Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119230129
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:6119230129.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: F. Q., narodený

XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, F., občan SR, právne zastúpený: Mgr. René Nguyen, advokát, so sídlom
Moyzesova 471/1, Partizánske proti žalovanej: W. Q., narodená X.X.XXXX, bytom J. ulica XXX/X, F.,
občan SR, právne zastúpená: JUDr. Daša Taschová, advokátka, so sídlom Košovská cesta 1, Prievidza,
o zaplatenie 6.700,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa žalobou, podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 20.02.2019 domáhal proti
žalovanej zaplatenia sumy 6.700,- EUR spolu s úrokom z omeškania o výške 5% ročne zo sumy 6.700,-

EUR od 01.11.2018 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods.
3 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka trov právneho zastúpenia za vypracovanie predžalobnej
výzvy vrátane režijného paušálu. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovanou žili v partnerskom
vzťahu, od mesiaca november 2014 žili v spoločnej domácnosti, dňa 20.05.2012 sa im narodil syn
Samuel. Po materskej dovolenke bola žalovaná evidovaná v evidencii nezamestnaných na úrade
práce, počas evidencie sa rozhodla pre prevádzkovanie kozmetického salónu ,,Salón X.“. Žalovaná
nedisponovala finančnými prostriedkami, okrem materskej dávky nemala žiadny príjem, podnikanie

začala vykonávať až 28.03.2016. V rámci dobrých partnerských vzťahov si žalobca zobral spotrebiteľský
úver v Slovenskej sporiteľni, a.s. dňa 06.10.2015 vo výške istiny 12.000,- EUR, z ktorého zakúpil osobné
motorové vozidlo v hodnote 5.300,- EUR, zvyšná časť úveru t.j. suma 6.700,- EUR bola poskytnutá
žalovanej ako peňažná pôžička na vybudovanie kozmetického salónu s tým, že po zabehnutí salónu na
trhu žalovaná tieto peniaze vrátiť žalobcovi, zároveň bola táto suma použitá aj na školenia žalovanej,
nákup vybavenia a zariadenia salónu a na nákup kozmetiky. Okrem poskytnutia týchto peňažných
prostriedkov sa žalobca podieľal aj na rekonštrukcii salónu, čo potvrdzujú čestné vyhlásenia svedkov p.

F. X., S. T., P. C., Q. M. a D. N.. Finančné prostriedky, ktoré žalobca investoval do vybudovania salónu
sa mu do dnešného dňa nevrátili. Dňa 22.10.2018 zaslal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žalovanej výzvu na úhradu poskytnutej sumy v sume 6.700,- EUR do 31.10.2018, žalovaná
mu do podania žaloby dlžnú sumu neuhradila.

(2) Po vydaní platobného rozkazu dňa 07.03.2019, sp. zn. 15Up/71/2019 na Okresnom súde Banská
Bystrica žalovaná podala v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnila tým, že tvrdenia žalobcu sú

nepravdivé a zavádzajúce, spochybnila čestné prehlásenia priložené k žalobe, nakoľko ide o priateľov
žalobcu, ktorí nemajú a ani nemôžu mať vierohodné informácie o ,,pôžičke“ žalovanej resp. majú len
jednostranné informácie od žalobcu. Osoby, ktoré žalobcovi poskytli čestné prehlásenia nie sú schopné
vyjadriť sa k tvrdenej pôžičke žalovanej a to ani k momentu jej poskytnutia, k jej výške, k jej splatnosti,nakoľko takáto pôžička nebola žalovanej nikdy poskytnutá. Investície do rekonštrukcie salónu žalovanej
a do jej školení neboli financované z prostriedkov žalobcu, ktorý v čase rekonštrukcie nikde nepracoval,
býval u rodičov žalovanej bez akejkoľvek finančnej náhrady či príspevku na stravu alebo bývanie. Úver,

ktorý bol žalobcovi poskytnutý žalobca investoval do kúpy osobného motorového vozidla a na kúpu
zariadenia bytu, ktorý užíva, uhradil z nej aj dovolenku v Chorvátsku, ostatné prostriedky boli použité na
chod domácnosti, nakoľko žalobca nemal v tom čase žiaden príjem a to bol jeden z dôvodov, prečo bola
žalovanánútenázačaťpodnikaťaotvoriťsisalón,abyuživilamaloletédieťaajžalobcu,ktorýnepracoval.
Žalobca ním tvrdenú skutočnosť, že svoj nárok vymáha z titulu poskytnutej pôžičky žiadnym spôsobom

nepreukázal. Žalovaná uplatňuje námietku premlčania vymáhaného nároku, nakoľko žalobcom tvrdená
a žalovanou popretá pôžička mala byť žalovanej poskytnutá v roku 2015, a teda na jej vymáhanie
už uplynula premlčacia lehota, ktorá plynie odo dňa nasledujúceho po jej poskytnutí, pokiaľ nebola
stranami určená lehota jej splatnosti. Ak by súd námietku premlčania považoval za nedôvodnú, žalovaná
preukazuje listinnými dôkazmi, že do rekonštrukcie salónu investovala prostriedky z úveru, ktorý si vzala
jej stará mama, nakoľko žalovaná bola v tom čase na materskej dovolenke a nespĺňala podmienky

na poskytnutie úveru bankou. Žalovaná tento úver, ktorý bol poskytnutý dňa 22.02.2016 stále spláca
mesačnou splátkou v sume 79,18 EUR. Dňa 02.03.2017 bol tento úver refinancovaný a nevýšený na
sumu 7.000,- EUR s mesačnou splátkou 114,99 EUR. Finančné prostriedky na školenia a kurzy boli
žalovanej poskytnuté z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza na základe dohody zo dňa
24.03.2016 v sume 3.500,- EUR, časť z nej bola použitá na dokončenie interiéru prevádzky a na nákup

strojového vybavenia. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý ak tvrdí, že poskytol žalovanej finančné
prostriedky ako pôžičku na rekonštrukciu salónu, uvedené nepreukázal, jeho tvrdenia sú nepravdivé
a vykonštruované, z dôvodu, že žalobca sa nezmieril s tým, že žalovaná s ním ukončila spolužitie a
uzavrela manželstvo s iným mužom. Na začiatku podnikania bola v salóne vykonaná len nevyhnutná
údržba a to z prostriedkov žalovanej, ktoré dostala od svojej starej mamy a ktoré do dnešného dňa

spláca, práce v salóne nevykonával žalobca, ale príbuzní žalovanej. Nie je tiež zrejmá výška žalobcom
tvrdenej pôžičky a nie jej zrejmé, z čoho pri jej vyčíslení vychádza. Nárok žalobcu žalovaná považuje
za nedôvodný a premlčaný.

(3) Na návrh žalobcu, aby súd pokračoval v konaní podľa § 14 ods. 3 zák.č. 307/2016 Z.z. na miestne

príslušnom súde bola vec postúpená dňa 14.05.2019 na Okresný súd Prievidza.

(4) Vo vyjadrení k odporu zo dňa 30.04.2019 žalobca uviedol, že s podaným odporom nesúhlasí,
nakoľko v ňom uvádzané tvrdenia žalovanej nie sú založené na pravdivých informáciách, mnohé sú
účelové a klamlivé. Zmluva o pôžičke medzi žalobcov a žalovanou bola založená na ústnej dohode. V

čase rekonštrukcie salónu sporové strany bývali v nájme, nie je pravdou, že žalobca býval u rodičov
žalovanej, čo je možné preukázať existenciou nájomného vzťahu. Prostriedky z úveru, ktorý čerpala
stará mama žalovanej boli použité na zakúpenie solária. Zvyšné príslušenstvo solária napr. trubice,
certifikáty, skúšobné merania boli financované žalobcom, k čomu žalobca navrhuje vykonať výsluch
starej matky žalovanej P. Sporové strany sa ešte ako partneri dohodli, že žalovaná pôžičku vráti po

zabehnutí podnikania a bezodkladne po výzve žalobcu na vrátenie pôžičky, preto žalobca nepovažuje
svojupohľadávkuvočižalovanejzapremlčanú.Peňažnéprostriedkyposkytnutéžalovanejzúradupráce
jej neboli poskytnuté hneď po podpísaní dohody zo dňa 24.03.2016, prvá časť vo výške 2.100,- EUR jej
bolaposkytnutá ažnazákladežiadostižalovanejoúhraduplatbynapredpísanomformuláriadruháčasť
vo výške 1.400,- EUR až po predložení prvej písomnej správy o prevádzkovaní samostatnej zárobkovej

činnosti. Nie sú pravdivé tvrdenia žalovanej, že školenia a kurzy boli financované z týchto prostriedkov,
nakoľko tieto finančné prostriedky nemala žalovaná v tom čase k dispozícii, z príspevku úradu práce si
uhradila masérsky kurz, pričom ale žalovaná absolvovala v rozhodnom období viaceré kurzy a školenia,
ktoré financoval žalobca. Ak žalovaná uvádza, že v priestoroch salónu bola potrebná len nevyhnutná
údržba, ide o zavádzajúcu informáciu, nakoľko priestory boli v pôvodnom stave a bolo potrebné ich

kompletne zrekonštruovať, na čom sa podieľal aj žalobca, čo vie preukázať svedeckými výpoveďami
a fotografiami.

(5) V duplike zo dňa 15.07.2019 žalovaná zotrvala na procesnej obrane, uvádzanej v odpore. Poprela
tvrdenie žalobcu o tom, že príslušenstvo k soláriu bolo hradené z prostriedkov žalobcu, nakoľko

solárium bolo zakúpené dňa 25.02.2016 za 2000,- EUR, t.j. 3 dni po tom, čo bol starej mame žalovanej
poskytnutý úver, pričom súčasťou solária boli aj trubice, aj technická dokumentácia. Žalovaná poprela
aj skutkové tvrdenie žalobcu, že nemohla hradiť investíciu do podnikania z príspevku úradu práce, ktorý
jej bol poskytnutý v apríli 2016 a v októbri 2016, žalovaná uviedla, že 01.04.2016 poskytol žalovanejpôžičku p. U. P. v sume 2000,- EUR (podľa výpisu z účtu), z ktorej žalovaná uhradila ozonizátor, filter,
lymfodrenážny prístroj, infrasaunu a rybky. Sumu 2000,- EUR žalovaná p. P. vrátila dňa 25.04.2016, t.j.
3 dni po ich poukázaní úradom práce žalovanej, preukázateľne tak uvedené výdavky neboli hradené

žalobcom. Rekvalifikácia žalovanej bola hradená úradom práce podľa priloženého potvrdenia, nebola
hradená žalobcom, tak ako tvrdí. K investíciám do nebytového priestoru žalovaná ďalej uviedla, že
Zmluva o nájme nebytového priestoru bola uzavretá dňa 24.02.2016, t.j. 2 dni po poskytnutí úveru.
Nevyhnutná údržba nebytového priestoru bola vykonaná z prostriedkov poskytnutého úveru, z úveru
bolo financované aj zariadenie salónu, zásoby, reklama spolu v sume 1.321,91 EUR uhrádzané od

marca do júna 2016, chýbajúce prostriedky poskytol žalovanej aj P. W. v sume 400,- EUR, tieto mu boli
vrátené 11.04.2016 (podľa výpisu z účtu). Finančné prostriedky v sume 2.500,- EUR požičali žalovanej
aj matka v sume 700,- EUR, P. O. v sume 500,- EUR, sestra G. F. v sume 400,- EUR a F. P. v sume
500,- EUR ( podľa ich čestných prehlásení). Všetky tieto pôžičky následne žalovaná vrátila z úveru,
poskytnutého jej starej mame dňa 02.03.2017, práve navýšenú sumu úveru ( 2.270,- EUR) žalovaná
použila na úhradu vyššie uvedených pôžičiek od rodiny a známych. Ak by bol do salónu investoval

žalobca ako jej vtedajší partner, nebola by žalovaná nútená si navyšovať úver a vracať uvedené pôžičky
z úveru z banky. Žalovaná ňou predloženými listinnými dôkazmi preukázala svoje tvrdenia čo do pôvodu
finančných prostriedkov vložených do svojho podnikania. Žalobca v spore svoje tvrdenia nepreukázal.
Je zrejmé, že žalovaná si náklady na podnikanie hradila z uvedených zdrojov a nebola odkázaná na
tvrdenú pôžičku od žalobcu, poskytnutú mu pol roka pred začiatkom jej podnikania a ešte pred podpisom

nájomnej zmluvy na nebytový priestor. Úver žalobcu bol poskytnutý a použitý na iný účel ako poskytnutie
pôžičky žalovanej. Žalovaná poskytnutie pôžičky žalobcom poprela, nikdy jej žalobca žiadnu pôžičku
neposkytol, v spore jej poskytnutie žiadnym spôsobom nepreukázal. Preto žalovaná navrhuje, aby súd
žalobu zamietol a priznal jej náhradu trov konania.

(6)Súd na súdnom pojednávaní dňa 15.01.2020 vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu a to najmä: žalobou č.l. 5, čestnými
vyhláseniami F. X. č.l. 19, S. T. č.l. 20, Q. M. č.l. 21, P. C. č.l. 22, D. N. č.l. 23, predžalobnou výzvou č.l. 25,
platobným rozkazom č.l. 29, odporom proti platobnému rozkazu č.l. 34, výpisom z účtu žalovanej č.l. 38,
zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.l. 43, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.l. 49, dohodou o poskytnutí

finančného príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť z 24.03.2016, vyjadrením žalobcu k odporu č.l.
82, príjmovým pokladničným dokladom č.l. 105, technickou dokumentáciou č.l. 106, záručným listom
č.l. 107, čestnými prehláseniami P. F. č.l. 109, F. P. č.l. 110, P. W. č.l. 111, G. F.j č.l. 112, nájomnou
zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 24.02.2016, knihou prijatých faktúr č.l. 116, potvrdením
o absolvovaní rekvalifikácie č.l. 117, vyjadrením žalovanej k vyjadreniu žalobcu č.l. 118, uznesením č.l.

126 a ostatným obsahom súdneho spisu sp. zn. 18C/14/2019.

(7) Vykonaným dokazovaním s prihliadnutím k obsahu vyjadrení strán sporu v ich písomných
vyjadreniach a na pojednávaní súd zistil tento skutkový stav:

(7.1.) Z predžalobnej upomienky zo dňa 22.10.2018 je zrejmé, že žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu vyzval žalovanú v právnej veci o vydanie bezdôvodného obohatenia na vrátenie
finančných prostriedkov z poskytnutého úveru v sume 6.700,- EUR, ktoré boli investované do
vybudovania jej kozmetického salónu a taktiež použité na jej školenia, na nákup vybavenia a zariadenia
salónu, nákup kozmetiky a pod..Finančné prostriedky, ktoré žalobca investoval do vybudovania

kozmetického salónu mu žalovaná nevrátila a to ani sčasti, preto žalobca vyzval žalovanú na vrátenie
dlžnej sumy 6.700,- EUR, ktorú žalobca investoval do vybudovania salónu na účet žalobcu najneskôr
do 31.10.2018. Zároveň vyzval žalovanú na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a
to podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka vo výške 246,55 EUR za vypracovanie tejto výzvy
poukázaním sumy na účet právneho zástupcu žalobcu.

(7.2.) Z písomného čestného vyhlásenia Petra Soldáta vyplýva, že menovaný má vedomosť o tom, že
sa žalobca rozhodol požičať žalovanej na vybudovanie salónu. Všetko robil v dobrej viere, že salón
budujú ako ich rodinný podnik, na tejto účel si vzal úver približne vo výške 12.000,- EUR, z ktorého úveru
sa platila rekonštrukcia, úrady, školenie a veci s tým spojené, prvé nákupy zariadenia, to všetko bolo

na začiatku prevažne financované z vyššie uvedeného úveru a pôžičiek, ktoré si vzal a riešil žalobca.
Kým bol žalovanej príspevok vôbec vyplatený, už bol salón takmer hotový. P. Q. začal žalobcovi za
žalovanú a jej salón ponúkať 15.000,- EUR, napriek žalobcovej snahe udržať rodinu spolu a spoločnémuinvestičnému plánu sa žalovaná rozhodla žalobcu opustiť. Žalobca požičal žalovanej nemalú sumu a
všetko splácanie zostalo na ňom.

(7.3.)Z písomného čestného vyhlásenia D. T. vyplýva, že strany sporu dobre pozná. Boli susedia. Pokiaľ
žalobca a žalovaná žili spolu, bol to ich tzv. rodinný podnik, vie o tom celá dedina, že žalovanej úver
nedali a žalobca zobral úver 12.000,- EUR na to, aby jej požičal, koľko jej napožičiaval a koľko sa tam
narobil, dokonca jej terajší muž ponúkol žalobcovi 15.000,- EUR, keď sa vzdá žalovanej a podielu za
salón, vedeli o tom všetci, vie o sume 6700,- EUR, o ktorú ide žalobca podať žalobu na súd, podľa neho

je to smiešna suma za to, čo žalobca žalovanej napožičiaval.

(7.4.) Z písomného čestného vyhlásenia Q.j vyplýva, že je bývalou kolegyňou žalobcu ako aj susedou
z vedľajšieho vchodu. Vedela o vybavovaní a zariaďovaní Salónu X.. Sama vie tak ako aj iní občania
obce, že v období, kedy sa Salón X. zriaďoval, finančne pomohol hlavne žalobca, nakoľko žalovaná
bola na materskej dovolenke a svoje vlastné financie nemala a ani úver by zo žiadnej banky nedostala.

Z morálneho hľadiska si myslí, že tým, že žalobca a žalovaná už nie sú partneri, mali by byť peniaze
vrátené.

(7.5.) Z písomného čestného vyhlásenia P. C. vyplýva, že má vedomosť o tom, že žalobca požičal
žalovanej na zariadenie, prerábanie a rozbeh salónu, vie aj o tom, že žalobca si zobral úver v banke.

Viac menej boli všetky peniaze použité na salón a kúpu auta, ktoré bolo aj na toto potrebné. Nakoľko
žalobca chcel aby bolo podnikanie žalovanej úspešné, cca rok od otvorenia poctivo živil rodinu aj salón.
Potom sa žalovaná rozhodla odísť zo spoločnej domácnosti ale požičané peniaze doposiaľ nevrátila.

(7.6.) Z písomného čestného vyhlásenia D. N. vyplýva, že bol rodinným priateľom strán sporu a ich

susedom. Pravidelne žalobcovi v dobe, keď žalovaná zriaďovala salón pomáhal so salónom. Žalovaná
v tej dobe nedisponovala žiadnymi finančnými prostriedkami a vie o tom, že žalobca financoval Salón
X., bol so žalobcom kupovať nábytok, sprchový kút, obklady za cca 1500,- EUR, čo uhradil v hotovosti,
má vedomosť aj o tom všetkom, čo sa prerábalo aj o vynaloženej finančnej pôžičke, ktorú žalovanej
žalobca poskytol s vedomím toho, že peniaze, ktoré sa požičali vráti prácou a splatí úvery v bankách.

Každý z ich okolia vedel, že žalobca bral nemalé peniaze v bankách cca 12.000,- EUR plus 1400,-
EUR, ktoré boli použité zväčša na salón na rozbeh podnikania. Takisto má vedomosť, že žalobcovi boli
ponúknuté za žalovanú a za salón suma 15.000,- EUR. V čestnom vyhlásení je tiež uvedené, že by bolo
dobré, keby žalovaná vráti požičané peniaze a prestane ,,hrotiť“ situáciu, ktorá škodí celej jej rodine a
ich spoločnému synovi. Salón funguje a preto dokáže splatiť dlžnú sumu žalobcovi.

(7.7.) Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1614479862 zo dňa 22.02.2016 vyplýva, že bola uzavretá
medzi Poštovou bankou, a.s. a P. O., nar. XX.X.XXXX ako dlžníkom, na základe ktorej bola dlžníkovi
poskytnutá suma 4.730,- EUR ako bezúčelový úver s výškou mesačnej splátky 79,18 EUR. Účet, na
ktorý bol úver čerpaný bol XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX.

(7.8.)Z výpisu z osobného účtu žalovanej č. XXXXXX-XXXXXXXXXX za obdobie od 01.02.2016 do
25.03.2016,vedenéhovPoštovejbanke,a.s.bolopreukázané,žedňa22.02.2016bolanaúčetpripísaná
suma 4.730,- EUR.

(7.9.) Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.03.2017 vyplýva, že bola uzavretá
medzi Poštovou bankou, a.s. a P. O., nar. XX.X.XXXX ako dlžníkom, na základe ktorej bola dlžníkovi
poskytnutá suma 7 000,- EUR ako účelový úver určený na refinancovanie s výškou mesačnej splátky
114,99 EUR.

(7.10.) Z dohody č. 16/12/054/11 ÚnTP o poskytnutí finančného príspevku na samostatnú zárobkovú
činnosť zo dňa 24.03.2016, uzavretej medzi Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza a
žalovanou bolo zistené, že dňom 28.03.2016 sa žalovaná zaviazala začať prevádzkovať samostatnú
zárobkovú činnosť, bol jej poskytnutý finančný príspevok v celkovej výške 3500,- EUR pričom sumu
2100,- EUR úrad poskytne žalovanej do 30 kalendárnych dní od uzavretia tejto dohody na základe

žiadosti o úhradu platby a sumu 1400,- EUR do posledného dňa 24-teho mesiaca odo dňa začatia
prevádzkovania SZČ.(7.11.)Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 17.07.2019 vyplýva, že
žalovaná v dňoch 25.09.2015 až 16.10.2015 absolvovala kurz: športová masáž, ktorý jej bol hradený
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza.

(7.12.)Z príjmového pokladničného dokladu č. 7994413 zo dňa 25.02.2016 vyplýva, že od Salónu X. D.
pod Q. bola prijatá suma 2 000,- EUR ako záloh solária. Z technickej dokumentácie k soláriu je zrejmé
jeho príslušenstvo.

(7.13.) Z písomných čestných prehlásení predložených do sporu žalovanou vyplýva, že P. F., matka
žalovanej požičala v roku 2016 finančnú hotovosť v sume 700,- EUR pri otvorení salónu X., túto sumu
jej žalovaná už vrátila, F. P., krstný otec žalovanej požičal žalovanej v roku 2016 na zariadenie Salónu
X. sumu 500,- EUR, ktorú mu v roku 2017 vrátila, P. W. poskytol financie na prerábku salónu , pri ktorej
bol od začiatku až do jej otvorenia, prerábal ho sám so žalovanou, G. F., sestra žalovanej jej požičala v
roku 2016 v apríli sumu 400,- EUR na výdavky spojené so zaraidením salónu, potvrdila, že je svedkom

že žalovaná na otvorenie salónu čerpala úver od babky, ktorý dodnes spláca, rovnako tak pôžičku od
matky, krstného otca. Salón budovala s ujom P. W..

(7.14.)Z knihy prijatých faktúr v účtovnom roku 2016 vyplýva, že v období od 23.02.2016 do 28.06.2016
boli žalovanou uhradené faktúry v celkovej sume 3007,11 EUR.

(7.15.) Z nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 24.02.2016 bolo zistené, že vlastníci
bytov v bytovom dome č. XX, D. pod Q. ako prenajímateľ uzavreli so žalovanou ako nájomcom zmluvu
za účelom užívania nebytového priestoru Masážny salón - sauna, solárium, Garra rufa bio pedikúra/
manikúra. Nebytový priestor bol prenajatý na dobu neurčitú od 01.04.2016.

(7.16.)Žalobca vosvojejvýpovedipredsúdomuviedol,že sibralúveryvtedy,kedysatotovšetkozačalo,
teda v čase, keď vedeli podnikateľský zámer. Nikto ho k tomuto netlačil. Videl v žalovanej potenciál a
veril jej, že na to má. V rozhodnom období už tretí rok pracoval, mal firemný automobil, dobre platenú
prácu a úver bolo jediné, ako nadobudnúť niečo takéto. Kurzy a všetko stálo veľa peňazí, žalovaná

nechcela chodiť na firemnom aute, tak kúpili auto v roku 2015, vtedy bola na masérskom kurze. Netušil,
že k niečomu ako rozpadu vzťahu príde. Boli pozrieť priestory. On neklame.Žalovaná si podniká a on je
zadĺžený. Prerábka, ktorá sa v salóne robila, to nebolo len vymaľovanie, má z toho aj fotodokumentáciu,
tie peniaze na to všetko čo boli vynaložené boli oveľa viac ako to, čo teraz žiada. Veci, ktoré kúpil, to
nerobil, že žalovanej dal, požičal a čakal, že ich vráti. Dohoda medzi nami bola taká, keď odišla, zo

začiatku ponúkala 8000,- EUR, hovoril, že je to trocha málo. Jej terajší muž mu ponúkal 15.000,- EUR
za ňu a za jej salón. Pre neho to bolo nezmyselné. Pomáhal jej, nakúpil jej, robil všetko, čo som mohol,
chcel jej pomôcť. Keď sa zakladal tento podnik, bol zamestnancom firmy, mal dobrý plat, túto firmu
opustil až po fungovaní salónu ( v lete 2016) aj to len preto, že ho žalovaná upodozrievala z toho, že ju
podvádza so svojou kolegyňou. K tejto pôžičke sa neraz snažil dohodnúť. Dlhy musí splácať, musí platiť

výživné. Momentálne od minulého roka refinancoval úver, ktorý spláca v splátke cca 300,- EUR na 8
rokov. Žalovaná chcela niečo robiť v živote, začali preto riešiť ten salón a jediný, kto ju v tom podporoval
a veril jej bol on. Úver 12.000,- EUR dostal na účet, a dohoda bola medzi nami taká, že jej to požičia na
všetkyveciohľadomsalónu,apožičaljejomnohoviacpeňazídotohosalónu,žalovanáhopožiadalaotie
peniaze. Chcel jej čo najviac pomôcť, aby to mala jednoduchšie. Neposlal jej sumu 6700,- EUR na účet,

ani priamo do rúk jej nedal sumu 6700,- EUR. Zúčastnil sa komplet celej prerábky salónu. Rozbiehala
predaj kozmetiky MaryKay, ktorá bola strašne drahá, tam išli strašné peniaze. Celková suma toho, čo
jej požičal bola oveľa vyššia, materiál, kurzy, kozmetiky, hradil to aj zo svojej výplaty. Toto nebolo ani o
12.000,- EUR, toto bolo oveľa viac. Bola taká dohoda, že ak nevyjde salón, rozpredá sa všetko a ona
splatí všetko, že bude normálne pracovať a tieto úvery dospláca. A táto dohoda v živote neplatila. On

splácam vlastne niečo, čo nie je jeho. Peniaze 6700,- EUR boli pravidelne investované, bolo zobratých
12.000,- EUR, kúpilo sa auto a priebežne sa platili veci. Bolo treba niečo, tak sa to kupovalo, aj ohľadom
kurzu. Bolo to priebežné financovanie týchto veci, a ona vedela, že jediné, na čom trval bolo, že tie
úvery čo ho zaťažovali sú jej. Pôžička bola zobratá v období, kedy žalovaná končila na masérskom
kurze, už vedeli, že čo idú robiť, prevzali priestory, ktoré bolo treba komplet prerobiť a mali do marca

priestor na to, aby komplet prerobili, aby sme komplet prešli všetkými vecami, ktoré bolo treba. Či už
solárium, certifikáty, celá tá kompletná prerábka, jej ďalšie kurzy, MaryKay, kupovanie všetkých týchto
vecí obnášalo strašne veľa aj času aj úsilia aj peňazí. Doklady o tom nemá.(7.17.) Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že žalobca bol v partnerskom zväzku so žalovanou
niekoľko rokov, počas tohto vzťahu žalovaná začala vykonávať podnikateľskú činnosť, na začiatok
tejto činnosti jej prispel žalobca a to tým, že v rozhodnom čase si zobral úver, ktorý bol následne z

väčšej časti použitý pre potreby žalovanej na rekonštrukciu, prerábku a zariadenie jej salónu. Žalobca
do rekonštrukcie prerábky prispel značke vyššou sumou, akú požaduje v tejto žalobe, prispel taktiež
aj svojou prácou. Nie je pravdou to, čo uvádza žalovaná vo svojich tvrdeniach, že nemal príjem v
rozhodnom období. Žalobca pracoval po stavbách a prispieval na domácnosť. Žalobcovi ide o tú
elementárnu slušnosť, pretože on naďalej spláca pohľadávky z týchto úverov. I keď ich už refinancoval,

stále ich spláca. Čiže chce, aby mu žalovaná aspoň čiastočne prispela na tieto jeho dlhy, ktoré on teraz
má a ktoré vznikli činnosťou žalovanej. Pôžička bola dohodnutá tak, že tie peniaze boli vyberané z
banky, žalobca kupoval za to materiál, mnoho služieb bolo vykonávaných bez bloku, to sú vlastne tie
čiastky, ktoré žalobca nevie preukázať a neuniesol dôkazné bremeno. Dohoda medzi nimi bola taká,
že oni fungovali ako partneri a tie peniaze sa mali vrátiť, keď sa rozbehne to podnikanie. Jednalo sa o
kompletnú prerábku. Robili sa steny, stierky, sadrokartóny, toalety, sociálne zariadenie, podlahy, všetko

financoval žalobca. Žalobca považuje žalobu za dôvodnú. Jedná sa o prirodzený nárok žalobcu, ktorý
žiada vrátenie financií, ktoré poskytol žalovanej na rozbeh jej podnikania.

(7.18.) Žalovaná pred súdom vo svojej výpovedi uviedla, že hneď ako začala podnikať od prvého
mesiaca mala svojich zákazníkov. Takže nie je pravda, že by sa rozbiehala, pretože odkedy mala salón,

odvtedy pracovala. Auto si kúpil žalobca sám pre svoju potrebu, už o ňom rozprával dlhé roky, že teda
auto chce. Vôbec to nebolo, že on by si kvôli jej podnikaniu kupoval auto. Má masérsky kurz, k čomu
nepotrebovala auto, lebo robí v salóne a nie je mobilný masér. Prenájom a zmluvy, všetky podpísala
sama,všetkosivybavilaaobehalasama.Nikdynebolanejakádohodaaleboniečo,žebysasožalobcom
dohodli, že žalobca si berie úver pre ňu. Nikdy. Ak žalobca tvrdí, že jej vybudoval salón, vôbec to nie je

pravda. Pred jej salónom boli v týchto priestoroch už dve prevádzky, čiže sádrokartóny boli, kúpeľňa,
WC bolo, zásteny robila drevená, ktoré jej spravil ujo a za ktoré mu dala 50,- EUR. Dlažba tam už bola.
Po ich rozchode sa stala vec, ktorú riešila aj cez políciu. Chodili ku nej zákazníci, že vraj má pohlavnú
chorobu, ktorou žalobcu nakazila. Žalobca zákazníkov oslovil a povedal im, že aby ku nej nechodil,
pretože, že on od nej ochorel. To sa dozvedela až po pol roku, pretože ku nej ľudia prestali chodiť a

začali sa jej pýtať, či je zdravá. Podnikať sa rozhodla sama a popri rodičovskej dovolenke aj brigádovala
a asi 2 roky chodila upratovať do Rakúska. Takže nie je pravda ani tvrdenie, že z materskej dovolenky
si otvorila sama. Od 15 rokov žila sama, žalobca býval s ňou a živila ho ona. Po tom masérskom kurze
ešte pár mesiacov masírovala doma, aby zistila, či ju to bude baviť a teda už mala nejaký príjem. So
žalobcom sme sa nikdy nebavili, že by jej on požičiaval peniaze. Ani nič také nemohlo byť, čo tvrdí, že

keď sa salón rozbehne, ona mu peniaze vráti, lebo on jej peniaze nedal.

(7.19.) Právny zástupca žalovanej pred súdom uviedol, že žalovaná spochybňuje právny nárok, ktorý
uplatňuje žalobca voči nej. K žiadnej pôžičke medzi účastníkmi konania nedošlo. Nedošlo k žiadnej
dohode o vrátení žiadnych finančných prostriedkov, lebo tieto poskytnuté neboli. Ak žalobca tvrdí, že

došlo ku kompletnej prerábke uvedeného priestoru, tento predmetný priestor už aj predtým slúžil ako
prevádzka a rekonštrukcia bola minimálna, bolo tam nejaké maľovanie, minimálna úprava. Úpravy tohto
priestoru robil pre žalovanú jej rodinný príslušník. Ak žalobca tvrdí, že úver, ktorý si bral vo výške 12.000,-
EUR a snaží sa prezentovať, že tento úver bral práve za týmto účelom, žalovaná tvrdí, že tento úver
žalobca bral v októbri 2015, keď moja klientka ešte ani nemala v pláne podnikať. Teda tvrdiť, že 12.000

EUR úver, ktorý žalobca teraz spláca bol použitý a poskytnutý žalovanej ako pôžička od žalobcu na
začiatku jej podnikania je zavádzajúci. Žalovaná listinnými dôkazmi preukázala všetky investície, ktoré
boli vložené do salónu. Žalobu považuje za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť. Žalovaná zároveň
namieta premlčanie právneho nároku, nakoľko pokiaľ žalobca tvrdí, že poskytol pôžičku, čo nevie
preukázať, pretože pôžička žiadna poskytnutá nebola , nebola dohodnutá lehota splatnosti. Potom podľa

právnej teórie splatnosť pôžičky je nasledujúci deň po jej poskytnutí , čiže ak by aj bola pôžička, tak
by bola dávno premlčaná. Avšak poskytnutie akýchkoľvek finančných prostriedkov žalovaná popiera.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v konaní. Žiadnym spôsobom nepreukázal poskytnutie pôžičku,
ani dohodu o jej splatnosti, ako aj účelové poskytnutie jemu poskytnutého úveru z banky, na ktorý sa
odvoláva. Žalovaná dostatočne listinnými dôkazmi preukázala, akým spôsobom a z akých finančných

prostriedkov financovala svoje podnikanie a tvrdenia žalobcu neboli žiadnym spôsobom preukázané.
Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.(8)Sporovéobčianskesúdnekonaniejeovládanéprejednacouzásadou,ktoráspočívavtom,žetvrdenie
skutočností a navrhovanie dôkazov na ich preukázanie je zásadne vecou strán sporového konania.
Podľa prejednacej zásady je súd oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených

(tvrdených a preukázaných) procesnými stranami. S prejednacou zásadou súvisia procesné inštitúty
povinnosti tvrdenia (bremenom tvrdenia) a dôkaznej povinnosti (dôkazné bremeno). Dôkazná povinnosť
je povinnosťou strany sporu označiť dôkazy (dôkazné prostriedky) na preukázanie tvrdených
skutočností. Pokiaľ takéto dôkazy neuvedie, neunesie dôkazné bremeno. Povinnosť označiť dôkazy
sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej

povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu,
zisteného z dôkazov navrhnutých stranami sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou
povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistených a
vykonaných dôkazov.

(9) Podľa Čl. 8 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len ,,CSP“) strany sporu sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

(10)Podľa Čl. 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s

princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

(11)Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

(12)Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

(13)Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

(14)V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je zmluva o pôžičke reálnou zmluvou.
Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní vecí, t.j. jej reálnom odovzdaní, druhové
určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a dohoda o určení času vrátenia. Premetom zmluvy o

pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych
vzťahov. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, to znamená, že pre jej platnosť sa vyžaduje v čase jej
uzavretia aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Je pravdou, že zákon nevyžaduje, aby táto zmluva
bola uzatvorená písomné, takže stačí aj jej ústna forma, prípadne môže byť uzavretá konkludentne,
avšakprejejplatnosť,tedaabybolaplatneuzatvorenásavyžadujereálneodovzdaniepredmetupôžičky.

Základnou povinnosťou dlžníka je potom vrátiť vec rovnakého druhu, rovnakého množstva a rovnakej
kvality.

(15)V konaní bolo sporné, či medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, na
základe ktorej potom žalovanej vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi žalovanú sumu 6.700,- EUR s

príslušenstvom. Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že uzavrel
so žalovanou ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanej sumu 6.700,
EUR na vybudovanie kozmetického salónu. Žalobcu teda zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať
súdu, že došlo k reálnemu odovzdaniu sumy 6.700,- EUR žalovanej. Zmluva o pôžičke je reálnou
zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi a to

buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním v hotovosti. Preukázanie reálneho
poskytnutiapeňažnýchprostriedkovbolopodmienkouzistenia,čidošlokvznikuzmluvyopôžičke,keďže
zmluva o pôžičke má reálnu povahu a na jej vznik je potrebné okrem dohody strán aj reálne odovzdanie
predmetu pôžičky dlžníkovi.

(16) V civilnom procese sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. Zásada voľného hodnotenia
dôkazov vyjadruje, že skutkový záver, ktorý sudca urobí o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdených
skutočností vzhľadom k zisteniam získaným z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného presvedčenia
sudcu a jeho logického myšlienkového postupu. Ak súd vykonal viacero dôkazov, nemôže prihliadaťiba k niektorým z nich a urobiť iba tieto dôkazy predmetom svojich úvah a svojho hodnotenia, pričom
ostatné dôkazy iba konštatuje, ale každý z vykonaných dôkazov musí urobiť predmetom svojich úvah
a hodnotenia a to aj v negatívnom zmysle, t.j. vysvetlením, prečo k zisteniam plynúcim z niektorých

dôkazov nie je možné prihliadať (napr. že dôkazy nie sú hodnoverné, zistenia z dôkazov plynúce nie
sú logicky opodstatnené a pod.) a to najmä vtedy, ak si tieto zistenia z jednotlivých dôkazov plynúce
vzájomne odporujú alebo sa dokonca úplne vylučujú. Výsledkom voľného hodnotenia dôkazov je potom
objektivizované vnútorné presvedčenie, či určité skutkové tvrdenie bolo dokázané alebo nie. Sudca má
považovať za dokázané len tie skutočnosti, ktorým na základe slobodného vnútorného presvedčenia

prizná hodnotu pravdivosti. Prednesy strán podliehajú v procese dokazovania voľnému hodnoteniu
a zámerné uvádzanie nepravdivých prednesov môže mať negatívne dôsledky pri hodnotení dôkazov
znížením vierohodnosti strany, ktorá klamala. Zatajovanie alebo klamanie môže mať za následok stratu
vierohodnosti predkladaného dôkazu, svedka, alebo jednej z procesných strán.

(17) Ústne dojednaná zmluva o pôžičke je neformálny právny vzťah, ktorý je však potrebné nielen tvrdiť,

ale aj preukázať, a to v už vyššie uvedenej pravdepodobnosti hraničiacej s istotou, nepripúšťajúcou
rozumné pochybnosti. Súd dospel k záveru, že tvrdenia a dôkazy produkované zo strany žalobcu,
ktorými malo byť preukázané poskytnutie spornej pôžičky nie sú dostatočne hodnoverné, resp. sú
nedôveryhodné. Písomné čestné prehlásenia predložený žalobcom ako dôkazy nie sú priamym
dôkazom k preukázaniu poskytnutia pôžičky, pretože ani jedna z osôb, ktorá poskytla žalobcovi

písomné čestné prehlásenie priamo a hodnoverne nepotvrdila, že vnímala skutočnosť, že žalobca
požičal žalovanej sumu 6.700,- EUR.

(18) V danom prípade bolo pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu rozhodujúcim zistenie, či došlo k
odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanej, keďže podľa § 657 Občianskeho zákonníka k zmluve o pôžičke

nedochádza len na základe dohody zmluvných strán ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky
dlžníkovi. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe
a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie
súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania.

Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za
výsledok konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov. Súd dospel k záveru, že žalobca
nepredložil súdu žiadny svojou povahou nezávislý dôkaz, ktorým by bolo možné jeho tvrdenia verifikovať
v miere dostatočnej pre vytvorenie skutkového záveru, že ním tvrdenú pôžičku žalovanej skutočne
poskytol.

(19)Vyhodnotením každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov vo vzájomných súvislostiach s
prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, tak súd dospel ku
skutkovému záveru, že žalobcom tvrdená pôžička vo výške 6.700,- EUR, ktorú mal poskytnúť žalovanej
nie je preukázaná v potrebnej miere zodpovedajúcej praktickej istote bez akýchkoľvek rozumných

pochybností. Po zvážení všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ako žalobca uniesť mal, preto súdu nezostávalo iné ako podanú
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď nemal vôbec preukázaný vznik právneho vzťahu zo zmluvy
o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou, z ktorého tak nemohlo žalobcovi vzniknúť žiadne právo na
plnenie. V predžalobnej výzve žalobca žiadal žalovanú, aby mu sumu 6.700,- EUR vrátila titulom

bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti súd udáva, že hoci z listinných dôkazov, z písomných
čestnýchprehlásenípredloženýchžalobcomvyplynulo,žesažalobcamalfinančnepodieľaťnazariadení
a otvorení salónu žalovanej, nebolo preukázané, v akej sume sa na spoločnej investícii do ,,rodinného
podniku“ žalobca skutočne podieľal, resp. koľko finančných prostriedkov, v akej konkrétnej výške vložil
do spoločného podniku. Žalovaná uvedené poprela a zároveň spochybnila hodnovernosť čestných

prehlásení ako dôkazov žalobcu majúc za to, že pochádzajú od priateľov žalobcu, ktorí nemajú a ani
nemôžu mať vierohodné informácie o pôžičke, resp. majú len jednostranné informácie od žalobcu, ich
tvrdenia sú jednostranné a zavádzajúce, naviac nejde o dôkazy, ktoré by potvrdili pôžičku žalovanej,
moment jej poskytnutia, výšku ani splatnosť pôžičky. Na základe uvedeného súdu neostávalo iné,
ako žalobu zamietnuť, pretože nebolo preukázané jednak uzavretie pôžičky medzi stranami sporu,

a ani z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k takému záveru, že sa žalovaná na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatila o sumu 6700,- EUR. Súd záverom udáva, že žaloba bola zamietnutá pre
neunesenie dôkazného bremena žalobcom v spore. Záverom súd udáva, že ak by žalobca toto dôkazné
bremeno aj uniesol, žalovaná vzniesla námietku premlčania, kedy rozporovala tvrdenie žalobcu nielenohľadom poskytnutia pôžičky, ale aj tvrdenie o dojednaní splatnosti na čas ,,kedy sa salón zabehne
na trhu“, bránila sa v spore tým, že premlčacia doba plynie odo dňa nasledujúceho po poskytnutí
pôžičky, pričom žalobca tvrdí, že pôžička mala byť žalovanej poskytnutá v roku 2015, žalobca doslovne

v žalobe uviedol, že zvyšná časť úveru, ktorý mu bol poskytnutý 06.10.2015 bola poskytnutá žalovanej
ako peňažná pôžička na vybudovanie jej kozmetického salónu, je teda zrejmé, že jednak titulom ústnej
zmluvy o pôžičke, u ktorej ak nebola dohodnutá splatnosť prípadne titulom bezdôvodného obohatenia
by bol pri unesení dôkazného bremena žalobný nárok premlčaný, pretože žaloba bola podaná na súd
dňa 20.02.2019. Podľa jednotného právneho názoru v prípade, ak splatnosť nebola dohodnutá ani inak

určená, začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, čo dlh vznikol. Z toho vyplýva,
že veriteľ môže už deň nasledujúci po vzniku dlhu vyvolať jeho splatnosť a teda svoje právo vyvolať.
Preto rozhodným dňom pre začiatok plynutia premlčacej doby je deň, ktorý nasleduje po vzniku takto
dojednaného právneho vzťahu a nie deň, kedy nastala splatnosť dlhu ( R 28/1984, Rozsudok NS SR
24.6.2003 sp. zn. 1Cdo 25/03. V prípade absencie dohody zmluvných strán o splatnosti pôžičky začína
premlčacia doba plynúť hneď na druhý deň po poskytnutí pôžičky, pričom veriteľ musí vyzvať dlžníka na

plnenie v trojročnej premlčacej lehote ( § 101 OZ v spojení s § 563 OZ). Žalobca síce tvrdil, že splatnosť
pôžičky bola dohodnutá, ktoré tvrdenie žalovaná rozporovala, tvrdila, že neuzavrela žiadnu ústnu zmluvu
o pôžičke ani sa nedohodla na jej splatnosti. Z dokazovania je zrejmé, že žalobca vyzval žalovanú
na plnenie výzvou zo dňa 22.10.2018, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá s poukazom
na právny názor uvádzaný v texte vyššie začala plynúť dňom nasledujúcim po tom, čo dlh vznikol, t.j.

07.10.2015. S poukazom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

(20) O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 100 %, preto
jej patrí nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu. O nároku súd rozhodol podľa § 262 ods.

1 CSP, o konkrétnej výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením v súlade s § 262 ods.
2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.