Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 4, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40Pc/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117220639
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Dolníková Žabková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5117220639.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v právnej

veci navrhovateľa: K.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Q. XXXX/X, XXX XX Ž., občan SR, právne
zastúpený: advokátska kancelária Mgr. Rastislav Otruba, so sídlom Kvačalova 1227/55, 010 04 Žilina,
IČO: 46974245, proti odporcovi - oprávnenému z vyživovacej povinnosti : L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXXX/X, XXX XX Ž., občan SR, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému z vyživovacej povinnosti, určenú rozsudkom
Okresného súdu Žilina, č.k. 15Nc 986/96-9 zo dňa 30.04.1999, právoplatným dňa 23.06.1999, ktorým
bola určená vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému z vyživovacej povinnosti vo výške

1.500,- Sk mesačne z r u š u j e, a to s účinnosťou od 01.09.2014.

II. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 14.07.2017, doručeným súdu dňa 17.07.2017, domáhal zrušenia
svojej vyživovacej povinnosti voči oprávnenému z výživného - plnoletému synovi L.. V návrhu uviedol,
že rozsudkom Okresného súdu v Žiline zo dňa 30.4.1999, ktorý bol vyhlásený v konaní vedenom
pod sp. zn. 15Nc 986/96, bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživné na vtedy maloletého L.
sumou 1500,- Sk mesačne (49,79 Eur) s účinnosťou od 30.4.1999, a to vždy do každého 20. dňa

v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Navrhovateľ zároveň poukázal na to, že jeho
syn sa spolu s matkou dlhodobo zdržiavajú mimo územia SR a navrhovateľovi nie je známe miesto
jeho trvalého pobytu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd pri doručovaní žaloby postupoval zmysle
§ 116 CSP. Navrhovateľ ďalej uviedol, že oprávnený z vyživovacej povinnosti je od septembra 2014
zamestnaný v zahraničí na trvalý pracovný pover, čo má za následok, že je schopný z vlastných zdrojov
uspokojovať svoje životné náklady. Keďže v čase podania návrhu je oprávnený z vyživovacej povinnosti
už 3 roky zamestnaný, je možné dôvodne predpokladať jeho schopnosť samostatne sa živiť, čím je

danýdôvodzánikuvyživovacejpovinnostiotca.Dôvodnosťpodanéhonávrhupotvrdzujeiskutočnosť,že
oprávnený z vyživovacej povinnosti disponuje i úsporami a zo mzdy si zakúpil osobné motorové vozidlo
a byt. Stálosť pracovného pomeru, príjem z pracovného vzťahu, ako aj správanie sa oprávneného z
vyživovacej povinnosti potvrdzuje, že sú dané dôvody pre zánik vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ
poukázalna§62ods.1,2,4a5,§75ods.1,§76ods.1a§78ods.1a3Zákonaorodine.Nakoľkopodľa
navrhovateľa došlo k podstatnej zmene na strane oprávneného z vyživovacej povinnosti odvodňujúcej
zmenu rozhodnutia, podľa ktorého je navrhovateľ povinný platiť výživné mesačne vo výške 1500,- Sk

(49,79 Eur), navrhol, aby súd s účinnosťou od 01.09.2014 uvedenú vyživovaciu povinnosť zrušil.

2. Oprávnený z výživného sa k návrhu nevyjadril a zostal procesne nečinný. Žaloba mu bola doručená
postupom v súlade s § 116 ods. 2 CSP.3. Na pojednávanie dňa 04.07.2019, na ktorom bol vyhlásený tento rozsudok, sa oprávnený z
vyživovacej povinnosti nedostavil. Predvolanie na pojednávanie mu bolo doručované oznámením

o doručovaní písomností v zmysle § 106 CSP. Súd považuje za potrebné uviesť, že pokusy o
zistenie pobytu oprávneného z vyživovacej povinnosti - zisťovanie prostredníctvom príslušného OO
PZ, na adrese matky oprávneného z vyživovacej povinnosti, ktorú uviedol súdny exekútor, dožiadaním
príslušných orgánov v Taliansku, kde podľa informácií povinného z výživného L. žije, boli neúspešné,
preto súd zvolil doručovanie v zmysle § 106 CSP.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa - povinného z výživného a oboznámením s
predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Povinný z výživného vo svojej výpovedi uviedol, že výživné platil priamo do rúk exekútora, a to až
do 18. roku života oprávneného z vyživovacej povinnosti, pričom posledné výživné uhradil k 18-tym

narodeninám.Uviedol,žekeďmalsynL.3roky,matkasasnímodsťahovaladoTalianskaaodvtedysyna
nevidel. Vyživovaciu povinnosť si plnil v zmysle rozsudku a nemal vedomosť o tom, že treba požiadať o
jej zrušenie po dovŕšení 18.-teho roku veku, o čom sa dozvedel, až keď mu doručená exekúcia.

6. Z fotokópie rozsudku č.k. 15Nc 986/96-9, ktorý je súčasťou spisu, mal súd preukázanú skutočnosť, že

ním bola navrhovateľovi uložená povinnosť platiť na oprávneného z výživného výživné vo výške 1.500,-
Sk.

7. Z odpovede na lustráciu z Registra obyvateľov SR mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a
oprávneným z výživného je vzťah, a síce oprávnený z výživného je synom navrhovateľa.

8. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že oprávnený z výživného nebol
doteraz zamestnaný u zamestnávateľa na území Slovenskej republiky a nepoberal žiadne dávky.

9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ZR): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

10. V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia je u každej oprávnenej osoby individuálnou záležitosťou, a je
potrebné preto zvažovať viaceré faktory rozhodujúce pre posúdenie nadobudnutia schopnosti dieťaťa
samostatne sa živiť a z toho vyplývajúci zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Okrem štúdia

ako prípravy na budúce povolanie je potrebné zohľadniť napríklad aj schopnosť zamestnať sa alebo
vykonávať prácu a majetkové pomery dieťaťa. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, keď je samostatne
schopné uspokojovať svoje potreby z pravidelnej odmeny za svoju prácu, pričom musí ísť o prácu, ktorá
zodpovedá jeho psychickým a fyzickým schopnostiam a potrebám spoločnosti.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že oprávnený z vyživovacej povinnosti dosiahol
plnoletosť dňa 25.08.2014. Súd konštatuje, že samotné dosiahnutie plnoletosti nezbavuje povinného
z vyživovacej povinnosti platiť výživné. Dosiahnutie veku plnoletosti považoval súd za rozhodujúce
pre určenie momentu, kedy sa u oprávneného z vyživovacej povinnosti podstatným spôsobom zmenili
okolnosti majúce vplyv na trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa. S účinnosťou od 01.09.2017,

teda od prvého dňa nasledujúceho po dosiahnutí plnoletosti, súd vyživovaciu povinnosť zrušil. Súd
považuje za potrebné uviesť, že dosiahnutie plnoletosti nie je jediným a rozhodujúcim faktorom pre
posúdenie trvania vyživovacej povinnosti. Avšak v danom prípade by súd nepovažoval za spravodlivé
a v súlade s dobrými mravmi vyživovaciu povinnosť navrhovateľa nezrušiť. Odporca na výzvy súdu
nereagoval, na pojednávania sa bez ospravedlnenia nedostavoval, s navrhovateľom nie je v kontakte,

z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni súd zistil, že na území Slovenskej republiky nebol v
pracovnoprávnom pomere, ani nebol poberateľom žiadnych dávok, v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia
má takmer 23 rokov, takže vzhľadom na dosiahnutý vek a ostatné uvedené súvisiace okolnosti je u neho
predpoklad, že je schopný sám sa živiť.12. Vzhľadom na skutočnosť, že boli splnené predpoklady podľa § 78 ods. 1 ZoR na zrušenie
vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči oprávnenému z vyživovacej povinnosti, súd v súlade s

citovaným zákonným ustanovením rozhodol v prospech návrhu a rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

13. Podľa § 52 CMP (Civilný mimosporový poriadok) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. O nároku na náhradu trov konania súd podľa § 52 CMP rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 55 CMP,
keďže súd v konaní nevzhliadol na také okolnosti pre ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania
priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.