Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/362/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916202866
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6916202866.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, IČO: 42 174 902 proti žalovanej: E. M., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom J. XXX, právne zastúpená Mgr. Petrom Sitarčíkom advokátrom, so sídlom Lučenec,

Jókaiho 1, v konaní o zaplatenie sumy 457,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7C/76/2016 - 28 zo dňa 21. 02. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7C/76/2016 - 28 zo dňa 21. 02. 2017 z r
u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

vo výške 457,75 Eur spolu s úrokom vo výške 39,15 % ročne zo sumy 147 Eur od 02. 03. 2016 do
zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 147 Eur od 02. 03. 2016 do zaplatenia,
všetkovlehotetrochdníododňaprávoplatnostirozsudku(výrokI.).Osobitnýmvýrokomsúdrozhodol,že
žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu uplatnených trov konania (výrok II.). V odôvodnení
napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal na tamojší súd žalobu, ktorou
sa domáhal zaplatenia sumy 457,75 Eur s príslušenstvom od žalovaného. Žalobu odôvodnil tým, že

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20. 12. 2013 poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver vo výške 200 Eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť odplatu vo výške 117,70 Eur a úrok spojený so spotrebiteľským úverom v sume 78,30 Eur, t. j.
zaplatiť celkovú čiastku 396 Eur a to v lehote do 24. 12. 2014. Na základe Dohody o plnení v splátkach
sa zmluvné strany dohodli, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa mení tak, že žalovaný sa zaväzuje
žalobcovi zaplatiť celkovú čiastku 396 Eur v dvanástich splátkach po 33 Eur, vždy k 24. kalendárnemu

dňu v mesiaci, počnúc dňom 24. 01. 2014. Žalovaný z tejto zmluvy uhradil len sumu 43 Eur. Žalobca si
uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvného úroku a úroku z omeškania v zákonnej výške, ako aj náhradu
trov konania. V ďalšom odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že zhodnotil vykonané dôkazy a dospel
k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná; medzi účastníkmi bola platne uzavretá úverová zmluva, ktorá
má charakter spotrebiteľskej zmluvy, zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný si prestal plniť svoje
zmluvnépovinnostiapretosúdrozhodoltak,žeuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťsumuvovýške457,

75 Eur spolu s úrokom vo výške 39,15 Eur ročne a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne. Súd prvej
inštancie pritom poukázal na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje zmluvu o úvere,
ďalej poukázal na ustanovenie § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách, ďalej poukázal na ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúci
ustanovenia o zmluvnej pokute. O úroku z omeškania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a o trovách konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že

žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal nárok na plnú náhradu trov konania.2. Proti rozsudku podala v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalovaná prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalovaná taktiež namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, v
dôsledku čoho je rozsudok súdu nepreskúmateľný. Odôvodnenie prvostupňového súdu tým, že „medzi
účastníkmi bola platne uzavretá úverová zmluva, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, žalovaný si prestal plniť svoje zmluvné povinnosti a preto je žaloba dôvodná,“

je nepostačujúce a nepreskúmateľné a žalovaná s takýmto právnym názorom prvostupňového súdu
nesúhlasí, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná ďalej poukázala na to,
že so žalobcom uzavreli dňa 20. 12. 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a v rovnaký
deň, t. j. 20. 12. 2013 uzavrel žalobca a žalovaná Dohodu o splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej sa mení zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20. 12. 2013 tak, že
celkovú čiastku v sume 396 Eur zaplatí žalovaná v dvanástich mesačných splátkach po 33 Eur vždy

k 24. dňu kalendárneho mesiaca. V tejto dohode žalobca uviedol RPMN za poskytnutý spotrebiteľský
úver vo výške 309,86 % a výšku RPMN 50,91 %. Zo samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva,
že žalobca v nej neuviedol podstatný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. a síce
žalobca v zmluve o úvere uviedol len, že žalovaná je povinná zaplatiť celkovú čiastku v sume 396 Eur
do 24. 12. 2014 bez toho, aby bola v zmluve uvedená výška, počet a termíny akýchkoľvek jednotlivých

splátok, ako má uhradiť túto celkovú čiastku. Dohoda o plnení v splátkach zo dňa totožného ako zmluva
o spotrebiteľskom úvere je len zmenou pôvodnej zmluvy, pričom aj v tejto dohode absentuje rozčlenenie
jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky tak, ako to vyžaduje zákon. Žalovaná tiež poukázala na
to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobca nesprávne uviedol údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona
č. 129/2010 Z. z. - RPMN vo výške 98 % a to v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Tento údaj opravil

až v Dohode o plnení v splátkach, kde žalobca uviedol RPMN na úver vo výške 309,86 %, pričom takáto
výška RPMN je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov
je preto poskytnutý spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) a písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z.
bezúročný a bez poplatkov a žalobca nemá nárok na plnenie, ktorého sa domáha od žalovanej v súdnom
konaní. Ďalej žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na

ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje zmluvnú pokutu, z čoho je dôvodné
predpokladať, že žalobcovi priznal právo na zmluvnú pokutu. Žalovaná namieta, že z rozhodnutia súdu
prvej inštancie nie je zrejmé, akú zmluvnú pokutu priznal žalobcovi a na základe akého titulu. Žalovaná
sa taktiež nestotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým jej uložil zaplatiť žalobcovi úrok vo
výške 39,15 % ročne zo sumy 147 Eur od 02. 03. 2016 do zaplatenia. Žalovaná je toho názoru, že

žalobca má nárok na zmluvný úrok z úveru len do zosplatnenia úveru. Takýto právny názor žalovanej
vyplývaizrozsudkuKrajskéhosúduPrešovsp.zn.6Co/190/2014zodňa30.06.2015,naktorýžalovaná
poukázala. Z uvedených dôvodov žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštanciezrušilavecvrátilnaďalšiekonaniealeboalternatívne,abyrozsudoksúduprvejinštanciezmenil
tak, že žalobu žalobcu zamietne a žalovanej prizná právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. K odvolaniu žalovanej sa podaním zo dňa 24. 04. 2017 vyjadril žalobca. Uviedol, že „v zmluve o
úvere č. XXXXXXXXX na prednej strane je jasne uvedené, že spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú
čiastku 396 Eur, ak nie je dohodnuté inak do 27. 01. 2014 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené

sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 27. 01. 2014.“ Nemožno preto hovoriť o absencii výšky, počtu a
termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal
k úhrade jednej splátky vo výške 396 Eur s termínom splatnosti dňa 27. 01. 2014. V zmluve o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 20. 12. 2013 predstavuje RPMN výšku 98 %. Zmluvou taktiež spotrebiteľ

zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu
podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 50,91 %. Výška RPMN zodpovedá vstupným
údajom po výpočte, ktoré sa nachádzajú v zmluve o spotrebiteľskom úvere a preto nemožno hovoriť
o jej nesprávnom uvedení. Podľa dohody o splátkach, spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej
percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa

vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške
309,86 %. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorázovo tak, ako je
ustanovené v zmluve o úvere), na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN, to znamená, že RPMN
vo výške 98 % stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednejsplátke, naproti tomu RPMN vo výške 309,86 % dohodnutá v dohode o splátkach predstavuje RPMN
vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu v predmetnom
prípade. Vzorec pre výpočet RPMN je naviac jasne uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia

spotrebiteľského úveru. Žalovaná tak nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať, v čom
spočíva klamlivé uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje a teda bol by to jediný dôvod, prečo
by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN
je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Výška odplaty pri poskytnutí peňažných
prostriedkov je tak v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN.

Hlavným predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov
zo strany veriteľa dlžníkovi, pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp.
odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Uplatnený nárok žalobcu v podobe úroku vo výške
39,15 % ročne, ktorý bol dohodnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere v bode 2, vzhľadom na povahu
a podmienky úverového vzťahu, ako aj jeho zabezpečenie považuje žalobca za primeraný a v súlade
s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku

v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom
druhu finančných produktov. Poplatok vo výške 117,70 Eur predstavuje administratívne náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. Slovenská právna úprava v oblasti úverov účtovaniu poplatku výslovne nebráni, zákon o
spotrebiteľských úveroch totiž výslovne spomína niektoré poplatky: za notárske služby, poplatok za

predčasné splatenie úveru, poplatok za vedenie účtu a pod. Je tak zrejmé, že slovenský zákonodarca
poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Taktiež žalovaný v prípade,
že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo
že odplata, úrok, či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy
bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Uvedené právo žalovaný nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasí s obsahom zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Na základe
vyššie uvedeného preto nie je možné hovoriť o absencii akejkoľvek náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, nakoľko zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z.. Žalovaná celkovo
k zmluve o spotrebiteľskom úvere uhradila sumu vo výške 63 Eur, čiže neuhradila ešte ani len istinu

z poskytnutého úveru, nedodržiavala splátkový kalendár v dôsledku čoho sa jej dlh stal splatným a
pochopiteľne vzrástol o úroky dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere a trov súdneho konania.
Žalobca sa tak stotožnil s rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota a navrhol, aby odvolací súd
v odvolacom konaní uvedený potvrdil ako vecne správny.

4. K odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila žalovaná. Uviedla, že
zotrváva na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, ako aj na právnom názore, ktorý uviedla v odvolaní
a navyše uviedla, že skutočnosť, že žalobca v jeden deň, t. j. 20. 12. 2013 zároveň uzatvoril so
žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ako aj dohodu o plnení v splátkach, považuje žalovaná
za nekalú obchodnú praktiku žalobcu, ktorú voči spotrebiteľom používa pravidelne. Takéto konanie

žalobcu je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti žalobcu, pričom účelom takéhoto konania
je zaviesť spotrebiteľa do omylu o výhodnosti ponúkaného spotrebného úveru, ako aj vyhnúť sa
uvádzania podstatných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. Žalovaná poukázala na rozhodnutie bankovej rady Národnej banky Slovenska zo
dňa 07. 06. 2016 o povinnosti zdržať sa používania nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom,

že so spotrebiteľom je súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti uzatváraná zmluva o
spotrebiteľskom úvere splatnom jednorázovo a dohoda o splátkach toho istého úveru. K tvrdeniam
žalobcu, že odplata pri poskytovaní peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila
dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN žalovaná uviedla, že podľa Súhrnných informácií o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za tretí štvrťrok 2013 je pri splatnosti od jedného

rokudopiatichrokovpriemernáhodnotaRPMN45,94%aniežalobcomuvádzaných50,91%.Vzhľadom
k tomu, že žalobca uviedol RPMN za poskytnutý úver 98 % a 309,86 % ( v dohode o splátkach) obidve
uvádzané hodnoty prevyšujú dvojnásobok priemernej RPMN. Z tohto dôvodu je žalobcom požadovaná
odplata v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvného vzťahu,
ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca pokiaľ neuviedol správne priemernú RPMN, uvedená

okolnosť má za následok, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm.
b) zákona o spotrebiteľských úveroch. K tvrdeniu žalobcu, že úrok vo výške 39, 15 % ročne, ako aj
poplatok vo výške 117,70 Eur, ktorý bol dohodnutý v zmluve o úvere, žalovaná poukázala na rozsudok
Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/237/2015 zo dňa 20. 09. 2016, v ktorom uvedený súd určil, žepoplatok uvedený v zmluve o úvere zo dňa 17. 04. 2013 vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru,
čo predstavuje sumu vo výške 137,03 Eur a administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vzhľadom na uvedené

rozhodnutie a ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je žalobca povinný zdržať sa používania
takejtonekalejobchodnejpraktiky,pričomuvedenérozhodnutiejenepriamozáväznéajpreostatnésúdy,
nakoľko takéto vymáhané plnenie by bolo v rozpore so zákonom. Žalovaná taktiež poukázala na to, že
prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal s vecou, kedy aj zo samotného vyjadrenia žalobcu vyplýva,
že žalovaná uhradila žalobcovi sumu 63 Eur, pričom z odôvodnenia prvostupňového súdu vyplýva, že

žalovaná uhradila žalobcovi len sumu 43 Eur. S poukazom na uvedené dôvody, žalovaná navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo
aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a žalovanej prizná právo na
náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len

„CSP“) vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania
v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

11. Podľa 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa § 5 b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.16. Vykonaným dokazovaním v prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou
zmluvu úvere (podľa § 497 Obchodného zákonníka), pričom súd prvej inštancie správne konštatoval, že
uvedená zmluva má charakter zmluvy spotrebiteľskej, jedná sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa

ust. § 2 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, spotrebiteľský úver (spotrebiteľský
vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere) podlieha prieskumnej povinnosti súdu v zmysle
ust. § 5b č. 250/2007 Z.z. Zákona o ochrane spotrebiteľa. Z odvolaním napadnutého rozsudku (jeho
odôvodnenia) vyplýva, že súd prvej inštancie v odôvodnení len konštatoval, že žalovaná si prestala

plniť svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy
a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, t. j. uložil žalovanej povinnosť
zaplatiťžalobcovisumuvovýške457,75Eurspolusúrokomvovýške39,15%ročnezosumy147Eurod
02. 03. 2016 do zaplatenia. Z odôvodnenia predmetného rozsudku súdu prvej inštancie však nevyplýva,
že by nárok žalobcu voči žalovanej ako nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy podrobil prieskumu
v zmysle § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa. Je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke žalovanej, že

súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal s dôvodnosťou úroku
z úveru, nezaoberal sa primeranosťou výšky úroku z úveru, ktorého sa podanou žalobou žalobca
domáhal (ktorý bez bližšieho odôvodnenia súd prvej inštancie žalobcovi rozsudkom i priznal vo výške
39, 15 % ročne). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva jednoznačný záver o tom,
koľko predstavuje istina poskytnutého úveru, koľko z uvedenej istiny žalovaná uhradila a koľko zo

súdom priznaného nároku predstavuje úrok z úveru, v akej výške bol určený a prečo možno považovať
takto určený úrok za primeraný. Taktiež je potrebné prisvedčiť odvolacej námietka žalovanej týkajúcej
sa zmluvnej pokuty, nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na ust.
544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, upravujúce zmluvnú pokutu, avšak z ďalšieho obsahu odôvodnenia
rozsudku nevyplýva, či priznal žalobcovi i nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, z akého dôvodu a v

akej výške.

17.Vdôsledkuvyššieuvedeného,t.j.absencieriadnehoodôvodneniaodvolanímnapadnutéhorozsudku
v časti priznaného nároku, je rozhodnutie súdu prvej inštancie nejasné, neúplné a v tom dôsledku
nepreskúmateľné. Nakoľko súd prvej inštancie v prejednávanej veci neaplikoval ustanovenie § 5b

zák. č. 250/2007 Z. z. zákona o ochrane spotrebiteľa a žalobcom uplatňovaný nárok vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy nepodrobil podrobnému prieskumu zo strany súdu tak, ako mu to ukladá vyššie
uvedenézákonnéustanovenie,bolopotrebnéodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V tomto súd prvej inštancie opätovne posúdi žalobcom uplatňovaný
nárok, ustáli, čo z uvedeného predstavuje istinu, koľko žalovaná z poskytnutého úveru reálne žalobcovi

plnila a tiež posúdi opodstatnenosť a výšku požadovaného úroku z úveru a úroku z omeškania. V
tejto súvislosti odvolací súd pre úplnosť poukazuje na vyjadrenie žalobcu ohľadom sumy, ktorú žalovaná
dosiaľ plnila, pričom podľa jeho vyjadrení, táto uhradila sumu 63,- eur, pričom súd prvej inštancie na
úhradách žalovanou konštatoval sumu 43,- eur. Súd tiež posúdi, či zmluva obsahuje všetky náležitosti
podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a vysporiada sa s námietkami žalovanej aj vo vzťahu k tvrdenej

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220
ods. 2 CSP.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie §
386 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tomto konaní je súd prvej inštancie

viazaný právnym názorom vysloveným súdom odvolacím.

19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).