Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8206205011
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8206205011.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: SPRAVBYT, s.r.o., Hurbanova 18,
085 01 Bardejov, IČO: 31 683 061, zastúpený doc. JUDr. Jozef Sotolář, PhD., advokát, Južná trieda
1, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31942423, proti žalovanému: 1./ F.. M.. O.L. I., I..
XX.X.XXXX, Z. B. XX, XXX XX Z., 2./ S. I., I.. XX.X.XXXX, Z. B. XX, XXX XX Z., 3./ BARDBYT, s.r.o.,
Moyzesova 7, 085 01 Bardejov, IČO: 36 476 633, zastúpený JUDr. Jozef Stašak, advokát, Andraščíkova
3, 085 01 Bardejov, IČO: 32051867, o zaplatenie 421,69,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/207/2006-461 zo dňa 7.11.2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaní v 1. až 3. rade majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) napadnutým rozsudkom
žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným v 1. až 3. rade priznal nárok vo vzťahu k žalobcovi na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa
31.10.2006 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu 421,7 eur (pôvodne 12.704,-
Sk) spolu s 7 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 421,7 eur od 1.10.2006 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade neuhrádzajú mesačné platby
spojené s užívaním bytu. Žalovaná suma predstavuje nedoplatky za rok 2005 a za mesiace júl 2006 -
september 2006, čo vyplýva z č.l. 3 spisu, ktorému zodpovedajú nedoplatky v celkovej výške 421,7 eur
( 12.704,- Sk) za mesiac 7/2006 vo výške 3.528,- Sk, za mesiac august 2006 vo výške 3.528,- Sk za

mesiac september 2006 vo výške 3.528,- Sk, pričom nedoplatok z roku 2005 mal činiť 4.120,- Sk a na
celkový dlh žalobca započítal sumu 2.000,- Sk, ktorú mu mal žalovaní v 1. a 2. rade uhradiť. Žalovaní v
1. a 2. rade navrhli, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože od 1.7.2006 má bytový dom K. na
ulici B. XX,XX O. Z. zmluvu o výkone správy so správcovskou spoločnosťou BARDBYT, s.r.o. a od tohto
dátume nemajú so žalobcom žiadny právny vzťah a nie sú povinní mu plniť a platiť poplatky spojené s
výkonom správy a za služby spojené s bývaním. Zmluva o výkone správy s žalobcom zanikla, pričom
predložili zmluvu o výkone správy so spoločnosťou BARDBYT s.r.o. a uviedli, že voči správcovi si plní

všetky svoje povinnosti. Uznesením č.k. 3C/207/2006 - 147 zo dňa 4.12.2012 súd pripustil do konania
žalovaného v 3. rade, ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť, zároveň vzniesol
námietku premlčania a poukázal na celkovú nepôvodnosť nároku.3. Aplikujúc ust. § 6, § 8, § 8b, § 10 všetko zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v spojení s § 100, § 107, § 451, § 454, a § 563 všetko Občianskeho zákonníka po vykonanom
dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu voči žalovaným ako jednotlivým

vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome K., nie je možné priznať v dôsledku
nedostatku aktívnej legitimácie. Žalobca nie je s účinnosťou od 1.7.2006 správcom daného bytového
domu a nie je ním ani v čase vyhlásenia rozsudku. Nemôže sa teda s úspechom domáhať nárokov
na plnenia za služby spojené s bývaním od jednotlivých vlastníkov, pretože nie je správcom bytového
domu,vktoromonibývajú.Žiadaťplneniazaslužbyspojenésbývanímodvlastníkovbytovanebytových

priestorov, ktorými sú žalovaní v 1. a 2. rade môže iba správca ich bytového domu a tým je žalovaný
BARDBYT, s.r.o., z vyjadrenia ktorého je zrejmé, že jednotlivý vlastníci hradia služby spojené s bývaním
na účet bytového domu, čo je podľa názoru súdu v súlade s právnym poriadkom.

4. Akákoľvek zmena v osobe správcu nemôže byť na ujmu vlastníkom, ako to ustanovuje § 8 ods. 2
zákona č. 182/1993 Zb. Ak teda vlastníci hradili svojmu správcovi, nemožno to považovať za konanie,

z ktorého by mali mať ujmu. Subjekt, ktorý prestal byť správcom bytového domu, prestáva byť daným
okamihom v právnom vzťahu s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru a nemôže od neho
požadovať akékoľvek nedoplatky, už vôbec nie preddavky za obdobie, kedy nebol správcom. Tieto
nároky prechádzajú na nového správcu, ktorý je v právnom vzťahu s vlastníkom. Žalobca v súčasnosti
a ani v čase podania žaloby nebol správcom bytového domu K. a teda nemal postavenie správcu,

ktorý výlučne môže vymáhať od vlastníkov nároky za služby spojené s bývaním. Preto je žaloba voči
žalovaným v 1. a 2. rade nedôvodná pre absenciu akéhokoľvek záväzkovo právneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade.

5. Čo sa týka nároku žalobcu voči žalovanému BARDBYT, s.r.o., súd prvej inštancie poukazuje na

tú skutočnosť, že žalobca uplatňovaný nárok voči nemu doteraz nijako nešpecifikoval a nepreukázal.
Žalovaní vlastníci bytov v bytovom dome K. sa na úkor žalobcu nemohli bezdôvodne obohatiť, pretože
za poskytované služby plnili tomu, s kým mali platne uzavretú zmluvu o výkone správy. Inému subjektu
za poskytované služby plniť nemohli a pokiaľ by tak činili, nesplnili by si tak svoju zmluvnú povinnosť voči
správcovi bytového domu platiť za poskytované služby, vyplývajúcu zo zmluvy o výkone správy, ktorému

by následne museli tak či tak plniť a duplicitné plnenie je v rozpore s akoukoľvek právnu zásadou.
Vlastníci si svoju povinnosť splnili. Súd ilustruje vzniknutú situáciu nasledovne:
- vlastníci bytov platia za služby spojené s bývaním a poberajú takéto služby. Na jednej strane si plnia
svoje povinnosti a na druhej strane dostávajú za to služby, na ktoré majú nárok a to bez ohľadu, kto
ich poskytuje. Nie je pre nich významné, kto reálne služby poskytuje, pretože správca môže takouto

činnosťou poveriť aj inú osobu. Vlastníci teda platili za poskytované služby a nijako sa neobohatili.
- iná osoba, ktorá poskytla služby namiesto správcu bytového domu, nedostala zaplatené. Na jednej
strane plnila, na druhej strane za to nič nezískala. Nemá preto platby, na ktoré môže mať nárok ( ten
však musí preukázať) a preto môže mať hypoteticky nárok na plnenie iba voči správcovi.
- správca bytového domu poberá od vlastníkov platby za služby spojené s bývaním, na čo má nárok na

základe platnej zmluvy o výkone správy a pritom neposkytuje takéto služby, na poskytovanie ktorých je
povinný. Poberal plnenie, za ktoré nezaplatil a pokiaľ sa to preukáže, je povinný plniť tomu, kto namiesto
neho poskytoval služby a na úkor koho sa bezdôvodne obohatil, ak k tomu vôbec došlo.

6. Zároveň je potrebné poukázať na to, že žalobca do vyhlásenia dokazovania za ukončené reálne

nepreukázal žiadne bezdôvodné obohatenie sa spoločnosti BARDBYT, s.r.o., pričom súd poukazuje na
tú skutočnosť, že od danej spoločnosti žiada niečo, čo do dnešného dňa nijako nevyšpecifikoval a čo
sa týka iba plnenia, ktoré zároveň požaduje od žalovaných vlastníkov bytov v bytovom dome K. bez
toho, aby súd ozrejmil, o aké obohatenie sa žalovaného BARDBYT, s.r.o. vôbec ide. To by navyše bolo
zároveň aj premlčané, pretože hypoteticky mohlo vzniknúť za obdobie od júla 2006 do septembra 2006

a žalobca žiadal v tomto konaní voči žalovanému v 3. rade pripustiť nárok až podaním, doručeným súdu
dňa 30.8.2012. 2 ročná subjektívna doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia teda začala plynúť
každým dňom odo dňa 2.7.2006 do 1.10.2006 (za obdobie od 1.7.2006 do 30.9.2006) a uplynula pre
každý deň postupne od 2.7.2008 do 1.10.2008, podľa rovnakých zásad uplynula aj 3 ročná objektívna
doba prípadného bezdôvodného obohatenia žalovaného v 3. rade a to od 2.7.2009 do 1.10.2009, resp.

hypotetická 4 ročná doba podľa Obchodného zákonníka a to od 2.7.2010 do 1.10.2010. Žalobca stratil
lehotu pre prípadné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaného v 3. rade plynutím
premlčania. To isté platí aj pre nárok na nedoplatok za rok 2005, ktorý sa premlčal najneskôr 1.1.2008 vprípade 2 ročnej subjektívnej lehoty, 1.1.2009 v prípade 3 ročnej objektívnej lehoty a 1.1.2010 v prípade
4 ročnej lehoty podľa Obchodného zákonníka.

7. K námietkam žalobcu:
- týkajúcim sa priebehu schôdze bytového domu K. dňa 21.12.2005, náležitostiam zápisnice a
hlasovania súd prvej inštancie uvádza, že zo zákona má právo namietať výsledky hlasovania iba vlastník
bytu alebo nebytového priestoru, nie správca. V danom prípade v zákonom ustanovenej lehote žiadny
vlastník výsledky hlasovania nenamietal a schôdza zo dňa 21.12.2005 a jej výsledky sú teda platné.

Žalobca mal v zmysle § 8a zákona č. 182/199 Zb. povinnosť najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka
predložiťvlastníkombytovanebytovýchpriestorovvdomesprávuosvojejčinnostizapredchádzajúcirok
týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň bol
povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na
jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Zákon určuje, že ak správca končí svoju činnosť, je povinný

30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály,
ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad
za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového
správcu alebo spoločenstva. Po 30.6.2006 žalobca nemá právo požadovať zaplatenie preddavkov a

keďže v tomto konaní žalobca uplatňuje preddavky za služby spojené s výkonom správy bytového
domu K. za obdobie august a september 2006, kedy už nebol správcom bytového domu, nemôže byť
jeho nárok dôvodný. Navyše po roku 2006 ani nemôže žiadať preddavky, ale mal spraviť vyúčtovanie v
zmysle zákona č. 182/1993 Zb. a ak by mali žalovaní v 1. a 2. rade nedoplatky, požadovať tie.
- že zmluva môže byť uzavretá iba s jedným správcom súd prvej inštancie uvádza, že žalovaní v 1. a

2. rade majú uzavretú platnú zmluvu o výkone správy s žalovaným v 3. rade, ktorý je ku dňu vyhlásenia
tohto rozsudku správcom ich bytového domu.
- plnenie je viazané na odovzdanie a prevzatie správy súd prvej inštancie uvádza, že z obsahu spisu 4C
4/2007 je zrejmé, že žalobca napriek tomu, že vedel o schôdzi vlastníkov bytov bytového domu K. zo dňa
21.12.2005, zápisnice, ktorá mu bola doručená dňa 22.12.2005, bola mu zároveň doručená aj výpoveď

zmluvy o výkone správy s ním ako správcom bytového domu a o tom, že vlastníci uzavreli zmluvu
o výkone správy v danom bytovom dome so žalovaným s účinnosťou od 1.7.2006, nepodal žalobu
o určenie neplatnosti výpovede, čoho dôsledkom bola tá skutočnosť, že k 30.6.2006 nastali účinky
výpovede a od 1.7.2006 bol správcom bytového domu K. žalovaný. Žalobca tak svojvoľne a v rozpore
so zákonom č. 182/1993 Zb. nesplnil svoje povinnosti, ktoré daný právny predpis ukladá doterajšiemu

správcovi a v rozpore so zákonom vykonával tú činnosť, ktorú mal vykonávať iba správca ( žalovaný) a
ktorý nemal žiadne podklady, písomnosti a všetko ostatné potrebné na vykonávanie správy. Žalobca v
rozpore s § 8a zákona č. 182/1993 Zb. neodovzdal správu bytového domu žalovanému a jeho námietka,
žeažrozhodnutímsúdusadozvedel,ktosanajehoúkorbezdôvodneobohatilniejezmysluplná.Súdiba
deklaroval svojim rozhodnutím to, čo určuje zákon správcovi učiniť po skončení výkonu správy. Žalobca

mal viac než 6 mesiacov na to, aby splnil svoje povinnosti a pripravil sa na odovzdanie správy a všetkých
okolností,stýmsúvisiacich. Zároveňjepotrebnéuviesť,že žalobcaneplnilžalovanému,alevlastníkom.
Prijatie plnenia v tomto prípade nebolo viazané na vzájomné vyporiadanie sa správcov bytového domu,
pretože k jednému dňu výkon správy žalobcovi skončil a na ďalší deň už nemohol poskytovať plnenia
ako správca, ale poskytoval ich svojvoľne, so všetkými následkami s tým spojenými, ako napríklad

behom premlčacej lehoty.
- ak žalobca uvádza, že mal za to, že plní svoj dlh voči vlastníkom bytového domu K. X je treba uviesť,
že na takéto postavenie nemal žiadny dôvod, keďže vedel o tom, že mu bola daná výpoveď ( ktorú
nenapadol), vlastníci uzavreli zmluvu o výkone správy so žalovaným, od 1.7.2006 mu prestali platiť za
služby spojené s bývaním. Ak si aj napriek tomu všetkému myslel, že je správcom, tak na takéto úvahy

nemal žiadny rozumný dôvod.
- k reálnemu plneniu mohlo dôjsť až po skutočnom vyúčtovaní skutočného stavu odobratého množstva
plnenia súd prvej inštancie uvádza, že nič nebránilo žalobcovi po 30.6.2006, kedy prestal byť správcom
bytového domu K. vyúčtovanie všetkých nárokov voči jednotlivým vlastníkom bytov za dané obdobie do
skončenia výkonu správy a uplatniť ich na súde. Tieto nároky (do okamihu skončenia výkonu správy

žalobcu) však nemôže požadovať od žalovaného, pretože ten s tým dovtedy nemal nič spoločné. Od
1.7.2006 už žalobca nevykonával správu tohto bytového domu a žiadne vyúčtovanie od 1.7.2006 do
30.6.2010 už voči vlastníkom a ani voči žalovanému z titulu výkonu správy nemohol realizovať, pretože
nemal platnú zmluvu o výkone správy. V tomto spore si však žalobca uplatňuje nároky vyplývajúcez bezdôvodného obohatenia sa a nie z titulu výkonu správy a reálneho stavu plnenia jednotlivým
vlastníkom.
- žalobca reálne zabezpečoval všetku činnosť súvisiacu s výkonom správy bytového domu K. z obdobie

od1.1.2006do30.6.2010,vlastníciprijímalitietoplnenia ažalovanýžiadnuztýchtočinnostínerealizoval
súd uvádza, že vlastníkom mohlo byť úplne jedno, kto im poskytuje služby spojené s bývaním, pretože
si ich objednali a zaplatili za nich. To, že tak činil žalobca napriek tomu, že zmluva o výkone správy
s ním už bola vypovedaná je jeho dobrovoľnou činnosťou so všetkými následkami. Môže sa domáhať
vydania bezdôvodného obohatenia sa, ak by k tomu skutočne došlo, ale zároveň musí počítať napr.

s námietkou premlčania, ako tomu je v tomto prípade. Zároveň len veľmi ťažko mohol tieto činnosti
realizovať zároveň aj žalovaný, jednak na to nemal potrebné podklady, pričom mu ich žalobca mal
poskytnúť a za účelom čoho inicioval konanie 4C 4/2007, jednak tieto služby a plnenia, ak už raz boli
poskytnuté a spotrebované, tak ich nemožno realizovať duplicitne a do minulosti. Nie je to možné.
- že peniaze sú poskytované vždy iba na účet bytového domu a že takýto účet mal do roku 2015 zriadený
iba žalobca súd prvej inštancie uvádza, že ak žalobca nie je správcom bytového domu K. s účinnosťou

od 1.7.2006, nemôže požadovať od vlastníkov bytov akékoľvek nároky súvisiace s výkonom správy
bytového domu a je v konaní irelevantné, na aký účet vlastníci platia. Je vecou správcu a vlastníkov,
ako sa vzájomne vyporiadajú a toto nie je starosťou žalobcu.
- poukazovaním na iné súdne spory žalobca zabúda, že právny systém SR nie je precedentný a že
súdne rozhodnutia nie sú dôkazmi. Navyše z žiadneho právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu

nevyplýva,abysúdpovažovalžalobcuzasprávcubytovéhodomuK.ajpo1.7.2006.Návrhynavypočutie
všetkých vlastníkov bytového domu K. a na pripojenie spisov s tým súvisiacich sú nedôvodné a bolo by
nehospodárne sa tým zaoberať vzhľadom na jednoznačnú právnu situáciu v danom bytovom dome, s
tým, že platnosť výpovede nebola zo strany žalobcu napadnutá neplatnosťou, žiadne z vlastníkov bytov
a nebytových priestorov na súde v zákonnej prekluzívnej lehote nenapadol výsledky schôdze zo dňa

21.12.2005, ktoré sú tak platné, vrátane výpovede žalobcovi z funkcie správcu bytového domu K..

8. K nedoplatku žalovaných v 1. a 2. rade za rok 2005 vo výške 136,76 eur (4.120,- Sk) súd uvádza, že
v konaní bolo preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade uhradili tento nedoplatok žalobcovi dňa 7.8.2006
vo výške 2.000,- Sk a dňa 4.1.2007 vo výške 2.120,- Sk, o čom svedčí dôkaz - pokladničný doklad na

č.l. 69. Keďže tento dlh zanikol splnením a žalobca ho stále uplatňuje, súd žalobu v tejto časti nároku
žalobcu voči žalovaným zamietol ako nedôvodný.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §-ov 255 ods.1, 262 ods.1, 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku a úspešným žalovaným v 1. až 3. rade súd priznal vo vzťahu k

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, majúc za to, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil
dôkazmi a skutočnosťami, ktoré nemajú žiadnu oporu v spise. Vysporiadaval sa s názormi z iných
konaní, pričom k veci nepripojil a neoboznámil obsah spisov, kde už bolo vykonávané dokazovanie.
Pritom na Okresnom súde v Bardejove sa vedie veľký počet žalôb o zaplatenie úhrad spojených
s užívaním bytov v bytovom dome K. O. Z.. Týmto porušil právo účastníka na spravodlivý proces,

jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Pokiaľ súd prvej inštancie nemal pripojené spisy, na ktoré
odkazoval, objektívne nemohol vedieť, v akom rozsahu bolo vykonané dokazovanie. Oboznamoval totiž
len niektoré časti odôvodnenia v týchto veciach. nie je možné poukazovať na dôkazy, ktoré neboli
oboznámené a ani na tie časti, ktoré neboli aspoň prečítané. Tým žalobcovi odňal právo konať a brániť
sa, čo je podľa žalobcu hrubé a účelové porušenie práv na spravodlivý proces. Pokiaľ bola žaloba

zamietnutá voči žalovanému v 3. rade, mal súd aplikovať Obchodný zákonník, nakoľko ide nepochybne
o obchodnoprávny vzťah medzi dvoma obchodnými spoločnosťami. Premlčacia lehota na právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia začína plynúť až vtedy, keď príslušný orgán určí, kto je skutočným a
nie domnelým správcom. K takémuto určeniu došlo najskôr dňom právoplatnosti rozsudku Okresného
súdu Bardejov pod sp. zn. 4C/4/2007, najskôr od tohto dátumu môže byť počítaná lehota na začatie

plynutia premlčacej doby a zároveň je to prvý deň, kedy sa možno domáhať nárokov prostredníctvom
súdu. Až rozhodnutím súdu sa určilo, kto sa vlastne bezdôvodne obohatil. Podľa žalobcu zároveň ale
platí, že plnenie je viazané na odovzdanie a prevzatie správy, t.j. o premlčaní možno hovoriť výlučne v
kontexte odovzdania a prevzatia výkonu správy. Žalobca taktiež poukázal na inštitút dobrých mravov.V danom prípade žalobca plnil svoje zákonné povinnosti správcu aj za stavu, keď sa viedlo súdne
konanie a dodával všetky médiá a uhrádzal všetky s tým spojené plnenia. Žalovaný v 3. rade účelovo
a úmyselne porušoval platnú právnu úpravu a prijímal od časti vlastníkov plnenia za služby a činnosti,

ktoré neposkytoval. Za tejto situácie nie je možné na premlčanie prihliadať. Týmito skutočnosťami sa súd
vôbec nezaoberal. Aj z tohto pohľadu je rozhodnutie súdu prvej inštancie úplne nepreskúmateľné. Čo
sa týka výkonu správy, zmluva na správu v bytovom dome môže byť uzavretá len s jedným správcom.
Z právnej úpravy taktiež vyplýva postup pri zvolávaní schôdze vlastníkov, oznámenie musí byť v
písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu minimálne 10 dní predo dňom konania schôdze,

ide o obligatórne podmienky platnosti celého rokovania schôdze. Bez ich splnenia nie je vôbec možné
o schôdzi vlastníkov hovoriť a závery na takejto schôdzi prijaté sú v rozpore so zákonom, sú nulitné.
To znamená, že nemohlo dôjsť k výpovedi zmluvy a taktiež k súhlasu s novým správcom. Z podania
vlastníkov bytov v bytovom dome K. z 21.12.2005 vyplýva, že podpísaní vlastníci dávajú žalobcovi
výpoveď k 1.7.2006, z pripojenej prezenčnej listiny to, že súhlas s výpoveďou podpísalo 15 osôb,
z prezenčnej listiny vlastníkov bytov konanej 21.12.2005 vyplýva, že obsahuje 18 mien a podpisov.

Existujú teda dve listiny s podpismi a jednak zápisnica a jednak text s uvedením výpovede zo zmluvy.
Nie je teda vôbec možné určiť, ako prebiehala schôdza, koľko uznesení sa na schôdzi schválilo, v akom
časovom horizonte, aký bol text uznesení, súd sa na tieto skutočnosti v odôvodnení vôbec nezameral
a ani slovom ich nezdôvodnil. Je pritom potrebné dôsledne rozlišovať medzi schválením správcu a
schválením zmluvy o výkone správy s týmto správcom. Zmluvu o výkone správy so spoločnosťou

BARDBYT, s.r.o. Bardejov však nikto neschválil. Zo zákona vyplýva, že správa môže byť odovzdaná
výlučne tomu, kto preukáže, že je novým správcom a že proces jeho schvaľovania a schvaľovania
zmluvyovýkonesprávybolzákonnýasprávny.Zákonjepostavenýnakontinuitevýkonusprávy.Žalobca
preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a
prejednanie, resp. aby ho zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

11. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
12. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že procesný postup súdu prvej inštancie
bol v súlade so zákonom, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal rozhodujúce skutočnosti, z
odvolania nie je zrejmé, z čoho odvodzuje svoje nároky. V odvolaní sa zaoberá množstvom skutočností,

ktoré sú pre konanie nepodstatné, tým zavádza súdy, predlžuje súdne konania, odvádza pozornosť
účastníkov,nevenujesarozhodujúcimskutočnostiamaprávnuúpravuvykladávzmysledelegeferenda.
Žalobca v spore nie je aktívne legitimovaný, jeho oprávnenie konať za vlastníkov bytov skončilo
30.6.2006, po tomto dátume konal iba sám za seba. Konal úmyselne protiprávne, keď vedel o výpovedi
zmluvy o výkone správy, vedel o skončení výkonu správy a napriek tomu konal ako by bol správcom.

Príčinouvznikusporujeúmyselnéprotiprávnekonaniežalobcu.Nasúdeprvejinštanciesavedúkonania
súvisiace s bytovým domom na U.. B. XX a XX O. Z. a to u všetkých sudcov tohto súdu od roku 2006,
skutková i právna situácia je teda všeobecne známa tak súdu ako aj žalobcovi i všetkým žalovaným, bolo
by neúčelné a nehospodárne opakovanie a v každom konaní preukazovať tie isté skutkové okolnosti.
Všetky žalobcom nastoľované otázky boli v súdnych konaniach právoplatne vyriešené. Pokiaľ žalobca

napáda schôdzu vlastníkov bytov z 21.12.2005, na schôdzi má právo a povinnosť zúčastňovať sa
vlastník bytu a hlasovaním rozhodovať o spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu.
Iba vlastník bytu má právo obrátiť sa do 15 dní od vyhlásenia výsledkov hlasovania na súd, aby vo
veci rozhodol, inak jeho právo zaniká, ide o prekluzívnu lehotu. Žalobca nie je oprávnený akýmkoľvek
spôsobom spochybňovať a napádať schôdzu vlastníkov bytov. Žiaden z vlastníkov bytov právo podať

žalobu na súd nevyužil a toto právo zaniklo. Žalobca nepodal ani žalobu o určenie neplatnosti výpovede
zmluvy o výkone správy a žalobu o určenie, kto je správcom bytového domu, podanú v roku 2013,
vzal späť. Závery schôdze vlastníkov bytov z 21.12.2005 sú teda platné a záväzné, naviac potvrdené
právoplatnými rozsudkami súdov. Žalobca podal žalobu ako správca bytového domu, od roku 2006 od
prvého vyjadrenia v súdnych sporoch bol však informovaný o tom, že vlastníci bytov uhrádzajú všetky

platby spojené s užívaním bytu na účet bytového domu zriadený žalovaným v 3. rade, vedel kde sú
peniaze vlastníkov bytov, od roku 2006 nepretržite porušuje vlastnícke práva vlastníkov bytov, odmietol
akceptovať výpoveď zmluvy o výkone správy. Žalovaný v 3. rade žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil a priznal žalovaným náhradu trov konania.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470
ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadeniapojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je vecne správny.

14. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

16. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a vo vzťahu k odvolacím

námietkam uvádza nasledovne.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke
kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
uplatnených žalobcom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje

rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

20. Odvolaciu námietku o porušení práva na spravodlivý súdny proces a naplnenie odvolacieho dôvodu

podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP odvolateľ odôvodňuje nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia.
Podľa názoru odvolateľa sa súd prvej inštancie nevyrovnal s argumentami žalobcu. Rozhodnutie
považuje za nepresvedčivé. Súd odmietol argument žalobcu, že oproti stavu vo veci 1C/362/2005 došlo
k ďalším zásadným výsluchom ostatných vlastníkov bytov v tomto bloku v iných súdnych konaniach a
tiež boli predložené aj ďalšie dovtedy neznáme dokumenty a listiny do ostatných spisov a v tomto konaní

súd odmietol dôkazy vykonať.

21. K predmetnej námietke odvolací súd uvádza, že ju nepovažuje za dôvodnú z nasledovných dôvodov.
K problematike porušenia práva na spravodlivý súdny proces vyjadrila názor tak právna veda ako i
judikatúrasúdov,naktorúodvolacísúdpoukazuje:„Obsahprávanaspravodlivýsúdnyprocesnespočíva

len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,
obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porovnaj IV. ÚS 252/04) „Právo na spravodlivý
súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,

teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi „(porovnaj I. ÚS 50/04).
„Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali

alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03) (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010)“.22. Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a dôkazovými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c.
Švajčiarsko z 29. 04. 1993). Právo na spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru zahrňuje

právo, aby každá strana občianskeho súdneho konania mala primeranú možnosť brániť svoju záležitosť
pred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (Ankerl c.
Švajčiarsko z 23. 10. 1996).

23. Pri aplikácii uvedených princípov na daný prípad možno konštatovať, že námietku žalobcu o

porušení jeho práva na spravodlivý súdny proces tým, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné,
nepresvedčivé považuje odvolací súd za nedôvodnú.

24. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, M. F., č. XXX-F., s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, M. F., Č..
XXX-Z.; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. ( porovnaj IV. ÚS 115/03).

25. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietky odvolateľa pokiaľ ide o

odôvodnenie rozhodnutia sú nedôvodné. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

26. Pokiaľ namieta odvolateľ, že k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces žalobcu došlo aj tým,
že súd odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy odvolací súd nepovažuje túto námietku za dôvodnú.
Pravidlo, podľa ktorého súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní vychádza z č.l. 48 ods. 2 Ústavy.

Za dôkaz slúžia v súdnom konaní všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci. Súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, pre ktoré sa rozhodol navrhnuté dôkazy žalobcom nevykonať
(§ 220 ods. 2 CSP). Dospel k záveru, že navrhnuté dôkazy sú pre skutkové a právne posúdenie
veci právne irelevantné. Svoj postup pre nevykonanie dôkazov odôvodňuje v bode 45 napadnutého
rozsudku. Súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná podľa § 185 ods. 1 CSP. Ani odvolací

súd, vzhľadom na zistený skutkový stav, nepovažuje navrhované dôkazné prostriedky žalobcom za
také, ktoré bolo nevyhnutné vykonať, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam, a na zistený skutkový stav prijal správny právny záver. Ním zistený skutkový stav
obstojí.

27. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie oboznámením so súdnymi
spismi, na ktoré poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku. Podľa jeho názoru, mal vykonať
dôkazy na pojednávaní v súlade s ustanovením § 188 CSP. Spisy, z ktorých citoval prijaté právne závery
neboli pripojené ku konaniu a objektívne nemal možnosť sa k nim vyjadriť.

28. V prvom rade je nutné uviesť, že súd prvej inštancie uviedol, ktoré konkrétne dôkazy vo veci
vykonal (bod 3,4 napadnutého rozsudku). Uviedol, aké skutkové závery z vykonaných dôkazov pre neho
vyplynuli. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na právne závery prijaté súdom prvej inštancie v konaní
vedenom na Okresnom súde v Bardejove pod sp. zn. 4C/4/2007 o právnej otázke týkajúcej sa záveru,
že správcom bytového domu, kde sa nachádza byt žalovaných v 1. a 2. rade, nebol žalobca a vysvetľuje

primeraným a dôvodeným postupom svoju akceptáciu predmetnej právnej otázky, neznamená to, že by
bol povinný vykonávať dôkazy vykonané už súdom v inom konaní, z ktorého závery prijíma.29. Povinnosťou súdu je, aby vždy v obdobných veciach rozhodoval identicky. Súd prvej inštancie
náležitým a presvedčivým spôsobom svoj záver pre akceptáciu záveru vysloveného v inom súdnom
konaní odôvodnil. Postupoval v súlade s viacerými nálezmi Ústavného súdu SR, z ktorých jednoznačne

vyplývajú závery o povinnosti súdu akceptovať právne závery súdu o právnej relevantnej otázke za
rovnakej situácie.

30. Imanentným znakom právneho štátu je aj princíp právnej istoty (napr. PL.ÚS 36/95), ktorého
súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určite právne relevantnú otázku pri opakovaní rovnakých

podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL.ÚS 16/95, II. ÚS 80/99). Diametrálne
odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej
skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť je ústavne neudržateľná (PL.
ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Ak všeobecný súd rozhodol v zásade v identických veciach na základe
analogických skutkových zistení s diametrálne odlišným výsledkom a svoj názorový posun primeraným
spôsobom neodôvodnil, je jeho rozhodnutie v rozpore s Ústavou chráneným princípom právnej istoty a

porušuje právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods.1 Ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru (porovnaj
Nález Ústavného súdu SR z 29.05.2013, sp. zn. I. ÚS 564/2012). K predmetnej otázke sa Ústavný súd
vyjadroval opakovane, napríklad v Náleze z 30.01.2013 sp. zn. III. ÚS 55/2012, z 22.11.2011 sp. zn.
IV. ÚS 499/2011. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej

rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu
rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Súd vo svojom
rozsudku uviedol relevantné dôvody a vyrovnal sa s tvrdeniami žalobcu, pokiaľ ten poukazoval na
rozdielne názory súdov prijaté v iných rozhodnutiach.

31. K ďalšej odvolacej námietke o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd poznamenáva, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil

iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne
ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací
dôvod nie je naplnený.

32. Relevantná otázka týkajúca sa správcu domu v rozhodnom období pre prejednávanú vec bola

súdom správne zodpovedaná. Súd prvej inštancie s poukazom na závery prijaté v konaní vedenom pod
sp. zn. 4C/4/2007, zdôvodňuje dôvody, pre ktoré nie je možné žalobcu považovať za správcu bytového
domu. Na dôvažok poukazuje na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré prijali rovnaký právny záver. Prijal
záver, že žalobca nie je s účinnosťou od 30.6.2006 správcom daného bytového domu a nie je ním ani v
čase vyhlásenia rozsudku. Nemôže sa teda s úspechom domáhať nárokov na plnenia za služby spojené

s bývaním od jednotlivých vlastníkov, pretože nie je správcom bytového domu, v ktorom žalovaní v 1.
a 2. rade bývajú.
33. Čo sa týka žalovaného v 3. rade, je zrejmé, zo spisu to nevyplýva, že by bol žalovaný subjektom,
ktorý by mal povinnosť platiť žalobcovi mesačné preddavkové platby za užívanie bytu alebo nedoplatok
za užívanie bytu, t.j. že by bol vlastníkom niektorého z bytov v bytovom dome na B. U. O. Z.. Ak súd

na základe žalovaným v 3. rade vznesenej námietky premlčania žalobu voči nemu s poukazom na
ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka zamietol, rozhodol správne, žalovaný nárok sa týkal súm,
ktorémalibyťuhradenénajneskôrdo1.10.2006,nárokvočižalovanémuv3.radeboluplatnenýpodaním
zo dňa 30.8.2012 (č.l. 140 spisu), t.j. po uplynutí trojročnej ale aj štvorročnej premlčacej lehoty, z ktorej
žalobca vychádzal. Pri zamietnutí návrhu pre premlčanie platí, že súd ho nepreskúmava po stránke

vecnej, ak sa súd prvej inštancie touto zásadou riadil, bol jeho postup pri odôvodňovaní rozhodnutia
správny.
34. Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku a z priebehu dokazovania je zrejmé, že ide o argument bez
relevancie. Na pojednávaní, ktoré na prejedanie veci súd prvej inštancie nariadil na deň 7.11.2018, bolo
vykonané dokazovanie listinami, z ktorých vyplýva zvolanie, priebeh hlasovania, rozhodnutie väčšiny

vlastníkov bytov v bytovom dome K., na pojednávaní dňa 11.12.2014 dokazovanie výpoveďou zmluvy
žalobcovi, zmluvou uzavretou s novým správcom, v rozsudku súd zdôvodnil nevykonanie ďalších
dôkazovkžalobcomnamietanýmskutkovýmokolnostiamvovzťahuknímtvrdenémurozporuvpriebehu
rozhodovacieho procesu o zmene správy.Postup súdu prvej inštancie zodpovedá zásade procesnej ekonómie konania pred súdom a záver z
vykonaných dôkazov je aj presvedčivo sformulovaný. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť k
námietke o neplatnosti schôdze, že z ustanovenia § 14 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 21.12.2005 nevyplýva, že predpokladom relevantnosti
schôdze je účasť správcu na schôdzi, z odseku 4 tohto ustanovenia to, že je to prehlasovaný vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý má právo obrátiť sa na súd, nie iná osoba, inak jeho právo
zaniká. V konaní nebolo ani tvrdené, že by niektorý z prehlasovaných vlastníkov podal na súde žalobu
v 15-dňovej lehote od hlasovania, ktorá je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že toto právo zaniklo,

rozhodnutie schôdze vlastníkov je záväzné.

35. Odvolací súd poznamenáva, že dôležitou skutočnosťou pre aplikáciu Občianskeho zákonníka
pri posúdení premlčania práva je skutočnosť posúdenia dopadu, že aj posúdenie premlčacej doby
potenciálne môže ovplyvniť tiež postavenie fyzickej osoby, ktorá má uzavretú zmluvu o správe
bytového domu, pričom takáto zmluva je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou. Aj s prihliadnutím

na túto skutočnosť, je podľa názoru súdu spravodlivé, ak sa na režim bezdôvodného obohatenia v
prípade mimozmluvného záväzku, teda deliktuálneho záväzku dvoch obchodných spoločností ohľadom
vydania bezdôvodného obohatenia bude aplikovať režim Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa týka otázky
premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

36. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.

37. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods.
2 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane osvojenia si jeho dôvodov.

38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žalovaní v 1. až 3. rade majú voči žalobcovi nárok na
plnú náhradu trov odvolacieho konania, pretože boli v odvolacom konaní plne úspešní voči žalobcovi,
ktorý v odvolacom konaní nemal úspech.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).