Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. november 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203098
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118203098.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: W. I., T.. X.XX.XXXX,

H. D., I.Á. G. X, Č. M., proti žalovanému: 1/ V. K., T.. XX.XX.XXXX, H. U. X, XXX XX, X/. D. K., T..
XX.X.XXXX, H. U. X, XXX XX, X/. H.. F. K., T.. XX.X.XXXX, H. U. X, XXX XX, všetci právne zast.
JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnej zo strán náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 22.3.2018 domáhal voči žalovaným v 1. - 3. rade

určenia, že žalovaný v 1. a 2. rade sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že má voči žalovanému v 1. rade, ako povinnému, vykonateľnú pohľadávku
na základe platobného rozkazu Okresného súdu Prešov, sp.zn. 1Rob/2480/95 zo dňa 27.10.1995. Od
27.5.1996 je voči povinnému vedená exekúcia pod sp.zn. Ex 1310/96 súdnym exekútorom, N. H., v
súčasnosti W. H.. Táto pohľadávka bola postúpená pôvodným veriteľom Drevona, š.p. v likvidácii v roku
1998 na žalobcu. Povinný, žalovaný v 1. rade, prevzal dňa 17.7.1996 upovedomenie o začatí exekúcií

zo dňa 3.7.1996, v, ktorom mu súdny exekútor zakázal po doručení tohto upovedomenia nakladať so
svojím majetkom, ktorý podľa Exekučného poriadku podlieha exekúcii. Žalovaní v 1. až 3. obišli zákon a
vedome porušili zákaz nakladať s majetkom žalovaného 1. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade dňa 23.4.1997
darovali všetok svoj nehnuteľný majetok na základe darovacej zmluvy žalovanej v 3. rade, teda svojej
dcére a to konkrétne parc. č. XXX o výmere 565 m2, k.ú. U., ako aj rodinný dom so súp. č. X, postavenom
na uvedenej parcele. Uvedený dar je pre obchádzanie zákona absolútne neplatným právnym úkonom.
Zmluva je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona aj preto, že je

nepravdivé prehlásenie darcov, že na obdarovaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy, bremená,
záložné práva. Zmluva z 23.4.1997 je neplatná aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože
právny úkon nebol učinený vážne, ani určite a zrozumiteľne za účelom darovania, nakoľko žalovaní v 1.
a 2. rade majú tri dcéry. Žalovaná v 3. rade presne vedela o úpadku, predĺženiu a insolvencie žalovaného
v 1. rade. Bola s ním denne v styku a o úpadku jeho podnikania i snahe ukryť a zmazať dlhy do s.r.o.
presne vedela. Nie je možné, aby žalovaná v 3. rade nevedela v roku 1996 a 1997 o dlhoch žalovaného
v 1. rade a o zákaze manipulovať s majetkom. Žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaná v 2. rade aj po

22.4.1997 v predmetných nehnuteľnostiach ďalej podnikali, mali a majú túto adresu uvedenú ako sídlo
svojich firiem. Žalovaní v 1. a 2. rade boli podľa zákona povinní už v roku 1995 či 1996 podať návrh na
vyhlásenie konkurzu. Dôvodom prečo bola určovacia žaloba podaná až teraz je skutočnosť, že žalovaní
boli už skôr vyzvaní k vyriešeniu veci, avšak na kompromisný návrh nepristúpili.3. Žalovaní vo svojom vyjadrení navrhli žalobu zamietnuť. Žalovaní uviedli, že je pravdou, že darovacou
zmluvou zo dňa 23.4.1997 došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, ktorou žalovaní v 1. a 2. rade darovali

sporné nehnuteľnosti svojej dcére, žalovanej v 3. rade a rovnako je preukázateľné, že dňa 17.7.1996
bolo žalovanému doručené upovedomenie o začatí exekúcie Ex 1310/96.

4. Exekučný poriadok ukladal súdnemu exekútorovi povinnosť zakázať povinnému nakladať s majetkom
podliehajúcim exekúcii od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Nebola však upravená sankcia

za porušenie tohto zákazu. Dôsledky jeho porušenia ponúkla judikatúra. Najvyšší súd SR v rozsudku
sp.zn. 4Cdo/107/2007 uviedol, že sankciou za porušenie zákazu nakladať s majetkom podliehajúcim
exekúcii povinným, uloženého mu súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcii v zmysle §
47 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, je odporovateľnosť právneho úkonu. Ak by totiž s porušením
všeobecného zákazu nakladať s majetkom mali byť spájané následky absolútnej neplatnosti právnych
úkonov, potom by povinný nemohol robiť ani také úkony, ktoré by smerovali k uspokojeniu pohľadávky

oprávneného, čo by odporovalo samotnému zmyslu exekučného konania. Obdobne Najvyšší súd
SR dôvodil aj v uznesení, sp.zn. 3Cdo/197/2016 zo dňa 16.11.2017, kde uviedol, že v § 47 ods.
1 písm. b/ Exekučného poriadku je upravený tzv. všeobecný zákaz povinného nakladať so svojím
majetkom. Porušenie tohto zákazu nemá za následok neplatnosť právneho úkonu, ale vznik práva
veriteľa odporovať tomuto úkonu. Neplatnosť právneho úkonu treba spájať až s porušením zákazu

nakladať s konkrétne označenou nehnuteľnosťou. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že tvrdenie
žalobcu o neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 23.4.1997 pre porušenie zákazu uvedeného v § 47 ods.
1 písm. b/ Exekučného poriadku, neobstojí.

5. Žalovaní ďalej uviedli, že darovacej zmluve bolo možné odporovať najneskôr do 25.4.2000. V

súčasnosti už žalobca takúto možnosť nemá a preto považuje za irelevantné dokazovanie, či žalovaná
v 3. rade vedela alebo nevedela o prebiehajúcej exekúcii.

6. Žalovaní okrem vyššie uvedených skutočností uviedli, že vtedy platný zákon o konkurze a vyrovnaní
č. 328/1991 Zb. nestanovoval povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu (na rozdiel od v súčasnosti

platného ust. § 11 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z.) a preto nie je možné vidieť neplatnosť právneho úkonu ani
v rozpore so zákonom o konkurze a vyrovnaní.

7. Pokiaľ ide o obchádzanie účelu zákona, opakovane poukázali na to, že ak by účelom konania dlžníka
bolo ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, právny úkon sa neposúdi ako neplatný , ale

ako odporovateľný.

8.Čosatýkaneplatnostidarovacejzmluvypodľa§37ods.1Občianskehozákonníkažalovaníuviedli,že
právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu. Nevážny je právny
úkon urobený ako vtip, žartom, pri hre a pod.. Tvrdenia, že ak by žalovaní v 1. a 2. rade chceli dom férovo

darovať, tak by ho darovali všetkým dcéram, je irelevantné. Darcovia majú právo rozhodnúť, čo komu
darujú, z tohto nemožno odvodzovať neurčitosť, nevážnosť, alebo nezrozumiteľnosť právneho úkonu.

9. Žalovaní vo vzťahu k žalobe tiež namietali nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a nedostatok
naliehavého právneho záujmu, keďže exekúcia sp.zn. Ex 1310/96 ďalej prebieha, pričom žalovanému

v 1. rade sú realizované zrážky z iných príjmov, z ktorých uhrádza svoje záväzky. Žalovaní majú za to,
že v danom prípade tu neexistuje stav právnej neistoty.

10. Súd vykonal dokazovanie listinami, pričom zistil tento skutkový stav:

11. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že na základe platobného rozkazu Okresného súdu
Prešov, sp.zn. 1Rob/2480/95, zo dňa 27.10.1995 bol žalovaný v 1. rade zaviazaný zaplatiť právnemu
predchodcovi žalobcu sumu vo výške 123.476,50 Sk s úrokom z omeškania vo výške 20 % p.a. od
20.12.1992 do zaplatenia.

12. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.1.1998 (č.l. 57) bola pohľadávka veriteľa,
Drevona š.p. v likvidácii, voči žalovanému v 1. rade vo výške 123.474,50 Sk prevedená na žalobcu.13. Súdny exekútor dňa 3.7.1996 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie (č.l. 13), v ktorom zakázal
žalovanému v 1. rade nakladať so svojim majetkom od doručenia tohto upovedomenia. Upovedomenie
o začatí exekúcie bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 17.7.1996.

14. Žalovaní v 1. a 2. rade Darovacou zmluvou zo dňa 23.4.1997 (č.l. 11) darovali nehnuteľnosti (parc.
č. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 565 m2, k.ú. U., ako aj rodinný dom so súp. č. X, postavenom
na uvedenej parcele, svojej dcére, žalovanej v 3. rade.

15. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec tatko právne posúdil:

Podľa § 47 ods. 1 písm. b/ Ex. poriadku (v znení z roku 1996), exekútor poverený vykonaním exekúcie
zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojim
majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii.

Podľa § 37 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 42a ods. 1 Obč. zák., veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, pokiaľ
ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má
veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného úkonu už vymáhateľný alebo ak bol
už uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Obč. zák., odporovať možno právnym úkonom, ktoré dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnym
úkonom, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo v posledných troch rokoch medzi
dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116, 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech

týchto osôb, s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej
starostlivosti nemohla poznať.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd sa
stotožnil s argumentáciou žalovaných s poukazom na rozhodnutie NS SR, podľa ktorého porušenie

zákazu nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, ktorý uložil súdny exekútor v upovedomení o začatí
exekúcie, nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného. Najvyšší súd v uvedenom judikáte
č. R 47/2009 dal prednosť odporovateľnosti právneho pred jeho neplatnosťou. Na základe uvedeného
má teda súd za to, že darovacia zmluva z roku 1997 je platným právnym úkonom, voči ktorému mal
veriteľ možnosť odporovať. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Okresného súdu Prešov

zo dňa 14.4.1999, č.k. 12C/37/98-21, aj keď nenadobudol právoplatnosť. V uvedenom rozhodnutí tento
súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 23.4.1997 je voči veriteľovi právne neúčinná a teda sa pred svojim
rozhodnutím o neúčinnosti právneho úkonu predbežne zaoberal jeho platnosťou, keďže neplatnosť
právneho úkonu má prednosť pred jeho odporovateľnosťou.

17. V rozpore s dobrými právny je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, príp. kultúrnym
a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú
mienku o tom, čo je touto spoločnosťou akceptovateľné a považované za poctivé konanie. V rozpore
s dobrými právnym je právny úkon, keď odporuje takým pravidlám správania sa, ktoré nemajú povahu
právnych noriem. Súd má za to, že darovanie nehnuteľnosti rodičmi svojmu dieťaťu nie je konaním v

rozpore s dobrými mravmi, a to aj napriek skutočnosti, že cieľom tohto darovania bola snaha dlžníka
zabrániť zexekvovaniu darovanej veci za účelom uspokojenia veriteľovej pohľadávky.

18. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti
určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, sa posudzuje, či sa ňou môže

dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez
tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým(porovnajR17/1972).Vdanomprípademásúdzato,žežalobcanemánaliehavýprávnyzáujem
na určení vlastníckeho práva v prospech iných osôb (žalovaných), nakoľko jeho právo na zaplateniepohľadávky nie je ohrozené a jeho právne postavenie by sa vyhovením žalobe nijako nezmenilo, iba by
sa rozšírili možnosti uspokojenia jeho pohľadávky.

19. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd preto zamietol aj návrh žalobcu na vykonanie
dokazovania výsluchom žalovaných, keďže pre rozhodnutie súdu bolo irelevantné.

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a 257 CSP. Dôvod hodný osobitného zreteľa
súd videl v skutočnosti, že žalobca disponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči žalovanému v 1. rade,

avšak právo odporovať právnemu úkonu žalovaných si žalobca nemohol uplatniť v zákonom stanovenej
lehote, keďže o tom, že žalovaní v 1. rade bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti sa dozvedel až v roku 2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.