Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719205763
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719205763.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členiek senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobkyne: X. W., nar.
XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/XX, V., zastúpená JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, so sídlom
Námestie SNP 17/29, Zvolen, proti žalovanému: X. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/XX, V., o
návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 24. 11. 2019, o odvolaní žalovaného

proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/37/2019 - 25 zo dňa 28. 11. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/37/2019 - 25 zo dňa 28. 11. 2019 v časti výroku I., ktorým
súd nariadil neodkladné opatrenie v znení: Žalovaný je povinný nevstupovať do bytu č. 1 na prízemí vo
vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici N. v V., v ktorom býva žalobkyňa, p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3

dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie:
Žalovaný je povinný nevstupovať do bytu č. 1 na prízemí vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX
na ulici N. v V., v ktorom býva žalobkyňa, ani na adresu pracoviska žalobkyne - ortopedické oddelenie

Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta, Námestie L. Svobodu 1, Banská Bystrica, s
výnimkouprípadu,kedysinávštevutohtoortopedickéhooddeleniaobjektívnebudevyžadovaťzdravotný
stav žalovaného na základe odporúčania príslušného lekára. Žalovaný je povinný nepribližovať sa
k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou prípadov, keď to bude nevyhnutne
potrebné za účelom uskutočnenia procesných úkonov pred orgánmi verejnej moci (výrok I.). O trovách
konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia voči žalovanému v rozsahu 100 % (výrok II.). Súd poučil žalovaného ako
stranu sporu, ktorej sa týmto neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu
vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k žalobkyni.
Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z
hľadiska uplatniteľného hmotného práva (výrok III.). Súd prvej inštancie posudzoval návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich

skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej
úpravypomerovstrán,pričomdospelkzáveru,ženávrhjedôvodný.Súdmalznávrhuapriloženýchlistín
osvedčené, že žalovaný sa voči žalobkyni opakovane dopustil trestnej činnosti násilného charakteru,
spočívajúcej v agresívnom správaní, vyhrážaním sa jej ublížením na zdraví, resp. fyzickou likvidáciou,
ako aj snahou o poškodenie jej zdravia. Z priložených trestných rozhodnutí tiež vyplýva, že za svoje
útoky voči žalobkyni bol žalovanému opakovane uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, a teda

ani výkon tohto trestu ho neodradil od páchania ďalšej trestnej činnosti voči žalobkyni. Žalobkyňa
odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že dlhodobé správanie žalovaného na ňunegatívne pôsobí, najmä na jej psychický a fyzický stav a má obavu, že žalovaný sa po ukončení výkonu
trestu odňatia slobody bude chcieť opätovne vrátiť k žalobkyni, kde hrozí, že vo svojom agresívnom a
neprimeranom správaní voči nej bude zase pokračovať, ako sa to stalo už v minulosti. Súd sa stotožnil

s argumentáciou žalobkyne, že konaním žalovaného dochádza k zásahom do jej osobnostných práv,
ktorých súčasťou je aj právo na ochranu života, zdravia a ľudskej dôstojnosti. Konanie žalovaného,
za ktoré bol opakovane uznaný za vinného v trestnom konaní, je jednoznačne spôsobilé negatívne
zasiahnuť do dôstojnosti žalobkyne a ohroziť ju na fyzickom, ako aj psychickom zdraví, resp. v prípade
splnenia vyhrážok žalovaného na jej živote. Súd zastáva názor, že je splnená zákonom predpokladaná

podmienka ohrozenia telesnej a duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaného, pretože vzhľadom k
intenzite, rozsahu a trvaniu zásahov žalovaného by takúto ujmu pociťovala ako závažnú každá fyzická
osoba nachádzajúca sa na mieste a v postavení žalobkyne. Z viacnásobného odsúdenia žalovaného za
útoky voči žalobkyni, vykonané aj napriek uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody zároveň
vyplýva dôvodná obava, že žalovaný bude v poškodzovaní osobnostných práv žalobkyne pokračovať.
Súd na základe skutočností tvrdených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej-ktorej
strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je do určitej miery spojené
so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný
zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru
ačiuloženieobmedzenísledujelegitímnycieľ.Zásahdoprávaprávomchránenýchzáujmovžalovaného

súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Jedná sa o obmedzenia, ktoré podľa názoru súdu
musí žalovaný strpieť. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má preventívny a zabezpečovací
charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v rámci posudzovania splnenia
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi
a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Za daného stavu súd považoval

domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za
vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich práv a záujmov zo strany žalobkyne. Súd pokladal teda
v danej veci za splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia,
konkrétne existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a
skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

Na základe uvedeného súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosti tak,
ako sú uvedené vo výrokovej časti uznesenia s tým, že súd stanovil výnimky z týchto povinností v
nevyhnutnej miere tak, aby nedošlo k neprimeranému zásahu do iných legitímnych práv žalovaného. O
trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako úspešnej strane v konaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu

100%.Súdvprejednávanejvecidospelkzáveru,ženeodkladnýmopatrenímvzásademožnodosiahnuť
aj trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Avšak zároveň pre prípad, že by sa s takýmto právnym názorom nestotožnil aj
žalovaný a mal za to, že je potrebné za účelom usporiadania predmetných vzájomných sporných práv
a povinností riešiť záležitosť súdnou cestou, v súlade s ust. § 337 ods. 1 CSP súd poučil žalovaného o

možnosti podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností
vo vzťahu k žalobkyni. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a
pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.

2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v časti,

ktorá žalovanému ukladá povinnosť nevstupovať do bytu č. 1 na prízemí vo vchode č. XX v bytovom
dome súp. č. XXXX na ulici N. v V., v ktorom doteraz býva žalobkyňa. Uviedol, že byt č. 1 na N.
ulici č. XXXX/XX v V. mu bol v roku 2003 v súlade s vtedy platným všeobecne záväzným nariadením
o prenájme bytov a na základe rozhodnutia Bytovej komisie MsÚ Sliač prenajatý na dobu neurčitú
a fyzicky ho prebral dňa 23. 01. 2003. V tomto byte má aj v súčasnosti evidovaný trvalý pobyt. V

máji 2018 mu vtedajší primátor Mesta Sliač (Ing. Daniel Dunčko) vydal na jeho žiadosť potvrdenie o
pokračovaníprenájmudotknutéhobytu.Užívacieprávoktomutobytumuzostranyprenajímateľa(Mesto
Sliač) nebolo zrušené. Pôvodná nájomná zmluva a potvrdenie z roku 2018 potvrdzujú, že nájomcom
dotknutého bytu je žalovaný a nie žalobkyňa. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
potvrdzuje, že spoločnú domácnosť so žalovaným dobrovoľne zrušila a ani v budúcnosti neplánuje

tento vzťah obnoviť, čím naplnila ust. § 706 ods. 1 a 2, § 707 ods. 1 a § 708, ktoré platia aj v
prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť. Žiadal, aby odvolací súd zrušil časť uznesenia
vydaného Okresným súdom Zvolen, týkajúceho sa časti, v ktorej je konštatované, že žalovaný je povinný
nevstupovať do bytu č. 1 na prízemí vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici N. v V. anavrhol uznesenie upraviť v tejto časti tak, aby žalobkyňa byt uvoľnila do 30 dní od právoplatnosti úpravy
uznesenia a tým umožnila žalovanému dotknutý byt užívať v súlade s nájomnou zmluvou uzavretou
medzi žalovaným (ako nájomca) a Mestom Sliač (ako prenajímateľ), z dôvodu, že žalobkyňa uvedený

byt užíva protiprávne, bez nájomnej zmluvy. Žalobkyňa mala dostatok času na vyriešenie svojej bytovej
otázky počas jeho výkonu trestu v ÚVTOS Leopoldov, avšak ignorovala túto skutočnosť a žalovaného
po návrate z výkonu trestu dostala do stavu hmotnej núdze a bezdomovectva. Užívanie bytu mu nebolo
obmedzené a ani z užívania bytu nebol žiadnym rozhodnutím súdu vylúčený.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný v podanom odvolaní
neuviedol také námietky, ktoré by boli spôsobilé uznesenie súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení
zmeniť,apokiaľuvádza,žejenájomníkompredmetnéhobytu,takhosúdpoučilomožnostipodaťžalobu
vovecisamej.Zdôvodu,žežalobkyňapovažujeodvolanímnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancieza
vecne správne a zákonné navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a priznal žalobkyni
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne

správne potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

7. Odvolací súd v súlade s ust. § 329 ods. 2 CSP skúmal, či súd prvej inštancie na základe skutkových
tvrdení žalobkyňou uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ňou predložených
dôkazov dospel k správnemu záveru, že boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia
v zmysle § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd v súlade

so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia splnené boli, a preto súd prvej inštancie v súlade s ust. § 328 ods. 1 CSP
nariadil neodkladné opatrenie, keďže mal za preukázané, že sú splnené podmienky podľa § 325 ods.
1 CSP pri aplikácii ust. § 325 ods. 2 písm. f/ a h/ CSP.

8. Odvolací súd všeobecne konštatuje, že z pozitívno-právnej úpravy Civilného sporového poriadku
vyplývajú základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú: 1/ naliehavosť
vydania neodkladného opatrenia, 2/ dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,
3/ odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy, 4/ určitosť, zrozumiteľnosť a
vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia

je existencia zákonného dôvodu, vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona ide o taký stav právnych
(nie iba faktických) vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu
súdnu ochranu, pričom zásah do práv dotknutej strany musí byť primeraný žalobcom osvedčenému
porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov. Existencia právneho vzťahu medzi stranami,
existencia nároku ako aj ich osvedčenie sami osebe netvoria ešte zákonný dôvod pre neodkladné

opatrenie. Vyžaduje sa, aby tieto právne vzťahy alebo nároky boli ohrozené. Až toto ohrozenie dovoľuje
súdu pred rozhodnutím súdu vo veci samej nariadiť príslušné neodkladné opatrenie. Ohrozenie nároku,
či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí osvedčiť. Odvolací
súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa osvedčila ohrozenie jej práva v zmysle
§ 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to nielen tvrdeniami uvedenými v návrhu žalobkyne ale

aj pripojenými listinami, konkrétne trestnými rozkazmi Okresného súdu Zvolen č. k. 0T/138/2016-80 zo
dňa 25. 12. 2016 a 0T/60/2018 zo dňa 08. 06. 2018, z ktorých nepochybne vyplýva závadové správanie
sa žalovaného vo vzťahu k žalovanej, k jej osobnej integrite, preto aj podľa názoru súdu bolo dôvodné,
aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať jednak do bytu č. 1 na prízemí vo vchode č. XX vbytovom dome súp. č. XXXX na N. ulici v V., v ktorom žalobkyňa býva, ako ani na adresu jej pracoviska,
ako aj povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou prípadov
uvedených vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal (odvolanie

žalovaný podal len v časti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť
nevstupovať do bytu č. 1 na prízemí vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici N.
v V.), že je nájomcom predmetného bytu, zároveň tvrdil skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť jeho
tvrdenie o neoprávnenom užívaní tohto bytu žalobkyňou, odvolací súd uvádza, že tieto svoje tvrdenia
žalovanýžiadnymspôsobomneosvedčil.Odvolacísúdpoukazujenato,žežalobkyňavpodanomnávrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzala, že byt, v ktorom býva je bytom žalobkyne, pričom
aj z trestných rozkazov vyššie citovaných vyplýva, že žalovaný fyzicky zaútočil na žalobkyňu v byte
žalobkyne v bytovom dome na ulici N. XXXX/XX v meste V.. Vychádzajúc z hore uvedeného preto
odvolací súd uvádza, že žalovaný žiadnym spôsobom neosvedčil svoje tvrdenia v podanom odvolaní,
že nájomníkom (resp. výlučným nájomníkom) predmetného bytu je žalovaný, pričom nepochybne z
obsahu spisu vyplýva, že vlastníkom predmetného bytu je Mesto Sliač. Z týchto dôvodov preto odvolací

súd odvolacie námietky uvedené v odvolaní žalovaného nepovažoval za dôvodné. Zistené okolnosti
prípadu nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu nariadeným neodkladným
opatrením. Odvolací súd tak vzhľadom na uvedené a v nadväznosti na zdôvodnenie prvoinštančného
rozhodnutia sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v dostatočnej miere osvedčila
naliehavosť potreby upraviť pomery medzi stranami sporu, preto napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

9. Odvolací súd naviac uvádza, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď poučil žalovaného ako
stranu sporu, ktorej sa neodkladným opatrení uložila určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci
samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k žalobkyni postupujúc

podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP. Súd správne vyhodnotil, že nariadenie neodkladného opatrenia je spojené
s určitým zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, pričom správne vyhodnotil tento
zásad ako primeraný a keďže neodkladným opatrením v zásade možno dosiahnuť aj trvalú úpravu
pomerov medzi stranami, neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, avšak
pre prípad, že by sa s takýmto právnym názorom nestotožnil žalovaný a mal za to, že je potrebné

za účelom usporiadania predmetných vzájomných sporných práv a povinností riešiť záležitosť súdnou
cestou, poučil žalovaného v súlade s ust. § 337 ods. 1 CSP.

10. Odvolací súd pristúpil k odvolaciemu prieskumu aj vo vzťahu k výroku súdu, ktorým priznal žalobkyni
nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako výroku závislému,

pričom odvolací súd zistil, že vzhľadom na úspech žalobkyne súd prvej inštancie správne aplikoval ust.
§ 255 ods. 1 CSP a priznal jej nárok voči žalovanému na náhradu trov vo rozsahu 100 % s tým, že
o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1
a § 261 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, preto
odvolací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške týchto trov.

12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).