Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 14C/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416211003
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Miklová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4416211003.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Annou Miklovou v právnej veci žalobcu: U., zastúpeného

advokátkou JUDr. Vlastou Suchanovou, Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky proti žalovanej: Y.
zastúpenej advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, Klincová ul. 35, 821 08 Bratislava o zaplatenie
20.000,-- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 11.745,95 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu v zostávajúcej časti z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 29.06.2016 domáhal voči žalovanej (v tom čase T.) zaplatenia
20.000,-- eur titulom úplného finančného vyrovnania z BSM po určení, že do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) patria vynaložené investície v sume 40.000,-- eur. Uviedol, že
jeho manželstvo so žalovanou uzatvorené XX.XX.XXXX bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu M.
S. č.k. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým dňom aj nadobudol právoplatnosť. D. manželstva
zaniklo ich BSM v zmysle § 148 ods. 1 Obč. zákonníka. Za trvania manželstva nadobudli rôzny hnuteľný
a nehnuteľný majetok, ktorý sa dohodou vyporiadať nepodarilo napriek jeho snahe o uzatvorenie dohody

o vyporiadaní zaniknutého BSM. Poukázal na to, že za trvania manželstva v auguste XXXX spolu so
žalovanou investovali finančné prostriedky na zaobstaranie bytu v D., kde už v tom čase dlhšiu dobu
žili a pracovali, a chceli si zabezpečiť bývanie. Za tým účelom bola poukázaná dňa XX.XX.XXXX
suma 35.974,50 eura na zabezpečenie bytu vo F.. Po rozvode manželstva sa on z bytu vysťahoval a v
predmetnom byte býva žalovaná, ktorá nemá záujem sa s ním vysporiadať a vyplatiť mu prináležiacu
sumu 20.000,-- eur, v ktorej je zahrnuté celkové vysporiadanie titulom zaniknutého BSM. Poukázal na to,
že finančné prostriedky na zaobstaranie bytu v D. mal k dispozícii pred uzavretím manželstva z predaja

bytu v M. S. na ul. F. X, ktorý nadobudol do výlučného nájmu v roku XXXX ešte pred uzatvorením
manželstva a v ktorom so žalovanou ako druh a družka bývali.

2. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX doručeným súdu
XX.XX.XXXX a žiadala, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol, predovšetkým z dôvodu
nepreukázania opodstatnenosti uplatneného nároku a obsahových nesprávností žaloby. Uviedla, že
počas trvania manželstva dňa XX.XX.XXXX uzatvorili nájomnú zmluvu k bytu vo F. na adrese K. X/XXX,

čo si vyžadovalo uhradenie sumy 4.500,-- eur za nadobudnutie hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v
byte plus odstupné a sumy 35.974,50 eura z titulu nadobudnutia užívacích práv k predmetnému bytu.
Platby v sume 34.000,-- eur za účelom zabezpečenia bývania so žalobcom vo F. uhradila ona finančnými
prostriedkami, ktorými disponovala ešte pred uzavretím manželstva. Konkrétne - dňa XX.XX.XXXXvložila na spoločný účet sumu 34.000,-- eur (časť z tejto sumy vo výške 30.352,15 eura vybrala zo svojej
vkladnej knižky XX.XX.XXXX a sumu 4.000,-- eur jej daroval otec XX.XX.XXXX). Žalobca následne
danú sumu navýšenú o 1.974,50 eura použil na úhradu členského podielu vo výške 35.974,50 eura.

Žalovaná poprela, že na nadobudnutie užívacích práv k bytu vo F. na K. X/XXX boli použité finančné
prostriedky z výlučného vlastníctva žalobcu. Pred manželstvom ona vlastnila nehnuteľnosť - byt na P.
v M., disponovala právami člena M. bytového družstva (M.). Dňa XX.XX.XXXX ona odplatne previedla
dané práva na L. R. a odplatným prevodom členských a užívacích práv k tomuto bytu nadobudla sumu
50.000,-- eur. Časť uvedených prostriedkov použila na úhradu poplatkov spojených s nadobudnutím

užívacích práv k predmetnému bytu vo F.. Okrem uvedenej sumy „použila počas manželstva finančné
prostriedky nadobudnuté darom od svojho otca - konkrétne sumu 4.000,-- eur, ktorú XX.XX.XXXX vložila
na spoločný účet, z ktorého bola uhradená celá suma za nadobudnutie užívacích práv k bytu a sumu
4.500,-- eur použila na úhradu sumy 4.500,-- eur za nadobudnutie hnuteľných vecí nachádzajúcich
sa v byte a odstupného za byt“. Žalovaná po právnej stránke poukázala na ustanovenie § 143 a §
150 Obč. zák. a poukázala na to, že žalobca žiadne svoje tvrdenie nepreukázal. Nepreukázal, že by

disponoval finančnými prostriedkami pred manželstvom ani svoj vzťah k bytu na P.. v M. S. ani použitie
jeho výlučných prostriedkov na úhradu poplatkov spojených s nadobudnutím nájomných práv k bytu
vo F. na K. X/XXX. Tvrdenia žalobcu o vynaložení výlučných prostriedkov do BSM sú nepravdivé.
Počas manželstva nadobudli nájomné práva k bytu vo F. na K. X/XXX výlučne prostredníctvom jej
prostriedkov, s ktorými disponovala pred uzavretím manželstva, čo vyplýva z predložených listinných

dôkazov. Žalobcom podaná žaloba je nepresná a je podaním nezrozumiteľným. Z obsahu žaloby
nevyplýva titul, na základe ktorého žalobca navrhuje určiť, že predmetom BSM je investícia, či druh
investície ani to, že by počas trvania manželstva so žalobcom vykonali investíciu vo výške 40.000,--
eur, z ktorej vrátenia sa polovice žalobca domáha. Z obsahu žaloby tiež nevyplýva dôvod úhrady sumy
20.000,-- eur žalobcovi, nevyplýva či nárok je z titulu použitia prostriedkov z výlučného vlastníctva

žalobcu do BSM, resp. či ide o pomerný nárok žalobcu z vysporiadania BSM. Žaloba je zmätočná,
žalobca neúplne a nepresne opísal rozhodujúce skutočnosti, neoznačil dôkazy na ich preukázanie a
samotný žalobný petit je nevykonateľný.

3. Žalobca písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX doplnil žalobu. Poukázal na to, že tvrdenia

žalovanejsúabsolútnenepravdivéanesúhlasísjejvyjadrením.Uviedol,žesožalovanoupreduzavretím
manželstva dlhú dobu žili ako druh a družka a po dlhšom spolužití mali záujem zabezpečiť si aj bývanie.
Našli si A. byt na X. poschodí v M. S. na ul. F. X., ktorý bol v režime družstevného bytu, teda nebol vo
vlastníctve prevodcov členských práv (manželov N.). Z toho dôvodu bola uzatvorená Zmluva o prevode
členských práv a povinností, ale keďže neboli manželmi dohodli sa, že prevod bude uskutočnený len na

žalovanú. Žalovaná teda byt nevlastnila a patril jej členský podiel k predmetnému bytu. Účelovo zabudla
uviesť, že pred uzatvorením zmluvy o prevode členských práv bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX Zmluva
o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej bol ako kupujúci označený aj on a bolo v nej vymedzené, že členské
práva k predmetnému bytu budú prevedené obidvom. Následne im bolo vysvetlené, že členské práva
môže nadobudnúť len jeden z nich, keďže nie sú manželmi. On súhlasil s tým, aby predmetné členské

práva nadobudla žalovaná, keďže nemal pochybnosti o budúcom spolužití s ňou. Zo zmluvy o uzatvorení
budúcej kúpnej zmluvy vyplývala dohoda o výške kúpnej ceny v sume 1.225.000,-- Sk s tým, že po
podpise zmluvy bude uhradených 600.000,-- Sk a zvyšná časť 625.000,-- Sk bude uhradená najneskôr
do XX.XX.XXXX a že hradiť kúpnu cenu budú obaja. Došlo k naplneniu obsahu zmluvy, on zaplatil
XX.XX.XXXX sumu 600.000,-- Sk a žalovaná dňa XX.XX.XXXX sumu 625.000,-- Sk. Z uvedeného je

zrejmé, že na nadobudnutí členských práv a povinností žalovanou sa podieľali obaja a dá sa povedať, že
v rovnakom podiele. V predmetnom byte bývali spoločne, spoločne hradili náklady spojené s užívaním
bytu a na uvedenej adrese mali hlásený aj trvalý pobyt od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Nevedeli si
nájsť adekvátnu prácu na P., našli si zamestnanie vo F. a prenajali byt na adrese K. X/XX, ktorý bol
zariadený nábytkom z bytu na adrese P.. X M. S.. Ich práca v zahraničí bola trvalejšieho charakteru,

našli si stabilné pracovné miesta, a preto sa rozhodli zabezpečiť bývanie v D. a previesť členské práva
a povinnosti k bytu na S.H. F. X M. S. na tretiu osobu a z takto získaných finančných prostriedkov si
zabezpečiť adekvátne bývanie v D.. Žalovaná previedla svoje členské práva a povinnosti k bytu v M.
S. na L. R. a takto si zabezpečili finančné prostriedky na bývanie v D.. Nepamätá sa, či vložili peniaze
na účet alebo na vkladnú knižku. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili manželstvo a v roku XXXX sa im podarilo

nájsť bývanie. Na získanie bytu vo F. na K. X/XXX použili finančné prostriedky získané prevodom
členských práv a povinností k bytu na P.. v M. S. vo výške 50.000,-- eur. Z uvedenej sumy časť 34.000,--
eur bola dňa XX.XX.XXXX vložená na účet vo F. a suma 35.974,50 eura bola poukázaná na úhradu
nákladov spojených s užívacími právami k bytu vo F. na adrese K. X/XXX. Predmetný prevod realizovalon. Odmieta preto tvrdenie žalovanej, že suma vložená na spoločný účet vo výške 34.000,-- eur dňa
XX.XX.XXXX tvorila jej výlučné vlastníctvo, a to že sumu 30.352,15 eura mala dňa XX.XX.XXXX vybrať
zo svojej vkladnej knižky. Jej tvrdenie, že výlučne sama prispela svojimi finančnými prostriedkami na

zabezpečenie bývania vo F. na K. 5/405, je nepravdivé. A. byt vo F. užívala v čase rozvodu žalovaná
aj dodnes užíva. On sa z bytu odsťahoval XX.XX.XXXX a žalovaná dodnes spoločné majetkové práva
k predmetnému bytu užíva. Tieto práva k bytu boli nadobudnuté za trvania manželstva, ich hodnota je
tvorená finančnými prostriedkami v sume 35.974,50 eura plus 4.000,-- eur odstupné. Tvrdenia žalovanej
sú protirečivé a hlavne klamlivé. Žalobca poukázal na to, že zariadenie bytu na P.. v M. S. bolo zakúpené

z finančných prostriedkov, ktoré on dostal pred uzatvorením manželstva, a to 1.460,-- eur - vyplatené
poistné z úrazového poistenia, 755,19 eura - ukončenie životného poistenia (obidve z I. S., 1.327,76
eura (40.000,-- Sk) - dar od svojej starej matky T. a 663,88 eura (20.000,-- Sk) - dar od starých rodičov F.,
za ktorú sumu bola zakúpená pračka. Čo sa týka celej kuchynskej výbavy, túto dostal ako dar od svojej
matky, ktorá mu darovala ďalšiu sumu 4.000,-- eur na zariadenia a náklady spojené s užívaním bytu
vo F.. Žalobca uviedol, že k zaradeniu bytu ani k svojím osobným prínosom sa v žalobe nevyjadroval

ani ich nešpecifikoval z toho dôvodu, že sa rozhodol zo spoločnej domácnosti odísť a v podstate išlo o
nepriame dohody medzi nim a žalovanou. Je toho názoru, že preukázal svoj prínos do BSM minimálne
v sume 600.000,-- Sk (19.916,35 eura) použitý na získanie majetkových práv počas manželstva k bytu
na K. X/XXX, ktoré majetkové práva ku dňu zániku BSM existovali a existujú a ktoré používa a využíva
žalovaná. Žalobca poukázal na ustanovenie § 150, druhá veta Obč. zák. a uviedol, že považuje svoj

nárok za dôvodný, a preto požaduje vyplatenie svojho finančného prínosu titulom vyporiadania BSM v
sume 20.000,-- eur.

4. Žalovaná reagovala na vyjadrenie žalobcu písomným podaním doručeným súdu XX.XX.XXXX.
Vychádzala z toho, že predmetom konania je vyporiadanie BSM. Citovala ustanovenie § 143 a § 150

Obč.zákonníkaapoukázalanato,žežalobcasvojetvrdenie,ženaspoločnýmajetokmanželovvynaložil
svoj výlučný majetok a že na úhradu poplatkov spojených s nadobudnutím nájomných práv k bytu vo F.
na K. X/XXX boli použité jeho výlučné prostriedky, resp. že počas manželstva vynaložil na nadobudnutie
majetku do BSM svoj výlučný majetok, nepreukázal. Naopak potvrdil, že finančné prostriedky získané z
prevodu svojich členských práv k bytu v M. S. použila na vyplatenie poplatkov spojených s užívaním bytu

vo F.. Uviedla, že žalobca súhlasil s tým, aby členské práva k bytu v M. S. pred uzavretím manželstva a
vznikom Q. nadobudla len ona a súhlasil, aby iba ona predala svoje členské práva, teda transformovala
svoj výlučný majetok a zo získaného výťažku zabezpečila úhradu nákladov spojených s bytom vo
F.. Tvrdenie žalobcu, že on poskytol svoje výlučné prostriedky do nadobudnutého majetku v BSM je
zavádzajúce a účelové. Ona predajom svojich družstevných práv k bytu v M. S. vykonala transformáciu

svojho majetku, nie majetku v BSM, keď získané finančné prostriedky použila na úhradu nákladov na byt
vo F.. Predmetom tohto konania je vyporiadanie BSM, pričom žalobca tvrdí, že do tohto majetku vložil
sumu 19.916,35 eura. V skutočnosti však ide o sumu, ktorou jej prispel na nadobudnutie členských práv
k bytu v M. S. pred uzatvorením manželstva.

5. Žalovaná doplnila svoje vyjadrenie písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX. S poukazom na to,
že žalobca si nárokuje majetkové právo, ktoré nesúvisí s BSM a jeho vyporiadaním, ona v záujme
sprehľadnenia celej situácie uviedla chronologický rozpis nakladania s majetkom patriacim do výlučného
vlastníctva strán sporu a tretích osôb. Okrem iného poukázala na to, že za prevod svojich členských
práv k družstevnému bytu v M. S. v roku XXXX získala 50.000,-- eur. Z uvedenej sumy ešte pred

uzavretím manželstva vložila na svoju vkladnú knižku D. sumu 45.000,-- eur dňa XX.XX.XXXX, v čase
pred uzavretím manželstva poskytla žalobcovi 2.800,-- eur na nákup motocykla/scooter. Následne po
uzavretí manželstva, a to XX.XX.XXXX zo svojej vkladnej knižky a z jej výlučných prostriedkov vybrala
sumu 30.525,15 eura a použila ju na nákup družstevných práv k bytu vo F. ako súčasť celkovej sumy
35.974,50 eura + 4.500,-- eur bolo zaplatených XX.XX.XXXX za vybavenie bytu. Z toho považuje za

zrejmé, že peňažné prostriedky na kúpu členských práv k bytu vo F. za trvania manželstva boli použité z
finančných prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že na ich
spoločný majetok vynaložil svoj výlučný majetok.

6.1 Súd vec prejednal na pojednávaniach v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX.

6.2 Žalobca na žalobe trval s tým, že BSM vzniklo uzavretím manželstva, rozvodom manželstvo dňom
XX.XX.XXXXzanikloaBSMtvoriloajmajetkovéprávoporovnateľnésčlenskýmprávomkdružstevnému
bytu v SR, ktoré ku dňu rozvodu aj existovalo a ktoré žalovaná doteraz využíva (ide o členstvo v X.) aon má nárok na náhradu v sume 20.000,-- eur. Uviedol, že počas manželstva nadobudol so žalovanou
aj hnuteľný majetok, ale od vyporiadania BSM ohľadne týchto hnuteľných vecí upustil.

6.2 Žalovaná uviedla, že ku dňu zániku BSM boli na spoločnom účte vedenom na mene žalobcu finančné
prostriedky vo výške 7.781,-- eur. Majetkové práva k bytu vo F. patria do jej výlučného vlastníctva, keďže
vznikli síce počas trvania manželstva, ale v celom rozsahu boli financované výlučne z jej majetku. Nárok
uplatnený žalobcom nie je nárok z vyporiadania BSM, ale bežný finančný nárok voči nej, voči ktorému
ona vznáša námietku premlčania.

6.3 Žalovaná na záver (písomné podanie zo dňa XX.XX.XXXX) uviedla, že žalobca sa domáha
vyporiadania BSM tak, aby mu ona vyplatila vyrovnávací podiel vo výške 19.916,35 eur titulom nároku
podľa § 150 Obč. zákonníka. Ona nesúhlasí, nárok považuje za nepreukázaný a rozporný so skutkovým
stavom. Žalobcov názor, že členské práva k družstevnému bytu v D. za trvania manželstva boli
zakúpené aj za jeho výlučné prostriedky, ktorými disponoval pred manželstvom, je chybný. K týmto

právam nemôže existovať podielové spoluvlastníctvo, ani právo požadovať vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, keď že žiaden právny predpis vznik spoluvlastníctva v takomto prípade neumožňuje.
Žalovaná poukázala na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. XCdo/XXX/XXXX. Členské práva k bytu v
M. S. nadobudla výlučne ona, žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu.
V prípade prevodu jej majetkového práva vyplatenie kúpnej ceny patrilo výlučne jej - v danom prípade

suma 50.000,-- eur sa stala jej výlučným majetkom, ktorý ona následne vložila do majetku - členských
práv v bytovom spoločenstve v D.. Žalobca nepreukázal, že by pred vznikom BSM disponoval vlastnými
peňažnými prostriedkami, ktoré by vložil do BSM - v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Pred
vznikom BSM ona vlastnila finančné prostriedky 45.500,-- eur (zo sumy 50.000,-- eur), vložila ich na
vkladnú knižku vedenú na svoje meno a počas trvania BSM členské práva k bytu v D. nadobudla

výlučne ona, čo žalobca nenamietal a potvrdil. Žalobca sa môže domáhať len vrátenia pôžičky vo výške
19.916,35 eura - sumy ktorú jej poskytol na kúpu členských práv k bytu v M. S., v súvislosti s ktorým
nárokom vzniesla už prv námietku premlčania. Premlčacia doba začala plynúť druhý deň po uhradení
uvedenej sumy. V čase, keď previedla svoje členské práva k bytu v M. S. na L. R., neriešila so žalobcom
otázku vrátenia ním poskytnutých finančných prostriedkov na nákup členských práv k tomuto bytu. On

ichaninežiadalvrátiť,pretožemalispoločnéplány,pokiaľišlooichbudúcnosťabývanie.Jetohonázoru,
že nárok žalobcu na vrátenie predmetnej sumy zanikol už počas trvania manželstva, a to zaplatením
kúpnej ceny motorového vozidla značky F., ktoré vozidlo nebolo súčasťou BSM, pretože ho nadobudla
matka žalobcu a došlo k tomu na žiadosť žalobcu.

6.4 Žalovanátiežpoukázalanato,žesožalobcomakomanželiaspoluhospodárilinaspoločnevedenom
účte na meno žalobcu. Žalobca spoločnú domácnosť opustil na prelome februára a marca XXXX a
následne zmenil prístupové heslá k účtu. Od marca XXXX ona nemala k účtu prístup a odvtedy netvorili
spoločnú domácnosť a nehospodárili spolu. Na účte však zostali spoločné úspory, ku ktorým nemala
prístup - ku dňu XX.XX.XXXX bola na účte suma 8.520,26 eura. Ku dňu zániku BSM bola na účte iba

suma 1.660,-- eur, teda žalobca sám použil sumu 6.860,26 eura. Žalobca nepreukázal, že by uvedenú
sumu použil, resp. spotreboval v rámci BSM, sumu použil vo svoj prospech. Žiadala, aby súd uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 3.430,13 eura ako 1 zo sumy 6.860,26 eura. Pokiaľ ide o žalobou
uplatnený nárok žalobcu, nejde o nárok podľa § 150 Obč. zákonníka, ale o nárok na vrátenie sumy, ktorý
mu vznikol pred vznikom manželstva. Tento sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote a nedochádza k

jeho transformácii tak, ako to tvrdí žalobca. Do majetku patriaceho do BSM k dátumu jeho zániku patrili
aj úspory, ktorú sumu žiada vyporiadať.

6.5 Žalobca poukázal na to, že žalovaná nárok na zaplatenie 3.430,13 eura uplatnila až v podaní zo
dňa XX.XX.XXXX. On je toho názoru, že žalovanej tieto finančné prostriedky vyplatil, ale preukázať to

už nemá ako. V prípade, ak by došlo k dohode súhlasí s odpočítaním takéhoto nároku žalovanej zo
žalovanejsumy,resp.vtejtočastibynažalobenetrval. Uviedol,žesvojnárokuplatnilpodľa§150,druhá
veta Obč. zákonníka, ktorý bol pretransformovaný do majetkového práva k bytu v D., ktoré vzniklo počas
trvania manželstva a trvalo do dňa zániku BSM. Nárok nie je premlčaný, keďže premlčacia lehota začala
plynúť až dňom právoplatnosti zániku manželstva, a teda aj zánikom BSM. Prípadný nárok súvisiaci s

nákupom motorového vozidla zn. Volvo, v prípade, ak ho žalovaná má, mala si ho uplatniť voči matke
žalobcu.7. Súd dokazovaním, ktoré vykonal výsluchom žalobcu a žalovanej ako aj oznámením obsahu
pripojených listín, a to: Dohody žalovanej a L. R. č.l. 37, výpisu z účtu žalobcu (č.l. 38), výpisu z vkladnej
knižky (č.l. 39), Zmluvy o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve súvisiacej s

bytom v M. S. (č.l. 40-41), Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 51),
výdavkových pokladničných dokladov, listov z poisťovne (č.l. 53-54), výpisu z vkladnej knižky (č.l. 69),
osvedčenia o evidencii vozidla (č.l.70), listu banky zo dňa XX.XX.XXXX s prekladom na rubovej strane
(č.l. 71), čestného prehlásenia (č.l. 72), výpisu z účtu (č.l. 80), potvrdenia (č.l. 81), súpisov nákladov na
svadbu (č.l. 82) a výpisu z účtu (č.l. 92), zistil nižšie uvedený skutkový stav.

8.1 Žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Ich manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým dňom
rozsudok nadobudol aj právoplatnosť.

8.2 Pred uzavretím manželstva žalobca a žalovaná dlhú dobu spolu žili ako druh a družka, bývali spolu

u príbuzných v M. S., spolu hospodárili a v roku XXXX sa rozhodli zabezpečiť si samostatné bývanie.
Rozhodli sa pre družstevný byt v M. S. na F. 1. Členstvo v NZ BD a členské práva k bytu nadobudla
žalovaná na základe uzavretia Zmluvy o prevode členských práv od manželov N.. S týmito uzavreli
žalobca a žalovaná ako budúci kupujúci aj Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, a to dňa XX.XX.XXXX, v
ktorej sa dohodli na kúpnej cene 1.225.000,-- Sk. Pri podpise zmluvy zaplatil žalobca 600.000,-- Sk a po

prevode členských práv na M. zaplatila žalovaná 625.000,-- Sk. V byte vykonali rekonštrukčné práce,
následne sa však zamestnali v D. a bývali vo F. v podnájme na adrese K. X/XX, XXXX F.. Byt v M. S.
žalobca so žalovanou do spoločného vlastníctva nikdy nenadobudli a nenadobudla ho do vlastníctva
ani žalovaná. Vzhľadom na to, že sa rozhodli bývať v D., v byte v M. S. bývali do septembra XXXX,
určitý čas ho prenajímali a dňa XX.XX.XXXX žalovaná previedla svoje členské práva k bytu v M. S. na

L. R.. V samotnej Zmluve o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve cena za prevod
uvedená nebola, ale zo zhodného tvrdenia žalobcu a žalovanej súd zistil, že to bolo 50.000,-- eur, ktorú
sumu mienili použiť na zabezpečenie bývania v D.. V súvislosti s tým žalovaná dňa XX.XX.XXXX založila
vkladnú knižku na svoje meno a z uvedenej sumy 50.000,-- eur vložila na túto vkladnú knižku 45.500,--
eur. V tom čase bývali spolu v D. v prenajatom byte, obidvaja boli zamestnaní, obidvaja mali príjem zo

zamestnania a spolu hospodárili. Dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo, zriadili si spoločný účet, resp.
k účtu, ktorý bol vedený na meno žalobcu získala prístup aj žalovaná. Rozhodli sa zabezpečiť si vlastné
bývanie. Ku dňu XX.XX.XXXX bol na vkladnej knižke zostatok 30.352,15 eura, ktorú sumu po vzájomnej
dohode z vkladnej knižky vybrali a zostal na nej nulový zostatok. V ten istý deň bola suma vybraná z
vkladnej knižky spolu s ďalšou sumou do výšky 34.000,-- eur pripísaná na ich už spoločný účet a v ten

istý deň bola z tohto účtu zaplatená suma 35.974,50 eura na členský vklad do X.. Členstvo v tomto
bytovom spoločenstve a v súvislosti s ním aj nájomné práva k trojizbovému bytu vo F. na adrese K. X/
XXX, na základe dohody žalobcu a žalovanej boli zapísané na meno žalovanej. Okrem uvedenej sumy
zaplatili žalobca a žalovaná sumu 4.500,-- eur za hnuteľné veci a ako odstupné dovtedajším nájomcom
bytu. V uvedenom byte začali bývať v septembri XXXX, zariadili si ho a žalobca mal v ňom evidovaný

trvalý pobyt. Manželstvo žalobcu a žalovanej sa dostalo do krízy, žalobca sa z bytu vo februári XXXX
odsťahoval a od XX.XX.XXXX bol z bytu aj odhlásený. Žalovaná si dňa XX.XX.XXXX založila účet na
svoje meno. Ku dňu XX.XX.XXXX bola na ešte vtedy ich spoločnom účte suma 8.520,26 eura. Žalovaná
so spoločným účtom naposledy disponovala XX.XX.XXXX, kedy z účtu vybrala sumu 1.660,-- eur. V tom
čase finančné záležitosti spolu neriešili. Manželstvo žalobcu a žalovanej bolo právoplatne rozvedené

dňom XX.XX.XXXX a ku dňu XX.XX.XXXX bola na pôvodne spoločnom účte suma 1.660,-- eur.

9. Podľa § 118 ods. 1 Obč. zák., predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha
pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Podľa § 143 Obč. zák., v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)

Podľa § 148 ods. 1 Obč. zák., zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák., ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

Podľa§150,prváadruhávetaObč.zák.,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 580 Obč. zák., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého
druhuzaniknúzapočítaním,pokiaľsavzájomnekryjú,akniektorýzúčastníkovurobívočidruhémuprejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 147 ods. 1 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

Podľa § 147 ods. 2 CSP, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje
svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca;
inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

10.1 Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd nižšie uvedený právny záver.

10.2 Súd v konaní nie je viazaný právnym názorom sporových strán a právna kvalifikácia uplatneného
nárokuaniniejeobligatórnounáležitosťoužaloby.Vdanomprípadesúdposúdilnárokžalobcuuplatnený

žalobou ako nárok podľa § 150, druhá veta Obč. zákonníka, teda nárok na uhradenie toho, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok so žalobkyňou v rámci BSM, konkrétne uhradenie sumy 20.000,-- eur
tvrdiac, že uvedená suma bola použitá na získanie práv k bytu vo F., ktoré práva boli zapísané na meno
žalovanej v čase trvania manželstva a BSM. Po rozvode zostali tieto práva žalovanej, ale vynaložené
finančné prostriedky z jeho výlučného vlastníctva na spoločný majetok mu neuhradila.

10.3 V prejednávanom spore súd vychádzal zo skutočnosti, že počas trvania manželstva žalobcu a
žalovanej, t.j. v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX trvalo aj ich BSM, nebolo rozšírené ani zúžené
ani iným spôsobom zrušené a v tomto čase nadobudli na meno žalovanej (v konaní nebolo sporné, že
sa tak stalo po dohode so žalobcom) členstvo v bytovom spoločenstve a nájomné právo k predmetnému

bytu vo F.. Z uvedeného dôvodu toto právo ako „iné majetkové právo“ (§ 118 ods. 1 Obč. zák.) patrilo
do BSM, keďže podľa § 143 Obč. zák. v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvanie manželstva (výnimky uvedené v tomto ustanovení zákona sa
danej veci netýkajú). Toto právo trvalo aj ku dňu zániku manželstva a BSM. V konaní nebolo sporné, že
po zániku manželstva a tým aj BSM si žalobca so žalovanou formálne (dohodou) BSM nevysporiadali,

nemali tú potrebu, keďže súčasťou BSM neboli žiadne nehnuteľnosti a na vyporiadaní hnuteľných vecí
a finančných prostriedkov ani jeden z nich netrval. V konaní nebolo sporné, že členstvo v bytovom
spoločenstve a nájomné právo k predmetnému bytu po dohode žalobcu a žalovanej zostalo žalovanej,
ktoré právo aj ku dňu zániku BSM užívala a doteraz užíva.

10.4 Súd v prejednávanom spore považoval za preukázané, že členský vklad v súvislosti s užívaním
bytu vo F., bol zaplatený v čase trvania manželstva a patrí do BSM. Časť finančných prostriedkov
na zaplatenie tohto „iného majetkového práva“, a to minimálne v sume 15.176,08 eura (1/2 zo sumy
30.352,15 eura) bola vynaložená na získanie práva k bytu vo F. z výlučných finančných prostriedkov
žalobcu. Tieto finančné prostriedky boli zostatkom sumy zaplatenej žalobcom z jeho výlučných

finančnýchprostriedkovešteXX.XX.XXXXazaplatilichakobudúcikupujúci(druhoubudúcoukupujúcou
bola žalovaná) ešte pred uzavretím manželstva v súvislosti s bytom v M. S.. K uzavretiu kúpnej zmluvy
nedošlo,žalovanápreviedlačlensképrávanaM.R.vrokuXXXX.Pozískanísumy50.000,--eurodM.R.
za prevod členských práv, žalovaná žalobcovi ním vložené finančné prostriedky nevyplatila. Dohodli saso žalobcom na ich vložení na ňou založenú vkladnú knižku. Časť sumy spotrebovali a 45.500,-- eur bolo
vložených na vkladnú knižku založenú na meno žalovanej dňa XX.XX.XXXX. Z vloženej sumy následne
časť spotrebovali a XX.XX.XXXX bol na vkladnej knižke zostatok vo výške 30.352,15 eura, ktorá

suma bola použitá (s pridaním ďalších finančných prostriedkov do výšky 35.974,50 eura) na zaplatenie
členského vkladu v súvislosti s bytom vo F.. Na základe uvedeného súd nemohol dospieť k záveru, že
členské právo k bytu vo F. ako „iné majetkové právo“ patrilo do výlučného vlastníctva žalovanej, resp.
že si ho zabezpečila zo svojich výlučných finančných prostriedkov. Naopak, súd dospel k záveru, že
na tento spoločný majetok vynaložil aj žalobca zo svojho, a to zo svojich výlučných prostriedkov, za

ktoré súd považoval polovicu sumy na vkladnej knižke dňa XX.XX.XXXX (vychádzajúc z toho, že druhá
polovica tejto sumy boli výlučné finančné prostriedky žalovanej z pôvodne uhradenej sumy 625.000,--
Sk za byt v M. S., resp. táto pochádzala z výťažku 50.000,-- eur). Žalobca je preto oprávnený požadovať
po zániku BSM, aby sa mu suma 15.176,08 eura uhradila, a to zo strany žalovanej, ktorej so súhlasom
žalobcu toto „iné majetkové právo“ zostalo a užívala ho aj ku dňu zániku BSM a užíva ho doteraz.

10.5 Žalovaná vzniesla proti uplatnenému nároku žalobcu námietku premlčania. Súd námietku
premlčania nemohol akceptovať, a teda žalobcovi nárok nepriznať, keďže všeobecná trojročná
premlčacia lehota podľa § 101 Obč. zákonníka mohla začať plynúť najskôr až dňom zániku manželstva
a BSM, t.j. dňom XX.XX.XXXX a žalobou bolo právo uplatnené už dňa XX.XX.XXXX. Súd na základe
uvedeného dospel k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie 15.176,08 eura bola podaná dôvodne.

10.6 V prejednávanom spore si žalovaná uplatnila voči žalobcovi nárok na zaplatenie 3.430,13 eura ako
jednu polovicu zo sumy 6.860,26 eura s tým, že uvedenú sumu žalobca v čase odkedy ona nemala
prístup k spoločnému účtu (marec XXXX) do dňa zániku BSM (XX.XX.XXXX) vyčerpal a nepreukázal,
že by tak bol urobil v súvislosti, resp. v prospech ich BSM. Súd posúdil tento nárok žalovanej v konaní

ako procesnú obranu a započítal ho s dôvodným nárokom žalobcu na zaplatenie 15.176,08 eura. Na
základe toho potom súd rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom nároku
podľa § 150 druhá veta Obč. zák. sumu 11.745,95 eura (výrok I. rozsudku). V zostávajúcej časti súd
žalobu zamietol (výrok II. rozsudku), a to čiastočne z dôvodu zániku pohľadávky žalobcu započítaním
s pohľadávkou žalovanej (3.430,13 eura) a čiastočne ako nárok nepreukázaný (4.823,92 eura), keďže

žalobca nepreukázal, že aj v tejto časti by vynaložil zo svojho na spoločný majetok (rozdiel medzi sumou
50.000,-- eur a 30.352,15 eura bol spotrebovaný v čase, keď žalobca a žalovaná spolu žili a spolu aj
hospodárili).

11. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

V danom prípade mali strany sporu úspech iba čiastočný, a preto súd na základe § 255 ods. 2 CSP
vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Možno ho podať v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na tunajší súd, v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných strán
sporu mohla dostať ďalší rovnopis.

V odvolaní sa podľa § 363 CSP popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 (odvolacie dôvody) ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.