Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15Pc/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719202264
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5719202264.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci navrhovateľa (otca plnoletej
osoby): O.. S. T., F.. XX.XX.XXXX, zastúpený JUDr. Ing. Martinou Kiseľovou, advokátkou, so sídlom v
Martine, P. Mudroňa č. 26, IČO: 42 392 144 proti plnoletej osobe (dcére navrhovateľa) I. T., F.. X.X.XXXX,
Q. T. S. Č.. XXX, zastúpená AK JUDr. Silvia Tatarková s. r. o. so sídlom Škultétyho č. 472/10, 036 01
Martin, IČO: 36 868 108 v konaní o zníženie výživného na plnoletú osobu takto

r o z h o d o l :

I. Navrhovateľ O.. S. T., F.. XX.X.XXXX, je p o v i n n ý platiť plnoletému dieťaťu I. T., F.. X.X.XXXX, k jej
rukám výživné vo výške 400 € mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 1.7.2019.

II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 16P/175/2014-56 zo dňa 11.11.2014 vo

výroku o výške vyživovacej povinnosti otca voči dcére I. T.. Týmto sa mení aj rozsudok Okresného súdu
Martin č. k. 20P/274/2015-198 zo dňa 28.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
8CoP/22/2017-244, zo dňa 31.5.2017, vo výroku o výške výživného na tvorbu úspor voči dcére I. T..

IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ ( otec plnoletej osoby) sa návrhom doručeným súdu 18.6.2019 domáhal zníženia
výživného na plnoletú osobu jeho dcéru. Poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Martin č. k.
16P/175/2014 zo dňa 11.11.2014 bolo rozvedené jeho manželstvo s matkou plnoletej dcéry. Ohľadne
výšky výživného uzatvorili rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa zaviazal platiť na plnoletú dcéru bežné
výživné vo výške 400,- Eur a na tvorbu úspor 50,- Eur a na maloletého syna M. bežné výživné 350,-
Eur, na tvorbu úspor 50,- Eur. Rozsudkom Okresného súdu Martin, č. k. 20P/274/2015-198, zo dňa

28.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.5.2017, č. k. 8CoP/22/2017-244,
mu bola uložená povinnosť platiť zvýšené výživné na tvorbu úspor na vtedy maloletú dcéru I. vo výške
125,- Eur mesačne od 1.10.2016, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého
dieťaťa zriadeného matkou. V čase, kedy bolo určené výživné, navrhovateľ dosahoval príjem taký,
ktorý mu umožňoval zvládať platiť predmetné výživné a preto pri rozvode manželstva s jeho výškou
súhlasil. V čase posledného zvýšenia výživného bol zamestnaný v spoločnosti ITW Slovakia s.r.o. Bytča,

s priemerným príjmom okolo 1950,- Eur. Dňa 27.3.2019 zo strany zamestnávateľa mu bola doručená
výpoveď z pracovného pomeru a jeho pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby 31.5.2019.
Na začiatku júna 2019 bol registrovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, ako uchádzač
o zamestnanie a bol prijatý do evidencie. Predpokladá, vzhľadom na jeho príjem, že mu bude priznaná
podpora v nezamestnanosti v maximálnej výške, čo je cca 950,- Eur. V súčasnosti si aktívne hľadá
prácu. Výživné, ktoré v súčasnosti platí na dve deti je spolu vo výške 1 000,- Eur, čo je viac, ako jeho

súčasný príjem. Z tohto dôvodu podáva návrh na zníženie výživného voči plnoletej dcére, ako aj voči
maloletému synovi. Ma za to, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu súdnehorozhodnutia o výške výživného. Dcéra je v súčasnosti plnoletá, v máji 2019 maturitnou skúškou ukončila
štúdium na G. R. E. s tým, že prijímacie skúšky sa majú uskutočniť v mesiaci jún 2019. Dcéra s ním
neudržiava kontakt, nenavštevuje ho, ani netelefonuje. On je ten, ktorý sa snaží vzťah udržiavať a dcéru

kontaktuje. Zaujíma sa o to, ako sa jej darí v škole aj v živote. Dcéra ho dokonca nepozvala ani na jej
stužkovú na jeseň 2018. Z jej správania má navrhovateľ pocit, že je pre ňu len zdrojom príjmu. Dcéra
žije v spoločnej domácnosti s jej matkou a bratom, maloletým M.. Okrem nich v rodinnom dome, ktorý je
vo výlučnom vlastníctve matky, žije matkin partner. V rámci školy dcéra nenavštevovala žiadne krúžky,
s ktorými by boli spojené zvýšené výdavky, nákladným koníčkom, ktorého dcéra vďaka výživnému má,

je kôň. Za jeho ustajnenie a ostatné služby platí mesačne poplatok cca 200,- Eur. O žiadnych iných
ďalších výdavkov navrhovateľ nemá vedomosť. V čase rozvodu bola dcéra študentkou O.. S. L. G. R.
E., kde sa platilo ročné školné vo výške 450,- Eur, tento výdavok už aktuálny nie je. Dcéra už nenosí
ani strojček na zuby, s ktorým by boli spojené zvýšené výdavky v čase určovania výživného. Rovnako
už neplatí ZRPŠ, školské pomôcky a iné výdavky súvisiace so štúdiom na strednej škole. Dcéra v lete
2018 absolvovala letný študijný pobyt na Z. E., tým vždy navrhovateľ pokiaľ má narodeniny či meniny

daruje dcére finančnú hotovosť. Rovnako tomu bolo aj pri príležitosti vysvedčenia. Čo sa týka výdavkov.
V ďalšom návrhu navrhovateľ uviedol svoje výdavky. Záverom teda uviedol, že nie je v jeho silách platiť
jeho dcére výživné vo výške 525,- Eur, výška výživného presahuje výšku platu mnohých zamestnaných
ľudí, ktorí často krát z príjmu v takejto výške živia svoje rodiny. Čo sa týka tvorby úspor, tieto predstavujú
určitý štandard, ktorý v prípade, keď navrhovateľ je evidovaný na úrade práce, nemajú opodstatnenie a

nie sú pre dcéru a jej výživu nevyhnutné. Z tohto dôvodu žiada, aby došlo k zmene predchádzajúceho
súdneho rozhodnutia tak, že nebude navrhovateľ vôbec povinný prispievať na tvorbu úspor, kde doteraz
dcére na tvorbu úspor poslal sumu celkovo 5100,- Eur. Má teda vytvorenú finančnú rezervu na pokrytie
svojich životných študijných nákladov, ak by teda pokračovala v štúdiu na vysokej škole. Zároveň
navrhovateľ vidí opodstatnenie, priam nevyhnutnosť aj na zníženie bežného výživného vo výške 400,-

Eur. V čase, kedy bolo výživné v tejto výške určené bol jeho príjem cca 1950,- Eur. Žiada, aby teda súd
znížil aj bežné výživné a bol povinný navrhovateľ alebo teda zaviazaný prispievať na výživu bežným
výživným plnoletej osobe vo výške 180,- Eur bez povinnosti tvorby úspor.

2. Plnoletá osoba (čiže dcéra navrhovateľa) sa k predmetnému návrhu na zníženie výživného vyjadrila v

podaní doručenom súdu 19.7.2019 (č. l. 41 súdneho spisu), v ktorom uviedla, že nesúhlasí so znížením
výživného. Poukázala na to, že bola prijatá na Univerzitu veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach,
kde aj nastupuje dňa 2.9.2019. Poukázala na to, že od mala so svojim otcom nemala dobrý vzťah,
nikdy si nejako nerozumeli. Jeho správanie voči nej, i bratovi, ktorý mal v júni 2019 15 rokov bol vždy
na úrovni tzv. pracovného vzťahu a teda sa k nim správal ako k svojim podriadeným v robote, nie ako

otec, ktorý svoje deti miluje a chráni. Vypočula si vždy len kritiky a porovnávanie s ďalšími členmi rodiny.
Toto jeho správanie podľa plnoletej osoby trvá aj naďalej. Nepamätá si plnoletá osoba ani jedno jediné
pozvanie od svojho otca do kina, do reštaurácie dostala pozvanie len na narodeniny, či meniny a toto
pozvanie vždy prijala. V ďalšom poukázala na to, že naďalej nosí nočný strojček, t. z. že sa nejedná
o ukončenú záležitosť, opakovane chodí na kontroly, ktoré si vyžadujú platenie. Poukázala na to, že

chápe, že otec prišiel o zamestnanie, ale jej výdavky sa zvyšujú nástupom na vysokú školu, kde si treba
uvedomiť potrebu financovania dopravy, stravy, ubytovania, nákladov na študijnú literatúru. Všetok voľný
času bude musieť plnoletá osoba sústrediť do učenia. Plavecký a lyžiarsky výcvik bol z veľkej časti
financovaný školou, výdavky na plavecký hradil otec nad rámec a výdavky na lyžiarsky výcvik hradila
mama. Je pravda, že v lete 2018 absolvovala jazykový kurz na E., ktorý však financovali starí rodičia a

dostala ho ako dar k 18. narodeninám. Poukázala na to, že navrhovateľ hoci má vyživovaciu povinnosť,
dobrovoľne sa vzdal majetku a to tým, že previedol byt č. XX v súpisnom dome č. XXXX F. F. K. zapísaný
na A. Č.. XXXX a to na svoju partnerku L. T.. Ide o ženu, pre ktorú opustil ich matku. Otec argumentuje
skončením pracovného pomeru z organizačných dôvodov ale pokiaľ je plnoletej osobe známe, museli
mu byť vyplatené finančné prostriedky tzv. odstupné. Navrhla teda, aby súd vyžiadal bankové výpisy

od sociálnej poisťovne, príjmy otca za obdobie od posledného rozhodnutia do dnešného dňa a aby si
vyžiadal súd z katastra zmluvu o prevode vlastníctva bytu v súvislosti s listom vlastníctva č. XXXX. Ďalej
žiadala, aby sa otec vyjadril k príjmom ktoré z bytu, ktorý je zapísaný pre katastrálne územie Martin, LV č.
XXXX, ako aj aby sa vyjadril v súvislosti s nehnuteľnosťami, zapísanými na LV č. XXXX, kde je aktuálne
vyznačená plomba na základe R.-XXXX/XXXX. Plnoletá osoba, teda dcéra navrhovateľa má za to, že

príjem navrhovateľa aj vzrástol oproti obdobiu, kedy bolo naposledy rozhodované súdom a tak ako sa
zvyšujú výdavky jej matky, tak sa zvyšujú aj jej výdavky v súvislosti s vekom, štúdiom a potrebami.3. Na nariadených pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, t.j.
navrhovateľa, plnoletej osoby, výsluchom matky plnoletej osoby, oboznámil a s listinami, ktoré do
konania doložili účastníci konania, oboznámil sa aj so spismi Okresného úradu Martin, katastrálny odbor

č. V2887/2018, V3074/2019 a V4729/2019, teda s listinnými dôkazmi tvoriacimi súdny spis a zistil tieto
skutočnosti:
4. Z pripojeného spisu sp. zn. 16P/175/2014 súd zistil, že došlo k rozvodu manželstva medzi
navrhovateľom a matkou plnoletej osoby a bol zaviazaný ako otec platiť v tom čase na maloletú I. T.
vo výške 450,- Eur, z toho bežné výživné bolo vo výške 400,- Eur mesačne a 50,- Eur mesačne na

tvorbu úspor a to počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred. Súd ďalej zistil z pripojeného spisu sp. zn. 20P/274/2015, že došlo k zvýšeniu výživného a to
na tvorbu úspor v tom čase maloletú I. T. a to vo výške 125,- Eur mesačne od 1.10.2016. To znamená,
že v čase podania predmetného návrhu na zníženie výživného navrhovateľ bol povinný platiť bežné
výživné vo výške 400,- Eur a výživné na tvorbu úspor vo výške 125,- Eur vo vzťahu k plnoletej osobe
( dcére navrhovateľa).

5. V čase, keď sa rozhodovalo v konaní sp. zn. 16P/175/2014 bol navrhovateľ zamestnanec spoločnosti
TH Slovakia s.r.o. Kysucké Nové Mesto a za rok 2013 mal priemernú čistú mesačnú mzdu 1978,23 Eur
a 2 233,26 Eur za 9 mesiacov roka 2014. V čase, keď sa rozhodovalo o zvýšení výživného na tvorbu
úspor, ide o konanie sp. zn. 20P/274/2015 bol zamestnaný navrhovateľ od 8.2.2016 v ITW Slovakia

s.r.o. Bytča, kde od februára do septembra 2016 mal priemernú čistú mesačnú mzdu 1 957,62 Eur.

6. Súd mal ďalej preukázané z lustrácie v Sociálnej poisťovni, ako aj listinami, ktoré do konania doložil
navrhovateľ, konkrétne ide o výpoveď z pracovného pomeru z 27.3.2019 ( č. l. 5 súdneho spisu),
kontrolný preukaz Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (č. l. 6 súdneho spisu), že navrhovateľovi bola

zo strany jeho zamestnávateľa teda spol. ITW Slovakia s.r.o. doručená výpoveď z pracovného pomeru
a jeho pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby dňa 31.5.2019. Súd mal preukázané, že
jeho čistý mesačný príjem za obdobie od januára 2019 do mája 2019 ( nakoľko žiadal znížiť výživné od
1.7.2019), kde súd teda rátal s tým, že bolo mu vyplatené aj odstupné vo výške 2 platov, predstavovalo
sumu 4082 eur.

7. Zároveň súd mal preukázané, že navrhovateľ bol evidovaný na Úrade práce jeden mesiac a bola
mu priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 62,7288 eur
od 1.6.2016 na obdobie šiestich mesiacov, uvedenú dávku navrhovateľ poberal do 7.7.2019 ( č. l .167
spisu). Pracovnou zmluvou, ktorú do konania doložil, mal súd preukázané, že navrhovateľ od 1.7.2019

pracuje u zamestnávateľa spoločnosti BROCH ADLER SLOVAKIA s.r.o. ( č. l. 80 súdneho spisu) s tým,
že má dohodnutý plat 1700,- Eur brutto mesačne a za obdobie od 7. mesiaca 2019 do 11. mesiaca 2019
jeho čistý mesačný príjem predstavoval sumu 1165,- Eur mesačne ( lustrácia v Sociálnej poisťovni).
Z Dodatku č. 1 k Pracovnej zmluve zo dňa 1.7.2019 je zrejmé, že navrhovateľ mal nárok na náhradu
cestovných výdavkov oproti predloženým dokladom s tým, že tento nárok sa vzťahuje iba pri náhrade

cestovných nákladov vzniknutých pri pracovných cestách pracovníka a platnosť dodatku je od 2.7.2019
( č. l. 237 spisu). Ale zároveň navrhovateľ do konania doložil čestné prehlásenie generálneho manažéra
zamestnávateľa zo dňa 27.11.2019 ( č. l. 246 spisu), že mu neboli od podpísania pracovnej zmluvy
vyplatené žiadne cestovné náhrady.

8. Navrhovateľ teda tvrdil, že došlo k zníženiu jeho príjmu oproti predchádzajúcej úprave výživného,
kde došlo k výraznému poklesu jeho príjmu zo zamestnania. Čo sa týka výdavkov navrhovateľa, mal
súd preukázané, že platí navrhovateľ mesačne výživné pre plnoletú osobu len vo výške 180,- Eur, pre
maloletého syna platí výživné len vo výške 150,- Eur, platí hypotéku 355,- Eur, elektrárňam platí čiastku
95,50 Eur za energiu, ďalej pohonné hmoty v súvislosti s dochádzaním do práce prestavujú zhruba

200,- Euro mesačne, Telekom platí 12,47 Eur mesačne, internet Gaya platí 12,- Eur, televíziu 4,- Eurá,
pôžička na televíziu 33,- Eur, príspevok na dobrého anjela 5,- Eur, koncesionársky poplatok 4,64 Eur.
Tieto výdavky navrhovateľ dokladoval výpismi z účtu (č. l. 68 až 78 súdneho spisu), ako aj s listinami ( č.
l. 230-231 súdneho spisu). Tieto výdavky neboli žiadnym spôsobom plnoletou osobou spochybnené.

9. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“),
rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

10. Podľa § 62 ZR- ods. 1, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4, pri určení rozsahu vyživ. povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a maj. pomerov povinného rodiča
súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
-ods.5,výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičovneberiedoúvahyvýdavkypovinnéhorodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 63 ods. 3 ZR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby

dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu
výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

12. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

14. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

15. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť (§ 62 ods. 1 ZR) z čoho vyplýva,
že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej
povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť,
by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch, neschopnosti povinného
rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je

schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa
na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu.

17. V rámci konania navrhovateľ poukazoval na zmenu pomerov, ktoré výlučne mali nastať na jeho
strane, ako dôvod na zníženie výživného uvádzal pokles príjmu. Z vykonaného dokazovania mal súd

preukázané, že od 1.7.2019 teda od obdobia, od ktorého žiadal navrhovateľ aj zníženie výživného
vo vzťahu k plnoletej osobe aj došlo k poklesu príjmu na strane navrhovateľa, kde od 1.7.2019 jeho
čistý mesačný príjem predstavuje zhruba čiastku 1 200,- Eur mesačne v porovnaní s čistým mesačným
príjmom, ktorý mal do toho obdobia z predchádzajúcej firmy v zhruba vo výške 2 200,- Eur mesačne.
Čiže k poklesu príjmu z pracovnej činnosti, teda zo zamestnania, došlo zo strany navrhovateľa.

18. Je treba konštatovať, že súd je povinný pri určeniach a zmenách výživného zohľadniť nielen
pravidelný,opakujúcisapríjemnavrhovateľa,aleajnadštandardnépríjmyrodičov,ktorésaimdostaliajv
období pred rozhodovaní o zmenách výživného a predstavujú taký rozsah, ktorý nemohol byť použitý na
oprávnenú, okamžitú spotrebu. Pokiaľ ide o disponovanie s hodnotnejším majetkom povinného rodiča,

súd sa musí zaoberať skutočnosťou, či pri takejto dispozícii nedošlo k poškodeniu majetkových záujmov
dieťaťa a pokiaľ boli tieto dispozície s majetkom pre dieťa nevýhodné, resp. urobené účelovo z dôvodu
zbavenia sa majetku a zníženia majetkového statusu pre určenie výživného, je potrebného ich posúdiť
ako vzdanie sa majetkového prospechu. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že v čase, keď sarozhodovalo o zvýšení výživného tak navrhovateľ bol vlastníkom dvoch bytov a staval si rodinný dom.
Aj toto bolo dôvodom, prečo došlo k zvýšeniu výživného na tú výšku, ktorú bol doposiaľ povinný platiť.
Avšak súd mal preukázané v konaní, že navrhovateľ na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorú

uzavrel navrhovateľ so svojou priateľkou L. T., odpredal byt, ktorého bol výlučným vlastníkom, išlo o
byt č. XX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, ktorý bol zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie
Záturčie. Tento byt previedol zmluvou o prevode vlastníctva bytu dňa 15.6.2018 na súčasnú priateľku,
kde kúpna cena bola stanovená vo výške 22 500,- Eur a túto mala uhradiť jeho súčasná priateľka do

31.5.2018. Uvedené bolo preukázané aj samotným spisom, ktorý si súd zadovážil z Okresného úradu
Martin, katastrálny odbor pod spisovou značkou V2887/2018 ( č. l. 99 a nasl. spisu). Navrhovateľ
potvrdil, že predmetný byt predal svojej priateľke s tým, že poukázal na to, že suma z kúpnej ceny
vo výške 20 122,- Eur išla na vyplatenie jeho pre úver UniCredit banky, a. s. . Že skutočne došlo k
vyplateniu predmetného úveru dokladoval navrhovateľ potvrdením z Unicredit banky o výške zostatku
pohľadávky zo 14.5.2018 (č. l. 67 súdneho spisu). Súd musí konštatovať, že ide o prevod, ktorý je podľa

názoru súdu urobený účelovo a v podstate aj sa stotožňuje s námietkami, ktoré uvádzala plnoletá osoba
cestou zástupcu, že predmetný byt bol predaný zo strany navrhovateľa a jeho súčasnej priateľke nie za
trhovú cenu, t. z. že v tomto smere má za to súd, že je potrebné zohľadniť aj tento príjem otca, ktorý mal
v súvislosti s predajom predmetného bytu, kde tieto prostriedky, ktoré získal z predmetného bytu použil
na úhradu jeho úveru, to znamená, že na iné nie prednostné výdavky a teda na splatenie pôžičiek, ktoré

samozrejme ako výdavky nemajú prednosť pred výživným pre jeho plnoleté dieťa. S

19. Súd mal v konaní preukázané aj to, že navrhovateľ vlastnil ďalší byt, ktorý v priebehu konania o
návrhu na zníženie výživného predal, išlo o byt zapísaný na LV č. XXXX, tento na základe zmluvy
uzavretej dňa 3.10.2019 predal tretej osobe, kde bola dohodnutá kúpna cena vo výške 68 990,- Eur s

tým, že časť kúpnej ceny vo výške 15 000,- Eur mala byť uhradená navrhovateľovi ako predávajúcemu
v deň podpisu zmluvy a časť kúpnej ceny vo výške 51 990,- Eur má byť uhradená prostredníctvom
úschovy s tým, že uschovávateľ sa zaväzuje uschovajú sumu použiť tak, že suma vo výške 34 515,12
Eur bude použitá na úhradu pohľadávky záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa a zostávajúca časť
17 474,88 Eur má byť uložená na účet predávajúceho. Čiže aj z tohto je teda zrejmé, že navrhovateľ

opätovne realizoval predaj ďalšieho jeho bytu a finančné prostriedky použil jednak na vyplatenie jeho
ďalšieho úveru, ktorý má v Slovenskej sporiteľni, a. s. a zvyšok teda má mu byť vyplatené na jeho účet,
to znamená aj tu súd poukazuje na to, že došlo k predaju bytu zo strany navrhovateľa, o čo sa teda
zvýšil jeho príjem. Súd konštatuje, že išlo o nadštandardný príjem a z tohto dôvodu súd musí na uvedený
predaj a príjem z tohto predaja prihliadať, pretože časť kúpnej ceny bola opätovne použitá na úhradu

úveru ako výdavku, ktorý nemá prednosť pred samotným výživným na plnoleté dieťa a zároveň zvyšok
kúpnej ceny vo výške 15 tis. mal byť vyplatený podľa uzavretej kúpnej zmluvy navrhovateľovi v čase
podpisu zmluvy, t.j. v októbri 2019 a zvyšok vo výške 17 474,88 Eur po odvkladovaní kúpnej zmluvy,
kde vklad bol povolený 11.10.2019 ( č. l. 135 a nasl. spisu).

20. Súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť, že navrhovateľ previedol na jeho súčasnú priateľku nielen
byt, ale aj časť nehnuteľnosti a to konkrétne rodinného domu, v ktorom býva a ktorý je zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX, kde na základe darovacej zmluvy previedol na súčasnú priateľku L. T. podiel vo
veľkosti1/10nehnuteľnosti.Toznamená,žeajtýmtospôsobomsačiastočnezbavilčastimajetkuapodľa
názoru súdu aj tento prevod bol robený účelovo práve s cieľom aby došlo k zníženiu výživného na jeho

plnoletú dcéru, ktoré bol povinný navrhovateľ platiť. Samotná darovacia zmluva bola uzatvorená medzi
navrhovateľom a jeho priateľkou dňa 2.7.2019. Čiže súd musel v súvislosti so skúmaním osobných a
majetkových pomerov otca, teda navrhovateľa prihliadať aj na tieto nadštandardné príjmy otca, čo malo
vplyv aj na to, či nastala taká zmena pomerov na strane otca, čo by odôvodňovalo zníženie výživného
vo vzťahu k plnoletej dcére v takom rozsahu, ako navrhoval navrhovateľ.

21. Tvrdenia navrhovateľa, že pokiaľ ide o nehnuteľnosti, ktoré predal - jednoizbový byt a dvojizbový
byt, že obidve nehnuteľnosti boli zaťažené hypotekárnymi úvermi, z ktorých financoval ich kúpu a po
zaplatení poplatkov za správu bytového domu inkasa, splátky hypotekárneho úveru mu neostal žiaden
relevantný príjem z ich vlastníctva, súd nepovažoval za dôvodné. Opätovne súd uvádza, ako už bolo

vyššie uvedené, ak použil prostriedky, ktoré má z predaja týchto dvoch bytov na iné, ako prednostné
výdavky, t. z. na splatenie úverov a pôžičiek, tak tieto výdavky nemajú prednosť pred výživným a zároveň
súd poukazuje na to, že z predaja dvojizbového bytu, ktorý realizoval práve v roku 2019, v októbri v roku
2019mumalabyťvyplatenáeštečiastka17474,88Euratodo10kalendárnychdnípopredloženívýpisuz listu vlastníctva. Navrhovateľ žiadnym spôsobom súdu neozrejmil, kde predmetnú čiastku použil, t. z.
že toto bol jeho tak isto nadštandardný príjem, ktorý mal. On v súvislosti s predmetom tohto dvojizbového
bytu len uviedol, že teda použil časť finančných prostriedkov z jeho predaja na vyplatenie úveru vo výške

34 515,12 Eur, časť kúpnej ceny vo výške 15 000,- Eur, ktorú mal dostať pri podpise tejto zmluvy mal
použiť v súvislosti s jeho ďalším úverom, ktorý mal v Slovenskej sporiteľni na rodinný dom vo Valči, v
ktorom býva, že sa mu mala znížiť splátka toho úveru na čiastku 355,- Eur. Súd trvá na tom, že z predaja
bytu obidvoch bytov jednoizbového i dvojizbového bytu, je potrebné vychádzať pri určení a zmenách
výživného a zohľadniť ich ako o nadštandardný príjem navrhovateľa .

22. Na druhej strane je treba konštatovať, že došlo k zmene pomerov na strane plnoletej osoby. Je
preukázané, že plnoletá osoba v súčasnej dobe je študentkou vysokej školy, konkrétne študuje na
Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. Nastúpila dňa 2.9.2019 do I. ročníka a
preukázateľne jej pravidelné mesačné výdavky predstavujú ubytovanie na školskom internáte, kde v
priebehu konania bolo preukázané, by mala platiť školský internát vo výške 61,- Eur mesačne a ďalej

výdavky má v súvislosti s dopravou jednak vlak Vrútky - Košice, vlak Rakovo - Vrútky a MHD v Košiciach,
kde doprava spolu za mesiac predstavuje sumu 142,10 Eur, ďalej sú to výdavky na stravu, ktorú
predstavujú obedy v školskej jedálni a večere vo výške 80,- Eur na mesiac, raňajky, desiata, olovrant
plus pitný režim predstavuje mesačne 120,- Eur, ďalej platí si poplatok v súvislosti s knižnicou na jeden
semester 7,- Eur, ďalej výdavky sa týkajú skrípt a iných školských pomôcok za predstavujú čiastku

29,60 Eur mesačne. Spolu tieto výdavky predstavujú sumu 450,- Eur mesačne, plus je potrebné zobrať
do úvahy aj výdavky na oblečenie, obuv, lieky, vitamíny, drogériu, hygienické potreby, telefónny paušál
a vreckové. Čo sa týka týchto výdavkov, tieto boli preukazované zo strany plnoletej osoby listinami,
nachádzajúcimi sa na č. l. 88 až č. l. 92 súdneho spisu. Súd má za to, že ide o preukázané a odôvodnené
výdavky, aj napriek námietkam, ktoré boli vznesené zo strany navrhovateľa. Jedinú námietku, ktorú súd

zobral zo úvahy bolo platenie ubytovania, kde vlastne má povinnosť platiť plnoletá osoba ubytovanie na
internáte vo výške nie 122,- Eur mesačne ako uvádzala, ale vo výške 61,- Eur, čo bolo preukazované
listinami, ktoré do konania doložil navrhovateľ ( č. l. 188 až č. l. 190 súdneho spisu). Čo sa týka námietok
ohľadne výdavkov na dopravu, tak súd nepovažoval túto námietku za dôvodnú. Čiastka, ktorú uviedla,
plnoletá osoba zodpovedá jej potrebám, čo sa týka dopravy z miesta bydliska do miesta, v ktorom

navštevuje univerzitu.

23. Súd mal v konaní preukázané, že matka navrhovateľky pracovala na základe pracovnej zmluvy so
zamestnávateľom Tom Gym s.r.o. od 1.1.2015, kde bola dohodnutá základná mzda 255,- Eur mesačne,
jej priemerná čistá mzda predstavovala zhruba 303,- Eur mesačne, čo teda dokladovala aj výplatnými

páskami( č. l. 274 súdneho spisu), ako aj jej výsluchom na pojednávaní. V tejto spoločnosti matka
plnoletej osoby pracovala ako zdravotná sestra a došlo k ukončeniu k 31.8.2019. V súčasnej dobe
pracuje matka navrhovateľky na živosť, ktorú má zriadenú od roku 2012 a má aj firmu, ktorá sa venuje
internetovému predaju. Z daňového priznania, ktoré bolo predložené, zhruba vychádza jej príjem 300,-
Eur mesačne s tým, že uvedené bolo preukázané aj výpoveďou matky plnoletej osoby na pojednávaní,

kde uviedla, že jej vypomáha finančne priateľ a rodičia. Od 1.9. 2019 avšak jej priateľ je na úrade práce,
takže si hradí svoje náklady na stravu, drogériu a energie v dome. Rovnako sa podieľa aj v súvislosti s
výdavkami na plyn a elektriku ona 3 a partner 1.

24. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zníženie výživného je

dôvodný len čiastočne. Vyživovacia povinnosť k deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov
a v každom ohľade má prednosť pred hradením iných finančných záväzkov rodiča. Zároveň súd
poukazuje aj na vyššie už uvedené, že musí pri určeniach zmenách výživného zohľadniť nielen
pravidelný opakujúci sa príjem otca, ale aj nadštandardné príjmy rodičov, ktoré sa im dostali v období
pred rozhodovaním o zmenách výživného a predstavujú taký rozsah, ktorý nemohol byť použitý na

oprávnenú okamžitú spotrebu. To znamená, že súd posúdil komplexne osobné a majetkové pomery
otca, teda navrhovateľa a má za to, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť plnoletej osobe, ku
ktorej teda došlo k zmene pomerov, spočívajúcich v tom, že nastúpila vysokú školu, platiť bežné výživné,
ktoré súd ponechal vo výške 400,- Euro. Čo sa týka výživného, ktoré bolo určené na tvorbu úspor vo
výške 125,- Eur, súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že toto výživné na tvorbu úspor už si splnilo

svoju úlohu, lebo bolo robené práve pre účel prípadného vysokoškolského štúdia a teda nie je dôvod,
aby navrhovateľ naďalej prispieval na tvorbu úspor pre plnoletú osobu. Tie finančné prostriedky, ktoré
boli nasporené, ktoré teda nespochybnila plnoletá osoba, budú použité do budúcna pre plnoletú osobu
aj v súvislosti s jej vysokoškolským štúdiom. Súd preto v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel a zrušilpovinnosť prispievať plnoletej osobe dcére navrhovateľa na tvorbu úspor. Výšku bežného výživného súd
však neznížil, ponechal ju tak, ako bola určená v konaní spisová značka 16P/175/2014. Preto súd návrh
navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol.

25. Podľa §52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia zákona tak, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.