Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2T/52/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114011019

Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6114011019.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Roman Reištetter na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 21.06.2017 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Ľ. Y., nar. XX.XX.XXXX T. U. U., trvale bytom U. U., W. XX,

j e v i n n ý , ž e

v presne nezistený deň a to 18. alebo 19. decembra 2013 v čase okolo 17.30 h v Banskej Bystrici na W.
XX, v priestoroch prízemia pri výťahu, v bytovom dome, fyzicky napadol J.G. Y., Q.. XX.XX.XXXX tak, že
ho najprv jednou rukou chytil za odev v oblasti hrudníka a druhou rukou ho tri až štyri krát udrel päsťou
do tváre, pričom ho ťahal za odev dole po schodoch, následkom čoho spadol na zem a keď zostal ležať

na zemi na chrbte, tak ho asi štyri až päť krát kopol do oblasti hornej časti tela do ramena a hrudníka
a stúpal po ňom nohami, čím mu spôsobil zlomeninu tela stavca L1 a zlomeninu krčka ľavej ramennej
kosti, ktoré zranenia si vyžiadali hospitalizáciu a dve operácie s dobou liečenia v trvaní 4 až 5 mesiacov,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a takým činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona k
trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa
§ 50 ods. 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba na 3 (tri) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený J. Y., Q.. XX.X.XXXX, W. U. U. U., W. Č.. XX s
nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici dňa 16.10.2014 podal na tunajší súd obžalobu XPv
XX/XX/XXXX na obž. Ľ. Y., Q.. XX.XX.XXXX, pre prečin pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.

1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 18. decembra 2013 v čase
okolo 17.30 h v U. U. Q. W. XX, v priestoroch prízemia pri výťahu, v bytovom dome, fyzicky napadol J.
Y., Q.. XX.XX.XXXX tak, že ho najprv jednou rukou chytil za odev v oblasti hrudníka a druhou rukou ho
tri až štyri krát udrel päsťou do tváre, pričom mu vybil štyri horné a dva dolné zuby a ťahal ho za odev
dole po schodoch, následkom čoho spadol na zem a keď zostal ležať na zemi na chrbte, tak ho asi
štyri až päť krát kopol do oblasti hornej časti tela do ramena a hrudníka a dupal po ňom nohami, čím mu

spôsobil zlomeninu tela stavca L1 a zlomeninu krčka ľavej ramennej kosti, ktoré zranenia si vyžiadali
hospitalizáciu a dve operácie s dobou liečenia v trvaní 4 až 5 mesiacov,

Na základe podanej obžaloby a vykonaného dokazovania zákonný sudca vo veci H.. R. R. dňa
14.05.2015 rozsudkom rozhodol tak, že uznal vinu obžalovaného v zmysle obžaloby a odsúdil ho k trestu

odňatiaslobodyvovýmere2rokovspodmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobu2rokov.Poškodeného
J. Y. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Voči uvedenému rozsudku bolo
podané odvolanie obžalovaného, ktoré Krajský súd Banská Bystrica uznesením zo dňa XX.XX.XXXX
Č..X.. XTo XX/XXXX zamietol. Následne si dňa 15.02.2016 podal odsúdený návrh na povolenie obnovy
konania z dôvodu zistenia nového dôkazu, na základe, čoho bola obnova konania povolená uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica č.k. XNt XX/XX zo dňa 13.06.2016. Medzitým však pôvodný zákonný
sudca vo veci H.. R. odišiel na Š. W. Y. T. R., na základe čoho bola vec prerozdelená a napadla novému
sudcovi, ktorý vo veci konal.

Vzhľadom na obnovené konanie sudca vytýčil termín hlavného pojednávania na ktorom vykonal dôkazy,

ktoré boli navrhnuté obžalobou a obhajobou, s tým, že obžalovaný súhlasil so zmenou samosudcu.

Vo veci bolo vykonané nasledovné dokazovanie, pričom časť dokazovania bola a vykonaná pred sudom
H.. R. G. Č. R. H.. N. za súhlasu obž., kde boli niektoré dôkazy opakované, resp. boli vykonané dôkazy
nové oproti pôvodnému konaniu, pričom súd sa riadil návrhmi obžaloby a obhajoby.

Obžalovaný Ľ. Y. spáchanie skutku poprel. Na svoju obhajobu uviedol, že poškodený znepríjemňoval
život vlastníkov a užívateľov bytov v mieste jeho bydliska, pretože opakovane neoprávnene uzatváral
ventily na dodávku tepla. V ten deň umiestnil na ventily v pivničných priestoroch zámky, aby sa s nimi
nedalo manipulovať a vtedy prišiel poškodený a spýtal sa ho, čo tam stvára. On mu odpovedal, že nech

počká, že mu ukáže čo tam robí a keď šiel po schodoch hore smerom k nemu, tak ho poškodený prudko
rukami strčil do pŕs, jeho odhodilo ku zábradliu a poškodený stratil rovnováhu a spadol dole schodmi
bruchom dole, tvárou po schodoch, pričom zostal ležať v suteréne s nohami na schodoch. Poškodený
ho žiadal o pomoc a keď videl, že nevstáva, išiel zavolať brata poškodeného do bytu. Spolu prišli k
poškodenému a on pomohol zdvihnúť ho. Potom išiel domov. Zazrel, že poškodený nejde s jeho bratom

domov, ale išiel von. Vylúčil, že by poškodeného udrel, naťahal ho, nekopol ho a nedupal po ňom.

Obžalovaný na ďalšom výsluchu pred súdom svoju výpoveď doplnil tak, že namietol zranenie chrupu
ako také, vyskytli sa tu viaceré rozpory. K tomu incidentu uviedol, že dopĺňal na ventily uzatvárací
mechanizmus na kúrenie, aby sa s tým nedalo manipulovať, keďže poškodený odstavoval predtým

kúrenie, a to dva a pol roka, pričom stretol práve poškodeného, ktorý vošiel do bytovky, pričom on mu
išiel ukázať nejaké papiere, pričom sa do neho zaprel a musel nejako prepadnúť cez schody. Potom,
keď ho tam videl ležať, zrejme zraneného, tak išiel volať jeho brata.

Poškodený J. Y. uviedol, že keď prišiel na miesto skutku, dole pri výťahu v suteréne stál obžalovaný,

ktorý mu začal hneď nadávať, chytil ho za bundu pod krkom a päsťou ho udrel do tváre, pričom mu vybil
viacero zubov. Následne ho začal ťahať smerom dole po schodoch, stratil stabilitu a spadol tvárou dole.
Keď ležal na zemi, obžalovaný mu skákal po chrbte, na čo ucítil v chrbte bolesť, otočil sa a vtedy mu
obžalovaný skočil na ľavé rameno. Ako ležal, obžalovaný ho ešte kopol do chrbta a tiež udrel päsťou
do tváre. Vtedy prišiel jeho brat a obžalovaný naňho prestal útočiť. Nepamätal si, či vstal sám, alebo mu

niekto pomohol, ale ešte išiel do auta a potom domov.Poškodený na ďalšom výsluchu pred súdom svoju výpoveď doplnil tak, že má trvalé následky, má
problém šoférovať, mal vybité zuby a to 4-5, s tým, že mu museli vybrať aj ďalšie zuby, ktoré boli

porušené, robia sa mi nové zuby. Rozbil mu ovládač na auto. Je pravda, že manipuloval s ventilmi
kúrenia, povoľoval ich, lebo mali veľkú zimu v bytovke a chcel, aby sa kúrilo, nie je pravda, že by kúrenie
odstavoval, veď má 90 ročnú mamu, boli by v zime. V daný deň som prišiel do vchodu, išiel ku výťahu
a videl Ľ., teda obžalovaného ako niečo opravuje pri pivniciach, tak ho pozdravil, na čo mu Ľ. začal
nadávať, tiahlo z neho ako zo suda, stiahol ho po schodoch dole, kde si spôsobil zranenia chrbta, má

30 cm jazvu na chrbte, potom ho udieral, skákal po ňom. Toto videl aj jeho brat, tento na obžalovaného
zakričal: “Ľ. neblázni, veď mi brata zabiješ”, na čo prestal. Potom s pomocou brata vyšiel hore, išiel
do auta zobrať nákup, si nemyslel, že je v takom zlom stave. Potom išiel hore k mame, tá sa zľakla, k
lekárovi išiel ale až na druhý deň, čo urobil chybu, lebo mal veľké bolesti, nemohol ísť ani na záchod. Na
druhý deň prišla sanitka, išiel na urgent a nechali si ho tam celé Vianoce aj Silvestra. Skutok sa mal stať
myslí dňa 18. 12. 2013 v čase medzi 17.15 -17.30 hod. Ošetrujúcemu lekárovi ošetrujúcemu povedal,

že bol napadnutý a zbitý. K lekárovi išiel 19. 12. 2013 a potom si ho nechali v nemocnici. Je pravdou,
že bol u neho D.. S., ale to bol z pohotovosti. Nie je pravda, že by lekárovi povedal, že spadol na ľad.
Nie je pravda, to čo je uvedené v danom zázname Dr. S., že by mal spadnúť na ľade, to je výmysel.
Presne si nepamätal ten dátum skutku, alebo že či išiel k lekárovi až o dva dni. Skôr zrejme sa skutok
stal toho 19. 12., ale rozhodne neuvádzal doktorovi, že spadol na ľad a narazil si kostrč, vtedy ľad ani

nebol, bola suchá zima.

Svedok Z.. Z. Y. - brat poškodeného uviedol, že obžalovaný ho v ten deň kontaktoval a ukázal mu zábery
z kamery, z ktorých bolo zrejmé, že jeho brat - poškodený uzatvára ventily na kúrení a tým znepríjemňuje
život ostatným obyvateľom domu. Sľúbil mu, že to bude s bratom riešiť. Asi po pol hodine prišiel k nim

do bytu obžalovaný a povedal, že už to s jeho bratom vyriešil a že si ho môže ísť zobrať. Otočil sa a išiel
preč. Tak išiel za ním a keď zišiel na prízemie, v suteréne na zemi uvidel ležať brata a obžalovaný ho ešte
aj pred ním asi 2x udrel do tváre, preto naňho zakričal, aby prestal a obžalovaný odišiel k sebe domov.
Pretože nevedel sám poškodeného zdvihnúť, išiel za obžalovaným a požiadal ho, aby mu pomohol, čo
tento aj urobil. Poškodený potom išiel von, kde si sadol do auta, on išiel domov k matke a odišiel preč asi

po pol hodine. Jeho brat - poškodený vtedy ešte sedel v aute. Keď brata našiel v suteréne mal viditeľné
stopy na tvári po bitke, krvavé ústa, spuchnutú tvár. Na druhý deň ho podrobne nepozeral, iba sa ho
od dverí opýtal ako sa cíti, či nejde na ošetrenie. Ležal v izbe, mal zatiahnuté žalúzie. Evidentne mal
spuchnuté ústa.

Svedkyňa F. Y. - matka poškodeného potvrdila, že keď poškodený prišiel domov bol evidentne zbitý, mal
opuchnuté pery a tiekla mu krv z úst a mal červenú ruku. Sťažoval si na bolesti chrbta a ruky. Druhý syn,
Ivan jej povedal, že ho zbil obžalovaný a že po ňom stúpal a kopal do neho.

Znalecký posudok znalca MUDr. T. J. a jeho doplňujúce vyjadrenia preukazujú, že zlomenina tela stavca

L1 a zlomenina krčka ľavej ramennej kosti si vyžiadali dobu liečenia 24 týždňov. Zlomenina driekového
stavca nemohla nastať tak, ako to popisuje obžalovaný, musel tam byť úder, určite toto zranenie
nemohlo vzniknúť padaním poškodeného po bruchu smerom dolu, tak ako to popísal obžalovaný a
keďže poškodený popisuje aj kopanie do rôznych častí tela zo strany obžalovaného, je nutné prikloniť
sa pokiaľ ide o mechanizmus zranení k výpovedi poškodeného. Ak by poškodený padal dole schodmi

smerom na chrbát mohla by vzniknúť zlomenina driekového stavca pri tomto páde. Je problematické
vyjadriť sa k popisu tohto pádu spôsobom ako odznel v prípravnom konaní pádom dolu schodmi, pretože
bližšia charakteristika tohto pádu nie je známa. Poškodený nemohol trpieť zranenie driekového stavca
tým, že by obžalovaný po ňom stúpal, či už po bruchu alebo po oblasti hrudníka za predpokladu, že ležal
na rovnej podložke. Ak by ležal na nejakej nerovnosti, ktorá by vytvárali klin v oblasti chrbta teoreticky je

možné, že by takáto zlomenina mohla vzniknúť takýmto nepriamym úderom do oblasti chrbta, hrudníka.
Zlomenina driekového stavca nie je takým zranením, ktoré by znemožňovalo poškodenému aktívny
pohyb, môže sa postaviť a ísť. Tieto úkony sú však sprevádzané bolestivosťou, ktorá ho nakoniec donúti
vyhľadať lekárske ošetrenie. Dominantným bolo ale zranenie ramennej kosti, ktorá bola bezprostredne
povznikubolestivejšia.Prizraneniach,ktoréutrpelpoškodenývovšeobecnostijesprievodnýmjavom,že

sa na tele osoby objavujú aj sprievodné známky iných zranení ako napr. hematómy, odreniny a podobne.

Znalec MUDr. T. J. doplnil svoj výsluch pred súdom, ako aj znalecký posudok tak, že uviedol vždy
existuje možnosť inej príčiny zranení, avšak v tomto prípade bola vykonaná aj rekonštrukcia, pričomak poškodený spadol na schodoch, tak naozaj mohlo dôjsť k takýmto zraneniam - zlomenina ramena,
stavca, pričom zlomenina tohto stavca L1 mohla vzniknúť buď pádom na schody alebo aj kopnutím.
Znalec oboznámil doplnok k znaleckému posudku z č. l. 230-254, s tým, že pokiaľ uviedol, že zuby

poškodeného boli v zlom stave a že sa o nich nestaral, tak to myslel pred úrazom, a z toho tvrdenie,
že mu niekto tie zuby vybil je neisté. Po konzultácii so stomatológom sa nemôže prikloniť k tomu, že
pri danom incidente mu boli vybité predné zuby. Nedalo sa jednoznačne určiť v akom stave boli zuby
tesne pred incidentom. Poškodený prišiel po úraze k zubárovi po 3 mesiacoch, pričom pred incidentom
poškodený nenavštevoval pravidelne zubného lekára, preto nie je možné jednoznačne určiť ten zlý stav

zubov v čase kontroly vznikol pri danom incidente, alebo už bol predtým. Je možné, že zistené zranenia
(chrbta)bysispôsobilpoškodenýajkebysámnezavinenepadalposchodochdoleakotúľaľsa,avšakpri
hodnotení pravdepodobnosti vzniku vychádzal aj z iných skutočností, ktoré súvisia s touto vecou a preto
podal také závery, ako sú uvedené v posudkoch. Pokiaľ poškodený uviedol ošetrujúcemu lekárovi, že
spadol na ľade, tak tento to takto mohol zapísať, keďže on len písal to, čo mu uviedol pacient, považuje
však za nemožné, aby pri jednom páde na ľad si spôsobil zlomeninu ramena, pretože vtedy by musel

padaťdopredusvystretourukouazároveňzlomeninustavca,pretoževtedybymuselspadnúťnachrbát,
čo teda nie je možné. Samozrejme je potrebné posudzovať pri tomto, či sa daná osoba šmykla na ľade
niekde vonku alebo potom ešte spadla na schodoch alebo podobne. Pokiaľ ošetrujúci lekár pri prijatí
poškodeného uviedol, ako vyplýva z prijímacej správy č. l. 86, že neboli zistené známky poranenia na
hlave, hrudníku a bruchu, tak ak by mal dupať a kopať obžalovaný poškodeného na daných častiach

tela, tak by tam museli byť zistené nejaké oderky a hematómy. K tomu uviedol, že niekedy sú prvotné
prijímacie záznamy nie úplne dostatočné, každopádne v tejto veci neboli zistené nejaké oderky alebo
hematómy. Ako už uviedol, ak by mal obžalovaný poškodeného kopať alebo po ňom dupať, tak okrem
oderkovkožeakrvnýchpodliatín,byzrejmedošloajkzlomeninerebra.Jemožnáajverzia,ktorúuvádzal
obžalovaný, teda pokiaľ poškodený padal, resp. sa šúchal po schodoch dole tvárou a bruchom, vtedy

si mohol spôsobiť zlomeninu ramena a nedá sa vylúčiť aj spôsobenie zlomeniny stavca, ale len v tom
prípade, že by sa nejako prehol v oblasti chrbta. Na rekonštrukcii počul popis verzie obžalovaného aj
poškodeného, pričom sa priklonil k verzii poškodeného, z dôvodu väčšej pravdepodobnosti. Vychádzal
z lekárskych správ, ktoré nie sú úplne dostatočné, pretože tam chýba popis odrenín a hematómov,
ktoré by očakával napríklad pri bedrovej časti chrbtice, vzhľadom na zlomeninu stavca, čo možno

prisvedčuje, pokiaľ nebola zistená takáto odrenina alebo hematóm skôr k prudkému ohnutiu chrbtice.
Ohnutie chrbtice by mohlo byť spôsobené aj iným spôsobom než pádom bruchom po schodoch. Je
málo pravdepodobné, že pri pádu zo schodov by nevznikli nejaké hematómy alebo odreniny. Čo sa
týka záznamu pri prvotnom kontakte s osobou, táto bola vyhotovená lekárom zo sanitky, pričom tieto
záznamy sú väčšinou málo komplexné a často aj nepresné, oproti zisteniam následne z rontgonu a

ďalších vyšetrení. Záchranná služba v zásade robí úkony predovšetkým život zachraňujúce. Čo sa týka
bolestivosti zranení, tak pri zlomenine stavca by mohol nejako obmedzene fungovať aj chodiť, mohol
by to pociťovať ako bolesti v krížoch, ale čo sa týka zranenia ramena, tam možno hovoriť o dosť veľkej
bolestivosti a nefunkčnosti končatiny, alebo či by s tým musel ísť na ošetrenie už na druhý deň, alebo či
by vydržal ďalší deň závisí od prahu bolestivosti osoby, alebo ďalších okolností.

Súd následne oboznámil Záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby zo dňa 02.12.2013, ktorý
bol dôvodom na povolenie obnovy konania, pričom zásadnou z pohľadu obhajoby bola rukou
napísaná správa a poznámka na boku záznamu. K uvedenému záznamu vypočul svedkov, a to najprv
ošetrujúceho lekára MUDr. N. S., ktorý sa ale k záznamu vyjadriť nevedel, pretože on si len prevzal

pacienta na urgente v nemocnici a podpísal záznam, ale v sanitke nebol a výjazdu sa nezúčastnil.

Následne bol vypočutý svedok P. J., ktorý uviedol po nahliadnutí do záznamu, že ho vypisoval on,
ale konkrétne si to nepamätá. Čo sa týka záznamov záchrannej služby, tak tam píše to, čo mu povie
ten zranený alebo prípadne svedok. To, čo je uvedené v tom vrchnom popise majú od záchrannej

služby, čo im bolo nahlásené, ak je tam uvedené, že spadol, tak im to bolo nahlásené. Údaje, ktoré tam
potom napísal, ako sa to stalo, sú údaje, ktoré mu oznámil pacient, vrátane tej bočnej poznámky, kde
je napísané, že v sanitke tvrdil, že ho napadli a nechcel, aby sa mama bála. Potom pacienta odovzdajú
službu konajúcemu lekárovi na urgentnom príjme. Predpokladá, že tá prvá časť popisu ako sa to stalo,
kde je uvedené , že spadol na ľade im vravel, keď bol ešte v byte a tá druhá časť na kraji dopísaná im

už vravel v sanitke. Nepamätá sa, či pri tom prvotnom zisťovaní stavu poškodeného bola aj jeho mama.
Čo sa týka jeho popisu stavu, ktorý napísal rukou, tak prvá veta je to, čo mali informáciu od operačného
strediska a za obj. čo znamená objektívne je už popis skutočného zisteného stavu. Podpis na záznameje jeho. Čo sa týka posádky záchranky, tak tam bol ako záchranár, na čo má školu a druhý z posádky
bol šofér, ktorý mu asistuje.

Vo veci boli oboznámené zápisnice o konfrontáciách a taktiež listinné dôkazy, predovšetkým zápisnica
o vyšetrovacom pokuse s fotodokumentáciou, lekárske správy, charakteristiky.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví a
takým činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.

1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Súd po vykonanom dokazovaní mal dostatočne preukázané, že obžalovaný sa skutku dopustil tak, ako
je uvedené v obžalobe s tou výnimkou, že súd čiastočne upravil skutkovú vetu a vypustil vybitie zubou
a dupanie, ktoré nahradil stúpaním, upravil dátum skutku. V ostatnom sa priklonil na stranu obžaloby v
tom, že obžalovaný spáchal daný skutok za nezmenenej právnej kvalifikácie.

Súd vo veci konal po tom, ako bola povolená obnova konania vo veci, čomu predchádzalo rozhodnutie
predchádzajúceho sudcu H.. R., potvrdené odvolacím súdom. Súd musí konštatovať, že dôkazná
situácia sa ani po doplnení dokazovania s poukazom na nový dôkaz - záznam o zdravotnom stave,
zásadne nezmenila s tým, že nový sudca vykonal nové dôkazy, časť starých zopakoval v zmysle návrhu

obhajobyačasťprevzalzpôvodnéhokonanianazákladesúhlasuobžalovanéhosozmenousamosudcu,
rovnako nový sudca JUDr. Reištetter má za to, že skutku sa dopustil obžalovaný a že zranenia ramena
a chrbtice poškodenému spôsobil obžalovaný potom, ako ho fyzicky napadol po nezhode ohľadne
manipulácie s kúrením a tento následne vďaka ataku a úderom obžalovaného spadol po schodoch v
priestoroch prízemia a spôsobil si zranenia ramena a chrbta, kde po dopade obžalovaný po poškodenom

aj stúpal. Uvedené skutočnosti sú preukázané jednak výpoveďou poškodeného, u ktorého sa nevyskytli
žiadne zásadné nedostatky, pre ktoré by súd pochyboval o vierohodnosti výpovede poškodeného.
Rozpory, na ktoré poukazoval obžalovaný, na základe ktorých spochybňoval výpoveď poškodeného
neboli žiadnymi zásadnými rozpormi, resp. takéto súd nezistil, obžalovaný skôr využil určité nepresnosti
vo výpovedí poškodeného na to, aby spochybnil jeho výpoveď, pričom je potrebné si uvedomiť, že často

sa stáva, že obeť podobného násilného činu si do podrobnosti nepamätá samotný skutok, keďže v čase
útoku na jej osobu je táto vystavená značnému stresu a tlaku. S odstupom času naviac dochádza aj
k skresľovaniu vnímania prežitej udalosti. Súd preto uveril poškodenému, neuznal mu len časť skutku,
ktorá sa týka vybitia zubov, keďže poškodený sám znemožnil preukázanie tejto ujmy, pretože zanedbal
starostlivosť o zuby a na vyšetrenie po skutku prišiel neskoro, ako to vyplýva z doplnenia znaleckého

posudku MUDr. J.. S poukazom na uvedené aj sama prokurátorka požiadal súd o vypustenie predmetnej
časti obžaloby, s čím sa súd stotožnil.

Výpoveď poškodeného korešponduje s výpoveďou jeho brata Z. Y., ktorému prišiel obž. povedať, že
problém s jeho bratom už vyriešil a že si ho môže zobrať, pričom keď išiel za ním, tak ho obž. ešte

pred jeho očami mal udierať. Taktiež matka F. Y. potvrdila zranenia jej syna J. Y. a tiež to, že jej
druhý syn povedal, že ho zbil obžalovaný. V neposlednom rade výpoveď poškodeného korešponduje
predovšetkým so znaleckým posudkom znalca J.. J. a jeho viacerými výpoveďami, z ktorých hádam
najpodrobnejšia bola tá posledná, z ktorej vyplýva, že najpravdepodobnejšou príčinou vzniku zranení
poškodeného je verzia poškodeného, ktorý popísal ako ho napadol obžalovaný. Uvedené znalec potvrdil

po účasti na vyšetrovacom pokuse ako aj pred súdom na pojednávaní. Je pravdou, že po viacerých
čiastočne zavádzajúcich otázok zo strany obhajoby uviedol, že nevylučuje spôsob vzniku zranení aj
ten, že poškodený spadol sám zo schodov pričom si neprirodzene prehol chrbticu. Napriek uvedenému
sa však najviac pridržal verzie poškodeného s tým, že tomuto svedčia aj iné okolnosti. Čo zostalo
nezodpovedané je, že neboli zistené podľa lekárskych vyšetrení odreniny na tela poškodeného, čo

však mohlo byť, ako uviedol znalec spôsobené nedostatkom na strane lekárov, ktorý popísali len
najzávažnejšie zranenia, čo je bežnou praxou, pričom fotodokumentácia zranení poškodeného chýba.
Znalec tiež poprel, že by k týmto zraneniami mohlo dôjsť pri páde na ľad, keďže v tomto prípade by
nemohlo dôjsť k predmetnému poraneniu ramena. Čo sa týka osteoporózy táto u poškodeného zistená
nebola, ale ak by aj bola, tak by nemala vplyv na posúdenie skutku.

Čosatýkazáznamuozhodnotenízdravotnéhostavu,ktorýbolvpodstatedôvodomnapovolenieobnovy
konania súd uvádza, že k tomu vykonal potrebné dokazovanie výsluchom svedkov S. G. J., pričom len
zistilktoačonadanomzáznamenapísal,keďžesvedkoviasižiadnepodrobnostinepamätali.Použiteľnébolo iba vyjadrenie svedka J., ktorý záznam spísal, ktorý po nahliadnutí a „vylúštení“ rukou písaných
poznámok uviedol, že údaje, ktoré tam napísal, ako sa to stalo (teda o páde na ľad), sú údaje, ktoré
mu oznámil pacient, vrátane tej bočnej poznámky, kde je napísané, že v sanitke tvrdil, že ho napadli a

nechcel, aby sa mama bála. Uvedené tvrdenie svedka korešponduje s tým, že poškodený mame najprv
nevravel, čo sa mu stalo a možno sa domnievať, že to bolo preto, lebo sa hanbil, že bol zbitý a že až
následne v sanitke povedal záchranárom ako sa to skutočne stalo, čo tento napísal na kraj záznamu.
Uvedené korešponduje aj s tým, čo uviedol lekárom poškodený na príjme, a to, že bol zbitý. Súd ešte
na návrh obhajoby zisťoval archiváciu záznamu záchrannej služby o oznámení udalosti poškodeným,

pričom zistil, že podľa Zákona o záchrannej zdravotnej službe sa zvukový záznam z príjmu tiesňového
volania uchováva do 3 rokov od jeho vzniku, teda tento záznam už nebolo možno zabezpečiť.

Tu je potrebné poukázať na nepresnosť, ktorá sa týka dátumu, kedy malo dôjsť ku skutku, keďže
poškodený spočiatku tvrdil, že sa to stalo dňa 18.12.2013 a na druhý deň išiel k lekárovi. Z lekárskych
správ je však zrejmé, že na urgentnom príjme bol až dňa 20.12.2013. Sám poškodený nevedel vysvetliť

túto nepresnosť, pričom si nebol istý, či sa teda skutok stal až dňa 19.12. alebo išiel k lekárovi až o
dva dni, čo však nepovažoval za pravdepodobné, keďže ho zranenia na druhý deň veľmi boleli. Súd
uvedený rozpor neodstránil, keďže to už ani vzhľadom na odstup času od skutku nie je možné, pričom do
súdneho konania to nikto nenamietal, každopádne súd to nepovažuje za závažný nedostatok, pretože
obidve verzie ohľadne dátumu sú možné, teda buď sa stal skutok neskôr alebo išiel pošk. k lekárovi

až o 2 dni, čo súd zhodnotil aj v skutkovej vete rozsudku. Zároveň súd uvádza, že nebol prezentovaný
iný dôkaz o tom, že by poškodený prišiel k zraneniu iným spôsobom alebo niekde inde, ako po potýčke
s obžalovaným, ktorú nepoprel ani obžalovaným, aj keď mala prebehnúť inak ako uviedol poškodený.
Tu súd nezval za preukázané spôsobenie zranení pádom na ľade, ako bolo uvedené v zázname, čo
vyhodnotil vyššie.

Súd má z uvedeného za to, že zranenia poškodeného vznikli práve po jeho potýčke s obžalovaným,
kedy ho tento napadol, pričom verzia obžalovaného o tom, že naopak jeho drgol poškodený a že tohto
potom odrazilo od neho, na čo spadol zo schodov, nedáva veľmi zmysel, keďže je zrejmé z vykonaných
výpovedí, že práve obžalovaný sa chystal vyriešiť problém s poškodeným, ktorý mal redukovať kúrenie,

pričom sa voči osobe poškodeného prejavoval agresívne a nie naopak, preto súd považuje verziu
obžalovaného o danej udalosti za účelovú, nemajúcu oporu vo vykonaných dôkazoch, v snahe vyhnúť
sa zodpovednosti za spôsobené zranenia poškodeného.

Na základe uvedeného dôvodov má súd za to, že vykonané dôkazy preukázali, že obžalovaný fyzicky

napadol poškodeného a v dôsledku jeho útoku tento utrpel konštatované zranenia, ktoré si vyžiadali
jeho liečenie po dobu dlhšiu ako 42 dní. Takúto poruchu zdravia Trestný zákon v ustanovení § 123 ods.
3 písm. i), ods. 4 charakterizuje ako ťažkú ujmu na zdraví. Tým, že obžalovaný chcel poškodeného
spôsobiť ujmu na zdraví a v konečnom dôsledku mu spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, naplnil zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona.

Za tento trestný čin zákon ustanovuje trest odňatia slobody na 2 až 5 rokov.

Pri úvahách o treste za takto zistené zavinenie súd vychádzal z ustanovení § 34 Trestného zákona,
teda prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, výšku spôsobenej škody. Tiež prihliadal
na zavinenie a pohnútku obžalovaného, na ktorú už poukázal vyššie. V rámci hodnotenia pohnútky

obžalovaného možno chápať jeho rozčúlenie na poškodeného, avšak týmto spôsobom nie je možné
pripustiť nápravu, ktorá je v rozpore so zákonom. Súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti,
pričom dospel k záveru, že u obžalovaného je možné ako poľahčujúcu okolnosť hodnotiť to, že doteraz
viedol riadny život, čo vyplýva zo správ z miesta bydliska a odpisu z registra trestov, nakoľko v minulosti
nebol súdom trestaný a nebol postihnutý ani za priestupok. Priťažujúce okolnosti zistené neboli.

Súd prihliadal aj na možnosti nápravy obžalovaného, ktoré sú vzhľadom na jeho doterajší čistý register
dobré. Vo vzťahu k individuálnej prevencii súd konštatuje, že v osobe obžalovaného ide o inak riadne
žijúceho občana a ukladaný trest je vyjadrením spoločnosti o nesprávnosti jeho konania.

Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi, resp. pri nezistení
priťažujúcich okolností súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, čo znamenalo, že
obžalovanému mohol ukladať trest odňatia slobody na 2 až 4 roky. Za primeraný, účel trestu splňujúci
považoval potom trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 rokov spodmienečným odkladom výkonu uloženého trestu a určeniu skúšobnej doby na 3 roky, ktorý by mal
stačiť na nápravu obžalovaného.

Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú súd odkázal na občianske súdne konanie, keďže
tento nárok si už poškodený uplatnil v civilnom konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica č. XXC
XXX/XXXX,v ktorom súd uznesením zo dňa 12.12.2016 konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia
v tejto trestnej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia,

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

V Banskej Bystrici 21.06. 2017