Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115224732
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8115224732.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: F.. I. E., G. S. X, XXX
XX O., zastúpenému JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov,
IČO: 42039720, o zaplatenie 1.625,31 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 14C/395/2015-136 z 26.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku I., ktorým žalobe čiastočne
vyhovel a výroku III. o náhrade trov konania.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 175,74 eur
spolu s 5,05 % - ným ročným úrokom z omeškania od 25.9.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 78,4 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 16.2.2014 došlo k zrážke motorového vozidla poškodeného a psa

žalovaného. Z predložených posudkov vyplynulo iba to, že došlo k poškodeniu svetlometu, ktorý
síce nebol rozbitý, ale nárazom došlo k poškodeniu vnútorných plastových úchytiek, a tým pádom
bolo potrebné vymeniť celý svetlomet. Žalobca súdu predložil samostatný výpočet škody z titulu
výmeny svetlometu, čo predstavovalo sumu 175,74 eur. Čo sa týka ostatných poškodení, tak žalobca
nepreukázal, že tieto poškodenia, ktoré on aj odškodnil z titulu havarijného poistenia, vznikli v príčinnej
súvislosti stretu motorového vozidla so psom, a keďže stav vozidla bezprostredne po nehode nebol
žiadnym spôsobom zadokumentovaný, resp. nebolo ani známe, aký bol stav vozidla pred stretom so

psom, nebolo možné uzavrieť, že tieto poškodenia vznikli v dôsledku stretu psa s motorovým vozidlom. Z
hľadiska právneho posúdenia žalovaný porušil prevenčnú povinnosť, keďže pes sa voľne pohyboval po
vozovke, v dôsledku čoho došlo k vzniku škody, pričom v príčinnej súvislosti mal súd za preukázanú iba
škodu vo výške 175,74 eur, a keďže žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie v tejto výške, má
žalobca v zmysle § 813 ods. 1 OZ nárok na náhradu vyplateného poistného plnenia (regresný nárok),
ktorý súd priznal iba v tejto výške a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uvedenú sumu súd priznal
spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania, keďže od 25.9.2015 bol už žalovaný v omeškaní s

plnením svojho dlhu, nakoľko, už predtým bol 2 krát písomne vyzývaný na úhradu žalovanej sumy.3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP a pomerne
úspešnejšiemu žalovanému, ktorý mal úspech v rozsahu 89,2 % a neúspech v rozsahu 10,8 %, priznal
voči pomerne neúspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,4 %.

4. Proti rozsudku, okrem výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, v zákonnej lehote
podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutej časti zmenil a
žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

5. Odvolanie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP).

6. Namietal, že medzi vykonanými dôkazmi bol aj znalecký posudok č. XX/XXXX znalca F.. Š.D. U.,
podľa ktorého škoda na motorovom vozidle nebola spôsobená v príčinnej súvislosti s deklarovanou
škodovou udalosťou. Závery znalca neboli spochybnené. Napriek tomu súd prvej inštancie v rozsudku

konštatoval, že dňa 16.2.2014 došlo k zrážke motorového vozidla poškodeného a psa žalovaného.
Žalovanému sa javí, že súd mal priznanou výškou náhrady škody tendenciu „potrestať“ žalovaného za
porušenie prevenčnej povinnosti uloženej zákonom, čo však nie je v právomoci súdu, ani predmetom
súdneho konania. Z rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil, keď skonštatoval, že zo
znaleckého posudku nepochybne vyplynulo iba to, že došlo k poškodeniu svetlometu, ktorý síce nebol

rozbitý, ale nárazom došlo k poškodeniu vnútorných plastových úchytiek, a tým pádom bolo potrebné
vymeniť celý svetlomet, no znalec uviedol, že telo psa ku kontaktu so svetlometom ani neprišlo
a smer rázovej sily pôsobiaci na psa bol pod oblasťou upevnenia svetlometu. Na vznik práva na
náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti medzi porušením
povinnosti a vzniknutou škodou. Žalovaný preukázal opak tvrdenia žalobcu, teda vzťah medzi príčinou

a jej následkom bol preukázaný ako neexistujúci. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou
nadväznosťou a súvislosťou. V danom prípade časová súvislosť nahlásenia škodovej udalosti poisťovni
v súvislosti so zrážkou so psom vecne nezodpovedala nahlásenej škode, čo preukazuje znalecký
posudokF..U..Kvýškeškodyžalovanýuviedol,žežalobcanedostatočnezdôvodnilvýpočetvýškyškody
požadovanej v sume 1.625,31 eur. Výška náhrady škody nebola riadne zdokumentovaná, a to ani v

rozsahu, v akom o nej rozhodol súd. Žalobca nijako nepreukázal stav poškodeného vozidla po nehode.
Obhliadkavservisejepreurčenievýškynáhradyškodynedostatočná,pretožeobhliadkavservisenijako
nepotvrdzuje poškodenie vozidla predmetnou škodovou udalosťou.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

rozsahu ako vecne správny potvrdiť.

8. Konštatoval, že žalovaný v odvolaní poukazuje na súkromný znalecký posudok vypracovaný F.. Š.
U. č. XX/XXXX, z ktorého vychádzal aj súd. Podľa žalovaného z posudku nevyplýva, že by sa jeho pes
podieľal na vzniku škody na motorovom vozidle, za ktorý si uplatnil žalobca regresný nárok voči nemu

ako žalovanému. Súd správne dospel k záveru, že čiastočne sa na škode podieľal aj pes žalovaného,
nakoľko ku kontaktu vozidla s bokom psa došlo. Rovnako pred súdom znalec uviedol, že v danom
prípade mohlo dôjsť maximálne k odtrhnutiu spätného zrkadla, resp. k poškodeniu svetlometu. Správne
súd ustálil aj výšku škody.

9. V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

10. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok
napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe žalobcu čiastočne vyhovené a súvisiaci výrok o trovách
konania, a preto výrok rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, ktorý výrok napadnutý
nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2
CSP).

12. Odvolací súd je v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
keďže sám dokazovanie vo veci neopakoval ani nedopĺňal. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie
považuje odvolací súd za správny a úplný.13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

14. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vykazuje známky vecnej správnosti. Z
konania pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený
právnyzávernevyplývaavodvolaníuvedenéargumentyniesúspôsobiléprivodiťinéprávnehodnotenie
stavu veci.

15. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

17. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

18. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu

poistiteľ poskytol.

19. Podľa § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti
fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.

20. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že dňa 16.2.2014 došlo k zrážke
motorovéhovozidlapoškodenéhoF..S.N.apsažalovaného.Nazákladepoistnejzmluvyvyplatilžalobca
poškodenému poistné plnenie 1.625,31 eur z titulu uzatvoreného havarijného poistenia.

21. Keďže žalovaný porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 v spojení s § 420

ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda zanedbal náležitú starostlivosť o svojho psa a žalobca vyplatil
poškodenému vzniknutú škodu, má žalobca v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka právo na náhradu
poskytnutej sumy z titulu náhrady škody, ktorú súd prvej inštancie priznal žalobcovi v sume 175,74 eur,
ktorá suma predstavovala náklady poškodeného na výmenu poškodeného svetlometu.

22. Žalovaný v odvolaní namietal, že k poškodeniu svetlometu nemohlo dôjsť v súvislosti so zrážkou so
psom, keď aj znalec F.. Š. U. v znaleckom posudku č. XX/XXXX konštatoval, že telo psa ku kontaktu so
svetlometom ani neprišlo a smer rázovej sily pôsobiaci na psa bol pod oblasťou upevnenia svetlometu.

23. V tomto treba dať za pravdu žalovanému, že takáto konštatácia naozaj vyplýva zo znaleckého

posudku č. XX/XXXX znalca F.. Š. U., no zároveň treba dodať, že na pojednávaní dňa 22.11.2017
samotný znalec pripustil, že v dôsledku zrážky so psom k poškodeniu svetlometu dôjsť mohlo. Za
tohto stavu keď žalovaný nepochybne porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť keď svojho psa nechal
voľne pobehovať čím ohrozil premávku na verejnej komunikácii bolo na žalovanom preukázať, že k
vzniku škody na svetlomete nedošlo v súvislosti s nárazom jeho psa, t.j. dôkazné bremeno v tomto

smere zaťažovalo žalovaného. Po tom ako znalec pripustil že v dôsledku zrážky so psom k poškodeniu
svetlometu dôjsť mohlo. Bolo na žalovanom aby túto možnosť vylúčil. Žalovaný však na rozdiel od
žalobcu dôkazné bremeno neuniesol keď aj zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca F..
S. I. zabezpečeného vrámci trestného konania vyplýva technická prijateľnosť poškodenia vozidla od
psa plemena X. pričom je prijateľné, že náraz prednej pravej časti vozidla do psa mohol smerovať do

oblasti predného nárazníka vozidla z prava, /kde mohlo dôjsť k poškodeniu napr. uchytenia predného
reflektoru/, následne bol pes rotovaný a narazil do lemu predného pravého blatníka. Zároveň znalec
konštatoval, že k narušeniu licovanosti s najväčšou pravdepodobnosťou mohlo dôjsť práve uvedenou
udalosťou - zrážkou.24. Preto s ohľadom na vyššie uvedené, ako aj s ohľadom na porušenie prevenčnej povinnosti zo strany
žalovaného, dôsledkom čoho došlo k vzniku škody vo výške 175,74 eur, aj podľa názoru odvolacieho

súdu v zhode so súdom prvej inštancie má žalobca nárok na náhradu vyplateného poistného plnenia
vo výške 175,74 eur. Kalkulácia nákladov na výmenu svetlometu vo výške 175,74 eur bola súdu riadne
preložená.

25. S poukazom na uvedené sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné, resp. nespôsobilé privodiť

zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

26. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.

27. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku o

zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto

trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa

konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).