Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 14, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cb/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117203778
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117203778.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcu: Ing. Tibor Roman, nar.

28.06.1962, miesto podnikania a bydlisko Berlínska 24, 040 13 Košice, zastúp. JUDr. Rudolfom
Bezákom, advokátom, Krmanova 14, 040 01 Košice, proti žalovanému: Východoslovenská distribučná,
a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, zastúp. spoločnosťou KVASŇOVSKÝ &
PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51
003 848 v konaní o zaplatenie 1 238,71 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 1 198,23 EUR, úrok z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 1 198,23 EUR od 19.02.2017 do zaplatenia ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich
výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.02.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny vo výške 1 238,71 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1
238,71 EUR odo dňa 19.02.2017 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ako aj na
zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR. Ďalej

žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že je výrobcom elektriny zo slnečnej energie v zariadení s celkovým inštalovaným
výkonom 99,54 kW umiestnenom v lokalite P., EIC kód XXZVSXXXXXXXXXXX. Poukázal na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014-132 zo dňa 22.06.2016, na základe ktorého stratilo
účinnosť ustanovenie § 26 ods. 3 vyhl. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z..

Nález má účinky do minulosti (ex tunc) ako vyplýva napr. z nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS
87/06-23. Za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2017 žalovaný vyúčtoval žalobcovi platby za prístup
do distribučnej sústavy v celkovej výške 1 238,71 EUR. Žalobca tieto platby žalovanému zakaždým, i
napriek výslovnému nesúhlasu, uhradil. Žalobca a žalovaný pritom nemajú uzatvorenú platnú zmluvu
o prístupe do distribučnej sústavy, ktorá by oprávňovala žalovaného k účtovaniu uvedenej platby.
Žalovaný síce zaslal žalobcovi na podpis ním vyhotovený návrh Zmluvy o prístupe užívateľa sústavy
do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto, avšak žalobca s jej znením nesúhlasil, a

preto žalovanému zaslal protinávrh zmluvy, na ktorý mu zo strany žalovaného nebola doručená žiadna
odpoveď. S odkazom na ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo.
Žalobca opakovane vyjadroval nesúhlas s existenciou jeho povinnosti uhrádzať žalovanému platby za
prístup do distribučnej sústavy, avšak bez akejkoľvek reakcie žalovaného. Tento svoj nesúhlas žalobcavyjadroval pri každej jednotlivej úhrade platby za prístup v položke „informácia pre príjemcu“ a rovnako
tak osobitnými písomnými podaniami doručenými žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného k vráteniu
bezdôvodne zaplatených platieb za prístup prostredníctvom listu svojho právneho zástupcu zo dňa

14.02.2017, avšak bezvýsledne. Žalovaný úhradu dlžnej sumy v prospech žalobcu nevykonal a na výzvu
nijak nereagoval.

3.Podaním doručeným súdu dňa 27.03.2017 (pred doručením žaloby žalovanému na vyjadrenie)
žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 40,48 EUR s poukazom na to, že žalovaný v tejto

výške dobropisoval časť žalovanej sumy opravnou faktúrou č. 8299400068 zo dňa 08.03.2017 v znení
neskorších opráv a uvedenú sumu žalobcovi aj zaplatil. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 1 198,23 EUR, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 198,23 EUR od
19.02.2017 do zaplatenia ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40 EUR.

4.Žalovaný v podaní zo dňa 07.06.2017 uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v plnom rozsahu. Žiadal
žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Žalobca sa žalobou
domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo údajne vzniknúť na strane žalovaného tým,
že žalovaný prijal od žalobcu platby za prístup do distribučnej sústavy, čím teda mal prijať plnenie
bez právneho dôvodu. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou žalobcu a jeho návrhom a to z dôvodu,

že žalobcovi na uplatnenú pohľadávku nevznikol právny nárok. Žalovaný mal jednoznačne za to, že
žalobcom uplatnený nárok na vrátenie platieb za prístup do distribučnej sústavy je nedôvodný a nemá
oporu v platných právnych predpisoch. V období za ktoré si žalobca uplatňuje vrátenie platieb, t.j. v
obdobíod01.01.2014do31.01.2017bolžalobcapovinnýplatbuzaprístupplatiťzdôvodu,žedistribučnú
sústavu plnohodnotne užíval, pričom táto platba za prístup mu bola zo strany žalovaného fakturovaná

v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
4A.V danej súvislosti upriamil pozornosť na ďalej uvedené legislatívne definície a aplikáciu jednotlivých
prameňov práva na úseku energetiky, ktoré preukazujú, že tvrdenia žalobcu nemajú oporu v právnych
predpisoch a nárok žalobcu je nedôvodný. Predovšetkým je potrebné ustáliť, že žalobca je obchodnou
spoločnosťou, ktorej hlavným predmetom podnikania je výroba a dodávka elektriny z obnoviteľných

zdrojov energie výrobným zariadením s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW, ktoré je pripojené
do distribučnej sústavy žalovaného v rámci maximálnej rezervovanej kapacity pripojenia vo výške 99,3
kW. Pripojenie žalobcu do distribučnej sústavy žalovaného nie je medzi stranami sporné. Žalovaný
má postavenie prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy podľa zákona č. 251/2012 Z. z.
o energetike (Zákon o energetike), tento vykonáva svoju činnosť na základe povolenia vydaného

Úradom pre reguláciu sieťových odvetví č. 2007E 0257 na území Košického, Prešovského a časti
Banskobystrického kraja. K tomu, aby mohol žalovaný vyrobenú elektrinu predávať, t. j. vykonávať
predmet svojej podnikateľskej činnosti, musí byť pre neho zabezpečený odber takto vyrobenej elektriny
do distribučnej sústavy v súlade v technickými možnosťami a stavom pripravenosti distribučnej sústavy,
ktorá činnosť sa realizuje v rámci prístupu do distribučnej sústavy. Zo všeobecnej definície prístupu

do distribučnej sústavy obsiahnutej v § 2 ods. 1 písm. a) bod 12.2 zákona č. 251/2012 Z. z. o
energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o energetike) vyplýva, že „prístupom
do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej
distribučnej kapacity." Ak by žalobca prístup do distribučnej sústavy pre dodávku ním vyrobenej elektriny
nevyužíval, možnosť tohto prístupu by žalovaný ani nezabezpečoval a hlavne neudržiaval. V uvedenom

prípade by žalovaný nezabezpečoval stálu schopnosť sústavy odobrať od výrobcu ním dodanú elektrinu
v rámci maximálnej rezervovanej kapacity, bez oh ľadu na to, vakom objeme bude reálne elektrina
zo strany žalobcu do sústavy dodaná. Výsledkom takéhoto postupu by bola nemožnosť žalovaného
dodávať ním vyrobenú elektrinu, čo by spôsobilo nemožnosť realizácie kľúčového práva žalovaného
a jeho záujmu, ktorým je dosiahnutie peňažnej odplaty za dodanú elektrinu. Uvedený záver má

oporu aj v Európskej legislatíve, kde už úvodné ustanovenia smernice č. 2009/72/ES predpokladajú,
že prednostný alebo garantovaný prístup elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je dôležitý na
integráciu obnoviteľných zdrojov energie do vnútorného trhu s elektrickou energie. Smernica č. 2009/72/
ES rozlišuje medzi prednostným a garantovaným prístupom, pričom bod 60 preambuly stanovuje,
že „Prednostný prístup do sústavy zaručuje pripojeným výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov

energie, že budú môcť predávať a prenášať elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s
pravidlami pripojenia, vždy keď bude daný zdroj k dispozícii. Ak sa elektrina z obnoviteľných zdrojov
energie integruje na krátkodobý (spotový) trh, garantovaný prístup zabezpečí, že všetka predaná
a podporovaná elektrina získa prístup do sústavy, čím sa umožní využitie maximálneho množstvaelektriny z obnoviteľných zdrojov energie zo zariadení pripojených do sústavy. Pre členské štáty z
tohto však nevyplýva žiadna povinnosť podporovať alebo zavádzať povinnosť nakupovať energiu z
obnoviteľných zdrojov energie. V iných systémoch sa pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie

stanovuje pevná cena, zvyčajne v kombinácii s povinnosťou nákupu pre prevádzkovateľa systému.
V takom prípade Je už prednostný prístup udelený." Ďalej poukázal na článok 16 bod 2 písm. b)
smerniceč.2009/72/ES,podľaktoréhosúčlenskéštátypovinnéposkytnúťbuďprednostnýprístupalebo
garantovaný prístup elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie do sústavy, a to na základe
transparentných a nediskriminačných kritérií vymedzených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Výber a

spôsob zabezpečenia konkrétneho druhu prístupu do distribučnej sústavy pre výrobcov z obnoviteľných
zdrojov energie je už ponechaný na uvážení jednotlivých členských štátov. Je nepochybné, že Európska
únia považuje podporu obnoviteľných zdrojov energie za jednu z kľúčových oblastí hospodárstva,
v ktorej je nevyhnuté, aby všetky členské štáty prijali opatrenia potrebné na t o, aby sa zaviedol
minimálny štandard právnej regulácie tohto odvetvia v celej únii. Na tento účel sú členské štáty
povinné prijať vhodné opatrenia na rozvoj infraštruktúry prenosovej a distribučnej sústavy s cieľom

umožniť bezpečnú prevádzku elektrizačnej sústavy a prispôsobiť ju ďalšiemu rozvoju výroby elektriny
z obnoviteľných zdrojov energie. V podmienkach Slovenskej republiky je podpora výroby elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie upravená v osobitnom právnom predpise, ktorým je zákon č. 309/2009
Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a
doplnení niektorých zákonov („Zákon o OZE"). Podľa § 3 ods. 1 písm. a) bod 2 Zákona o OZE sa

„podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou
kombinovanou výrobou zabezpečuje prednostným prístupom do sústavy". Prednostným prístupom je
realizované právo výrobcu na prenos, distribúciu a najmä dodávku elektriny. Na vyššie uvedenú formu
podpory nadväzuje ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o OZE, podľa ktorého sa „podpora výroby
elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou

výrobou zabezpečuje odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej
je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty". Zákon o OZE umožňuje, aby
prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy takýmto odberom elektriny poveril aj tretiu osoby. V
danej súvislosti je dôležité poznamenať, že cenou elektriny na straty sa rozumie aritmetický priemer
cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústavy,

pričom výška tejto ceny je určovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví ako pevná cena. Z
vyššie uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že systém podpory v podmienkach Slovenskej
republiky zaručuje pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie ako jednu z foriem podpory
pevne stanovenú cenu za dodanú elektrinu, a to navyše v kombinácii s povinnosťou jej výkupu
pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy alebo ním poverenej osoby. Ako vyplýva aj z

vyššie citovaných ustanovení smernice č. 2009/72/ES, tak táto skutočnosť sama o sebe odôvodňuje
nespochybniteľný záver, že v tomto prípade má výrobca udelený prednostný prístup do distribučnej
sústavy, inými slovami v prípade, ak výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov využíva ako formu
podpory odber elektriny za cenu elektriny na strany v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b),
takýto výrobca využíva a má zabezpečený prístup do distribučnej sústavy. V opačnom prípade by

výrobca elektriny nemohol vyrobenú elektrinu do sústavy dodávať a vykonávať tak svoju podnikateľskú
činnosť. Žalovaný mal za to, že uvedený záver plne zodpovedá aj pojmovému vymedzeniu prístupu
do distribučnej sústavy, tak ako ho definoval Ústavný súd SR v rozhodnutí č. PL. ÚS 17/2014 zo
dňa 22.06.2016, ktorý prístupom do distribučnej sústavy rozumie právo „vpúšťať" do distribučnej
sústavy ním (pozn. výrobcom elektriny) vyrobenú elektrinu na účely jej prenosu k odberateľom, resp.

iným účastníkom trhu. Obdobne je pojem prístup do sústavy definovaný v judikatúre Súdneho dvora
Európskej únie v spojení so stanoviskom generálnej advokátky (prejudiciálne konanie vo veci C-239/07
v súvislosti s návrhom vo veci Lietuvos Respublikos Konstitucinis Teismas - Litva), v zmysle ktorej
pojem prístup do sústavy zahŕňa právo využívať sústavu na prepravu elektrickej energie alebo na
jej odber za úplatu. V zmysle predmetného rozhodnutia majú pojmy ,,prístup“ a ,,pripojenie“ rôzne

významy. Pojem ,,prístup“ sa spája s dodávkou elektrickej energie a zahŕňa predovšetkým kvalitu,
pravidelnosť a náklady služby‚ pričom sa často používa so zabezpečením nediskriminačných taríf.
Na druhej strane ,,pripojenie“ sa skôr používa v technickej oblasti a týka sa fyzického spojenia so
sústavou. Poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že žalobca dodáva elektrinu
do distribučnej sústavy žalovaného v rámci dohodnutej rezervovanej kapacity. Uvedená skutočnosť je

zachytená aj na zmluvnom podklade, ktorým je Zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti
za odchýlku a doplatku zo dňa 01.12.2014 uzatvorená medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou
Východoslovenská energetika a.s. (odberateľ). Podľa predmetu tejto zmluvy sa žalobca zaviazal
dodávať elektrinu odberateľovi v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o OZE, za čo sa muodberateľ zaviazal platiť cenu v súlade s ustanoveniami predmetnej zmluvy. Je zrejmé, že bez využitia
distribučnej sústavy žalovaného by sa tento obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a treťou osobou
nemohol realizovať. Vôľa žalobcu realizovať svoje právo na prístup do distribučnej sústavy ako aj vôľa

využívať distribučnú sústavu žalovaného bola nesporne prejavená v aj vôľa využívať distribučnú sústavu
žalovaného bola nesporne prejavená v Zmluve o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku
a doplatku zo dňa 01.12.2014, tým, že sa žalobca zaviazal dodávať elektrinu pre odberateľa a odberateľ
sa zaviazal ním vyrobenú elektrinu odoberať, pričom nemožno poprieť, že tento vzťah sa realizuje na
úrovni distribučnej sústavy. V kontexte skutočnosti, že žalobca svoje právo na prístup do distribučnej

sústavy preukázateľne využíva je možné konštatovať, že uzatvorenie zmluvy o prístupe do distribučnej
sústavy pre účely samotnej dodávky elektriny do distribučnej sústavy a naplnenia celej škály podpory
výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je pre žalobcu nevyhnutnou potrebou. Reálne užívanie
distribučnejústavyaprístupudodistribučnejsústavy,bezuzatvoreniarelevantnýchzmlúvbybolomožné
považovať za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu, t. j. za bezdôvodné obohatenie v zmysle ust.
§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ). Žalovaný poukázal napríklad na rozhodnutie Najvyššieho

súdu ČR zo dňa 24.06.2008 v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Odo/88/2006, v ktorom súd konštatoval,
že ,,užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, prípadne bez iného právneho titulu oprávňujúceho užívať
cudziu vec predstavuje typický príklad plnenia bez právneho dôvodu. V tomto prípade vzniká majetkový
prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, že by sa jeho majetkový stav zmenšil o
prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý za-kladá užívateľské právo k veci.“ Na

základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že ža-lobca ako výrobca elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie využíva prístup do distribučnej sústavy, ktorý pre neho v rámci maximálnej rezervovanej
kapacity zabezpečuje žalovaný.
4B.Akékoľvek tvrdenie žalobcu o nepotrebnosti prístupu do distribučnej sústavy a jeho reálnom
nevyužívaní je zavádzaním, ale tiež správaním sa na trhu s elektrinou spôsobom na úkor iných

účastníkov trhu, využívajúc pripravenosť distribučnej sústavy a jej kapacitu pre svoj vlastný prospech.
Jediným účelom týchto tvrdení zo strany žalobcu je snaha o dosiahnutie využívania distribučnej
sústavy pre svoj prospech bez primeraného príspevku na jej stabilné udržiavanie. Užívanie prístupu
do distribučnej sústavy bez platenia platby za prístup do distribučnej sústavy by potom bolo možné
považovať za obohacovanie sa žalobcu na úkor žalovaného, čím by žalobca získal neoprávnený

majetkový prospech. Samotná existencia poplatku za prístup do distribučnej sústavy má oporu aj v
európskej legislatíve, pričom takýto poplatok už existuje aj v rámci iných členských štátov Európskej
únie. Už úvodné ustanovenia smernice č. 2009/72/ES predpokladajú v bode 32 preambuly existenciu
systémového poplatku za prístup do distribučnej sústavy, keď odporúčajú členským štátom prijať
ďalšie opatrenia na zabezpečenie transparentných a nediskriminačných taríf za prístup do sústavy,

pričom zároveň zdôrazňujú, že tieto tarify by sa mali uplatňovať voči všetkým užívateľom sústavy
na nediskriminačnom základe. V článku 2 bodu 18 smernice č. 2009/72/ES sa uvádza definícia
užívateľa sústavy, pričom tento pojem bol predmetom prevzatia do právneho poriadku Slovenskej
republiky, konkrétne do ustanovenia § 3 písm. b) bodu 15 Zákona o energetike, kedy užívateľom
sústavy je osoba, ktorá elektrinu dodáva alebo elektrinu odoberá prostredníctvom prenosovej sústavy

alebo distribučnej sústavy alebo má s prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy
zmluvný vzťah. Z uvedeného vyplýva, že užívateľom sústavy je nielen ten kto elektrinu zo sústavy
odoberá, teda odberateľ elektriny ale aj ten, kto elektrinu do sústavy dodáva, teda samotný výrobca
elektriny. Platbu za prístup do distribučnej sústavy je vo svojej podstate potrebné chápať ako poplatok
za umožnenie prístupu výrobcu do sústavy a zabezpečenie stálej schopnosti sústavy odobrať od

výrobcu ním dodanú elektrinu v dohodnutom objeme, bez ohľadu na to, v akom objeme bude reálne
elektrina zo strany výrobcu do sústavy dodaná. Žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je
teda povinný permanentne zabezpečovať stabilitu distribučnej sústavy a jej schopnosť kedykoľvek
odobrať objem elektriny zodpovedajúci plnému inštalovanému výkonu zariadenia výrobcu v rozsahu
dohodnutej kapacity. Žalobca si podanou žalobou uplatňuje vrátenie platieb za prístup do distribučnej

sústavy aj za obdobie od 01.01.2014 do 21.07.2016. Vtom čase bola platná a účinná vyhláška Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike
(Vyhláška). Poukázal na ust. § 26 ods. 3 vyhl. č. 221/2013 Z.z.. Ako reakcia na nesúhlas niektorých
výrobcov elektriny bol skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podaný dňa 12.03.2014
na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovení § 26 ods. 23, 24, 25 a 26 a § 29 ods. 13

vyhlášky č. 221/2013 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 1 a 3, čl. 20 ods. 1 a 4, čl.
30 ods. 1; čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 59 ods. 1 a čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky; čl. 14 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd; § 3 ods. 1 a 6 a § 6 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. o podporeobnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinne] kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov; § 2 písm. a) bodom 12, § 26 ods. 5 a § 27 ods. 1 a 2 zákona č.
251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; §

3, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1 a § 40 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v
znení neskorších predpisov a § 2 ods. 1, § 3 ods. 2 a § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, ktorá vec bola na Ústavnom súde Slovenskej
republiky vedená pod sp. zn.: PL. ÚS17/2014. Ústavný súd Slovenskej republiky o vyššie uvedenom
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu dotknutých ustanovení

vyhlášky č. 221/2013 Z. z. s právnymi predpismi vyššej právnej sily, po prerokovaní predmetnej právnej
veci na verejnom zasadnutíkonanom dňa 22.06.2016 rozhodol nálezom, ktorým vyslovil, že ustanovenie
§ 26 ods. 23 v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej
distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny" vyhlášky
č. 221/2013 Z. z., nie je v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) v spojení s či. 1 ods. 1, či. 2 ods. 2, čl. 20
ods. 1 a či. 123 Ústavy Slovenskej republiky a v spojení s či. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom vo zvyšnej časti predmetnému návrhu skupiny
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 12.03.2014 nevyhovel. V súvislosti so závermi
nálezu Ústavného súdu SR je dôležité zdôrazniť, že samotná existencia poplatku za prístup do sústavy
nebola zo strany Ústavného súdu spochybnená, pričom okrem samotnej existencie poplatku za prístup
do sústavy nebol zo strany Ústavného súdu SR spochybnený ani spôsob jeho výpočtu, ako ani jeho

výška. Zo strany Ústavného súdu SR bolo ďalej potvrdené, že poplatok za prístup do sústavy podlieha
regulácii a nepôsobí retroaktívne. Predmetným nálezom Ústavného súdu SR nebola spochybnená
právomoc Úradu pre reguláciu sieťových odvetví upraviť otázky súvisiace s výškou poplatku za prístup
do distribučnej sústavy, spôsobu jeho výpočtu a podmienok jeho výberu. Ústavný súd nevyslovil žiadny
záver alebo názor o diskriminačnom charaktere poplatku za prístup do distribučnej sústavy. Ústavný súd

SR vo svojom náleze konštatuje, že na strane Úradu pre reguláciu sieťových odvetví absentuje zákonné
zmocnenie vyplývajúce z primárnej legislatívy na vydanie všeobecne záväzného predpisu zaväzujúceho
výrobcov elektriny na platbu za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, ak títo nemajú uzatvorenú
zmluvuoprístupe.Nadruhejstranejevšakpodľažalovanéhopotrebnékonštatovať,ženálezÚstavného
súdu SR neobsahuje právny názor týkajúci sa vzniku právneho vzťahu prístupu výrobcu elektriny do

distribučnej sústavy. Nález Ústavného súdu SR sa nevenuje vecnej a technickej stránke prístupu do
sústavy a ani skutočnosti, či samotný prístup je alebo nie je reálnou potrebou výrobcu elektriny, resp.
či výrobca elektriny prístup do sústavy využíva a za akých podmienok. Tvrdenia výrobcov elektriny,
že prístup do sústavy nevyužívajú, nález Ústavného súdu SR nepodporil. Ústavný súd sa nevyjadril
ani k otázke, či povinnosti platby za prístup do distribučnej sústavy sa vzťahujú na tých výrobcov,

ktorí nemajú uzatvorenú písomnú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, ale službu prístupu do
distribučnej sústavy reálne využívajú. Žalovaný je toho názoru, že konštrukcia nálezu Ústavného súdu
SR v žiadnom prípade nevyvracia vznik platobnej povinnosti pre výrobcov elektriny, ktorí prístup do
distribučnej sústavy reálne a preukázateľne využívajú. Opačný záver by totiž viedol k obohacovaniu
sa na úkor žalovaného a vzniku neoprávneného majetkového prospechu na strane žalobcu. Výrobca

elektriny, ktorý by zvláštnej vôle nevyužil svoje právo na uzatvorenie zmluvy o prístupe do sústavy, hoci
prístup do sústavy reálne využíva, vlastným konaním resp. nečinnosťou spôsobuje stav, keď jeho prístup
do sústavy nie je v súlade so zákonom. Žalobca popiera, že službu prístupu do distribučnej sústavy
využíva,atonapriektomu,žedodávaelektrinudodistribučnejsústavy,začomujeposkytovanápodpora
výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Takúto konštrukciu považuje žalovaný za neudržateľnú

a v rozpore s právnym poriadkom. Pokiaľ chce totiž žalobca dodávať vyrobenú elektrinu do distribučnej
sústavy, musí mať zabezpečený prístup do sústavy v rozsahu pre tento účel potrebnej distribučnej
kapacity, ktorú mu vytvorí prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Žalovaný fakturoval žalobcovi platbu za
prístup do distribučnej sústavy z dôvodu, že tento ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
službu prístupu do distribučnej sústavy reálne a preukázateľne využíval. Platba za prístup do distribučnej

sústavy bola žalovanému fakturovaná spôsobom a vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnymi
predpisom, ktorý vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Výška platby za prístup do distribučnej
sústavy ani spôsob jej platby nebol zo strany Ústavného súdu SR nijako spochybnený.
4C.Odhliadnuc od vyššie uvedeného, žalovaný poukázal na skutočnosť, že z faktúr, ktoré boli žalobcom
predložené do spisu je zrejmé, že sa jedná aj o faktúry za prístup do distribučnej sústavy vystavené pred

21.07.2016, t.j. pred zverejnením nálezu Ústavného súdu o nesúlade niektorých ustanovení vyhlášky
v Zbierke zákonov. Žalobca nijako nespochyb-ňuje, že faktúry vystavené žalovaným zaplatil z dôvodu,
že mu to vyplývalo z vtedy platného a účinného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým
bola Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Žalovaný predmetné faktúry vystavil v súlade sustanovením § 26 ods. 23 Vyhlášky, ktorú skutočnosť žalobca taktiež nenamieta. Žalovaný vystavením
predmetných faktúr za umožnenie prístupu žalobcovi do svojej regionálnej distribučnej sústavy do
21.07.2016 postupoval výlučne v súlade splatnými a účinnými ustanoveniami Vyhlášky, nekonal v

rozpore s nimi, neobchádzal ich a v plnom rozsahu ich dodržiaval. Ustanovenie Vyhlášky v časti „to
aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy
uzatvorenú o zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny." bolo nálezom Ústavného
súdu SR vyhlásené za neústavné dňa 22.06.2016. Následne bolo dňa 21.07.2016 rozhodnutie
Ústavného súdu publikované v Zbierke zákonov, čím sa stalo všeobecne záväzným. Poukázal na

ust. § 41a ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. a uviedol, že nález Ústavného súdu SR vydaný v konaní
o súlade právnych predpisov nadobúda okamžité účinky vyhlásením v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky, v dôsledku čoho právne predpisy, ich časti alebo jednotlivé ustanovenia, o ktorých Ústavný
súd SR rozhodol, že nie sú v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi alebo s medzinárodnou
zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas Národná rada SR a ktoré bolí ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom, strácajú svoju účinnosť a teda týmto momentom sa zastavuje ich aplikácia

a tieto už nemajú žiadne právne účinky. V zmysle vyššie uvedeného, ak aj boli Ústavným súdom
SR v konaní o súlade právnych predpisov príslušné ustanovenia Vyhlášky vyhlásené za nesúladné
s Ústavou SR, tieto boli až do momentu uverejnenia nálezu Ústavného súdu SR o jeho nesúlade s
Ústavou SR v platnosti a účinnosti, a teda až do tohto momentu boli pre všetky subjekty, a teda aj
strany tohto sporu záväzné a až po tomto momente by stratili do budúcna svoju účinnosť a subjekty

by sa nimi vo svojich ďalších konaniach nemohli riadiť a aplikovať ich na svoje právne vzťahy.
O budúcich hmotnoprávnych účinkoch nálezu Ústavného súdu SR o nesúlade právnych predpisov
svedči aj skutočnosť, že orgánom, ktoré napadnutý právny predpis vydali, je v zmysle čl. 125 ods. 3
Ústavy SR uložená povinnosť do šiestich (6) mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu SR
uviesť ich do súladu s Ústavou SR, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými

spôsobom ustanoveným zákonom, pričom v zmysle § 41a ods. 2 zákona o Ústavnom súde SR sú
takéto orgány viazané právnym názorom Ústavného súdu SR vysloveným v jeho náleze. Ak tak
neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú svoju platnosť po šiestich (6) mesiacoch od
vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, z čoho je zrejmé,
že napadnutý právny predpis neprestáva byť súčasťou právneho poriadku automaticky vyhlásením jeho

nesúladu s Ústavou SR Ústavným súdom SR v rámci abstraktnej kontroly zákonnosti, ale až po splnení
ďalšej zákonom stanovenej podmienky. Žalovaný mal za to, že od momentu nadobudnutia účinnosti
napadnutých ustanovení Vyhlášky po ich uverejnení v Zbierke zákonov Slovenskej republiky až do
momentu uverejnenia nálezu Ústavného súdu SR o nesúlade napadnutého ustanovení Vyhlášky, bolo
napadnutéustanovenieriadnousúčasťprávnehoporiadkuaspolusovšetkýminásledkamipredmetnými

ustanoveniami predpokladanými, sú tieto pre všetkých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov,
všetkých prevádzkovateľov distribučných sústav ako aj pre všetky orgány štátnej moci záväzné, a teda
právne vzťahy medzi jednotlivými subjektmi vrátane všetkých práv a povinností jednotlivých subjektov
na úseku obnoviteľných zdrojov energie týkajúce sa uvedeného medziobdobia musia byť napadnutým
ustanoveniam Vyhlášky, ktoré boli v danom čase platné a účinné, podriadené. Účinnosť napadnutých

ustanovení Vyhlášky trvá až do momentu, pokiaľ do nich nebude zasiahnuté nálezom Ústavného súdu
SR a vyslovením jeho nesúladu s právnymi predpismi vyššej právnej sily, a teda napadnuté ustanovenia
Vyhlášky nemôžu stratiť účinnosť skôr ako do nich bolo zasiahnuté ústavne predvídaným spôsobom,
vzhľadom k čomu má žalovaný za to, že účinky prípadného nálezu Ústavného súdu SR o nesúlade
napadnutých ustanovení Vyhlášky môžu byť vždy iba do budúcnosti ex nunc. Je nevyhnutné, aby

prvostupňový súd pri svojej rozhodovacej činnosti rešpektoval princíp právnej istoty a právnej stability
účastníkov konania a ich legitímnych očakávaní zakotvený v čl. 1 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR, ktorý patrí k
imanentným znakom právneho štátu, a ktorého súčasťou je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia
právnychpredpisov,resp.ichustanovení.Žalovanýzdôraznil,ževpodmienkachdemokratickéhoštátuje
jednoznačne aplikovateľný názor, že právny predpis, resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti

a nie do minulosti, pretože v prípade ich spätného pôsobenia by sa vážne narušila požiadavka na
ich bezrozpornosť a všeobecnú prístupnosť (poznateľnosť), čím by nevyhnutne dochádzalo k situácii,
že konanie toho, kto postupuje podľa platného a účinného práva, by mohlo byť následne dodatočnou
zmenou predmetnej právnej normy resp. jej zrušením vyhlásené za protiprávne resp. neúčinné. Vyššie
uvedenébymalozanásledok,žejednotlivésubjektyprávabynemaliistotu,čiichkonaniepodľaplatného

a účinného práva v dobe, kedy k nemu došlo, nebude neskoršie (po zmene alebo zrušení právneho
predpisu činnosťou Národnej rady Slovenskej republiky, iného orgánu verejnej moci alebo v dôsledku
abstraktnej kontroly zákonnosti a ústavnosti činnosťou Ústavného súdu SR) ex tunc posudzované ako
protiprávne alebo právne neúčinné, s vylúčením ochrany nimi riadne nadobudnutých práv v minulostiv súlade s v danom čase platnou a účinnou právnou úpravou. Ústavný súd SR pri posudzovaní a
hodnotení spätnej pôsobnosti právnych predpisov (ich ustanovení) jednoznačne vychádza zo zásady
prezentovanej plénom Ústavného súdu SR v uznesení sp. zn.: PL. ÚS 36/95, že „ten, kto konal, resp.

postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho ustanovenie), nemôže byť vo
svojej dôvere k nemu sklamaný." Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť v zmysle uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn.: IV. ÚS 481/2011 „prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci,
a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a
predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom

verejnej moci." V súlade so zákazom retroaktivity je nevyhnutné, aby platnosť určitého prameňa práva
predchádzala jeho účinnosť, čo znamená, že účinnosť akejkoľvek právnej normy, bez ohľadu na to,
či je táto obsiahnutá vo všeobecne záväznom právnom predpise alebo rozhodnutí Ústavného súdu
SR, nemôže nastať skôr ako sa táto stala súčasťou právneho poriadku, teda skôr ako bola uverejnená
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Vzhľadom na zákaz retroaktivity právnych noriem a princíp
právnej stability a právnej istoty máme za to, že Ústava SR neumožňuje priznať pôsobnosť následkom

predpokladaným normami obsiahnutými v náleze Ústavného súdu SR o prípadnom nesúlade právnych
predpisov ako prameňom práva, na obdobie, keď takýto prameň práva a ním predpokladaná právna
úprava ešte neboli v platnosti a neboli záväzné. Právna istota spoločnosti je dôležitou súčasťou princípu
právneho štátu. Je to taká všeobecná základná hodnota právneho poriadku, až sa niekedy kladie na
jednu úroveň so spravodlivosťou. Odborná teória pod pojmom právna Istota chápe „politické zriadenie,

v ktorom sa človek môže spoľahnúť na právo, kde právo je predvídateľné". Inými slovami je to princíp
dôvery v právo. Predpoklady takejto dôvery sa vzťahujú na obsahovú i formálnu kvalitu práva, na
tvorbu, na kvalitu jeho aplikácie a realizácie, ktoré zabezpečia, že právo bude zachované. Sem patrí
aj ochrana dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je aj zákaz retroaktívneho pôsobenia
právnych predpisov. V štáte, kde vládnu zákony a nie subjektívne predstavy ľudí, z požiadavky právnej

istoty jednoznačne vyplýva záver, že právne predpisy pôsobia do budúcnosti a nie do minulosti.
Otázkou účinkov nálezu Ústavného súdu SR sa zaoberalo plénum Ústavného súdu SR už vo svojom
uznesení sp. zn.: PL. ÚS 13/98 zo dňa 17.02.1999, kde bolo bez rozporov jednoznačne vyslovené,
že rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní podľa čl. 125 písm. a) Ústavy SR „má vždy účinky
len ex nunc." Problematika temporálnych aspektov abstraktnej kontroly právnych noriem je pomerne

bohato riešená aj v judikatúre českého právneho systému. Vzhľadom na totožnosť problematiky má
žalovaný za to, že tieto skutočnosti sú aplikované aj v podmienkach SR. Možno ustáliť, že v právnom
poriadku ČR sú nálezy Ústavného súdu ČR poňaté ako konštitutívne právne akty, majúce v zásade
účinky „ex nunc." (KOUDELKA, Z.: Obživnuti zrušeného právního predpisu v Čechách, na Morové,
ve Slezsku a na Slovensku. Sborník z konference „Dny práva - 2012", Právnická fakulta, Masarykova

univerzita Brno, ČR.) Ústavnému súdu totiž prislúcha postavenie „len" tzv. negatívneho normotvorcu,
preto v súlade s princípom právnej istoty a zákazu retroaktivity neruší právne predpisy spätne, ale lenod
vyhlásenia svojho nálezu. V tejto súvislosti Ústavný súd ČR judikoval, že súčasťou zásady právneho
štátu, vyjadrenej v čl. 1 ods. 1 Ústavy ČR, je princíp právnej istoty, ktorej komponenty tvorí zásada
ochrany dôvery v zákon, ako aj zásada zákazu retroaktivity, a že zrušenie zákona podľa čl. 87 ods.

1 písm. a) Ústavy ČR nespôsobuje Jeho spätné zrušenie (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV ÚS
1777/07 zo dňa 18.12.2007.)
4D.Žalovaný poznamenal, že ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy nie je pri poskytovaní prístupu
do distribučnej sústavy a poskytovaní podpory v zmysle Zákona o OZE orgánom verejnej moci. Právny
vzťah medzi žalobcom a žalovaným je súkromnoprávnym vzťahom. Z uvedeného dôvodu v danom

prípadeabsentujeprvoknadriadenostiapodriadenosti,ktorýjecharakteristickýpreprávnevzťahymedzi
orgánmi verejnej moci a fyzickými a právnickými osobami. Vzťah žalobcu a žalovaného sa teda nesie v
rovine horizontálnej. Priznaním účinkov nálezu Ústavného súdu „ex tunc" by došlo k neproporciálnemu
zásahu do právnej istoty súkromnoprávneho subjektu, ktorý je nositeľom základných práv a slobôd,
vrátane tých na ochranu majetku obsiahnutých v článku 20 Ústavy SR. Žalovaný tvrdil, že ak má žalobca

zato,ževšeobecnezáväznýmprávnympredpisom,ktoréhočasťbolaneskôrvyhlásenázaprotiústavnú,
došlokzásahudojehomajetkovejintegrity,malbysažalobcaobrátiťnasubjekt,ktorýpredmetnúprávnu
normu vydal, pretože jedine tento subjekt je zodpovedný za vzniknutý stav.
4E.Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam mal žalovaný za to, že žalobcom uplatnený
nárok je nedôvodný, nakoľko žalovaný fakturoval žalobcovi poplatok za prístup do distribučnej sústavy

na základe právneho titulu, ktorým bola Zmluva o prístupe ako aj všeobecne záväzný právny predpis
vydaný Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, ako aj na základe tej skutočnosti, že žalobca prístup
do distribučnej sústavy aj reálne využíva tým, že v rámci maximálnej rezervovanej kapacity dodávaelektrinu do distribučnej sústavy pre odberateľa elektriny, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o výkupe takto
dodanej elektriny.

5.V podaní zo dňa 20.06.2017 žalobca uviedol, že pokiaľ ide o pojem prístupu do distribučnej sústavy,
žalovaný neúplne poukázal na ust. § 2 písm. a) bod 12.2 (správne má byť 12.4) zák. č. 251/2012 Z.z.
o energetike. V zmysle predmetného ustanovenia je prístupom do distribučnej siete cit: ,,prístup na
základe zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, pričom prístupom do distribučnej
siete sa rozumie právo využívať distribučnú sieť v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity“.

Z citovanej legálnej definície vyplýva, že na to, aby vôbec bolo možné hovoriť o prístupe do distribučnej
siete, tu musí byť najprv uzatvorená zmluva o prístupe do distribučnej siete. Takáto zmluva však
medzi sporovými stranami uzatvorená nie je. Žalovaný sa v predmetnej časti svojho podania zároveň
snaží vyvolať zdanie, akoby prístup do distribučnej siete predstavoval pre žalobcu určitú službu od
žalovaného, za ktorú žalobca nechce platiť. Je nutné tieto zavádzajúce vyjadrenia žalovaného uviesť
na pravú mieru a vyvrátiť ich. Žalovaný totiž cez údajný „prístup do distribučnej siete“ neposkytuje

žalobcovi žiadnu službu, o ktorú by žalobca stál, či sa jej niekedy od žalovaného domáhal, alebo o jej
poskytnutie akýmkoľvek spôsobom žiadal, alebo ju dokonca využíval. Jediné, čo žalobca od žalovaného
potrebuje, je pripojenie do distribučnej sústavy (tak ako ho definuje ustanovenie § 2 písm. a) bod 11
zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike), ktoré je zabezpečené titulom Zmluvy o pripojení do distribučnej
sústavy uzatvorenej medzi sporovými stranami. Žalobca ako výrobca elektriny z OZE dodáva elektrinu

spoločnosti Východoslovenská energetika, a.s. a to titulom Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí
zodpovedností za odchýlku a doplatku (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi žalobcom ako výrobcom,
žalovanýmakoPDSaspoločnosťouVýchodoslovenskáenergetika,a.s.akoodberateľom.Podľaodseku
2 preambuly zmluvy cit.: ,,Odber elektriny na základe zmluvy je zabezpečený Odberateľom ako osobou
poverenou PDS v súlade so zákonom č. 309/2009 Z.z. ...“. Podľa článku I. odsek 2 zmluvy cit: ,,Dodávka

elektriny je splnená prechodom elektriny určeným meradlom v odovzdávacom mieste Výrobcu. Z
citovaných ustanovení Zmluvy teda vyplýva, že: a) žalovaný sám poveril Východoslovenskú energetiku,
a.s. plnením jeho vlastnej zákonnej povinnosti odoberať elektrinu (vyrobenú z OZE) od žalobcu, b)
žalobca svoj záväzok dodať elektrinu plní už prechodom elektriny cez svoje meradlo (výrobcu), a
teda, c) žalobca nevyužíva distribučnú sieť žalovaného (pretože elektrinu dodáva už prechodom cez

svoje meradlo), d) distribučnú sieť žalovaného využíva Východoslovenská energetika, a.s. (už počnúc
meradlom žalobcu), avšak iba preto, lebo ju tým Zmluvou poveril žalovaný, e) žalovaný chce, aby
mu žalobca platil za niečo, čo de facto užíva žalovaný sám pre seba, prostredníctvom ním samým
povereného subjektu - Východoslovenskej energetiky, a.s.. K argumentácii žalovaného, prečo má mať
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 17 /2014-132 zo dňa 22.06.2016 účinky ex

nunc. Uviedol, že z celej argumentácie žalovaného má relevanciu iba jediný poukaz žalovaného, a to
na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/98 zo dňa 17.02.1999. Avšak to tiež len preto, lebo
žalovaný ho zámerne zavádzajúco dezinterpretuje. Žalovaný tvrdí, že v ňom ÚS SR vyslovil právny
názor, že rozhodnutie ÚS SR v konaní podľa článku 125 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky cit.: ,,má
vždy účinky ex nunc“. Celá stať, v ktorej ÚS SR vyslovil citovanú pasáž však znela cit: ,,Národná rada

Slovenskej republiky svojou originálnou zákonodarnou právomocou odstránila právny stav, ktorý bol
predmetom konania pred ústavným súdom vo veci sp. zn. PL. ÚS 13/98. To spôsobilo nielen zánik
podmienky umožňujúcej pokračovať v konaní o súlade právnych predpisov, ale aj zánik účelu konania,
ktorým je vždy rozhodnutie vo veci samej, keďže vec, o ktorej sa konalo, vlastne zanikla. Inými slovami,
predmet konania (sporu) zanikol prijatím nového znenia v návrhu označených ústavných článkov, s

ktorými mal byť zákon č. 79/1998 Z.z. v rozpore. Ak počas konania o súlade právnych predpisov podľa čl.
125 písm. a) ústavy boli zmenené alebo doplnené tie články ústavy, s ktorými mal byť namietaný zákon
(jeho jednotlivé ustanovenia) v rozpore, nie je už možné tento rozpor posúdiť, pretože rozpor zanikol
ako taký (sám o sebe) zanikol ako predmet sporu o súlade právnych predpisov v konkrétnom podaní. Z
tohto dôvodu je potrebné (nevyhnutné), aby ústavný súd konanie zastavil. Nesúlad namietaného zákona

s označenými článkami ústavy v konaní podľa čl. 125 písm. a) ústavy nemožno už riešiť rozhodnutím
ústavného súdu, ktoré má vždy účinky len ex nunc.“ Z citácie celej pasáže nálezu ÚS SR vyplýva, že
ÚS SR sa v ňom vôbec nevenoval hmotnoprávnym účinkom nálezu ÚS SR vydanom v konaní podľa
článku 125 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, ale venoval sa len otázke, či je možné posudzovať
protiústavnosť právneho predpisu, ktorá medzičasom (pred rozhodnutím o veci - vydaním nálezu)

odpadla. Naopak, hmotnoprávnym účinkom sa ÚS SR venoval napr. v náleze sp. zn.: I. ÚS 316/06-37
zo dňa 20.12.2006, v ktorom ÚS SR jednoznačne a naprieč všetkými právnymi odvetviami skonštatoval,
že hmotnoprávne účinky nesúladného ustanovenia sa uverejnením nálezu ÚS SR anulujú ex tunc.6.Na pojednávaní dňa 13.02.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že návrh na uzatvorenie zmluvy
o prístupe bol žalovaným žalobcovi doručený a žalobca zmluvu podpísal s výhradami. Každú jednu
platbu žalobca realizoval s výhradami uvedenými v správe pre prijímateľa. Nie je pravdou, že by žalobca

plnil dobrovoľne. Po tom, čo sa dozvedel, že ustanovenie vyhlášky, ktorou bola stanovená povinnosť
na plnenie bolo zrušené, podal žalobu na súd. Poukázal na to, že žalovaný označil ako právny titul, pre
ktorý je oprávnený inkasovať platby za prístup do distribučnej siete ustanovenie vyhlášky, ktorá bola
čiastočne vyhlásená za protiústavnú. Ustanovenie § 26 ods. 23 vyhl. č. 221/2013 Z.z. identifikuje výšku
platby za prístup, avšak nedefinuje čo treba považovať za prístup do distribučnej siete. Pojem prístupu

definujezák.č.251/2012Z.z..Oprístupemožnohovoriťlenakideoprístupnazákladezmluvyoprístupe
do distribučnej sústavy. Medzi žalobcom a žalovaným taká zmluva uzavretá nebola, a to z dôvodu, že
žalobca predložil žalovanému návrh zmluvy s pripomienkami ako protinávrh, pričom tento sa mu nevrátil
podpísaný zo strany žalovaného. Zmluva o prístupe teda uzavretá medzi žalobcom a žalovaným nebola.

7.Žalobca na pojednávaní dňa 13.02.2018 poukázal na to, že od roku 1993 robí v tepelnej energetike.

Vybudoval niekoľko zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Vzájomný vzťah medzi
procesnými stranami je jednoznačne definovaný v uzavretých zmluvách, podľa ktorých sa dodáva
elektrina na straty. Žalobca teda nedodáva elektrinu konečnému odberateľovi, ale dodáva ju na straty,
ktoré v sústave VSD pred vytvorením obnoviteľných zdrojov boli 10%-né a v súčasnosti sú 7%-
né. Potreboval len zmluvu o pripojení, ktorá bola riadne uzavretá. Zmluvu o prístupe podpísal s

pripomienkami a doteraz sa mu nevrátila s podpisom žalovaného. Žalovaný teda nesúhlasil s jeho
pripomienkami. Faktúry žalovaného reklamoval, ale bezvýsledne. Žalovaný zneužíva svoje dominantné
postavenie. Aj v platbách vyjadroval nesúhlas s platením.

8.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 13.02.2018 uviedol, že žalobca ako každý

iný výrobca využíva distribučnú sústavu žalovaného. Poukázal na technické hľadisko prístupu do
distribučnej sústavy. Tvrdil, že prístup je nevyhnutný na to, aby výrobca (žalobca) mohol realizovať
dodávku elektriny. Uviedol, že Ústavný súd SR v predmetnom rozhodnutí nezrušil povinnosť pre
jednotlivých výrobcov platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy a nebola spochybnená ani výška
poplatku. Tvrdil tiež, že žalobca dobrovoľne platil predmetný poplatok, pričom zmluva nemusí mať

písomnú formu. Uviedol, že žalobca disponuje zmluvou o prístupe. Mal za to, že ak je na zmluve podpis
výrobcu, tak zmluva je uzavretá. Uviedol, že právny titul predmetného poplatku vyplýva z vyhlášky č.
221/2013 Z.z., pričom predmetné rozhodnutie Ústavného súdu SR nedáva jednoznačné stanovisko k
tomu, či výrobcovia majú alebo nemajú platiť predmetný poplatok. Vo faktúre žalovaného nie je uvedené,
že je vystavená na základe zmluvy, ale faktúra je za prístup do sústavy.

9.Žalovaný v podaní zo dňa 20.03.2018 uviedol, že ustanovenie § 26 ods. 3 vyhlášky o cenovej
regulácii slúži výlučne ako východisko pre určenie matematického výpočtu výšky žalovaným žalobcovi
fakturovanej sumy za užívanie distribučnej sústavy žalovaného žalobcom. Poukázal na to, že
mechanizmus výpočtu odplaty za prístup do sústavy obsiahnutý v § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej

regulácii ako ani jej výška neboli zo strany Ústavného súdu spochybnené. Uviedol, že z titulu
vlastníckeho práva k regionálnej distribučnej sústave je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať a používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Je oprávnený umožniť užívanie sústavy
alebo jej časti aj iným subjektom, pričom za také užívanie treťou osobou je oprávnený si nárokovať
odplatu. Vlastnícke právo je vecným právom pôsobiacim erga omnes, t.j. voči všetkým (vrátane

žalobcu), ktorí sú povinní ho v plnom rozsahu rešpektovať. Z uvedeného je zrejmé, že tretie osoby,
ktorým vlastník osobitným dojednaním neumožní užívať distribučnú sústavu alebo jej časť, túto užívajú
bez právneho dôvodu. Právo tretej osoby užívať distribučnú sústavu žalovaného je ustanovením
§ 2 písm. a) ods. 12.2 Zákona o energetike obsahovo prejavené predovšetkým prostredníctvom
prístupu tretej osoby do distribučnej sústavy žalovaného, ktorým sa v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej
kapacity. Poukázal na nesprávnosť odkazu žalobcu na ustanovenie § 2 písm. a) ods. 12.4 zákona
o energetike obsiahnutého v jeho vyjadrení zo dňa 27.06.2017, nakoľko terno neupravuje prístup
do distribučnej sústavy, ale prístup do distribučnej siete, ktorou sa v zmysle legálnej definície § 2
písm. c) ods. 5 rozumejú „plynárenské rozvodné zariadenia na časti vymedzeného územia vrátane

vysokotlakových plynovodov, ktoré slúžia primárne na dopravu plynu na časti vymedzeného územia,
okrem plynovodov, ktoré sú súčasťou iných sietí,“ t.j. jedná sa o pojmy a definície vzťahujúce sa
na plynárenstvo, nie na elektroenergetiku, ktorá tvorí predmet tohto konania. Žalobca ako vlastník
zariadenia na výrobu elektriny pripojeného do distribučnej sústavy žalovaného, realizuje svoje užívacieprávo k zariadeniu na výrobu elektriny, slúžiacemu v zmysle legálnej definície § 2 písm. b) ods. 1
zákona o energetike na premenu rôznych zdrojov energie na elektrinu, ako imanentnú súčasť svojho
vlastníckeho práva k zariadeniu na výrobu elektriny prostredníctvom výroby elektriny, v nadväznosti na

čo zo strany žalobcu preukázateľne dochádza k dodávke elektriny do odovzdávacieho miesta, pričom
dodávka elektriny je splnená, ako už bolo vyššie uvedené, prechodom elektriny určeným meradlom
v odovzdávacom mieste, ktoré určené meradlo je súčasťou distribučnej sústavy žalovaného a jeho
využitie je nevyhnutné k tomu, aby žalobca realizoval svoje právo na dodávku elektriny. Poukázal
na nesprávnosť tvrdení žalobcu o jeho vlastníctve určeného meradla. Určené meradlo je súčasťou

distribučnej sústavy žalovaného, a teda vlastníctvom žalovaného. Uvedená skutočnosť vyplýva aj
priamo z legálnej definície pojmu distribučná sústava obsiahnutej v ust. § 2 písm. b) bod 5 zákona o
energetike, v zmysle ktorej súčasťou distribučnej sústavy, okrem iného sú tiež „..... meracie, ochranné,
riadiace, zabezpečovacie, informačné a telekomunikačné zariadenia potrebné na prevádzkovanie
distribučnej sústavy...“. Dôležitá je tiež skutočnosť, že žalovaný je tiež vlastníkom elektrickej prípojky,
ktorá spája zariadenie žalobcu na výrobu elektriny s distribučnou sústavou žalovaného, a ktorá je spolu

s určeným meradlom súčasťou distribučnej sústavy, ktoré zariadenia sú zariadeniami nevyhnutnými
k prevádzkovaniu sústavy, dodávke žalobcom vyrobenej elektriny (meranej meracím zariadením),
ktorých využitie je nevyhnutné k tomu, aby žalobca realizoval svoje právo na dodávku elektriny. Mal
za to, že táto skutočnosť potvrdzuje záver, že pre naplnenie záväzku žalobcu na dodávku elektriny
žalovanému je užívanie distribučnej sústavy nevyhnutné. Vzhľadom na dodávku elektriny do sústavy

realizovanú zariadením na výrobu elektriny vo vlastníctve žalobcu do distribučnej sústavy vo vlastníctve
žalovaného, ktorá skutočnosť môže byť preukázateľná záznamami nameraných hodnôt v určených
meradlách umiestnených v odbernom mieste žalobcu, je dôvodné prijať záver, že distribučná sústava
bola v žalovanom období a tohto času stále je zo strany žalobcu nepochybne využívaná. Jednou
zo zmlúv, prostredníctvom ktorých by žalobca mohol od žalovaného nadobudnúť oprávnenie užívať

distribučnú sústavu žalovaného v rozsahu obmedzenom výškou dohodnutej distribučnej kapacity za
určitú dohodnutú odplatu, na ktorú má ako vlastník distribučnej sústavy oprávnený nárok, je zmluva
o prístupe do sústavy, ktorej návrh bol zo strany žalovaného vypracovaný a zaslaný, rovnako ako
ostatným výrobcom, aj samotnému žalobcovi, z ktorej skutočnosti je zrejmé, že žalovaný nemal záujem
na bezodplatnom užívaní distribučnej sústavy žalobcom. Keďže sám žalobca vo svojej argumentácii

poukazuje na skutočnosť, že zmluva o prístupe do sústavy ako ani akákoľvek iná zmluva, ktorá by
mu zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy umožňovala užívanie distribučnej sústavy medzi
zmluvnými stranami platne uzatvorená nebola, za takýchto okolností je potom zrejmé, že užívanie
distribučnej sústavy žalovaného muselo byť zo strany žalobcu realizované bez právneho dôvodu, čím
dochádzalo a stále dochádza k bezdôvodnému obohacovaniu sa na úkor žalovaného v zmysle § 451

a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca ako vlastník zariadenia na výrobu elektriny má v zmysle §
13 zákona o energetike možnosť prepojiť svoje zariadenie na výrobu elektriny s odberným zariadením,
do ktorého je vyrobená elektrina dodávaná priamym vedením, t.j. bez využitia distribučnej sústavy
žalovaného, a teda aj bez akéhokoľvek využívania distribučnej sústavy žalovaného. Voľba pripojiť svoje
zariadenie do distribučnej sústavy žalovaného, ako aj voľba užívať distribučnú sústavu žalovaného a

dodávať vyrobenú elektrinu žalovanému prostredníctvom jeho distribučnej sústavy, bola dobrovoľným
rozhodnutím žalobcu, ktorý si sám na základe svojho vlastného uváženia zvolil tú zo zákonom
ponúkaných možností, ktorú považoval v čase svojho rozhodovania za ekonomicky výhodnejšiu.
Vlastnícke právo žalobcu k zariadeniu na výrobu elektriny samo osebe v sebe zahŕňa oprávnenie užívať
zariadenie na výrobu elektriny prejavujúce sa predovšetkým samotnou výrobou elektriny. Vzhľadom na

skutočnosť,žeelektrinuniejemožnéefektívneskladovaťažalobcasanerozhodolprevyššiespomínanú
dodávku elektriny určitému odberateľovi bez využitia distribučnej sústavy - prostredníctvom priameho
vedenia, ale naopak, túto realizuje prostredníctvom distribučnej sústavy žalovaného, k obohacovaniu
žalobcu ako vlastníka zariadenia na výrobu elektriny dochádza už zo samotného titulu jeho vlastníckeho
právo k zariadeniu na výrobu elektriny, predpokladajúcemu jeho oprávnenie užívať toto zariadenie.

Vzhľadom k uvedenému je preto možné prijať záver, že povinnosť žalobcu poskytovať žalovanému
ako vlastníkovi distribučnej sústavy náhradu za jej užívanie, stíha žalobcu pripojeného do distribučnej
sústavy žalovaného ako vlastníka zariadenia na výrobu elektriny bez ohľadu na to, akým spôsobom
realizuje svoje vlastnícke právo, ako aj bez ohľadu na to, či a komu prináša užívanie zariadenia na
výrobu elektriny zisk. Právo užívať distribučnú sústavu je, ako už bolo vyššie uvedené, zákonom o

energetike obsahovo prejavené predovšetkým prostredníctvom prístupu do sústavy, ktorým sa v zmysle
1egálnej definície § 2 písm. a) ods. 2.12 zákona o energetike rozumie právo využívať distribučnú
sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity. Žalobca sa snaží navodiť nesprávny dojem
o nevyužívaní distribučnej sústavy žalovaného z jeho strany, ktorú skutočnosť odôvodňuje tým, že jevýrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, z ktorého dôvodu nie je vyrobená elektrina z jeho
zariadenia distribuovaná koncovým odberateľom, ale len dodávaná v odovzdávacom mieste priamo
žalovanému resp. ním poverenému subjektu, ktorý túto ďalej používa na krytie strát vznikajúcich v

súvislosti s distribúciou elektriny koncovým odberateľom. Tvrdil, že žalobca pri svojej argumentácii
a výklade pojmu „prístup do sústavy“ účelovo spája využívanie distribučnej sústavy nevyhnutne s
distribúciou elektriny. Zdôraznil, že uvedené výrazy nie sú totožné, čo vyplýva aj zo znenia ust. § 26
ods. 5 zákona o energetike definujúceho zmluvu o prístupe do sústavy, podľa ktorého sa zmluvou o
prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy: (i)

rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu, (ii) umožniť prístup do sústavy a (iii) prepraviť pre účastníka
trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo vymedzené výškou rezervovanej kapacity, vrátane služieb
spojených s používaním prenosovej sústavy, a (iv) účastník trhu s elektrinou sa zaväzuje zaplatiť
cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb. Z uvedenej dikcie zákona a zákonodarcom
použitej spojky „a“ je zrejmé, že tento nepovažuje obsah prístupu do sústavy zo totožný s obsahom
distribúcie elektriny, t.j. prepravou elektriny distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia na

účel jej prepravy odberateľom elektriny. Z gramatického výkladu použitia spojky „a“, ktorá je zlučovacou
spojku, je zrejmé, že táto spája navzájom rôzne skutočnosti. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že
žalobcom použitý výklad nie je v danom prípade možné aplikovať, nakoľko jeho aplikácia by bola v
rozpore s jednoznačne vyjadrenou vôľou zákonodarcu. Legálna definícia pojmu prístup do sústavy
je obsiahnutá v § 2 písm. a) ods. 12.2 zákona energetike, pričom prístupom do sústavy alebo do

siete sa rozumie právo využívať distribučnú v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity. Pre
vylúčenie pochybností uviedol, že pojem prístup do sústavy je pojmom obsahovo širším ako pojem
distribúcia, pričom z povahy oboch pojmov je zrejmé, že samotná existencia prístupu je nevyhnutným
predpokladom tak distribúcie ako aj akéhokoľvek iného spôsobu využívania distribučnej sústavy, či už
v podobe dodávky elektriny do sústavy alebo odberu elektriny zo sústavy. Nie je však možné prijať

opačný,žalobcomuplatňovanývýkladotom,žesamotnádistribúciajepredpokladomexistencieprístupu
do sústavy. Takýto výklad nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia a nie je podporený ani
európskou judikatúrou. Skutočnosť, že prístup do sústavy a s tým spojené využívanie sústavy nemusí
byťnevyhnutnezakaždýchokolnostípreviazanésdistribúciouelektrinyvosvojompravomslovazmysle,
potvrdzujeajSúdnydvorvosvojomrozsudkuvoveciC-239/07,Sabatauskasainí.kdetentokonštatoval,

že:„Pojem„prístup“saspájasdodávkouelektrickejenergieazahŕňa predovšetkýmkvalitu,pravidelnosť
a náklady služby. Často so používa v súvislosti so zabezpečením nediskriminačných taríf.“ K čomu po
preskúmaní jednotlivých ustanovení Smernice 2003/54/ES Súdny dvor vo vyššie citovanom rozsudku
potvrdzuje správnosť názoru generálnej advokátky J. Q., že „prístup do sústavy sa chápe ako právo
užívať elektrické sústavy.“ Tiež Komisia v súvislosti s výkladom článku 20 ods. l toho času platnej

smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/54/ES z 26.06.2003 o spoločných pravidlách pre
vnútorný trh s elektrickou energiou (ďalej len „Smernica 2003/54/ES“), ktorého znenie je takmer totožné
so znením článku 32 ods. 1 aktuálne platnej smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/72/ES z
13.07.2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/
ES (ďalej len „2009/72/ES), pri výklade pojmu prístup do sústavy dospela k záveru, že prístup do sústavy

zahŕňa možnosť používať sústavu za zverejnenú tarifu, zatiaľ čo pri pripojení do sústavy ide o fyzické
spojenie so sústavou. Z dikcie zákonodarcu ako ani judikatúry súdneho dvora nie je možné vyvodiť
žalobcom prezentovaný názor o neexistencii prístupu do sústavy a nevyužívaní distribučnej sústavy pri
výrobe a dodávke elektriny žalovanému. Distribučná sústava žalovaného musí byť v každom časovom
okamihu k dispozícii pre každého užívateľa (vrátane žalobcu) bez rozdielu, s čím sú spojené fixné

náklady nevyhnutné na udržanie jej disponibility, a to bez ohľadu na to, či ju užívateľ v danom momente
využíva alebo nie, ktoré náklady je potrebné spravodlivo refundovať od všetkých užívateľov sústavy.
Vzhľadom k uvedenému je dôvodné, aby sa všetci užívatelia sústavy svojím dielom spolupodieľali na
nákladoch spojených s jej prevádzkou. Výrobcovia elektriny sú jedným z užívateľov sústavy, podobne
ako jej odberatelia a rovnako tak obe uvedené skupiny užívateľov sústavu potrebujú, ak sú do nej

pripojený a nerozhodli sa dodávať elektrinu určeným odberateľom prostredníctvom priameho vedenia.
Napriek všetkým tvrdeniam žalobcu, žalovaný počas celého žalovaného obdobia o rovnako aj tohto
času zabezpečuje, aby jeho distribučná sústava bola žalobcovi v dohodnutom rozsahu k dispozícii 24
hodín 7 dní v týždni, predovšetkým za účelom odobrania žalobcom vyrobenej elektriny distribučnou
sústavou žalovaného. Odplatu za užívanie a prístup do sústavy žalovaného, na ktorú má žalovaný

z titulu svojho vlastníckeho práva pri užívaní jeho distribučnej sústavy tretími osobami nárok, je
vzhľadom k doposiaľ vyššie uvedenému vo svojej podstate potrebné chápať ako úhradu tretej osoby za
umožnenie jej prístupu do sústavy žalovaného o zabezpečenie stálej schopnosti sústavy žalovaného
odobrať od takejto tretej osoby ňou dodanú elektrinu v potrebnej kapacite, bez ohľadu na to, v akomobjeme bude reálne elektrina zo strany tretej osoby v konkrétnom momente do sústavy žalovaného
dodaná. Žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je teda povinný permanentne zabezpečovať
stabilitu svojej distribučnej sústavy a jej schopnosť kedykoľvek odobrať objem elektriny zodpovedajúci

plnému inštalovanému výkonu v rozsahu treťou osobou rezervovanej distribučnej kapacity, s čím sú
pre žalovaného spojené nemalé náklady na údržbu, servis, obstaranie, inštaláciu a prevádzku meracích
systémov. Ak by vyššie uvedené nebolo zo strany žalovaného zabezpečené tak, ako je potrebné k tomu,
aby bola zabezpečená dodávka a odber treťou osobou vyrobenej elektriny do sústavy žalovaného v
súlade so stavom pripravenosti sústavy, nebolo by možné v tejto oblasti podnikať, to znamená, že takáto

tretia osoba by vyrobenú elektrinu ako komoditu v podstate nemohla žalovanému (ani inému subjektu)
predávať. Pre žalobcu, ktorý je pripojený do distribučnej sústavy žalovaného, je vzhľadom k vyššie
uvedenému teda nevyhnutné, aby distribučnú sústavu žalovaného užíval a zúčastňoval sa na prístupe
do nej, pretože v opačnom prípade by nemohol ním vyrobenú elektrinu do sústavy žalovaného dodávať,
resp. „vpúšťať“ v zmysle dikcie nálezu Ústavného súdu SR obsiahnutej vo svojom náleze s. zn. PL.
ÚS 17/2014. Akékoľvek tvrdenie žalobcu oko dodávateľa elektriny o nepotrebnosti prístupu do sústavy

a nevyužívaní distribučnej sústavy žalovaného je nielen zavádzaním, ale najmä správaním sa na trhu
s elektrinou spôsobom na úkor žalovaného, využívajúc nevyhnutnú pripravenosť sústavy žalovaného
a jeho vlastnícke právo k distribučnej sústave pre svoj vlastný prospech, avšak bez primeraného
protiplnenia za užívanie distribučnej sústavy žalovaného ako aj bez akéhokoľvek právneho titulu. To,
že sústavu žalobca využíva, preukazuje aj skutočnosť, že je pripojený do sústavy o zároveň do nej

odovzdáva vyrobenú elektrinu - dodáva elektrinu za odplatu. Takýto postup by nebol možný bez užívania
distribučnej sústavy žalovaného a bez poskytnutého prístupu do sústavy v rozsahu rezervovanej
distribučnej kapacity pre tento účel zo strany žalovaného. Distribučná sústava žalovaného musí byť
v ktoromkoľvek momente technicky pripravená odobrať žalobcom vyrobenú elektrinu zo zariadenia
žalobcu na výrobu elektriny, s čím je nevyhnutne spojené zabezpečovanie stability technických

parametrov distribučnej sústavy t.j. na to, aby mohol ktorýkoľvek účastník sústavy v ktoromkoľvek
momente nepretržite pristupovať k určenému bodu pripojenia, musí žalovaný plniť prakticky všetky
ustanovenia § 31 ods. 2 zákona o energetike ako aj množstvo ďalších technických povinností, a teda
nie len obnovovať existujúci stav distribučnej sústavy, bezpečne, spoľahlivo, hospodárne a účinne ju
riadiť o prevádzkovať, ale predovšetkým zabezpečiť rozvoj a prevádzkyschopnosť sústavy tak, aby

kapacita sústavy dlhodobo vyhovovala odôvodneným požiadavkám účastníkov trhu s elektrinou, t.j.
reagovať na legislatívno-obchodno-ekologicky-technicky budúci stav distribučnej sústavy, čiže stav
rozdielnyodčasupripojeniaužívateľasústavydosústavy,ktorýjevčasepripojeniadosústavyneznámy.
Žalobca vždy svojim zariadením na výrobu elektriny ovplyvňuje stabilitu a bezpečnosť distribučnej
sústavy žalovaného, do ktorej je pripojený. Žalovaný umožňuje, aby prevádzkovateľ prenosovej sústavy

žalovaného mohol zabezpečovať stabilitu a bezpečnosť celej elektrizačnej sústavy a aby mohol
zabezpečovať dodržiavanie všetkých kvalitatívnych parametrov pre odberateľov energie a pre výrobcov
elektriny (najmä stabilnú frekvenciu a stabilné napätie vo všetkých častiach sústavy). Zároveň musí
zabezpečovať aj splnenie podmienok pre pripojenie do prenosovej sústavy a v neposlednom rade
nesmie pripustiť prietok výkonu smerom do nadradenej prenosovej sústavy. Musia teda byť súčasne

splnené podmienky, a to dodržanie neprekročenia kapacity sústavy pre odber aj pre dodávku energie.
Je potrebné vziať do úvahy, že distribučná sústava žalovaného bola pôvodne navrhnutá pre toky energie
smerom z nadradenej sústavy k odberateľom a nie je ich možné bez dodatočných nákladov využívať
nedefinovaným spôsobom. Zmena charakteru prevádzky distribučnej sústavy žalovaného je v tomto
prípade spôsobená pripájaním distribuovaných zdrojov do distribučnej sústavy na všetkých napäťových

hladinách. Žalobca sa snaží navodiť nesprávny dojem, že pri výrobe o dodávke elektriny žalovanému,
distribučnú sústavu žalovaného nevyužíva o nepristupuje do nej. Z uvedeného je však zrejmé, že
argumentácia žalobcu o nevyužívaní distribučnej sústavy nezodpovedá faktickému skutkovému stavu.
Pri dodávke elektrickej energie do distribučnej sústavy žalovaného z akéhokoľvek zdroja, ktorý je
do nej pripojený, je táto sústava využívaná o zaťažovaná rovnako. Žalovaný ako prevádzkovateľ

distribučnej sústavy umožňuje prevádzkovateľovi prenosovej sústavy splniť svoje hlavné poslanie,
ktorým je zodpovednosť za zabezpečenie rovnováhy v sústave a plnenie všetkých kvalitatívnych
parametrov (štandardy kvality). Musí pritom brať do úvahy výkony výrobných zariadení výrobcov
(vrátane žalobcu), ktoré využívajú služby distribučnej sústavy žalovaného na lokálnej úrovni, ale zároveň
môžu spôsobiť nestabilitu a prípadný prenos poruchy do nadradeného systému, ale môžu aj reálne

negatívne ovplyvniť ostatných účastníkov trhu a ostatných užívateľov distribučnej sústavy žalovaného,
ktorí sú do nej pripojení. V tomto prípade je kapacita distribučnej sústavy fakticky využívaná aj keď
daným prvkom nepreteká v daný okamih energia vyrobená príslušným zdrojom. Uvedené je príkladmo
možné ilustrovať v prípade odberných zariadení na príklade bežných spotrebičov pripojených doelektrickej zásuvky, ktoré aj v čase, keď tieto nie sú koncovým odberateľom aktívne využívané, t.j. sú
vypnuté, v pohotovostnom alebo spánkovom režime, odoberajú z distribučnej sústavy elektricky prúd a
v konečnom dôsledku zvyšujú koncovým odberateľom faktúry za elektrinu. V prípade, ak chce koncový

odberateľ zabrániť prúdeniu elektrického napätia predmetnými spotrebičmi v čase, keď tieto nie sú
aktívne využívané, o teda vyhnúť sa zbytočnému zvyšovaniu svojich účtov za elektrinu, je potrebné,
aby boli predmetné spotrebiče úplne vytiahnuté zo zásuvky. Obdobne teda aj zariadenie žalobcu
na výrobu elektrickej energie, ktoré je pripojené do odberného miesta, ovplyvňuje chod distribučnej
sústavy žalovaného, a to aj v prípade, keď elektrinu do sústavy nedodáva, pretože obdobne ako

vyššie ilustračne uvedený bežný spotrebič, aj v tomto okamihu využíva kapacitu distribučnej sústavy
na zabezpečenie stability napätia a frekvencie v mieste svojho pripojenia. Z fyzikálno-technického
hľadiska žalobca potrebuje nevyhnutne prístup do distribučnej sústavy nielen pre plnenie svojich
podnikateľských zámerov, ale hlavne preto, aby mu sústava poskytovala záruku stabilnej frekvencie
a napätia určenej normou STN EN 50160 a iných ustanovení uvedených vo vyhláške Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví č. 236/2016 Z.z. (resp. v žalovanom období účinnej vyhláške č. 275/2012

Z.z.). Dodanie elektriny vyrobenej vo výrobnom zariadení žalobcu odberateľovi, s výnimkou výrobcu,
ktorý je galvanicky oddelený od sústavy (ostrovná prevádzka), nie je fyzikálne a technicky možné bez
využitia distribučnej sústavy. Reálne využívanie distribučnej sústavy žalovaného a prístupu do nej je
ešte zreteľnejšie v prípade výrobcov vyrábajúcich elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, ktorým je
aj sám žalobca, na ktorých sa okrem iných predpisov v rámci regulácie sieťových odvetví vzťahuje

aj zákon o podpore OZE, ak využijú svoje právo na jednotlivé zákonom o OZE poskytované druhy
podpory. Výrobca elektriny s právom na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý
sa rozhodne využiť svoje zákonom stanovené právo a uplatňuje si podporu vo forme odberu elektriny
prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy za cenu elektriny na straty v zmysle § 3 ods. 1
písm. b) o OZE, je podľa § 4 ods. 10 zákona o OZE povinný dodať prevádzkovateľovi regionálnej

distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý objem vyrobenej elektriny, okrem regulačnej
elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo elektriny dodanej bez použitia
regionálnej distribučnej sústavy. Už zo samotného znenia vyššie citovaného zákonného ustanovenia
§ 4 ods. l0 zákona o OZE je zrejmé, že výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie už pri
samotnej dodávke elektriny prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, na ktorú si uplatňuje podporu v

zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o OZE, nevyhnutne používa regionálnu distribučnú sústavu, a teda
do nej musí fakticky pristupovať, nakoľko na elektrinu dodanú bez použitia regionálnej distribučnej
sústavy by si dotknutý výrobca nemohol uplatniť podporu v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o
OZE. Zákon o podpore OZE v ustanovení § 3 ods. l písm. a) zakotvuje, že podpora výroby elektriny
z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou

sa zabezpečuje prednostným (i) pripojením zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej sústavy,
(ii) prístupom do sústavy a (iii) prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, ďalej
tiež (iv) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie
výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, (v) doplatkom a (vi) prevzatím zodpovednosti za
odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej ústavy. Uvedené taktiež potvrdzuje argumentáciu

žalovaného, že pojem prístup do sústavy a distribúcia elektriny sú pojmami navzájom obsahovo
nezávislými. Ak sa však žalobca rozhodol využiť svoje právo na dodávku, distribúciu a/ alebo prenos
elektriny a prípadne aj s tým súvisiace právo na odber elektriny prostredníctvom distribučnej sústavy
žalovaného, do ktorej je zariadenie výrobcu na výrobu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty,
a teda distribučnú sústavu žalovaného v niektorom z uvedených dôvodov využívať, musí nevyhnutne

platiť, že pre tento účel žalobca distribučnú sústavu žalovaného užíva a pristupuje do nej. Uvedené
potvrdzuje aj Smernica 2009/28/ES, ktorá v poslednej a predposlednej vete odseku 60 preambuly
konštatuje, že v systémoch členských štátov, kde sa pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie
stanovuje pevná cena, zvyčajne v kombinácii povinnosťou nákupu pre prevádzkovateľa systému,
obdobne ako v našej právnej úprave zákona OZE, je už prednostný prístup udelený. Z uvedeného je

zrejmé, že oj samotná európska legislatíva predpokladá, že v prípade využívania podpory v zmysle § 3
ods. 1 písm. b) zákona o OZE, výrobca potrebuje prístup do sústavy, a takúto formu podpory využíva.
Všetky vyššie uvedené práva v zmysle § 3 ods. 1 zákona o OZE sú právami žalobcu a žalobca ich podľa
vlastného uváženia môže, ale aj nemusí využiť. Ak sa ich žalobca rozhodne využiť a splní podmienky
pre priznanie konkrétneho z jeho práv, nemožno mu v tom brániť. Ak sa však žalobca rozhodne

niektoré zo svojich práv nevyužiť, nemá jeho ďalšia požiadavka na využitie práva nadväzujúceho na
iné právo alebo práva s ním nevyhnutne spojeného (pozn. po administratívnej, technickej, obchodnej.
resp. vecnej stránke) žiadnu oporu v zákone. Takýto výkon práva žalobcu nemôže požívať právnu
ochranu a predstavuje svojvoľný výklad žalobcu zneužívajúci postavenie voči žalovanému. V prípade,ak žalobca využíva zákonom poskytované výhody v podobe podpory v zmysle § 3 ods. 1 písm. b)
zákona o OZE. je absurdné, aby tento tvrdil, že prístup do distribučnej sústavy žalovaného mu nie
je udelený a distribučnú sústavu žalovaného nevyužíva. Skutočnosť, že zo strany žalobcu k užívaniu

distribučnej sústavy žalovaného, resp. jej časti reálne dochádza, je okrem vyššie uvedeného nesporne
preukázateľná technickými analýzami. Predložil súdu Technicko-odborné posouzení využívání kapacity
distribuční soustavy výrobci elektřiny z decembra 2016 vypracované Y.I.. S.. J. B., A. a E.N.. S.. O. R., Y..,
Katedry elektroenergetiky, Fakulty elektrotechnickej, Českého vysokého učení technického v Prahe pre
spoločnosťStredoslovenskádistribučná,a.s.,sosídlomPriRajčianke2927/8,01047 Žilina,IČO:36442

151, ktorá je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy na území Stredného Slovenska. Zmluva
oprístupemedzižalobcomažalovanýmnebolauzavretá,pretoužívaniedistribučnejsústavyžalovaného
muselo byť zo strany žalobcu realizované bez právneho dôvodu, čím dochádzalo a stále dochádza k
bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalovaného v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ten,
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR s. zn. 3 Cdo 52/2005. Primeraná náhrada za bezdôvodné obohatenie sa určuje podľa okolností

konkrétneho prípadu, pričom medzi okolnosti, ktoré môžu determinovať výšku náhrady, patrí aj odplata
za užívanie porovnateľného objektu v odplatných zmluvných vzťahoch. Najvyšší súd SR vo veci užívania
cudzieho pozemku bez právneho dôvodu, v odôvodnení uznesenia sp. zn. 5Cdo 8/2009 uviedol, že:
„Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu, je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou,
rozsah ktorého plnenia je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v

danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci.“ Obdobné stanovisko k určeniu výšky
bezdôvodného obohatenia zaujal tiež Najvyšší súd ČR vo svojom rozsudku sp. zn. 33 Ondo 668/2002
zo dňa 15.04.2004, v zmysle ktorého: „osoba, právu ktorej na bývanie nepredchádzalo nájomné právo,
je z titulu bezdôvodného obohatenia povinná platiť úhradu za užívanie bytu vo výške zodpovedajúcej
tej, aká by bola daná pri existencii nájomného pomeru.“ Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam

ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že sám žalobca poukazuje na to, že zmluvu o prístupe do sústavy
ako ani inú zmluvu, ktorá by ho oprávňovala užívať distribučnú sústavu žalovaného neuzatvoril, bolo
žalobcovi v jednotlivých kalendárnych mesiacoch zo strany žalovaného vyúčtovaná náhrada za užívanie
distribučnej sústavy žalovaného v danom kalendárnom mesiaci bez právneho dôvodu, pričom takáto
výška bezdôvodného obohatenia bola žalovaným účtovaná vo výške, akej by zodpovedala odplata

žalovaného za užívanie distribučnej sústavy žalobcom vo forme prístupu v zmysle predloženej zmluvy o
prístupe. Výška bezdôvodného obohatenia bola žalovaným vyčíslená rovnakým spôsobom, akým bola
u všetkých výrobcov určovaná odplata za užívanie distribučnej sústavy vo forme prístupu do sústavy,
t.j. spôsobom určeným v ustanovení § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike
vychádzajúc z rozsahu zabezpečo-vanej distribučnej kapacity žalovaným pre žalobcu určovanej z

výšky maximálnej rezervo-vanej kapacity dohodnutej v zmluve o pripojení do sústavy. Vzhľadom ku
skutočnosti, že zo strany žalobcu počas celého žalovaného obdobia dochádzalo a rovnako aj tohto
času dochá-dza k užívaniu distribučnej sústavy žalovaného, mal za to, že žalovaný mal na fakturované
sumy, ktorých vrátenia sa žalobca v tomto konaní domáha, oprávnený nárok, a to bez ohľadu na to, či
tunajší súd predmetné platby žalobcu v prospech žalovaného posúdi ako úhradu dohodnutej odplaty za

užívaniedistribučnejsústavyvovlastníctvežalovanéhožalobcomnapodkladedohodystránsporualebo
ako úhradu nárokov žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním distribučnej
sústavy žalovaného bez právneho dôvodu.

10.V podaní zo dňa 04.04.2018 žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

4Cob/181/2017, ktoré obsahuje meritórny názor súdu na otázku prístupu do sústavy.

11.Na pojednávaní dňa 13.04.2018 žalobca poukázal na to, že žalovaný uznal, že medzi sporovými
stranami nie je uzavretá zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a o distribúcii elektriny.

12.Žalobca v podaní zo dňa 20.04.2018 poukázal na to, že žalovaný vo svojich podaniach uznal,
že medzi sporovými stranami nie je uzavretá žiadna zmluva o prístupe do distribučnej sústavy. Táto
skutočnosť by nemala byť sporná. Opravil svoj odkaz na nesprávne ustanovenie § 2 písm. a) bod 12.4
zákona o energetike tak, že správne malo byť v jeho podaniach uvedené ustanovenie § 2 písm. a)
bod 12.2 zákona o energetike s tým, že jeho argumentácia sa nemení. Tvrdil, že z legálnej definície

prístupu vyplýva, že ak nie je zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny uzatvorená,
nie je možné vôbec hovoriť o prístupe. K nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia
uviedol, že prevádzkovanie distribučnej sústavy je prísne regulovanou činnosťou, ku ktorej okrem iného
patrí aj dodržiavanie cenovej regulácie, ktorej pôvodcom je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Podľaustanovenia § 29 odsek 1 písm. b) zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach je
regulovaný subjekt (t.j. aj žalovaný) okrem ďalších povinností ustanovených v tomto zákone povinný
cit: „vykonávať regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím alebo potvrdením úradu a

dodržiavať cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom“. Podľa
ustanovenia § 11 odsek 1 písm. e) zákona o regulácii v sieťových odvetviach, cenovej regulácii v
elektroenergetike podlieha aj prístup do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny. Totožné vyplýva aj
z ust. § 2 písm. e) vyhlášky č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia elektroenergetike.
Povinnosť dodržiavať cenovú reguláciu znamená, že účastník trhu s elektrinou môže pri výkone svojej

regulovanej činnosti uplatňovať iba také ceny, ktoré mu boli schválené, resp. určené Úradom pre
reguláciu sieťových odvetví. Preto akákoľvek úvaha žalobcu o akomsi bezdôvodnom obohatení na
strane žalobcu, ktorého peňažný ekvivalent je žalovaný oprávnený od žalobcu požadovať, je a priori
nezmyselná a v príkrom rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami zákona, vyhlášky a všetkými
ustanoveniamiÚstavySlovenskejrepubliky,prerozporsktorýmiÚSSRvyslovilnesúladvyhláškyÚRSO
č. 221/2013 Z.z. v náleze sp. zn. PL. ÚS 17/2014-132 zo dňa 22.06.2016. Na to, aby bol žalovaný

oprávnený účtovať žalobcovi akúkoľvek cenu za údajný prístup do distribučnej sústavy, musela by takáto
cena výslovne vyplývať z niektorého z nástrojov cenovej regulácie. V posudzovanej veci z vyhlášky
ÚRSO č. 221/2013 Z.z.. Nálezom ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014-132 zo dňa 22.06.2016 stratilo účinnosť
ustanovenie § 26 ods. 23 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z., ktorou sa
ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov, a to v časti, na podklade

ktorej žalovaný účtoval žalobcovi platbu za prístup do distribučnej sústavy v období od roku 2014 až do
súčasnosti. Žalovaný preto stratil jediný podklad na to, aby žalobcovi účtoval akúkoľvek cenu za prístup
a žiadne ustanovenie zákona energetike, či zákona o regulácii v sieťových odvetviach mu neumožňuje
si takúto cenu jednostranne určiť, tobôž spätne, či následne účtovať a inkasovať. Nesúhlasil s tvrdením
žalovaného,žesanajehoúkorbezdôvodneobohacuje.Medzistranaminiejesporné,žežalobcadodáva

elektrinu žalovanému, resp. ním poverenému subjektu (VSE, a.s.) titulom trojstrannej Zmluvy o dodávke
zodňa11.12.2014.Kdodávkeelektrinydochádzaprechodomcezurčenémeradloosadenénameracom
mieste. Medzi stranami nie je sporné ani to, že predmetné meradlo je vo vlastníctve žalovaného. Žalobca
ale nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že uvedené určené meradlo tvorí súčasť distribučnej sústavy
žalovaného(podľa§2písm.b)bod5zákonaoenergetike)aanistvrdením,ževovlastníctvežalovaného

sa nachádza aj elektrická prípojka spájajúca zariadenie žalobcu na výrobu elektriny s distribučnou
sústavou žalovaného. Podľa § 2 písm. b) bodu 5 zákona o energetike sú súčasťou distribučnej sústavy
iba meracie, ochranné, riadiace, zabezpečovacie, informačné a telekomunikačné zariadenia potrebné
na prevádzkovanie distribučnej sústavy. Určené meradlo (ktoré iba meria množstvo vyrobenej elektriny
zo zariadenia žalobcu), nie je potrebné na prevádzkovanie distribučnej sústavy žalovaného. Či uvedené

určené meradlo bude alebo nebude na rozvádzači žalobcu zapojené, nemá žiadny vplyv na prevádzku
distribučnej sústavy žalovaného. Predmetné určené meradlo preto nie je súčasťou distribučnej sústavy
žalovaného. Uvedené určené meradlo nemôže byť súčasťou distribučnej sústavy ani z dôvodu svojej
polohy (umiestnenia), pretože aj keď je vo vlastníctve žalovaného, je osadené na výlučnom majetku
žalobcu, v jeho rozvodnej skrini a na jeho rozvádzači, ktoré sa dokonca nachádzajú pred elektrickou

prípojkou, o ktorej žalovaný nepravdivo tvrdí, že je v jeho vlastníctve. Určené meradlo nie je súčasťou
distribučnej sústavy ani svojim funkčným určením a titulom, ktorým ho žalobca užíva. Žalovaný ho
poskytol žalobcovi titulom Zmluvy o dodávke elektriny zo dňa 11.12.2014 (článok I. odsek 2), a to
pre účely merania dodanej elektriny. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že v jeho vlastníctve sa
nachádza elektrická prípojka do zariadenia žalobcu. Opak totiž výslovne vyplýva z článku VI. odsek 1

Zmluvy o pripojení zo dňa 26.11.2010, kde sa uvádza cit.: ,,Majetok PDS končí na vývodových svorkách
NN rozvádzača trafostanice TS3 Budimír. Majetok žiadateľa začína prípojkovým káblom pre zariadenie
žiadateľa. Pokiaľ je dodávka elektriny žalovanému splnená jej prechodom cez určené meradlo, totožným
okamihom sa elektrina stáva vlastníctvom žalovaného. Je nutné zdôrazniť, že za určeným meradlom
smerom k distribučnej sústave žalovaného sa ešte nachádza časť elektrického rozvádzača a elektrická

prípojka (obe vo vlastníctve žalobcu) a až následne elektrina vteká do distribučnej sústavy žalovaného.
Nakoľko ešte pred vstupom elektriny do distribučnej sústavy žalovaného sa elektrina stáva vlastníctvom
žalovaného (prechodom cez určené meradlo), subjektom, ktorý elektrinu vpúšťa do distribučnej sústavy
nie je žalobca, ale žalovaný. Z uvedeného vyplýva, že nie žalobca sa bezdôvodne obohacuje na úkor
žalovaného, ale naopak, žalovaný tým, že vedie svoju elektrinu cez rozvádzač a prípojku žalobcu.

Opätovne zdôraznil, že nie je výrobcom elektriny, ktorý ju dodáva konečným odberateľom. Žalobca
dodáva elektrinu žalovanému (vlastníkovi distribučnej sústavy), ktorý je povinný ju odobrať a použiť
ju na straty (§ 5 ods. 6 písm. b) a ods. 7 zák. č. 309/2009 Z.z.), t.j. na vyrovnanie strát elektriny,
ktoré sa v jeho nedokonalej distribučnej sústave permanentne dejú. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného,podľa ktorého žalobca údajne stotožňuje prístup do sústavy s distribúciou elektriny. Spájanie uvedených
pojmovtotižčinípriamozákonodarca,ktorýzmluvuoprístupeoznačujecelýmnázvomzmluvaoprístupe
do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, čím dáva jasne najavo, že prístup do distribučnej sústavy je

tu na to, aby sa využíval na distribúciu elektriny. Dokonca aj sám žalovaný v bode 3.1.1 Prevádzkového
poriadkuprevádzkovateľadistribučnejsústavyVýchodoslovenskádistribučná,a.s.uvádzacit.:„Zmluvou
o prístupe do distribučnej sústavy a o distribúcii elektriny sa PDS zaväzuje vykonať pre užívateľa
distribučnej sústavy distribúciu dohodnutého množstva elektriny za regulovanú cenu vrátane služieb s
týmspojených.“Atomuzodpovedáajzákonnévymedzeniepredmetuzáväzkužalovanéhopodľazmluvy

o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny v zmysle ust. § 26 odsek 5 zákona o energetike,
a to: a) záväzok rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu, b) umožniť prístup do sústavy a c) prepraviť
pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity,
vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy. Žalobca nepotrebuje ani jednu z vyššie
menovaných služieb od žalovaného. Poukázal na to, ako vníma pojem prístupu do distribučnej sústavy
Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 17/2014-132 zo dňa 22.06.2016 (ako právo ,,vpúšťať“ do

distribučnej sústavy ním vyrobenú elektrinu na účely jej prenosu k odberateľom, resp. iným účastníkom
trhu). Aj vzhľadom na uvedené žalobca nevyužíva prístup do distribučnej sústavy žalovaného. Žalobcovi
pre dodávku elektriny žalovanému plne postačuje uzatvorená Zmluva o dodávke elektriny zo dňa
01.12.2014 a Zmluva o pripojení zo dňa 26.11.2010. Podľa ustanovenia článku II. Zmluvy o pripojení
sa žalovaný zaviazal pripojiť zariadenie žalobcu do distribučnej sústavy a taktiež umožniť žalobcovi

dodávku elektriny pre maximálnu kapacitu pripojenia vo výške 99,3 kW (151A). V článku III. Zmluvy
sa účastníci dohodli, že žalobcovi nevzniká povinnosť zaplatiť žalovanému poplatok za pripojenie za
maximálnu rezervovanú kapacitu pre dodávku elektriny do sústavy PDS. Neobstojí ani poukaz žalobcu
na ustanovenie § 3 odsek 1 písm. a) zákona č. 309/2009 Z.z.. Potvrdil, že predmetné ustanovenie
oprávňuje žalobcu uplatniť si právo na prednostný prístup do sústavy (§ 3 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o

OZE), ale žalobca si toto právo nikdy neuplatnil, pretože ho nepotrebuje. Rovnako tak má žalobca právo
aj na prednostný prenos elektriny, distribúciu elektriny a dodávku elektriny (§ 3 ods. 1 bod 3 zákona
o OZE), ktoré si rovnako neuplatnil, pretože o výkon tohto práva nemá záujem a medzi stranami nie
je sporné, že tieto služby neprijíma. Zdôraznil, že požiadavka žalovaného na prístup do distribučnej
sústavy bola nastolená až od roku 2014, pričom dovtedy žalovaný svojim správaním dával jednoznačne

najavo, že žalobca prístup nevyužíva a žalobca za neho ani neplatil. Taktiež zdôraznil, že je rozdiel
medzi ,,klasickým“ výrobcom elektriny a výrobcom elektriny z OZE, ktorý dodáva len na straty. Kým
výrobca elektriny z OZE má cenu fixne určenú rozhodnutím ÚRSO na 15 rokov dopredu a vo svojej
cene si nemôže zohľadniť takýto náklad za „prístup“, každý ,,klasický“ výrobca elektriny tak učiniť môže
a aj činí. Pokiaľ ide o dokument s názvom ,,Technicko-odborné posouzení využívaní kapacity distribuční

soustavy výrobci elektřiny“ uviedol, že ako vyplýva z jeho úvodu, ide o odborné posúdenie so zameraním
sa na problematiku distribučnej sústavy SSE-D, t.j. nie žalovaného a už vôbec nie s prihliadnutím na
reálie veci posudzovanej v tomto konaní. Predmetný posudok je zameraný len na distribúciu elektriny,
ktorú však žalobca ako výrobca elektriny z OZE nevyužíva. Autori vôbec neriešia dodávku elektriny
na straty. Autori sa nevyjadrujú ku konkrétnej veci prejednávanej v tomto konaní. Uviedol tiež, že ani

uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ktoré žalovaný predložil, nemá s vecou samou prejednávanou
v tomto konaní žiadny súvis. Predmetom konania je spor o meranie elektriny a osadenie meradla a
nie spor o neoprávnené účtovanie poplatku za prístup do distribučnej sústavy. Pokiaľ ide o odborné
vyjadrenie E.N.. S.. Q. Q., Y.., uviedol, že menovaný nie je znalcom z odboru energetiky, ale znalcom
z odboru elektrotechniky. Pokiaľ ide o obsah predmetného vyjadrenia, je z neho zrejmá len snaha

znalca vyhovieť požiadavkám objednávateľa, bez poctivej argumentácie a bez zohľadnenia špecifík
výroby elektriny z OZE, a bez prihliadnutia na špecifiká konkrétnej prejednávanej veci, vrátane lokality
a napäťovej úrovne. Uviedol, že niekedy v rokoch 2009/2010 sa rozhodol, že vybuduje zariadenie na
výrobu elektriny z OZE na základe zákona o OZE a údaja o výkupnej cene, ktorá po kalkulácii všetkých
nákladov znamenala pre žalobcu 10 ročnú návratnosť investície. Ak žalovaný nemal dostatok voľnej

kapacity, nemal pripojiť zariadenie žalobcu do distribučnej sústavy. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného,
že žalobca potrebuje distribučnú sústavu žalovaného. Bol to štát a žalovaný, ktorí deklarovali dopyt po
tzv. zelenej elektrine z OZE. Ak by štát a žalovaný nedeklarovali, že zelenú elektrinu chcú, alebo by
žalobcovi a ostaným výrobcom oznámili, že jej výrobu budú zaťažovať dodatočne zavedenými platbami,
žalobca by k vybudovaniu svojho zariadenia nikdy nepristúpil. V tomto smere je požiadavka žalovaného

na úhradu za prístup nielen protiprávna, ale aj retroaktívna a v rozpore s tým, čo žalovaný v roku 2010
deklaroval žalobcovi a ostatným výrobcom elektriny z OZE. Žalovaný 4 roky nepožadoval od žalobcu
úhradu za údajný prístup do distribučnej sústavy a začal ho požadovať až potom, čo mu to protiprávne
umožnilo Ústavným súdom SR zrušené ustanovenie vyhlášky ÚRSO č. 221/2013 Z.z..13.Žalovaný v podaní zo dňa 06.06.2018 uviedol, že žalobcov výklad ust. § 2 písm. a) bodu 12.2
zákona o energetike cez ustanovenie § 26 ods. 5 zákona je účelové. Predložil stanovisko Ministerstva

hospodárstva SR, z ktorého jednoznačne vyplýva možnosť iného využívania distribučnej sústavy ako
je samotné prepravenie elektriny odberateľovi ako aj to, že pod využívanie distribučnej sústavy spadajú
aj iné činnosti ako je samotná preprava elektriny. Poukázal na to, že zákon o energetike nepozná len
zmluvu o prístupe a distribúcii (§ 26 ods. 5 zákona o energetike), ale aj samotnú zmluvu o prístupe
(§ 27 ods. 1 písm. b) zákona energetike). Argumentácia výrobcov elektriny, že distribučnú sústavu

nevyužívajú a nepri-stupujú do nej nezodpovedá faktickému stavu. Odplata výrobcov za užívanie
distribučnej sústavy žalovaného vo forme prístupu do distribučnej sústavy je nediskriminačná, čo
potvrdil vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 17/2014 aj ústavný súd SR, a to aj v prípade výrobcov
vystupujúcich v postavení odberateľov elektriny zo sústavy a zároveň dodávateľov elektriny do sústavy,
pretože takíto výrobcovia neuhrádzajú odplatu za užívanie sústavy duplicitne, ale ich platba adekvátne
zodpovedá tomu z prístupov, ktorý je väčšieho rozsahu. Záver o užívaní distribučnej sústavy žalovaného

žalobcom je možné vyvodiť aj z čisto právneho hľadiska zo samotnej definície pojmu užívateľa sústavy
obsiahnutej v § 3 písm. b) ods. 15 zákona o energetike, zahŕňajúcej pod užívateľov sústavy tri skupiny
subjektov, a to osobu, ktorá (i) elektrinu dodáva alebo (ii) elektrinu odoberá prostredníctvom prenosovej
alebo distribučnej sústavy alebo (iii) má s prevádzkovateľom prenosovej alebo distribučnej sústavy
zmluvný vzťah, pričom žalobca fakticky napĺňa pojem užívateľ sústavy v zmysle každej z uvedených

zákonom definovaných skupín subjektov. Žalobca má v zmysle legálnej definície § 3 písm. b) ods.
15 zákona o energetike postavenie užívateľa sústavy. Z uvedeného je zrejmé, že aj zo samotného
právneho výkladu jednoznačne vyplýva, že žalobca v pozícii výrobcu dodávajúceho vyrobenú elektrinu
dosústavyžalovaného,tútoprisvojejčinnostivyužíva.OpätovnepoukázalnauznesenieKrajskéhosúdu
v Bratislave sp. zn. 4Cob/181/2017. Tvrdil, že umožnením dodávky elektriny zmluvou o pripojení žalobca

nadobudol výlučne možnosť realizovať predaj elektriny v zmysle legálnej definície § 2 písm. b) ods. 19
zákona o energetike. Z uvedeného zmluvného vzťahu však nie je možné vyvodiť oprávnenie žalobcu
užívať distribučnú sústavu žalovaného a už vôbec nie prejav vôle žalovaného smerujúci k bezodplatnosti
takéhoto užívania. Zotrval na skutočnostiach uvedených v odbornom vyjadrení. Zdôraznil, že prístup
neznamená len prechod elektriny určeným meradlom. Tvrdil, že ak žalovaný rezervuje distribučnú

kapacitu, znamená to, že v mieste pripojenia garantuje určitú mieru odolnosti distribučnej sústavy
na vplyvy generátora výrobcu v mieste pripojenia. Žalovaný pre žalobcu prostredníctvom prístupu
zabezpečuje, aby generátor jeho výrobného zariadenia fungoval synchrónne s ostatnými generátormi
pripojenými do distribučnej sústavy, pretože všetky generátory, vrátane generátora zariadenia výrobcu,
ktoré majú elektrinu vyrábať a dodávať do distribučnej sústavy žalovaného, sa musia točiť úplne

rovnakými otáčkami, rovnakou frekvenciou - musia pracovať synchrónne. Synchronizačná frekvencia
by bola pre výrobcu nedostupnou, ak by výrobca nemal prístup do sústavy. Z uvedeného je zrejmé,
že sa teda jedná o službu žalovaného poskytovanú v prospech žalobcu a žalobcom riadne využívanú,
pričom žalovaný nikdy neprejavil vôľu, aby takáto služba bola poskytovaná bezodplatne, ale naopak
viackrát sa dožadoval uzatvorenia odplatnej písomnej zmluvy. Tvrdil, že určené meradlo je jeho

vlastníctvom a je súčasťou distribučnej sústavy. Uviedol, že žalobca reálne dodáva elektrinu spoločnosti
Východoslovenská energetika, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, ako svojmu
zmluvnému partnerovi a odberateľovi. Pri dodávke elektriny žalobcom spoločnosti Východoslovenská
energetikaa.s.akosvojmuzmluvnémupartnerovikprepraveelektrinydistribučnousústavoužalovaného
dochádza, a teda žalobcom požadovanú podmienku prepravy elektriny je v danom prípade potrebné

považovať splnenú. Vzhľadom k vyššie uvedenému je nesporne preukázateľné, že zo strany žalobcu
k užívaniu distribučnej sústavy žalovaného, resp. jej časti reálne dochádza. K tvrdeniu žalobcu, že
dodáva elektrinu na straty uviedol, že straty v distribučnej sústave žalovaného vznikajú a zvyšujú sa
práve pri dodávke elektriny do sústavy. V prípade, ak by k dodávke elektriny do sústavy nedochádzalo,
nedochádzalo by v samotnej sústave ani k vzniku strát. Vzniknuté straty v distribučnej sústave

predstavujú pre žalovaného zvýšené náklady, ktoré by nebol býval musel vynaložiť, ak by k vzniku
strát nedošlo. žalovaný teda tým, že žalobcovi umožňuje dodávať vyrobenú elektrinu do sústavy,
maximalizuje jeho zisk vo forme doplatku na žalobcom vyrobenú elektrinu. Nesúhlasil s tvrdením
žalobcu, že jeho zariadenie na výrobu elektriny pripojené do distribučnej sústavy žalovaného na
strane NN neovplyvňuje distribučnú sústavu žalovaného. Zdôraznil, že napriek ingerencii štátu do

úpravy vzťahov na úseku regulácie sieťových odvetví, právny vzťah medzi účastníkmi na trhu s
energiou je vzťahom súkromnoprávnym. Medzi právne skutočnosti ktoré spôsobujú vznik, zmenu
alebo zánik subjektívnych práv a povinností patria: (i) úkon, a to buď právne alebo protiprávne, (ii)
konštitutívne rozhodnutia súdov alebo iných správnych orgánov, (iii) právne udalosti, (iv) protiprávnestavy a (v) iné právne skutočnosti. Vylúčením právnej normy obsiahnutej v príslušnom primárnom alebo
sekundárnom normatívnom právnom akte ako právneho dôvodu vzniku určitých subjektívnych práv a
povinností nie je možné bez ďalšieho automaticky dospieť k záveru, že neexistuje akákoľvek iná právna

skutočnosť ako právny dôvod vzniku dotknutých subjektívnych práv a povinností. Rovnako tak v prípade
žalobcom uhrádzaných a žalovaným fakturovaných a prijímaných finančných prostriedkov je tunajší súd
povinný skúmať, či neexistuje iný právny dôvod odôvodňujúci žalobcom realizované úhrady v prospech
žalovaného vylučujúci vznik údajného žalobcom nárokovaného bezdôvodného obohatenia. Nesúhlasil
ani s tvrdením žalobcu, že elektrická prípojka je jeho vlastníctvom a nie vlastníctvom žalovaného.

Tvrdil, že majetkové rozhranie žalovaného a žalobcu je určené tak, že zariadenie žalovaného
končí NN rozvádzačom v transformačnej stanici, t .j. prípojkou NN a elektrické zariadenie žalobcu
začína odbočením kábla z NN rozvádzača do elektromerového rozvádzača výrobného elektrického
zariadenia. Vzhľadom na uvedené mal za to, že nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, podľa ktorého
po prechode elektriny určeným meradlom elektrina už vo vlastníctve žalovaného prechádza cez
vlastníctvo žalobcu. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu, že elektrina ním dodávaná spoločnosti

Východoslovenská energetika, a.s. neprechádza po jej prechode cez určené meradlo cez žiadnu
časť majetku vo vlastníctve žalovaného. Na preukázanie tvrdených skutočností predložil súdu schému
pripojenia výrobného zariadenia. Tvrdil, že žalobca, aby mohol realizovať dodávku elektriny vyrobenej
jeho výrobným zariadením spoločnosti Východoslovenská energetika, a.s. ako svojmu zmluvnému
odberateľovi, využíva distribučnú sústavu vo vlastníctve žalovaného. Poukázal tiež na to, že moment

splnenia dodávky nemusí byť vždy stotožnený s momentom nadobudnutia vlastníckeho práva.

14.Žalobca v ďalšom uviedol, že čo sa týka stanoviska Ministerstva hospodárstva SR je potrebné
vykladať pojem prístup do distribučnej sústavy v súlade s legálnou definíciou uvedenou v § 2 písm.
a) bodu 12.2 zákona o energetike a dotknutým nálezom Ústavného súdu SR tak, ako to už uviedol v

predchádzajúcich vyjadreniach. Nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k vymedzeniu
pojmu užívateľa sústavy v zmysle § 3 písm. b) ods. 15 zákona o energetike s poukazom na uzavretú
zmluvu o pripojení. Poprel tvrdenie žalovaného o tom, že vyrobenú elektrinu má dodávať spoločnosti
Východoslovenská energetika, a.s. s poukazom na ust. § 5 ods. 6 písm. b) zákona o OZE. Žalovaný
je povinný odoberať od žalobcu celú ním vyrobenú elektrinu, pričom môže poveriť na to aj iný

subjekt. Poukázal aj na trojstrannú zmluvu uzavretú medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou
Východoslovenská energetika, a.s.. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného vo vzťahu k vlastníctvu
elektrickej prípojky, a to s poukazom na článok VI. zmluvy o pripojení, podľa ktorého majetok žiadateľa
(žalobcu) začína prípojkovým káblom pre zariadenie žiadateľa. Prípojkový kábel je elektrická prípojka,
ktoré bola zriadená na náklady žalobcu. V zmysle ust. § 39 ods. 7 zákona o energetike vlastníkom

elektrickej prípojky je ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Elektrická prípojka teda nemôže byť
súčasťou distribučnej sústavy žalovaného. Súčasťou distribučnej sústavy nie je ani určené meradlo,
ktoré sa nachádza pred prípojkou na strane žalobcu. Nie je teda pravdou, že žalobca vpúšťa elektrinu
priamo do distribučnej sústavy žalovaného. K výpovedi svedka E.N.. S.. Q. Q., Y.. uviedol, že tento nie
je odborníkom v oblasti energetiky, ale je znalcom z odboru elektrotechniky. Namietal jeho tendenčný

prístup, nízku úroveň jeho odbornej argumentácie a snahu o vyhovenie požiadavkám žalovaného. K
výpovedi svedka S.. O. uviedol, že tento vysvetlil pojem prístupu, tak ako ho vníma on, v dvoch smeroch:
a) ako prístup, ktorý umožňuje výrobcovi elektriny, aby ju mohol predávať (čo v zásade zodpovedá
definícii ako ju predložil ÚS SR), b) ako prístup, ktorý sa prejavuje vo forme synchronizačnej frekvencie,
svedok v tejto súvislosti na inom mieste uvádza, že výrobca cit.: „... ak chce spolupracovať s ostatnými

generátormi, musí byť synchronizovaný a to je tá služba, ktorú poskytuje distribučná sústava“. Žalobca
nesúhlasil s druhým vymedzením prístupu, nakoľko k synchronizácii dochádza na strane žalobcu, ako
výrobcu, t.j. ešte pred vstupom elektriny do distribučnej sústavy. Výrobca sa musí prispôsobiť frekvencii
distribučnej sústavy, čo je nevyhnutnou podmienkou toho, aby sa vôbec mohol pripojiť. Žalovaný
teda neposkytuje žalobcovi „službu“ synchronizácie. Opis údajnej služby tak, ako ju popísal svedok

nezodpovedá pojmu prístup tak, ako ho vymedzuje zákon o energetike, či nález Ústavného súdu SR.

15.Žalovaný v podaní zo dňa 22.08.2018 zotrval na všetkých uvedených skutočnostiach.

16.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

17.Žalobca je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov a má pridelené daňové identifikačné číslo
(DIČ) aj identifikačné číslo dane z pridanej hodnoty (IČ DPH).18.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: Faktúry za prístup užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy vystavené žalovaným
žalobcovi (č. 8240627678 splatnú 21.02.2014 na sumu 35,06 EUR, č. 8274695617 splatnú 20.03.2014

na sumu 35,06 EUR, č. 8250714795 splatnú 17.04.2014 na sumu 35,06 EUR, č. 8214914664 splatnú
20.05.2014nasumu35,06EUR,č.8225027455splatnú19.06.2014nasumu35,06EUR,č.8211245152
splatnú 18.07.2014 na sumu 35,06 EUR, č. 8245240541 splatnú 19.08.2014 na sumu 35,06 EUR,
č. 8261239478 splatnú 18.09.2014 na sumu 35,06 EUR, č. 8231406309 splatnú 20.10.2014, č.
8275308522 splatnú 20.11.2014 na sumu 31,28 EUR, č. 8225488589 splatnú 17.12.2014 na sumu

28,46 EUR, č. 8271512070 splatnú 21.01.2015 na sumu 28,46 EUR, č. 8275540217 splatnú 19.02.2015
na sumu 31,78 EUR, č. 8295800102 splatnú 19.03.2015 na sumu 31,78 EUR, č. 8295200099
splatnú 22.04.2015 na sumu 31,78 EUR, č. 8295000097 splatnú 20.05.2015 na sumu 31,78 EUR, č.
8295200388 splatnú 17.06.2015 na sumu 31,78 EUR, č. 8294500115 splatnú 20.07.2015 na sumu
31,78 EUR, č. 8295400096 splatnú 20.08.2015 na sumu 31,78 EUR, č. 8295800400 splatnú 18.09.2015
na sumu 31,78 EUR, č. 8295400386 splatnú 20.10.2015 na sumu 31,78 EUR, č. 8295000388 splatnú

19.11.2015nasumu31,78EUR,č.8295100099splatnú17.12.2015nasumu31,78EUR,č.8294600102
splatnú 21.01.2016 na sumu 31,78 EUR, č. 8295800690 splatnú 18.02.2016 na sumu 31,78 EUR, č.
8295300119 splatnú 18.03.2016 na sumu 31,78 EUR, č. 8294500421 splatnú 20.04.2016 na sumu
31,78 EUR, č. 8295800998 splatnú 19.05.2016 na sumu 31,78 EUR, č. 8295500123 splatnú 20.06.2016
na sumu 31,78 EUR, č. 8295801289 splatnú 20.07.2016 na sumu 31,78 EUR, č. 8295300430

splatnú 18.08.2016 na sumu 31,78 EUR, č. 8295900124 splatnú 20.09.2016 na sumu 31,78 EUR, č.
8295600121 splatnú 19.10.2016 na sumu 31,78 EUR, č. 8295900409 splatnú 21.11.2016 na sumu
31,78 EUR, č. 8295600405 splatnú 19.12.2016 na sumu 31,78 EUR, č. 8295600688 splatnú 19.01.2017
na sumu 31,78 EUR, č. 8294800137 splatnú 20.02.2017 na sumu 72,25 EUR), Zmluvu o prístupe
užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto podpísanú iba žalobcom

dňa 10.01.2014 s poznámkou, že súhlasím v znení pripomienok z 10.01.2014 vrátane listu žalobcu zo
dňa 10.01.2014 s pripomienkami k zmluve, e-mail žalobcu adresovaný žalovanému zo dňa 26.12.2013,
list žalobcu (Oznámenie o úhrade faktúry za prístup užívateľa sústavy do distribučnej sústavy a
vyjadrenie nesúhlasu s jej fakturáciou i napriek úhrade) adresovaný žalovanému zo dňa 10.01.2014,
list žalobcu adresovaný žalovanému zo dňa 15.05.2014 (Oznámenie o úhrade faktúry za prístup

užívateľa sústavy do distribučnej sústavy a vyjadrenie nesúhlasu s jej fakturáciou i napriek úhrade
za mesiace 02-03-04.2014), list žalobcu adresovaný žalovanému zo dňa 10.01.2015 (Reklamácia a
oznámenie o úhrade faktúr za prístup užívateľa sústavy do distribučnej sústavy a vyjadrenie nesúhlasu
s jej fakturáciou i napriek úhrad za mesiace 05-06-07-08-09-10-11-12.2014 a 01/2015), list právneho
zástupcu žalobcu adresovaný žalovanému (Výzva na upustenie od protiprávneho konania, výzva na

vydanie bezdôvodného obohatenia) zo dňa 14.02.2017, výpisy z účtov žalobcu na preukázanie úhrady
vyššieuvedenýchfaktúr,rozhodnutieÚstavnéhosúduSRsp.zn.PL.ÚS13/1998,nálezÚstavnéhosúdu
SRsp.zn.I.ÚS316/06-37,VyjadrenieVSD,a.s.kžiadostiopripojeniezdrojazodňa05.08.2010,faktúru
č. 20100005 vystavenú žalovanému I. E., Správu o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického
zariadenia.

19.Žalovaný na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojej procesnej obrany nasledovné
dôkazy: Zmluvu o pripojení žiadateľa o pripojenie do distribučnej sústavy č. MZ_ZoP/2010/99 zo dňa
26.11.2010, Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 04.06.2007, Rozhodnutie Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 11.05.2009, Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví

zodňa06.06.2011,Zmluvuododávkeelektriny,prevzatízodpovednostizaodchýlkuadoplatkuč.zmluvy
PDS: OZE_125_2010_15 a č. zmluvy VSE: OZE_125_2010_15_VSE zo dňa 11.12.2014, Technicko-
odborné posouzení využívání kapacity distribuční soustavy výrobci elektřiny z decembra 2016, výpisy z
účtužalovaného,uznesenieKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.4Cob/181/2017-341zodňa26.10.2017,
Odborné vyjadrenie E.. S.. Q. Q., Y.. č. 39/2018 zo dňa 10.04.2018, schému pripojenia výrobného

elektrického zariadenia, stanovisko Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20.04.2018. Navrhol tiež
výsluch svedkov E.N.. S.. Q. Q., Y.. D. S.. E. O..

20.Medzi stranami konania nebolo sporné, že boli uzavreté: Zmluva o pripojení žiadateľa o pripojenie
do distribučnej sústavy č. MZ_ZoP/2010/99 zo dňa 26.11.2010, Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí

zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. zmluvy PDS: OZE_125_2010_15 a č. zmluvy VSE:
OZE_125_2010_15_VSE zo dňa 11.12.2014, že boli vydané: Rozhodnutie Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví zo dňa 04.06.2007, Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa11.05.2009, Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 06.06.2011, že žalobca uhradil
žalovanému žalovanú sumu 1 198,23 EUR.

21.Sporné bolo medzi stranami to, či bola uzavretá medzi stranami Zmluva o prístupe užívateľa sústavy
do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto, a či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
sumy 1 198,23 EUR s prísl. voči žalovanému.

22.Z jednotlivých (vyššie uvedených) faktúr predložených žalobcom vyplýva, že boli žalovaným

vystavené za prístup do distribučnej sústavy. Ich výška a úhrada zo strany žalovaného neboli medzi
stranami sporné.

23.Výpisy z účtu žalobcu preukazujú úhradu faktúr žalovaného s tým, že žalobca pri každej úhrade
uviedol, že nesúhlasí s platbou za prístup.

24.Listami žalobcu adresovanými žalovanému z dní 10.01.2014, 15.05.2014 a 10.01.2015 (Oznámenie
o úhrade faktúry za prístup užívateľa sústavy do distribučnej sústavy a vyjadrenie nesúhlasu s jej
fakturáciou i napriek úhrade, Oznámenie o úhrade faktúry za prístup užívateľa sústavy do distribučnej
sústavy a vyjadrenie nesúhlasu s jej fakturáciou i napriek úhrade za mesiace 02-03-04.2014 ...,
Reklamácia a oznámenie o úhrade faktúr za prístup užívateľa sústavy do distribučnej sústavy a

vyjadrenie nesúhlasu s jej fakturáciou i napriek úhrad za mesiace 05-06-07-08-09-10-11-12.2014 a
01/2015 ...) bolo súdu preukázané, že žalobca nesúhlasil s faktúrami žalovaného vystavenými za
prístup do distribučnej sústavy, upozornil žalovaného na to, že koná v rozpore s platnou legislatívou
a vzájomnými zmluvnými vzťahmi. Reklamoval u žalovaného, aby neúčtoval poplatok za prístup na
jednom odbernom mieste dvakrát. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nesúhlasil s platbami za prístup

do distribučnej sústavy žalovaného.

25.Z listu právneho zástupcu žalobcu adresovaného žalovanému (Výzva na upustenie od protiprávneho
konania, výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia), zo dňa 14.02.2017 súd zistil, že žalobca oznámil
žalovanému, že nemá s ním uzavretú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,

poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. z. PL. ÚS 17/2014-132 zo dňa 22.06.2016 a vyzval
žalovaného na vrátenie zaplatených poplatkov za prístup spolu vo výške 1 238,71 EUR do troch dní odo
dňa doručenia výzvy. Tento list bol doručený žalovanému dňa 14.02.2017.

26.Z Rozhodnutí ÚRSO z dní 04.06.2007, 11.05.2009 a 06.06.2011 okrem iného vyplýva, že nimi bolo

žalovanému vydané povolenie na predmet podnikania elektro-energetika, rozsah podnikania: distribúcia
elektriny.

27.Zo Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku uzatvorenej dňa
11.12.2014 medzi žalobcom ako výrobcom, žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy

a spoločnosťou Východoslovenská energetika, a.s., IČO: 44 483 767 ako odberateľom vyplýva, že
sa nejedná o zmluvu o prístupe, a to s poukazom na jej predmet špecifikovaný v článku I tejto
zmluvy. Predmetom zmluvy je: a) záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi v zmysle § 3 ods. 1
písm. b) zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine podľa ustanovení Prevádzkového
poriadku PDS, b) záväzok odberateľa odobrať vo vlastnom mene a na vlastný účet od výrobcu elektrinu

podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa tejto zmluvy,
c) záväzok odberateľa výrobcovi zaplatiť za odobranú elektrinu určenú cenu, d) záväzok odberateľa
prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zákona o podpore, e) záväzok
výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora vo forme doplatku v zmysle § 3 ods.
1 písm. c) zákona o podpore a zároveň odovzdať údaje o takto vyrobenej elektrine PDS v súlade s

Prevádzkovým poriadkom PDS, f) záväzok PDS v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi
a spôsobom v tejto zmluve uvedeným zaplatiť výrobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví vydaného výrobcovi. Podľa článku I bodu 2. zmluvy dodávka elektriny je
splnená prechodom elektriny určeným meradlom v odovzdávacom mieste výrobcu. Dodané množstvo
elektriny sa vyhodnocuje podľa údajov určeného meradla vo vlastníctve PDS, ktorým je meraná elektrina

dodaná výrobcom do distribučnej sústavy, a ktoré poskytuje PDS odberateľovi a výrobcovi podľa
osobitných predpisov a Prevádzkového poriadku PDS.28.Zmluvou o pripojení žiadateľa o pripojenie do distribučnej sústavy číslo zmluvy: MZ_ZoP/2010/99 zo
dňa 26.11.2010 mal súd preukázané, že ju uzavreli žalobca ako žiadateľ a žalovaný ako prevádzkovateľ
distribučnej sústavy. Predmetom zmluvy je záväzok PDS pripojiť zariadenie žiadateľa špecifikované

v čl. V. a VI. tejto zmluvy do distribučnej sústavy a umožniť dodávku elektriny do sústavy PDS pre
maximálnu rezervovanú kapacitu pripojenia vo výške 99,3 kW (151A). Podľa čl. VI bodu 1. zmluvy
majetok PDS končí na vývodových svorkách NN rozvádzača trafostanice TS3 P. a majetok žiadateľa
začína prípojkovým káblom pre zariadenie žiadateľa.

29.Zo zmluvy o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto
číslo zmluvy: ZPV/2014/115 súd zistil, že je na nej uvedený žalobca ako užívateľ a žalovaný ako
prevádzkovateľ distribučnej sústavy (PRDS). Podľa Čl. I Predmet zmluvy PRDS sa zaviazal umožniť
užívateľovi prístup do regionálnej distribučnej sústavy v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej
kapacity odovzdávacieho miesta podľa Čl. 3 tejto zmluvy a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve
po splnení technických a obchodných podmienok Prevádzkovateľa RDS. Užívateľ sa zaviazal zaplatiť

Prevádzkovateľovi RDS platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy podľa tejto zmluvy. Podľa
Čl. II bodu 1. PRDS vystavuje užívateľovi faktúru za prístup do sústavy vo výške podľa príslušných
platných a účinných rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a všeobecne záväzných právnych
predpisov mesačne. Predložená zmluva nebola podpísaná žalovaným. Žalobca zmluvu podpísal dňa
10.01.2014 s tým, že s ňou súhlasí v znení pripomienok z 10.01.2014.

30.Súdu nebola predložená písomná zmluva o prístupe (podľa bodu 29. odôvodnenia tohto rozsudku),
ktorá by bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Na základe uvedeného súd mal za to, že zmluva
o prístupe do distribučnej sústavy v písomnej forme nebola medzi stranami uzavretá.

31.Z listu žalobcu zo dňa 10.01.2014 adresovaného žalovanému (Vec: Zaslanie podpísaných zmlúv z
mojej strany o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávajúce miesto L. P.I., V. Y. D.
V. Q. Vami doručených a nepodpísaných z Vašej strany 23.12.2014 /zrejme tu došlo k chybe v písaní
a mal byť uvedený dátum 23.12.2013/) súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že po doručení
zmlúv mu zaslal e-mailom z 26.12.2014 /zrejme tu došlo k chybe v písaní a mal byť uvedený dátum

26.12.2013/ dotazovanie, na ktoré nedostal odpoveď. V liste navrhol zmenu jednotlivých ustanovení
zmluvy o prístupe predloženej žalovaným a žiadal, aby navrhnuté zmeny boli žalovaným zapracované
do zmlúv. V prílohe listu doručil žalobcovi zmluvy o prístupe spolu s pripomienkami.

32.Z e-mailu žalobcu adresovaného žalovanému, zo dňa 26.12.2013 súd zistil, že žalobca žiadal

vysvetlenie k trom zmluvám o prístupe, ktoré mu boli doručené žalovaným.

33.ZdokumentuTechnicko-odbornéposouzenívyužíváníkapacitydistribučnísoustavy výrobci elektřiny
z decembra 2016 vypracovaného Y.I.. S.. J. B., A.. D. E.N.. S.. O. R., Y..E.. súd zistil, že sa týka
prevádzky distribučnej sústavy a posúdenia dostatku kapacity distribučnej sústavy SSE-D. Nevzťahuje

sa na distribučnú sústavu žalovaného a nerieši otázku prístupu do distribučnej sústavy s prihliadnutím
na právne predpisy platné v Slovenskej republike.

34.Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Cob/181/2017-341 zo dňa

26.10.2017 vyplýva, že z ust. § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z.z. je zrejmé, že citovaný zákon
upravuje nielen zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny (§ 26 ods. 5), ale aj
zmluvu o prístupe do sústavy.

35.Odborné vyjadrenie E.. S.. Q. Q., Y.. č. 39/2018 zo dňa 10.04.2018 bolo vyhotovené na základe

objednávky žalovaného, zaoberá sa technickou analýzou problematiky pripojenia a prístupu zdrojov
k distribučnej sústave, pričom pre právne posúdenie danej problematiky je nevyhnutné vychádzať z
ustanovení zákona č. 251/2012 Z.z. v platnom znení.

36.Zo žalovaným predloženej schémy pripojenia výrobného elektrického zariadenia nevyplýva, že

sa jedná konkrétne o zariadenie žalovaného a je v rozpore s čl. VI bodom 1. Zmluvy o pripojení
žiadateľa o pripojenie do distribučnej sústavy číslo zmluvy: MZ_ZoP/2010/99 zo dňa 26.11.2010 (bod
28. odôvodnenia tohto rozsudku).37.Zo stanoviska Ministerstva hospodárstva SR k žiadosti žalovaného (resp. právneho zástupcu
žalovaného), zo dňa 20.04.2018 súd zistil, že ministerstvo poukázalo na legálnu definíciu prístupu do
distribučnej sústavy s poukazom na ust. § 2 písm. a) bod 12.2 a § 26 ods. 5 zákona o energetike. Z

ustanovenia § 26 ods. 5 zákona o energetike vyplýva, že obsahom zmluvy o prístupe do distribučnej
sústavy je (i) rezervovanie dohodnutej distribučnej kapacitu, (ii) umožnenie využívania distribučnej
sústavy v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity a (iii) prepravenie množstva elektriny
výkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity. Malo za to, že každá z troch zložiek obsahu zmluvy
o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny je samostatná v tom zmysle, že nemusia byť

podľa zákona naplnené súčasne. Predmetom zmluvy môže byť len rezervovanie distribučnej kapacity
bez ďalšieho.

38.K stanovisku Ministerstva hospodárstva SR je potrebné poznamenať, že minister-stvo nie je takým
subjektom, ktorý by mal vykladať sporný obsah právnych predpisov. Navyše aj nepresne a neúplne
interpretuje ust. § 26 ods. 5 zákona o energetike. Nie je možné pripustiť taký výklad pojmu prístupu do

distribučnej sústavy ako uviedlo ministerstvo a žalovaný, nakoľko ani vyhláška, ktorá určuje cenu za
prístup nerozlišuje cenu za prístup (poskytovanie služieb zo strany žalovaného výrobcom elektriny) v
závislosti od rozsahu poskytnutia služieb s prihliadnutím na „tri zložky“ obsahu zmluvy o prístupe. To
znamená, že aj pri určení ceny za prístup sa vychádza z definície pojmu prístup, ktorá počíta so splnením
všetkých „troch zložiek“ zmluvy o prístupe súčasne.

39.Z výpovede svedka E.N.. S.. Q. Q., Y.. súd zistil, že tento zotrval na skutočnostiach uvedených
vo svojom odbornom vyjadrení. Tvrdil, že ak výrobca je pripojený do distribučnej sústavy a s ňou
spolupracuje, tak má tam prístup. Svedok sa vyjadroval len k technickým otázkam súvisiacim s
prevádzkou distribučnej sústavy. Uviedol, že nie je znalcom z odboru elektroenergetika. Je znalcom

v odbore elektrotechnika, v odvetví elektroenergetické stroje a zariadenia, elektronika, odhad hodnoty
elektrotechnických zariadení a elektroniky.

40.Vzhľadom na to, že E.N.. S.. Q. Q., Y.. nie je znalcom z odboru elektroenergetika a vyjadroval sa k
technickým otázkam prístupu a pripojenia do distribučnej sústavy, jeho odborné vyjadrenie a výpoveď

súd nemohol považovať za hodnovernú.

41.Svedok S.. E. O. zamestnaný u žalovaného ako vedúci odboru (manažment energetických a
meraných dát).
41A.Na otázku, či môže vysvetliť rozdiel medzi pripojením a prístupom a či je možné elektrickú energiu

vyrábať a dodávať zo strany žalobcu bez prístupu do distribučnej sústavy svedok odpovedal, že
pripojenie je mechanické pripojenie. Spoja sa drôty, príde montér, spojí ich drôty s našimi drôtmi a pokiaľ
ide o zmluvu o pripojení, určí sa kapacita pripojenia a bod pripojenia. Nie je jedno kde sa nachádza
prípojné miesto v danej lokalite, alebo danom mieste. Uviedol, že vyrábať elektrinu je možné aj bez
prístupu, ale iba sám pre seba a toľko, koľko sa jej spotrebuje (ide o tzv. ostrovnú prevádzku). Nemôže

sa vyrábať viac, lebo nie je kam ju dať. Teoreticky by sa mohla uložiť do batérie, ale to nie je ekonomické.
Pokiaľ by chcel výrobca vyrábať viac ako ten dom spotrebuje musí sa pripojiť do sústavy a využívať
kapacitu na odber tej elektriny, ktorá je daná napr. domácnosťami firmami, ktoré dokážu tú elektrinu od
výrobcu odoberať. Distribučná sústava má nejakú kapacitu. Jedná sa o kapacitu odberu. Bez pripojenia
a bez prístupu do sústavy elektrinu nemá ako prepraviť. Pokiaľ chce výrobca vyrábať viac, ako len pre

seba a chce byť ekonomicky efektívny musí sa spoliehať na distribučnú sústavu, ktorá mu poskytuje
odberateľov, kam tú elektrinu môže dodať. Bez distribučnej sústavy ju dokonca ani nemôže predať.
Výrobca elektrinu predáva cez organizátora trhu s elektrinou, cez OPTE, ktorý funguje na veľkej sústave.
Prístup do sústavy pre výrobcu je nevyhnutnosťou na to, aby mohol elektrinu predávať. Inak ju nepredá.
Nemá ju kam dať. To je viac-menej prístup do sústavy. Ak vyrábajú elektrinu dvaja alebo viacerí

výrobcovia, je potrebné spojiť ich generátory, pričom tieto sa musia točiť rovnako rýchlo. Keď hovoríme
už o dvoch generátoroch, už sa jedná o nejakú sústavu. Všetci vieme, že máme v sieti frekvenciu 50
Hertzov t.z. , že 50 krát sa vymení polarita plus a mínus v zásuvke a to je dané tým, ako sa ten generátor
otáča. Všetky generátory sa musia otáčať rovnako. Platí zásada, že každý generátor, keď sa štartuje,
rozbieha sa úplne oddelene od sústavy. Musí sa roztočiť na úplne rovnaké otáčky ako sa točia všetky

ostatné generátory v celej sústave. Až potom sa môže pripojiť. A na to, aby sa vedel dobre roztočiť,
t.z. synchronizovať sa, musí použiť frekvencia zo sústavy. Na to, aby mal ten výrobca, ktorý sa pripája
frekvenciu do sústavy, musí mať prístup k tej frekvencii. Výrobca, ktorý sa ešte len pripája musí sa najprv
synchronizovať. Až potom sa môže pripojiť. Keby sa pripojil generátor, ktorý nie je synchronizovaný sostatnými, zhorí. Toto je druhá verzia prístupu. Prvá verzia je, keď chce obchodovať, tá druhá verzia
prístupu je, že musí mať k dispozícii synchronizačnú frekvenciu, aby sa aj ten jeho generátor vedel
točiť spolu s ostatnými. Toto je prístup. Výrobca musí mať prístup ku kapacite, ktorá je v sústave.

Výrobca vyrába pre odberateľa. Zákazníci, klasickí odberatelia musia mať výrobcu. Oni musia spolu žiť.
Distribučná sústava spája ich výrobcu aj portfólio odberateľov. Výrobca musí mať prístup k tej kapacite
odberateľa. Tretia verzia prístupu je, že musí mať prístup ku kapacite, aby mohol využiť plný potenciál
svojho zdroja. Ak chce výrobca spolupracovať s ostatnými generátormi musí byť s nimi synchronizovaný
a to je tá služba, ktorú poskytuje distribučná sústava. Túto podporu - službu výrobca nemôže zobrať z

inéhozdroja,ibazdistribučnejsústavy.Všetkygenerátorysatočiarovnako.Musísaprispôsobiťsústave,
ku ktorej sa pripája. Teoreticky by bolo možné roztočiť ten generátor na rovnakú frekvenciu, ale aj v
tomto prípade by to nemuselo byť dobré, lebo v sústave existujú výkyvy, ku ktorým sa musí prispôsobiť
generátor výrobcu. To isté platí aj pre fotovoltaiku aj keď sa tam nič netočí, aj tam musí byť elektrina
zosynchronizovaná s točivými generátormi. Musí tam byť synchronizačný vodič, ktorý zosynchronizuje
frekvenciu.

41B.Na ďalšiu otázku, či výrobca môže dodávať elektrickú energiu len na základe pripojenia svedok
uviedol, že pripojenie je definované len ako bod pripojenia, kapacita. Nie je tam nič iné dohodnuté. Keď
sa uzatvorí zmluva o pripojení prevádzkovateľ garantuje, že môže byť elektrina dodávaná. Musí tam byť
nejaká činnosť zo strany distribučnej sústavy. Napr. keď na konci ulice sa chce pripojiť nejaký veľký zdroj

výrobcu a dodávať elektrinu, pričom na konci sú tie drôty tenšie a keby dodával bez nejakej regulácie,
mohlo by dôjsť k tomu, že by mohlo byť poškodené zariadenia susediacich odberateľov a preto musí
pristúpiť distribučná sústava, aby regulovala túto dodávku napr. musí namontovať hrubšie drôty a pod.
a toto je tá protislužba, ktorú poskytuje distribútor výrobcovi.
41C.Na otázku kde sa pri fotovoltaike nachádza ten „synchronizačný drôt“ svedok odpovedal, že

informácia je v distribučnej sústave. Malý generátor sa musí prispôsobiť veľkému generátoru. Kvalita
sústavy sa určuje podľa toho aká je v nej frekvencia. Ak je sústava preťažená, generátory musia viac
pracovať. Dispečing zabezpečuje to, aby frekvencia bola stabilná. Robia rôzne opatrenia na to, aby
frekvencia bola stabilná napr. dohodnú s niektorým výrobcom, že má pridať na výkone a pod. Nedeje
sa to však automaticky. Malé zdroje nie sú prínosom pre sústavu. Sú len na škodu. Pri fotovoltaike sa

netočí nič. Stabilitu zabezpečujú veľké generátory. Fotovoltaika dodáva jednosmerný prúd. V sústave
máme striedavý prúd. Musí preto existovať zariadenie - striedač, ktorý z jednosmerného prúdu vyrobí
striedavý prúd. Tento generátor sa nachádza u výrobcu a ten sa musí prispôsobiť ostatným generátorom
v sústave.
41D.Na otázku z čoho vyplýva, že ním popísaná vyššie uvedená služba sa subsumuje pod pojem prístup

uviedol, že je to aplikačná prax, fyzika. Tieto veci sa vyučujú na vysokej škole, je to elektroenergetika.
41E.Na otázku či vyplýva z čl. 2 ods. 1 zmluvy o pripojení záväzok distribučnej sústavy umožniť dodávku
elektriny do sústavy svedok odpovedal, že dodávka je možnosť predaja elektriny. Máme možnosť
umožniť predaj elektriny a my to umožníme.
41F.Na ďalšiu otázku či pod dodávkou sa má chápať vtekanie elektriny do sústavy teda, či z toho čl.

2 ods. 1 vyplýva záväzok PDS umožniť vtekanie elektriny do sústavy svedok odpovedal, že nie. Ako
príklad uviedol, že: „Máte generátor, ktorý vyrába 100 jednotiek a máte vedľa stroj, ktorý spotrebuje 100
jednotiek elektriny. Vy máte možnosť vyrobiť elektrinu v takomto množstve a predať ju inému a máte
možnosť kúpiť elektrinu od iného dodávateľa a meradlo bude na nule. Je to prvý Kirchhoffov zákon.“
Uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi dodávkou a fyzickou dodávkou elektriny.

41G.Naotázkukohoelektrinavtekádodistribučnejsústavykeďdodávkajesplnenáprechodomurčeným
meradlom svedok odpovedal, že patrí tomu, kto ju kúpil.
41H.Na otázku či z tej masy výrobcov elektriny, ktorí sú pripojení do sústavy, kto je spravidla vlastníkom
elektrickej prípojky svedok odpovedal, že prípojka by mala byť vlastníctvom toho kto sa pripája.

42.Z vyjadrenia VSD, a.s. k žiadosti o pripojenie zdroja, zo dňa 05.08.2010 zaslaného žalobcovi
vyplýva, že „Hranicou vlastníctva elektrických zariadení prevádzkovateľa zdroja je ukončenie NN kábla
pripojeného do NN rozvádzača transformačnej stanice, Zariadenie VSD a.s. končí poistkami v NN
rozvádzači trafostanice.

43.Faktúrou č. 20100005 zo dňa 29.11.2010 vystavenou I. E. žalobcovi mal súd preukázané, že bola
ňou vyúčtovaná cena za elektromontážne a montážne práce pre FVE Budimír a za montáž rozvádzačov
a zapojenie.44.Správou o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia č. 34/2010/ML mal súd
preukázané, že táto bola vyhotovená pre fotovoltické zariadenie žalobcu nachádzajúce sa v P..

45.Z vyššie uvedeného (z bodov č. 42., 43. a 44. odôvodnenia tohto rozsudku) vyplýva, že žalovaný
prípojku žalobcu nezriadil, neuhradil náklady na jej osadenie, ani jej revíziu a údržbu, preto s poukazom
na ust. § 39 ods. 7 zákona o energetike nemôže byť a nie je vlastníkom prípojky. Žalovaný nepreukázal
súdu, že by bol vlastníkom elektrickej prípojky, resp. určeného meradla.

46.Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 198,23 EUR, úrok z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 1 198,23 EUR od 19.02.2017 do zaplatenia ako aj paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR.

47.Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písmeno c) a e) Zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v
sieťových odvetviach v znení účinnom do 30.11.2014 (Zákon č. 250/2012 Z.z.), cenovej regulácii v

elektroenergetike podlieha c) pripojenie do sústavy, e) prístup do distribučnej sústavy a distribúcia
elektriny.

48.Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Zákona č. 250/2012 Z.z. Úrad vydá všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý ustanoví a) rozsah cenovej regulácie, b) spôsob vykonávania cenovej regulácie, c)

postup a podmienky uplatňovania cien, d) podmienky vykonávania regulovaných činností, e) rozsah,
štruktúru a výšku ekonomicky oprávnených nákladov a spôsob ich úhrady, f) termín a spôsob zúčtovania
plánovaných a skutočných ekonomicky oprávnených nákladov započítaných do ceny poskytnutých
regulovaných tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností, g) rozsah investícií súvisiacich s
regulovanou činnosťou, h) spôsob určenia výšky primeraného zisku; úrad môže v záujme predchádzania

stavu núdze a odstránenia stavu núdze a vo všeobecnom hospodárskom záujme ustanoviť aj najvyššiu
mieru primeraného zisku, i) podklady návrhu ceny a spôsob predkladania návrhu ceny, j) spôsob
sledovania ekonomicky oprávnených nákladov za regulovanú činnosť podľa §11 ods. 4 písm. a) až
f), k) spôsob určenia ceny a obsah oznámenia obce o cene, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu
alebo verejnej kanalizácie III. kategórie, l) rozsah, spôsob a termíny predkladania skutočných údajov o

tovaroch a s nimi súvisiacich regulovaných činnostiach, m) spôsob a termín zúčtovania nákladov, ktoré
sa nepovažujú za ekonomicky oprávnené náklady, n) podrobnosti o individuálnych sadzbách súvisiacich
so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov.

49.Podľa ustanovenia § 2 písmeno c) a e) Vyhlášky č. 221/2013 Z.z. Úradu pre reguláciu sieťových

odvetví z 11. júla 2013, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení účinnom do
30.6.2014 (Vyhláška č. 221/2013 Z.z.), cenová regulácia v elektroenergetike sa vzťahuje na c) pripojenie
do sústavy, e) prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny,

50.Podľa ustanovenia § 3 písmeno c) a e) Vyhlášky č. 221/2013 Z.z., cenová regulácia v

elektroenergetike sa vykonáva c) určením spôsobu výpočtu maximálnej ceny za pripojenie do sústavy,
e) určením spôsobu výpočtu maximálnej ceny a tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu
elektriny.

51.Podľa ustanovenia § 26 ods. 23 vyhlášky č. 221/2013 Z.z. v znení účinnom do 20.07.2016,

platba za prístup do distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy
výrobcom elektriny pripojením do regionálnej distribučnej sústavy vo výške 30% hodnoty maximálnej
rezervovanej kapacity dojednanej v zmluve o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej
distribučnej sústavy alebo z hodnoty výšky celkového inštalovaného výkonu zariadenia na výrobu
elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny nemá uzatvorenú zmluvu o pripojení zariadenia na výrobu

elektriny do regionálnej distribučnej sústavy vo výške tarify za dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu
podľa účinného cenového rozhodnutia úradu za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny
na rok t pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy. Výrobcom elektriny pripojeným do
regionálnej distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy platba
za prístup do distribučnej sústavy vo výške podľa predchá-dzajúcej vety na základe faktúry vystavenej

prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá
s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení alebo zmluvu o
prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Výrobcovia elektriny si rezervovanú kapacitu
neobjednávajú. Na napäťovej úrovni nízkeho napätia sa hodnota maximálnej rezervovanej kapacityrovná hodnote rezervovanej kapacity určenej menovitou hodnotou hlavného ističa v ampéroch. To
neplatí pre výrobcu elektriny, ktorého zariadenie na výrobu elektriny slúži výlučne na poskytovanie
podporných služieb pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo výlučne na dodávku regulačnej

elektriny, a výrobcu elektriny, ktorý prevádzkuje zariadenie na výrobu elektriny z vodnej energie s
celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW.

52.Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) bod 22. a 23. Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike účinného do
31.8.2012 (Zákon č. 656/2004 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie 22. pripojením do sústavy alebo

do siete fyzické pripojenie elektroenergetického zariadenia alebo odberného elektrického zariadenia
do sústavy alebo fyzické pripojenie
plynárenského zariadenia alebo odberného plynového zariadenia do siete, 23. prístupom do
sústavy alebo do siete prístup na základe zmluvy o prístupe do 23.1. prenosovej sústavy a prenose
elektriny, 23.2. distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, 23.3. prepravnej siete a preprave plynu, 23.4.
distribučnej siete a distribúcii plynu, 23.5. ťažobnej plynovodnej siete a doprave plynu, 23.6. zásobníka

a uskladňovaní plynu.

53.Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písmeno a) Zákona č. 656/2004 Z.z., výrobca elektriny má právo
pripojiť zariadenie na výrobu elektriny k sústave, ak splna technické a obchodné podmienky prístupu
a pripojenia do sústavy.

54.Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 písmeno a) Zákona č. 656/2004 Z.z., výrobca elektriny je povinný
uzatvoriť zmluvu o prístupe a o pripojení k sústave s prevádzkovateľom sústavy.

55.Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) bod 11 a 12 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike účinného

od 01.09.2012 (Zákon č. 251/2012 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie všeobecne 11. pripojením
do sústavy alebo do siete zabezpečenie potrebnej kapacity na pripojenie v sústave alebo v sieti a
fyzické pripojenie elektroenergetického zariadenia alebo odberného elektrického zariadenia do sústavy
alebo fyzické pripojenie plynárenského zariadenia alebo odberného plynového zariadenia do siete, 12.
prístupom do sústavy alebo do siete prístup na základe zmluvy o 12.1. prístupe do prenosovej sústavy

a prenose elektriny, pričom prístupom do prenosovej sústavy sa rozumie právo využívať prenosovú
sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej prenosovej kapacity, 12.2. prístupe do distribučnej sústavy a
distribúcii elektriny, pričom prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú
sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity, 12.3. prístupe do prepravnej siete a
preprave plynu, pričom prístupom do prepravnej siete sa rozumie právo využívať prepravnú sieť v

rozsahu zmluvne dohodnutej prepravnej kapacity, 12.4. prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,
pričom prístupom do distribučnej siete sa rozumie právo využívať distribučnú sieť v rozsahu zmluvne
dohodnutej distribučnej kapacity, 12.5. prístupe do ťažobnej siete a doprave plynu, pričom prístupom do
ťažobnej siete sa rozumie právo využívať ťažobnú sieť v rozsahu zmluvne dohodnutej kapacity, 12.6.
prístupe do zásobníka a uskladňovaní plynu, pričom prístupom do zásobníka sa rozumie právo využívať

zásobník v rozsahu zmluvne dohodnutej uskladňovacej kapacity.

56.Podľa ustanovenia § 2 písmeno b) bodov 4. a 15. Zákona č. 251/2012 Z.z., na účely tohto zákona sa
rozumie v elektroenergetike 4. distribúciou elektriny preprava elektriny distribučnou sústavou na časti
vymedzenéhoúzemianaúčeljejprepravyodberateľomelektriny,15.dodávkouelektrinypredajelektriny.

57.Podľa ust. § 3 písm. b) bodu 15. Zákona č. 251/2012 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
b) v elektroenergetike 15. užívateľom sústavy osoba, ktorá elektrinu dodáva alebo elektrinu odoberá
prostredníctvom prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy alebo má s prevádzkovateľom
prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy zmluvný vzťah.

58.Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 a 2 Zákona č. 251/2012 Z.z.: (1) Predmetom trhu s elektrinou a
trhu s plynom je dodávka elektriny a plynu, pripojenie do prenosovej sústavy, distribučnej sústavy,
prepravnej siete a distribučnej siete, prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny a prístup do
distribučnej sústavy a distribúcia elektriny na vymedzenom území, prístup do prepravnej siete a

preprava plynu a prístup do distribučnej siete a distribúcia plynu na vymedzenom území, prístup do
zásobníka a uskladňovanie plynu, poskytovanie podporných služieb v elektroenergetike a plynárenstve,
poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike, pripojenie a prístup nových výrobcov elektriny
a plynu do sústavy alebo do siete. (2) Účastníkom trhu s elektrinou je a) výrobca elektriny, b)prevádzkovateľ prenosovej sústavy, c) prevádzkovateľ distribučnej sústavy, d) dodávateľ elektriny, e)
odberateľ elektriny, f) organizátor krátkodobého trhu s elektrinou.

59.Podľa ustanovenia § 26 ods. 3, 5 a 9 Zákona č. 251/2012 Z.z.: (3) Zmluvou o pripojení do distribučnej
sústavy sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy zabezpečiť v sústave kapacitu na pripojenie
v zmluvne dohodnutej výške a po splnení obchodných podmienok a technických podmienok pripojiť
k distribučnej sústave zariadenie žiadateľa na výrobu, distribúciu alebo odber elektriny a zabezpečiť
dohodnutú kapacitu vo výške podľa zmluvy a žiadateľ sa zaväzuje uhradiť cenu za pripojenie. (5)

Zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej
sústavyrezervovaťdohodnutúdistribučnúkapacitu,umožniťprístupdosústavyaprepraviťpreúčastníka
trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity, vrátane
služieb spojených s používaním prenosovej sústavy, a účastník trhu s elektrinou sa zaväzuje zaplatiť
cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb. (9) Zmluvou o združenej dodávke elektriny
sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať odberateľovi elektrinu vymedzenú množstvom a časovým

priebehom výkonu, zabezpečiť distribúciu elektriny do odberného miesta odberateľa vrátane súvisiacich
služieb a prevziať za odberateľa zodpovednosť za odchýlku a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť
dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu a za distribúciu elektriny a súvisiace služby.

60.Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 písmeno a) a b) Zákona č. 251/2012 Z.z., výrobca elektriny má právo

pripojiť zariadenie na výrobu elektriny do sústavy, ak spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky
pripojenia do sústavy; tým nie je dotknuté ustanovenie § 28 ods. 1 písm. h),uzatvoriť zmluvu o prístupe
do sústavy, ak spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do sústavy.

61.Podľa ustanovenia § 27 ods. 2 písmeno a) Zákona č. 251/2012 Z.z., výrobca elektriny je povinný

uzatvoriť zmluvu o pripojení do sústavy s prevádzkovateľom sústavy.

62.Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 písmeno a), b) a c) Zákona č. 251/2012 Z.z., odberateľ elektriny má
právo uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom elektriny; odmietnutie uzatvoriť zmluvu o
dodávkeelektrinymusídodávateľelektrinyodôvodniť,uzatvoriťzmluvuoprístupedoprenosovejsústavy

a prenose elektriny s prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo zmluvu o prístupe do distribučnej
sústavy a distribúcii elektriny s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ak tieto služby nezabezpečil
dodávateľ elektriny, na pripojenie do sústavy, ak odberné elektrické zariadenie odberateľa elektriny spĺňa
technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia; tým nie je dotknuté ustanovenie §11 ods. 13
až 15 a § 28 ods. 1 písm. h),

63.Podľa ust. § 39 ods. 7 Zákona č. 251/2012 Z.z. vlastníkom elektrickej prípojky je ten, kto uhradil
náklady na jej zriadenie. Vlastník elektrickej prípojky je povinný zabezpečiť prevádzku, údržbu a
opravy tak, aby elektrická prípojka neohrozila život, zdravie a majetok osôb alebo nespôsobovala
poruchy v distribučnej sústave alebo v prenosovej sústave. Zasahovať do elektrickej prípojky môže

vlastníkelektrickejprípojkylensosúhlasomprevádzkovateľaprenosovejsústavyaleboprevádzkovateľa
distribučnej sústavy.

64.Podľa ustanovenia § 96 ods. 7 veta prvá a druhá, ods. 8 veta prvá a ods. 9 veta druhá zákona č.
251/2012 Z.z., Zmluvy uzatvorené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti. Ustanovenia zmlúv

uzatvorených podľa doterajších predpisov, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, sú účastníci zmlúv
povinníuviesťdosúladustýmtozákonomdo31.decembra2012.Zmluvyuzatvorenémedzidodávateľmi
elektriny a odberateľmi elektriny podľa doterajších predpisov, ktorých predmetom bolo zo strany
dodávateľa elektriny zabezpečenie dodávky elektriny, ako aj prenosu elektriny alebo distribúcie elektriny
a prevzatie zodpovednosti za odchýlku, sa považujú za zmluvy o združenej dodávke elektriny podľa

tohto zákona. Zmluvy uzatvorené medzi prevádzkovateľom distribučnej sústavy a iným účastníkom trhu
s elektrinou podľa doterajších predpisov, ktorých predmetom bolo zo strany prevádzkovateľa distribučnej
sústavy zabezpečenie prístupu do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny, sa považujú za zmluvy o
prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny podľa tohto zákona.

65.Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a
vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon č. 309/2009 Z.z.),
podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou
kombinovanou výrobou sa zabezpečuje prednostným pripojením zariadenia na výrobu elektriny 1) doregionálnej distribučnej sústavy, 4) prístupom do sústavy, 5) prenosom elektriny, distribúciou elektriny a
dodávkou elektriny, 6) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je
zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, doplatkom, prevzatím zodpovednosti

za odchýlku 8) prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.

66.Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona č. 309/2009 Z.z. výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky
na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na
prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu

elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny splna technické podmienky
prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť
prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením,
11) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko
účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja
za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným

prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, doplatok
podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej
za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie
alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú

spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa
písmena b) neuplatňuje, odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je
zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období odo dňa uvedenia zariadenia
výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky
v danom kalendárnom roku alebo do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú

výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti takéhoto
zariadenia uplynulo najviac 15 rokov.

67.Podľa ust. § 5 Zákona č. 309/2009 Z.z.: (1) Náklady vzniknuté prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy poskytnutím podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) a d) zohľadní úrad v konaní o

cenovej regulácii. 12) (2) Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný po úhrade ceny za pripojenie
do distribučnej sústavy prednostne pripojiť zariadenie výrobcu elektriny do distribučnej sústavy, ak
takéto zariadenie spĺňa technické podmienky 10) a obchodné podmienky pripojenia do sústavy tak,
aby bola zachovaná bezpečnosť, spoľahlivosť a stabilita prevádzky sústavy. (3) Zariadenie výrobcu
elektriny sa do distribučnej sústavy pripojí, ak distribučná sústava je technicky spôsobilá na pripojenie, je

najbližšie k miestu, kde sa nachádza zariadenie na výrobu elektriny a iná sústava nevykazuje technicky
a ekonomicky lepšie miesto pripojenia. Distribučná sústava sa považuje za technicky spôsobilú aj
vtedy, keď je odber elektriny bez ujmy prednosti podľa odseku 2 možný až ekonomicky výhodným
rozšírením sústavy; v takomto prípade prevádzkovateľ distribučnej sústavy na požiadanie výrobcu
elektriny je povinný sústavu rozšíriť. (4) Ak výstavba zariadenia vyžaduje osvedčenie podľa osobitného

predpisu, 13) je prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný rozšíriť distribučnú sústavu len vtedy,
ak sa mu predloží príslušné osvedčenie. Povinnosť na rozšírenie distribučnej sústavy sa vzťahuje aj
na všetky technické zariadenia potrebné na prevádzku distribučnej sústavy. (5) Náklady na pripojenie
podľa odseku 2 a náklady na rozšírenie distribučnej sústavy podľa odseku 3 znáša výrobca elektriny a
prevádzkovateľ distribučnej sústavy. (6) Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy a) je povinný

uzatvoriť s výrobcom elektriny s právom na podporu písomnú zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát
vo svojej distribučnej sústave, ak o jej uzatvorenie takýto výrobca elektriny požiadal; súčasťou tejto
zmluvy je aj prevzatie zodpovednosti za odchýlku 8) výrobcu elektriny s právom podpory podľa § 3 ods.
5, b) je povinný odoberať všetku elektrinu, ktorú výrobca elektriny s právom podpory dodal podľa § 4
ods. 1 písm. b) a d), c) zodpovedá za odchýlku 8) spojenú s pokrytím strát v distribučnej sústave a

vlastnou spotrebou elektriny; odchýlku môže preniesť na iný subjekt. 14) (7) Prevádzkovateľ regionálnej
distribučnej sústavy využíva elektrinu odobratú podľa odseku 6 písm. b) na krytie strát. Ak okamžitý
výkon odobratej elektriny presiahne množstvo potrebné na krytie strát, má prevádzkovateľ regionálnej
distribučnej sústavy právo predať túto elektrinu za cenu najmenej vo výške ceny elektriny na straty podľa
§ 6 ods. 1 písm. b). Takýto predaj elektriny sa nepovažuje za podnikanie v energetike a nevyžaduje

sa povolenie na dodávku elektriny podľa osobitného predpisu. 15) (8) Náklady vzniknuté odchýlkou
8) súvisiace s odberom elektriny podľa odseku 6 písm. b) sú oprávnenými nákladmi prevádzkovateľa
regionálnej distribučnej sústavy zohľadnené podľa odseku 1. (9) Odchýlka 8) výrobcu elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie z dôvodov prirodzenej povahy obnoviteľných zdrojov energie nesmiebyť dôvodom neplnenia povinnosti prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy podľa odseku 6
písm. b). (10) Prevádzkové poriadky prevádzkovateľov distribučných sústav obsahujú pre podporu
výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a) podmienky

rozšírenia distribučnej sústavy podľa odseku 4, b) náležitosti zmluvy o dodávke elektriny podľa odseku
6 písm. a), c) spôsob a termíny odovzdávania skutočne nameraných údajov podľa § 4 ods. 1 písm. c),
d) spôsob uplatnenia podpory podľa § 3 ods. 1 písm. c). (11) Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej
sústavy na základe potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenia o
pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou za uplynulé obdobie uplatňuje u

výrobcu elektriny rozdiel vyplateného doplatku a doplatku, ktorý zodpovedá množstvu elektriny podľa
príslušného potvrdenia o pôvode za uplynulé obdobie. (12) Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej
sústavy si uplatňuje u výrobcu elektriny vrátenie doplatku za elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie,
ktorá bola fakturovaná a a) nebola vyrobená výrobcom elektriny, b) bola vyrobená výrobcom elektriny,
ale nevzťahuje sa na ňu podpora doplatkom, alebo c) bola vyrobená výrobcom elektriny, ale výrobca
elektriny previedol záruku pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vzťahujúcu sa na túto

vyrobenú elektrinu na iného účastníka trhu s elektrinou. (13) Prevádzkovateľ distribučnej sústavy
poskytne výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobcovi vyrábajúcemu elektrinu
vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorý žiada o pripojenie, informácie o a) odhadovaných
nákladoch súvisiacich s pripojením, b) harmonograme prijatia a spracovania žiadostí o pripojenie do
sústavy,c)harmonogrameprekaždénavrhovanépripojeniedosústavy.(14)Prevádzkovateľdistribučnej

sústavy, do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú
skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa
technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi
elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška
sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky

vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

68.Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len Obchodný zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

69.Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne
vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť

podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa
týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva
tento zákon.

70.Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších

predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

71.Podľa ustanovenia § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdô-vodného obohatenia sa
musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

72.Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením.

73.Podľa ustanovenia § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený je
veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok
splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

74.Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a
včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom.75.Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka: (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby

osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

76.Podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

77.Podľa ustanovenia § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (platný a účinný do 31.12.2014): (1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná
základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania
platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. (2) Namiesto úrokov z omeškania
podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá
sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov

z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje
úroky z omeškania určené podľa odseku 2, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas
celej doby omeškania.sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s

plnením peňažného záväzku.

78.Podľa ust. § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. (v platnom znení): (1) Sadzba úrokov z
omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu
príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená

sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2)
Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z
omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe

určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby
omeškania.

79.Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku

omeškania.

80.Podľa ust. § 43a Občianskeho zákonníka: (1) Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. (2) Návrh

pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ
zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom. (3) Dokiaľ
nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určený, skôr,
než táto osoba odoslala prijatie návrhu. (4) Návrh nemôže byť odvolaný a) počas lehoty, ktorá je v ňom
určená na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolať aj pred uplynutím tejto lehoty, alebo

b) ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť.

81.Podľa ust. § 43b Občianskeho zákonníka: (1) Návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká a) uplynutím
lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie, b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu
navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo c)

dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi. (2) Ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď,
ibaže z jeho obsahu vyplýva niečo iné. (3) Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom v telegrame
začína plynúť od okamihu, keď je telegram podaný na odoslanie, a lehota určená v liste od dátumu
v ňom uvedenom, a ak dátum v ňom nie je uvedený, od dátumu uvedeného na obálke. Lehota naprijatie návrhu určená navrhovateľom telefonicky, ďalekopisne alebo inými prostriedkami umožňujúcimi
okamžité oznámenie začína plynúť od okamihu, keď návrh dôjde osobe, ktorej je určený.

82.Podľa ust. § 43c Občianskeho zákonníka: (1) Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. (2)
Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde
navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
(3) Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu

upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy. (4) Ak z listu alebo
inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu, vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by
došli navrhovateľovi včas, keby ich preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky
včasného prijatia, ibaže navrhovateľ bez odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh určený, že
považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v tomto zmysle odošle správu.

83.Podľa ust. § 44 Občianskeho zákonníka: (1) Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu. (2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

(3) Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa
je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto
osoby návrh prijmú.

84.Podľa ust. § 45 Občianskeho zákonníka: (1) Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,

keď jej dôjde. (2) Ak prejav vôle dôjde zmenený vplyvom prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil, alebo
iných okolností, ktoré nastali počas jeho prepravy, posudzuje sa podľa ustanovení o omyle ( § 49a).

85.Ústavný súd Slovenskej republiky ( ďalej aj Ústavný súd SR, príp. Ústavný súd ) Nálezom sp. zn.
PL.ÚS 17/2014-132 z 22.júna 2016 vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 21.07.2016

(ďalej aj len „Nález"), právoplatným 28.09.2016 rozhodol, že: Ustanovenie § 26 ods. 23 v časti „a to
aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy
uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny" vyhlášky Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví č. 221/2013 Z. z. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení
neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl.

20 ods 1 a či '123 Ústavy Slovenskej republiky a v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských a práv a základných slobôd". Vo zvyšnej časti návrhu skupiny poslancov Národnej
rady Slovenskej republiky nevyhovel. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie §
26 ods. 23 v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej
distribučnejsústavyuzatvorenúZmluvuoprístupedodistribučnejsústavyadistribúciielektriny"vyhlášky

Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v
elektroenergetike v znení neskorších predpisov, dňom vyhlásenia tohto Nálezu v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak Úrad pre reguláciu sieťových odvetví neuvedie túto časť
ustanovenia § 26 ods. 23 Vyhlášky do súladu s Ústavou Slovenskej republiky a dodatkovým protokolom
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia

tohtoNálezuvZbierkezákonovSlovenskejrepublikyplatnosť. ZodôvodneniarozhodnutiaÚstavného
súdu SR vyplývajú tieto skutočnosti a závery:
„21.5Povinnosťvýrobcovelektrinyuhrádzaťurčitéplatby(ceny)zaprístupdodistribučnejsústavyvzniká
v zmysle § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods. 1 písm. b) zákona o energetike na základe uzatvorenej zmluvy
o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Uzatvorenie tejto zmluvy o

prístupe do distribučnej sústavy je fakultatívnou možnosťou (právom) výrobcu elektriny [na rozdiel od
zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, uzatvorenie ktorej je povinnosťou výrobcu elektriny v zmysle
§ 27 ods. 2 písm. a) zákona o energetike]. Iné povinnosti výrobcov elektriny, čo sa týka platenia cien
za prístup do distribučnej sústavy alebo iných poplatkov či platieb mimo záväzku uhrádzať tieto ceny na
základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy, nie sú v zákone o energetike explicitne

upravené.“
„21.6 (...) Zákon o regulácii v § 40 explicitne nesplnomocňuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na
vydanie všeobecne záväzného predpisu, ktorým by bol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví oprávnený
ustanoviť povinnosť výrobcov elektriny platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade,že títo nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej
sústavy.“ 21.7 Pokiaľ potom časť ustanovení § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii ukladá výrobcom
elektriny povinnosť uhradiť platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy aj v prípade, ak

nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej
distribučnej sústavy, takáto povinnosť ide nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v
zákone o energetike čo do platenia poplatkov (cien) za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec
zákonného splnomocnenia pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle zákona o regulácii upraviť
platby výrobcov elektriny za prístup do distribučných sústav.“

„21.7 Pokiaľ potom časť ustanovení § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii ukladá výrobcom
elektriny povinnosť uhradiť platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy aj v prípade, ak
nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej
distribučnej sústavy, takáto povinnosť ide nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v
zákone o energetike čo do platenia poplatkov (cien) za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec
zákonného splnomocnenia pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle zákona o regulácii upraviť

platby výrobcov elektriny za prístup do distribučných sústav“.
„21.8Popísanýstavnekorešpondujesdikcioučl.123ústavy,keďžeÚradprereguláciusieťovýchodvetví
nepostupoval pri prijímaní sporných častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii na základe zákonov
(zákona o energetike a zákona o regulácii), a v ich medziach. Zároveň tieto časti § 26 ods. 23 vyhlášky o
cenovej regulácii ukladajú povinnosti výrobcov elektriny, o ktorých nemožno vyhlásiť, že by boli ukladané

zákonom alebo na základe zákona (zákona o energetike a zákona o regulácii), čím sa dostávajú do
kontradikcie s čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prijatím sporných
častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii navyše nekonal v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon, teda nekonal v súlade s princípom legality vyjadreným v čl. 2 ods. 2 ústavy, ktorý tvorí integrálnu
súčasť princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy. Nemožno taktiež opomenúť, že aplikáciou

neústavných častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii dochádza k odčerpaniu časti majetku
tých výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy,
čím dochádza k neústavnému zásahu do základného práva výrobcov elektriny ako podnikateľských
subjektov vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 1 dodatkového protokolu.“
„22. Čo sa týka ostatných častí napadnutého § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii a napadnutého

§ 26 ods. 24, 25 a 26 a § 29 ods. 3 vyhlášky o cenovej regulácii, ústavný súd konštatuje, že ide zväčša
o technické právne normy, respektíve právne normy, ktorých základ je daný zákonom o energetike a
zákonom o regulácii (...).“
„22.1 (...) Pre výrobcov elektriny, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy,
znamenajú právne normy § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii v praxi len stanovenie spôsobu

výpočtu výšky poplatku, k úhrade ktorého sa zaviazali uzatvorením zmluvy o prístupe do distribučnej
sústavy s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy na základe § 26 ods. 5 zákona o energetike
naopak, pre výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej
sústavy zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, znamená časť ustanovenia § 26 ods. 23 vyhlášky o
cenovej regulácii, ktorú ústavný súd bodom 1 výroku vyhlásil na nesúladnú s tam uvedenými ústavnými

normami, upravenie povinnosti platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy, ktorá, ako už ústavný
súd deklaroval, nemá oporu v zákone o energetike, alebo inom zákone.“

86.Podľa ustanovenia § 41 Zákona c. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slo-venskej republiky o
konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len Zákon č. 38/1993 Z.z.): (1) Ústavný súd rozhoduje

vo veci samej nálezom. Nález sa doručuje účastníkom konania. Predseda Ústavného súdu môže
rozhodnúť, že nález sa doručí aj ďalším osobám. (2) Nález ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov
s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vyhlási sa spôsobom
ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke
zákonov.

87.Podľa ustanovenia § 41a ods. 1,2 a 3 Zákona č. 38/1993 Z. z.: (1)Právny predpis, jeho časti
alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke
zákonov. (2)Orgán, ktorý je povinný uviesť právny predpis do súladu v zmysle čl. 125 ods. 3 Ústavy Je
viazaný právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu.(3)Stratou účinnosti, prípadne platnosti

právnych predpisov na základe nálezu Ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi
zrušených; ak však išlo len o ich zmenu alebo o doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom
pred touto zmenou alebo doplnením.88.Podľa Článku 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví,
že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti,
prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné

do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s
ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a
ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v
odseku1písm.d),ajsnariadeniamivládyasovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismiministerstieva
ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia

strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

89.Podľa ustanovenia § 41b Zákona č. 38/1993 Z.z.: (1)Ak súd v trestnom konaní vydal na základe
právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol
právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo
niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku. (2)Ostatné

právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom procese alebo správnom konaní na základe právneho
predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté;
povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.

90.Nazákladevykonanéhodokazovaniamásúdnepochybnezato,ženárokžalobcutak,akojeuvedený

v I. výroku tohto rozsudku je dôvodný.

91.Predmetom konania v prejednávanej veci je nárok žalobcu na vrátenie platieb za prístup do
distribučnej sústavy žalovaného zaplatených žalobcom za obdobie od 01.01.2014 do 31.01.2017 spolu
vo výške 1 198,23 EUR s príslušenstvom.

92.Žalovaný žalobcom uplatnený nárok neuznával. Poukázal na to, že žalobcovi na uplatnenú
pohľadávku nevznikol právny nárok. V období za ktoré si žalobca uplatňuje vrátenie platieb, bol žalobca
povinnýplatbuzaprístupplatiťzdôvodu,žedistribučnúsústavuplnohodnotneužíval(využívalprístupdo
sústavy),pričomtátoplatbazaprístupmubolazostranyžalovanémufakturovanávsúladesovšeobecne

záväznými právnymi predpismi. Tvrdil tiež, že medzi stranami bola uzavretá aj zmluva o prístupe.
Žalobca využíva distribučnú sústavu žalovaného - pristupuje do nej, preto ak by neplatil poplatok za
prístup, bezdôvodne by sa obohatil na úkor žalovaného. Mal za to, že je potrebné rozlišovať medzi
pripojením a prístupom do distribučnej sústavy. Tvrdil, že zmluva o prístupe je platná a hmotno-právne
účinky nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 17/20174 zo dňa 22.06.2016 sú účinné len do budúcna.

93.Súd ako predbežnú otázku riešil či bola medzi procesnými stranami uzavretá Zmluva o prístupe
užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy. Z bodov 29. a 30. odôvodnenia tohto rozsudku
vyplýva, že písomná zmluva o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy medzi
žalobcom a žalovaným uzavretá nebola.

94.V zmysle ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvu o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej
distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto číslo zmluvy: ZPV/2014/115 podpísanú žalovaným dňa
10.01.2014 s výhradami je potrebné považovať za nový návrh zmluvy, ktorý nebol doposiaľ žalovaným
prijatý.

95.Spoukazomnaust.§43aaž44Občianskehozákonníkanemohlodôjsťmedzižalobcomažalovaným
ústnou formou ani konkludentne k uzavretiu zmluvy o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej
distribučnej sústavy (a ani nedošlo), nakoľko žalobca od doručenia návrhu na uzavretie takejto zmluvy
zo strany žalovaného koncom mesiaca december 2013 ani doposiaľ neprijal návrh žalovaného na

uzavretie zmluvy za podmienok stanovených žalovaným. Ani zo správania sa žalobcu nevyplýva, že by
mala byť takáto zmluva medzi procesnými stranami uzavretá. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že
žalobca platil poplatok za prístup dobrovoľne, na základe uzavretej zmluvy, nakoľko už od 10.01.2014
prejavilnesúhlassfakturáciužalovaného(bod29.odôvodneniarozsudku),zaslalžalovanémuprotinávrh
zmluvy o prístupe (na ktorý žalovaný nereagoval) a pri každej platbe vyjadril nesúhlas s ňou (bod 23.

odôvodnenia rozsudku).

96.Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že medzi procesnými stranami nebola uzavretá žiadna
zmluva o prístupe do distribučnej sústavy.97.Zo Zmluvy o pripojení žiadateľa o pripojenie do distribučnej sústavy číslo zmluvy: MZ_ZoP/2010/99
zo dňa 26.11.2010 (podľa bodu 28. odôvodnenia rozsudku) vyplýva, že žalovaný sa zaviazal pripojiť

zariadenie žalobcu do distribučnej sústavy a umožniť dodávku elektriny do sústavy PDS pre maximálnu
rezervovanú kapacitu pripojenia vo výške 99,3 kW. Z uvedeného vyplýva, že dodávka bola dohodnutá
pre určitú rezervovanú kapacitu.

98.Zo Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku uzatvorenej dňa

11.12.2014 (podľa bodu 27. odôvodnenia rozsudku) súd zistil, že odberateľom žalobcom vyrobenej
energie je spoločnosť Východoslovenská energetika, a.s., IČO: 44 483 767 s tým, že dodávka elektriny
je splnená prechodom elektriny určeným meradlom v odovzdávacom mieste výrobcu (teda žalobcu).
Podľa preambuly tejto zmluvy odber elektriny na základe tejto zmluvy je zabezpečovaný odberateľom
ako osobou poverenou PDS, teda žalovaným.

99.Z bodov 93. až 98. tohto odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že žalobca pre splnenie svojich
povinností výrobcu elektriny nepotreboval prístup do distribučnej sústavy žalovaného a nemal dôvod
využívať túto sústavu. Podľa Zmluvy o pripojení bol žalovaný povinný umožniť dodávku elektriny do
sústavyPDSpremaximálnurezervovanúkapacitupripojeniavovýške99,3kW.Podľazmluvyododávke
z 11.12.2014 žalobca dodával elektrinu spoločnosti Východoslovenská energetika, a.s., ktorá na to

bola poverená žalovaným, pričom dodávka bola splnená prechodom elektriny určeným meradlom v
odovzdávacom mieste výrobcu (teda žalobcu).

100.Z obsahu Nálezu Ústavného súdu SR súd poukazuje najmä na časť jeho odôvodnenia pod bodom
4.3. K samotnému prieskumu napadnutých ustanovení, ods. 21., 21.1, 21.5, 21.6, 21.7, 21.8.

101.Ako už Ústavný súd v rekapitulácii návrhu a právneho stavu naznačil, navrhovateľom napadnuté
ustanovenia vyhlášky o cenovej regulácii bližšie určujú tzv. platbu za prístup do distribučnej sústavy,
ktorú platia výrobcovia elektriny, zároveň odoberajúci elektrinu z distribučnej sústavy (základná definícia
v § 26 ods. 22 vyhlášky o cenovej regulácii). 21.1 Ustanovenia § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii

upravujú platbu uhrádzanú výrobcami elektriny za prístup do regionálnej distribučnej sústavy, ako aj
výpočet tejto platby. Výrobca elektriny je takto vypočítanú platbu za prístup povinný platiť aj vtedy, keď
nemá z prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej
distribučnej sústavy, teda keď reálne samotný prístup do regionálnej distribučnej sústavy (t.j. právo
„vpúšťať" do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektrinu na účely jej prenosu k odberateľom resp.

iným účastníkom trhu) nemá zmluvne dohodnutý. 21.5 Povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité
platby (ceny) za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods.
1 písm. b) zákona o energetike na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s
prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Uzatvorenie tejto zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy je
fakultatívnou možnosťou (právom) výrobcu elektriny (na rozdiel od zmluvy o pripojení do distribučnej

sústavy, uzatvorenie ktorej je povinnosťou výrobcu elektriny v zmysle § 27 ods. 2 písm. a) zákona o
energetike). Iné povinnosti výrobcov elektriny, čo sa týka platenia cien za prístup do distribučnej sústavy
alebo iných poplatkov či platieb mimo záväzku uhrádzať tieto ceny na základe uzatvorenej zmluvy o
prístupe do distribučnej sústavy, nie sú v zákone o energetike explicitne upravené.

102.S poukazom ma vyššie uvedené častí odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR vyplýva, že
povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať platbu za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle
Zákona č. 251/2012 Z. z. výlučne na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy
s prevádzkovateľom distribučnej sústavy a pokiaľ dotknutá časť ustanovenia § 26 ods. 23 Vyhlášky
ukladala výrobcom elektriny povinnosť hradiť platbu za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, že

zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy uzatvorenú nemali,
išlo o povinnosť nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v Zákone č. 251/2012 Z.
z. čo do platenia poplatkov (cien) za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec zákonného
splnomocnenia pre Úrad v zmysle Zákona č. 250/2012 Z. z. upraviť platby výrobcov elektriny za prístup
do distribučných sústav.

103.V konaní nebolo žalovaným preukázané, žeby medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
zmluva o prístupe v zmysle ustanovení zákona č. 251/2012 Z.z. a v súlade s Nálezom Ústavného súdu
SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22.06.2016.104.S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je
skutkovo a právne dôvodná. Pokiaľ aj z odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR vyplýva (odsek

22.1 odôvodnenia Nálezu), že „pre výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú s prevádzkovateľom
regionálnej distribučnej sústavy zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy (čo podľa výsledkov
vykonaného dokazovania je aj prípad žalobcu), znamená časť ustanovenia § 26 ods. 23 vyhlášky o
cenovej regulácii, ktorú ústavný súd bodom 1 výroku vyhlásil za nesúladnú s tam uvedenými ústavnými
normami, upravenie povinnosti platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy, ktorá, ako už ústavný

súd deklaroval, nemá oporu v zákone o energetike alebo inom zákone", tak v dôsledku Nálezu
Ústavného súdu SR, pri zohľadnení jeho účinkov ex tunc konštatovaných vyššie, právny dôvod platby
za prístup do distribučnej sústavy zaplatenej žalobcom v postavení výrobcu elektriny za obdobie od
01.01.2014 do 31.01.2017 spolu v sume 1 238,71 EUR odpadol. Po dobropise žalovaného opravnou
faktúrou č. 8299400068 zo dňa 08.03.2017 na sumu 40,48 EUR si žalobca uplatnil nárok len na
zaplatenie 1 198,23 EUR s prísl.. Súd tak vyhovel žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 1 198,23

EUR titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného vzniklo prijatím
plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

105.S odkazom na citované ustanovenia Zákona č. 38/1993 Z.z. a Ústavy Slovenskej republiky dňom
21.07.2016 stratilo účinnosť a dňom 21.01.2017 platnosť ustanovenie § 26 ods. 23 Vyhlášky v časti „a

to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy
uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny." Pri posudzovaní hmotno-
právnych účinkov Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22.06.2016 súd vychádzal
zo záverov uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/06-4 zo dňa 11.10.2006, prijatého vo
veci zjednotenia odchylných právnych názorov senátov Ústavného súdu SR, v ktorom sa Ústavný

súd SR priklonil k právnemu názoru prvého senátu ústavného súdu vyslovenému v Uznesení č.k. I.
ÚS 51/06-26 z 8. júna 2006, podľa ktorého „(...) Z pohľadu ústavného súdu treba konštatovať, že v
danej veci ide o kolíziu medzi princípom zachovávania ústavnosti na jednej strane a princípom právnej
istoty na strane druhej. Oba princípy sú súčasťou právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy. Princíp
zachovávania ústavnosti sa realizuje v tomto prípade rozhodovaním ústavného súdu v konaní o súlade

právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy. Princíp právnej istoty sa prejavuje v dvoch smeroch. Jednak
je založený na prezumpcii ústavnosti právnych predpisov (až do opačného rozhodnutia ústavného
súdu) a jednak na právoplatných rozhodnutiach orgánov verejnej moci vychádzajúcich z prezumpcie
ústavnosti. Podľa názoru ústavného súdu prednosť treba dať jednoznačne princípu ústavnosti, a to za
súčasného spolupôsobenia určitých bŕzd daných princípom právnej istoty. Ústava a zákon o ústavnom

súde rozdeľujú problematiku hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu o súlade právnych
predpisov na dve skupiny. Ide predovšetkým o prípady, ktoré boli do momentu uverejnenia nálezu
ústavného súdu v Zbierke zákonov už právoplatne ukončené (judikované), a o prípady, ktoré vo chvíli
uverejnenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov právoplatne ukončené ešte neboli. (...) Hoci
ústava a zákon o ústavnom súde nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu

o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru,
že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa
totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu,
potom a fortiori musí tomu tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia
nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň

neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty"; a zároveň k v uznesení citovanému právnemu
názoru druhého senátu ústavného súdu vyjadreného v náleze č.k. II. US 72/06-36 zo 14. júna 2006. Vo
svetle záverov uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/06-4 zo dňa 11.10.2006, pri zohľadnení
relevantnej právnej úpravy Ústavy Slovenskej republiky a Zákona č. 38/1993 Z.z., dňom márneho
uplynutia lehoty podľa čl. 125 ods. 3 tretej vety Ústavy Slovenskej republiky stratilo ustanovenie § 26 ods.

23 Vyhlášky v Nálezom dotknutej časti platnosť ex tunc, t.j. bolo anulované od počiatku. Inými slovami sa
na toto ustanovenie Vyhlášky hľadí, akoby nikdy nebolo platné, a teda nikdy nebolo súčasťou právneho
poriadku Slovenskej republiky. O takýto výklad účinkov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
vydaného v konaní o súlade právnych predpisov potom možno opierať nárok žalobcu na vrátenie platieb
za prístup do distribučnej sústavy zaplatených za roky 2014 a 2015, účtovaných žalovaným na základe

ustanovenia § 26 ods. 23 Vyhlášky, ktoré bolo v relevantnej časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca
elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do
distribučnej sústavy a distribúcii elektriny" vyhlásené Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky za
rozporné s označenými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky.106.Čo sa týka uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Cob/181/2017-341 zo dňa 26.10.2017
súd mal za to, že Krajský súd v Bratislave nezohľadnil v ňom v plnom rozsahu právny názor Ústavného

súdu SR vyjadrený v Náleze zo dňa 22.06.2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014, ktorý sa vzťahuje na posúdenie
možnosti uzavretia zmluvy o prístupe v zmysle zák. č. 251/2012 Z.z. v platnom znení, podľa ktorého
takouto zmluvou je len zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.

107.Žalovaný predložil Odborné vyjadrenie E.. S.. Q. Q., Y.. č. 39/2018 zo dňa 10.04.2018, ktorým

sa usiloval preukázať, že dodávka elektricky žalobcom je akýmsi využívaním kapacity distribučnej
sústavy, k čomu je nevyhnutný prístup žalobcu do nej. Navyše menovaný nie je znalcom z odboru
elektroenergetika, aj preto jeho vyjadrenie a výpoveď súd nepovažoval za hodnovernú. Žalovaný
uvedeným postupom však mieša technické a právne otázky a zároveň sa vyhýba záväznej právnej
úprave. Jediným právnym základom pre uhrádzanie platieb za prístup do distribučnej sústavy je podľa
zákona o energetike a Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 22.06.2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014, platne

uzatvorená zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.

108.Dokument Technicko-odborné posouzení využívání kapacity distribuční soustavy výrobci elektřiny
z decembra 2016 vypracovaný Y.I.. S.. J. B., A.. a E.N.. S.. O. R., Y..E.. sa nevzťahuje sa na distribučnú
sústavu žalovaného a nerieši otázku prístupu do distribučnej sústavy s prihliadnutím na právne predpisy

platné v Slovenskej republike.

109.Svedok S.. E. O. sa tiež vyjadroval len k technickým otázkam prístupu a pripojenia, pričom na otázku
z čoho vyplýva, že ním popísaná služba, ktorú žalovaný (ako tvrdil) poskytuje žalobcovi sa subsumuje
pod pojem prístup uviedol, že je to aplikačná prax, fyzika. Tieto veci sa vyučujú na vysokej škole,

je to elektroenergetika. Svedok nevedel svoje tvrdenia podporiť konkrétnymi ustanoveniami právnych
predpisov, ani ustanoveniami zmlúv, na základe ktorých by mali byť poskytnuté takéto služby zo strany
žalovaného. Potvrdil, že vlastníkom prípojky by mal byť žalobca.

110.Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému príslušenstvu súd uvádza, že v prípade uplatneného nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia ide o situáciu, kedy čas plnenia nie je dojednaný ani nevyplýva z
právneho predpisu, preto podľa ustanovenia § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka bol žalovaný povinný
vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie bez zbytočného odkladu po tom, čo bol žalobcom na jeho
vydanie vyzvaný. V konaní bolo preukázané, že žalobca listom právneho zástupcu zo dňa 14.02.2017
(Výzva na upustenie od protiprávneho konania a výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia),

doručeným žalovanému dňa 14.02.2017 vyzval žalovaného na vrátenie platieb za prístup do distribučnej
sústavy do troch dní odo dňa doručenia výzvy. Posledným dňom lehoty na plnenie bol deň 17.02.2017.
Dňom 18.02.2017 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením. Žaloba si uplatnil nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania až odo dňa 19.02.2017.

111.Na základe vyššie uvedeného má teda súd nepochybne za preukázané, že nárok žalobcu na
zaplatenie 1 198,23 EUR, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 198,23 EUR od 19.02.2017
do zaplatenia je čo do dôvodu a výšky nepochybne preukázaný, skutkovo a právne dôvodný, a preto
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku č. I tohto rozsudku

112.Podľa ust. § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

113.Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.

114.Podľa ust. § 262 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

115.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100%.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( § 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Na základe tohto právoplatného rozsudku bude môcť žalobca ako oprávnený viesť exekúciu na majetok
žalovaného ako povinného.