Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8Csp/143/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217210922
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4217210922.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu:

BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti
žalovanému: V. G., nar. XX.X.XXXX, bytom A. rad 3, G., občan SR, o zaplatenie 936,70 Eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 936,70 Eur
od 9.6.2014 do 30.4.2017 všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 150,39 Eur a úrokov vo výške 833,41 Eur súd konanie

zastavuje.

V časti o zaplatenie úrokov vo výške 25,50 % ročne zo sumy 936,70 Eur od 1.5.2017 súd žalobu zamieta.

Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške
37,91%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.6.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť
mu sumu istiny vo výške 936,70 Eur, úroku vo výške 150,39 Eur, úrokov vo výške 833,41 Eur (spolu

983,80 Eur), úroku 25,50% ročne zo sumy 936,70 Eur od 16.5.2017 do zaplatenia, zákonným úrokom
z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 936,70 Eur od 16.5.2017 do zaplatenia, poplatkov 39,28
Eur a náhradu trov konania. Dňa 13.6.2017 došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení medzi pôvodným
veriteľom (Poštová banka a.s.) a žalobcom. Žalobu žalobca odôvodnil skutkovým tvrdením, že jeho
právny predchodca so žalovaným dňa 7.6.2013 uzatvoril zmluvu o úvere č. 9180200713, na základe
ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1000 Eur. Tento sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných
mesačných splátkach po 41 Eur počas 36 mesiacov. Keďže po čerpaní úveru žalovaný porušil svoje

zmluvné povinnosti, poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, preto ku dňu 9.6.2014 vyhlásil poskytnutý
úver za predčasne splatný. Ku dňu predčasného zosplatnenia pohľadávka žalobcu vo výške 1126,37
Eur pozostávala z dlžnej istiny vo výške 936,70 Eur, úroku vo výške 150,39 Eur a poplatkov vo výške
39,28 Eur. Titulom náhrady trov konania si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku a náhradu
trov právneho zastúpenia.

2. Vo veci súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 8Csp/143/2017-83 zo dňa 5.3.2018 tak, že uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 936,70 eura, úroky vo výške 245,32 eura, úrok z omeškania vo výške
142,28 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 936,70 eura od 1.5.2017
do zaplatenia, poplatky vo výške 39,28 eura všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o
zaplatenie úrokov vo výške 387,60 eura, o zaplatenie úrokov vo výške 25,50% ročne zo sumy 936,70eura od 1.5.2017 súd žalobu zamietol. Rozhodol aj o trovách konania. Proti tomuto rozsudku podal
odvolanie žalobca a Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 8Co/211/2018 zo dňa10.10.2019 rozsudok
prvej inštancie v napadnutých zamietajúcej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, že poukazuje

na rozpor odôvodnenia napadnutého uznesenia v bode 14 napadnutého uznesenia s výrokovou časťou
rozsudku a dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR z 20.12.2006 sp. zn. I.ÚS 316/06-37 stráca
ustanovenie 5b zák. č. 250/2007 Z.z. platnosť.

3. Súd po oboznámení sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov, a

to zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na
úhradu spolu s doručenkou, výpisom z úverového účtu a ostatnými listinnými dôkazmi ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

4. Dňa 7.6.2013 uzatvorili strany sporu úverovú zmluvu č. 9180200713. Na základe tejto zmluvy žalobca
poskytol žalovanému úver vo výške 1000 Eur. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať v 36 mesačných

splátkach po 41 Eur v období od 7.7.2013. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 25,50 %
ročne, pričom RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 28,70 % pri priemernej RPMN vo výške 48,52 %.
Celkovávýškanákladovspotrebiteľabola424,80Eur.Dátumkonečnejsplatnostiúverubolstanovenýna
deň 7.6.2016. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky účinné
od 19.7.2012. Žalovaný zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy riadne neplnil, preto

žalobca využil svoje právo v zmysle zmluvy o úvere o obchodných podmienok a ku dňu 9.6.2014 vyhlásil
svoju pohľadávku titulom úveru za splatnú (list žalobcu zo dňa 9.6.2014, ktorú listinu vychádzajúc z
predloženej kópie doručenky žalovaný si v odbernej lehote neprevzal). Žalobca svoju pohľadávku ku
dňu predčasného zosplatnenia úveru vyčíslil na sumu vo výške 1126,37 Eur, ktorá pozostávala z dlžnej
istiny vo výške 936,70 Eur, úroku vo výške 150,39 Eur a poplatkov za upomienky vo výške 39,28 Eur.

Lehotu na zaplatenie dlžnej sumy žalobca určil na 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný dlžnú sumu
titulom predčasne zosplatneného úveru neuhradil, keď z predloženého výpisu z úverového účtu mal súd
nepreukázané realizované transakcie na tomto účte. Žalobca poukázal na listinu „Aktuálny stav úveru“,
ktorá však súdu predložená do rozhodnutia nebola.

5. Predmetom konania potom zostalo: zaplatenie úrokov vo výške 387,60 eura, o zaplatenie úrokov vo
výške 25,50% ročne zo sumy 936,70 eura od 1.5.2017 do zaplatenia a trovy konania.

6. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 150,39 Eur a úrokov vo výške 833,41 Eur zobral
žalobca žalobu čiastočne späť a to dňa 12.12.2019 a upravil petit nasledovne: Žiadal žalovaného zaplatiť

žalobcovi sumu 936,70 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 936,70 Eur od 9.6.2014
(zosplatnenie úveru) do zaplatenia a poplatky vo výške 39,28 Eur.

Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd

rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku .

7.Ajkeďdňa12.12.2019žalobcauviedolpetitnároku,ktorýžiadalpriznaťsúdmuselrozhodnúťozvyšku
pôvodnej žaloby a v časti o zaplatenie úrokov vo výške 25,50% ročne zo sumy 936,70 eura od 1.5.2017
do zaplatenia súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým

je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si
zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov
platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak

v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo
vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba
považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd
poukazuje na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého by sa zmluvné dojednanie
(jeho existenciu však žalobca skutkove netvrdil), ktoré by zaväzovalo žalovanú k plateniu zmluvných

úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa,
pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd (postupujúc podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z.z.) žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po
zosplatnení úveru (t.j. od 23.5.2014) do zaplatenia zamietol. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že splácanieúveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne
(v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru

k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok
splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je
obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí,
ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej
odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však

príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto
prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú
sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá
právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku

veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny
titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky,

ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade
by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený
všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by
sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k

zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu
plynulizozmluvypredveriteľomvyvolanouzmenouzáväzku.Súdtakýtostavvžiadnomprípadenemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov
z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku
nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Ohľadne tohto právneho
názoru súd odkazuje aj na rozhodovaciu prax súdov SR napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z
30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014. Branie úroku z úroku bolo zakázané už v rímskom práve a tento
zákaz pretrváva do dnešných čias, keď v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je úrok a aj

úrok z omeškania len príslušenstvom veci a nie vecou hlavnou. Tento záver súdu korešponduje aj s
judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 35 Odo/101/2002 z 24.3.2004)
ale aj uznesením Ústavného súdu ČR sp. zn. I. US 1893/08 zo dňa 13.11.2008. Dlžný úrok z úveru
je súčasťou dlžných splátok, ktorých splatnosť nastala do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Po
márnom uplynutí lehoty splatnosti splátok úveru a splátok úroku z úveru ako aj poplatkov splatných do

vyhlásenia predčasnej splatnosti a po márnom uplynutí lehoty splatnosti predčasne splatnej istiny úveru
má veriteľ dlžníka nárok už len na úrok z omeškania z dlžnej istiny, keďže omeškaním dlžníka sa odmena
za úver (t.j. zmluvný úrok) nezvyšuje. Tento záver vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí
publikovanom pod R 59/98, podľa ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu.

8. Súd poznamenáva, že rozsudok prvej inštancie sp. zn. 8Csp/143/2017-83 zo dňa 5.3.2018 v prvom
výroku sa stal právoplatným dňom 8.8.2018, súčasťou tohto výroku je aj suma 39,28 Eur titulom
poplatkov.

9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi zákonné
úroky v zmysle citovaného ustanovenia odo dňa nasledujúceho po zosplatnení tak ako je to uvedené
vo výroku tohto rozsudku.10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa

ustanovenia § 255 ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. S ohľadom na čiastočný úspech oboch strán sporu (keď žalobca mal úspech v časti 68,95 % -
požadoval: sumu 936,70 eur + 150,39 eur +833,41 eur+ 39,28 Eur, úspech mal v sume 936,70 + 39,28
+245,32+142,28) a žalovaný 31,04%, vyčíslil pomer úspechu žalobcu vo výške 37,91%.
O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu

osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.