneď, ako odstúpenie zo strany žalobcov bolo realizované. Čo
sa týka zmeny žalobného titulu z dôvodu bezdôvodného obohatenia na náhradu škody, vzniesol taktiež
námietku premlčania ohľadne uplatneného nároku na náhradu škody žalobcami voči žalovanému.

Poukázal na článok VI. bod 6.3 RZ, podľa ktorého zmluvné stany sa dohodli na vylúčení platnosti ust.
§ 351 ods. 2 Obchodného zákonníka v planom znení, čiže úmyslom zmluvných strán a prejavom ich
vôle pri dojednávaní konkrétnej zmluvy bolo, že ak niektorý účastník odstúpi od RZ, druhý účastník mu
nevráti ním poskytnuté plnenie, čo je aj logické z hľadiska skutkového stavu, za ktorého bola zmluva
uzatváraná, pretože rezervačná zmluva v realitnom obchodovaní sa považuje za vážny prejav vôle kúpiť

nehnuteľnosť, ktorou si záujemca o kúpu nehnuteľnosti počas dohodnutej doby rezervácie zabezpečí,
že nehnuteľnosť nebude ponúknutá na predaj tretej osobe, s tým, že sa rezervačný poplatok nevracia, čo
je prejavom kompenzácie pre realitnú kanceláriu z dôvodu, že táto počas doby rezervácie nehnuteľnosti
nepredáva, blokuje ju v prospech záujemcov o kúpu. To, čo tvrdia žalobcovia, že odstúpením od RZ im
má byť bez akéhokoľvek dôvodu vrátený rezervačný poplatok, pravda nie je, pretože by potom nemalo

význam uzatvárať RZ. Zo svedeckých výpovedí v trestnom konaní vyplynulo, že keď sa žalobca v 2. rade
vrátilzozahraničia, bolsiobzrieťnehnuteľnosť,súhlasilsjejkúpou,následnevšakbolvbankeazistil,že
žalobcom nevychádza financovanie danej nehnuteľnosti, pretože znalec mu povedal, že nehnuteľnosť
neohodnotí na takú sumu, aby im banka poskytla hypotekárny úver zabezpečený záložným právom k
tejto nehnuteľnosti v takej výške, aby mohli prefinancovať prostredníctvom úveru kúpnu cenu. A toto bol

základný spúšťací mechanizmus, dôvod, prečo začali žalobcovia hľadať riešenie, ako od RZ odstúpiť
a pokúšali sa získať 2.000 eur od žalovaného v trestnom konaní, v ktorom konaní bol žalovaný najprv
stíhaný za spreneveru, potom to bolo zastavené, následne bol stíhaný za podvod, v súvislosti s čím ho
Okresný súd Prievidza oslobodil spod obžaloby. Žalobcovia nemali dostatok vlastných zdrojov, z tohto
dôvodu si nehnuteľnosť zarezervovali s tým, že počas doby rezervácie si vybavovali financovanie v

banke, toto im však nevyšlo a z toho dôvodu nedošlo k vyplateniu ani jestvujúcej ťarchy vedenej na
liste vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Tvrdenie, že niekto nepozná list vlastníctva k nehnuteľnosti,
ktorúsizáväznerezervuje,jeprávneirelevantné.Zastávanázor,žežalobcovianemajúnároknavrátenie
sumy 2.000 eur ani od žalovaného, ani od Agentúry KPromotion s.r.o., pretože rezervačný poplatok
2.000 eur slúžil na zabezpečenie budúcej kúpy nehnuteľnosti a z dôvodov na strane žalobcov nedošlo

k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. Už v trestnom konaní bolo jasne preukázané, na akom skutkovom
základe sa strany dojednali vo vzťahu k vráteniu rezervačného poplatku, bolo uvedené, že ak sa vráti
žalobca v 2. rade zo zahraničia a uvedie, že má záujem o predmetnú nehnuteľnosť, tak sa rezervačný
poplatok už nebude vracať. Takto sa aj stalo, a ak by sa vychádzalo z tvrdenia žalobcov, že pokiaľ dôjde
k odstúpeniu od zmluvy, je sprostredkovateľ povinný vrátiť záujemcovi poplatok do 30 dní a bolo by

prípustné odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu, tak nemá význam uzatvárať rezervačnú zmluvu,
pretože realitná kancelária nemá žiadnym spôsobom garantované svoje záujmy, že záujemca o kúpu
skutočnenehnuteľnosťkúpi,pretoževtomtoprípadeneexistuježiadnasankciavovzťahukrezervantovi,
záujemcovi o kúpu. V RZ nie sú dojednané ustanovenia o možnosti odstúpenia od RZ a teda má
pochybnosti aj v tom, či žalobcovia mohli vôbec od RZ odstúpiť. Podľa jeho názoru je odstúpenie od

RZ neplatné. Považuje za irelevantné vyviňovať sa o nevedomosti ťarchy v článku I bod 1.5. RZ, kde
bola dojednaná budúca kúpna cena vo výške 42.000 eur. Keby boli kupujúci zaplatili 42.000 eur, z tejto
kúpnej ceny by bola priamo na účet záložného veriteľa vyplatená aj ťarcha a nehnuteľnosť by žalobcovia
nadobudli do vlastníctva bez ťarchy. Pokiaľ žalovaný ponúkal 1.000 eur žalobcom na polícii, bol pod
tlakom trestných stíhaní, policajt ho uisťoval, že ak zaplatí, ak sa dohodne so žalobkyňou v 1. rade, tak

bude konanie voči nemu zastavené.

38. Žalobkyňa na pojednávaní tvrdila, že predmetná časť dvojdomu, v ktorom bývala aj jej kamarátka,
bol ponúkaný na predaj a páčil sa jej. Na plote bol plagát a na to číslo zavolala. Ozval sa jej pánW., dom si prezrela, páčil sa jej, v ten istý deň zaplatila rezervačný poplatok 2.000 eur na číslo účtu
v banke, ktoré jej poskytol žalovaný. Jej manžel si spolu s ňou a žalovaným dom pozrel až následne.
Žalovaný sa im predstavil ako realitný maklér tej spoločnosti, čo je uvádzaná na listinách, vystupoval

ako zástupca spoločnosti so sídlom v Bratislave. Pán W. sa im predstavoval svojím menom, s tým,
že zastupuje konkrétnu spoločnosť, nepredstavoval sa im ako riaditeľ nejakej spoločnosti. Rezervačnú
zmluvu si pred jej podpisom prečítala. Chce, aby jej žalovaný vrátil 2.000 eur, pretože žalovaný jej sľúbil,
že keď odstúpia od zmluvy, peniaze jej na účet vráti. Žalovaný im vrátenie peňazí opätovne sľuboval,
sľub však nedodržal. Išlo o telefonický kontakt, v telefonickom kontakte bol so žalovaným najmä jej

manžel. Žalovanému verila. Z dôvodu, že poznala pani, ktorá býva v druhej časti dvojdomu, nežiadala
žalovaného o predloženie konkrétnych písomností, z ktorých by bolo možné zistiť aj tú skutočnosť, že
na nehnuteľnosti viazne nejaká ťarcha. O ťarche viaznúcej na nehnuteľnosti sa dozvedela, keď bola
na „Národnom výbore“. Až potom kamarátke telefonovala a táto jej potvrdila, že je to pravda.

39. Žalobca v 2. rade na pojednávaní pred súdom potvrdil, že výpoveď jeho manželky je pravdivá. V

čase, keď sa mala RZ uzavrieť, vykonával prácu v zahraničí, manželka mu telefonovala, že predmetný
dom by mohli kúpiť. Manželke povedal, že súhlasí s rezervačným poplatkom 2.000 eur s tým, že ak
by od zmluvy odstúpili, aby im predmetné peniaze boli vrátené. Jeho manželka to následne tlmočila
žalovanémuaRZbolauzavretá.Keďprišieldomov,išielsispolusmanželkoupozrieťdom.Otvorilimpán
W.. Vedľa bývala manželkina kamarátka. „Dom si pozreli a išiel zistiť, aká je situácia v banke“. Hotovosť

nemali, mali však záujem predať svoj byt. Išiel ešte aj na mestský úrad, „kde je odhadca“, u ktorého
chcel zistiť, či vzhľadom na cenu predmetnej nehnuteľnosti by im banka poskytla úver, z ktorého by
kúpu nehnuteľnosti financovali. „Odhadca bol aj pozrieť dom, aj mu povedal, že bude problém konkrétnu
sumu, úver od banky dostať, jednalo sa o sumu cca 40.000 eur“. Takisto ho upozornil, že na predmetnom
dome je ťarcha, na čo ich žalovaný neupozornil, nevedeli o tom. Od RZ nakoniec odstúpili z dôvodu,

že od banky nedostali v súvislosti s kúpou nehnuteľnosti úver a takisto z dôvodu, že na predmetnej
nehnuteľnosti viazla ťarcha. Podľa RZ im aj tak rezervačný poplatok mal byť do 30 dní po odstúpení
od zmluvy vrátený. Bol v opakovanom telefonickom kontakte so žalovaným, ktorý sľuboval, že peniaze
im vráti. Čakali 30 dní, na účet im však žiadne peniaze neboli poukázané, preto sa snažil žalovaného
znovu kontaktovať, tento sa však už zatajoval, potom dvihla telefón nejaká pani a tvrdila, že je žalovaný

v zahraničí, že keď príde, peniaze im budú zaslané na účet, čo sa ale nestalo.

40. Žalovaný na pojednávaniach pred súdom tvrdil, že je naozaj pravda, že sa so žalobkyňou dohodol,
že si táto rezervuje predmetnú nehnuteľnosť vkladom sumy 2.000 eur na účet. Žalobkyňa chcela,
aby si nehnuteľnosť prišiel ešte pozrieť jej manžel, ktorý vtedy nebol doma s tým, že ak sa žalobcovi

nehnuteľnosť nebude páčiť, peniaze (rezervačný poplatok) sa žalobkyni vrátia. Žalobca sa po asi 3
týždňoch vrátil a povedal, že ,,do toho ide“. Tým bola pre neho vec vybavená. Žalobcovia mu podpísali
takisto aj výhradné zastúpenie v súvislosti s predajom ich bytu. V priebehu pár dní prišli s tým, že si dom
vymenili za byt s niekým iným a hľadali všetky možné spôsoby, ako odstúpiť od rezervačnej a takisto aj
od zmluvy o sprostredkovaní predaja bytu. Nepamätal sa, v akom období to bolo, keď chceli žalobcovia

odstúpiť od RZ. Aj dcéra žalobcov mu telefonovala s tým, že chcela vedieť, aké sú možnosti dohodnutia
sa o odstúpení od RZ. Povedal im, že musia zaplatiť zmluvnú pokutu. Následne sa mu už potom viac
neozvali. Poukázal aj na to, že inej záujemkyni o kúpu toho istého domu bol rezervačný poplatok vrátený.
Nespochybnil, že žalobcovia zaplatili rezervačný poplatok v súvislosti so zamýšľanou kúpou domu vo
výške 2.000 eur a ani to, že v RZ je uvedené nesprávne obchodné meno sprostredkovateľa. Dôvod je

ten, že on, ako konateľ agentúry KPromtion s.r.o. mal spísanú platnú franšízovú zmluvu so spoločnosťou
Direct Real Slovensko, kde mal výhradné právo zastúpenia v regióne Prievidza v zastúpení Direct Real
Slovensko a v tejto zmluve mali aj dané ako sa majú predstavovať. V jeho prípade to bolo Direct
Real KP a mal za povinnosť toto označenie používať aj ako značku na vizitkách, na reklamách, resp.
na panely, ktorý takisto žalobkyňa videla. Tak potom aj konal. V predmetnej zmluve vystupoval ako

sprostredkovateľ v zastúpení pri podpise zmluvy Direct Real v meste Prievidza a ako konateľ spoločnosti
Agentúra KPromotion s.r.o., ktorá bola majiteľom účtu a táto agentúra sprostredkovala v podstate aj
všetky konkrétne obchodné prípady pod značkou Direct Real. Dá sa povedať, že vo vzťahu k žalobkyni
vystupoval v tomto konkrétnom prípade ako zástupca Direct Real a takisto aj ako zástupca spoločnosti
Agentúra KPromotion s.r.o.. Pokiaľ ide o subjekt Direct Real KP uvedený v rezervačnej zmluve, takýto

subjekt v skutočnosti neexistuje, je to obchodný názov, je registrovaný len na základe franšízovej zmluvy.
Nepamätal sa na to, že by bol v kontakte s žalobcom v 1. rade po uzavretí RZ. Dcéra žalobcov mu
ponúkala nejakú satisfakciu za vyrovnanie, nedohodol sa však s ňou. RZ vyhotovila jeho manželka.
Nevylúčil to, nepamätal sa však, že by bol v minulosti v telefonickom kontakte s žalobcom ohľadnevrátenia rezervačného poplatku, resp. že by bol jemu alebo jeho manželke ohľadne vrátenia poplatku
niečo sľúbil, na polícii v Handlovej však žalobcom ponúkol možnosť dohody, a síce, že žalobcom zaplatí
vzáujmeurovnaniasporu1.000eur,sčímžalobkyňanesúhlasila.Tvrdil,ževskutočnostimalvystupovať

pod tým obchodným menom, ktoré je uvedené aj v RZ zo dňa 2.2.2012. Žalobcovia si mali vrátenie
sumy 2.000 eur uplatniť od Direct Real KP tak, ako je to uvedené v RZ. Obdobne vystupoval i v iných
zmluvných vzťahoch, mal takýchto predajov úspešných desiatky, jedine v tomto konkrétnom prípade
bol problém. Vždy hovoril klientom pri hradení zálohy, že účet je na spoločnosť Agentúry KPromotion
s.r.o. a nepochybuje, že to povedal i v tomto konkrétnom prípade, nikdy pred tým s tým ani problémy

neboli. To, že zmluva nebola uvedená v systéme, nie je pravda, vždy tam všetko vkladali, ale pretože
si jeho manželka v tej dobe otvorila vlastnú realitnú kanceláriu, začali pracovať spolu a on od Agentúry
KPromotion s.r.o. odišiel. RZ si agentúra mohla zo systému vymazať. RZ bola označená tak, ako bola
označená z dôvodu, že boli tak školení. A pokiaľ pán L. v rámci svojej výpovedi v trestnom konaní
povedal, ako majú byť zmluvy označené, naučili sa to až následne, po ich súdnych sporoch. Potvrdil,
že odstúpenie od RZ mu bolo doručené vo februári roku 2012. Počas doby rezervácie predmetného

domčeka boli žalobcovia v kontakte telefonicky s pani Y., ktorá to sama priznala v trestnom konaní, ona
o ťarchách viaznúcich na nehnuteľnosti vedela, jednala sa so žalobkyňou o predpise energií, a preto
musela vedieť o ťarche viaznúcej na nehnuteľnosti aj žalobkyňa.

41. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý

nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

42. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

43.Podľa§491ods.2Občianskehozákonníka,nazáväzkyvznikajúcezozmlúvvzákoneneupravených
treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje
inak.

44. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že
bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

45. Podľa § 644 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá

zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

46. Podľa § 650 veta prvá Obchodného zákonníka, zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá
je predmetom sprostredkovania, nie je uzavretá v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní.

47. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

48. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

49. Podľa § 456 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal.

50. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

51. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.52. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

53. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

54. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

55. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

56. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

57. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

58. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

59. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

60. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické
osoby.

61. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

62. Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného registra, pričom môžu
nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do obchodného registra. Právnické osoby majú
svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení. Rovnako musí byť určené pri ich vzniku aj sídlo.

63. V RZ, podpísanej dňa 2.2.2012 (zo zhodných tvrdení strán sporu v priebehu konania vyplynulo, že
k podpisu zmluvy v skutočnosti nedošlo dňa 2.2.2011 tak, ako je to uvedené v predmetnej zmluve), nie
je podľa právneho názoru súdu presne, jasne a určite označený sprostredkovateľ, pretože právnická
osoba s označením obchodného mena ,,Direct Real KP“ neexistuje a ani v minulosti neexistovala (viď
výpis z obchodného registra). Sídlo uvedené pri vyššie uvedenom subjekte v RZ (G. Švéniho 10D, 971

01 Prievidza), aj IČO (46253068) v skutočnosti patria spoločnosti Agentúra KPromotion s.r.o., ktorej
štatutárnym zástupcom v čase podpisu RZ bol žalovaný. Podľa článku II. bodu 2.2 RZ mala žalobkyňa
ako záujemca zaplatiť rezervačný poplatok vo výške 2.000 eur na číslo účtu 2918291453/0200, ktorý
účet vo VÚB banke v tom čase patril spoločnosti Agentúra KPromotion s.r.o.. S poukazom na ust. § 38
Občianskeho zákonníka, možno vyvodiť záver, že účastníkom právneho úkonu, RZ, bol žalovaný bez

právnej subjektivity.

64. Z vyššie uvedeného možno potom vyvodiť aj právny záver, že RZ, podpísaná dňa 2.2.2012 je v
zmysleustanovenia§38ods.1Občianskehozákonníkazmluvouabsolútneneplatnou,zdôvoduktorého
nebolo možné od tejto zmluvy ani odstúpiť (keďže nebola nikdy účinnou) a teda aj list žalobkyne zo

dňa 25.2.2012 vo veci odstúpenia od RZ, ktorý sa dostal do dispozičnej sféry žalovaného (v konaní to
potvrdil), nemohol spôsobiť žiadne právne účinky.65. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobkyňa v skutočnosti zaplatila rezervačný poplatok vo výške 2.000
eur na účet spoločnosti Agentúra KPromotion s.r.o.. Voči tejto spoločnosti sa preto žalobkyňa mohla
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to

až do výmazu vyššie uvedenej spoločnosti z obchodného registra (k výmazu došlo dňom 30.6.2016).

66. Pokiaľ sa v priebehu konania žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia istiny 2.000 eur aj z
titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, je potrebné uviesť, že žalovaný sa na úkor žalobkyni
bezdôvodne neobohatil, pretože peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur žalobkyňa neodovzdala

žalovanému a ani mu tieto nepreviedla na jeho účet (sumu 2.000 eur previedla na účet spoločnosti
Agentúra KPromotion s.r.o.).

67. V ďalšom priebehu konania, keďže žalobcovia si nárok na zaplatenie sumy 2.000 eur voči
žalovanému uplatňovala aj z titulu náhrady škody, bolo potrebné posúdiť, či žalobcom bola zo strany
žalovaného spôsobená škoda a vzhľadom na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania voči tomuto

nároku (na náhradu škody), predovšetkým to, či tento nárok je, resp. nie je premlčaný.

68. Prípadom konania, v rámci ktorého dochádza k zastaveniu plynutia premlčacej doby je i tzv.
adhézne konanie (§ 46 Trestného poriadku), teda konanie o náhradu škody v rámci trestného konania.
Riadnym uplatnením nároku na náhradu škody v adhéznom konaní, ktoré by malo za následok

spočívanie premlčacej doby nie je samotné podanie trestného oznámenia, ak neobsahuje požiadavku,
aby konkrétnej osobe bola uložená povinnosť na náhradu škody v určitej výške (Uz NS ČR z 24.5. 2006,
sp. zn. 25 Cdo 2478/2004). Vyjadrenie poškodeného v tom zmysle, že sa pripojuje k trestnému konaniu
s požiadavkou na náhradu škody, ak bude orgánmi činnými v trestnom konaní zistená a podobne,
nemožno považovať za riadne uplatnený nárok na náhradu škody, ak z neho nie je zrejmé, v akej aspoň

minimálnej výške má byť škoda spôsobená trestným činom uhradená (R 7/196-T).

69. Podľa právneho názoru súdu, nárok žalobcov (ktorí sú manželia, pričom rezervačný poplatok uhradili
zo svojich spoločných peňazí) na náhradu škody premlčaný nie je. Žalobkyňa totiž rezervačný poplatok

zaplatila na vyššie uvedený účet vyššie uvedenej spoločnosti dňa 2.2.2012. Následne dňa 12.6.2012
podala na žalovaného trestné oznámenie, pričom z tohto trestného oznámenia možno vyvodiť, že si
súčasne uplatnila u žalovaného nárok na vrátenie sumy 2.000 eur z titulu náhrady škody. V priebehu
trestného konania si nárok na náhradu škody vo výške 2.000 eur voči žalovanému uplatnil aj žalobca
v 2. rade, a to pri výsluchu dňa 2.9.2013. Obaja žalobcovia si nárok na zaplatenie náhrady škody voči

žalovanému riadne uplatňovali, a to až do skončenia trestného konania (trestný rozsudok Okresného
súdu Prievidza č.k. 1T/57/2015-329, zo dňa 26.10.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 3To/14/2016-345, zo dňa 15.6.2016, nadobudol právoplatnosť dňom 15.6.2016), v ktorom
konaní boli odkázaní so svojím nárokom na občianske súdne konanie, ktoré už v čase skončenia
trestného konania prebiehalo. Žalobu o zaplatenie sumy 2.000 eur s príslušenstvom voči žalovanému

z právneho titulu náhrady škody si teda žalobcovia v konaní uplatnili v čase plynutia premlčacej doby a
teda ich nárok na náhradu škody premlčaný nebol v dvojročnej subjektívnej a ani v trojročnej objektívnej
lehote podľa § 106 Občianskeho zákonníka.

70. Právna úprava zodpovednosti za škodu vychádza zo všeobecnej zásady občianskoprávneho deliktu.

Podľa nej každý, kto privodí vznik škody svojím protiprávnym a spravidla i zavineným konaním, je
povinný spôsobenú škodu nahradiť. Občianskoprávna úprava vychádza z toho, že spôsobenie škody
je nežiadúcim spoločenským javom, pretože žiadna náhrada za škodu nemôže privodiť stav, ktorý tu
bol pred vznikom škody. Preto v ust. § 415 Občianskeho zákonníka kladie dôraz na predchádzanie
škodám. Ide o zákonné vyjadrenie princípu generálnej prevencie, ktoré každému subjektu súkromného

práva ukladá povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku fyzických a právnických
osôb a k ujme na zdraví fyzických osôb. V ust. § 415 Občianskeho zákonníka je vyjadrená povinnosť
každého účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať škodám. Ide nielen o povinnosť dodržiavať
to, čo je ustanovené zákonom alebo zmluvou, ale aj o povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku
škodám (tzv. priorita prevencie). Z ust. § 415 treba, so zreteľom na naliehavý spoločenský záujem

predchádzať škodám, vyvodiť povinnosť počínať si podľa konkrétnych okolností natoľko obozretne,
aby sa nespôsobila škoda. Všeobecná prevenčná povinnosť je záväznou právnou povinnosťou. Jej
nedodržanie má pri splnení potrebných predpokladov (nedodržanie prevenčnej povinnosti, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti a zavinenie povinnéhosubjektu) za následok vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. K tomuto názoru dospela
aj súdna prax (napr. R16/1980, R 5/1981, R12/1986, R9/1992). Porušením prevenčnej povinnosti je
zároveň porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj v tomto prípade

musí byť protiprávne konanie preukázané poškodeným rovnako, ako vznik škody a príčinná súvislosť
(tzv. kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej
rozsahom, ako následkom týchto príčin. Dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu spočíva
na poškodenom. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym konaním odporcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti

znamená, že do celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré
sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najskôr treba zistiť, či škoda bola spôsobené v zmysle
občianskeho práva, potom treba zisťovať existenciu príčin vzniku škody. Súd konkrétne zisťuje, so
zreteľom na konkrétnu škodu, či niektorá z týchto skutočností bola príčinou vzniku škody a či skutočnú
škodu spôsobila. Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku všeobecnej právnej zodpovednosti za
škodu je zavinenie. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti

za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie. Dôkazné bremeno o tom, že škoda
nevznikla zavineným konaním spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť (exkulpovať)
preukázaním toho, že škodu nezavinil.

71. Žalobcovia zodpovednosť žalovaného za spôsobenú im škodu vo výške 2.000 eur vyvodzovali z

toho, že, žalovaný ako konateľ spoločnosti Agentúra KPromotion s.r.o. si počínal nedbanlivo, pretože pri
vzniknutom zmluvnom vzťahu medzi stranami sporu v RZ, zo dňa 2.2.2012, nesprávne uviedol základné
údaje o spoločnosti, ktorej bol v tom čase konateľom, hoci ako konateľovi mu má byť jednoznačne
známe, aké má byť v písomných zmluvných stranách označenie s.r.o. ako zmluvnej strany vo vzťahu
k tretím osobám v súlade s § 3a Obchodného zákonníka. Svojím konaním spôsobil taký následok, že

žalobcom nebolo zrejmé správne označenie zodpovedného subjektu v žalobe o zaplatenie žalovanej
sumy, od ktorého by si mohli vymáhať jej zaplatenie a medzitým došlo k uplynutiu premlčacej lehoty na
podanie žaloby proti spoločnosti, ktorá správne mala byť uvedená v RZ, od ktorej si podľa vyjadrenia
žalovaného mali vymáhať sumu 2.000 eur. O tejto skutočnosti sa žalobcovia dozvedeli až z rozsudku v
trestnom konaní a následne z trestného spisu, teda až v čase, keď ich právo na vymáhanie sumy 2.000

eurodspoločnostiAgentúraKPromotions.r.o.bolopremlčané.Porušenieprávnejpovinnostižalovaného
- v rozpore s § 3a Obchodného zákonníka, je v príčinnej súvislosti so vznikom škody žalobcom. Chybné
a zavinené konanie žalovaného vidia žalobcovia tiež v tom, že s poukazom na obsah trestného spisu mal
žalovaný na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 15.10.2010 vystupovať pod obchodným
menom zastúpeného a na účet zastúpeného Direct Real spol. s r.o. s uvedeným IČA tejto spoločnosti

a na základe franšízovej (licenčnej) zmluvy zo dňa 8.8.2011 mal vystupovať pod svojím obchodným
menom a svojím IČO-m pod ochranou známkou ,,Direct Real“ s rozlišovacím dodatkom KP.

72. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ porušenie právnej povinnosti, b/
existencia škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d/ zavinenie.

73. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. Táto protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti môže
dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané.
Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá

vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré má škodca zachovávať.

74. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá
je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a
ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného (prípadné náklady

potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav). Povahu skutočnej škody majú aj rôzne náklady
spojené so vznikom a zisťovaním škody (napr. náklady inventúry), alebo aj zárobok, ktorý poškodenému
ušiel, keď odstraňoval následky škody. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol
získať nebyť vzniku škody.

75. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonným požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že
medziprotiprávnymúkonomavzniknutouškodoumusíbyťvzťahpríčinyanásledku.Existenciapríčinnej
súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.76. Na rozdiel od predchádzajúcich troch základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu,
ktorý majú objektívny charakter, zavinenie má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah
škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Pri

úmyselnom zavinení rozoznávame úmysel priamy a nepriamy a pri nedbanlivostnom rozoznávame
nedbanlivosť vedomú a nevedomú. Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či
škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Toto rozlíšenie je relevantné z hľadiska
rozsahu náhrady škody. Občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia teda zavinenie sa
predpokladá. Tento predpoklad sa však vzťahuje len na zavinenie nedbanlivostné, neplatí pre zavinenie

úmyselné, ani pre hrubú nedbanlivosť. Občiansky zákonník však umožňuje zbaviť sa zodpovednosti
(takzvanú exkulpáciu). Škodca musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo
vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho
objektívne požadovať.

77. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že pri uzavieraní RZ žalovaný porušil

právnupovinnosťtým,žemalsožalobcamiuzavrieť,avskutočnostineuzavrelplatnúrezervačnúzmluvu
z dôvodu jeho neodborného, laxného prístupu pri jej vyhotovení a následnom uzavieraní. Ako vyplýva z
výpisu z obchodného registra, spoločnosť s obchodným menom označená v RZ ako sprostredkovateľ,
v mene ktorej pri uzavieraní zmluvy konal žalovaný, nie je v obchodnom registri zapísaná, nemá preto
právnu subjektivitu a ani spôsobilosť na právne úkony. Žalovaný preto nemohol vystupovať ako jej

zástupca a zároveň uzatvoriť akúkoľvek platnú zmluvu, ktorá by zakladala práva a povinnosti zmluvných
strán. Žalovaný tak porušil svoju prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka,
so zreteľom na naliehavý spoločenský záujem predchádzať škodám, inak povedané počínať si pri
uzavieraní RZ natoľko obozretne, aby sa nespôsobila škoda. Táto všeobecná prevenčná povinnosť
je, ako už bolo uvedené vyššie, záväznou právnou povinnosťou a jej nedodržaním má pri splnení

potrebných predpokladov (nedodržanie prevenčnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti a zavinenie povinného subjektu) za následok
vznikobčianskoprávnejzodpovednostizaškodu.Porušenieprevenčnejpovinnostijezároveňporušením
právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svojím konaním žalovaný spôsobil, že
žalobcom nebolo zrejmé správne označenie subjektu, ktorému peniaze vo výške 2.000 eur poukázali

na účet, a teda voči tomuto subjektu (Agentúra KPromotion, s.r.o.) sa nemohli ani domáhať svojich
práv, okrem iného takisto nároku o vrátenie sumy 2.000 eur, pričom medzitým došlo už aj k uplynutiu
premlčacej doby na podanie prípadnej žaloby proti spoločnosti, ktorá mala byť uvedená v RZ. Je tiež
nesporné, že žalobcom ako manželom bola spôsobená škoda vo výške 2.000 eur, keďže ich majetok
sa v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného zmenšil o vyššie uvedenú sumu,

zaplatenú tretiemu subjektu, na jeho účet, bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Z vyššie uvedeného je
tiež nesporná existencia príčinnej súvislosti medzi vyššie uvedeným protiprávnym konaním žalovaného
a vzniknutou škodou žalobcom. Nebyť neodborného, laxného prístupu žalovaného pri uzavieraní RZ,
by sa nestalo, že by žalobcovia bez platne uzavretej zmluvy a teda bez právneho dôvodu zaplatili
rezervačný poplatok v sume 2.000 eur, a teda nebola by im vznikla ani žiadna majetková ujma.

Pokiaľ ide o zavinenie žalovaného, podľa právneho názoru súdu išlo v danom prípade u žalovaného o
nevedomú nedbanlivosť, keďže žalovaný nevedel, že svojím konaním môže vyššie uvedené porušenie
právnej povinnosti spôsobiť (v konaní bolo zistené, že v minulosti opakovane podpisoval za Agentúru
KPromotion, s.r.o., aj iné neplatné rezervačné zmluvy - s nesprávne označeným sprostredkovateľom),
hoci o tom vzhľadom na okolnosti (vedel ktorú spoločnosť, teda s akým obchodným menom, IČOm a

sídlom zastupuje, a teda aj ktorá spoločnosť a s akým obchodným menom mala byť v RZ uvedená) a
na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (bežne v postavení makléra uzatváral obdobné zmluvy).

78. Z vyššie uvedených dôvodov uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a
nerozdielne (išlo u nich o nerozlučné spoločenstvo) titulom náhrady škody istinu vo výške 2.000 eur.

79. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť žalobcom žalovanú istinu riadne a včas nesplnil, dostal sa do
omeškania a preto v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., uložil súd žalovanému takisto povinnosť zaplatiť žalobcom úroky z omeškania v
žalovanej výške 9% ročne od 16.4.2012 do zaplatenia (dňa 25.2.2012 už žalobkyňa žalovaného žiadala

o vrátenie sumy 2.000 eur).

80. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v konaní v celom
rozsahu úspešní, a preto súd rozhodol tak, že majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konaniav plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, vydaným
vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu, na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.