Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. jún 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119205204
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119205204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobcu: F. Q., N.. XX.XX.XXXX, A.

A. XX, XXX XX A. N. C., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov.
Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921
22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA,
s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, o primerané finančné zadosťučinenie 300,- eur,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 300,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 14.3.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur.

2. Svojužalobuodôvodniltým,ževkonanívedenomnaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.9C/137/2016
o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o ručenie neprijateľnosti zmluvných podmienok bol
ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp.zn. 9C/137/2016,
z 3.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.11.2016. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie

uviedol:
„4.2. Vytýkaný nedostatok náležitosti zmluvy podľa § 9 ods.2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. Procesný
súd poukazuje na rozhodnutie KS v ZA, sp. zn. 10Co/514/2014, ktorého odôvodnenie považuje za
náležité aj pre prejednávanú vec - „...Ďalším obsahovým nedostatkom zmluvy o úvere zo dňa 6.5.2010 je
vyjadrenie údaja o ročnej úrokovej sadzbe úveru (bod 40. zmluvy) dvoma číselnými hodnotami 26,28 %
a 11,88 %. Až po dôkladnom štúdiu textu zmluvy a podaní navrhovateľa urobených v priebehu konania
je možné zistiť, že predmetné dve číselné hodnoty predstavujú alternatívnu úrokovú sadzbu úveru v

závislosti na výške vyčerpanej čiastky v zmysle Sadzobníka. Na toto vysvetlenie odkazuje znak „*“
uvedený pri dvoch číselných hodnotách, ku ktorému vysvetlivka sa nachádza na konci veľmi drobným
písmom písaného textu umiestneného v dolnej polovici úverovej zmluvy zo dňa 26.5.2010. Údaj o ročnej
úrokovej sadzbe úveru je pre spotrebiteľa dôležitým údajom z hľadiska jeho vedomosti o nákladovosti
úveru (v časti úroku, ktorý možno považovať za podstatnú, dominantnú zložku celkových nákladov
úveru). Preto je z hľadiska ochrany spotrebiteľa namieste požiadavka na jednoznačnosť a prehľadnosť
tohto údaja, keď vzhľadom na výšku úverového rámca určenú pri podpise zmluvy bolo nesporné, že

sa na poskytnutý úver vzťahovala úroková sadzba vo výške 26,28 % ročne (podanie navrhovateľa zo
dňa 7.2.2014). To, že je v úverovej zmluve daný údaj uvedený dvoma číselnými hodnotami, možno
považovať za okolností opísaných vpredchádzajúcom odseku za nezrozumiteľné, mätúce, a vo svojich dôsledkoch ako absenciu údaja o
ročnej úrokovej sadzbe, čo má tiež za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 4 ods. 2 písm.
h/ v spojení s § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch).“

5. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd teda zato, že poskytnutý úver je bezúrokov a bezpoplatkov.
6.2. Senát 9C Okresného súdu Prešov opakovane rozhodol vo veci žalovaného (alebo jeho právnych
nástupcov - napr. vec 9C/23/2015, 9C/3/2015 a ďalšie), že zmluvné podmienky uvedené v Úverových
zmluvných podmienkach v znení V prípade omeškania klienta s úhradou splátky je spoločnosť
oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti

poplatok za upomienku vo výške 5 € v prípade prvej upomienky a 12 € v prípade druhej a ďalšej
upomienky.“
-„Vprípadeomeškaniaklientajespoločnosťoprávnenáklientovivyúčtovaťaklientjepovinnýnazáklade
tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 €.“ sú neprijateľnými zmluvnými
podmienkami.
6.3. Podľa www.slovnikazet.sk poplatok znamená - dávka, suma určená na zaplatenie za užívanie

niečoho, za nejaký úkon (obyč. úradný ) al. za nejakú službu. Procesný súd zastáva názor, že upomienky
v prejednávanej veci majú jednoznačne sankčný charakter (viď ich výšku ako aj rozdielnu cenu za prvú a
druhú upomienku hospodárskymi nákladmi na ich zhotovenie nepreukázanú ako aj to, že za poplatok nie
jeposkytovanéžiadneplnenievprospechspotrebiteľa),čotrebapovažovaťzaneprípustné.Navyšetieto
sankcie rovnako ako aj zmluvná pokuta sú netransparentne uvedené iba v ÚP a nie priamo v zmluve.“

Ako spotrebiteľ si uplatnil satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv. Svoje práva musel
brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu,
aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že základným predpokladom na úspešné uplatnenie
práva na primerané finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný
svojím konaním porušil súčasne - kumulatívne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného
právneho predpisu. Žalobca v podanej žalobe však nepreukázal, ktoré konkrétne ustanovenie zákona

o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne ustanovenia osobitného právneho predpisu žalovaný
svojím konaním porušil. Ako vyplýva zo samotného pojmu inštitútu finančného zadosťučinenia, ide
o zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať a sankcionovať následky, ktoré boli neoprávneným
zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobené. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to,
aby aspoň potenciálna hrozba ujmy v dôsledku porušenia práv alebo povinností vznikla, inak nie je

čo reparovať. Ďalším atribútom, ktorý musí súd zohľadniť pri priznaní finančného zadosťučinenia je,
že takéto zadosťučinenie môže priznať iba v prípadoch úspešného uplatnenia porušenia práv, alebo
povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými zákonmi. Z hľadiska § 3 ods. 5
zákona o ochrane spotrebiteľov, preto musí byť preukázané, že došlo k úspešnému uplatneniu práva
na strane spotrebiteľa.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že je nesporné, že Okresný súd Prešov rozsudkom, sp. zn. 9C/137/2016,
zo dňa 3.10.2016 určil poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov a vyhlásil neprijateľné zmluvné
podmienky. Ani uvedené rozhodnutie však nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv
alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný má totiž za to, že nie každé

rozhodnutie súdu, ktorým súd rozhodol v prospech spotrebiteľa v súdnom konaní, možno považovať
za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa
a osobitnými predpismi. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 9C/137/2016 nebolo uplatnenie
porušenia práv alebo povinností, ale výlučne určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
absencie zákonných náležitostí. Neuvedenie všetkých zákonných náležitostí v úverovej zmluve však

voči žalobcovi nepredstavovalo žiadne porušenie jeho práv, ba dokonca predstavovalo pre neho výhodu
vzmysle,žepokiaľmalvrátiťpožičanúistinusúrokmiapoplatkamivzmysleúverovejzmluvy,nazáklade
rozhodnutia v konaní sp. zn. 9C/137/2016 to bola len istina. Podľa názoru žalovaného žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne toho, že zo strany žalovaného skutočne došlo k porušeniu práv alebo
povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi a nepredložil súdu

rozhodnutie, ktoré by preukazovalo, že by žalovaný porušil práva alebo povinnosti ustanovené zákonom
o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Rozsudok Okresného súdu Prešov v konaní vedenom
pod sp. zn. 9C/137/2016, o ktorý žalobca opiera svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie však
nedeklaroval porušenia práv alebo povinností, ale výlučne vo svojom petite určil úver za bezúročný abez poplatkov a vyhlásil neprijateľné zmluvné podmienky. Z výkladu § 3 zák. č. 250/2007 Z.z. vyplýva
nárok spotrebiteľa na poskytnutie finančného zadosťučinenia len v prípade, že poskytnuté plnenie (či už
tovaru alebo služby) malo vady. Plnenie z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným

žiadne vady nevykazovalo, nakoľko predmet úveru - finančné prostriedky boli poskytnuté riadne a včas.
Vady plnenia nastali na strane spotrebiteľa - žalobcu, ktorý úver riadne a včas nesplácal.

7. Žalovaný okrem toho uviedol, že ako vyplýva zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia, ide
o zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať potenciálnu ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom

do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby hrozba
ujmy vznikla, inak nie je čo reparovať. Žalobcovi nielenže žiadna ani potenciálna ujma nevznikla, ale
naopak získal najvýhodnejší úver, aký by mu neposkytla žiadna banka. Žalobca na súde neuplatňoval
porušenie práv alebo povinností zo strany žalovaného, ale len určenie úveru za bezúročný a bez
poplatkov, teda uplatňoval si výhodu, nie ochranu pred porušením práva alebo povinnosti. Nedošlo teda
k naplneniu znakov ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., ktorých splnenie je nevyhnutné na

úspešné uplatnenie finančného zadosťučinenia na súde. Právo na primerané finančné zadosťučinenie
je závislé od úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi osobou - spotrebiteľom, ktorej porušením práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom o ochrane spotrebiteľa bola privodená určitá hrozba ujmy. V danom prípade mal žalovaný
za to, že tieto skutočnosti neboli preukázané, keďže žalobca neuniesla dôkazné bremeno a súdu

hodnoverným a presvedčivým spôsobom nepreukázal: 1/ úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, 2/ ani že jej v súvislosti
s porušením práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi vznikla
určitá ujma a ani, že táto ujma mu vznikla vo výške 300,- eur, ktoré požaduje v zmysle finančného
zadosťučinenia.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinami (rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn.
9C/137/2016, zo dňa 3.10.2016), ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 3.10.2016, č.k. 9C/137/2016-60, určil úver za úverovej zmluvy

č. 6401036765 uzavretej medzi stranami sporu dňa 24.1.2014 za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
absencie náležitostí úverovej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Súd zároveň určil zmluvné podmienky nachádzajúce sa v § 1 a § 2 Hlavy 14 úverových
zmluvných podmienok za neprijateľné.

8. Žalobca pri výsluchu uviedol, že svoj dlh čiastočne uhradil, avšak veriteľ mu písal, že má ešte niečo
doplatiť a preto sa obrátil na občianske združenie ohľadom toho, či má niečo doplatiť alebo nie.

9. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

11. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

12. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

13. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.14. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo
terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá

neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

15. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenejzákonomč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaalebopodľaosobitnýchpredpisov,ktorými
sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ
porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná

úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonnéustanovenie§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.mápostihnúťnečestnéhododávateľa,ktorýtieto
osobitné právne normy nerešpektuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu

SR, sp.zn. 6Cdo/389/2015, zo dňa 14.9.2016, v ktorom tento súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle
tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia alebo povinnosti,
napr.nárokunanáhraduškody,navydaniebezdôvodnéhoobohateniaaleboajnaurčenieneprijateľnosti
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

16. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca úspešne uplatnil porušenie svojho práva ustanoveného
osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/137/2016, v dôsledku čoho
bol úver určený za bezúročný a bez poplatkov a zároveň boli vyhlásení niektoré zmluvné podmienky
týkajúce sa predmetného úveru za neprijateľné. Súd má teda za to, že pokiaľ bol spotrebiteľ úspešný v

predchádzajúcom spore pri uplatnení porušenia jeho práva ako spotrebiteľa, základ nároku je daný.

17. Súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že muselo by ísť o vadné poskytnutie finančných
prostriedkov zo strany žalovaného. Zákon totiž jasne uvádza, že rozhodujúce je porušenie práva alebo
povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi ustanovených už spomínanými predpismi a nepochybne týmto

porušenímjeajneuvedenievšetkýchpovinnýchnáležitostívzmluveospotrebiteľskomúvere,vdôsledku
čoho je úver bezúročný a bez poplatkov, a tiež uvedenie neprijateľných zmluvných podmienok.

18. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd
vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného

dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako
kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako
spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov
dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať
neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je

potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti voči
spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán
protiprávnemu konaniu.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 300,-

eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením
bola aj rozsudok sp.zn. 9C/137/2016 a je ním aj odôvodnenie tohto rozsudku) a teda, že bude mať
dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle
individuálnej, ale aj generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobcu, že sa nekalému
konaniu žalovaného nepodrobil, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii,

akú si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustil do sporu s ním.20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak,
že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.