Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 2T/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619010245
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2019:4619010245.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v trestnej veci obžalovaného C. V.,

nar. XX.XX.XXXX v C., pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.10.2019, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
C. V. , narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom M. A., H. XXX/XX, na slobode,

j e v i n n ý , ž e :

dňa 12.12.2018 v čase medzi 06:56 hod. a 07:04 hod. v obci T., okres C., viedol osobné motorové vozidlo
zn. M. Y. E., evidenčné číslo C. XXX F. po štátnej ceste X/XX v smere od obce N. do C. rýchlosťou
najmenej 58 km/hod., v obci T. v km 107,950 nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla a na
priechode pre chodcov nedal prednosť chodkyni maloletej K. R., nar. XXXX, prechádzajúcej v tom čase

cez priechod pre chodcov z pohľadu jazdy obvineného zľava doprava, v dôsledku čoho došlo ku zrážke
vozidla s poškodenou maloletou, a to v smere jazdy vozidla z pohľadu vodiča na jeho pravej strane,
čím maloletej poškodenej K. R. spôsobil ťažké poranenie hlavy, ktoré spočívalo v početných trieštivých
zlomeninách kostí klenby a spodiny lebečnej spojených s pomliaždením mozgu, v zakrvácaní pod obaly
mozgu a do komôr mozgu, ktorým na mieste dopravnej nehody dňa 12.12.2018 v čase o 08:00 hod.
podľahla, obžalovaný C. V. ako vodič porušil dôležitú povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovení § 3
odsek 2 písmeno a), § 4 odsek 1 písmeno c), písmeno f), § 16 odsek 4 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

t e d a :

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

t ý m s p á c h a l :

prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno h) Trestného zákona.Z a t o m u u k l a d á :

Podľa§149odsek2Trestnéhozákona,zazistenýchpoľahčujúcichokolnostípodľa §36písmenol),
písmenon),Trestnéhozákona,nezistenejpriťažujúcejokolnostipodľa§37Trestnéhozákona,postupom
podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona obvinenému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa§61odsek1,odsek2Trestnéhozákona,trestzákazučinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvek
druhu vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenej A. A., nar
XX.XX.XXXX v W., bytom T. XX, v sume 2 394,28 eur (dvetisíc tristodeväťdesiatštyri
eur a dvadsaťosem centov).

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku odkazuje poškodenú A. A., nar. XX.XX.XXXX v W., bytom T.
XX, so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkazuje poškodených W. R., nar. XX.XX.XXXX v K. N. M.,
bytom K. N. M. XXX, F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, A. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX a

právnych nástupcov neb. V. T., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. 90,
s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany, na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany sp. zn. Pv
694/18/4406, prejednal na hlavnom pojednávaní trestnú vec vedenú proti obžalovanému C. V..

Obžalovaný C. V. (ďalej len „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257
písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd po
splnení všetkých zákonom upravených podmienok prijal a súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu,
v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná.

Dokazovanie bolo vykonané iba v súvislosti s výrokom o treste a o nárokoch na náhradu škody.

V súvislosti s rozhodovaním o treste a o náhrade škody súd vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, manželky obžalovaného - svedkyne R. V., splnomocneného zástupcu poškodených, ako

aj oboznámením listinných dôkazov.

K osobe obžalovaného bolo na základe vyššie špecifikovaného dokazovania zistené, že je ženatý, žije v
spoločnej domácnosti s manželkou, s ktorou majú dve maloleté deti - vo veku 3 mesiace a vo veku 1 a 1
roka. Bývajú v rodinnom dome, za ktorý splácajú dva úvery. Manželka obžalovaného poberá rodičovský

príspevok, stará sa o maloleté deti obžalovaný pracuje ako živnostník.

Zosprávyzmiestatrvaléhobydliska-MestaTopoľčanyvyplýva,žeobžalovanýnebolzasvoje správanie
riešený komisiu verejného poriadku.

Z lustrácie priestupkov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný má za obdobie od 13.09.2014 do
19.03.2019 evidovaných 20 priestupkov - všetky na úseku cestnej premávky, ktoré boli vyriešené
uložením blokových pokút. Uvedená skutočnosť vyplýva, aj z evidenčnej karty vodiča, z ktorej je
zároveň zrejmé, že ani pri jednom z evidovaných priestupkov, nebol obžalovanému ako vodičovi
motorového vozidla, zistený alkohol, nie je evidované poškodenie zdravia ani uloženie zákazu činnostiresp. zadržanie vodičského preukazu. V odpise registra trestov obžalovaný doposiaľ nemá žiaden
záznam.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil vykonané dôkazy, nezávisle podľa vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho,
či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd na základe vykonaného dokazovania ako i prijatého vyhlásenia obžalovaného, po právnej stránke

konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku právne kvalifikoval ako prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h)
Trestného zákona, keďže obžalovaný ako vodič motorového vozidla porušil dôležitú povinnosť uloženú
mu zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v § 3 ods. 2 písm. a) , § 4 ods. 1 písm. c), písm.
f) a § 16 ods. 4 t.j. povinnosť správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť
alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému,

dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim
schopnostiam, venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, dať prednosť
chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to
neplatí pre vodiča električky a jazdiť v obci rýchlosťou najviac 50 km.h-1 a týmto svojím konaním inému
z nedbanlivosti spôsobil smrť. Objektom tohto prečinu je ľudský život.

Z hľadiska zavinenia súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zavinenie z nedbanlivosti, keďže
obžalovaný nemal úmysel poškodenú usmrtiť ani jej spôsobiť akúkoľvek ujmu na zdraví, ale napriek
tomu jej z nedbanlivosti spôsobil smrť a primárnou príčinou vzniku následku bolo konanie samotného
obžalovaného, bez ktorého by smrteľný následok nenastal. Obžalovaný tak konal s nevedomou

nedbanlivosťou, ako to vyplýva z ustanovenia § 16 písm. b) Tr. zákona.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až 4 Tr.
zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. U obžalovaného súd zistil

dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, nakoľko v prejednávanej
veci sa obžalovaný ku skutku priznal už v prípravnom konaní a tento aj oľutoval. Obžalovaný následne
svoje priznanie oľutovanie a napomáhanie pri objasňovaní jeho trestnej činnosti potvrdil na hlavnom
pojednávaní aj vyhlásením o vine. Pri priznaní uvedených dvoch poľahčujúcich okolností súd vychádzal
aj zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. Júna 2017 č. Tpj

552016, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2017.
Zároveň súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, preto
bolo potrebné pri úvahách o druhu a výmere trestu postupovať podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona.
Zároveň nebola u obžalovaného zistená žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona a
preto bolo potrebné pri úvahách o druhu a výmere trestu postupovať podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je zároveň potrebné uviesť, že na jednej strane štát chráni
svoj záujem predovšetkým na ochrane života, zdravia i majetku a to aj za použitia prísnych sankcií
postihujúcich také protiprávne konanie, akého sa dopustil obžalovaný, v čom sa prejavuje prvok
generálnej prevencie. Na druhej strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov,

konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1, 3 Trestného zákona zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že
pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má

teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Trest má
pritom postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby (§ 34 ods. 3, 4 Trestného zákona).

V danom prípade súd dospel k záveru, že vzhľadom na oboznámené správy a charakteristiky na

obžalovaného, jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti i mieru napomáhania orgánom činným v
trestnom konaní a súdu, pri objasňovaní danej trestnej činnosti, prevahu poľahčujúcich okolností,
ako i osobné a osobnostné hodnotenie obžalovaného oboznámenými listinnými dôkazmi, dospel súd
k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému, by bolo neprimeraneprísne a malo by negatívny dopad nielen na neho samého, ale predovšetkým na jeho rodinu. Súd
dospel k záveru, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu vo výmere 3 roky a 6 mesiacov v kombinácii s trestom zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, je vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného
primeraný a dostatočný na prevýchovu obžalovaného k tomu, aby sa v budúcnosti nedopustil žiadnej
trestnej činnosti a zároveň ochráni spoločnosť pred jeho protiprávnym konaním, pričom bude výchovne
pôsobiť aj na ostatných účastníkov cestnej premávky, aby v obdobných dopravných situáciách, konali
so zvýšenou mierou opatrnosti. Súd pri ukladaní trestu zákazu činnosti súd prihliadol aj na skutočnosť,

že obžalovaný má evidovaný väčší počet priestupkov na úseku cestnej premávky, tieto boli vyriešené
uložením blokových pokút, obžalovanému však nikdy nebol pri vedení motorového vozidla zistený
alkohol a nebol mu doposiaľ ani uložený zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel.

Pokiaľ ide o uplatnené nároky na náhradu škody, v priebehu trestného konania poškodená A. A. uplatnila
nárok na náhradu škody titulom vynaložených nákladov súvisiacich s pohrebom, ktorých vynaloženie

bolo do skončenia vyšetrovania aj riadne preukázané listinnými dôkazmi v sume 2 394,28 eur, ako to
predpokladá § 46 ods. 3 Tr. poriadku, pričom aj samotný obžalovaný prejavil vôľu tieto náklady resp.
škodu poškodenej nahradiť a ich výšku nespochybňoval. Preto súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť menovanej poškodenej spôsobnú škodu vo výške 2 394,28
eur. Pokiaľ ide o zvyšok náhrady škody uplatnenej poškodenou A. A., titulom náhrady nemajetkovej

ujmy, súd menovanú podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku a ostatných poškodených, ako sú menovaní vo
výroku tohto rozsudku podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal s ich nárokmi na civilný proces, nakoľko v
priebehudoterajšiehokonanianeboliohľadomtýchtonárokov predložené, anivykonanéžiadnedôkazy,
pričom dokazovanie výšky nemajetkovej ujmy by si vyžiadalo ďalšie rozsiahlejšie dokazovanie, nad
rámec potreby trestného konania, čo by trestné konanie len ďalej predlžovalo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne

podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva
výslovne vzdal.