Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. júl 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/299/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224269
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117224269.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu P.. A. O., H..
XX.X.XXXX, C. XX. A. XXXXX/X, XXX XX S., proti žalovanému Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so
Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, právne zastúpenému JUDr. Jaroslavom Čollákom,
advokátom so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súde dňa 30.11.2017 sa žalobca domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný vydať
bezdôvodné obohatenie vo výške 7.478,99 eura s prísl.. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným

uzatvoril úverovú zmluvu č. 25342138/7930 zo dňa 28.09.2007, na základe ktorej poskytol žalovaný
žalobcovi medziúver vo výške 2.100.000,- SK (69 707,23 eura) (ďalej aj ako ,,Zmluva“). Podľa čl. V. bodu
1. Zmluvy žalobca súhlasí s poistením na krytie úverovej pohľadávky pre prípad smrti prostredníctvom
Zmluvy o hromadnom poistení, uzatvorenej medzi stavebnou sporiteľňou a Wüstenrot poisťovňou,
a.s.. podľa čl. V. bodu 4. Zmluvy poberateľ sa zaväzuje počas celej doby splácania úveru podľa
článku II. tejto zmluvy splácať splátku zvýšenú o konštantný príplatok nasledovne: do veku 29 rokov

vrátane o 0,01% z cieľovej sumy, do veku 39 rokov vrátane o 0,02% z cieľovej sumy, do veku 44
rokov vrátane o 0,03% z cieľovej sumy, do veku 55 rokov vrátane o 0,05% cieľovej sumy, na krytie
úhrady poistného. Konkrétna výška splátky bude určená v závislosti od začiatku poistenia určeného
podľa bodu 2. Žalobca má za to, že poistenie dojednané v Zmluve, nezodpovedá ustanoveniam §
788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poistenie bolo súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy,
ktorej obsah žalobca nemohol ovplyvniť, preto nemožno predpokladať, že sa pre poistenie rozhodol

po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení rizika. Prijatie takéhoto poistenia bolo podmienkou
uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Žalobca v priebehu záväzkového vzťahu uhradil žalovanému
titulom poistenia sumu 6.707,24 eura. Žalovaný si voči žalobcovi ďalej uplatnil poplatky za upomienku
v celkovej výške 90,- eur. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.6.2017,
sp. zn. 18Co/107/2016 považuje upomienky za také, ktoré výrazne prekračujú prijateľnú náhradu
nákladov za papier, tlač a poštovné a už samotná skutočnosť, že dodávateľ môže účtovať poplatky

ľubovoľne často, je potencionálne neprimerané sankcionovať dlžníka. Mesačné úroky z poskytnutého
medziúveru predstavujú výšku 292,77 eura, čomu zodpovedá štvrťročne suma 878,31 eura. V čase,
kedy bol žalobca v medziúvere, žalovaný od žalobcu uplatnil úroky o 681,75 eura vyššie, než boli
dohodnuté v Zmluve. Žalobca poukazoval na pochybenia žalovaného a až listom zo dňa 3.4.2017 boli
uznané pochybenia na strane žalovaného. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na primerané finančné
zadosťučinenie, pretože žalovaný porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa. Navyšovanie dlžnej sumy

zo strany žalovaného napriek viacerým upozorneniam žalobcu a NBS značne nepriaznivo pôsobili na
zdravotný stav žalobcu.2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania. Z
príloh pripojených k žalobe je zjavné, že žalobca najneskôr pri podaní žiadosti Národnej banke

Slovenska (NBS) dňa 10.3.2014 považoval plnenia zaplatené titulom poistenia a úrokov z medziúveru
za bezdôvodne platené. Vzhľadom na čas podania žaloby 30.11.2017 je preto zrejmé, že subjektívna
premlčacia doba v čase podania žaloby uplynula. Zároveň uplynula aj trojročná objektívna premlčacia
doba tak vo vzťahu k o sume 6 704,24 eura titulom poistenia (posledná časť uhradená 1.1.2014),
sume 90 eur titulom poplatkov za upomienku (posledná úhrada 30.11.2014) a sume 681,75 eura titulom

úrokov z medziúveru (posledná časť uhradená 30.9.2014). Žalovaný ďalej uviedol, že samotná NBS v
odpovedi žalobcovi z 23.6.2014 nekonštatovala pochybenie žalovaného, naopak uviedla, že žalovaný
postupoval v súlade so zmluvou a internými predpismi banky. Až v stanovisku z 3.4.2017 NBS naopak
konštatuje, že konanie žalovaného odporuje zákonu o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ ide o prijaté plnenie
titulom poistenia, žalovaný uvádza, že samotný žalobca nijako nekonkretizuje, podľa akého zákonného
ustanovenia a z akého dôvodu má byť poistná zmluva neplatná. Z uvedeného dôvodu je nemožné zaujať

bližšie právne stanovisko k tejto otázke. Žalovaný sa k uvedenej poistnej zmluve a plneniam prijatých na
jej základe sa vyjadril v listoch pre NBS z 20.4.2016 a 16.3.2017 pričom na tejto argumentácii zotrváva.
Poistenie bolo riadne dojednané, žalobca bol s jeho výškou oboznámený a poistné krytie mu bolo riadne
poskytnuté. Neexistuje teda žiaden legitímny dôvod na vrátenie plnení zaplatených titulom poistenia.
Pokiaľ ide o nárok titulom poplatkov za upomienky tak nárok na tieto poplatky žalovanému vznikol v

súlade so zmluvou, Všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom. Suma požadovaná titulom
úrokov z medziúveru (681,75 eura) nebola žalobcom tiež odôvodnená (a to ani v rámci predsúdnej
komunikácie). Nárok na primerané finančné zadosťučinenie má spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Keďže v
prebiehajúcom spore o vydanie sumy 7.478,99 eura s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia žalobca

nemôže byť úspešný, nemôže mu vzniknúť ani nárok na zaplatenie sumy 3 500 eur titulom primeraného
finančného zadosťučinenia.

3. Žalobca v replike uviedol, že sa nestotožňuje s námietkami žalovaného. Nárok považuje za uplatnený
v rámci premlčacej lehoty. Porušenie práv vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa skonštatovala

NárodnábankaSlovenskaaždňa03.04.2017.Dovtedynemalžalobcavedomosťotom,žeplnenie,ktoré
poskytol žalovanému bolo bezdôvodným obohatením. Právna úprava ohľadom plynutia subjektívnej
lehoty pri premlčaní je jednoznačná. Jej začiatok je viazaný na vedomosť oprávneného o tom, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. Slová „keď sa oprávnený dozvie“
je preto treba vykladať v tom zmysle, že oprávnená osoba musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach

uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a nie len predpokladať, že by to mohla vedieť, resp. by sa to mohla dozvedieť. Takýto záver
podporuje aj nález Ústavného súdu SR zo dňa 3.9.2013, sp. zn. III. ÚS 413/2013-9, podľa ktorého:
„pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby... sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná
vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal.

Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky zo 17. decembra 1978 vo veci sp.
zn. 2 Cz 35/77).“ V prípade subjektívnej premlčacej doby je jej začiatok viazaný na skutočnú vedomosť
oprávneného (spotrebiteľa) o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho
úkor obohatila. Slová „keď sa oprávnený dozvie“ je potrebné vykladať v tom zmysle, že oprávnená osoba

musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 OZ. Nie je možné
len predpokladať, že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť alebo že by sa to mohla
dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Uvedený základný predpoklad
je potvrdený v desiatkach rozhodnutí súdov, vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho
súdu ČR (napríklad NS SR pod sp. zn. 2 Cz 35/77 v spojení s uznesením ÚS SR pod sp. zn. III. ÚS

413/2013 , NS ČR pod sp. zn. 30 Cdo 4366/2007, NS SR pod sp. zn. 5 Cdo 121/2009, NS ČR pod sp.
zn. 33 Odo 477/2001. V prípade bezdôvodného obohatenia získaného z neplatného právneho úkonu je
absolútnou nevyhnutnosťou a štandardným postupom potvrdeným zo strany najvyšších súdnych autorít
posudzovanie momentu, kedy sa oprávnený subjekt reálne o vadnosti úkonu (ako skutočnosti rozhodnej
pre vznik bezdôvodného obohatenia) dozvedel. Žalobca poukázal rozhodovaciu prax Najvyššieho

súdu ČR, ktorý sa obdobnou situáciou zaoberal v konaní pod sp. zn. 25 Cdo 3306/2007, a ktorý
uviedol: „Odvolací soud sice vycházel z uvedených závěrů, avšak jeho právní posouzení počátku
běhu subjektivní promlčecí doby nelze považovat za správné, pokud dovodil, že žalobce znal dostatek
relevantních skutkových okolností pro závěr, že se na jeho úkor žalovaní bezdůvodně obohatili, resp.že mu v důsledku jejich jednání vznikla škoda, již v okamžiku podpisu prohlášení o přistoupení k
BSH, tedy absolutně neplatného právního úkonu. Z jednání žalobce po podpisu prohlášení je zřejmé,
že žalobce tento právní úkon považoval za platný, předpokládal, že se stal členem BSH, odvedl na

účet BSH požadované platby, přičemž očekával, že mu ze strany BSH bude obstarána nemovitost.
Za subjektivní moment, kdy žalobce jako oprávněný zjistil skutečnosti, z nichž mohl dovodit, že právní
úkon, na jehož základě plnil, je neplatný, tj. zjistil, že prostředky vynaložil marně a že se mu nedostane
očekávané (sjednané) protiplnění, je možno považovat jak vyplývá z obsahu spisu až společnou
schůzku členů BSH konanou dne 22. 1. 2004.“ V súvislosti s námietkou uplynutia objektívnej lehoty

premlčania má za to, že v danom prípade začala plynúť premlčacia doba až doplatením poslednej
splátky bezdôvodného obohatenia, a to dňa 30.11.2014. Žalovaný ako podnikateľ s predmetom činnosti
poskytovanie úverov je povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou
starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem. Žalovaný napriek skutočnosti, že
poskytoval spotrebiteľské úvery v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý priamo stanovoval
podstatnénáležitostitakýchtozmlúv,nedodržalustanoveniauvedenéhozákona.Žalovanýmuselvedieť,

že v tomto konkrétnom prípade sú jednotlivé ustanovenia v rozpore so zákonom. Pri takomto konaní
žalovaného potom nemožno uvažovať o nedbanlivosti, ale je potrebné ho vyhodnotiť ako úmyselné a
vychádzať desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty. Žalobca poukázal na judikát Najvyššieho súdu
SR zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 v ktorom konštatoval, že princíp „vigilantibus iura sripta
sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým

je ochrana práv spotrebiteľa, pričom charakter spotrebiteľského vzťahu nie je spochybňovaný ani
žalovaným. Obdobne judikoval Najvyšší súd SR aj v ďalšom rozhodnutí zo dňa 16.1.2013, sp. zn.
6 M Cdo 9/2012: „Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v
neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne

okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje
na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc
z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu,
odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým je v danej veci
zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná

informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.“

4. Žalovaný v duplike zotrval na vyjadrení k žalobe z 30.1.2018. Navyše uviedol, že úmysel žalovaného
bezdôvodne sa obohatiť žalobcom nebol nijak preukázaný a tento vylučuje okrem iného skutočnosť,
že NBS v odpovedi žalobcovi z 23.6.2014 nekonštatovala pochybenie žalovaného, naopak uviedla, že

žalovaný postupoval v súlade so zmluvou a internými predpismi banky.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Úverovou zmluvou na
č.l. 5-8, Všeobecnými obchodnými podmienkami pre stavebné sporenie Fexibil na č.l. 9-10, Výpisom
z účtu na č.l. 11-17, Rozsudkom Okresného súdu Trenčín na č.l. 18-24, Rozsudkom Krajského súdu

Prešov na č.l. 25-27, Listom - Preverenie poistenia prostredníctvom hromadného poistenia na č.l. 28,
odpoveďou na č.l. 29, Žiadosťou na č.l. 30, Podaním na č.l. 31, Podaním Wüstenrot stavebná sporiteľňa
a.s. - odpoveď na č.l. 32, Odpoveďou na list na č.l. 33, Odpoveďou na č.l. 34-35, Výzvou na vydanie
bezdôvodného obohatenia na č.l. 36-37, mailovou komunikáciou na č.l. 38, Vyjadrením žalovaného na
č.l.47-48,Výzvounavyjadrenie-odpoveďnač.l.50-51,Odpoveďounasťažnosťnač.l.52-53,Vyjadrení

k vyjadreniu žalovaného na č.l. 57-58, Vyjadrením žalovaného na č.l. 63, Doplnením žaloby zo dňa
21.7.2018, Výpisom z účtu za rok 2014 a zistil tento skutkový stav:

6. Strany konania uzatvorili dňa 28.09.2007 úverovú zmluvu č. 25342138/7930, na základe ktorej
poskytol žalovaný žalobcovi medziúver vo výške 2.100.000,- SK (69 707,23 eura). Podľa čl. V. bodu

1. Zmluvy žalobca súhlasí s poistením na krytie úverovej pohľadávky pre prípad smrti prostredníctvom
Zmluvy o hromadnom poistení, uzatvorenej medzi stavebnou sporiteľňou a Wüstenrot poisťovňou, a.s..
Podľa čl. V. bodu 4. Zmluvy poberateľ sa zaväzuje počas celej doby splácania úveru podľa článku II.
tejto zmluvy splácať splátku zvýšenú o konštantný príplatok nasledovne: do veku 29 rokov vrátane o
0,01% z cieľovej sumy, do veku 39 rokov vrátane o 0,02% z cieľovej sumy, do veku 44 rokov vrátane o

0,03% z cieľovej sumy, do veku 55 rokov vrátane o 0,05% cieľovej sumy, na krytie úhrady poistného.

7. Podľa predloženého výpisu z účtu žalobca poslednú časť poistného uhradil dňa 1.1.2014, poslednú
splátku úrokov z úveru uhradil dňa 30.9.2014 a poslednú upomienku dňa 30.11.2014.8. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

9. Podľa § 451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách
alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

11. Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

12. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. V prvom rade sa súd zaoberal vznesenom námietkou premlčania. Premlčanie je kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto
inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne

oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov,
aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné
osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania
takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom
ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje

právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav,
že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.

14. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym

zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci
ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na
premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna.
Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od
okamihu,keďkbezdôvodnémuobohateniuskutočne(fakticky)došlo,atobezohľadunato,čioprávnený
o ňom vedel alebo nie.

15. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil

vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného
obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol
dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci ztýchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia
subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR 1 Cdo 67/2011).

16. Z vyššie citovaného rozsudku vyplýva, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých
skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Žalobca
na pojednávaní dňa 23.7.2018 uviedol, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel až z výpisu z účtu,
kedy zrušil zmluvu so spoločnosťou Wüstenrot a to bolo 31.12.2014. Z tohto výpisu sa dozvedel celý

skutkový stav. Nasledujúci deň teda začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle §
107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď v danom prípade sám žalobca potvrdil, že mu boli známe
všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žaloba
bola podaná na súde dňa 30.11.2017, teda po uplynutí 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby. Ak
žalobca neskôr na pojednávaní už zmenil svoje tvrdenia tak, že až pomoci bankového ombudsmana a
následneprevereniaNBSbolozistené,žesplátkypoistkybolirealizovanéprotiprávneazmluvujemožné

považovať za neplatnú tak k tomu súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR 1 Cdo 67/2011
podľa ktorého, to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z
týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia
subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné.

17. Súd však má za to, že došlo k uplynutiu aj 3 ročnej objektívnej premlčacej doby (s výnimkou
poplatku za upomienku vo výške 15,- eur), nakoľko táto začala plynúť pri sume 6.704,24 eura titulom
poistenia najneskôr dňa 2.1.2014, titulom poplatkov za upomienku v sume 75 eur najneskôr dňa
1.11.2014 (okrem poslednej upomienky) a titulom úrokov z medziúveru v sume 681,75 eura najneskôr
dňa 1.10.2014. Úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť nebol nijak preukázaný V konaní žalobca

nepredložil žiadne rozhodnutie, prípadne iný dôkaz z obdobia, kedy bola Zmluva uzavretá (prípadne
účtované upomienky), a ktorým boli žalovanému vytýkané pochybenia pri uzatváraní Zmluvy, resp.
účtovaní upomienok. Preto nemožno bez ďalšieho hovoriť o úmyselnom konaní žalovaného. Súd preto
zastáva názor, že v danom prípade je 3 - ročná objektívna premlčacia doba. Žaloba bola podaná na
súde dňa 30.11.2017, teda po uplynutí 3 ročnej objektívnej premlčacej doby (okrem upomienky 15,- eur

zo dňa 30.11.2014).

18. Súdu preto nezostávalo nič iné ako žalobu, ktorou sa žalobca domáhal premlčaného práva,
zamietnuť.

19. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Podľa poslednej vety
ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Nakoľko pre priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia je zákonom ustanovené úspešné uplatnenie porušenie práva alebo povinnosti, pričom
žalobca bol v časti
vydania bezdôvodného obohatenia neúspešný, neboli splnené predpoklady pre priznanie primeraného
zadosťučinenie, a preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Súd v danom prípade nezistil žiadny dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý by
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).