Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 9, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614010166
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5614010166.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej a
prísediacich Kataríny Bellovej a Mgr. Zlatice Jankovskej na hlavnom pojednávaní dňa 9. januára 2017
v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
F. Š. H. I. T. V. D., nar. X. X. XXXX S. G., trvale bytom N. Č.. XXXX/X, G. - Ť., t. č. vo väzbe v Ústave
na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
1./ dňa 2. 2. 2013 v čase asi o 15.00 hod. vošiel do predajne Decodom-u v Liptovskom Mikuláši
na Kamennom poli č. 4448/1, kde pokladníčka Ž. G. nezavrela za sebou dvere vedúce do priestorov
pokladne, z ktorej práve vyšla, čo využil F. Š., ktorý vošiel cez otvorené dvere do priestorov pokladne,
kde z pokladne vytrhol kovovú kasu s peňažnou hotovosťou vo výške 2.307,79 eura, ktorú si dal pod
pazuchu a smeroval s ňou von z predajne, pričom ho začali prenasledovať zamestnanci predajne O.
T. a O. C., dal sa pred nimi na útek smerom k predajni Esox, ktorá sa taktiež nachádza na Kamennom
poli, počas tohto úteku F. Š. v blízkosti budovy predajne Esox spadol, v dôsledku čoho mu vypadla spod

pazuchy kovová kasa, ktorá ostala ležať na mieste a túto následne zaistili pracovníci predajne O. T. a
O. C., čím spoločnosti R-nábytok s. r. o., Ul. Panská 1301, Ružomberok, spôsobil škodu odcudzením
vo výške 2.307,79 eura a škodu poškodením pokladne vo výške 164,12 eura,

2./ dňa 2. 2. 2013 v čase asi o 15.00 hod. po tom, ako odcudzil kovovú kasu s peňažnou hotovosťou vo
výške 2.307,79 eura z predajne Decodom-u, ktorá sa nachádza na Kamennom poli 4448/1 v Liptovskom
Mikuláši a s touto sa dal na útek pred zamestnancami Decodom-u O. T. a O. C., ktorí ho prenasledovali

k predajni Esox na Kamennom poli v Liptovskom Mikuláši, kde F. Š. v blízkosti tejto predajne spadol,
kovová kasa mu vypadla na zem, kde aj zostala ležať a F. Š. sa rozbehol k betónovej skrinke elektrického
rozvádzačanachádzajúcehosazapredajňouEsox,kdezastal,obrátilsanaO.T.,ktorýhoprenasledoval
až na toto miesto a zastal od neho na vzdialenosť menšiu než 10 metrov a keď O. T. uchopil do rúk
mobilný telefón a chcel sa spojiť s políciou, F. Š. sa následne pohol smerom k O. T., na ktorého začal
opakovane kričať, že ak zavolá políciu, tak ho zabije, pričom ako F. Š. pristúpil k O. T., tento pred ním
ustupoval až sa dostali k O. C., ktorý F. Š. prenasledoval s O. T., no v jeho prenasledovaní nepokračoval

a zostal stáť pri kovovej kase, ktorá F. Š.H. vypadla, pričom ako sa Š. F. priblížil aj k O. C., začal na neho
kričať, že ak ho nepustí, tak ho zabije a keď nie on, tak prídu iní a tí ho zabijú a súčasne ako to kričal,zaháňal sa s kovovým predmetom v tvare tyče, ktorú držal v ruke a následne nasadol do osobného
motorového vozidla zn. Opel Tigra, ev. č. KS 503 CU, pristaveného na parkovisku pri predajni Esox, v
ktorom na mieste vodiča sedel O. Z. a z miesta činu ušli,

t e d a
v bode 1./

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

v bode 2./

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo opomenul a čin spáchal z osobitného motívu (v úmysle zakryť
iný trestný čin),

č í m s p á c h a l

v bode 1./

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona,

v bode 2./

zločinvydieraniapodľa§189ods.1,ods.2písm.c/Trestnéhozákona(§140písm.c/Trestnéhozákona).

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému
spoločnosti R-nábytok, s. r. o., IČO: 36 747 351, so sídlom Panská 1301, Ružomberok škodu vo výške
164,12 eura.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorom Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš bola dňa 20. 5. 2014 na Okresný súd Liptovský

Mikuláš na F. Š. podaná obžaloba pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného
zákona a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona (§ 140 písm. c/
Trestného zákona) pre skutky, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný F. Š.H. na hlavnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s

prokurátorom a po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku
vo vzťahu ku skutku pod bodom 2./ obžaloby vyhlásil, že je nevinný. Ku skutku pod bodom 1./ obžaloby
sa priznal a zároveň urobil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný a
odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, a to,

či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného
zákona,

či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin jemu kladený za vinu,či sa priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.

Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného o vine, preto súd na hlavnom pojednávaní prijal
vyhlásenie obžalovaného F. Š., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného pod bodom 1./ obžaloby,
ako aj vyhlásenie podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku. Pokiaľ sa týka právnej kvalifikácie tohto
skutku, ktorý bol pôvodne žalovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3, písm. b/ Trestného
zákona, keďže mal súd preukázané, že v prípade odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Košice

I. sp. zn. 1T/101/2012 z 11. 12. 2012, právoplatný dňa 1. 1. 2013, pre prečin krádeže podľa § 212
ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, sa obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
dňom 3. 11. 2015 osvedčil, preto upravil právnu kvalifikáciu skutku pod bodom 1./ obžaloby a uznal ho
vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona. Dokazovanie o vine v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku pod bodom 1./ obžaloby, súd preto už nevykonával a vykonal len
dokazovanie v nepriznanom rozsahu, teda súvisiace so skutkom pod bodom 2./ obžaloby, s výrokom o

treste a s výrokom o náhrade škody.

Obžalovaný F. Š. v prípravnom konaní poprel spáchanie skutku pod bodom 2./ obžaloby. Na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 9. 1. 2017 vyhlásil, že sa chce priznať aj k tomuto skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu a úprimne ho ľutuje. Odôvodnil to tým, že sa zľakol, že ho chytia, preto tak konal, hoci sa pôvodne

nechcel tým dvom vyhrážať ani ich vydierať. Počas toho ako utekal sa šmykol, spadla mu pokladňa a
zľakol sa, keď ich videl, tak asi preto sa to stalo. Poukázal tiež na to, že uznesenie o vznesení obvinenia
k druhému skutku mu bolo doručené, toto si prečítal a skutok sa stal tak, ako je v ňom napísané.

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedka a poškodeného O. C.,

svedka O. Z., prečítaním výpovede svedka a poškodeného O. T. a listinných dôkazov.

Svedok a poškodený O. C. v prípravnom konaní ku skutku pod bodom 2./ vypovedal, že v čase asi o
13.15 hod. dňa 2. 2. 2013 v predajni Decodom v Liptovskom Mikuláši, kde pracoval na pozícii poradca
zákazníkom sa nachádzal pri pracovisku poradcov. Následne začul kolegyňu, pokladníčku Ž. G. ako

kričí, že ukradli vázu, čo sa mu zdalo divné, zle ju počul, pretože hralo rádio a hučala klimatizácia.
Následne sa kolega T. rozbehol, ktorý stál v tom čase pri ňom, smerom ku pokladni. Svedok sa tiež
rozbehol za ním a keď bol pri pokladníčke zreteľne počul, že ukradli kasu. T. bežal prvý pred ním, svedok
bežal za ním, ale nevidel z predajne vychádzať nikoho s kasou von. Keď vybehli pred predajňu videl,
že kolega uteká krížom cez parkovisko smerom k predajni Esox a predajni kobercov. Rozbehol sa za

ním a vtedy zbadal, že niekto ešte pred kolegom uteká s kasou pod ľavou pazuchou. Počas behu muž,
ktorý držal kasu pod pazuchou spadol, pretože chcel preskočiť nahrnutý sneh, ktorý bol na parkovisku
pri predajni Esox, kasa mu vypadla na zem, vysypali sa z nej drobné peniaze. Tento muž nechal kasu
na zemi a utekal smerom za predajňu kobercov k bielej búdke, zrejme trafostanici, ktorá sa nachádzala
na betónovom chodníku. Muž pri búdke zastal, otočil sa k nim a začal na nich kričať, aby ho pustili,

pretože ich zabije a ak ich nezabije on, tak ich zabijú iní, pričom chvíľku takto na nich pokrikoval. Svedok
spolu s kolegom sa pomaličky posúvali späť ku kase a následne spoza nich prišiel šofér, ktorý zavolal
na toho muža, aby išiel do auta, ktorý si sadol k nemu. Následne prudko s autom zacúvali smerom na
nich, zaradil rýchlosť a obaja odišli z miesta preč. Kolega T.Č. potom volal na políciu, ktorú informoval
o páchateľoch, ich aute a smere jazdy. Pozbierali vypadnuté peniaze z kasy a na miesto prišla hliadka

polície. Ďalej popísal auto - osobné motorové vozidlo značky Opel, ev. č. KS 503 CU čiernej farby aj
obidvoch mužov, z ktorých ten, ktorý bežal s kasou bol obžalovaný.

Pri svojej ďalšej výpovedi v prípravnom konaní svedok a poškodený O. C. vypovedal, že počul ako na
kolegu T. muž zavalitej postavy kričí, že ak zavolá políciu, tak ho zabije a toto mu opakoval viackrát.

Tento muž sa presúval smerom k autu a keď bol pri svedkovi asi na dva metre, tak sa začal oháňať
nejakým predmetom, ktorý mal v ruke a kričal, že ak ho nepustí, tak ho zabije a keď nie on, tak prídu
iní a tí ho zabijú. Počas tohto boli vzadu za predajňou kobercov pri nakladacej rampe, kde v blízkosti
bol zaparkovaný Opel Tigra, do ktorého následne obžalovaný nasadol ako spolujazdec. Poškodený
uviedol, že sa zľakol, že ak obžalovanému bude brániť v úteku, tak mu ublíži.

Na hlavnom pojednávaní popísal predmet, ktorý obžalovaný držal v ruke ako 20 až 30 cm dlhú tyč.
To, že bola kovová usúdil z jej kovového odlesku. ŠPZ vozidla si aj odfotil, ale mobilný telefón už
nemá k dispozícii. Pri prednese vyhrážok obžalovaným boli prítomní obžalovaný, svedok a kolega O.T.. Vyhrážky adresoval jemu, pretože rozprával „pusti ma, lebo ťa zabijem, ak nie ja, tak to urobia iní“, z
čoho pochopil, že mu išlo o to, aby mu dali pokoj, pretože peniaze už majú. Druhého muža, ktorý bol s
obžalovaným počas týchto vyhrážok nevidel, zbadal ho až keď nasadali do auta a odchádzali preč. Tento

muž nevravel nič. Ďalej vypovedal, že v čase skutku bol vo vzdialenosti asi 2-3 metre od obžalovaného
a jeho kolega bol v takej istej vzdialenosti, no nestál vedľa neho, ale asi 2-3 metre ďalej. Svedok uviedol,
že v čase prednesu slov obžalovaného stál, inú činnosť nevykonával, mal len kasu pod pazuchou.

Svedok a poškodený O. T., ktorého zápisnica o výsluchu z prípravného konania bola na hlavnom

pojednávaní so súhlasom prokurátora a obžalovaného v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného
poriadku prečítaná, vypovedal, že v čase skutku bol zamestnaný ako poradca zákazníka v OD Decodom
v Liptovskom Mikuláši na Kamennom poli. Dňa 2. 2. 2013 v čase asi 13.15 hod. sa nachádzal pri
pracovisku poradcov, keď počul ako pokladníčka Ž. G. začala kričať a mávala rukami, stála od neho
asi 20 metrov, zreteľne na ňu videl, tiež počul buchot a zbadal, že z dverí predajne uteká nejaký chlap
smerom von, na čo mu pokladníčka povedala, že im ukradli kasu. Vybehol teda z predajne von, za ním

bežal kolega O. C., keď vybehol pred predajňu a nikoho nevidel, pýtal sa ľudí, ktorým smerom bežal muž,
ukázali mu smer oproti k predajni Esox, kam sa rozbehol krížom cez parkovisko. V strede parkoviska
zbadal pred sebou muža zavalitej postavy s čiapkou na hlave, ako utekal smerom k predajni Esox a
pod ľavou pazuchou mu videl ich kasu, preto utekal za ním a zároveň kričal, aby zastal. Tento muž sa
naňho otočil, ale bežal ďalej. Svedok muža takmer dobehol za hlavnou cestou na parkovisku, ktorá sa

nachádza pred predajňou Esox, v tom čase bol od neho asi na 4 metre. Muž sa na neho otočil, chcel
preskočiť sneh, ktorý bol nahrnutý pri parkovisku, ale sa mu šmyklo, spadol a kasa mu vypadla spod
pazuchy na zem. Kasa sa otvorila a vypadli z nej drobné peniaze, svedok muža dobehol, tento spanikáril,
nevedel, čo robiť, kasu nechal na zemi a utekal ďalej smerom k predajni kobercov, pričom zastal až na
betónovom chodníku. Svedok zastal a medzitým prišiel ku kase druhý chudší muž, na ktorého svedok

zakričal, on na to zdvihol ruky a povedal mu, že on nič a niekde odišiel. Následne k nemu pribehol kolega
O. C., ktorý ostal pri kase a svedok sa postavil tak, aby videl na chlapa, ktorý niesol kasu, pretože tento
ostal na chodníku stáť a kričal po ňom, že ak zavolá policajtov, tak ho zabije. Následne kolega C. naňho
zakričal, či volá policajtov, na čo mu on odpovedal, že už volá. Svedok sa vrátil ku kolegovi ku kase
a videl ako muž, ktorý niesol kasu nasadá do auta. Svedok celý čas telefonoval s policajtmi, ktorým

uviedol typ, farbu, evidenčné číslo auta a smer, ktorým obaja muži odišli. Následne na miesto prišla
hliadka polície, tiež sa vyjadril k popisu muža, ktorý niesol kasu a druhej osoby. Ďalej vypovedal, že v
čase, keď muž, ktorý niesol kasu zostal stáť na chodníku, pribehol k nemu asi na 5 až 10 metrov a tiež
zastal, vybral mobilný telefón a začal vytáčať políciu. Vtedy ten muž začal na neho kričať, že ak zavolá
políciu, že ho zabije, napriek tomu svedok políciu zavolal. On naňho potom ešte viackrát kričal, že ak

zavolá políciu, že ho zabije a začal kráčať smerom k nemu, bol veľkej postavy, pričom svedok je chudý,
preto sa zľakol, že naňho zaútočí a v ruke držal aj nejakú tyč, nezaháňal sa s ňou, preto začal pred ním
ustupovať. Muž išiel smerom k autu, ktoré tam bolo zaparkované, keď bol pri aute zakričal aj na kolegu,
ktorý stál pri kase, aby ho pustili, lebo ich zabije a ak nie on, tak ich zabije niekto iný. Svedok si udržiaval
dištanc približne 5 metrov. Tiež vypovedal, že na prvý pokus sa polícii nedovolal, takže volal znova. Keď

muži odchádzali preč na aute, uviedol polícii značku aj smer, ktorým odišli. Následne pozbierali peniaze
a kasu odniesli s kolegom do predajne, z peňazí nič nechýbalo, bola len poškodená kasa. Vypovedal
tiež, že sa zľakol, že ak zavolá políciu, tak mu ten muž niečo urobí.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok O. Z., ktorý sa nachádzal na mieste činu spolu s

obžalovaným a tento vypovedal, že vie len to, že obžalovaný kasu ukradol, k čomu sa aj priznal. Nemal
však so sebou žiadnu zbraň a nikomu sa nevyhrážal. Na celú záležitosť by chcel už zabudnúť a myslel
si, že je to už dávno skončené. Po opustení predajne šiel smerom k autu, obžalovaného videl behať
po parkovisku, išiel asi 15metrov pred ním. Videl tiež, že má kasu a asi jedna osoba bežala za ním,
z toho usúdil, že sa stala zlá vec a preto vybehol smerom k autu. Obžalovaný zakopol alebo niečo

podobné, pretože kasa mu spadla a otvorila sa. Svedok nevidel, že by obžalovaný do niekoho skákal
alebo sa bil. Nepočul, čo rozprávali iné osoby, pretože boli vonku, no nevidel, že by obžalovaný s niekým
komunikoval.

Z prehľadu denných tržieb spoločnosti R - Nábytok, s. r. o. mal súd preukázané, že stav pokladne a

tržby ku dňu 2. 2. 2013 do 13.30 hod. predstavovali výšku 2.307,79 eura.

Z faktúry - daňového dokladu vystavenej dodávateľom SunSoft plus, spol. s r. o. pre odberateľa R
- Nábytok, s. r. o. Panská 1301, Ružomberok, č. 1320238 zo dňa 13. 3. 2013 vyplýva hodnotapokladničnej zásuvky FT 460, konektoru RJ 11, telefónneho káblu a zapojenia pokladničnej zásuvky v
sume 164,12 eura s DPH.

Z náčrtku miesta činu, ktorý vypracoval svedok a poškodený O. T. vyplýva rozmiestnenie jednotlivých
budov na mieste činu a predajne Esox a koberce Trend, umiestnenie motorového vozidla Opel za
touto budovou a prenosnej pokladne ponechanej na parkovisku pri poškodenom O. C., ako aj pozícia
jednotlivých zúčastnených poškodeného O. C., poškodeného O. T. a páchateľa skutku.

Zločinu vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného násilím,
hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel a uvedený
čin spácha z osobitného motívu. Objektom trestného činu je slobodné rozhodovanie človeka. Objektívna
stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a
to násilím alebo hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy. Čin je dokonaný uvedeným násilným konaním,
resp. uvedenou hrozbou. Nevyžaduje sa, aby páchateľ dosiahol svoj zámer (bližšie porovnaj R 1/1980).

Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel. Podľa § 140 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, sa
osobitným motívom rozumieť spáchať čin v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin.

Konanie obžalovaného F. Š. mal súd preukázané výpoveďami poškodených O. C. a O. T., ktoré ho
zo spáchania skutku usvedčujú priamo, tiež z priznania obžalovaného, ako aj pripojenou listinnou

dokumentáciou, s ktorou sa súd oboznámil na hlavnom pojednávaní. Výpovede svedkov na seba
nadväzujú v logických aj časových súvislostiach. Je potrebné poukázať aj na to, že svedkovia O. C. a
O. T. sú bez akéhokoľvek vzťahu k obžalovanému, či už súkromného alebo pracovného, pozitívneho
alebo negatívneho a nemajú žiaden dôvod mu svojou výpoveďou ani uškodiť ani prilepšiť. Na základe
svojich osobných a bezprostredných skúseností s obžalovaným vypovedali o tom, čo zažili a vnímali,

ich výpovede súd vyhodnotil ako presvedčivé, hodnoverné a objektívne a vo vzájomnom súlade, preto
nemal dôvod im neveriť. Z oboch výpovedí zhodne vyplynulo, že vyhrážky obžalovaného vnímali ako
hrozbu, v dôsledku ktorej sa báli o svoje zdravie, či život.

Z vykonaných dôkazov, najmä výpovedí svedkov a poškodených O. C. a O. T., ale aj z výpovede

samotného obžalovaného, ktorý sa aj ku skutku pod bodom 2./ obžaloby napokon priznal a tento
oľutoval, mal súd nepochybne preukázané, že obžalovaný tým, že dňa 2. 2. 2013 v čase asi o 15.00 hod.
potom, ako odcudzil kovovú kasu s peňažnou hotovosťou vo výške 2.307,79 eura z predajne Decodom-
u na Kamennom poli 4448/1 v Liptovskom Mikuláši, s ktorou sa pred zamestnancami Decodom-u O.
T. a O. C., ktorí ho prenasledovali k predajni Esox, dal na útek, v priebehu tohto úteku zastal a obrátil

sa na O. T., ktorý ho prenasledoval a zastal od neho na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, vzal do
ruky mobilný telefón v snahe spojiť sa s políciou sa obžalovaný pohol smerom k poškodenému O.
T., na ktorého opakovane kričal, že ak zavolá políciu, tak ho zabije, tento pred ním ustupoval až sa
dostali k poškodenému O. C., ktorý ostal stáť pri kovovej kase a potom ako sa priblížil obžalovaný aj
k O. C. začal naňho kričať, že ak ho nepustí, tak ho zabije, ak nie on, tak prídu iní, ktorí ho zabijú a

zároveň sa zaháňal kovovým predmetom v tvare tyče, konala v priamom úmysle ovplyvniť slobodnú vôľu
oboch poškodených. Priamy úmysel obžalovaného podložený motívom zakryť iný trestný čin a opustiť
miesto činu bez trestnoprávneho postihu za skutok krádeže, ktorého sa dopustil niekoľko minút pred
prednesením vyhrážok voči poškodeným, ktorý sa mu snažili v úteku zabrániť, ich spôsob a obsah sú
v rozpore so zákonom a v tomto prípade napĺňajú objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu

vydierania. Nezákonnosť konania obžalovaného spočívala v ovplyvňovaní rozhodovania poškodených,
či ho nechajú z miesta odísť alebo či oznámia trestný čin na polícii. Hrozbu zabitím obžalovaným alebo
inými bližšie nešpecifikovanými ľuďmi súd ako hrozbu násilia taktiež spôsobilé ovplyvniť slobodnú vôľu
poškodených ako konať.

Jedinou spornou skutočnosťou boli nepresnosti vo vzdialenosti, na ktorú obžalovaný zastal od
poškodeného O. T., ktorú tento vo svojej výpovedi uvádzal na vzdialenosť asi na 5 až 10 metrov.
PoškodenýO.C.tútovzdialenosťhodnotilasina2metreatovčase,keďobžalovanýprednášalvyhrážky
voči ich osobám. Následne svedok O. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase skutku bol od
obžalovanéhovovzdialenostiasi2až3metreavrovnakejvzdialenostibolajjehokolegaT..Súduvádza,

žesanejednáotakúokolnosť,ktorábymalapodstatnývplyvnavyhodnotenieskutkovéhodejaazároveň
je treba prihliadnuť na to, že ide o značný odstup času od spáchania skutku, aj odkedy svedok O. C.
vypovedal v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní. Rovnako mohli túto vzdialenosť odlišne asubjektívne vyhodnotiť svedok O. C. a svedok O. T., preto súd v skutku ustálil, že sa s určitosťou jednalo
o vzdialenosť menšiu než 10 metrov, čo vyplynulo z výpovedí všetkých zúčastnených.

Vykonaným dokazovaním zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, mal
súd preukázanú vinu obžalovaného v plnom rozsahu a dospel k záveru, že skutok popísaný pod bodom
2./ vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný F. Š., ktorý svojím konaním naplnil
všetky znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona
po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania.

Z hodnotiacej správy ÚVV a ÚVTOS Žilina vyplýva, že obžalovaný je od 25. 11. 2016 vo väzbe v
tejto trestnej veci, pričom adaptácia na podmienky výkonu väzby prebieha bezproblémovo, neboli
zaznamenané žiadne porušenia ústavného poriadku pre obvinených, správanie voči príslušníkom ZVJS
a iným obvineným je na požadovanej úrovni. Obžalovaný voľný čas trávi čítaním kníh z ústavnej knižnice
a počúvaním ústavného rozhlasu. Pracovne zaradený nebol, nakoľko pracovné miesta nie sú aktuálne

vytvorené. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Z lustrácie v registri priestupkov súd zistil,
že obžalovaný bol v rokoch 2012 a 2013 riešený v priestupkovom konaní pre spáchanie priestupku
proti majetku, za čo bol potrestaný blokovými pokutami. Z odpovede na lustráciu v GP súd zistil, že
proti obžalovanému sa v súčasnosti nevedie iné trestné konanie. Z odpisu registra trestov mal súd
preukázané u obžalovaného 12 záznamov v priebehu rokov 1998 - 2013 za trestnú činnosť rôzneho,

prevažne majetkového charakteru. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice I.
5T/60/2010, ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu Okresného súdu
Košice II. sp. zn. 5T/20/2010 zo dňa 16. 11. 2011. Z trestného rozkazu Okresného súdu Košice I. sp.
zn. 1T/101/2012 zo dňa 11. 12. 2012 vyplýva, že F. Š. bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa §
212 ods. 1, ods. 3, písm. b/ Trestného zákona, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 16

mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a
trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 1. 1. 2013 aj vykonateľnosť. Dňa 3. 11. 2015 súd rozhodol
o osvedčení.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení

§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, a to podľa § 36
písm. l/ Trestného zákona, že sa k spáchaniu oboch skutkov priznal a tieto úprimne oľutoval, a jedna
priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, že obžalovaný už bol v minulosti za trestný

čin odsúdený, nakoľko nie na všetky jeho doterajšie odsúdenia možno prihliadať ako na zahladené.
Obžalovaný celkom dvoma skutkami spáchal dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom,
preto ukladal úhrnný trest odňatia slobody v súlade s ustanovením § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.
Zatakýchtopodmienokhornáhranicatrestnejsadzbynajprísnejšiehozozbiehajúcichsatrestnýchčinov,
a to zločinu vydierania podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, sa zvyšuje o 1/3-inu a trest sa ukladá

po úprave základnej trestnej sadzby (štyri až desať rokov) v rozpätí od štyroch rokov až do dvanástich
rokov. Súd vzhľadom na ukladanie trestu za viac trestných činov, z ktorých jeden je zločinom, nemohol
nepoužiť ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona, keďže asperačná zásada ako taká zrušená nebola,
nálezom Ústavného súdu SR č. 428/2012 Z. z. zo dňa 21. 12. 2012 bol konštatovaný nesúlad len časti
ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona (prvá veta časť za bodkočiarkou), ktorá upravovala ukladanie

trestu v hornej polovici takto upravenej trestnej sadzby, s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a ktorá zverejnením
v Zbierke zákonov SR stratila účinnosť a dňa 22. 6. 2013 aj platnosť (čl. 125 ods. 3 Ústavy SR).
Naproti tomu súd neprihliadol na ďalšiu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, že
obžalovaný spáchal viac trestných činov, nakoľko táto už bola premietnutá v použití asperačnej zásady
pri úprave trestnej sadzby, kde sa početnosť spáchaných trestných činov premieta do zvýšenej hornej

hranice trestnej sadzby.

Z lustrácií je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa opakovane dostávala do rozporu so
zákonom nielen v priestupkovej, ale aj v trestnoprávnej rovine, kde sa dopúšťa trestnej činnosti prevažnemajetkového charakteru. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu však prihliadol nielen na osobu
páchateľa a jeho kriminálnu minulosť, ale aj na možnosť nápravy obžalovaného do budúcnosti, keď
prihliadol na doterajšie správanie obžalovaného vo výkone väzby, ale aj to, že od spáchania skutku

jednak uplynula dlhšia doba a za tento čas sa obžalovaný už nedostal do rozporu so zákonom, aktuálne
saprotiobžalovanémunevediežiadnetrestnéstíhanie,snažísaviesťriadnyživotamedzitýmvycestoval
do zahraničia za prácou. Vzhľadom na tieto okolnosti je dostatočný a primeraný trest odňatia slobody
na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 4 roky, zároveň je postačujúci na to, aby splnil nielen účel
generálnej, ale aj individuálnej prevencie a obžalovanému zabránil v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale

najmä vytvoril podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti po výkone tohto trestu preukázal
nielen celej spoločnosti, ale aj sebe, že je naozaj schopný viesť riadny život. Pokiaľ ide o spôsob výkonu
uloženého trestu, súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením §
48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia, keďže v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

V súvislosti so skutkom pod bodom 1./ obžaloby vznikol poškodenému nárok na náhradu škody
poškodením častí pokladne, ktorú si uplatnil vo výške 164,12 eura. Náhrada škody bola poškodeným
uplatnená riadne a včas, táto mu vznikla v súvislosti so spáchaním trestného činu obžalovaným, rozsah
tohto nároku bol dostatočne preukázaný. Obžalovaný síce vyjadril vôľu uvedenú škodu v plnej výške

nahradiť, ale doposiaľ nezaplatil ani časť, preto súd rozhodol o uložení povinnosti obžalovanému
nahradiť poškodenému spôsobenú škodu v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len

osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním

len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

V Liptovskom Mikuláši, dňa 9. januára 2017
Mgr. Silvia Lesňáková
predsedníčka senátu