Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 6, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201274
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816201274.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: Q. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.
XX/XX, XXX XX W. V., zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. Sv. Egídia 95, 058
01 Poprad, proti žalovanému: V. O., a.s., P. nábrežie 4, O. XXX XX, zast. AK Antol, s.r.o., Kupeckého
2542/72, 902 01 Pezinok, o zaplatenie 783,20 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Vranou nad Topľou, č.k. 4C/36/2016-103 z 15.08.2017 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
žalobu zamietol s tým, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010Z.z. a
odkazom na rozhodnutia KS TT, sp. zn. 10Co/158/2013, KS PO, sp. zn. 7Co/220/2014, KS TT, sp. zn.
10CoE/313/2010, KS TN, sp. zn. 6Co/523/2014 a rozhodnutie SD EÚ č. C-XX/XX. Výrok o trovách
konania ustanovením § 257 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že podanou žalobou sa žalobca na žalovanom domáhal vydania

bezdôvodného obohatenia vo výške 783,20Eur s prísl. predstavujúceho rozdiel medzi žalovaným
žalobcovi poskytnutým úverom vo výške 3.500,-Eur a žalobcom žalovanému celkovo zaplatených
4.283,20Eur.

4. K náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ poukázal na rozhodnutia KS TT, sp. zn.
10Co/158/2013, KS PO, sp. zn. 7Co/220/2014, KS TT, sp. zn. 10CoE/313/2010, KS TN, sp. zn.

6Co/523/14, rozhodnutie SD EÚ č. C-XX/XX a podotkol, že „Podľa legislatívnych pravidiel má zákon
rovnaké skutočnosti pomenovávať rovnakými pojmami. Ak teda zákon č. 129/2010 Z.z. pozná v § 9
ods. 5 pojem rozpis splátky a uvádza, čo sa tým myslí (s tým, že rozpis splátky sa poskytne na žiadosť
dlžníka), nemožno § 9 ods.2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. obsahujúci slovné spojenie „zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“
vykladaťtiežakorozpissplátokatonaviacakorozpissplátok,ktorýmusíbyťvzmluveuvedenýpovinne“.

5. So zreteľom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-XX//XX uzavrel, že zmluva z
predmetu sporu o úvere mala všetky náležitosti v zmysle zákona, na základe ktorých žalobca mohol
posúdiť rozsah svojho záväzku. V samotnej zmluve bolo jasne uvedené o aký druh úveru ide, ako má
byť čerpaný ako aj celkovú čiastku akú má uhradiť preto nebolo nevyhnutné, aby jednotlivé splátky boli
rozčlenené na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov a preto žalobu žalobcu zamietol.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza znesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP). Jeho odvolanie je v podstate
vyjadrením nesúhlasu so závermi súdu prvej inštancie vychádzajúc z názoru, že rozhodnutie SD EÚ
č. C-42/15 nie je na tento spor aplikovateľné. Práve rozčlenením splátky spotrebiteľského úveru na

splátku istiny, úroku a iných poplatkov je zabezpečená transparentnosť právneho vzťahu založeného
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a súčasne naplnením zákonného znenia § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ,
pričom smernici 2008/48 nemožno priznať priami účinok na horizontálnej úrovni, teda medzi zmluvnými
stranami. Ďalej vo svojom odvolaní uviedol (i keď uvedenému sa súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí vôbec nevenoval), že údaj uvedený v § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ musí byť v zmluve uvedený

výslovne, nemožno ho vyvodzovať z iných zmluvných náležitosti ako je výška úveru a celkové náklady
spojené s úverom. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne ho zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne uplatnil nárok na náhradu
trov konania.

7. Žalovaný sa ku podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či

riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

10. Dňa 14.09.2010 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej

žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 3.500,-Eur s výškou mesačnej splátky 210,29Eur, dátumom
prvej splátky do 14.10.2010, počtom splátok 20 a dátumom konečnej splatnosti 14.05.2012 (bod 2
zmluvy). Strany nespochybnili, že žalobca žalovanému zaplatil na tento úver celkovo sumu 4.283,20Eur.

11. Niet pochýb o tom, že medzi žalobcom a žalovaným ide o spotrebiteľský vzťah. Na predmetnú

zmluvu sa vzťahuje zákon č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmyslom zákonnej úpravy o
spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom uvádzania zákonom stanovených
náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo
informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.

12. K otázke splnenia náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ v kontexte s čl. 10 ods. 2
smernice2008/48,naktorýodkazovalsúdprvejinštancievosvojomrozsudkuodvolacísúdajvsúvislosti
s rozsudkom Súdneho dvora vo veci D. Z. D. W., a.s. a S. O. poukazuje na priamy účinok smerníc.
Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za
ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad,

ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc
v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci. Problém nastal v súvislosti s pochybnosťami, kde sú hranice nepriameho

účinku smernice. Súd totiž na jednej strane má za cieľ v zmysle rozsudku C-XX/XX dosiahnuť plný
účinok smernice pri využití všetkých aplikačných metód a ustanovení celého právneho poriadku, no na
druhej strane existujú obavy, aby nedošlo v sporoch medzi jednotlivcami k aplikácii nepriameho účinku
smernice contra legem a navyše aj proti princípom súkromného práva akými je aj princíp právnej istoty.

13. Dôležitý je tiež výklad rozsudku Súdneho dvora vo veci C-XX/XX a smernice 2008/48/ES, pretože sa
zdá, že Súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a len
vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec sa však netýka amortizačnej tabuľky, ale špecifikácie splátok úverupodľa jednotlivých zložiek, čo je v konečnom hľadisku relevantné aj na účely transparentnosti vstupných
údajov pre výpočet Y..

14. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods.1 písm. k/ ZoSÚ cez prizmu
eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení
jasne deklaroval aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm.
k/ § 9 odsek 1 ZoSÚ a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu. V zákone

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bola do právneho poriadku zakotvená dikcia zákonnej
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere o spôsobe splácania úveru podľa istiny, úrokov a iných
poplatkov. Približne štyri roky táto zákonná dikcia bola spojená ešte aj kumulatívne s právom na
uvedenie súčtu týchto platieb. Nemali by byť žiadne pochybnosti, že v tom čase smernica Rady 87/102/
EHS nevyžadovala plnú harmonizáciu. Zákonom č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch bola
transponovaná smernica 2008/48/ES z 23. apríla 2008, ktorá vyžadovala plnú harmonizáciu. Do tohto

nového zákona o spotrebiteľských úveroch bola prevzatá z predchádzajúceho zákona totožná dikcia
splácania spotrebiteľských úverov podľa splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

15. Odvolací súd má za to, že princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá priamy účinok na
horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť contra legem, a

preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať aj špecifikáciu
splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.

16. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ku dňu písomného vyhotovenia tohto rozsudku bola uznesením
Krajského súdu v Prešove č.k. 22Co/20/2018 zo dňa 27.03.2018 podaná prejudiciálna otázka v reakcii

na rozsudok C-XX/XX.

17. K náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ ( na ktoré poukazoval žalobca vo svojom
odvolaní) odvolací súd uvádza, že v zmysle tohto ustanovenia účinného v čase uzatvorenia Zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí

obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Ustanovenie § 2 písm.
i/ ZoSÚ definuje ročnú percentuálnou mierou nákladov (ďalej len ,,RPMN“) celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského

úveru podľa § 19. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú podľa
ustanovenia § 2 písm. g/ ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

18. Neuvedenie náležitosti uvedených vyššie v zmluve zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým,
že spotrebiteľsky úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 ZoSÚ). Spotrebiteľovi tak

potomvznikánároknarozdieluistiny,ktorúmuposkytoldodávateľasumy,ktorúspotrebiteľdodávateľovi
už zaplatil.

19. Odvolaciemu súdu tak potom neostávalo nič iné, ako postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
zrušiť rozsudok a postupom podľa § 391 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

20. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím
súdom, následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených
v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.

21. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§ 396 ods. 3 CSP).22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).