Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614206094
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6614206094.7

Rozhodnutie

Okresný súd v Lučenci samosudcom Mgr. Petrom Strakom v občianskoprávnej veci žalobcu: B. B., J..
S.. Z.., J. J.Í. H. R. XXXX/XX, F. E., H. X, XXX XX H., Č. S., O. : XXX XX XXX, právne zastúpený M. H.,
J..S..Z.., I. P., G. X, XXX XX T. proti žalovanému: S. Z.U., F.. XX.X.XXXX, T. Q. XX, XXX XX Q., t. č. na
neznámom mieste, v konaní, zastúpený Evou Pivarčovou, zamestnankyňou Okresného súdu Lučenec,
v konaní o zaplatenie 1.999 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

konanie v časti zaplatenia v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne z a s t a v u j e.

Súd návrh o zaplatenie sumy 1.999 Eur s prísl. z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca doručil návrh na uplatnenie pohľadávky 1.999 EUR ako zmenkovú sumu zmenkového úroku
vo výške 0,25 % z dlžnej istiny za obdobie od 27. 05. 2009 do zaplatenia, 6 % ročného úroku z dlžnej
sumy za obdobie od 10.8.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda
8,44 EUR a náhrady trov konania v časti zaplateného súdneho poplatku 119,50 EUR a trov právneho
zastúpenia 238,40 EUR, keď svoj nárok odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom práv zo
zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 08.01.2009 na zmenkovú sumu 2.531 EUR, pričom sa zaviazal aj k

úhradezmenkovéhoúrokuvovýške0,25%denneod27.05.2009.Indosovanázmenkajevistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Zmenka bola vystavená dňa 08.01.2009 na sumu 2.531 EUR, pričom do jej textu bol poňatý záväzok
žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu
s 0,25 % denným úrokom od 27. 05. 2009 s miestom plnenia určeného sídlom prvotného zmenkového

veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,- EUR. Keďže
zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal skutočnosť predloženia
zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho
parlamentuaradyč.861/2007vydalrozsudok,vktorombyžalovanejuložilvykonaťpožadovanúúhradu.

ŽalobcajeobchodnouspoločnosťousosídlomvČeskejrepublike.Žalovanýjefyzickáosobasbydliskom

na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je
i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 Nariadenia rady (ES)
č. 861/2007 zo dňa 11. júla 2007, ktorým sa stanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu,nakoľkožalobcamásídlovČeskejrepublike,tedavčlenskomštáteinomakočlenskomštátesúdu
konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
nepresahuje sumu 2.000,- EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2

bodu 1 Nariadenia rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11. júla 2007, ktorým sa stanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje Nariadenie rady (ES) č. 861/2007. Žalovanýmá sídlo v obvode Okresného súdu Lučenec, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle citovaného nariadenia
príslušným súdom na konanie. Takto určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 Nariadenia
rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22. 12. 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych

a obchodných veciach.

Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva. Miesto
vystavenia aj platobné miesto sa nachádza na území Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu sa
žalované vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom Slovenskej

republiky. Použitie právneho poriadku Slovenskej republiky v súlade s § 10 a §11 Zákona č. 96/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v znení neskorších predpisov, zodpovedá
rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov konania o
voľbe rozhodujúceho práva v konaní nebola preukázaná.

Keďžesanepodarilozistiťsúčasnýpobytžalovaného,pretomuboluznesenímOkresnéhosúduLučenec

č.k. 7C/56/2014-59 zo dňa 11.02.2016 ustanovený opatrovník podľa § 29 ods. 2 O. s. p.

Podľa § 96 ods. 1, 3 veta prvá, druhá O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho
začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný,

ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Žalobca vzal čiastočne svoj návrh späť v časti zaplatenia v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si uplatňoval len zmenkový

úrok vo výške 0,06 % denne. Súd v súlade s § 96 ods. 1 O. s. p. konanie v časti zmenkového úroku vo
výške 0,19 % zastavil, nakoľko prípadný nesúhlas žalovaného by podľa§ 96 ods. 3 O. s. p. nebol účinný.

Účastníci sa na predvolanie súdu na pojednávanie neustanovili, preto súd postupoval podľa § 101 ods.
2 O. s. p. a konal v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpisom z Obchodného registra vedeného Mestským
súdomvPrahenač.l.5,fotokópiouzmenkynač.l.8,čiastočnýmspäťvzatímpodanéhonávrhu,obsahom
spisového materiálu 10ER/887/2010 Okresného súdu Lučenec a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

Žalobca predložil v konaní zmenku č. 6462985 vystavenú v Lučenci dňa 08. januára 2009 na 2.531
Eur zmenkovej sumy s vyhlásením vystaviteľa „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: H., s. r.
o., O. XX XXX XXX, H. XX, XXX XX T., zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1,
sumu 2.531 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 27. 05. 2009“, splatné „bez protestu“, „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza rubopis, ktorým bola zmenka

prevedená na žalobcu.

Podľa zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov, čl. 1 § 75, vlastná
zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku,
v ktorom je táto listina spísaná, 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, 3. údaj zročnosti,

4. údaj miesta, kde sa má platiť, 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť, 6. dátum a miesto
vystavenia zmenky, 7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. 1 § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov,
každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. 1 § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov,
v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. 1 § 48 ods. 1 bodu 2 citovaného zákona, majiteľ zmenky môže postihom žiadať 6 % - tné úroky
odo dňa zročnosti.

Podľa § 33 ods. 1 citovaného zákona, zmenka môže byť vystavenána nahliadnutie,
na určitý čas po nahliadnutí,
na určitý čas po dátume vystavenia,

na určitý čas.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, zmenky s inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené
alebo so splatnosťou postupnou, sú neplatné.

Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona, zmenka na videnie je zročná po predložení. Musí byť predložená
na platenie jedného roka od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite,
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Z podania
žalobcu vyplýva, že predložená zmenka je vistazmenkou, súd preskúmal zmenku z hľadiska jej
splatnosti, pričom dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti
splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu neurčitosti. Neurčitý údaj splatnosti zmenky

je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď do zápisu „zaplatím túto zmenku pri predloží ... “ je
uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je
uvedená splatnosť na určitý čas. Súd nemohol považovať tento údaj za predĺženie lehoty v zmysle § 34
ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov, keďže tento údaj
vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na

videnie zmenky, údaj má správne znieť: „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. V
tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Obdo
59/2010 zo dňa 26. 1. 2011, v ktorom konštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia
splatnosti (na videnie a do dvoch rokov od vystavenia) spôsobuje to jej neplatnosť, a to s poukazom na
ustanovenie § 33 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov.

Z uvedeného je zrejmé, že pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus.

Zo spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10Er/887/2010 súd ďalej zistil, že dňa 09. 09. 2010 požiadal
súdny exekútor D.. S. P. o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu:
rozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdu,č.k.SR16413/09,ktorývydalStályrozhodcovskýsúdzriadený

spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. vo veci oprávneného Pohotovosť, s. r. o. Bratislava proti
RomanoviOláhovi,prevymoženie2.531EURistinysprísl.podsp.zn.Ex9936/10,pričomOkresnýsúdv
Lučencivuznesenízodňa30.1.2012exekúciuvykonávanúsúdnymexekútoromJUDr.RudolfomKrutým
pod sp. zn. EX 9936/10 vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Toto rozhodnutie po potvrdení uznesenia
Krajským súdom v Banskej Bystrici zo dňa 28. 09. 2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 03.12.2013 odmietol dovolanie oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici.

V uvedenom spore je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, o čom už rozhodol aj exekučný súd.
Predmetom konania je zmenka, ktorá slúžila na zabezpečenie, ale aj na uhradenie dlhu vzniknutého

zo Zmluvy o úvere, ktorý je spotrebiteľským úverom. Na tento právny vzťah je preto potrebné
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve ako aj ustanovenie Zákona o
spotrebiteľských úveroch a iné spotrebiteľské právne normy EÚ a SR.

Návrhom sa uplatňuje nárok zo zmenky, t. j. cenného papiera, a to indosovanej zmenky podľa Zákona č.

191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov, čo umožnilo právnemu predchodcovi
žalobcu, aby použitím zmenky obišiel ustanovenie o ochrane spotrebiteľa a následne si vymáhal od
dlžníka plnenia aj z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zmenka je založená na prísnej formálnosti
zmenkových vzťahov a vo všeobecnosti sa pri zmenke neskúma kauza pôvodného právneho vzťahu.
Výsledkom však môže byť, že dôjde k porušeniu rovnosti účastníkov a zneužitím tohto inštitútu a to bez

možnosti súdnej kontroly. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo dňa 16. 11. 2010 vo veci Pohotovosť,
s. r. o. Bratislava C-76/10 bolo uvedené, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania, vrátane
výkonu rozhodnutia, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy, sankcie obsiahnutých v zmluve
o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave.V bode 37 citovaného rozhodnutia je uvedené, že sa vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č.
93/13, a to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o jeho vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto informácia ho vedie k

pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V
bode 38 je ďalej uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné
ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich účelom je nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo
zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť
s nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu. V rozsudku Európskeho súdneho dvora C-419/2010

zo dňa 14. 3. 2013 (Česká sporiteľňa, a. s. proti G. Q.) Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení
práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa a podľa záverov tohto
rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako
abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.
Ďalej súd poukazuje aj na nemecký rozsudok Z 1965, podľa ktorého ak bola zmenka prevedená na
iný subjekt (čo je aj prejednávaný prípad, pretože prvý zmenkový veriteľ Pohotovosť, s. r. o. Bratislava

ju previedol na žalobcu) a pritom jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku pre
spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť ochranu žalobcovi, lebo aj nový zmenkový veriteľ, t. j. žalobca, si
mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver a
hlavne z dôvodu, že nadobudol tieto zmenky od subjektu, o ktorom je všeobecne známe, že predmetom
jeho činnosti je poskytovanie úverov alebo pôžičiek (v prejednávanom prípade Pohotovosť, s. r.o.). Súd

poukazuje aj na list Európskej komisie zo dňa 25. 4. 2013, č. 2012/4165 vec: Výzva - porušenie č.
2012/4165, ktorý bol zaslaný Slovenskej republike práve z dôvodu upozornenia zo strany Európskej
komisie, že Slovenská republika pravdepodobne dôsledne nedodržuje spotrebiteľské právo EÚ. V tomto
liste Európska komisia dokonca výslovne uvádza práve obchodnú spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. (str.
2, 3, 14 listu EK) ako aj už vyššie uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť). Okrem

iného sa v tejto výzve v bode 4 uvádza, iné praktiky na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontroly (str.
5 EK): „okrem rozhodcovského súdu alebo ako alternatíva k nemu obchodníci používajú iné praktiky
a postupy na vymáhanie nezákonných pohľadávok založených na nekalých podmienkach“. Prvým
príkladom uvedeným EK je používanie blankozmeniek Obchodníci vypĺňajú do blankozmeniek svoju
nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú a napriek skutočnosti,

že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú založené na nekalých podmienkach,
rozhodcovské súdy vynášajú rozsudku aj na základe týchto zmeniek.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh zamietol, lebo jednak predmetná zmenka vykazuje vady vyššie
uvedené a jednak dohoda o vyplnení zmeniek uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov spotrebiteľského úveru v neprospech spotrebiteľa a je z tohto dôvodu neplatnou. Bez takejto
platnej dohody je preto absolútne neplatná aj samotná zmenka, na základe ktorej si žalobca uplatňuje
žalovanú pohľadávku. Uvedená dohoda o vyplňacom práve k zmenke ako aj zmenka sú neplatné podľa
ustanovení spotrebiteľského práva a keďže si žalobca uplatnil výslovne právo zo zmenky, súd jeho návrh

zamietol. Na uvedený prípad je potrebné aplikovať čl. 2 písm. a) Smernice 93/13 EHS na účely tejto
smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Smernice 93/13 EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom jespotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k) a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu

spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní,
ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd má za to, že je potrebné rozlišovať neplatnosť zmenky ako cenného papiere podľa Zákona o
zmenkách a šekoch č. 191/1950 Zb., ale tiež je potrebné rozlišovať neplatnosť dojednaní o vystavení,
resp. vyplnení zmenky a následne neplatnosť samotnej zmenky vystavenej podľa týchto jednaní, ak sú

v rozpore so spotrebiteľskými právnymi normami, a to či už pre neprijateľnosť zmluvných podmienok
alebo pre rozpor s dobrými mravmi.

V prejednávanej žalobe súd posúdil ako absolútne neplatné dojednanie o vyplnenie zmenky ako aj
následne vystavenú samotnú zmenku za neprijateľné zmluvné podmienky, a to podľa čl. 2 písm. a) v

spojení s prílohou ods. 1 písm. s) Smernice 93/13 EHS, pretože sa jedná o podmienku, ktorej účinkom
a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého
príslušenstva pohľadávky - zmenkového úroku 0,25 % denne. Zároveň ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 52, § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, lebo umožňuje požadovať od
spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a podľa § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Tento
právny úkon, a to dohoda o vyplnenie zmenky a následne vystavená zmenka sú aj absolútne neplatné
podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to pre rozpor s dobrými
mravmi, keď účelom tohto právneho úkonu bolo obchádzanie spotrebiteľského práva. Je nesporné, že v
konkrétnomprípadesižalobcauplatňovalúrok0,25%denne,čopredstavovalročne91,25% aišlotakto

o dojednanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa snažil čiastočným späťvzatím zhojiť nekalosť jeho
nároku. Nakoľko súd uviedol vyššie, že dôvodom zamietnutia sú jednak vady zmenky a jednak samotná
dohoda o vyplnení zmenka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nezmenilo ani čiastočné späťvzatienávrhu zo strany žalobcu záver súdu o zamietnutí nároku, pretože pohľadávka žalobcu uplatnená v
tomto konaní je v rozpore so spotrebiteľským právom

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca v konaní nebol procesne
úspešným, preto mu súd nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný si trovy konania neuplatnil. Z tohto
dôvodu súd vyslovil, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.