Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, March 23, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118215267
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118215267.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr.RóbertaBebčákaačlenovsenátuJUDr.MartinyNemravovejaJUDr.MartinyBrniakovej,vprávnej
veci žalobcu: SETCAR s.r.o., so sídlom č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČ: 278 50 994,
vo veci jeho organizačnej zložky: SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so
sídlomČerník386/4,03853Turany,IČO:47790857,zastúpenéhoprávnymzástupcomJUDr.Tomášom

Zbojom, advokátom, so sídlom S. X, XXX XX Q., proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov,
so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenému splnomocneným zástupcom
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO:00585441,sozastúpenímprávnymzástupcomJUDr.FelixomNeupauerom,advokátom,sosídlom
P.K.X/A,XXXXXO.-mestskáčasťW.Q.,vkonaníozaplatenie685,78Eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/35/2018-262 zo dňa 23.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/35/2018-262 zo dňa 23.10.2019
o d m i e t a .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomokresnýsúdvýrokomI.uložilžalovanémupovinnosť zaplatiťžalobcovisumu

685,78 Eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 685,78 Eur od 15.6.2016 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, a výrokom II. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu
685,78 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právnemu predchodcovi ako poškodenému
vznikol proti žalovanému ako poisťovateľovi nárok na poskytnutie poistného plnenia vo vzťahu k poistnej
udalosti, evidovanej pod č. 9524277204, avšak tento poskytol len časť poistného plnenia, čím mu vznikol

dlh vo výške žalovanej sumy.

2. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.10.2019, ktorého sa zúčastnil právny
zástupca žalobcu. Žalovaný a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, pričom svoju neúčasť
ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 22.10.2019. V tomto podaní poukázali na neodkladné
pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v danom termíne a tiež na hospodárnosť konania a žiadali

žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň súhlasili s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku
v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol, aby súd vo veci rozhodol
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

3. Okresný súd konštatoval, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu prevzal predvolanie
na pojednávanie dňa 23.9.2019, v ktorom bol riadne poučený o následku nedostavenia sa na

pojednávanie a neospravedlnenia svojej neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami a o možnosti
rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 274 CSP. Žalobca na pojednávanínavrhol, aby okresný súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti,
pričom neodkladné pracovné povinnosti ani pracovnú vyťaženosť bližšie nešpecifikoval, a tiež z dôvodu

hospodárnosti konania. Okresný súd s ohľadom na uvedené a tiež s ohľadom na dátum, kedy bolo
ospravedlnenie neúčasti doručené (dňa 22.10.2019), vyhodnotil, že v danom prípade žalovaný a jeho
právny zástupca neospravedlnili neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami, keďže
doručenie ospravedlnenia neúčasti deň pred pojednávaním v prípade, že sa nejednalo o také objektívne
okolnosti, ktoré by znemožňovali dostaviť sa na pojednávanie (napr. úraz, choroba a pod.), nie sú

okolnosťami v zmysle ust. § 274 písm. b) CSP. Okresný súd mal teda za to, že boli splnené podmienky
na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, keďže išlo o žalobu na splnenie povinnosti podľa ust. §
137 písm. a) CSP a žalobca navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Okresný
súd preto o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274 CSP a pri
jeho odôvodnení použil ust. § 275 CSP. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný

úspech, nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v plnom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku podal cestou právneho zástupcu odvolanie žalovaný podaním zo dňa
26.11.2019 (č.l. 272 spisu). Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku
pre zmeškanie žalovaného podľa § 356 písm. b) CSP. Žalovaný citoval ust. § 274 CSP s tým, že podľa

dôvodovej správy k rozsudku pre zmeškanie žalovaného slúži tento inštitút ako procesná sankcia za
pasivitu žalovaného. Žalovaný pritom v konaní nebol nečinný. Žalovaný podaním zo dňa 22.10.2019
svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 23.10.2019 ospravedlnil z dôvodu neodkladných
pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti v tomto termíne a tiež z dôvodu hospodárnosti konania,
abynedochádzalokzbytočnémuzvyšovaniutrov.Žalovanývospravedlnenítiežuviedol,ženemánávrhy

na doplnenie dokazovania a informoval okresný súd, že súhlasí s prejednaním veci ako aj vyhlásením
rozsudku v jeho neprítomnosti. Okresný súd toto ospravedlnenie žalovaného nevyhodnotil ako dôsledok
vážnych okolností. O takomto posúdení ospravedlnenia zo strany prvoinštančného súdu sa žalovaný
dozvedel až zo samotného rozsudku. Ak prvoinštančný súd ospravedlnenie posúdil ako nedôvodné, mal
v zmysle článku 4 CSP per analogiam postupovať podľa § 183 ods. 4 CSP a bezodkladne upovedomiť

žalovaného, že dôvody ospravedlnenia nemieni akceptovať. Ak je vážnosť okolností ospravedlnenia
na posúdení a voľnej úvahe samotného súdu, je povinnosťou súdu bezodkladne informovať dotknutú
stranu o súdnom posúdení uvádzaných dôvodov ospravedlnenia. Neexistuje relevantný dôvod, na
základe ktorého by bolo dôvodné upustiť od povinnosti súdu bezodkladne informovať dotknutú stranu
o posúdení ňou uvádzaných dôvodov ospravedlnenia. Okresný súd tak vydal rozsudok pre zmeškanie

žalovaného bez splnenia podmienok pre jeho vydanie, keďže žalovaný bol v konaní aktívny, riadne
ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, informoval okresný súd, že súhlasí s prejednaním
veci a s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti, a zo strany okresného súdu nebol bezodkladne
informovaný, že by ospravedlnenie bolo posúdené ako nedôvodné. Nebola preto splnená kumulatívne
stanovená podmienka pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, uvedená v ust. § 274 písm. b) CSP.

5. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca mal za to, že v danej veci boli
splnené podmienky pre postup v zmysle ust. § 274 CSP. Žalobca poukázal na to, že Civilný sporový
poriadok vo svojej dôvodovej správe uvádza rozsudok pre zmeškanie žalovaného pred nariadením
pojednávania a po nariadení pojednávania. Obidve formy tzv. kontumačného rozsudku predstavujú

formu procesnej sankcie za pasivitu žalovaného, ktorá spočíva predovšetkým v absencii povinnosti
tvrdenia a povinnosti dôkaznej, či v nedostavení sa na už nariadené pojednávanie. Postup v zmysle
ust. § 274 CSP predstavuje rozhodnutie ako sankciu za nedostavenie sa na vytýčené pojednávanie.
Ak by súd kontumačný rozsudok nevydal, išlo by o porušenie zásady právnej istoty, kontradiktórnosti
a predovšetkým rovnosti strán, kedy strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v

rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany.
Za ospravedlniteľné dôvody možno považovať iba tie dôvody, pre ktoré by súd odpustil zmeškanie
akejkoľvek inej procesnej lehoty, t.j. všetky prípady náhlych a neočakávaných prekážok v podobe
zdravotných, či iných dôvodov, pre ktoré žalovaný zmeškal predpísaný procesný úkon a bolo by
preto nespravodlivé sankcionovať ho za porušenie povinností, ktoré sám nespôsobil. Podľa žalobcu

je zrejmé, že ak žalovaný ako dôvod neúčasti uvádza pracovnú vyťaženosť a hospodárnosť konania,
tak ide o okolnosť, ktorá je žalovanému vopred známa, a teda mal dostatok času uskutočniť úkony
za účelom odstránenia tejto okolnosti tak, aby sa mohol na pojednávaní zúčastniť. Nepochybne
preto nejde o vážne okolnosti znemožňujúce žalovanému účasť na pojednávaní, a teda žalovanýpodľa § 274 písm. b) CSP neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Žalobca
poukázal na názor Krajského súdu v Trnave vyjadrený v rozsudku sp.zn. 10Co/150/2017, podľa
ktorého je nevyhnutné, aby okrem včasného ospravedlnenia bola naplnená aj požiadavka vážnosti

okolností, ktorými strana ospravedlňovala svoju neprítomnosť. Uvádzaný všeobecný dôvod pracovnej
zaneprázdnenosti a nenavyšovanie trov konania takúto intenzitu a závažnosť nedosahujú. V prípade
predvolania strany alebo jej zástupcu na súdne pojednávanie nie je objektívne znemožňujúcim dôvodom
neúčasti nenavyšovanie trov konania, ani všeobecná pracovná zaneprázdnenosť. Podľa žalobcu je
možné po splnení zákonných predpokladov rozhodnúť kontumačným rozsudkom podľa § 274 CSP

aj vtedy, ak sa už žalovaný vyjadril k žalobe, a teda v priebehu konania nebol pasívny a skutkové
tvrdenia žalobcu poprel. Zákon nestanovuje nespornosť uplatneného nároku ako podmienku aplikácie
tohto ustanovenia. Podľa uznesenia NS SR sp.zn. 5Obdo/87/2018 nie je súd povinný zohľadňovať
predchádzajúce procesné správanie žalovaného, nakoľko jeho aktivita či pasivita v konaní nepatrí do
rámca podmienok potrebných pre rozhodnutie kontumačným rozsudkom podľa § 274 CSP. K povinnosti
informovať stranu o neakceptovaní dôvodu na odročenie pojednávania analógiou podľa § 183 ods.

4 CSP zdôraznil žalobca, že toto ustanovenie je možné aplikovať len v prípade, ak strana žiada o
odročenie pojednávania. Čl. 4 základných princípov CSP výslovne stanovuje, že ak sa právna vec nedá
prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, posúdi sa podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej
právnej veci. Pokiaľ zákon nejakú problematiku neupravuje, môže odkázať analogicky na použitie

podobnej normy na daný prípad. Tu však existuje konkrétna právna norma § 274 a nasl. CSP, ktorá
jasne upravuje danú problematiku. Tvrdenie žalovaného preto žalobca považuje za neopodstatnené
a aplikácia per analogiam za daných okolností nie je akceptovateľná. Žiadne ustanovenie upravujúce
vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného neodkazuje na § 183 ods. 4 CSP, a teda súd nemá
povinnosť stranu informovať o neakceptovaní jej ospravedlnenia. Samotný súhlas s prejednaním veci v

neprítomnosti žalovaného je pri naplnení zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie
irelevantný, nakoľko v zmysle § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na
pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, rozhodne súd, či sa pojednávanie bude konať v
ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie. To znamená, že súd bez ohľadu na to, či bol daný súhlas alebo
nie, musí rozhodnúť o tom, či sa bude konať v neprítomnosti žalovaného. Súhlas neprítomnej strany sa

tak v danom smere nevyžaduje. Žalobca preto žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. Na doručené vyjadrenie k podanému odvolaniu žalovaný písomne nereagoval.

7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania odvolanie

žalovaného voči rozsudku okresného súdu odmietol podľa ust. § 386 písm. c) CSP ako odvolanie, ktoré
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3:0.

8. Podľa ust. § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu

rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

9. Podľa ust. § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú
identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

10. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov

odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

11. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.12. Krajský súd vo vzťahu k prejednaniu odvolania žalovaného uvádza, že v procesnej rovine bolo
nevyhnutné primárne sa zaoberať otázkou, či boli splnené podmienky pre konanie odvolacieho súdu,
keďže z obsahu spisového materiálu, napadnutého rozsudku, jeho odôvodnenia i poučenia bolo zrejmé,

že súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 274 CSP. Okresný súd
v poučení rozsudku uviedol, proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov
odvolaniapodanéhozdôvodu,ženebolisplnenépodmienkynavydanierozsudkuprezmeškaniepodľa§
356 písm. b) CSP. Z obsahu písomného odvolania žalovaného vyplýva, že odvolanie proti predmetnému
rozsudku pre zmeškanie bolo žalovaným podané z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre jeho

vydanie, keď žalovaný namietal, že svoju neúčasť riadne ospravedlnil.

13. Z citovaného ust. § 274 CSP vyplývajú podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby bolo
možné rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Medzi tieto podmienky patrí návrh
žalobcu na takéto rozhodnutie, nedostavenie sa žalovaného na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas
predvolaný a bol poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie ako následku nedostavenia sa,

a neospravedlnenie neprítomnosti žalovaného včas a vážnymi okolnosťami. Krajský súd má za to, že v
konaní pred okresným súdom boli všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného
v zmysle ust. § 274 CSP splnené.

14. Krajský súd mal z obsahu spisového materiálu zistené, že na pojednávaní pred okresným súdom

dňa 23.10.2019 (zápisnica založená na č.l. 260-261 spisu), žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanie. Následne okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené.
Možno preto konštatovať, že je naplnená zákonom vyžadovaná podmienka danosti návrhu žalobcu na
rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

15. Krajský súd mal za splnenú aj ďalšiu podmienku pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného,
a to, že sa žalovaný nedostavil na pojednávanie nariadené na deň 23.10.2019, hoci bol na toto
pojednávanie riadne a včas predvolaný. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi
žalovaného doručené podľa doručenky založenej na č.l. 242 spisu dňa 23.09.2019. V doručenom
predvolaní na pojednávanie (č.l. 241 spisu) je pritom obsiahnuté poučenie o možnosti rozhodnúť

rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. § 274 CSP.

16. V podanom odvolaní žalobca vzniesol námietku, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje procesnú
sankciu za pasivitu žalovaného s tým, že žalovaný v konaní nebol pasívny. Krajský súd sa s takýmto
právnym posúdením prezentovaným žalovaným nestotožňuje. Rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie

v zmysle ust. § 274 CSP je koncipované ako následok nedostavenia sa na pojednávanie, na ktoré bol
žalovaný riadne a včas predvolaný, za súčasného poučenia o možnosti vydania takéhoto rozsudku pre
zmeškanie. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. § 274 CSP tak predstavuje sankciu za
nedostavenie sa žalovaného na pojednávanie, čo nemožno spájať so žalovaným tvrdeným nedostatkom
pasivity na jeho strane. V prípade, ak by žalovaný bol v konaní pasívny, prichádzala by do úvahy

možnosť rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 273 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia
je pre možnosť takéhoto rozhodnutia vyžadované, že sa žalovaný nevyjadrí k žalobe a neuvedie tak
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to bez
vážneho dôvodu. Nemôže preto obstáť odvolací dôvod žalovaného, že v konaní nebol pasívny, keďže
pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 274 CSP nie je rozhodujúce posúdenie otázky

aktivity, či pasivity žalovaného v konaní, ale nedostavenie sa žalovaného na nariadené pojednávanie.
Kým ust. § 273 CSP predstavuje sankciu za nesplnenie povinnosti vyjadriť sa k žalobe s tým, že v
takomto prípade je možné okresným súdom rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie aj bez nariadenia
pojednávania, ust. § 274 CSP umožňuje vydať na návrh žalobcu rozsudok pre zmeškanie žalovaného
ako sankciu za nedostavenie sa žalovaného na nariadené pojednávanie, pričom takýmto rozsudkom pre

zmeškanie rozhoduje súd na nariadenom pojednávaní. Je potrebné dodať, že zo zákonného ust. § 274
CSP nevyplýva podmienka nespornosti uplatneného nároku, a preto ak aj žalovaný v konaní vzniesol
námietky voči žalobcovmu nároku, tak bolo na ňom, aby následne svoje procesné práva a povinnosti
realizoval aj na okresným súdom nariadenom pojednávaní.

17. K správnosti svojho rozhodnutia krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn.
6Cdo/189/2017 zo dňa 27. februára 2018 a osobitne na uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/87/2018 zo dňa
22. novembra 2018. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Obdo/87/2018 poukazuje na ust. § 274 CSP,
ako aj na právne závery odvolacieho súdu, podľa ktorých ...„Skutočnosť, že žalovaný bol v doterajšompriebehu konania aktívny, nie je pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní podľa ust.
§ 274 CSP rozhodujúca. Ako už odvolací súd uviedol, okrem splnenia podmienok v ust. § 274 CSP
súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie žalovaného len v prípade, že sú splnené procesné podmienky

konania, ďalej by nerozhodoval rozsudkom pre zmeškanie v prípade, že tvrdenia v podaniach žalobcu by
neumožňovali takýto rozsudok vyhlásiť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie rozhodol správne, keď na pojednávaní na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného, nakoľko na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené všetky podmienky zakotvené v
ust. § 274 CSP“.

18. Krajský súd ďalej k problematike ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní uvádza, že
pokiaľ aj nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod a nie sú dané
ani kritériá pre takýto ospravedlniteľný dôvod, tento by mal byť vyvodzovaný zo skutočnosti, ktorá je
vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky
okolnostivážna,svojoupovahouznemožňujúcasasporovejstranezúčastniťnariadenéhopojednávania,

t.j. svojou povahou znemožňujúca každej sporovej strane za rovnakých okolností sa zúčastniť
pojednávania, je súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná
(nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca sporovej strane prijať opatrenia
prekonávajúce príčinu nemožnosti zúčastniť sa pojednávania) a náhla, vzhľadom k časovej súvislosti
nedovoľujúca sporovej strane, v danom prípade žalovanému, resp. právnemu zástupcovi žalovaného,

uskutočniť kroky vedúce k tomu, aby sa zúčastnil pojednávania (NS SR sp. zn. 3Cdo 181/2008).
Takýto ospravedlniteľný dôvod žalovaný nepreukázal. Krajský súd dodáva, že ospravedlniteľný dôvod
je taký dôležitý dôvod, pre ktorý sporová strana zmeškala pojednávanie vo veci, ktorý ako prekážka sa
vyznačuje závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti.

19. V zhode so súdom prvej inštancie je krajský súd názoru, že žalovaný svoju neprítomnosť
neospravedlnil vážnymi okolnosťami. Právny zástupca žalovaného svoju absenciu ospravedlnil iba
odkazom na hospodárnosť konania a na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť.
Civilný sporový poriadok síce taxatívne neurčuje, čo je možné považovať za ospravedlniteľný dôvod
neúčasti na pojednávaní, resp. čo je možné považovať za vážnu okolnosť neúčasti na pojednávaní,

rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov je však možné považovať za ustálené, že sa má jednať
o okolnosť objektívnej povahy, ktorá je náhla, neočakávaná, nepredvídaná, brániaca možnosti účasti
na nariadenom pojednávaní. Za ospravedlniteľný dôvod, resp. za vážnu okolnosť neprítomnosti na
pojednávaní možno považovať len závažnú prekážku, ktorá je preukázaná a ktorá bráni žalovanému
dostaviť sa na pojednávanie. Existenciu takejto okolnosti je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný,

resp. jeho právny zástupca, ktorý žiada svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť. Právny zástupca
žalovaného takýto vážny ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní netvrdil a ani nepreukázal,
keďže ním tvrdené neodkladné pracovné povinnosti, pracovná vyťaženosť, či hospodárnosť konania
nepredstavujú vážne okolnosti neúčasti na nariadenom pojednávaní.

20. Nie je dôvodná ani odvolacia námietka žalovaného, že okresný súd mal postupovať v zmysle Čl.
4 CSP v spojení s ust. § 183 ods. 4 CSP a bezodkladne upovedomiť žalovaného, resp. jeho právneho
zástupcu, o tom, že uvádzané dôvody ospravedlnenia, vrátane jeho súhlasu s prejednávaním veci v jeho
neprítomnosti, nemieni akceptovať. Je nepochybné, že z Čl. 4 CSP vyplýva analógia legis a analógia
iuris, avšak zo znenia ust. § 183 ods. 4 CSP jasne vyplýva, že je viazané na návrh na odročenie

pojednávania. Len v prípade, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie
je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Žalovaný, resp. jeho právny
zástupca neuskutočnili návrh na odročenie pojednávania, a preto nie je možné postupovať podľa ust.
§ 183 ods. 4 CSP. Okresný súd nemal povinnosť bezodkladne upovedomiť žalovaného (jeho právneho
zástupcu), že dôvody ospravedlnenia nemieni akceptovať. Právny zástupca žalovaného v podaní zo

dňa 22.10.2019 (č.l. 245 spisu) uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť na tomto pojednávaní, nemá
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a zároveň vyjadril súhlas s prejednaním veci a s vyhlásením
rozsudku v jeho neprítomnosti, t.j. žalovaný neuskutočnil návrh na odročenie pojednávania, len s ktorým
návrhom je spojený postup súdu v zmysle ust. § 183 ods. 4 CSP.

21. V zmysle uvedených zhodnotení dospel krajský súd k záveru, že boli splnené všetky zákonné
podmienky v zmysle ust. § 274 CSP na rozhodnutie o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného, a preto odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu odmietol v zmysle ust. § 386
písm. c) CSP v spojení s ust. § 356 písm. b) CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorémunie je odvolanie prípustné. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného by bolo prípustné len
v prípade, ak by neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, čo v danej veci splnené
nebolo.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou sporovou stranou v tomto odvolacom konaní bol
žalobca, nakoľko odvolanie žalovaného bolo krajským súdom odmietnuté ako neprípustné. Krajský súd
preto žalobcovi voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.