Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119214274
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119214274.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., IČO: 36857033, so sídlom Kubániho 16,
811 04 Bratislava proti žalovanému: Z. H., K.. XX.XX.XXXX, O. Č. XX, XXX XX Č. o zaplatenie 873,67
EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 559,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,4%
ročne zo sumy
- 73,62 € od 21.03.2017 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.04.2017 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.05.2017 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.06.2017 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.07.2017 do zaplatenia,

- 14,29 € od 16.08.2017 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.09.2017 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.10.2017 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.11.2017 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.12.2017 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.01.2018 do zaplatenia,

- 14,29 € od 16.02.2018 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.03.2018 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.04.2018 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.05.2018 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.06.2018 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.07.2018 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.08.2018 do zaplatenia,

- 14,29 € od 16.09.2018 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.10.2018 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.11.2018 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.12.2018 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.01.2019 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.02.2019 do zaplatenia,

- 14,29 € od 16.03.2019 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.04.2019 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.05.2019 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.06.2019 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.07.2019 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.08.2019 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.09.2019 do zaplatenia,

- 14,29 € od 16.10.2019 do zaplatenia,- 14,29 € od 16.11.2019 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.12.2019 do zaplatenia,
- 14,29 € od 16.01.2020 do zaplatenia,

tak, že ak úrok z omeškania dosiahne sumu 600 €, tak od nasledujúceho dňa je žalovaný povinný platiť
úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5 % ročne, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 28% a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 12.09.2019 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia sumy 873,67 €
spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrokom z omeškania vo výške 0,4% ročne z tejto
sumy od 21.03.2017 do zaplatenia, tak že tento úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia

sumu 600 € a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto
zmluvnej pokuty dosiahne sumu 600 €, len 5% ročný úrok z omeškania do zaplatenia.
1.1. Uplatneného nároku sa žalobca domáhal ako nedoplatku z úverového vzťahu vzniknutého na
základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX G. P. XX.XX.XXXX.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd rozhodol na základe listín tvoriacich súdny spis s zistil nasledujúce:
3.1. Dňa 14.10.2016 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere s nasledujúcimi parametrami:

O poskytnutá čiastka úveru - 600 €,
O úroková sadzba - 22,44% ročne,
O odplata podľa OZ - 22,44%,
O RPMN - 24,85%,
O priemerná RPMN - 20,01%,

O celkové náklady spojené s úverom - 271,50 €,
O celková čiastka na zaplatenie - 871,50 €,
O výška splátky - 20,75 €, z toho istina - 14,29 €, úrok - 6,46 €,
O počet splátok - 42,
O termín splátok - 15. deň v mesiaci,

O splatnosť prvej splátky - 15.11.2016,
O konečná splatnosť - 15.04.2020.
3.2. Žalobca v návrhu uviedol, že úver bol zaplatený v rozsahu 26,48 €.

4. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa§7ods.1zákonač.129/2010Z.z.-Veriteľjepreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúverealebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods.15 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, ab) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.
Podľa § 7 ods.16 zákona č. 129/2010 Z.z. - Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to,

že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje

získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade

hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

5.Bezúročnosťúveruaneplatnosťpredčasnéhozosplatneniaúveruzdôvodunedostatočnéhoskúmania
bonity. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ na ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou

mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.

Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí

nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z

informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto

povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných

prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej

schopnosti nepostačuje.
5.1. Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského
soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odbornostía profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno
dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím
nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,

neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a
mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů
spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském
úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího
zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele

posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že
věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím
úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě
ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:
Zákonospotřebitelskémúvěru.Komentář.1.vydání.Praha:C.H.Beck,2011,s.99).Českýzákonnavíc

uvádí,ževěřiteljepovinenprověřitschopnostspotřebitelesplácetúvěrsodbornoupéčí,cožnasvědčuje
povinnosti dodržení zvýšené pozornosti při posuzování úvěruschopnosti spotřebitele. Výkladem pojmu
odborné péče se podrobně zabýval krajský soud a zdejší soud se s jeho interpretací zcela ztotožňuje.
Odbornou péčí je třeba rozumět úroveň zvláštních dovedností a péče, kterou lze od podnikatele ve
vztahukespotřebitelirozumněočekávatakteráodpovídápoctivýmobchodnímpraktikámneboobecným

zásadám dobré víry v oblasti jeho činnosti [viz § 2 odst. 1 písm. o) zákona o ochraně spotřebitele].
Při výkladu sousloví odborné péče lze čerpat, jak uvádí i krajský soud, z interpretace tohoto pojmu
např. v kontextu dnes již neúčinného obchodního zákoníku. Krajský soud správně dovodil, že postup
s odbornou péčí zahrnuje též povinnost věřitele ověřit podstatné informace poskytnuté spotřebitelem
svědčící o jeho schopnosti splácet sjednaný úvěr (k tomu srov. např. rozsudky NS ze dne 27. 9. 2007,

sp. zn. 32 Odo 1726/2006, či ze dne 22. 4. 2009, sp. zn. 32 Cdo 241/2009, či rozsudek NSS ze dne 30.
9. 2009, č. j. 1 Afs 94/2009-56). V souvislosti s tímto výkladem pojmu odborné péče i s ohledem na účel
zakotvení povinnosti ověřovat úvěruschopnost spotřebitele, kterým je zejména ochrana spotřebitele, je
třeba vykládat § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru tak, že věřitel musí náležitě pečlivě zjišťovat
schopnost spotřebitele splácet úvěr a požadovat doklady k jeho tvrzení. Je také nutno dovodit, že

věřitel by měl úvěruschopnost dlužníka aktivně zjišťovat a prověřovat, nikoliv se spokojit pouze s jeho
ničím nedoloženými prohlášeními. Informaci o výši příjmu spotřebitele pokračování může věřitel ověřit
například potvrzením o příjmu vystaveným zaměstnavatelem, telefonickým ověřením u zaměstnavatele
či výpisem z bankovního účtu spotřebitele, kam byla příslušná částka připsána (srov. Wachtlová, L.,
Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář, s. 101).

5.2. Podľa NS ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018 - Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání
nejen spotřebitele samého před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně
také společnost jako celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence
v podobě pádu spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a
sociálních vztahů atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení

úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli
poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho
§ 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s
odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu, že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem
ospotřebitelskémúvěru,tedynepostupujesodbornoupéčípřiposouzeníschopnostispotřebitelesplácet

spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních,
výdělkových a majetkových poměrech. Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích
dlužníků.
5.3. Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 - V súvislosti so zisťovaním bonity
spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010

Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza:
„Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s
kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých
prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný
zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za

sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok
môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný
argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom
nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušeniapovinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových
hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu
vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať

úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa
obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt
spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať
úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou

alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity
spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať.
5.4. Žalobca súdu predložil nasledujúce doklady o skúmaní bonity žalovaného:
O Žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru - podľa tohto žalovaný je ženatý a má 3 nezaopatrené
deti. Pracuje ako robotník, priemerný čistý príjem - 542 € (predložené 3 výplatné pásky). Ďalej uvedené
ostatné príjmy - 70,56 €. Výdavky - 50,00 € !!!

Zákon č. 129/2010 Z.z. robí z preverovania bonity potencionálneho dlžníka najdôležitejšiu fázu
rozhodovania veriteľa o poskytnutí úveru. Je to logické vzhľadom na to, že rozhodnutie o poskytnutí
úveru má byť urobené zodpovedne za účelom dosiahnutia cieľov vyššie uvedených (ochrana dlžníka,
spoločnosti a veriteľa samotného). V rámci tohto cieľa je veriteľ povinný skúmať bonitu klienta ako cez
rôzne registre, tak aj analýzou príjmov a výdavkov klienta, prihliadajúc na to, že skúmanie bonity cez

rôzne registre je síce rýchle a pohodlné ale nie komplexné vzhľadom na obmedzený počet údajov z
registrov plynúcich. Veriteľ tak musí postupovať aktívne a žiadať od dlžníka poskytnutie potrebných
údajov, ktoré si nemôže zabezpečiť sám. Ide predovšetkým o oznámenie a preukázanie príjmovej
a výdavkovej strany domáceho rozpočtu dlžníka. V prejednávanej veci nie je zrejmé, či žalovaný je
zamestnaný na dobu určitú alebo neurčitú, žalobca nevykonal jeho lustrum v registri bankových a

nebankových úverov a prezentované výdavky 50 € sú celkom nereálne. Súd poukazuje komparatívne
na výšku životného minima pre 5 člennú rodinu v roku 2016 - 198,09 eur mesačne, ak ide o jednu
plnoletú fyzickú osobu, 138,19 eur mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú
osobu, 90,42 eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa, spolu
teda 607,44 €. Ak teda príjem žalovaného nedosahoval ani životné minimum, je nereálne sa domnievať,

že bude schopný splácať úver. Overovanie bonity žalovaného bez skutočného auditu jeho domáceho
rozpočtu, umožňujúceho zistiť skutočnú platobnú schopnosť konkrétnej osoby, tak súd považuje za
hrubé porušenie odbornej starostlivosti vedúce k tomu, že poskytnutý úver je bez úrokov, bez poplatkov
a bez možnosti platného predčasného zosplatnenia.

6. Z vyššie uvedených záverov vyplýva, že žalobca má právo iba na vrátenie istiny splatnej ku dňu
rozhodnutia súdu. Do dňa rozhodnutia súdu bola splatná istina za čas od 15.11.2016 do 15.01.2020 -
39 x 14,29 € = 557,31 €. Žalobca zaplatil sumu 26,48 €, z toho 20,75 € súd započítal na istinu a sumu
5,73 € na poistné. Dlžná istina tak je 557,31 € - 20,75 € = 536,56 €. Dlžné poistné je 22,92 € a dlžná
suma spolu predstavuje 559,48 €.

7. Podľa § 517 ods.1 OZ - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 OZ - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 NV SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy - Výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7.1. Žalobca požadoval úroky z omeškania nasledujúco: zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok
z omeškania vo výške 0,4% ročne zo sumy 873,67 € od 21.03.2017 do zaplatenia, tak že tento úrok z
omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 600 € a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom
celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 600 €, len 5% ročný úrok
z omeškania do zaplatenia.

7.2. Ak nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru, tak k 21.03.2017 bola dlžná istina 50,70
€ (5 x 14,29 € - 20,75 €) a poistné 22,92 € (5 x 5,73 € - 5,73 €) a z tejto sumy priznal súd úroky z
omeškania. Následne ich priznal z istiny jednotlivých splátok od dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti
v požadovanej výške 0,4% ročne s následnou úpravou podľa petitu žaloby.8. Podľa§544ods.1OZ-Akstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnejpovinnostizmluvnúpokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi

porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa 545a OZ - Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa § 3 ods.1 OZ - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
8.1. Vymáhanie zmluvnej pokuty pre neplatenie záväzku od dlžníka, ktorému poskytol žalobca úver za
porušenia povinnosti odbornej starostlivosti pri skúmaní jeho bonity, čím poskytol peňažné prostriedky
hazardneosobe,uktorejnemalpreverenúreálnosťichsplácaniajevrozporesdobrýmimravmiaboloby

koristením z vlastného nepoctivého a nezákonného konania. Z uvedeného dôvodu súd zmluvnú pokutu
nepriznal.

9. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
9.1. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 873,67 € a priznaná mu bola suma 559,48 €. Úspech žalobcu
- 64 %, úspech žalovaného - 36 %, čistý úspech žalobcu a nárok na náhradu trov konania 28%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.