Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814202413
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3814202413.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti povinnému:
J. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, o vymoženie istiny 10 eur, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 9Er/514/2014-10 zo dňa 17. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (výrok I.) a zároveň uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur (výrok II.).
Uviedol, že v priebehu exekúcie doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie
exekúcie, z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť. S

poukazom na § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 37 ods. 3, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods.
1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 skonštatoval, že z právoplatného uznesenia
Okresného súdu Prievidza č.k. 10D/14/2018 zo dňa 26.02.2018 mal za preukázané, že povinný v tomto
konaní dňa 18.01.2018 zomrel. Uvedené dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť povinného,
a z tohto dôvodu dedičia povinného nenadobudli žiadny majetok po povinnom (§ 460 a § 470 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Vzhľadom k tejto skutočnosti exekúciu vedenú voči povinnému, zastavil (§ 57

ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017). O trovách exekúcie rozhodol v
zmysle § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v
spojení s § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov. K náhrade nevyhnutných trov exekúcie zaviazal oprávneného, pretože exekúcia
bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného a oprávnený pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie
musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Dal do pozornosti ustanovenie
§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a uviedol, že v danom prípade je
zrejmé, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie do 01.01.2015 nedošlo k uspokojeniu pohľadávky
oprávneného, a preto pohľadávka, ktorá je predmetom tohto exekučného konania zanikla (§ 9b zákona
č. 180/2013 Z.z.). Ďalej poukázal na to, že v zmysle § 243j Exekučného poriadku je súdu daná

možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v konaniach začatých pred 01.04.2017 v prípade, ak
sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup odôvodňujú.
Zastával názor, že súdny exekútor nepostúpil vec na rozhodnutie súdu prvej inštancie bezodkladne, a
preto považuje napadnuté uznesenie za nesprávne. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušil a rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti a súčasne rozhodol, že nepriznáva
súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.3. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania,
zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp.

výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

4. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,

koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon (CSP účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie, ako

opravný prostriedok, je zásadne prípustné len proti výroku rozhodnutia, či už rozsudku, alebo uznesenia.
Len proti odôvodneniu rozhodnutia odvolanie prípustné nie je, a to z dôvodu, že záväzné účinky pre
strany v konaní má len výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Podľa § 355 ods.2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

10. V zmysle § 124 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Pri právnej klasifikácii podania
súd vychádza z § 124 CSP, v zmysle ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď
je úkon nesprávne označený. V tomto ustanovení CSP ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého
zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase
urobeniatohtoúkonu.Priposudzovaníprocesnéhoúkonuúčastníkakonaniapodľajehoobsahunemôže

súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe,
logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu
účastníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2010, sp. zn. 3Cdo 128/2010).

11. Pri posúdení otázky, či odvolanie účastníka smeruje len proti dôvodom rozhodnutia, je rozhodujúci

obsah podania, ktorým sa rozhodnutie súdu napáda (§ 124 CSP). Obvyklé je, že ak odvolateľ napáda
výrok rozhodnutia, napáda spravidla aj jeho odôvodnenie; podmienkou však je, aby to urobil vždy aj
s výrokom rozhodnutia. Kritériom pre posúdenie, či ide len o odvolanie proti dôvodom rozhodnutia, je
zhodnotenie, či prípadným vyhovením odvolania by (ne)bol dotknutý aj výrok napadnutého rozhodnutia.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2012 sp. zn. 6Cdo 208/2011).

12. Zo spisového materiálu a odvolacích námietok oprávneného v danej veci vyplýva, že oprávnený
svojim odvolaním čo do veci samej napáda len odôvodnenie rozhodnutia. Oprávnený navrhuje posúdiť
dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.03.2017, hoci napadnutým uznesením bola exekúcia zastavená s poukazom na § 57 ods. 1 písm.

h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Avšak v odvolaní je uvedené, že v konečnom
dôsledku má byť exekúcia zastavená, čo sa plne zhoduje s výrokom uznesenia súdu prvej inštancie.
Z obsahu odvolania je teda zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením
exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Vzhľadom na neprípustnosť

odvolania len proti dôvodom rozhodnutia (§ 358 CSP) odvolací súd odvolanie oprávneného v časti
smerujúcej proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie odmietol podľa § 358
CSP ako smerujúce proti odôvodneniu rozhodnutia. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod
zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.13. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného, smerujúce proti výroku II. súdu prvej inštancie o trovách
exekúcie, odvolací súd poukazuje na to, že trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a

nasl. Exekučného poriadku. Podľa § 355 ods.2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie,aktozákon(čiužCSPaleboinýzákon)pripúšťa.Akbyzákonodarcachcelpripustiťodvolanie,
bolbytovyjadrilvExekučnomporiadkutak,akotojepriinýchinštitútochvexekučnomkonaní.Vzhľadom
nato,žeust.§200Exekučnéhoporiadkuvýslovneneupravujemožnosťpodaťodvolanie,atátomožnosť
nevyplýva ani z ust. CSP, a contrario odvolanie prípustné nie je. Na základe uvedeného odvolací súd

odvolanie oprávneného proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie odmietol podľa
§ 386 písm. c) CSP.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).