Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17Csp/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416204974
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:6416204974.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom

Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713., právne zastúpený: JUDr. Marek Czompoly s.r.o.,
so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Q. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V.,
R. XX/X, v konaní o zaplatenie sumy 1.656,66 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 280,08 eur spolu s 8,05 % úrokom
z omeškania počnúc od 01.05.2015 až do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na

účet žalobcu.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa žalobným návrhom prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie celkovej sumy vo výške 1.656,66 eur, pričom svoje podanie odôvodnil tým, že
žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 23.06.2009 Zmluvu o poskytnutí revolvingového

úveru a dňa 19.12.2010 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
V žalobnom návrhu ďalej uviedol, že na základe uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere bola
žalovanému vydaná úverová karta a poskytnutý úverový rámec vo výške 400,00 eur, pričom žalovaný z
predmetného úverového rámca vyčerpal celkovú sumu vo výške 1.501,18 eur
Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas, ktorý mu vyplýval z úverovej zmluvy
nesplnil .
Z dôvodu neplnenia si svojich povinností vyplývajúcich z predmetnej zmluvy zo strany žalovaného

žalobca vypovedal zmluvu dňa 22.01.2015 pričom dňa 28.03.2015 výpoveď nadobudla účinnosť a dlh
žalovaného sa stal splatným v celom rozsahu .
Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej medzi stranami sporu dňa 19.12.2010 bolo
zistené, že žalovanému bol poskytnutý klasický spotrebiteľský úver vo výške 1.500,- eur, ktorý mal
žalovaný splácať formou 120 mesačných splátok vo výške 25,96 eur so splatnosťou prvej splátky
15.02.2011.
Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúca z predmetnej úverovej zmluvy neplnil riadne a včas, na

predmetnom úverovom prípade doposiaľ uhradil čiastku vo výške 1.249,92 eur.
V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalobcu došlo k vypovedaniu predmetnej zmluvy
a to dňa 09.02.2015, pričom predmetná výpoveď nadobudla účinnosť dňa 30.04.2015 a predmetný dlh
žalovaného sa stal splatným v celom rozsahu.Žalobca predmetným žalobným návrhom žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo
výške 1.656,66 eur spolu s úrokom k dlžnej úverovej istiny vo výške
22,68% ročne zo sumy 208,47 eur počnúc od 16.01.2015 až do zaplatenie

15,99% ročne zo sumy 1.276,84 eur počnúc od 03.02.2015 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo
výške
8,05 % ročne zo sumy 253,84 eur počnúc od 29.03.2015 až do zaplatenia
8,05 % ročne zo sumy 1.377,12 eur počnúc od 01.05.2015 až do 11.08.2015
8,05% ročne zo sumy 1.365,02 eur počnúc od 12.08.2015 až do zaplatenia ako aj náhradu trov konania .

2./ Žalobca ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v žalobe označil Zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní úverovej karty, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, Všeobecné
podmienky pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a všeobecné podmienky pre
poskytnutie spotrebiteľského úveru, Výpoveď z úverovej zmluvy ako aj výpis z úverového účtu
žalovaného .

3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4./ Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

5./ Z dôvodu, že s účinnosťou ku dňu 01.07.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu žalobcu v so

spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, reg. č. 542 097 90, Boulevard Haussmann
1, Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností konajúca na
území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova 2, Bratislava súd Uznesením
č.k.17csp/23/2016 - 72, zo dňa 15.02.2018 rozhodol , že v konaní bude pokračovať v právnym

nástupcom pôvodného žalobcu a to spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, reg. č.
542 097 90, Boulevard Haussmann 1, Paríž, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova
2, Bratislava.

6./ Podľa § 180 Civilného sporového poriadku boli splnené podmienky, aby súd konal v neprítomnosti
strán sporu, právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby
súd predmetnú vec pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti, žalovaný má doručenie vykázané v
zmysle § 111 ods. 3 Csp.

7./ Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril a neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu.

8./ Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi
sa v spise a dospel k nasledovne skutkovým a právnym zisteniam.

9./ Zo Zmluvy / Žiadosť o poskytnutie Revolvingového úveru a vydaní kreditnej karty zo dňa 23.06.2009
bolo zistené, že na základe predmetnej zmluvy bol žalovanému poskytnúť úverový rámec vo výške 400,-
eur, pričom výška prvého čerpania predstavovala sumu 355,30 eur, zároveň žalovaný prijal aj súbor
poistenia.

Termín splatnosti bol v 10. deň v mesiaci, pričom výška mesačnej splátky bola dohodnutá na sumu 20,-
eur, strany sporu si v zmluve dohodli ročnú úrokovú sadzbu vo výške 22,68 % .
Z aktuálneho výpisu platieb žalovaného k predmetnému úveru bolo zistené, že žalovanému bola
poskytnutá finančná hotovosť vo výške 355,30 eur a zároveň formou kreditnej karty žalovaný vyčerpal
finančnú čiastku vo výške 935,- eur a uhradil celkovú sumu vo výške 1.863,74 eur.

Vzhľadom na skutočnosť, že si žalovaný neplnil riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúca v predmetnej
zmluvy, žalobca mu listom zo dňa 22.01.2015 oznámil, že vypovedá úverovú zmluvu s účinnosťou ku
dňu doručenia druhej strane a účinnosťou výpovede sa stáva revolvingový úver splatný v celom rozsahu.
Zároveň pripojil doručenku s vyznačenou poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote .Zo všeobecných podmienok pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie kreditnej
karty nachádzajúcich sa na rube predmetnej zmluvy v časti III.5. doba trvania zmluvy o úvere, výpoveď a
odstúpenie od zmluvy o úvere bolo zistené, že žalobca poskytol klientovi úver na dobu neurčitú, žalobca

je oprávnený od zmluvy o úvere odstúpiť, pozastaviť ďalšie čerpanie úveru a požadovať splatenie dlžnej
sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, že sa klient dostal do omeškania so
zaplatenímsplátkydlhšieako3mesiace,aleboklientoznámilžalobcovinepravdivéaleboneúplneúdaje.
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej
karty uzavretej medzi stranami sporu dňa 19.12.2010 bolo zistené, že žalovanému bola poskytnutá

hotovosť vo výške 1.500,- eur, pričom sa jednalo o spotrebiteľský úver, predmetný úver mal žalovaný
splácať v 120 mesačných splátkach, pričom výška mesačnej splátky predstavovala čiastku 25,96 eur,
splatnosť v splátky bola vždy k 15. dňu v mesiaci, zároveň si strany sporu dohodli výšku RPMN 17,25% ,
ročnú úrokovú sadzbu vo výške 15,99 % a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú čiastku k
zaplateniu vo výške 3.014,40 eur.
V predmetnej úverovej zmluve žalovaný prijal súbor poistenia a to základné poistenie 3,33%, zároveň

sa dohodli, že termín konečnej splatnosti úveru je dátum poslednej mesačnej splátky úveru, pričom
konkrétny dátum poslednej mesačnej splátky úveru bude klientovi oznámený písomne po poskytnutí
úveru .
Z aktuálneho výpisu žalovaného bolo zistené, že žalovanému bola poskytnutá hotovosť vo výške 1.500,-
eur, čiže nešlo o revolvingový úver ale o spotrebiteľský úver , pri čom z výpisu platieb žalovaného na

predmetnom úverovom prípade bolo zistené, že žalovaný žalobcovi uhradil celkovo čiastku vo výške
1.219,92 eur, pričom každá splátka pozostávala z istiny , úrokov a poistenia.
Z dôvodu neplnenia si svojich povinnosti vyplývajúcich uzavretej zmluvy dňa 19.12.2010 listom zo dňa
09.02.015 žalobca oznámil žalovanému, že vypovedá úverovú zmluvu s účinnosťou ku dňu 01.05.2015
a účinnosťou výpovede sa stáva úver splatný v celom rozsahu .

Zo všeobecných obchodných podmienok nachádzajúcich sa na rube predmetnej úverovej zmluvy a to
konkrétne v článku III.6. doba trvania a zánik zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo zistené, že zmluva
je uzavretá na dobu určitú, po celú dobu trvania záväzkov z nej vyplývajúcich ZoSÚ môže zaniknúť
splnením dlhu, odstúpením od zmluvy alebo zo zákona.
Žalobca je oprávnený od nej odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu

účinnosti odstúpenia v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so zaplatením splátky dlhšie ako 3
mesiace, alebo klient uviedol k žiadosti nepravdivé, neaktuálne alebo nepravdivé údaje.

10./ Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie celkovej čiastky vo výške 1.656,66
eur, pričom uplatňovaný nárok pozostáva z dvoch zmlúv a to zo Zmluvy o Revolvingovom úvere a

vydaní kreditnej karty zo dňa 23.06.2009 a zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty uzavretej medzi stranami sporu dňa 19.12.2010, pričom
každá zmluva bola uzavretá za účinnosti iného zákona o spotrebiteľských úverov, preto súd každú
zmluvu posudzoval individuálne a to v zmysle zákonných ustanovení platných v čase uzavretia
predmetných zmlúv.

11./ Súd sa v prvom rade vysporiadal zo Zmluvou o Revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty zo
dňa 23.06.2009.

12./ Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13./ Podľa § 52 ods. 3, 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti.

14./ Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.

15./ Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.16./ Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

17./ Podľa § 1 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene doplnení zákona
účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým
nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

18./ Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané žalobný návrh žalobcu na zaplatenie sumy
vyplývajúcej zo zmluvy o Revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty uzavretej dňa 23.06.2009 bol
dôvodný len čiastočne.

19./ Posudzovaný právny vzťah účastníkov založený zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru

(Zmluvou o Revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 23.06.2009) je od svojho vzniku
právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru, t. j. ustanovení § 52a nasl. OZ v znení účinnom v čase vzniku
zmluvného vzťahu, pretože hoci je zmluva o spotrebiteľskom úvere tzv. absolútny obchod ( § 261

ods. 3 písmeno d) ObZ), rozhodujúce je, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet jeho podnikania a odporca vystupoval ako
spotrebiteľ,nakoľkopriuzatváranítejtozmluvyoúverenekonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebo
podnikateľskej činnosti.
Vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou

sú v danom prípade ustanovenia § 52 a nasl. OZ, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný
zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.
Na predmetný právny vzťah strán sporu nebolo možné aplikovať z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, pretože tento sa podľa § 1 ods. 3 sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania

peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým
nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
Z dôvodu, že si žalovaný neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy, , poskytnutý
revolvingový úver nesplácal riadne a včas v predpísaných splátkach , zo strany žalobcu prišlo k
vypovedaniu zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty čX.XXX,XXY.

obsahu výpovede žalobcu zo dňa 22.01.2015 ako aj zmluvných podmienok nachádzajúcich sa na rube
predmetnej zmluvy a to konkrétne v časti III.5. doba trvania zmluvy o úvere, výpoveď a odstúpenie od
zmluvy o úvere sa uvádza, že žalobca poskytol klientovi úver na dobu neurčitú, žalobca je oprávnený od
zmluvy o úvere odstúpiť, pozastaviť ďalšie čerpanie úveru a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane
príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, že sa klient dostal do omeškania so zaplatením

splátky dlhšie ako 3 mesiace, alebo klient oznámil žalobcovi nepravdivé alebo neúplne údaje, z čoho
vyplýva, že zo strany žalobcu došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu a to odstúpením, pričom odstúpením
od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušila, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi
dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 OZ).
Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým

zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti
z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody).
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo na vrátenie dlžnej sumy vrátane
príslušenstva aj napriek zrušeniu zmluvnej pokuty s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od
spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec

povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek
rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov, zmluvnej pokuty, poplatkov popri vzájomnej
reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými
slovami povedané, dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania
sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej
zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka
(princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení
Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách. Nemožno tiežprehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa
rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré
zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď).

20./ Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 23.06.2009 Zmluvu /
Žiadosť o poskytnutie Revolvingového úveru a vydaní kreditnej karty, na základe ktoré bol žalovanému
poskytnúť úverový rámec vo výške 400,- eur, pričom výška prvého čerpania predstavovala sumu 355,30
eur, zároveň žalovaný prijal aj súbor poistenia.

Termín splatnosti bol v 10. deň v mesiaci, pričom výška mesačnej splátky bola dohodnutá na sumu 20,-
eur, strany sporu si v zmluve dohodli ročnú úrokovú sadzbu vo výške 22,68 % .
Z aktuálneho výpisu platieb žalovaného k predmetnému úveru bolo zistené, že žalovanému bola
poskytnutá finančná hotovosť vo výške 355,30 eur a zároveň formou kreditnej karty žalovaný vyčerpal
finančnú čiastku vo výške 935,- eur a uhradil celkovú sumu vo výške 1.863,74 eur.
Zároveň v predmetnej zmluvy bolo zistené, že žalovaný prijal súbor poistenia a to základné poistenie

3,33%, zároveň sa dohodli, že termín konečnej splatnosti úveru je dátum poslednej mesačnej splátky
úveru, pričom konkrétny dátum poslednej mesačnej splátky úveru bude klientovi oznámený písomne
po poskytnutí úveru .
Z dôvodu, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu došlo z dôvodov neplnenia si
povinností zo strany žalovaného, v dôsledku čoho došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu v zmysle

všeobecných podmienok pre poskytnutie revolvingového úveru a vydania kreditnej karty odstúpením od
predmetnej zmluvy, žalobca, ktorý poskytoval žalovanému spotrebiteľský úver má právo po odstúpení
od Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kedy sa podľa Občianskeho zákonníka zmluva zrušuje
s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2), a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy, na vrátenie
bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy, teda poskytnutého plnenia.

Keďže v spore bolo preukázané, že žalovaný na predmetnom úverovom prípade uhradil viac ( 1.863,74
eur)akomuboloposkytnutéžalobcom(1.295,20eur),nevzniklonajehostranebezdôvodnéobohatenie
plnením bez právneho dôvodu, preto súd návrh žalobcu zamietol.

21./ Čo sa týka ďalšieho uplatneného nároku a to nároku vyplývajúceho zo Zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty uzavretej medzi stranami
sporu dňa 19.12.2010 mal súd za preukázané, že na základe predmetnej zmluvy žalovanému bola
poskytnutá hotovosť vo výške 1.500,- eur, pričom sa jednalo o spotrebiteľský úver, čo bolo jednoznačne
preukázané z výpisu platieb žalovaného na predmetnom úverovom prípade ( č.l.31), predmetný úver
mal žalovaný splácať v 120 mesačných splátkach, pričom výška mesačnej splátky predstavovala čiastku

25,96 eur, splatnosť v splátky bola vždy k 15. dňu v mesiaci, zároveň si strany sporu dohodli výšku
RPMN 17,25%, ročnú úrokovú sadzbu vo výške 15,99 % a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú
čiastku k zaplateniu vo výške 3.014,40 eur.
V predmetnej úverovej zmluve žalovaný prijal súbor poistenia a to základné poistenie 3,33%, zároveň
sa dohodli, že termín konečnej splatnosti úveru je dátum poslednej mesačnej splátky úveru, pričom

konkrétny dátum poslednej mesačnej splátky úveru bude klientovi oznámený písomne po poskytnutí
úveru .
Z aktuálneho výpisu žalovaného bolo zistené, že žalovanému bola poskytnutá hotovosť vo výške 1.500,-
eur, čiže nešlo o revolvingový úver ale o spotrebiteľský úver , pri čom z výpisu platieb žalovaného na
predmetnom úverovom prípade bolo zistené, že žalovaný žalobcovi uhradil celkovo čiastku vo výške

1.219,92 eur, pričom každá splátka pozostávala z istiny , úrokov a poistenia.

22./ Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23./ Podľa § 52 odsek 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá priuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

24./ Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými
existoval záväzkový vzťah, titulom zmluvy o úvere, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, pretože
pri jej uzatváraní žalobca konal a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Tým sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu §52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch
zákona č. 634/1992 Zb., resp. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 258/2001 Z.z., resp.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

25./ Podľa § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady

vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do
celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a to najmä poistné , ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby ,
aby získal spotrebiteľský úver alebo, aby ho získal na ponúkaných podmienok .

26./ Podľa § 9 odsek 2 písmeno j) uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov.

27./ Podľa § 11 odsek 1 písmeno b) uvedeného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

28./ Podľa § 53 odsek 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

29./ Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

30./ Z dôvodu, že predmetom rozhodnutia je zaplatenie sumy vo výške 1.276,84 eur , súd mal za to,
že žaloba je podaná v tejto časti len čiastočne dôvodne.

31./ Nakoľko zmluva, ktorá je predmetom konania, má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto

zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ.
Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva obsahuje v
rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm., podľa písmena j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej

miery nákladov.

32./ Z predložených listín vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá
obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí žalovaný zaplatiť, pretože do tejto čiastky majú
podľa § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z. patriť aj náklady na poistné a doplnkové služby, pretože

žalobca nepreukázal, že žalovaný nemusel poistnú zmluvu uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok od čoho sa odvíja aj nesprávne vypočítaná RPMN.
Súd mal za preukázané, že do výšky RPMN nie sú zahrnuté všetky náklady, ktoré ustanovuje zákon.Žalovaný svojim podpisom vyhlásil, že sa oboznámil s Rámcovými zmluvami o, poistení č. A a A
uzavretými medzi Cetelemom a Poistovňou Cardif Slovakia, a.s., Plynárenská 7/C, 821 09 Bratislava,
IČO: 36 534 978 (ďalej len „poisťovateľ“), platnými v čase podpisu ZoSÚ a/alebo ZoRSÚ a s aktuálnymi

Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia, a.s. (ďalej len „VPP“), ktoré sú
súčasťou RZoP, súhlasí s nimi a svojim podpisom ZoSÚ vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý
si vybral.
Z predloženej zmluvy bolo zistené, že žalovaný si vybral základný súbor poistenia.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ nemal možnosť rozhodnúť sa, či využije službu

poistenia alebo nie, ale podpisom zmluvy o úvere mu bolo poistenie prostredníctvom časti D. Poistenie
klienta, Zmluvy Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ nanútené, čo vyplýva zo samotného znenia
bodu B , v ktorom je vo vopred naformulované v texte, že prijíma súbor poistenia Základné poistenie
(3,33%), ktorý spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť a obsiahnuté vyhlásenie spotrebiteľa, že sa
oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení a svojim podpisom zmluvy o úvere vyjadruje súhlas s
poistením v rozsahu, ktorý si vybral.

Spotrebiteľ nemal možnosť vylúčiť účinky zmluvy v časti upravujúcej poistenie, ale naopak, ak chcel
získať úver, musel zmluvu ako celok prijať, možno dospieť k záveru, že poistenie (vzhľadom na jeho
formuláciu v zmluve o úvere) bolo podmienkou poskytnutia úveru.
Ak by totižto chcel spotrebiteľ poistenie odmietnuť, musel by odmietnuť zmluvu ako celok. Spotrebiteľ
teda nemal možnosť rozhodnúť sa, či poistenie ako doplnkový produkt využije alebo nie, ale mohol si

už len vybrať konkrétny súbor poistenia.
Na veci nič nemení ani to, že spotrebiteľ mohol poistenie kedykoľvek ukončiť. Podstatná je skutočnosť,
že už pri uzatváraní zmluvy o úvere musel spotrebiteľ poistenie uzavrieť.
Navyše podľa názoru súdu je neprípustné, aby spotrebiteľ ako slabšia a menej informovaná zmluvná
strana, ak nechce byť viazaný určitými zmluvnými podmienkami, musel vyvinúť ďalšiu aktivitu v podobe

úkonov smerujúcich k ukončeniu poistenia.
Zo strany žalobcu, ako aj z obsahu zmluvy nevyplýva a v konaní nebolo preukázané, že by poskytnutie
poistenia ako doplnkovej služby nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru, lebo z
uvedenej mesačnej splátky bolo zistené, že každá splátka pozostávala z istiny, úrokov a poistenia vo
výške 0,84 eur, čiže je tam zahrnutý aj skrytý poplatok za poistenie vo výške 0,84 eur, a z toho dôvodu,

poplatok za poistenie mal byť zahrnutý do celkových nákladov úveru ( Krajský súd Banská Bystrica č.k.
18 Co 100/2016, Krajský súd Prešov, č.k. 20Co 80/2016, zo dňa 27.04.2017 ).
Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že uzatvorenie poistenia bolo podmienkou pre získanie
úveru, a preto v zmysle ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. a náklady súvisiace s poistením mali
byť zahrnuté do výšky RPMN.

Tým, že sa tak nestalo, je RPMN v zmluve o úvere uvedená v nesprávnej výške. Uvedenie nesprávnej
výšky RPMN má rovnaké následky, ako keby RPMN nebola uvedená vôbec - ani v jednom prípade
spotrebiteľ nepozná skutočnú výšku RPMN, v dôsledku čoho si nemôže spraviť obraz o celkovej cene
úveru a nemôže posúdiť, nakoľko je úver pre neho výhodný.
Preto tak neuvedenie RPMN, ako aj jej uvedenie v nesprávnej výške má za následok to, že úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z., z čoho vyplýva,
že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za upomienky a ani žiadnych iných
poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného.

33./ Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v tejto časti je uplatnený nárok

dôvodný len čiastočne .
V spore bolo preukázané, že žalobca si splnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu
so žalovaným a žalovanému poskytol úver vo výške 1.500,- eur, pričom bolo v spore jednoznačne
preukázané, že sa nejedná o revolvingový úver ale o spotrebiteľský úver a taktiež bolo jednoznačne
preukázané, že žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy plnil čiastočne a žalobcovi

doposiaľ na predmetnom úverovom prípade uhradil čiastku len vo výške 1.219,92 eur, čo v predmetnom
konaní nebolo ani sporné a preto súd rozhodol, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi, zostatok
nesplateného úveru vo výške 280,08 eur (1.500,00 - 1.219,92 = 280,08) a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšku žalobu spolu s uplatnenými úrokmi, poplatkami ako nedôvodnú zamietol.

34./ Podľa § 559 ods.2 Obč. zák., dlh musí byť splnený riadne a včas.

35./ Podľa § 517 ods.1 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.36./ Podľa § 517 odsek 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

37./ Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

38./ Pretože žalovaný si svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas nesplnil a dostal sa s nezaplatením
jednej splátky do omeškania dlhšieho ako tri mesiace , priznal súd žalobcovi nárok na úroky z omeškania
a to počnúc nasledujúcim dňom kedy sa z dôvodu odstúpenia od zmluvy o úvere stali splatnými v celom
rozsahu.

39./ Súd v predmetnej časti ohľadom priznania úrokov z úveru, ktoré si žalobca uplatňoval pri obidvoch

zmluvách uvádza, že pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru , žalobcovi zmluvný úrok odo dňa
účinkov zosplatnenia nepatrí a preto súd žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietol .
Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutiach Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn.
5 Co/223/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 22. 02. 2017 sp. zn. 5Co/407/2016, Krajského súdu v Nitre zo dňa 15.03.2018

sp. zn. 9Co/225/2017, sp. zn 25Co/180/2017 zo dňa 29.11.2017, sp. zn. 25Co/180/2017, sp. zn.
7Co/1014/2015, 5Co/64/2018 zo dňa 06.02.2019, 5Co/90/18 zo dňa 30.08.2018, 6Co/191/2018 zo dňa
20.02.2019.
Súd taktiež vychádza aj z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd
SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do

splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úrok y z omeškania /
§ R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia
predčasnejsplatnostistým,ženásledneužprávonadohodnutýúrokzúverunevzniká,ibaprávonaúrok
z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu
v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch

medzi účastníkmi.
ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za
svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp., že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.
Ďalej súd k danej veci uvádza, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti, ako tomu bolo aj v danom
prípade, zmluva o úvere zaniká podľa § 565 OZ a zánikom zmluvy zanikajú práva a povinnosti strán v

nej uvedené, teda aj povinnosť platiť úroky.
Podľa § 503 Obchodného zákonníka je záväzok platiť úroky splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Teda úroky sa môžu účtovať len do splatnosti záväzku vrátiť peniaze.
Úrok predstavuje cenu peňazí v zmysle straty príležitosti veriteľa disponovať s istinou a produkovať
prostredníctvom nej zisk. V prípade mimoriadnej splatnosti ale veriteľ navodzuje situáciu, v ktorej má

právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou a tým aj obmedzenie obchodovania s
peniazmi.
Veriteľ by preto nemal mať právo na úroky ako odplatu za užívanie istiny, keďže dlžník ju už užívať
nemôže. Súd si je pritom vedomý, že súdna prax v otázke nároku na úroky z úveru za čas po jeho

predčasnom zosplatnení nie je jednotná, o čom svedčia i na žalobcom v žalobnom návrhu poukázané
rozhodnutia iných krajských súdov, súd sa prikláňa k vysloveným právnym názorov ako už vyššie citoval
rozhodnutia, že veriteľovi patria úroky z úveru len za čas do splatnosti dlhu.

40 ./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41./ Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42./ Nakoľko žalovaný síce bol v konaní úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak , že žalovanému sa náhrada
trov konania nepriznáva.43./ V zmysle § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania § 365 ods. 3 CSP) .