Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 11, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217202929
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217202929.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: X. W., W..

XX.XX.XXXX, F. V. XX, XXX XX Š., proti žalovanému: DARCUS, a.s., so sídlom Korzo B. Bartóka 790,
929 01 Dunajská Streda, IČO: 31 414 591, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou VIRE law &
consulting, s.r.o., so sídlom Sasinkova 12, 811 08 Bratislava, IČO: 47 254 921, o ochrane osobnosti a
náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 20.02.2017 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bol

žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 4.000 eur, ako aj zdržaniu sa zverejnenia jej fotografií, mena,
priezviska a súkromného života, ďalej odstrániť z internetovej stránky všetky fotografie o žalobkyni,
jej meno, priezvisko, články o jej súkromnom živote a článok „J. W. W. Q.“. Žalobu odôvodnila tým,
že Žalovaný dňa 18.júna 2015 bez jej vedomia a bez jej súhlasu zverejnil jej fotografiu, jej meno a
priezvisko viackrát, duševné vlastníctvo, súkromie a to na internetovej stránke „Q.:/. T..L.-A.-Q.-T.-M. -
V.-A.-X.“. V článku písal o majiteľke spievajúceho domu v Š., napísal aj jej meno a priezvisko, preto
každý vedel, že o jej osobe písal a zverejnil fotografiu. V celom článku žalovaný písal o jej súkromnom

živote: „X. W. kvôli svojej práce sa dostala z W. A. do Š., kde si potom otvorila vlastnú predajňu nábytku.
Spomínaný dom kúpila pod cenu v roku 1998.“ Okrem iného napísal aj: „má silnú stihomam“, „verejne
ohrozujúcisociopat“.Jejduševnévlastníctvožalovanýukradolzjejblogu.Žalovanýfotografiuojejosobe
zverejnil farebne a odo dňa 18.06.2015 až dodnes ju môže hocikto vidieť. Žalovaný uvedené urobil v
tom čase, keď už hudba z jej domu neznela. Nikdy nebola verejnou činiteľkou a o svojej osobe nikdy
nezverejnila žiadnu fotku. Žalovaný dňa 04.12.2015 bez jej vedomia a bez jej súhlasu zverejnil druhý krát
jej fotografiu, jej meno a priezvisko viackrát, duševné vlastníctvo, súkromie a to na internetovej stránke

„Q.:/. T..L.-Q.-K.-T.-V.-V.-XX-X.-A.-Q.-M.“. V článku písal o majiteľke spievajúceho domu v Š., napísal aj
jej meno a priezvisko, preto každý vedel, že o jej osobe písal a zverejnil fotografiu. Žalovaný opäť písal
o jej súkromnom živote. Jej ďalšie duševné vlastníctvo žalovaný ukradol z jej blogu. Fotografiu zverejnil
farebne. Žalovaný uvedené urobil v čase, keď hudba už z jej domu pol roka neznela. Dňa 15.02.2017
sa dozvedela, že žalovaný dňa 19.02.2014 zverejnil článok na internetovej stránke: Q.:/..L.-W.-W.-Q..
Ide o stránku najnavštevovanejšieho maďarského spravodajského portálu Slovenska, ktorý funguje od
roku 2007, na facebooku má 38.683 čitateľov. Za zverejnenie fotografií o jej osobe, za veľanásobné

zverejnenie jej mena a priezviska, za ukradnutie a použitie jej duševného vlastníctva, za zverejnenie jej
súkromného života a za zverejnenia klamstiev o jej osobe žiadala, aby žalovaný jej zaplatil 4.000 eur.
2. Podaním z 19.05.2017 žiadala predvolať dvoch svedkov, štátnych policajtov z H. L., ktorí boli prítomní
a počuli, že zakázala fotografovanie jej osoby a následné zverejnenie. Žiadala to z dôvodu, aby bolopreukázané, že žalovaný zverejnil také jej fotografie, ktoré boli robené proti jej vôli. Doplnila, že okrem
zverejnenia jej súkromného života, žalovaný aj úmyselne klamal, aby v ľuďoch o nej vytvoril zlú verejnú
mienku. Klamal, že na dome mám pripevnené reproduktory. Žalovaný nemá žiadne dôkazy na svoje

klamstvá a v jeho článkoch uvedené negatívne tvrdenia a klamstvá o jej osobe napísal bez existujúcich
dôkazov, ba naopak dokázateľne úmyselne zverejnil klamstvá o jej osobe, úmyselne klamal s cieľom
ponížiť jej osoby, aby vytvoril zlú verejnú mienku o nej. Robil to napriek pravdivým dôkazom, že to
tak nie je. Žalovaný si na jej blogu prečítal a videl dôkazy, že jej (?, poznámka súdu: pravdepodobne
malo byť „jeho“) tvrdenia nie sú pravdivé. Aj z tohto vidno, že v článku žalovaný nevyjadril svoj názor,

ale napriek jasným dôkazom, nepravdivo, úmyselne, s klamstvami ohováral jej osobu. Nikdy nemala
žiadny konflikt ani v dedine, kde vyrastala, ani na strednej ekonomickej škole, kde štyri roky študovala
a maturovala, ani v kancelárii v W. A., kde roky pracovala, ani v predajni nábytku, kde viac ako dvadsať
rokov predávala nábytok, najprv ako vedúca predajne, potom ako súkromná podnikateľka. Tento článok
žalovaný zverejnil na internete, čítali ho ľudia na Slovensku, aj v Maďarsku. Žalovaný v článku zverejnil
jej meno a priezvisko, bydlisko, aj to, že píše o majiteľke spievajúceho domu v Š., potom zverejnil

aj dvakrát farebnú fotku, kde sa dá veľmi dobre vidieť jej tvár. Spoznajú ju na celom Slovensku, v
Maďarsku, v obchodoch, v autoservise, spozná ju zubár, v banke a tak ďalej. S týmito nepravdivými
tvrdeniami žalovaný ju ponížil v širokom okolí, pred ľuďmi žijúcimi v jej dedine, kde vyrastala, pred
spolužiačkami na strednej ekonomickej škole, pred kolegami s ktorými pracovala v kancelárii, pred jej
zákazníkmi, pred obchodnými partnermi, pred ľuďmi žijúcimi na Slovensku a v Maďarsku. Žalovaný

urážal aj jej rodinu. Jej otec bol uznávaný majster, spolu s jej matkou mali česť a úctu v celej dedine.
Jej syn študoval na univerzite, má aj diplom. Žalovaný ju bral na svoje špinavé ústa a ohováral čestných
ľudí a s klamstvami ich zašpinil. Žalobu napísala v časovej tiesni. Za dvakrát zverejnenie jej tváre,
za veľanásobné zverejnenie jej mena a priezviska, za ukradnutie a zverejnenie viac časti jej blogu,
jej duševného vlastníctva bez jej súhlasu na stránke žalovaného, za veľanásobné zverejnenie jej

súkromného života, za úmyselné klamstvá z dôvodu, aby žalovaný vytvoril o nej zlú verejnú mienku, za
nepravdivé tvrdenia o jej osobe a rodine, napísala príliš veľmi malé odškodné. Z tohto dôvodu opravila
túto časť petitu na 7.000 eur.
3. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk
dňa 13.04.2017 s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril

v tom smere, že žalobkyňa nie je v mediálnom prostredí Slovenskej republiky neznámou osobou,
tak ako sa to snaží vo svojej žalobe prezentovať. Príbeh „Y. L. H.“, ako žalobkyňa samú seba
na svojom blogu na webovej adrese Q.:/..F..L.-T. XXXX.Q. označuje, bol opakovane medializovaný,
či už v printových, elektronických ako aj televíznych médiách. Pre ilustráciu poukázal na viaceré
médiá (aj zahraničné), ktoré sa vo svojich príspevkoch a reportážach zaoberali príbehom „Y.Ľ.

L. H.“, ktorá mala obťažovať svoje okolie neutíchajúcou hlasnou hudbou: ÚJ SZO Q.:/..G..Z. A.-
Q., Q.:/..Z. N.-V.-E.-T.-A.-Q.; NOVINY.sk video reportáž Q.:/..W..L. /.-XX-C.-M.-U.-L.-R.-V.-Q.-T.-Q.;
IDNES.CZ Q.: /..K..Z.-I.-L.-I.-/. I..E.?Z. XXXXXX H. I. O.; ORIGO.hu Q.:/..I..Q.-V.-U.-A.-A.-Q.-T.-V.-G.-
T.-H..Q.; TV MARKIZA Q.:/. O..M..L.L.-H.-U.-L.-W.-L..-Z.-L.-L.; TOPKY.sk Q.:/..M..L.-A.-XX-C.-M.-L.-L.-
A.-A.-C.; T..L. Q.:/.. T..L.-L.-R.-V.-L.-L.-V.-F.-I.-Q..Q.. Samotná žalobkyňa na svojom verejne prístupnom

blogu, umiestnenom na webovej adrese Q.:/..F..L., zdieľa všetky podrobnosti svojho života, vrátane
informácií o svojom súkromnom živote, o svojom podnikaní, uverejňuje verejné listiny o svojej osobe
(napr. vodičský preukaz), zverejňuje fotografie a životné príbehy svojich spoluobčanov žijúcich na V.
ulici U. Š. a v mnohých prípadoch sa vyjadruje o svojich spoluobčanoch poburujúcim až vulgámym
spôsobom. Navyše, žalobkyňa si webovú adresu svojho blogu vylepila na sklo okna svojho domu,

čím si nepochybne robila reklamu a nepriamo verejne vyzvala na návštevu svojho blogu. Žalovaný
sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania ani zásahu do osobnostných práv žalobkyne. Všetky
uvedené informácie sú totiž zverejnené na verejne prístupnom blogu žalobkyne, v rozsahu mena a
priezviska žalobkyne, navyše s dovetkom, že sa jedná o majiteľku „L. H.“. Žalovaný, ako prevádzkovateľ
spravodajského portálu, vo svojich článkoch informoval verejnosť o situácii na V. ulici v Š., čím len

napĺňal elementárne atribúty a poslanie žurnalistiky. Žalovaný v súvislosti s informovaním verejnosti
o problémoch spolunažívania obyvateľov V. ulice v Š. postupoval plne v intenciách zákonnej -
spravodajskej licencie. Fotografiu žalobkyne vyhotovil pán R. C., riaditeľ Inštitútu pre romologický
výskum, v rómskej „osade“ nachádzajúcej sa na V. Z. U. H. L., pri príležitosti návštevy tohto miesta
žalobkyňou za účelom nasťahovania si do domu v Š.C. obyvateľov rómskej národnostnej menšiny.

Nakoľko došlo k poškodeniu čelného skla na vozidle žalobkyne, táto zavolala políciu, pričom práve pri
tejto príležitosti vznikla fotografia zachytávajúca osobu žalobkyne. Následne bola predmetná fotografia
použitá v denníku ÚJ SZÓ, ktorú neskôr v rámci licencie prevzali aj ostatné médiá. Jej meno a priezvisko
bolo použité vo viacerých médiách. Nie je teda pravdou, že za zverejnenie jej mena a priezviskazodpovedá žalovaný. Rôzne médiá zverejnili meno a priezvisko žalobkyne v celom rozsahu Q.:/..K..Z.-I.-
L.-I. /. I..E.?Z. XXXXXX H. I. O.. Q.:/..Q. /.-X.-E.-M., Q.:/..Z.-E.-V.-E.-T.-A.-Q.-M.-S.. Samotná žalobkyňa
zverejnila na svojom blogu svoje meno a priezvisko, napr. vo zverejnenom vodičskom preukaze a

pod. Pokiaľ ide o „duševné vlastníctvo“ žalobkyne, žalobca vo svojich článkoch použil citácie z jej
verejne prístupného blogu, pričom vždy uviedol zdroj týchto informácií, a teda, že pochádzajú z blogu
žalobkyne. V zmysle uvedeného preto nemožno v žiadnom prípade uvažovať o „krádeži duševného
vlastníctva“. Navyše, viackrát v texte článku žalovaný uviedol tzv. hyperlink (priame prepojenie) na blog
žalobkyne, čím dal nepochybne najavo, z akého zdroja čerpal informácie obsiahnuté vo svojom článku.

Uvedený postup zo strany žalovaného je preto plne za súladný so zákonom. Vo vzťahu k pojmom,
ktoré žalobkyňa namieta a ktoré boli použité v jednotlivých článkoch žalovaného, tieto si žalobkyňa
vysvetlila po svojom, nakoľko ňou uvedené preklady nie sú správne. Iba príkladom uviedol pojem „erős
üldözésimániárautal,ktorýjenutnépreložiťako„svedčíresp.poukazujenasilnýpocitprenasledovania“,
čím chcel autor len vyjadriť, že žalobkyňa žije v mylnej predstave, že jej chcú obyvatelia mesta Š.,
najmä V. ulice, dennodenne ubližovať resp. škodiť, čo je vzhľadom na jej nepochybne negatívne

spolunažívanie s ostatnými obyvateľmi V. ulice adekvátne označenie, o tomto v konečnom dôsledku
svedčí aj samotný blog žalobkyne, v ktorom možno identifikovať mnoho odkazov na oprávnenosť
použitia tohto pojmu. Odmieta žalobkyňou prezentovaný preklad, ktorý sa účelne snaží podsúvať súdu a
tým docieliť pre ňu priaznivejší výklad. Opätovne zdôrazňuje, že žalovaný vyššie uvedeným opisom iba
poukázal na znaky správania žalobkyne, aj to iba spôsobom, ktorý nijakým spôsobom nezasahuje do

jej osobnosti. Z podanej žaloby nie je vôbec zrejmé, akými zásahmi mal žalovaný poškodiť žalobkyňu.
Žalobkyňa v žalobe operuje pojmami ako „ukradnutie duševného vlastníctva“ a pod., ktoré sú pojmami
vágnymi. Po preštudovaní žaloby, a to ani pri pokuse o jej výklad, nie je možné identifikovať konkrétne
konania žalovaného, ktorými mala byť žalobkyňa poškodená. Celková skladba žaloby je neurčitá,
je len veľmi ťažké extrahovať podstatné, objektívne fakty. Navyše, žalobkyňa sa v žalobe nijakým

spôsobom neohradila voči pravdivosti informácií obsiahnutých v článkoch žalovaného, je teda dôvodné
predpokladať, že ich pravdivosť (vzhľadom na čerpanie z jej vlastného blogu) nespochybňuje. O
konzistentnosti a neurčitosti žaloby svedčí aj samotná konštrukcia žalobného petitu, ktorý je neurčitý a
taktiež materiálne nevykonateľný. Žalobu považuje za zjavne nedôvodnú. Žalobkyňa vo svojej žalobe
od žalovaného požaduje zaplatenie sumy 4.000 eur. Žalovanému však nie je zrejmé, akým titulom si

žalobkyňa uvedenú sumu žiada, nie je mu taktiež zrejmé, ako žalobkyňa dospela k uvedenej sume.
Žalovaný sa môže azda iba domnievať, že sa jedná o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V
tej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 42/2009.
Žalobkyňou uplatnená žaloba je v celom rozsahu tendenčná a nedôvodná, nevychádza z objektívne
tvrdených skutočností, preto nárok obsiahnutý v žalobe v celom rozsahu neuznáva a navrhol žalobu v

celom rozsahu zamietnuť a priznal žalovanému náhradu trov konania.
4. Na to sa vyjadrila žalobkyňa v tom smere, že žalovaný nemohol v rámci licencie prevziať fotografiu
o jej osobe od denníka Új Szó. Má za to, že sa nejedná o dielo, ktoré by bolo výsledkom tvorivej
duševnej činnosti autora. Fotografia jednoznačne nie je výsledkom tvorivej duševnej činnosti R. C. a
bolo vyhotovené zámerne len na zachytenie jej osoby. V tom čase náhle išla do H. L., neupravená v

domácom oblečení, vybrala si aj náušnice z dôvodu, že išla do rómskej osady. Takto vyzerajúc nechcela,
aby ju fotografovali, preto to aj prísne zakázala, aj jej zverejnenie. Pravdou je, že ani v najkrajších šatách
s najkrajším účesom by nechcela, aby médiá zverejnili jej fotografiu, jednak preto, aby si ľudia nespájali
jej tvár s klamstvami a ohováraniami, ktoré zverejnil o nej žalovaný, ako šialená, bláznivá, čarodejnica,
atď. Žalovaný zverejnil vyjadrenie R. C. a X. L. o predaji jej súkromného domu, jej nedal možnosť, aby

poprela ich vyjadrenie a povedala ľuďom pravdu. Ani nemala možnosť vyjadriť sa ku klamstvám, že
nechce spolupracovať s primátorom, s mestom o riešení problému, preto je na vine žalovaný aj to, že
tieto klamstvá o nej šíri na verejnosti, na webovej stránke a ľudia si myslia, že nemala záujem riešiť
tento problém. Žalovaný vedel, že mala záujem riešiť tento problém, veď videl aj sťažnosť jej advokáta
adresovanú na mestský úrad ohľadne vyriešenia tohto problému, aj ona sama sa veľakrát snažila riešiť

tento problém. Napriek tomu úmyselne zverejnil nepravdivé tvrdenia, aby v ľuďoch vytvoril zlú mienku
o nej. Žalovaný nemá právo zverejniť čo robí vo svojom súkromnom živote, koho si nasťahuje, ani
to, či sú to rómsky, slovenský, alebo maďarský ľudia. Vzala si do nájmu byt v inom meste, aby sa
oslobodila spomedzi slabomyseľných závidiacich štúrovských susedov a od klamajúcich bulvármédií
ako je žalovaný, ktorý jej nedal pokoj ani po dvoch rokoch po vypnutí hudby, ale tamojší susedia podľa

zverejneného mena, priezviska a tváre ju identifikovali a podľa toho, ako ju s klamstvami ohováral
žalovaný, nechceli, aby bývala medzi nimi. Za tri dni sa musela vrátiť do Š.. Potom sa snažila kúpiť si
nehnuteľnosť aj prenajať byt mimo mesta, ale keď zbadali, že ide o jej osobu, odmietli ju. To sa nedá
nahradiť s peniazmi, že do konca môjho života musím žiť medzi slabomyseľnými závidiacimi Š. susedmi,ktorých nenávidí. Žalovaný hlboko a nenapraviteľne zasiahol do jej života aj tým, že zverejnil na svojej
webovej stránke nepravdivé ohovárania v článku: parameter.sk/rovat/paravelemeny/2014/02/19/J.-W.-
W.-Q..Akohrdášikovnápodnikateľka,ktoráviacakodvadsaťrokovúspešneriadilaobchodsnábytkami,

mala všade dobré medziľudské vzťahy (okrem slabomyseľných a závidiacich štúrovských susedov) kvôli
žalovanémumusídoživotnežiťvhanbe.Tietodoživotnetrvajúcezásahy,celoživotnéponíženiejejosoby
sa nedajú už napraviť.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi strán sporu, svedka a listinami tvoriacimi obsah súdneho
spisu, najmä konštatovaním obsahu žaloby, množstvom výňatkov z internetových novín, úradným

prekladom článku žalovaného „W. U. T. F. W.“ a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Žalobkyňa žalobu opierala o skutočnosť, že žalovaný zverejnil klamlivé informácie o nej, ako aj o jej
rodine, tiež zverejnil fotografiu, ktorá vyjadruje jej utrpenie a tiež použil jej prejav duševného vlastníctva
z jej blogu bez jej súhlasu. Žalobu odôvodňovala najmä tým, že v čase vydania článkov, už z jej domu
neznela hudba. Uvedeným konaním žalovaného pociťovala zásah do jej osobnostných práv, nakoľko
uvedené vykonával bez jej súhlasu.

7. Žalovaný v priebehu konania popieral, že by svojím konaní zasiahol do osobnostných práv žalobkyne.
8. Pojednávania, ako aj výpovede strán sporu sa viedli ohľadom hudby - časti árie, ktorú žalobkyňa
púšťala od 6 hod. rána do 10 hod. večera do svojho okolia. Otázky, ktoré kládla žalobkyňa na svedka,
boli len zisťovanie či a akým spôsobom ohrozovala svoje okolie.
9. Z výsluchu strán sporu ako aj z predložených listinných dôkazov a výsluchu svedka súd mal

za preukázané, že predmetom celého sporu sú nezhody medzi žalobkyňou a jej susedmi, ktorých
sa neštítila aj pred súdom niekoľkokrát hanlivo označiť, pričom z jej strany dochádzalo dlhodobo
pretrvávajúcim púšťaním hudby a práve o tomto jej konaní - hraní hudby, ale aj o postoji jej okolia a tiež
samosprávnych orgánov, sa pokúsil vyjadriť svoj názor autor, ktorého článok uverejnil žalovaný.
10.Ztaktovykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,ževdanomprípadežalobkyňapredsúdom

iba tvrdila, že na jej strane došlo k ujme, avšak žiadnym relevantným spôsobom, teda žiadnym dôkazom
nepreukázala vznik danej ujmy, ktoré by odôvodňovali žalobe vyhovieť. Z predložených listinných
dôkazov, a to zo strany žalobkyne, ktorá predložila printové kópie článkov internetových médií a tiež
z listinných dôkazov predložených zo strany žalovaného bolo zistené, že žalovaný skutočne uverejnil
článok týkajúci sa v podstate susedských vzťahov, kde hlavným aktérom bola práve žalobkyňa. Autor

článku napísal svoje vlastné zistenie o dlhodobo pretrvávajúcich susedských nezhodách v glosátorskom
štýle.
11. Súd mal v konaní za preukázané, že žalovaný obrazové snímky - fotografie v zmysle § 12 ods. 1
Občianskeho zákonníka použil primeraným spôsobom, pričom túto mal so súhlasom jej autora a použitie
snímok nebolo v rozpore s osobnostnými záujmami žalobkyne, ktoré je potrebné rešpektovať.

12. Žalovaný na svojom portáli „parameter.sk“ zverejnil články: „J. W.T. W. Q....!.“ (dňa 19.02.2014),
„E. T. A. Q. T. M.M. - E. V.N. E. A. X.Á.“ (dňa 18.06.2015) spolu s pripojenou fotografiou žalobkyne,
„T. Q. K. T.Á.P.F. V. E. V. E. XX É. A. Q. M.“ (dňa 04.12.2015) tiež tou istou fotografiou. Uvedené
články opisovali udalosti, ktoré sa týkali širšej verejnosti dlhodobého (14 ročného) konania žalobkyne,
a to šírenia reprodukovanej 4-mimutovej časti hudby - z árie N. M.. O uvedenom konaní informovali aj

iné médiá domáce aj zahraničné. Forma týchto článkov je písaný v publicistickom útvare fejtonického
a polemického charakteru - glosa. Glosa je publicistický žáner, kde sa autor vyjadruje k čiastkovému
spoločenskému problému. Vyjadruje svoj názor. Autor tu skutočne vyjadruje svoj názor na danú
spoločenskú vec. Žalobkyňa má založený vlastný blog: „W..F..L.“, uvedené označenie blogu má aj
vystavené čitateľne na oknách svojho domu. Predmetnú fotografiu žalobkyne vyhotovil R. C. a bola

použitá dňa 12.02.2015 v denníku ÚJ SZÓ, ktorú neskôr v rámci licencie prevzali aj ostatné médiá.
13.Žalobkyňasapredmetnoužaloboupoúpravepetitudomáhala,abysúdrozhodoltak,abysažalovaný
zdržal uverejnenia fotografie žalobkyne, ako aj jej mena, priezviska a súkromného života a odstránil z
internetovej stránky všetky fotografie žalobkyne, ako aj jej meno, priezvisko a články o jej súkromnom
živote a zaplatil 7.000 eur za zverejnenie jej fotografií, mena, priezviska, za ukradnutie a použitie jej

duševného vlastníctva, za zverejnenie jej súkromného života a za zverejnenie klamstiev o jej osobe.
14. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení navrhovala vykonať dôkazy aj dvoch policajtov z H. L.,
ktorý mali dosvedčiť, že zakázala fotografovanie a zverejňovanie fotografií. Nakoľko však žalobkyňa
neoznačila svedka, súd ani nezabezpečil ich účasť za účelom výsluchu a návrh takéhoto dôkazu súd
nemohol pripustiť.

15. Podľa čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života ako aj právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním alebo
iným zneužívaním údajov o svojej osobe.16. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

17. Podľa § 12 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové
snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy
sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. (2) Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo
použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové
záznamy na úradné účely na základe zákona.

18. Podľa § 13 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
19. Podľa čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý

má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj
slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.
20. Podľa ust. § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
21. S poukazom na ust. § 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

22. Ustanovenia § 11 až 16 Občianskeho zákonníka upravujú právo na ochranu osobnosti ako
jednotné právo zabezpečujúce v občianskoprávnej oblasti rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a
jej všestranný slobodný rozvoj. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy /
§ 11 Občianskeho zákonníka/ . Fyzická osoba má právo najmä domáhať sa , aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky zásahov a aby
jej bolo dané primerané zadosťučinenie / § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Pokiaľ by sa nezdalo
postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch / § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka/ .

23. Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne, pokiaľ z nich nie je splnený čo i len jeden, je
vylúčené uplatnenie sankcií podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Z citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka vyplýva, že predpokladmi úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je skutočnosť,
že: a/ došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti, b/ tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť
ujmu na chránených osobnostných právach, c/ medzi konaním neoprávnene zasahujúceho subjektu a

vzniknutou nemajetkovou ujmou je vzťah príčinnej súvislosti.
24. Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je potrebná existencia zásahu objektívne
spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v priamej
príčinnej súvislosti, s ktorou došlo k neoprávnenému zásahu. Všetky podmienky musia byť súčasne
splnené, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a

povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý narušiť integritu
fyzickej osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti.
25. V prejednávanom prípade ide o stretnutie práva na informácie a ich šírenie (čl. 26 Ústavy) s právom
na ochranu osobnosti (čl. 19 Ústavy), teda základných ústavných práv, ktoré stoja na rovnakej úrovni.
Pre demokraciu, chápanú ako vládu ľudu, ľudom a pre ľud, je životnou nutnosťou šírenie informácií,

myšlienok a názorov, či už pochvalných alebo kritických preto, aby bola verejnosť zásobená všetkými
dostupnými faktami nevyhnutnými na vyvolanie kvalitnej debaty vo veciach celospoločenského záujmu a
následného utvárania názorov jednotlivcov alebo pre dosiahnutie konsenzu o konaní a obstarávaní vecí
celospoločenského záujmu. Sloboda prejavu však nie je bezbrehá; ústavne zaručené právo vyjadrovať
svoje názory je obsahovo obmedzené právami iných, najmä právami uvedenými v čl. 19 Ústavy. Kolízia

oboch práv sa realizuje práve napríklad pri aplikácii § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka v súvislosti
s uplatňovaním občianskoprávnej ochrany osobnosti. Úlohou súdu bolo skúmať a prihliadať na všetky
okolnosti prípadu tak, aby jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred právom druhým. Súd
skúma mieru - intenzitu tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti a to v kontexte
so slobodou prejavu a právom na informácie, so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania

týchto práv a ich ochranu a skúmal, či existovala príčinná súvislosť medzi nimi.
26. Predmetom ochrany osobnosti fyzickej osoby je právo na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť,
ktorú konkrétna fyzická osoba získala a požíva v spoločnosti dobrú povesť. Česť fyzickej osoby je
výrazom úcty, uznania a ocenenia, alebo súhrnne povedané, vážnosť konkrétnej fyzickej osoby, ktorúpožíva pre svoje postoje a správanie sa u ostatných členov spoločnosti a ktorá ovplyvňuje posudzovanie
jej postavenia a uplatňovania v spoločnosti. Rozsah uvedeného práva sa v priebehu ľudského života
vyvíja a mení v súvislosti s jeho uplatňovaním v spoločenskom dianí. Najčastejšou formou zásahu sú

skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky a to za splnenia podmienky, že ide o porušenie neoprávnené,
protiprávne. Skutkové tvrdenia majú povahu objektívnu, hodnotiace úsudky sú vždy subjektívne, lebo
vyjadrujú názor toho, kto úsudok prednáša. Je potrebné robiť rozdiel medzi kritikou a neoprávneným
zásahom, pričom rozdiel medzi nimi je potrebné vidieť v rozhodujúcom hľadisku pravdivosti, vernosti,
objektívnosti a cieľa, ktorý je konkrétnym prejavom sledovaný. Zákonná ochrana je teda daná, len ak

vytýkané prejavy sú neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti, sú zásadne nepravdivé,
alebo pravdu skresľujúce a ak takýto zásah je objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva
chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Nemožno priznať právo na ochranu občanovi,
ktorý konal protispoločensky a publikácia takýchto skutočností je kritikou a oprávneným zásahom
proti spoločenským nešvárom, pričom kritika je oprávnená ak nie sú prekročené medze vecnej kritiky
(opierajúcej sa o pravdivé skutočnosti) a ak je primeraná obsahom i formou.

27. Preto bolo úlohou súdu zistiť, či uverejnením článku došlo k rozširovaniu nepravdivých údajov,
spôsobilých zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti, pričom bolo potrebné prihliadať na významnú
skutočnosť, či celkové vyznenie informácií v uverejnených článkoch zodpovedali pravde.
28. Žalobkyňa, sa domáhala ochrany svojej cti za uverejnenie informácií v hromadnom informačnom
prostriedku formou upustenia od šírenia informácií a tiež náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 13

ods. 2 občianskeho zákonníka. Súd vychádzal zo znenia článku a žalobkyňou vytýkaných nepravdivých
tvrdení o svojej osobe v článku; v súlade s ustanovením § 191 CSP vyhodnotil dokazovanie vykonané
výsluchom účastníkov, svedka a listinami a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
29. Súd má za to, že žalovaný uverejnením napádaného článku realizoval svoje ústavné právo podľa
článku 26 Ústavy SR. Predmetom článku je téma všeobecného záujmu - dlhodobé obťažovanie občanov

šírením reprodukovanej hudby a kritika orgánov štátu v súvislosti s neakceptovateľným konaním
žalobkyne, pričom téma je dlhodobo medializovaná. Zásadnou informáciou v tomto článku je, že
žalobkyňa síce navonok neporušuje verejný poriadok, avšak donekonečna púšťa jednu a tú istú hudbu,
čím obťažuje svojich susedov a tiež informácia o neefektivite tak orgánov samosprávy ako aj štátnej
správy pre ukončenie neúnosne dlhodobého šírenia reprodukovanej hudby žalobkyňou.

30. V kontexte článku súd informácie, ktoré sú v ňom uvedené o žalobkyni nepovažoval ani za
nepravdivé, ani za znevažujúce a teda za spôsobilé zasiahnuť do jej práva na ochranu osobnosti,
najmä občianskej cti a ľudskej dôstojnosti: V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa skutočne dlhodobo
niekoľko rokov šírila hudbu do svojho okolia, susedské spory sa tým stupňovali, no žalobkyňa bola v
tomto neoblomná.

31. Autor článku, ako svedok vypovedal, že nedalo mu nenapísať o takomto spoločenskom dianí,
zámerne vystupoval ako glosátor, teda spísal svoj názor o dianí. Niektoré ním použité slovné spojenia sú
expresívne,avšakniedifamujúce.Skôrsazameriavalnafakt,žetoľkérokyniejemožnéukončiťutrpenie
susedov áriami žalobkyne. Teda ide o hodnotiaci úsudok autora, ktorý má vecný základ v skutočných
dejoch. Autor mal o žalobkyni objektívne informácie od svedkov, z verejných zdrojov na internete, z

ktorých je nesporné, a žalobkyňa ich ani nepoprela, že kvôli štekajúcim psom šírila reprodukovanú
hudbu.
32. Súd tvrdenia žalobkyne prezentované na pojednávaní o tom, že nevie ako by mala poškodzovať
svojich susedov, keď všetky právne predpisy v tomto smere dodržala (nočný pokoj, decibely a pod.),
považoval za účelové. Skutočnosť, že šíri reprodukovanú hudbu, časť árie po dlhé roky i napriek

nesúhlasu svojho okolia, susedov, predstaviteľov mesta a pod. objektívne naznačuje, že vedela, že tým
ruší susedské spolužitie nad ich únosnú mieru, bez ohľadu na to, že to verbálne popiera alebo tvrdí,
že nič neporušovala. Sama svojím konaním - šírením reprodukovanej hudby neúnosným spôsobom,
uvedenú situáciu vyvolala, teda, že sa tejto záležitosti venujú aj média. Proti žalobkyni sa viedlo aj
správnekonanie-zákazšíreniareprodukovanejhudby,oktoromtiežpísalimédiá.Pretostalasaznámou

osobou vlastným pričinení a je povinná strpieť aj kritiku svojho správania a teda aj nepríjemnú publicitu,
pričom súd nezistil, že by táto kritika bola neprimeraná.
33. Nebol preukázaný zlý úmysel, či zlá pohnútka na strane autora článku, nesúlad s novinárskou etikov,
či nekonanie v dobrej viere. Súd dospel k záveru, že zobrazenie fotografie žalobkyne v článku bolo v
súlade s ustanovením § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka vykonané primeraným spôsobom v rámci

zákonnej spravodajskej licencie, fotografia bola získaná z konkurenčnej médií a jej uverejnenie vecne
a tématicky ilustruje účel článku.
34. Vykonaným dokazovaním súd teda dospel k záveru, že žalovaný svoje právo a povinnosť na šírenie
informácií nerealizoval na úkor práv žalobkyne na ochranu osobnosti. Keďže súd uverejneným článkomnezistil neoprávnenosť zásahu do občianskej cti žalobkyne, nie sú dané predpoklady pre použitie
prostriedkov ochrany v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka a už vôbec pre priznanie nemajetkovej ujmy
podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

35. Nie je preukázaním zníženia dôstojnosti žalobcu v značnej miere skutočnosť, že v dôsledku
uverejneného článku si žalobkyňa nevie kúpiť nehnuteľnosť, alebo sa presťahovať na iné miesto najmä
preto, že nebol preukázaný neoprávnený zásah, keďže informácie v článku neboli nepravdivé, pričom
žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi článkami a vznikom nemajetkovej ujmy. Navyše
uvedenú „ujmu“ v konaní ani nepreukázala.

36. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia,
jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Aby strana sporu mohla splniť svoju
povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením
dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli

preukázané jej tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva (či už z dôvodu nečinnosti
účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú alebo
preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná).

37. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v predmetnom konaní neuniesla dôkazné bremeno,
nepreukázala, že akým správaním zo strany žalovaného došlo k zásahu do jej osobnostných práv,
nepreukázala, že obrazové snímky boli použité v rozpore s jej osobnostnými záujmami, túto skutočnosť
neuniesla ani v rámci dôkazného bremena, čo sa týka uverejnenia článkov. Išlo len o jej subjektívny
pocit, preto súd žalobu ako nedôvodne podanú v celom rozsahu zamietol, poukazujúc na skutočnosti

a to neunesenie dôkazného bremena, nepredloženia dôkazov, pričom išlo len o jej subjektívny názor,
ktorý však nijakým spôsobom neprezentovala, čím sa žalobkyňa v danej situácii dostala do dôkaznej
núdze, preto neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za neoprávnený
zásah do osobnostných práv žalobcu podľa § 11 Občianskeho zákonníka, jeho občianskej cti, vážnosti
a súkromia, a preto súd žalobu ako nedôvodne podanú v celom rozsahu zamietol.

38. Na dôvažok súd dodáva, že sloboda prejavu tvorí jeden z hlavných základov demokratickej
spoločnosti, jednu z prvoradých podmienok jej pokroku a rozvoja každého jednotlivca. Platí nielen
pre informácie alebo myšlienky, ktoré sa prijímajú priaznivo alebo sa považujú za neškodné alebo
indiferentné, ale aj pre také, ktoré veľmi urážajú, šokujú alebo znepokojujú. Takto si to vyžaduje
pluralizmus, tolerancia a veľkorysosť, bez ktorých neexistuje demokratická spoločnosť. Tieto princípy

nadobúdajú osobitný význam pre tlač: hoci tlač nesmie prekročiť hranice stanovené najmä na
účel ochrany povesti iných, predsa jej len prislúcha rozširovať?informácie a myšlienky o otázkach
diskutovaných na politickej scéne, ako aj o tých, ktoré sa týkajú iných oblastí verejného záujmu. K jej
funkcii, ktorá spočíva v ich šírení, sa pripája právo verejnosti prijímať tieto informácie a myšlienky. Pri
dokazovaní a následnom rozhodovaní, či konkrétnym prejavom došlo k zásahu do práv na ochranu

osobnosti je potrebné vždy starostlivo rozlišovať medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami.
V podstate každý prejav sa týka buď skutkového tvrdenia, faktu, informácie, alebo hodnotiaceho úsudku,
teda názoru, myšlienky. Skutkové tvrdenia majú objektívnu povahu a je možné ich objektívne verifikovať.
Avšak hodnotiace úsudky, ktoré majú subjektívny charakter, nemôžu byť predmetom dokazovania,
nepripúšťajú dôkaz ich správnosti. Pokiaľ ide o hodnotiace úsudky, je však táto požiadavka (t. j. dôkaz

pravdy) nerealizovateľná a sama osebe útočí na slobodu názoru, ktorá je základným prvkom práva
zaručeného článkom 10 Dohovoru. (z rozhodnutia ESĽP vo veci Lingens v. Rakúsko z 08.07.1986)
39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1
CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Preto súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, a
to podľa pomeru úspechu v spore, keďže v predmetnom spore bol plne úspešný. V súlade s § 262 ods. 1
CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).