Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204180
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8716204180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne: T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. XX, XXX XX J., právne zastúpená: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s.r.o., M. Pišúta 936/16, 031
01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251 proti žalovaným: 1/ U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX,
XXX XX A., 2/ M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX A., obaja právne zastúpení: Beňo
& partners advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250
029 a 3/ U. A. O., so sídlom M. XXXX, XXX XX O., T.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska
kancelária Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, o

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a žalovaných 1/
a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 7C/125/2016-194 z 21.03.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v časti o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti J. o prevode vlastníctva
družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX.

II. V prevyšujúcej časti rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom

výrokom I. žalobu zamietol a súvisiacim výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu
nepriznal nikomu.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 47 ods. 1, ods. 2, § 133 ods. 2, § 583, §
685 ods. 1, ods. 2, § 696 ods. 1, § 710 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 711 ods. 1 písm. d/, ods. 6 Obč. zák.,
§ 227 ods. 1, ods. 2, § 231 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Obch. zák. a § 137 písm. c/ CSP. Výrok o trovách
konania ustanovením § 257 CSP.

3. K zamietnutiu žaloby v I. určovacom výroku: o určenie, že žalovaný 3/ je vlastníkom bytu uviedol,
cit.: „Pri určení takéhoto výroku súd mal za to, že nie je daný naliehavý právny záujem na strane
žalobkyne. Právne postavenie žalobkyne by sa nezmenilo, ak by súd rozhodol, že vlastníkom bytu je
U. O.. Pri určujúcom výroku o určenie, či je niekto vlastníkom veci, sa má odstrániť spor o vlastníctvo
medzi žalobcom a žalovaným. Týmto výrokom by sa spor neodstránil, lebo by sa právny stav u
žalobkyne, ktorý chce dosiahnuť a teda je jej cieľom, nedosiahol. A to aj v nadväznosti na ostatné výroky

týkajúce sa nájomného vzťahu a členských práv žalobkyne. V prípade úspechu čo do tohto výroku,
by sa žalobkyňa nestala vlastníčkou predmetného bytu. U. O. by nemalo žiadnu právnu povinnosť so
žalobkyňou uzatvoriť nájomnú zmluvu alebo zmluvu o prevode vlastníctva k bytu. Nájomné právo k bytu
zaniklo a zmluva o nadobudnutí vlastníckeho práva zo zákona zanikla v zmysle § 47 OZ“.4. K zamietnutiu žaloby v II. určovacom výroku: o určenie, že žalobkyňa je členkou U. O. a jedinou
nájomníčkou bytu uviedol, cit.: „V tomto smere ide o dva samostatné právne inštitúty. Nájom je síce

viazaný na členstvo, ale členstvo nie je viazané na nájomný vzťah. Z formulácie petitu na určenie,
či tu právo je, alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny stav
(v prítomnom čase). Nie je prípustné určovať práva v minulosti, ak tieto už zanikli. V konaní bolo
preukázané a viackrát riešené v iných súdnych konaniach ako predbežná otázka, že členské a nájomné
práva žalobkyne boli prekludované. A teda jej právo na členstvo a nájomný vzťah, nadobro zanikli.

Je nepochybné, že žalobkyňa sa voči jednostrannému úkonu U. O. - výpovedi z nájomného vzťahu
nebránila súdnou cestou, prípadne neúspešne, zastavením konania pre späťvzatie žaloby v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/28/2007. Keďže uvedené právo sa prekludovalo, nie
je možné tento stav už zvrátiť tým, aby sa súd riešil prejudiciálne otázku platnosti alebo neplatnosti
výpovede z nájmu. Právo žalobkyne na nájomný vzťah zaniklo. Nie je možné nevyužitím práva ho
obnoviť. Prekludované právo nie je možné priznať. Takéto právo zaniká nesplnením si povinnosti podať

žalobu na súd o určenie neplatnosti právneho úkonu ktorým sa skončil nájomný vzťah. Práve preto
hmotné právo poskytuje takúto určitú jasnú lehotu. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že
žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu bytu bola síce podaná, avšak konanie bolo zastavené a nebolo
rozhodnuté vo veci samej. Nie je povinnosťou súdu posudzovať po uplynutí predmetnej trojmesačnej
prekluzívnej lehoty perfektnosť výpovede z nájmu ako právneho úkonu v zmysle § 37 OZ. Nájomné

práva - ustanovenie § 711 ods. 6 OZ je dôsledkom jedného zo základných princípov právneho štátu, a
to princípu právnej istoty. Podobná práva úprava je aj pri žalobách o neplatné skončenie pracovného
pomeru, kde v Zákonníku práce je taktiež stanovená zákonná lehota na podanie žaloby, pričom sú už
judikované stanoviská o tom, že túto lehotu je potrebné dodržať aj pri absolútne neplatnom právnom
úkonetýkajúcomsaskončeniapracovnéhopomeruadokoncaajpriničotnomúkone,ktorýlenvzbudzuje

zdanie právneho úkonu, ale v skutočnosti ním nie je. Je nelogické, aby nájomkyňa mohla podať
žalobu o neplatnosť výpovede v prípade jej absolútnej neplatnosti časovo neobmedzene. Vnášalo by to
veľkú neistotu do nájomných vzťahov. Zákon pritom jednoznačne stanovuje zánik práva, pokiaľ nebolo
uplatnené v zákonom stanovenej lehote podľa § 583 OZ. V tomto prípade zákonná trojmesačná lehota
na podanie žaloby o neplatnosť výpovede z nájmu uplynula žalobkyni. Čo sa týka členského práva

žalobkyne v U. O. a jeho predbežného posúdenia, mal súd za to, že v tomto nároku nemožno poskytnúť
súdnu ochranu žalobkyni. keďže návrh na zrušenie uznesenia súdom nepodala čo najskôr a jej právo
bolo premlčané. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou právneho zástupcu žalovaného v 3. rada,
že žalobkyňa sa mohla v štvorročnej premlčacej lehote domáhať určenia, že je členkou družstva, od
doručenia rozhodnutia o odvolaní proti vylúčeniu z členstva, ktoré jej bolo doručené dňa 27.7.2010 a

žaloba mala byť podaná dňa 28.7.2014. Žalobkyňa takýto dôkaz nepredložila a ani súdu nie je známa
taká skutočnosť, žeby na tunajšom súde bolo vedené takéto konanie. Samo o sebe priznanie členského
právažalobkyninemávplyvnavlastníctvokbytu,pokiaľnepodalažalobuourčenieneplatnostivýpovede
z nájmu v prekluzívnej zákonnej lehote. Z takéhoto členského práva vyplýva iba nárok na vyrovnací
podiel. Vylúčenie z členstva je jednostranný úkon družstva, ktorý smeruje proti členovi. V konaní bolo

preukázané, že žalobkyňa porušila svoje členské povinnosti a neplatila nájomné predstavenstvu, ktoré
bolo zapísané v obchodnom registri, ani inak sa nepoistila, napr. uložením finančných prostriedkov do
úschovy. Žalobkyni tak zaniklo členstvo v družstve. Aj v prípade jej úspešnosti v členských právach, má
nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu, avšak súd nemá vedomosť, aby takáto žaloba bola podaná
na súde. Keďže ide o určovaciu žalobu, prednostne je posudzovaný naliehavý právny záujem žalobkyne

na požadovanom určení, že je vlastníčkou bytu. Teda nebol daný naliehavý právny záujem. Podľa §
233 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na
vyrovnací podiel. Toto právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov
od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému
obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná závierka

schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel na
zisku vzniká len za obdobie trvania členstva. Pre takýto právny stav sa aplikuje § 392 ods. 1 Obch. zák.,
kde platí všeobecná štvorročná premlčacia doba, ktorá plynie od splatnosti“.

5. K zamietnutiu žaloby v III. určovacom výroku: o určenie, že Zmluva zo dňa 04.02.2010 je neplatná

uviedol,cit.:„súduvádza,žerozhodnutievkonaní17C/167/2010vsúvislostistýmtovýrokomsanejedná
o res iudicata, pretože bola žaloba zamietnutá len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Takéto
rozhodnutie nevytvára prekážku veci rozsúdenej a teda vec 17C/167/2010 nie je prekážkou pre ďalšiu
určovaciu žalobu. Avšak žalobný petit bol upravený elektronickým podaním zo dňa 2.2.2018 v časeúčinnosti Civilného sporového poriadku, teda po 1.7.2016. Ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti.
Určenie existencie právnej skutočnosti napr. že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate
zásade, že súd má určiť aktuálny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo

v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Takýto výrok nemá výpovednú hodnotu,
či je v čase vyhlásenia vlastníkom bytu žalobkyňa alebo niekto iný. Žalobkyňa nemá naliehavý právny
záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je, ak k už porušeniu práva došlo. Žalobkyňa tvrdí, že došlo
k porušeniu jej práva. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že
žalobkyňa má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jej práva nedošlo, ale jej právo je neisté

alebo ohrozené. Záujmom zákonodarcu v týchto určovacích petitoch, bolo vylúčiť všetky nepotrebné a
nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré
vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účely žaloby určovacej. Určením neplatnosti Zmluvy z r. 2010 sa
nevyrieši otázka vlastníckeho práva a to s poukazom na § 47 OZ“.
6. Súd prvej inštancie sa ďalej nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalobkyne s poukazom
na Českú judikatúru. Právny názor formulovaný v Českej republike, že podanie návrhu na vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nie je obmedzené žiadnou lehotou počítanou od
uzatvorenia zmluvy a že ustanovenie § 47 OZ je obsoletné a že rozhodnutie o povolení vkladu do
katastra nehnuteľností nemá žiaden vplyv na účinnosť zmluvy, ktorou sa nehnuteľnosť prevádza,
prehliada § 133 ods. 2 OZ a v ňom uvedený odkaz na katastrálny zákon podľa § 28 ods. 2 a ods.
3 katastrálneho zákona, podľa ktorého práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,

menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak; Vecno-právne účinky
zmluvy nastávajú až po tom, čo správny orgán (podľa katastrálneho zákona) podľa § 47 ods. 1 OZ
autoritatívne o tom rozhodne. Keďže k takémuto rozhodnutiu nedošlo, nenastali nielen vecno-právne
účinky zmluvy (účinnosť), ale na základe zákonnej domnienky zmluva stratila aj obligačné účinky
(zrušenie zmluvy). Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra

o jeho povolení, teda zmluvou zamýšľaný právny následok z takejto zmluvy nastáva až vkladom do
katastra nehnuteľností a právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho
povolení. Ustanovenie § 47 ods. 1 OZ upravuje tzv. zákonnú odkladaciu podmienku (conditio legis).
Zákonná odkladacia podmienka spája právne následky (tzv. účinnosť) so skutočnosťou závislou od vôle
príslušnéhoorgánu,tzv.rozhodnutia. Účinnosťzmluvyvovšeobecnostiznamenáskutočnosť,žezmluva

začala spôsobovať chcené právne následky. Právny následok účinnosti spočíva najmä vo vzniku, zmene
alebo zániku právneho vzťahu, resp. nejakého práva či povinnosti. Zmluvné strany nemôžu vylúčiť
aplikáciu ust. § 47 ods. 1 OZ, lebo ide o kogentné ustanovenie. V druhom odseku ustanovenia § 47
OZ je upravená domnienka odstúpenia zmluvy, na ktorej účinnosť sa vyžaduje rozhodnutie príslušného
orgánu. Domnienka je nevyvrátiteľná. Hoci prejav vôle o odstúpení je jednostranný prejav vôle, uvedená

domnienka je domnienka obojstranného odstúpenia od zmluvy. Vklad ako rozhodnutie správy katastra
mákonštitutívneúčinky-čoznamená,že bezpovoleniavkladuurčitéhoprávadokatastranehnuteľností,
tieto nevzniknú. Slovenský právny poriadok zakotvuje ako podmienky vzniku práva k nehnuteľnosti
rozhodnutie príslušného správneho orgánu a navyše pre takýto prípad stanovuje aj lehotu, v ktorej treba
podať návrh na vklad. Márnym uplynutím lehoty platí zákonná fikcia, že účastníci od zmluvy odstúpili a

takátozmluvasprávnymnásledkomodstúpeniaodzmluvyje,žetátosaodpočiatkuzrušuje,akoZmluva
z r. 2003 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 3/. Preto, ak je podaný návrh na vklad neskôr ako
tri roky od uzavretia zmluvy, sa od počiatku zrušuje. V predmetnej veci ide o prípad, kedy bolo zákonom
požadované rozhodnutie príslušného správneho orgánu k tomu, aby vôbec vznik vlastníckeho práva
u žalobkyne nastal. Jej nároku na vlastnícke právo, ktoré by mal súd prejudiciálne vyriešiť, nemožno

vyhovieť, pretože už niet právneho titulu Kúpnej zmluvy. Preto správne Správa katastra rozhodla, keď
zamietla návrh na vklad žalobkyni. V tomto prípade Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu z
r. 2003, bola v dôsledku márneho uplynutia zákonnej lehoty od počiatku zrušená.

7. Ani žalobkyňou namietané preskúmavanie oprávnenosti alebo neoprávnenosti predstavenstva U.

O. dať žalobkyni výpoveď z nájomného vzťahu a vylúčenie z členstva družstva, by nemalo vplyv na
rozhodnutie súdu. Preto súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie dôkazov a predloženie listín,
týkajúcich sa súdnych konaní proti U., pripojenia obchodných spisov a výsluchu svedka otca žalobkyne.

8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v čase vypovedania nájomného vzťahu žalobkyni a zániku

členského práva, v obchodnom registri bolo zapísané predstavenstvo U. O. pod vedením predsedu
C. C.. Podľa názoru súdu nebolo možné sa odvolávať na dobromyseľnosť, keď sa žalobkyňa mohla
hodnoverne dozvedieť, kto je zapísaný v obchodnom registri. Predpokladá sa určitá odborná zdatnosť
u žalobkyne, aj keď súd nespochybňuje, že situácia v U. O. bola v tom období napätá a neprehľadná,kedy bolo produkovaných množstvo súdnych rozhodnutí. Pri posudzovaní osôb konajúcich za U. O. súd
vychádzal zo zápisu v obchodnom registri.

9. K vyššie uvedenému (oprávnenosti predstavenstva za predsedania C.) potom súd prvej inštancie
uviedol, že zápis členov predstavenstva do Obchodného registra mal deklaratórny účinok. Konštitutívny
účinok má už rozhodnutie zhromaždenia delegátov (ďalej len ZD). Z vyššie uvedeného vyplýva, že
všeobecné účinky síce nastávajú zverejnením, avšak môžu nastať už dňom kedy sa rozhodlo o určitej
skutočnosti. Dňa 27.04.2005 sa konalo náhradné ZD, ktoré zvolalo predstavenstvo pod vedením M..

A. vo veľkej zasadačke M. X. v O., O. G. XXXX/X, O., na ktorom bolo prijaté uznesenie, ktoré bolo
napadnuté žalobou na U. súde v O., kde žalobcom bola B. C., členka družstva a žiadala vysloviť
neplatnosť prijatého uznesenia. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 16Cb/108/2005 a vo veci bolo
rozhodnuté dňa 17.05.2006 tak, že súd určil uznesenie z náhradného zhromaždenia delegátov zo
dňa 27.04.2005 za neplatné. Dôvodom neplatnosti bola práve skutočnosť, že predstavenstvo družstva
nevypracovalo po 29.11.2001 platné zásady, podľa ktorých by sa volili delegáti a ich náhradníci na ZD. V

tenistýdeň,t.j.27.04.2005sakonalonáhradnéZDo20.00hod.vpriestorochspoločnostiW.andU.spol.
s r.o. O., ktoré bolo zvolané predstavenstvom pod vedením C. C.. Toto náhradné ZD bolo napadnuté
žalobou na U. súde v O. v konaní vedenom pod sp. zn. 16Cb/192/2005, kedy O. V. ako člen družstva
žiadal o určenie neplatnosti uznesenia z náhradného ZD. Ako dôvod uvádzal, že takéto ZD sa nikdy
nekonalo a písomné doklady o tejto schôdzi boli vyhotovené fiktívne. Túto žalobu žalobca písomným

podaním zo dňa 06.06.2006 zobral späť z dôvodu, že je potvrdené, že sa dňa 27.04.2005 o XX.XX hod.
nikdy reálne nezvolalo zasadanie zhromaždenia delegátov U. O. a preto zo strany žalobcu už nie je
záujem žiadať o určenie tejto neplatnosti. O. pod vedením M.. A. bolo zapísané do OR. C. bolo preto
uznesením zo dňa XX.XX.XXXX zastavené a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

10. Na základe J. delegátov z XX.XX.XXXX bol podaný návrh 29.04.2005 na zmenu zápisu členov
predstavenstva žalovaného. Registrový súd žiadanú zmenu zapísal 08.06.2005 a uvedené zloženie
členov predstavenstva pod vedením M.. L. A. ako predsedu predstavenstva bolo zapísané v obchodnom
registri až do 27.08.2005, so vznikom funkcie 27.04.2005, kedy došlo k zmene zápisu v obchodnom
registri, avšak otázka správnosti rozhodnutia registrového súdu z 24.08.2005 bola predmetom

mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora vedeného na NS SR pod sp. zn. 5MObdo/2/06,
kedy NS uznesenie Okresného súdu O. z 24.08.2005 č. k. 2Nsre 101/05, Dr 475P-210 zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, o ktorom následne rozhodol Okresný súd v O.. Súd konštatoval, že na
základe náhradného ZD konaného taktiež 27.04.2005, avšak predstavenstvom pod vedením C. C. bol
podaný návrh na zmenu údajov v Obchodnom registri dňa 03.05.2005, kedy Registrový súd odmietol

vykonať zmenu zápisových údajov a taktiež následne dňa 10.06.2005 bol podaný návrh, kedy opätovne
registrový súd odmietol vykonať zmenu zápisových údajov. K zmene zapísaných údajov došlo až dňa
24.08.2005, kedy bolo zapísané predstavenstvo pod vedením C. C. do Obchodného registra so vznikom
funkcie u niektorých členov k 27.04.2005 a u niektorých k 28.04.2005 a ktoré predstavenstvo je zapísané
doposiaľ.

11. Z uznesenia OS Prešov zo dňa 13.12.2011 vo veci 1Exre/327/2009, Dr 375/P mal súd preukázané,
že bolo začaté konanie o zmene zápisu údajov v obchodnom registri v odd. Dr, vložka č. 375/P pri
U. O. so sídlom M. XXXX, O., ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom registri
a skutočným stavom, inak ako na základe návrhu na zmenu zápisu údajov podľa osobitného zákona.

Uznesením OS Prešov z 19.04.2012 vo vyššie uvedenej veci bolo rozhodnuté o výmaze predstavenstva
C. C. a spol. a zápise nového predstavenstva pod vedením M.. L. A. a spol.. Predmetné uznesenie
nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu podaného odvolania. O odvolaní voči tomuto rozhodnutiu Krajský
súd v Prešove rozhodol uznesením sp. zn. 4Cob/39/2012-370 dňa 21.11.2012 tak, že zrušil uznesenie
súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, kedy okrem iného konštatoval, že ak registrový

súd nemá k dispozícii rozhodnutie súdu týkajúce sa neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia delegátov zo
dňa 27.04.2005 a nemá iné platné rozhodnutie družstva týkajúce sa zmien orgánov družstva, nemôže
registrový súd konať tak, že vymaže osoby dovtedajších štatutárnych orgánov a zapíše pôvodných
štatutárov a orgány. Ak chce okresný súd začať konanie o zosúladenie zapísaných údajov v obchodnom
registri zo skutočným stavom, môže v tejto veci vychádzať len z platných rozhodnutí družstva, resp. z

platných rozhodnutí súdu týkajúcich sa zhromaždenia delegátov U. O..

12. Následne Okresný súd Prešov rozhodol v tejto veci tak, že návrh, ktorý bol podaný dňa 15.06.2009
Q. V. na dosiahnutie zhody údajov medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v obchodnomregistri týkajúcich sa U. O. zamietol a vo svojom rozhodnutí okrem iného konštatoval, že zatiaľ
neexistuje žiadne rozhodnutie, ktoré by vyhlásilo za neplatné uznesenie členskej schôdze z 27.04.2005
konajúce sa v priestoroch W. & U. O.. Bez nového rozhodnutia družstva resp. vyhlásenia neplatnosti

súdnym rozhodnutím, nie je možné rozhodovať o zhode zapísaných údajov v obchodnom registri so
skutočným stavom, preto nemôže ani dôjsť k výmazu doteraz zapísaných štatutárnych orgánov a
zápisupôvodnýchštatutárnychorgánovdružstva.Dňa08.11.2013malobyťregistrovémusúdudoručené
podanie podpísané splnomocneným zástupcom O. V., v ktorom súdu oznámil, že dňa 07.11.2013 sa
uskutočnilo zasadnutie najvyššieho orgánu U. O., ktoré v plnom rozsahu zrušilo a určilo za neplatné

uznesenie zhromaždenia delegátov z 27.04.2005 konaného v zasadačke spoločnosti W. & U. O..

13. Registrový súd v tomto rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ doposiaľ nepredložil právoplatné
rozhodnutia súdov o vyslovenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov družstva, že nebolo
rokovanie 27.04.2005 v priestoroch spoločnosti W.&U. O.. Súd preto podaný podnet preskúmal a nezistil
skutočnosti odôvodňujúce vyhoveniu návrhu konania o zosúladenie a v zmysle záverov odvolacieho

súdu takéto konanie nezačal a podaný návrh ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie Okresného súdu
Prešov z 15.01.2014 bolo napadnuté odvolaním, pričom Krajský súd v Prešove uznesením z 02.10.2014
odvolanie Q. V. a O. V. odmietol. V tomto rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že v obchodnom registri
sú zapísané orgány družstva v zložení C. C. a spol. a z tohto zápisu je potrebné vychádzať.

14. Z uznesenia Krajského súdu Prešov č. k. 3Cob/12/2018-140 zo dňa 03.05.2018, ktoré je súdu
známe z jeho rozhodovacej činnosti mal súd preukázané, že Krajský súd potvrdil rozhodnutie Okresného
súdu Prešov vo veci 1Exre/109/2016 zo dňa 14.08.2017, ktorým bol zamietnutý návrh Q. V. na začatie
konania o zosúladenie údajov podľa § 289 a 290 CMP v Obchodnom registri týkajúci sa U. O..

15. Dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, pri rozhodovaní
o trovách konania, videl súd prvej inštancie v tom, že spor vznikol za neprehľadnej situácie v U. O..

16. Tento rozsudok včas podanými odvolaniami napadli žalobkyňa a žalovaní 1/ a 2/.

17. Žalovaní 1/ a 2/ čo do výroku o trovách konania majúc za to, že oni absolútne nezodpovedali za
neprehľadnú situáciu v U. O., oni mali vo veci plný úspech a preto bolo na mieste aplikovať ustanovenie
§ 255 ods. 1 CSP. V nimi napadnutej časti navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Žalovaná napadla rozsudok v celosti, poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v ustanovení §
365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP ( porušenie práva na spravodlivý proces, nevykonanie navrhnutých
dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne
právne posúdenie veci). Odvolaciu argumentáciu žalobkyne možno zhrnúť do nasledovných rovín :
(i) tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil jej právny záujem na požadovaných

určovacích výrokoch, resp. plynutie prekluzívnych či premlčacích lehôt, zánik záväzkov a v konečnom
dôsledku platnosť jednotlivých právnych úkonov; (ii) tvrdenie, že súd prvej inštancie nie že len nevykonal
odvolateľkounavrhnutédôkazy,nonadruhejstranevychádzalztakýchskutočnostíadôkazov,kuktorým
žalobkyňa nemala možnosť zaujať stanovisko a vyjadriť sa ku ním, lebo neboli súčasťou spisu, resp. boli
to práve ňou navrhnuté, no súdom prvej inštancie nevykonané dôkazy; (iii) nesúhlas s názorom súdu

prvej inštancie o tom, že rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu je rozhodnutím podľa ust. § 47
ods. 2 Obč. zák.; (iv) tvrdenie, že určovacou žalobou sa možno domáhať aj určenia práva žalovaného
alebo tretej osoby a (v) tvrdenie, že absolútnu neplatnosť výpovede z nájmu bytu nemožno konvalidovať
uplynutímprekluzívnejlehotynapodaniežalobyourčeniejejneplatnosti.Nazákladeuvedenéhonavrhla
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ s poukazom na to, že žalovaní 1/ a 2/
mali vedomosť o aký byt ide, že ho naďalej užíva ona a že je predmetom sporov, mala za to, že žalovaní
1/ a 2/ nemôžu mať právo na náhradu trov konania. Samotný rozsudok považuje za vecne nesprávny,
preto bude potrebné nanovo rozhodnúť aj o súvisiacom výroku o trovách konania.

20. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a súčasne uplatnil trovy odvolacieho konania. Na prvom mieste mal za to,
že súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 47 ods. 2 Obč. zák. Ďalej poprel názor žalobkyne, žedružstvo nebolo oprávnené previesť druhýkrát byt do vlastníctva žalovaných 1/ a 2/, ktorí neboli jeho
prvými členmi, ako i to, že tak bolo urobené za 0,-Eur, tu poukazujúc na ust. § 16 ods. 1 a § 17 ods. 7
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. K otázke neplatnosti výpovede poukázal na to, že

žalobkyňa neplatila za služby spojené s užívaním bytu za obdobie od X-XX/XX . a od X-XX/XX, pričom
výpoveď z nájmu bytu jej bola daná osobami oprávnenými konať za žalovaného 3/.

21. Ďalšie relevantné podania strán dané neboli.

22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie,
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením a

žalovanému 3/ aj elektronickými prostriedkami (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobkynemožnopriznaťibačiastočnýúspech,odvolaniužalovaných1/a2/plnýúspech,čímbolipotom
splnené podmienky pre čiastočné potvrdenie rozsudku (§ 387 ods. 1 CSP) a jeho čiastočné zrušenie
( § 389 CSP).

23. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

24. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v
kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nevykonaním navrhnutých dôkazov,
nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ( ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS
78/05).

25. S poukazom na dátum podania, označenie i obsah žaloby, v danom prípade bola nesporne podaná
určovacia žaloba v zmysle § 80 písm. c/ OSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť
aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

26. Obdobne i od 01.07.2016 účinný CSP v § 137 umožňuje žalobou požadovať, aby sa rozhodlo okrem
iného podľa písm. c/ o určení, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27. Procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa cit. § 80 písm. c/ OSP, aktuálne od 01.07.2016 §

137 písm. c/ CSP, je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd sa preto v prvom rade
musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého
právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje
k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie
je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto

žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť podľa
požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavéhoprávnehozáujmunažiadanomurčení,čojejednouz podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu
je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje
ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno

odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia
práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia
bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.
Možno sa domáhať určenia aj práva žalovaného alebo tretej osoby.

28. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez
skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem
jestvuje,skúmasúdexoffo,t.j.zúradnejpovinnosti.Platítoajpresúdprvejinštancie,ajpresúdodvolací.
Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec
urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Nepreukázaná existencia
naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je

tedanutné,abytentonaliehavýprávnyzáujemjestvovalnielenvčaserozhodovaniasúduprvejinštancie,
ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 217 ods. 1 v spojení s § 383 CSP).

29. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. 5Cdo 60/1998,
publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc X/XXXX, určovacou žalobou sa žalobca domáha

vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia
žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať
vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo
neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti.

Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a
význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto
neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných

skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho
porušenia právnych povinností iným subjektom.

30. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny
záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (aktuálne § 137 písm. c/ CSP) sa

viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky,
či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva
alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak
vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo
práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu

je (nie je) právny vzťah alebo právo.

31. Vchádzajúc z vyššie naznačených teoretických východísk a konštantnej judikatúry vzťahujúcej sa na
danú vec, odvolací súd dospel v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa nemá naliehavý
právnyzáujemnaurčeníneplatnostizmluvyz04.02.2010,ktoroužalovaný3/previedolvlastníctvokbytu

nažalovaných1/a2/ (III.žalobnážiadosť).Neexistencianaliehavéhoprávnehozáujmupodľanázoru
odvolacieho súdu, na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie však tkvie v tom, že vyriešenie ne/platnosti
tejto zmluvy má len povahu predbežnej otázky vo vzťahu ku určeniu, či žalovaný 3/ je naďalej vlastníkom
bytu z tohto sporu ( I. žalobná žiadosť), čo v konečnom dôsledku pripustila i samotná odvolateľka vo
svojich podaniach.

32. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne
správny potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti Zmluvy
o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX.

33. Iná situácia je pri žalobných žiadostiach I. a II. Naproti názoru súdu prvej inštancie, tu opäť
vychádzajúc z teoretických východísk a konštantnej judikatúry vzťahujúcej sa na danú vec, odvolací súd
je toho právneho názoru, že odvolateľka na týchto určovacích žiadostiach naliehavý právny záujem má,keď preukázala spornosť právneho vzťahu, ako aj jeho ohrozenia medzi stranami, pričom bez takéhoto
určeniabyjejpostaveniebolovotázkeexistenciejejvlastníckehoprávakspornémubytuneisté.Akbude
kladne rozhodnuté, že je naďalej členkou U. a nájomníčkou označeného bytu a súčasne, že žalovaný

3/ je naďalej vlastníkom tohto bytu, môže dôjsť na základe medzi nimi uzatvorenej zmluvy o prevode
vlastníctva bytu z 06.05.2003 k úspešnému zápisu vlastníctva v prospech žalobkyne.

34. Vo vzťahu k vyššie spomenutej zmluve a to predovšetkým v súvislosti s nemožnosťou aplikácie
ust. § 47 ods. 2 Obč. zák., sa už vyjadroval niekoľko krát Ústavný súd ČR s tým, že za súčasného

právneho stavu nemožno nájsť ani jeden prípad, na ktorý by sa § 47 Obč. zák. vzťahoval. Zachovanie
jeho existencie po roku 1991 je teda pre adresátov právnej normy značne mätúce, ustanovenie je však v
skutočnosti zastaralé a nič neupravuje. O tom, že jeho zachovávanie v občianskom zákonníku po dobu
takmer dvoch desiatkach rokov, počas ktorého sa nevzťahuje na žiaden prípad, mätie a pôsobí ťažkosti,
svedčí aj pomerne rozsiahla rozhodovacia prax judikujúca práve to, že na tú či onú situáciu § 47 Obč.
zák. nedopadá. Podľa rozhodnutí ústavného súdu potom citované ustanovenie konkrétne nedopadá na

zmluvy o prevode nehnuteľností, takže návrh na vklad je možné podať v časovo neobmedzenej lehote.
Je potrebné dodržiavať zásadu „pacta sunt servanda“ - ani plynutie času totiž nemôže nič zmeniť na
viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle ( I. ÚS 3040/13 a IV. ÚS 201/96, pričom išlo v tom čase o
identickúúpravu§47vObč.zák.vČRavSR).Záversúduprvejinštancieotom,žezmluvaz06.05.2003
nie je vkladuschopná, potom neobstojí.

35. Rovnako je nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že vzhľadom na prekludovanie lehoty
na podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, túto otázku už nemožno riešiť ako
prejudiciálnu. Je totiž judikované, že absolútne neplatný právny úkon výpovede z nájmu bytu nemožno
konvalidovať uplynutím prekluzívnej (prepadnej) lehoty na podanie návrhu o určenie výpovede z nájmu

bytuneplatnou.Zuvedenéhovyplýva,žeplatnosťvýpovedejevždypredmetompredbežnéhoprieskumu
súdu, pretože je predpokladom skončenia nájmu bytu (NS SR, sp. zn. 5Cdo/64/2012).

36.Súdprvejinštanciezaložilsvojezáveryajnalistinnýchdôkazoch,čobezpochybyvyplývazbodov50.
až 56. odôvodnenia napadnutého rozsudku. V spise však absentuje akákoľvek zmienka o ich vykonaní

( § 204 CSP). Takto je potom potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie oprel svoje závery aj o
dôkazy,ktorénebolivykonanézákonompredpísanýmspôsobom.Potomzistenia,ktorésúdakozásadne
významné pre skutkové a právne použitie veci urobil z takto vadne vykonaných dôkazov, nie je možno
pri rozhodnutí použiť.

37. Odvolací súd dáva do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 6Cdo/259/2010 zo dňa 26.01.2011, podľa ktorého: „Odňatím možnosti konať pred súdom sa
rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať
dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom

zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov
súdu prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na spravodlivé súdne
konanie a pod.). Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom je takouto vadou
vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia postihnuté. Táto vada je daná skutočnosťou, že odvolací
súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, hoci mohol mať pre rozhodnutie podstatný význam, resp.

že pri rozhodovaní o tom, ktoré s navrhovaných dôkazov vykoná, nerešpektoval princíp „rovnosti
zbraní“. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, no o tom, ktoré z navrhovaných
dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy. Obsahom záruky na
spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie tejto voľnej úvahy súdu.
Týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo vykonanie iných dôkazov

nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s jeho odporcom v súdnom
spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge c. Holandsko z roku 1986).
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 26. januára 2010 sp. zn. III. ÚS 332/09 vyslovil
názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu,
ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé

súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ”.

38. V zmysle vyššie uvedeného dôvod odmietnutia vykonania dôkazu, ktorý je v konaní podstatný, musí
mať oporu v zákone a musí byť inštančne preskúmateľný. Podľa odvolacieho súdu potom odmietnutiežalobkyňou navrhnutých dôkazov ( bod 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku ) nebolo zo strany
súdu prvej inštancie opreté o dostatočnú racionálnu úvahu vychádzajúcu z priebehu konania a stavu
dokazovania. Takýmto postupom potom súd prvej inštancie žalobkyňu vylúčil z realizácie procesného

práva navrhovať dôkazy.

39. Z uvedeného vyplýva, že s tvrdením žalobkyne v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie v
časti porušenia práva na spravodlivý proces, v časti namietaného neúplného zistenia skutkového stavu
veci nevykonaním navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností pre správne

rozhodnutie a s tým súvisiaceho nesprávneho právneho posúdenia veci možno súhlasiť.

40. Ku súvisiacemu výroku o trovách konania, ktorý bol osobitne spochybnený v odvolaní žalovaných
1/ a 2/ odvolací súd uvádza, že k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dochádza nie len postupom
súdu, ktorý je založený na celkom zjavne nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení

procesného predpisu upravujúceho náhradu trov konania, v ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle, ale v
neposlednom rade aj v takom prípade, ak je odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu ku výroku
o trovách konania celkom nedostatočné. Dôvody uvádzané súdom prvej inštancie pre aplikáciu § 257
CSP v tomto spore sú nedostatočné a nereflektujú na konštantnú judikatúru vzťahujúcu sa na danú vec
( ku tomu pozri bližšie Veľký komentár, Civilný sporový poriadok, C.H.Beck, r. 2016, str. 940-949).

41. Odvolaciemu súdu tak potom neostávalo nič iné, ako postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP
zrušiť napadnutý rozsudok vo zvyšnej časti a postupom podľa § 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

42. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie odstrániť odvolacím súdom všetky vytýkané nedostatky, pri
svojom novom rozhodnutí zohľadniť všetky aspekty načrtnuté odvolacím súdom, a následne znovu vo
veci rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj
náležite odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania
pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).

43. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).