Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/308/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213767
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6414213767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.

Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu WERCOM GROUP, s.r.o., so sídlom
Vlkanovská cesta 2, 976 31 Vlkanová, C.: XX XXX 065, právne zastúpeného URBÁNI & Partners s.r.o.,
sosídlomSkuteckého17,97401BanskáBystrica,C.:XXXXX181,protižalovanejSlovenskejrepublike,
za ktorú koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2,
820 12 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/199/2014-85 zo 17. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I. výrok). O náhrade trov konania rozhodol tak, že
žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).

2. Prvoinštančný súd zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že síce bol preukázaný nesprávny úradný
postup spočívajúci v duplicitnej evidencii nehnuteľnosti trvajúcej od roku 1987 do roku 2012, ktorý

nebol odstránený Správou katastra Banská Štiavnica a ktorý nezákonný stav trval až do právoplatnosti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/406/2012-99, nebola ale preukázaná príčinná
súvislosť medzi týmto nesprávnym úradným postupom a žalobcom požadovanou náhradou škody.
Konštatoval, že nesprávny úradný postup nebol priamou ale len sprostredkovanou príčinou zmenšenia
majetkužalobcu,rozhodujúcouokolnosťouvovzťahukzmenšeniujehomajetkuboloto,ženenadobudol
dotknutú nehnuteľnosť (pozemok) od vlastníka, ale ju nadobudol na základe absolútne neplatného
právneho úkonu od osoby, ktorá vlastnícke právo nemala. Okrem toho, žalobcom v sume 321,- Eur

zaplatené správne a súdne poplatky boli plnením si povinnosti vyplývajúcej z verejného práva a nie
škodou spôsobenou nesprávnym úradným postupom. Nakoľko teda nedošlo k naplneniu jednej z
kumulatívne vyžadovaných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, nebola žaloba dôvodnou. Okresný súd ešte dodal, že ohľadne práva na zaplatenie
náhrady škody v rozsahu sumy 226,11 Eur bola dôvodnou žalovaným vznesená námietka premlčania,
pretože žalobca sa o týchto nákladoch dozvedel z listu správy katastra zo dňa 17. 05. 2011. Pri právnom
posúdení merita veci okresný súd vychádzal primárne z ust. § 3 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 4 a § 19 ods. 1 a 2

zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci(ďalejlen„zákon
č. 514/2003 Z. z.“) a na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) konštatujúc, že hoci žalovaná bola v konaní plne úspešná, nepriznal jej nárok
na náhradu trov konania, pretože si ich náhradu neuplatnila.3.Vzákonnejlehotepodalprotirozsudkuodvolaniežalobcapoukazujúcnanesprávneprávneposúdenie
veci prvoinštančným súdom. Žiadal rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že žalobe bude v celom

rozsahu vyhovené a bude mu priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

4. Argumentoval tým, že vlastníctvo k vtedajšiemu pozemku evidovanému ako C-KN parcela č.
XXXX záhrada o výmere 387 m2 nadobudol v súlade s právnymi predpismi kúpnou zmluvou od
predchádzajúcich vlastníkov evidovaných na liste vlastníctva, na ktorom nebola zaznamenaná žiadna

informatívna, či obmedzujúca poznámka. Predchádzajúci vlastníci nadobudli pozemok dedením na
základe dedičského rozhodnutia - osvedčenia o dedičstve zo dňa 12. 10. 2010 a správa katastra ani v
prípade zápisu osvedčenia, ani v prípade zavkladovania kúpnej zmluvy neprišla na nesprávny úradný
postup, ktorý ako protiprávny stav trval až do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Žiar
nad Hronom sp. zn. 6C/151/2011. To malo za následok odňatie jeho vlastníckeho práva k predmetnému
pozemku a preto inicioval na Mestskom súde v Prahe spor, kde mu bola vrátená kúpna cena zo strany

predošlých vlastníkov, ktorí tiež boli uvedení do omylu evidenciou katastra nehnuteľností. Jednoznačne
sa teda jednalo o nesprávny úradný postup, za ktorý nesie zodpovednosť žalovaná. Je zodpovednosťou
štátu,žemuselodôjsťksúdnemusporusp.zn.6C/151/2011aažjehoprávoplatnéskončenieznamenalo
nespochybniteľné vyriešenie situácie. Až odvtedy mohol zistiť, že mu škoda vznikla a až odvtedy mohla
začať plynúť akákoľvek premlčacia doba.

5.Vďalšomžalobcazdôraznil,žemalzistenévšetkydostupnéinformácieriadiacsaformálnoupublicitou
údajov katastra nehnuteľností. Kupovaný pozemok bol zapísaný ako parcela v registri C-KN, z čoho v
zmysleust.§70ods.2katastrálnehozákonavyplynulo,ževovzťahukpozemkuišlooúdajehodnoverné
a záväzné do času preukázania opaku a tento sa potom preukázal až v súdnom konaní. Ak sa žalovaný

bránil tým, že úhrady správnych poplatkov sú verejnoprávnou povinnosťou a nie nárokom na náhradu
škody, tak škodou je predsa ujma v majetkovej sfére a tak zaplatené správne poplatky možno ako
škodu kvalifikovať v nadväznosti na právoplatné rozhodnutie súdu v konaní sp. zn. 6C/151/2011. Nebyť
nesprávnehoúradnéhopostupu,takanijednoeurozožalovanejsumynemuselobyťvynaložené.Správa
katastra Banská Štiavnica zapisujúca v roku 2010 vlastnícke právo predchádzajúcich vlastníkov na

podklade dedičského rozhodnutia mala duplicitu ex offo zistiť, odmietnuť záznam vykonať a postupovať
podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

7. Poukázala na to, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci, resp. nesprávnym úradným postupom podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim
predpoklady na jej uplatnenie a teda pokiaľ predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu sú v
prípade nezákonného rozhodnutia existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávnosť úradného
postupu,existenciaškodyapríčinnásúvislosťmedzinimi,takpotomnestačí,aknezákonnérozhodnutie,

či nesprávny úradný postup je iba sprostredkovanou príčinou škody, ale toto musí byť priamou,
bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody. Zodpovednosť za škodu je potom daná práve
iba v takomto jedinom prípade a nemožno robiť zodpovednosť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Vzťah medzi príčinou a následkom musí byť bezprostredný. Žalovaná ďalej poukázala na ust. §
36a katastrálneho zákona tvrdiac, že evidenciu duplicity vlastníctva v katastri nehnuteľností je možné

odstrániť aj dohodou o urovnaní a preto nie je možné súhlasiť so žalobcom, že len právoplatné
rozhodnutie v konaní sp. zn. 6C/151/2011 bolo spôsobilé zmeniť údaje zapísané v katastri. V prípade
uzavretia dohody o urovnaní by žalobcovi nevznikla žiadna škoda v podobe trov konania, či už vlastných
alebo trov konania nahradených protistrane. Žalobcovi muselo byť s prihliadnutím na súdnu prax zrejmé,
že v spore o určenie vlastníctva nemôže byť úspešný, a teda podľa žalovanej medzi namietaným

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody nebol vzťah príčinnej súvislosti.

8. Ďalšie vyjadrenia v rámci odvolacieho konania podané neboli.

9. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v

rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako vecne správny.10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu vychádzajúc zo žalobcom formulovaných
odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože prvoinštančný súd sa
nedopustil žalobcom vytýkaného nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd sa stotožňuje so

záverom okresného súdu, ktorý potrebu zamietnutia žaloby založil predovšetkým na absencii príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou uplatňovanou žalobcom, pretože aj podľa
odvolacieho súdu nebola táto podmienka zodpovednosti za škodu žalovanej naplnená.

11. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č.

514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), ktorý v § 3 ods. 1 určuje, že štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.

12. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej
republiky) za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné)
splnenie troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako
peniazmi vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

13. V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. sa štát svojej zodpovednosti za škodu nemôže
zbaviť, čím sa završuje právna úprava tejto zodpovednosti ako zodpovednosti objektívneho charakteru
(bez ohľadu na zavinenie) s absolútnou povahou (bez možnosti liberácie). Objektívna zodpovednosť sa

niekedy označuje aj ako zodpovednosť za výsledok.

14. Zákon č. 514/2003 Z. z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho úradného postupu. Ust. § 9 ods.
1 cit. zákona príkladmo za nesprávny úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup
definovať ako postup orgánu verejnej moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými
právnyminormamiaktorýspočívavinejnežrozhodovacejčinnosti.Vprípaderozhodovacejčinnostitotiž
zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité

rozhodnutia týkajúce sa najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste
atď.). Inými slovami, pri nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom
prípade upravená právnou normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší.

15. Zo skutkového hľadiska bolo v konaní nepochybným (čo konštatoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici

v rozsudku č. k. 14Co/406/2012-99 zo dňa 11. 12. 2012, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Žiar
nad Hronom č. k. 6C/151/2011-70 zo dňa 26. 06. 2012), že ohľadne dotknutého pozemku C-KN parcela
č. 2313 záhrada o výmere 387 m2 došlo ešte v roku 1987 k chybnému zápisu v evidencii nehnuteľností,
pretože hoc pozemok bol predmetom štátnym notárstvom riadne zaregistrovanej kúpnej zmluvy a v
dôsledku toho mal byť zapísaný na nových vlastníkov, zostal evidovaný na pôvodnom liste vlastníctva

stále ako vlastníctvo predávajúceho Jozefa Sámela. Ak potom pozemok bol predmetom dedenia po
ňom a dedičia ho odpredali žalobcovi, išlo o absolútne neplatný právny úkon, lebo menovaný ho v čase
svojej smrti v dôsledku predaja už nevlastnil. Na tento chybný zápis neprišla bývalá Správa katastra
Banská Štiavnica ani v súvislosti so zápisom dedičského rozhodnutia po L. F. v roku 2010 a ani pri
následnom povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Zápisy vlastníctva k pozemku sa

potom napravili až na podklade súdnych rozhodnutí v konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.
zn. 6C/151/2011, v ktorom žalobca vystupoval v procesnom postavení žalovaného a ktorý v dôsledku
neplatnosti nadobúdacej (kúpnej) zmluvy k pozemku nebol v spore úspešný.

16. Aj podľa odvolacieho súdu teda došlo k nesprávnemu úradnému postupu v činnosti Správy katastra

Banská Štiavnica, ktorá nezistila v roku 2010 v súvislosti so zápisom osvedčenia o dedičstve po
L. F. nesprávny zápis pochádzajúci ešte z roku 1987 a na chybu sa neprišlo ani pri zavkladovaní
kúpnej zmluvy, ktorou predmetný pozemok nadobúdal žalobca. Toto ale nebolo bezprostrednou príčinounásledku spočívajúceho v tom, že žalobca mal výdavky, ktorých náhradu požadoval od žalovanej v tomto
spore.

17. Žalobcom vynaložené náklady (na notárske, správne a súdne poplatky, „vlastné“ trovy konania
a trovy konania protistrany v prehratom konaní sp. zn. 6C/151/2011) uplatňované v tomto spore ako
škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom žalovanej, neboli priamym dôsledkom nesprávneho
úradného postupu správy katastra a ani z neho plynúcej evidencie nesprávnej osoby ako vlastníka
predmetnéhopozemkuvkatastrinehnuteľností,aleškodapredstavujúcauvedenénákladybolapriamym

a bezprostredným dôsledkom uzavretia kúpnej zmluvy žalobcom s dedičmi L. F. ako „nevlastníkmi“
pozemku. Povedané úplne jednoducho, žalobca mal tieto výdavky nie kvôli nesprávnosti zápisu osoby
vlastníka v katastri, ale kvôli tomu, že prevodcovia pozemku v skutočnosti jeho vlastníkmi neboli.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/130/2010 uviedol, že o vzťah
príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom

škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu
nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť
riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo
všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny
a následku.

19. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku

musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

20. Preto síce treba dať za pravdu žalobcovi v tom, že ak by nesprávneho úradného postupu správy

katastra nebolo tak mu žiadne náklady vzniknúť nemuseli, a teda odvolací súd súhlasí s tým, že
medzi nesprávnym postupom správy katastra a škodou je vzťah príčiny a následku, ale práve na tomto
vidno, že ide medzi nimi len o vzťah sprostredkovaný - ak by totiž k odpredaju pozemku žalobcovi zo
strany dedičov L. F. nedošlo, žiadne náklady by žalobca nevynaložil i napriek tomu, že k nesprávnemu
úradnému postupu došlo. Čiže nesprávny vlastnícky stav v katastri nehnuteľností mohol teoreticky

existovať akokoľvek dlho a len následný prevod dotknutého pozemku na žalobcu mu spôsobil žalované
náklady (škodu). Toto je kardinálna príčina toho, že žalobca bol nakoniec žalovaným v konaní sp. zn.
6C/151/2011 a že mal výdavky s tým spojené, pričom tieto mal uplatňovať voči prevodcom pozemku
rovnako ako si voči nim (podľa neho úspešne) uplatnil aj nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny.

21. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a znížením jeho majetku a keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo len
jednej z nich zodpovednosť nie je daná, odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého
rozsudku. Preto ho podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil (a to vrátane závislého výroku o trovách

konania, vo vzťahu ku ktorému žalobca neuviedol žiadne odvolacie dôvody) dodávajúc, že vzhľadom na
nenaplnenie podmienok vzniku žalovaného práva na náhradu škody nebolo právne relevantné zaoberať
sa otázkou jeho (ne)premlčania a ani tým, či žalobcom uhradené správne, resp. súdne poplatky možno
považovať za škodu.

22. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust.
§ 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, zásadne by teda
mala nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však žalovaná náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnila (ani zo spisu odvolací súd nezistil, že by jej v odvolacom konaní nejaké konkrétne

trovy vznikli), odvolací súd jej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).