Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. apríl 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15T/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118012756
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2118012756.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava senátom v zložení JUDr. Dušan Szabó, predseda senátu a Ing. Miloslav Lipovský

a Mária Kramárová, prísediaci v trestnej veci proti obž. P. J., nar. XX.XX.XXXX a obž. X. T., nar.
XX.XX.XXXX pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a
iné, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 15. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

obžalovaní: P. J., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., V. XXXX/X, t.č. vo výkone väzby v ÚVTOS a
ÚVV Leopoldov,

a

X. T., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom J. XXX, t.č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

sa uznávajú za vinných, že

po predchádzajúcej vzájomnej dohode v čase asi o 08:48 hod. dňa 03.05.2018 prišli spoločne na
osobnom motorovom vozidle zn. Volkswagen Polo, EČ: T na ulicu Rybníkovú v Trnave na parkovisko
pred reštauráciou Relax, po čom obvinený P. J. z uvedeného vozidla vystúpil a následne opakovane
pristúpil k tam zaparkovanému nákladnému vozidlu zn. Mercedes Sprinter, EČ: J bielej farby, z ktorého
odcudzil čiernu pánsku koženú tašku zn. Tommy Hilfiger obsahujúcu finančnú hotovosť vo výške 80,-
Eur vloženú v spone striebornej farby, kľúče od osobného motorového vozidla zv. Volkswagen Golf,
tri zväzky kľúčov, puzdro na doklady a v ňom sa nachádzajúci občiansky preukaz, vodičský preukaz,

bankomatovú kartu VÚB, zdravotnú kartičku Dôvera a Tesco kartičku - všetko na meno C. T. a taktiež
čiernu koženkovú peňaženku obsahujúcu finančnú hotovosť vo výške 420,96,- Eur a stravné lístky
rôznych značiek v celkovej hodnote 494,66- Eur, zatiaľ čo obvinený X. T. dával po celý čas pozor,
a po odcudzení týchto vecí obvinení z miesta činu spoločne odišli, čím uvedeným konaním spôsobili
C. T., bytom R. 8, XXX XX Bratislava odcudzením pánskej koženej tašky s obsahom škodu vo výške
390,- Eur a spoločnosti LUNYS, s.r.o., so sídlom Vodárenská 2011/38, 058 01 Poprad - Veľká spôsobili
odcudzením čiernej koženkovej peňaženky s obsahom škodu vo výške 915,62,- Eur,

pričom obvinený P. J. sa uvedeného skutku dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného
súdu Košice II. zo dňa 23.02.2017, sp. zn. 2T/62/2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 12.12.2017, sp. zn. 6To/80/2017, právoplatným dňa 12.12.2017, za trestný čin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005
a za trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej
platobnej karty formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 249c od. 1 Trestného zákona účinného do
31.12.2005 odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, s podmienečným odkladom

výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov aobvinený X. T.' sa uvedeného skutku dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu
Pardubice zo dňa 21.06.2016, sp. zn. 20T 27/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.10.2016
v spojení s uznesením Krajského súdu v Hradci Králové, sp.zn. 13To/293/2016 zo dňa 18.10.2016,

odsúdený za zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 173 ods. 1 Trestného zákonníka Českej
republiky č. 40/2009 Sb. na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov.

teda

obžalovaný P. J.:

spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a uvedený

čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

obžalovaný X. T.:

spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a uvedený čin

spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

čím spáchali

obžalovaný P. J.:

prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b)

Trestného zákona,

obžalovaný X. T.:

prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Trestného zákona,

za to
sa odsudzujú

obžalovaný P. J.:

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona súd
obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

obžalovaný X. T.:

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona súd
obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Trestného zákona súd obžalovaným ukladá zhabanie nasledovných vecí:

- pár sivých rukavíc,

- pár čiernych rukavíc,
- čierna kukla,
- čierno-červený nákrčník,
- čierna LED baterka,
- čierny batoh zn. Mamut,
- modrý skrutkovač zn. Tona v tvare písmena „T“,

- čierne vrecko s obsahom vytrhávača zámkov, nástavec na bity, pevnostné skrutky 2 ks 11 ks šperháky
na otváranie zámkov,
- 2 ks skrutkovač s čiernou rukoväťou s obrúsenou kovovou časťou,
- 4 ks lámač autozámkov,
- 2 ks lámač autozámkov,

- čierne páčidlo,
- malé červené kombinačky.

Podľa § 83 ods. 2 Trestného zákona sa vlastníkom zhabaných vecí stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 29.10.2018 na Okresný súd Trnava na
obžalovaných obžalobu sp.zn. 1 Pv 267/18/2207-110 zo dňa 26.10.2018 na skutkovom základe
uvedenom v predmetnej obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného P. J., výsluchom

obžalovaného X. T., výsluchom svedka - poškodeného C. T., čítaním zápisnice o výsluchu svedka
- poškodeného C. T., čítaním znaleckých posudkov, oboznámením listinných dôkazov, predložením
vecných dôkazov stranám a prehratím zvukovo-obrazových záznamov.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.02.2019 obaja obžalovaní po porade s obhajcom po poučení

podľa § 257 Trestného poriadku uviedli, že nechcú urobiť žiadne vyhlásenie.

Obžalovaný P. J. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.02.2019 vypovedal, že dňa 03.05.2018
odchádzal spoločne s obžalovaným X. T. z hotela City v Trnave, v ktorom prespali, pričom ako dôvod
svojho pobytu v Trnave uviedol, že obžalovaný X. T. si chcel kúpiť nejaký starší pick up (pozn. druh

auta), ktorý potreboval na stavbu, a preto chceli spoločne navštíviť nejaké autobazáre v Trnave. Počas
cesty v aute po Trnave potreboval močiť, a preto zastavili na parkovisku, kde obžalovaný išiel do rohu
parkoviska, kde zbadal zaparkovanú bielu dodávku, pričom počas močenia si všimol, že na jej dverách
sú vystúpené štuplíky, ktoré signalizujú, že dvere nie sú zamknuté. Obžalovaný zvažoval, či sa do
dodávky pozrie, čo však neurobil a po vymočení sa chcel ísť späť k autu, v ktorom bol obžalovaný X.

T.. Keďže si však nevšimol, kde obžalovaný X. T. s autom zaparkoval, kráčal z parkoviska, počas čoho
si ho obžalovaný X. T. všimol a autom ku nemu prišiel. Obžalovaný P. J. povedal obžalovanému X. T.,
že dodávka je otvorená a zároveň sa rozhodol, že sa ku nej vráti, čo aj urobil a zobral z nej veci, o
ktorých poškodený vypovedal, že mu boli z dodávky odcudzené a následne sa vrátil späť do auta k
obžalovanému X. T.. Obžalovaný P. J. potvrdil, že z dodávky odcudzil kapsičku a peňaženku, v ktorej boli

stravné lístky a hotovosť 420,- Eur. Vo vzťahu k jeho zámeru sa k dodávke vrátiť a k účasti obžalovaného
X. T. na tejto krádeži uviedol, že sa na tom nejako zhodli, avšak už nevie, ako konkrétne obžalovaný X.
T. na toto reagoval a či mu to povedal ako otázku alebo ako oznam. Obžalovaný P. J. potvrdil, že na
parkovisko prišli spoločne s obžalovaným X. T. v osobnom motorovom vozidle zn. VW Polo bielej farby,
ktoré šoféroval obžalovaný X. T.. K čiernemu batohu a veciam, ktoré sa našli pri prehliadke predmetného

osobného motorového vozidla obžalovaný P. J. uviedol, že sa k týmto veciam nevie vyjadriť a pripustil,že niekedy s niektorými vecami mohol prísť do kontaktu. Obžalovaný P. J. poprel, že by s obžalovaným
X. T. dodávku po Trnave sledovali. (čl. 738-739)

Obžalovaný X. T. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.02.2019 vypovedal v zásade zhodne s
obžalovaným P. J. a potvrdil, že obžalovaný P. J. musel počas jazdy močiť, a preto zastavili s autom na
parkovisku. Potvrdil tiež, že keď sa obžalovaný P. J. k nemu po vymočení sa vrátil, že mu povedal, že
dodávka, pri ktorej močil je otvorená a opýtal sa ho, či sa do nej pozrú, na čo obžalovaný X. T. reagoval
súhlasne. Obžalovaný X. T. ďalej vypovedal, že obžalovaný P. J. sa do dodávky následne vrátil, zobral

z nej veci a potom sa vrátil k nemu do auta. Peniaze, ktoré P. J. vzal z dodávky si nedelili a pokiaľ ide o
peniaze, ktoré boli zaistené pri jeho osobnej prehliadke k týmto uviedol, že tieto nepochádzajú z trestnej
činnosti, ale tieto má od svojej priateľky C. G., o čom súdu ako dôkaz predložil Zmluvu o pôžičke uzavretú
s menovanou dňa 20.04.2018. Obžalovaný X. T. tiež potvrdil, že v peňaženke, ktorú obžalovaný TM.
vzal z dodávky bola hotovosť a stravné lístky. K vozidlu VW Polo uviedol, že toto patrí auto požičovni
a požičané ho mal on. K čiernemu batohu a veciam zaisteným pri prehliadke osobného motorového

vozidla zn. VW Polo uviedol, že nevie komu batoh patrí a či prišiel do fyzického kontaktu so zaistenými
vecami uviesť nevie. Informáciu o otvorenej dodávke od obžalovaného P. J. vnímal len ako informáciu
a obžalovaného P. J. v jeho rozhodnutí vrátiť sa do dodávky nijako nepodporoval. (čl. 739-740)

Svedok - poškodený C. T. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.02.2019 vypovedal, že pre ďalšieho

poškodeného - spoločnosť LUNYS vykonáva prepravu, a to ako živnostník. K priebehu skutku uviedol,
že autom prišiel k reštaurácii Relax, kde zaparkoval, vyložil tovar z auta, zobral ho do kuchyne a asi za
10 minút sa k autu vrátil a zistil, že mu z auta zmizla peňaženka s peniazmi a aj jeho taška. Vrátil sa preto
do Relaxu a s prevádzkarkou riešil, či sú na parkovisku umiestnené kamery a následne volal políciu.
K uzamknutiu dodávky uviedol, že tak nerobí kľúčom, ale diaľkovým ovládaním, pričom uzamknutie

auta nekontroluje chytením kľučky dverí, ale tým, že auto pri uzamknutí 3x blikne, čo vždy sleduje a
je presvedčený, že tak urobil i v tomto prípade. Svedok - poškodený nevedel uviesť, či po návrate
k autu toto bolo uzamknuté alebo otvorené a štuplíky na dverách auta pri odchode do reštaurácie
nekontroloval. K odcudzeným veciam uviedol, že mu bola odcudzená čierna kožená buxa (peňaženka),
kde mal rôzne stravné lístky od 3-4 rôznych spoločností rôznej hodnoty a hotovosť - papierové peniaze

a mince. Ďalej mu bola odcudzená taška zn. Tommy Hilfiger, ktorá sa dá prevesiť cez plece, v ktorej mal
kľúče od bytu, od jeho súkromného vozidla, 1 alebo 2 zväzky kľúčov, hnedé kožené puzdro na doklady,
v ktorom mal občiansky preukaz, vodičský preukaz, preukaz poistenca, bankomatovú kartu a Tesco
kartu a tiež hotovosť v striebornej spone vo výške asi 80,- Eur. Dodávka alarmom vybavená nebola,
pričom na otázku, či si je istý, že dodávku po vyložení tovaru uzamkol a auto 3x bliklo na potvrdenie jeho

uzamknutia uviedol, že si myslí, že to tak urobil, avšak so 100%-tnou istotou to potvrdiť nevie. Svedok -
poškodený si nevšimol, že by ho v Trnave po ceste do reštaurácie Relax sledovalo nejaké auto. Svedkovi
- poškodenému bola na hlavnom pojednávaní predložená stopa č. 32 - čierna peňaženka, ďalej stopa č.
24 - taštička a stopa č. 11 - spona striebornej farby, ku ktorým uviedol, že tieto predmety sú jeho a boli mu
zdodávkyodcudzené.Svedok-poškodenýďalejpotvrdil,žehokontaktovalobhajcaobžalovaných,ktorý

mu poštovou poukážkou zaslal sumu 315,- Eur ako náhradu škody, a preto v trestnom konaní o náhradu
škody nežiada, pričom ku kontaktu s obhajcom zároveň uviedol, že obhajca vo vzťahu k odcudzenej
hotovosti 80,- Eur namietal, že toto poškodený nemá ako dokázať, na čo poškodený reagoval tým, že
teda odcudzenú hotovosť nemusia riešiť. K poškodeniu zámku na dverách dodávky svedok - poškodený
uviedol, že sa nevie vyjadriť, či toto poškodenie vzniklo predspáchaním prejednávaného skutku alebo ho

spôsobili obžalovaní a súčasne doplnil, že v servise mu pri výmene zámku na dverách technik ukazoval
zámok, na ktorom jeden zúbok chýbal, avšak technik sa nevyjadroval k tomu, čo tento stav spôsobilo.
(čl. 740-742)

Na návrh prokurátorky bol svedok - poškodený C. T. vypočutý opätovne aj na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 15.04.2019, kedy vypovedal, že dňa 03.05.2018 rozvážal tovar a išiel z Voderadov z
prevádzky spoločnosti Samsung do Trnavy, avšak presnú trasu s odstupom času označiť nevedel,
pamätá si len toľko, že do reštaurácie Relax na ul. Rybníkovej 16 prišiel z prevádzky reštaurácie Ti Amo.
Ku zväzkom kľúčov, ktoré mu mali byť odcudzené uviedol, že zväzky s kľúčmi mal dva, pričom na jednom
z nich bol prívesok v tvare fľaše s nápisom buď Absolut alebo Finlandia, pričom farba tohto prívesku

bola kovová/strieborná. Na druhom zväzku s kľúčmi mal „pípač“, ktorý slúžil na evidenciu dochádzky a
niečo v tvare horolezeckej skoby farby kovovej/striebornej a tieto zväzky mal uložené vo svojej taštičke
Tommy Hilfiger. (čl. 855-856)Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť Zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného C. T. zo dňa
23.05.2018, kde tento vypovedal, že ráno ako vyrážal, mal buxu prázdnu, pričom v Samsungu vo
Voderadoch mali faktúru za 52,55 Eur, kde mu v lístkoch dali cca 51,- Eur a doplatili v hotovosti, následne

bol na stanici v Trnave v prevádzke Fresh bageta, kde bola faktúra 74,11 Eur a táto bola platená celá v
hotovosti, následne bol v OC Max, kde je prevádzka Mňamky od mamky, kde bola faktúra na 23,64 Eur
a bola platená v hotovosti, potom išiel k Erichovi D. na M. ul. č. XX v P., kde boli faktúry na 45,18 Eur a
260,09 Eur, ktoré boli platené v hotovosti, potom bol v penzióne Patriot, kde bola faktúra na 333,10 Eur,
ktorá bola zaplatená lístkami, následne bol v prevádzke Forkys v Trnave, kde bola faktúra na 16,51 Eur

platená v hotovosti odkiaľ išiel do prevádzky Ti Amo, kde boli faktúry na 17,50 Eur, 79,92 Eur a 57,54
Eur, kde platili v lístkoch. (čl. 117)

Zo zápisníc o výsluchu svedka - poškodeného C. T. zo dňa 04.05.2018 a zo dňa 23.05.2018, kde
vystupoval aj za poškodeného - spoločnosť LUNYS s.r.o. vyplynulo, že poškodený LUNYS s.r.o. si
uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody vo výške 962,64 Eur, ktorá jej vznikla odcudzením

hotovosti a stravných lístkov - išlo o platby za tovar, ktorý rozvážal svedok - poškodený C. T., ktorý tovar
patril spoločnosti LUNYS s.r.o.. (čl. 103-110, čl. 111-118). Z odpovede spoločnosti LUNYS s.r.o. zo dňa
07.03.2019 vyplynulo, že tomuto poškodenému bola nahradená celá škoda vo výške 960,14 Eur, a preto
o náhradu škody v trestnom konaní nežiada. (čl. 780)

Zo Znaleckého posudku KEÚ PZ, odboru kriminalistickej analýzy č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2018/5909
zo dňa 20.06.2018 vyplynulo, že veci zaistené pri prehliadke osobného motorového vozidla zn. VW Polo
sú (s výnimkou lepiacej pásky, sťahovacích pások a skrutiek) štandardným náradím alebo špeciálnymi
nástrojmi schopnými z mechanoskopického pohľadu vytvárať špecifické mechanoskopické stopy,
pričom plochým skrutkovačom, páčidlom, posuvným kľúčom a kombinovanými kliešťami boli vytvorené

pokusné stopy a tieto boli následne porovnané s druhovo zhodnými stopami založenými v Zbierke
mechanoskopických stôp KEÚ PZ Bratislava z obdobie posledných dvoch rokov, pričom porovnaním
nebola zistená individuálna zhoda. (čl. 128-135)

Zo Znaleckého posudku KEÚ PZ č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2018-5909 zo dňa 08.06.2018 vo vzťahu

k prejednávanému skutku vyplynulo, že na zaistených stopách označených v predmetnom ZP sa
nachádzajú daktyloskopické stopy, pričom použitými metódami zviditeľňovania bolo zaistených 10
daktyloskopických stôp zo stravných lístkov, avšak zhoda s daktyloskopickými odtlačkami prstov a dlaní
obžalovaných zistená nebola. (čl. 136-147)

Z odborných vyjadrení k výške škody vyplynulo, že kľúče od osobného motorového vozidla zn. VW Golf
rok výroby 2013 mali hodnotu 200,- Eur, čierna pánska taštička zn. Tommy Hilfiger zakúpená v roku
2017 mala hodnotu 50,- Eur, buxa na peniaze - imitácia kože zakúpená v roku 2013 mala hodnotu 20,-
Eur, puzdro na doklady zakúpené v roku 2017 malo hodnotu 10,- Eur, 12 kusov kľúčov malo hodnotu
18,- Eur a 2 kusy čipových kľúčov mali hodnotu 12,- Eur. (čl. 264-266)

Zo Zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov a jej opisu a pripojenej
fotodokumentácie vyplynulo, že pri prehliadke osobného motorového vozidla zn. VW Polo s ev. číslom
T boli zaistené vecné stopy (štandardné náradie, špeciálne nástroje, dva páry rukavíc, čierna kukla,
čierny nákrčník s červenými prúžkami, tri peňaženky, z toho jedna s celkom 132 ks stravných lístkov,

sáčok s obsahom neznámej kryštalickej látky, tri mobilné telefóny, čierny batoh, krabičky s liekmi), z
ktorých niektoré boli podrobené znaleckému skúmaniu odborom kriminalistickej analýzy. (čl. 269-270,
čl. 271-272, čl. 273-293)

Zo Zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky obžalovaného P. J. vyplynulo, že u tohto obžalovaného bola

zaistená (okrem iného) hotovosť vo výške 420,96 Eur. (čl. 295-296)

Zo Zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky obžalovaného X. T. vyplynulo, že u tohto obžalovaného
bola zaistená (okrem iného) hotovosť vo výške 1.474,20 Eur. (čl. 298-299)

Zo Zápisnice o prehliadke tela obžalovaného P. J. vyplynulo, že tento bol v čase jeho zadržania oblečený
v krátkych bledomodrých nohaviciach, v krátkom bledozelenom tričku s čiernym obrázkom na jeho
prednej časti a na nohách mal šľapky. (čl. 300-301)Zo Zápisnice o obhliadke miesta činu, jej opisu a pripojenej fotodokumentácie vyplynulo, že miesto činu
sa nachádza pri reštaurácii Relax v Trnave na bočnom parkovisku na ul. Rybníkovej, kde vľavo na
poslednom parkovacom mieste stojí zaparkované osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz Sprinter

bielej farby s ev. číslom J kde vozidlo bolo v čase obhliadky odomknuté a dvere uzavreté. Okraj dvierok
zámku na strane vodiča je mierne ohnutý dovnútra, čo dokumentuje fotografia č. 4. (čl. 311-318)

Zo Zmluvy o prenájme motorového vozidla zo dňa 21.05.2018 vyplynulo, že spoločnosť CITYMETAL
s.r.o. ako prenajímateľ prenajala obžalovanému osobné motorové vozidlo zn. VW Polo s ev. číslom T

od 21.04.2018 do 21.05.2018 za sumu 500,- Eur (čl. 355), pričom z evidenčnej karty vozidla vyplynulo,
že vlastníkom predmetného vozidla je spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. a
držiteľom predmetného vozidla je spoločnosť CITYMETAL s.r.o.. (čl. 360)

Zevidenčnejkartyvozidlazn.MercedesBenzSprintersev.číslomJvyplynulo,ževlastníkomadržiteľom
tohto vozidla je spoločnosť ČSOB Leasing, a.s.. (čl. 361)

ZdodacíchlistovspoločnostiLUNYSs.r.o.vyplynulo,žetátospoločnosťdodalajednotlivýmodberateľom
tovar v nasledovných hodnotách: Reštaurácia Ti Amo - 79,92 Eur, 57,54 Eur a 17,50 Eur, FORKY'S -
16,51 Eur, Penzión Patriot Trnava - 280,80 Eur a 333,10 Eur, R. D. - 45,18 Eur a 260,09 Eur, Mňamky
od Mamky - 23,60 Eur, Clavier Samsung Voderady - 52,55 Eur, Fresh bageta - 74,11 Eur. (čl. 319-335)

Zo Znaleckého posudku KEÚ PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz č. ČES:
PPZ-KEU-BA-EXP-2018/5909 zo dňa 27.11.2018 vyplynulo, že znaleckému ústavu boli predložené
veci zaistené pri prehliadke osobného motorového vozidla zn. VW Polo, pričom na niektorých zo
štandardných nástrojov a špeciálnom náradí bola zistená zhoda s profilom DNA obžalovaných a na

príručnej taške zn. Tommy Hilfiger bola zistená zhoda DNA profilu svedka - poškodeného MW.o. (čl.
748-762) Vo vzťahu k výhradám obhajoby k tomuto ZP súd udáva, že je síce pravdou, že obžaloba
tento ZP súdu predložila až na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.02.2019 a to až po výsluchu
obžalovaných, avšak súd je toho názoru, že tento postup v tomto konkrétnom prípade netrpí takou
procesnou vadou, aby na tento dôkaz nebolo možné prihliadať. Súd v zhode s obhajobou konštatuje,

že tento ZP mala prokurátorka súdu i obhajobe predložiť ešte pred výsluchom obžalovaných. Na strane
druhej súd ale musí konštatovať, že znalecké dokazovanie bolo zamerané na zisťovanie zhody DNA
obžalovaných na veciach zaistených pri prehliadke osobného motorového vozidla zn. VW Polo, pričom
obhajobe bolo ešte pred podaním obžaloby známe, aké veci boli pri tejto prehliadke zaistené, a teda
obžalovaní a aj ich obhajcovia vedeli, aké veci sú predmetom znaleckého skúmania. Obžalovaní tak

mali možnosť svojim obhajcom uviesť všetky skutočnosti, ktoré vo vzťahu k týmto veciam považovali za
potrebné (či sú ich vlastníctvom, či ich použili pri páchaní trestnej činnosti atď.), a teda spôsob obhajoby
nemohol byť týmto inak nesprávnym procesným postupom dotknutý a právo na obhajobu obžalovaných
nemohlo byť porušené zásadným spôsobom, teda takým, ktorý by, ako uvádzala obhajoba, mal mať
vplyv na spôsob vedenia obhajoby (rozhodnutie obžalovaných vypovedať, ako a či vypovedať, aké

otázky zo strany obhajcov obžalovaným klásť atď.). Z týchto dôvodov preto súd vykonanie tohto dôkazu
pripustil a na hlavné pojednávania predvolal znalca, ktorý sa na závery tohto ZP odvolal a tohto ZP sa
pridržiava i naďalej. Obhajoba pritom nevyužila možnosť klásť znalcovi na hlavnom pojednávaní otázky.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.04.2019 súd stranám predložil vecné dôkazy - stopy zaistené

pri prehliadke osobného motorového vozidla zn. VW Polo, pričom prítomný svedok - poškodený C. T.
potvrdil, že mu boli odcudzené nerezová spona (stopa č. 11), strieborný prívesok na kľúče (stopa č. 29),
čierna peňaženka bez nápisu (stopa č. 32) a príručná taška zn. Tommy Hilfiger (stopa č. 24), ku ktorým
uviedol, že tieto veci patria jemu a žiada, aby mu boli po právoplatnom skončení konania vrátené. (čl.
856-858)

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.04.2019 súd na technickom zariadení (veľkoplošné
obrazovky určené na videokonferenciu) prehral kamerové záznamy Mestskej polície Trnava (čl. 307)
a kamerové záznamy z reštaurácie Relax (čl. 309), pričom z týchto kamerových záznamov ako aj z
analýzy kamerových záznamov a k nim pripojenej fotodokumentácie (čl. 338-339, čl. 340-344) vyplynulo,

že obžalovaní sa s osobným motorovým vozidlom zn. VW Polo pohybovali za vozidlom poškodeného
C. T. po Trnave, keď poškodený so svojim vozidlom prichádzal od ulice Paulínskej po ulici Dolné Bašty
a na kruhovom objazde odbočil na ul. Halenársku, kde ako druhé v poradí za vozidlom poškodeného
ide vozidlo obžalovaných a následne keď poškodený so svojim vozidlom na ul. Jerichovej odbočuje naul. Rybníkovú, ide za ním ako tretie v poradí vozidlo poškodených. Pokiaľ ide o pohyb obžalovaných
a poškodeného na parkovisku na ul. Rybníkovej pri reštaurácii Relax, z kamerových záznamov je
zrejmé, že poškodený svojim vozidlom zn. Mercedes Benz Sprinter bielej farby s ev. číslom J zabočil

na parkovisko na ul. Rybníkovej a zaparkoval pri reštaurácii Relax, kde z vozidla vyberal tovar, s ktorým
následne vošiel do prevádzky reštaurácie. Asi po 20 sekundách na toto parkovisko prichádza aj vozidlo
obžalovaných, ktoré zastavilo asi 50 m od miesta, na ktorom bolo zaparkované vozidlo poškodeného,
pričom z neho vystúpila jedna osoba, ktorá sa oblečením podobá na osobu obžalovaného P. J. (krátke
nohavice, tričko, šľapky - viď foto na čl. 301) a táto kráča k dodávke poškodeného, pričom počas

chôdze sa neustále otáča a sleduje okolie. Medzičasom vozidlo VW Polo zaparkuje obďaleč od dodávky
poškodeného. Osoba, ktorá vystúpila z vozidla VW Polo sa za dodávkou poškodeného zdržala 38
sekúnd, pričom následne od dodávky odchádza pešo smerom von z parkoviska k ulici Rybníkovej,
pričom asi po 15 sekundách odchádza aj vozidlo VW Polo. VW Polo sa následne znova vrátilo na miesto,
kdeparkovalopočastoho,akoosoba,ktoráznehovystúpilabolapoprvýkrátzadodávkoupoškodeného,
pričom k dodávke poškodeného opäť pešo kráča tá istá osoba, ktorá z vozidla VW Polo už predtým

vystúpila a bola pri dodávke poškodeného. Z kamerového záznamu je zrejmé, že osoba, ktorá z vozidla
VW Polo vystúpila, sa po prvom odchode od dodávky poškodeného nevrátila do vozidla VW Polo, ani
do neho nenastúpila a ani si od vodiča z tohto vozidla nič nevzala, avšak kráčajúc z parkoviska popri
nej v jej blízkosti prešlo vozidlo VW Polo. Osoba, ktorá sa vrátila k dodávke poškodeného sa za touto
dodávkou znova zdržala cca 20 sekúnd, pričom následne od dodávky poškodeného opäť odchádzala

pešo smerom na ul. Rybníkovú, kde sa z dosahu kamery stratila a z parkoviska pomaly odišlo aj vozidlo
VW Polo. Z kamerových záznamov je pritom zrejmé, že po celý čas bola osoba, ktorá vystúpila z vozidla
VW Polo jedinou osobou, ktorá bola pri dodávke poškodeného (s výnimkou samotného poškodeného
pri vykladaní tovaru).

Z poštových poukážok predložených obhajobou vyplynulo, že obhajca JUDr. Tomáš Tomčovčík uhradil
poškodenému C. T. sumu 315,- Eur a poškodenému LUNYS s.r.o. sumu 960,14 Eur, pričom obhajca
a aj obžalovaní zhodne potvrdili, že obhajca tak urobil na pokyn obžalovaných z prostriedkov, ktoré
zabezpečili obžalovaní. (čl. 744)

Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.04.2018 vyplynulo, že C. G. ako veriteľ požičala obžalovanému X. T.
ako dlžníkovi hotovosť 1.600,- Eur s tým, že táto pôžička je bezúročná a obžalovaný sa zaviazal ju vrátiť
do jedného roka od jej prevzatia, ku ktorému došlo dňa 20.04.2018. (čl. 745)

Z poukazu na vydanie depozitu na čl. 649 vyplynulo, že hotovosť v celkovej výške 1.895,16 Eur zaistená

obžalovaným pri ich osobnej prehliadke bola poukázaná na depozitný účet Okresného súdu Trnava.

Z rozsudku Okresného súdu v Pardubiciach (ČR) sp.zn. 20T/27/2016 zo dňa 21.06.2016, právoplatného
dňa 18.10.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Hradci Králové - pobočka v Pardubiciach sp.zn.

13To/293/2016zodňa18.10.2016vyplynulo,žeobžalovanýX.T.boltýmtorozsudkomuznanývinnýmzo
spáchania zločinu lúpeže podľa § 173 ods. 1 Trestního zákoníku č. 40/2009 Sb. spolupáchateľstvom
podľa § 23 predmetného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
2 (dva roky) so zaradením do väznice s dozorom. (čl. 399-404, čl. 405- 407)

Z uznesenia Okresného súdu v Karlových Varoch sp.zn. 2PP/5/2017 zo dňa 10.02.2017 právoplatného
toho istého dňa vyplynulo, že obžalovaný X. T. bol dňa 10.02.2017 podmienečne prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Pardubiciach (ČR) sp.zn.
20T/27/2016 zo dňa 21.06.2016, právoplatného dňa 18.10.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Hradci Králové - pobočka v Pardubiciach sp.zn. 13To/293/2016 zo dňa 18.10.2016 a bola mu určená

skúšobná doba 5 (päť) rokov. (čl. 408)

Z rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 2T/62/2008 zo dňa 23.02.2017 právoplatného dňa
12.12.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6To/80/2017 zo dňa 12.12.2017
vyplynulo, že obžalovaný P. J. bol týmto rozsudkom uznaný vinným zo spáchania trestného činu krádeže

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005
a trestného činu neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej
platobnej karty spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 249c ods. 1 Trestného zákona účinného do
31.12.2005 a bol mu za to uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacovs podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. (čl.
392-393, 394-396)

Z uznesenia Okresného súdu v Karlových Varoch sp.zn. 40PP/480/2015 zo dňa 14.04.2016,
právoplatného dňa 29.04.2016 vyplynulo, že obžalovaný P. J. bol dňa 29.04.2016 podmienečne
prepustený z výkonu trestov odňatia slobody, ktoré mu boli uložené v uznesení označenými
rozhodnutiami súdov Českej republiky a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky. (čl. 414-415)

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaných vyplynulo, že obžalovaný X.
T. bol doposiaľ celkom 12 krát priestupkovo prejednávaný, a to v prevažnej miere za priestupky na
úseku cestnej premávky (11x) a v jednom prípade za požívanie alkoholických nápojov na verejnom
priestranstve (čl. 816-827) a obžalovaný P. J. bol doposiaľ priestupkovo prejednávaný celkom 12 krát, a
to v prevažnej miere za priestupky na úseku cestnej premávky (11x) a v jednom prípade za priestupok
na úseku verejného poriadku. (čl. 828-842)

Z odpisu registra trestov obžalovaného P. J. vyplynulo, že tento bol doposiaľ 18x súdne trestaný, a
to prevažne za majetkovú trestnú činnosť, opakovane bol za rôznu trestnú činnosť (marenie výkonu
úradného rozhodnutia, krádeže, marenie spravodlivosti, krivé obvinenie počas trestného alebo súdneho
konania, krivá prísaha, falšovanie platobných prostriedkov ) trestaný aj súdmi Českej republiky, a to

na podmienečné a nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom v niektorých prípadoch mu boli
nariaďované výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody, ktoré mu boli pôvodne uložené s
podmienečným odkladom ich výkonu. Z rozhodnutí, na ktoré prihliada aj súd Slovenskej republiky
sú to napr. rozhodnutie Okresného súdu Praha - východ sp.zn. 38T/199/2012 zo dňa 17.12.2012,
právoplatné dňa 17.01.2013, rozhodnutie Obvodného súdu Praha 10 sp.zn. 29T/6/2013 zo dňa

31.01.2013, právoplatné dňa 15.02.2013, rozhodnutie Okresného súdu Nymburk sp.zn. 1T/114/2012
zo dňa 13.03.2013, právoplatné dňa 06.04.2013 či rozhodnutie Okresného súdu Mladá Boleslav sp.zn.
1T/28/2014 zo dňa 07.04.2014, právoplatné dňa 13.05.2014. Obžalovaný bol naposledy odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 5T/47/2018 zo dňa 23.11.2018, právoplatným dňa
28.11.2018 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, kde mu bol uložený súhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej
doby 2 (dva) roky za súčasného rozhodnutia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Košice
II sp.zn. 0T/80/2018 zo dňa 27.04.2018, právoplatného dňa 27.04.2018. (čl. 843-850)

Z odpisu registra trestov obžalovaného X. T. vyplynulo, že tento bol doposiaľ 3x súdne trestaný, pričom

v prvom prípade sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený (rozsudok Okresného súdu Košice - okolie
sp.zn. 2T/145/2010 zo dňa 07.06.2011), ďalej rozhodnutím súdu Amstgericht Franfurkt am Mein sp.zn.
112 Js 13834/15 933 Ds zo dňa 10.04.2015, právoplatným dňa 10.04.2015 pre trestný čin krádeže a
naposledy rozsudkom Okresného súdu v Pardubiciach (ČR) sp.zn. 20T/27/2016 zo dňa 21.06.2016,
právoplatného dňa 18.10.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Hradci Králové - pobočka v

Pardubiciach sp.zn. 13To/293/2016 zo dňa 18.10.2016. (čl. 851-852)

Ad odôvodnenie výroku o vine:

Vina obžalovaných je preukázaná nielen výpoveďami obžalovaných, ale aj kamerovými záznamami,
zápisnicou o vykonaní prehliadky osobného motorového vozidla zn. VW Polo a pripojenou
fotodokumentáciou a výpoveďou svedka - poškodeného a ďalšími vykonanými dôkazmi. Bez
akýchkoľvek pochybností je pritom zrejmé, že obžalovaní vo vozidle zn. VW Polo s ev. číslom T
prišli na parkovisko na ul. Rybníkovej pri reštaurácii Relax, pričom z tohto vozidla vystúpil obžalovaný

Tomáš J., ktorý k dodávke poškodeného pešo prišiel celkom 2x. Obžaloba uvádza, že obžalovaní mali
vozidlo poškodeného sledovať po Trnave a ich zastavenie na predmetnom parkovisku nie je náhodné.
Iste to možno z kamerových záznamov Mestskej polície Trnava predpokladať, na strane druhej však
jazda za vozidlom poškodeného nemusela byť od počiatku cielená, hoci odbočenie obžalovaných na
parkovisko pri reštaurácii Relax za dodávkou poškodeného a ich následné správanie na parkovisku

toto sledovanie vozidla poškodeného preukazuje bez rozumných pochybností. V každom prípade
skutočnosť, či obžalovaní vozidlo poškodeného po Trnave sledovali alebo nie, nie je pre posúdenie ich
viny podstatná.Pokiaľ ide o verziu obžalovaných, že obžalovaný P. J. potreboval močiť a toto bolo jediným dôvodom,
pre ktorý obžalovaní zastavili na parkovisku, túto v zásade nemožno vyvrátiť, avšak i toto tvrdenie
obžalovaných je pre posúdenie ich viny nepodstatné. Či už obžalovaný Tomáš J. močiť potreboval alebo

nie, z kamerového záznamu je zrejmé, že na parkovisku ide cielene za dodávku poškodeného, pričom
vystúpil na mieste, z ktorého by mal bližšie iné miesto na močenie, takže nemusel cez celé parkovisko
zachádzaťkdodávkenehovoriacotom,žetátobolazaparkovanáprivchodedoreštaurácie,takžepokiaľ
hľadal nerušené miesto na močenie, výber to zrovna „ideálny“ nebol. Navyše z kamerových záznamov
je zrejmé, že druhá osoba vo vozidle VW Polo ho sleduje a pomalým tempom sa presúva k dodávke

na iné parkovacie miesto, takže neobstojí verzia obžalovaného P. J., že po vymočení sa nevedel, kde
obžalovaný X. T. zaparkoval, pretože sa po celý čas ako kráčal k dodávke po parkovisku ohliadal a
musel vidieť, že obžalovaný X. T. sa s vozidlom VW Polo presúva za ním k dodávke poškodeného, z
čoho je potom zrejmé, že zámer vykradnúť dodávku pojali obaja obžalovaní už vopred a ich konanie
bolo spoločné a koordinované.

Pokiaľ ide o preukázanie viny, obžalovaných usvedčuje aj výpoveď poškodeného, ktorý opísal veci,
ktoré mu spolu s hotovosťou mali byť z dodávky ukradnuté, pričom tieto veci (ich podstatná časť)
sa našli pri prehliadke vozidla VW Polo (taštička zn. Tommy Hilfiger, peňaženka, spona na peniaze,
prívesok na kľúče), ktoré poškodený na hlavnom pojednávaní opoznal. Aj hotovosť zaistená pri osobnej
prehliadke obžalovaného P. J. korešponduje s výpoveďou poškodeného o inkasovaní hotovosti od

odberateľov spoločnosti LUNYS s.r.o. v uvedený deň a dodacími listami spoločnosti LUNYS s.r.o., z
ktorých vyplynulo, že poškodený pred krádežou od odberateľov spoločnosti LUNYS s.r.o. inkasoval
v hotovosti cca 420,- Eur. Zaistené tiež boli stravné lístky, ktorých hodnota tiež spolu so zaistenou
hotovosťou u obžalovaného P. J. korešponduje s celkovou sumou, ktorú mal poškodený C. T. v deň
spáchania skutku od odberateľov poškodeného LUNYS s.r.o. inkasovať.

Obžalovaný P. J. tvrdí, že si pri močení všimol nezamknuté dvere na dodávke, čo signalizovali vystúpené
štuplíky na dverách vozidla poškodeného. V tejto súvislosti pre súd vyvstalo prirodzene niekoľko otázok,
a to predovšetkým otázka, prečo obžalovaný P. J. neodcudzil z dodávky veci už v prvom prípade, kedy
ku nej prišiel. Vysvetlenia sú možné v zásade dve, a to že v skutočnosti bola dodávka uzamknutá a

nepodarilo sa mu do nej vlámať, alebo ho niekto vyrušil (napr. počul hlasy niekoho vo dvore reštaurácie
Relax) a preto sa od dodávky vzdialil. V každom prípade sa obžalovaný P. J. pred jeho druhým
priblížením sa k dodávke poškodeného k vozidlu VW Polo, v ktorom bol obžalovaný X. T. nevrátil (napr.
po nejaké náradie, ktorým by sa do vozidla poškodeného vlámal), čo je zrejmé z kamerových záznamov.
Teda buď náradie na vlámanie do vozidla poškodeného mal so sebou už pri vystúpení z vozidla VW

Polo, alebo ho jednoducho nepotreboval.

Vlámanie sa do vozidla pritom (obžaloba skutok posudzovala ako vlámanie) v konaní ale nebolo
preukázané a je možné na neho usudzovať len z „arzenálu“ náradia zaisteného pri prehliadke osobného
motorovéhovozidlaVWPoloalebozvýpovedepoškodenéhoC.T.,ktorýtvrdí,ževozidlopredodchodom

do reštaurácie Relax uzamkol diaľkovým ovládaním. Lenže sám poškodený uzamknutie vozidla nevie s
istotou potvrdiť, na kamerovom zázname nie je identifikovateľné žiadne bliknutie vozidla poškodeného
po jeho uzamknutí (viď výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní o bliknutí vozidla po jeho
uzamknutí diaľkovým ovládaním) a navyše znalecké dokazovanie s vlámaním sa do predmetného
vozidla nespojilo žiadnu zo zaistených vecí, z ktorých nepochybne aj niekoľko z nich na tento účel mohlo

slúžiť. Dôkazom o vlámaní pritom nie je ani mierne ohnutý vstup zámku na dverách vodiča predmetnej
dodávky, pretože sám poškodený sa k času vzniku tohto poškodenia vyjadriť nevedel.

Z uvedených dôvodov preto nie je možné vyvrátiť obhajobu obžalovaného P. J., že sa do dodávky
poškodeného nevlámal, ale sa do nej druhýkrát vrátil potom, ako si v prvom prípade všimol, že jej dvere

nie sú uzamknuté. Usudzovať na vlámanie sa do vozidla poškodeného nie je možné len z toho, že
obžalovaní boli na takúto činnosť vybavení.

Podľa § 122 ods. 4 Trestného zákona Trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do
uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej

prekážky použitím sily alebo ľsťou. V prejednávanom prípade vykonané dokazovanie nepreukázalo,
že by dodávka obžalovaného bola skutočne uzamknutá, t.j. že ju poškodený pred odchodom do
reštaurácie Relax skutočne uzamkol a ani to, že by obžalovaný P. J. do dodávky poškodeného vnikol
takým spôsobom, že nedovolene prekonal jej uzamknutie alebo inú zabezpečovaciu prekážku použitímsily alebo ľsti. Vo vzťahu k výpovedi poškodeného, v ktorej uvádzal, akým spôsobom svoje auto
pri preprave tovaru zamykal (z čoho potom obžaloba vyvodzovala, že jeho vozidlo bolo uzamknuté)
súd poznamenáva, že pri rozhodovaní je potrebné vychádzať z preukázaných skutočností a nie z

predpokladov (dohadov), akokoľvek by boli logické. Nedokázaná vina v tomto ohľade (teda v prvku
vlámania) má preto rovnaký účinok, ako dokázaná nevina.

Prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Trestného zákona sa dopustí ten, kto si spoločným konaním prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil,

spôsobil tak malú škodu a uvedený čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch odsúdený.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.
Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa
rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma
dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky

prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Obaja obžalovaní svojím konaním naplnili uvedenú skutkovú podstatu, kedy si prisvojili spoločným
konaním veci patriace poškodenému C. Krejčínu a poškodenej spoločnosti LUNYS s.r.o., spôsobili tak
malú škodu a obaja boli v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdení, čo

vyplynulo z ich odpisov registra trestov. Tu súd dopĺňa, že trestný čin - zločin lúpeže podľa § 173 ods.
1 Trestního zákoníku č. 40/2009 Sb. spácha ten, kto proti inému použije násilie alebo vyhrážanie sa
bezprostredným násilím v úmysle zmocniť sa cudzej veci. (§ 173 ods. 1 cit. zákona: „Kdo proti jinému
užije násilí nebo pohrůžky bezprostředního násilí v úmyslu zmocnit se cizí věci, bude potrestán odnětím
svobody na dvě léta až deset let.“) Podobne ako v prípade zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného

zákona je v tomto prípade objektom tohto trestného činu osobná sloboda jednotlivca a majetok.

Ak teda obžalovaný X. T. spáchal zločin lúpeže podľa § 173 ods. 1 Trestního zákoníku č. 40/2009 Sb.
platného na území Českej republiky, je nutné spáchanie tohto zločinu posudzovať aj podľa ods. 3 písm.
b) § 212 Trestného zákona v tom zmysle, že bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch

mesiacoch odsúdený.

Podľa § 7b ods. 2 Trestného zákona Právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej
únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom
Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Citované ustanovenie Trestného zákona je účinné od 01.01.2013, pričom obžalovaný X. T. bol za
spáchanie zločinu lúpeže podľa § 173 ods. 1 Trestního zákoníku č. 40/2009 Sb. odsúdený rozsudkom
Okresného súdu v Pardubiciach (ČR) sp.zn. 20T/27/2016 zo dňa 21.06.2016, právoplatným dňa
18.10.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Hradci Králové - pobočka v Pardubiciach sp.zn.

13To/293/2016 zo dňa 18.10.2016, a teda toto jeho odsúdenie je potrebné zohľadniť rovnako, ako keby
bolovydanésúdomSlovenskejrepubliky,pretožebolovydanéprečintrestnýajpodľaprávnehoporiadku
Slovenskej republiky, a teda súd ho musel zohľadniť z pozície recidívy obžalovaného.

Vo vzťahu k úprave skutkovej vety súd uvádza, že túto vykonal tak, že z nej vypustil časti, ktoré opisovali

vlámanie sa do vozidla poškodeného, upravil výšku škody, ktorá bola trestným činom spôsobená, a
to v preukázanej výške, t.j. pri poškodenom C. T. vo výške 390,- Eur, ktorá suma je súčtom hodnoty
odcudzených vecí podľa odborných vyjadrení (spolu 310,- Eur) a hodnoty odcudzenej hotovosti (80,-
Eur) a pri poškodenej spoločnosti LUNYS s.r.o. vo výške 915,62 Eur, ktorá je súčtom preukázateľne
odcudzenej hotovosti, ktorá bola zaistená pri osobnej prehliadke obžalovaného P. J. (420,96 Eur) a

hodnoty stravných lístkov zaistených pri prehliadne osobného motorového vozidla zn. VW Polo (494,66
Eur) a napokon k odcudzenej hotovosti 80,- Eur doplnil, že túto mal poškodený C. Krejčí vloženú v
spone striebornej farby.

Pokiaľ ide o úmysel obžalovaných, tento súd na základe vykonaného dokazovania hodnotí ako úmysel

priamy podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak
páchateľa) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
pretože v konaní obvinených bola prítomná tak vedomostná ako aj vôľová zložka ich konania - chceli
odcudziť veci.

Ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob
vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľa je jeho závažnosť nepatrná súd neaplikoval z dôvodu, lebo v prípade oboch obžalovaných ide
o recidivistov páchajúcich aj majetkovú trestnú činnosť a vykonaná prehliadka ich osobného motorového

vozidla - zaistené veci určené na trestnú činnosť indikuje, že v Trnave neboli za účelom kúpy ojazdeného
vozidla, ale s cieľom vykrádať autá.

Ad odôvodnenie výroku o treste

Páchateľ prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa potrestá odňatím
slobody na 6 (šesť) mesiacov až 3 (tri) roky.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa prvej vety § 38 ods. 8 Trestného zákona Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice

trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;
základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

V prípade oboch obžalovaných súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, pričom poľahčujúcu okolnosť

podľa§36písm.l)Trestnéhozákona(priznaniesakspáchaniutrestnéhočinuajehoúprimnéoľutovanie)
súd neaplikoval, pretože obžalovaný P. J. sa svojou výpoveďou snažil vyviniť obžalovaného X. T. tým,
že tento na skutku nemal žiadnu účasť a len pasívne prijal oznámenie obžalovaného P. J. o jeho zámere
sa do dodávky vrátiť a ukradnúť z nej veci a v podstate v rovnakom duchu vypovedal aj X. T., ktorý svoju
účasť na skutku popieral, keď tvrdil, že o zámere vykradnúť dodávku poškodeného bol len informovaný

zo strany obžalovaného P. J., s ktorým sa o veci odcudzené z dodávky nedelil.

Súd neaplikoval ani ustanovenie § 36 písm. k) Trestného zákona, podľa ktorého je poľahčujúcou
okolnosťou to, že páchateľ sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo
dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu. Aplikáciu tejto poľahčujúcej okolnosti vie páchateľ pozitívne

ovplyvniť tým, že sám dobrovoľne spôsobenú škodu nahradí. Pre naplnenie tejto poľahčujúcej okolnosti
preto musí byť škoda uhradená v plnej výške (teda vo výške, v akej bola spôsobená) a súčasne musí byť
uhradená dobrovoľne. Súd nespochybňuje prvok dobrovoľnosti pri úhrade spôsobenej škody a ani to,
že túto sa obžalovaní snažili uhradiť prostredníctvom ich obhajcu. V konečnom dôsledku sú obžalovaní
stále vo väzbe, preto ich možnosti škodu nahradiť len vlastnou aktivitou sú výrazne obmedzené. V

danom prípade však poškodenému C. T. vznikla škoda v celkovej výške 390,- Eur, ktorá zahŕňa aj
odcudzenú hotovosť vo výške 80,- Eur, preto akékoľvek „vyjednávanie“ obhajcu o výške náhrady škody
nie je namieste. Poškodený od požiadavky náhrady škody v časti odcudzenej hotovosti zjavne ustúpil
len preto, že mu obhajca obžalovaných uviedol, že to, že nejakú hotovosť v odcudzenej kapsičke mal,
nebude vedieť dokázať. Samotné vyjadrenie poškodeného, ktorý súhlasí s nižšou náhradou škody len

preto, že si uvedomuje možnú dôkaznú tieseň, preto neumožní súdu aplikáciu § 36 písm. k) Trestného
zákona, pretože ak by tak tomu malo byť, potom by situácia, kedy by poškodený žiadnu škodu nežiadal,
hoci mu trestným činom bola spôsobená, nevyhnutne musela mať za následok automatickú aplikáciu
tohto ustanovenia, ktorého cieľ je ale celkom zrejmý, a to plná náhrada škody, ktorú páchateľ trestným
činom spôsobí. Súd pritom na tomto mieste dodáva, že nemá pochybnosť o vierohodnosti výpovede

poškodeného T., a preto nemá za spochybnenú ani tú jeho časť, v ktorej uvádza, že mu okrem vecí bola
odcudzená hotovosť v uvedenej výške.Zohľadňujúc skutočnosť (vyplynuvšiu z odpisu registra trestov obžalovaných), že obaja obžalovaní už
boli za trestný čin odsúdení, súd v prípade oboch obžalovaných zohľadňoval priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. m) Trestného zákona a v súlade s ustanovením § 38 ods. 4 upravil trestnú sadzbu - jej dolnú

hranicu, ktorú zvýšil zo 6 (šesť) na 16 (šestnásť) mesiacov a obžalovaným ukladal trest odňatia slobody
od 16 do 36 mesiacov. (36 - 6 = 30, 30 : 3 = 10, 6 + 10 = 16)

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 5 písm. a) Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
a) u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.

Vychádzajúc z účelu trestu, a to tak individuálnej ako aj generálnej prevencie je súd toho názoru, že

v prípade obžalovaného P. J. je spravodlivým trestom trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať)
mesiacov a v prípade obžalovaného X. T. trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsať) štyri mesiacov,
pričom súd obžalovanému P. J. uložil trest vyšší o 6 (šesť) mesiacov oproti trestu uloženému X. T. z
dôvodu, že obžalovaný P. J. bol doposiaľ súdne trestaný vo viacerých prípadoch ako obžalovaný X. T.,
hoci miera konania každého z nich k spáchaniu trestného činu prispela rovnako, keď obžalovaný X. T.

obžalovanému P. J. takpovediac „kryl chrbát“ pri páchaní krádeže, čo je zrejmé z kamerových záznamov
reštaurácie Relax.

Zohľadňujúc trestnú minulosť odsúdených ako i fakt, že obaja odsúdení skutok spáchali v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uložených im v iných trestných

veciach a obžalovaný P. J. aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, súd obžalovaným nemohol
výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložiť a nad rámec uvedeného zároveň dodáva,
že z doterajšieho života obžalovaných nemožno mať dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu obžalovaných by výkon trestu odňatia slobody nebol nevyhnutný.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaných do ústavu na výkon trestu súd aplikoval ustanovenie § 48 ods.
2 písm. b) Trestného zákona, podľa ktorého Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby

nebol odsúdený.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obaja obžalovaní boli v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý im bol uložený za úmyselný trestný
čin, a preto ich súd zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vo vzťahu k obžalovanému X. Kražeľovi súd poznamenáva, že pokiaľ sa má ustanovenie § 7b ods. 2
Trestného zákona uplatniť ako trestnoprávny dôsledok recidívy pri spáchaní trestného činu, za ktorý je
jeho páchateľ odsudzovaný slovenským súdom (viď stanovisko NS SR vo veciach trestných zverejnené
pod č. 95/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR v čísle 9/2015), potom sa rovnako toto ustanovenie

musí uplatniť aj na výkon trestu odňatia slobody vo vzťahu k zaradeniu páchateľa do konkrétneho ústavu
na výkon trestu uloženého súdom Slovenskej republiky, pretože aj zaraďovanie páchateľov do ústavov
s konkrétnym stupňom stráženia podľa § 48 Trestného zákona sa viaže na ich recidívu. Pokiaľ teda
obžalovaný X. T. bol v lehote posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, hoci aj na základe rozsudku

súdu Českej republiky, ktorý však nadobudol právoplatnosť po 01.01.2013 (čo vyplynulo z vykonaného
dokazovania), potom ho súd rovnako ako obžalovaného P. J. zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, pretože je zrejmé, že výkon trestu obžalovaným X. T. v inej trestnej veciv posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu za úmyselný trestný čin zjavne k jeho
náprave neviedol a obžalovaného X. T. od páchania trestnej činnosti neodradil.

Ad odôvodnenie výroku o ochrannom opatrení

Prokurátorka vo svojej záverečnej reči navrhovala, aby súd obžalovaným uložil aj trest prepadnutia
vecí zaistených pri prehliadke osobného motorového vozidla zn. VW Polo (s výnimkou vecí patriacich

poškodenému C. T.). Predpokladom uloženia trestu prepadnutia týchto vecí je však (okrem iného) aj to,
že ide o vec, ktorá patrí páchateľovi. (§ 60 ods. 4 Trestného zákona)

Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, ktorá zo zaistených vecí patrí ktorému páchateľovi,
keď obžalovaní sa k zaisteným veciam nevyjadrovali. Skutočnosť, že ide o vec patriacu páchateľovi
podľa názoru súdu nemožno vyvodzovať len z toho, že vec bola u páchateľa zaistená. Súd navyše

dodáva, že trest prepadnutia veci je možné vysloviť len určitému páchateľovi, pričom ak súd odsudzuje
viacerých páchateľov, musí vo výroku rozsudku uviesť, ktorému z obvinených ukladá trest prepadnutia
veci a súčasne označiť konkrétnu vec (viď napr. R 77/1956), čo v prejednávanom prípade objektívne
nie je možné, pretože z vykonaného dokazovania nevyplynulo, ktorá konkrétna zo zaistených vecí patrí
ktorému z obžalovaných a v tomto smere nikto žiadne dokazovanie nenavrhol a súd je navyše toho

názoru, že na túto skutočnosť ani nie je objektívne možné žiadny dokaz navrhnúť či vykonať, pretože
taký neexistuje.

Ďalšou prekážkou na rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia zaistených vecí je skutočnosť, že
páchateľ nemôže nadobudnúť vlastnícke právo k odcudzeným veciam (vlastnícke právo nie je možné

nadobudnúť trestným činom útočiacim proti majetku, hoci by aj vlastník takejto veci nebol známy, viď
napr. R 3/1976). V tejto súvislosti súd uvádza, že medzi zaistenými vecami boli aj veci, ktoré patrili
poškodenému - spoločnosti LUNYS s.r.o. ako aj neznámym osobám, pričom súdu nie je zrejmé, prečo
prokurátorka (na rozdiel od vecí patriacich poškodenému T.) tieto veci zo svojho návrhu na uloženie
trestu prepadnutia veci nevyňala. Ide pritom o stravné lístky, odcudzenú hotovosť či peňaženky zrejme

odcudzené neznámym poškodeným.

Z uvedených dôvodov preto súd trest prepadnutia veci obžalovaným neukladal.

Na strane druhej ale medzi vecami zaistenými pri prehliadke osobného motorového vozidla VW Polo

boli aj veci, ktoré sú zjavne určené na trestnú činnosť (vytrhávače zámkov, lámače zámkov, zbrúsené
skrutkovače, kukla atď.), pri ktorých si bezpečnosť majetku vyžaduje uloženie ochranného opatrenia ich
zhabania, aby nemohli byť na trestnú činnosť použité.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Trestného zákona Ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v § 60

ods. 1, súd uloží zhabanie veci, ak
g) to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem.

Podľa § 83 ods. 2 Trestného zákona Vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak
na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona Súd uloží trest prepadnutia veci,
b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu.

Keďže veci označené vo výroku tohto rozsudku boli zjavne predurčené na spáchanie trestného činu

(vlámanie sa do vozidiel) a súd z dôvodov uvedených vyššie neuložil trest prepadnutia týchto vecí, súd
v súlade s ustanovením § 83 ods. 1 písm. g), ods. 2 Trestného zákona rozhodol o ich zhabaní a o tom,
že vlastníkom týchto vecí sa stáva štát.

Pre doplnenie na tomto mieste súd uvádza, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by

hotovosť zaistená pri osobnej prehliadke obžalovaného X. T. pochádzala z trestnej činnosti, naopak
tento obžalovaný súdu predložil Zmluvu o pôžičke, ktorej vierohodnosť súd nemá dôvod spochybňovať,
a preto bude z celkovej sumy depozitu vo výške 1.895,16 Eur suma 1.474,20 Eur po právoplatnom
skončení konania vrátená obžalovanému X. T. a suma 420,96 Eur poškodenej spoločnosti LUNYS s.r.o..O veciach, pri ktorých súd nevyslovil ich zhabanie, bude po právoplatnom skončení konania rozhodnuté
postupom podľa § 97 a nasl. Trestného poriadku.

Ad námietky obhajoby o nezákonnom zadržaní obžalovaných:

K nezákonnosti prípravného konania odvodzovanej obhajobou od zadržania obžalovaných súd uvádza,

že v prípade oboch obžalovaných boli títo zadržaní dňa 03.05.2019 o 14.35 hod. bez predchádzajúceho
súhlasu prokurátora z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku. (čl. 25-26,
27-28). Je pravda, že v Zápisnici o zadržaní a obmedzení osobnej slobody je u obžalovaného P.
J. uvedené, že sa tak stalo podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku, pričom v Zápisnici o zadržaní a
obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby u obžalovaného X. T. poukaz na § 85 ods. 2 Trestného
poriadku prečiarknutý.

Z predmetných zápisníc je ale tiež zrejmé, že tieto sú vyhotovené na rovnakej predtlači používanej
príslušníkmi PZ, kde sú jednotlivé jej časti vypĺňané resp. upravované podľa okolností konkrétneho
prípadu. Každú takúto zápisnicu je ale potrebné posudzovať aj podľa jej obsahu a okolností prípadu.
V tejto súvislosti súd poukazuje na úradný záznam zo dňa 03.05.2018 na čl. 348, z obsahu ktorého je

zrejmé,ževúradnomzáznameoznačenípríslušníciPZvykonávalioperatívno-pátraciučinnosťnaúzemí
mesta Trnava, pričom počas služby obdržali informáciu k motorovému vozidlu zn. VW Polo bielej farby
s ev. číslom T ktorého posádku mali tvoriť dve osoby podozrivé z vlámania sa do vozidla poškodeného,
pričom príslušníci PZ vozidlo zn. VW Polo v čase 14.30 hod. spozorovali a následne ho zastavili a jeho
posádku obmedzili y vyrozumeli službukonajúceho vyšetrovateľa OKP OR PZ Trnava.

Podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt
zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 alebo 2 alebo ak ide o podozrivú osobu
podľa § 204 ods. 1, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie. Na zadržanie je potrebný
predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec neznesie

odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri trestnom čine
alebo zastihnutá na úteku.

Podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku Osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine
alebo bezprostredne po ňom, môže obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti,

zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti. Je
všakpovinnýtakúosobubezodkladneodovzdaťútvaruPolicajnéhozboru,útvaruVojenskejpolíciealebo
útvaru Colnej správy.

Z uvedeného je potom zrejmé, že obaja obžalovaní boli zadržaní postupom podľa § 85 ods. 1 Trestného

poriadku ako podozriví zo spáchania trestného činu, a to z väzobných dôvodov, pričom boli zadržaní
pred vznesením obvinenia (čo Trestný poriadok umožňuje) a ich zadržanie bez súhlasu prokurátora bolo
možné, pretože vec nezniesla odklad (zadržaní boli po zastavení ich vozidla, pričom ak by sa tak nestalo,
príslušníci PZ by nemali zákonný dôvod ich obmedzovať na osobnej slobode) a tento súhlas nebolo
možné dosiahnuť vopred (v tom čase nebolo známe, kto tvorí posádku vozidla, pretože z kamerových

záznamov bolo identifikované len tov. značka ich vozidla a jeho ev. číslo), a teda nebolo objektívne
možné žiadať o súhlas na zadržanie osoby, ktorej totožnosť v tom čase nebola známa. Súd na tomto
mieste dopĺňa, že pokiaľ je zrejmé, že trestný čin mal byť neznámymi páchateľmi spáchaný pomocou
konkrétneho vozidla, potom sa osoby tvoriace posádku takéhoto vozidla po jeho zastavení nevyhnutne
stávajú podozrivými osobami.

Súd preto zadržanie obvinených posúdil ako zadržanie plne v súlade s Trestným poriadkom a akékoľvek
ďalšie konštrukcie obhajoby postavené na prezumovanom nezákonnom zadržaní obžalovaných hodnotí
ako nedôvodné.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení

tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.