Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/77/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010391
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3818010391.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému U. P. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. februára 2020
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza a poškodeného H. F. proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. februára 2019, sp.zn.3T/72/2018, a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

II. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie poškodeného H. F. z a m i e t a, pretože bolo podané
neoprávnenou osobou.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 15.02.2019, sp.zn.3T/72/2018 bol obžalovaný U. P.

(ďalej len „obžalovaný“) podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Prievidza, sp.zn.2Pv/432/16/3307 zo dňa 14.06.2018 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

ako prednosta Obecného úradu obce D. pod Q., ktorej je zamestnancom, na základe dohody medzi
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a E. D. pod Q. č. 15/12/012/17 zo dňa 25.11.2015, dohody o

podmienkach vykonávania menších obecných služieb, uzatvorenej medzi poškodeným H. F. a Obcou D.
pod Q. dňa 30.5.2016, zmluvy o dielo č. XXXX/XX zo dňa 23.5.2016, uzatvorenej medzi spoločnosťou
X., s.r.o., so sídlom F. H. XX, N., IČO: XXXXXXXX, a Obcou D. pod Q. a tiež ústnej dohody medzi
spoločnosťou X., s.r.o., so sídlom F. H. XX, N., IČO: XXXXXXXX, a U. P. - ako prednostom Obecného
úradu obce D. pod Q., o stavebných a rekonštrukčných prácach na Základnej škole v D. pod Q.,
v ranných hodinách dňa 13.7.2016 v rozpore so všeobecnou preventívnou povinnosťou uloženou §

415 Občianskeho zákonníka pridelil prostredníctvom Q. O. skupine aktivačných pracovníkov, vrátane
poškodeného H. F., prácu na Základnej škole v D. pod Q., okres F., na Ul. Q., v areáli Základnej školy
popisné číslo XXX/X, okrem iného aj na streche kotolne, ktorá spočívala v demontáži sklenej výplne
okien a kovových okenných rámov, a to aj napriek tomu, že nezabezpečil osobné ochranné pracovné
prostriedky v zmysle prílohy č. 3 k Nariadeniu vlády č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na
poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a prílohy č. 6 k Vyhláške č.

147/2013 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú
podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach s nimi súvisiacich a
podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností, teda ochrannú prilbu,
ochranné zariadenie proti pádu, porušil článok IV., bod 2., Dohody č. 15/12/012/17, nakoľko v rámci
aktivačných prác neboli dohodnuté práce vo výške, pred vykonávaním prác vo výške nebola skúmaná
zdravotná spôsobilosť poškodeného H. F. v zmysle § 6 odsek 1 písmeno o) Zákona č. 124/2006

Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zároveň nebola uzatvorená písomná dohoda, ktorá by
určovala, kto bol povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancovna spoločnom pracovisku a v akom rozsahu podľa § 18 odsek 1 Zákona č. 124/2006 Z.z. a súčasťou
školenia BOZP poškodeného nebolo poučenie o prácach vo výške, pracovisko nebolo zabezpečené
pre práce vo výške podľa § 3 odsek 4, § 7 Vyhlášky č. 147/2013 Z.z. a neinformoval ako zodpovedná

osoba resp. osoba prideľujúca pracovné úlohy aktivačným pracovníkom, vykonávajúcim stavebné
práce, o bezpečných pracovných postupoch, o existujúcom a predvídateľnom nebezpečenstve a o
zákaze vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť život alebo zdravie, nevydal ani pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa § 5 odsek 2 písmeno d) a i) Zákona č. 124/2006 Z.z., čím
boli porušené ustanovenia § 5 odsek 3, § 6 odsek 1 Zákona č. 124/2006 Z.z. na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci, ustanovenia § 9 odsek 1 písmeno a), d) Zákona č. 124/2006 Z.z o kontrole
stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a používaní ochranných pracovných prostriedkov a
ustanovenia § 82 písmeno a), b) Zákona č. 311/2001 Z.z. o utváraní priaznivých pracovných podmienok
a zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v dôsledku čoho pri zhadzovaní kovového okenného
rámu zo strechy v čase okolo 10:40 hod. poškodený H. F. spadol na betónové nádvorie za kotolňou,
pričom utrpel zranenia - polytraumu, šok z vykrvácania, pomliaždenie hlavy, tržne zmliaždenú ranu hlavy

v oblasti temena a záhlavia vpravo, vniknutie vzduchu a krvi do pravej pohrudníkovej dutiny, zlomeninu I.
- II. rebra vpravo, zlomeninu priečnych výbežkov hrudníkových stavcov VIII. a XII. a driekových stavcov
I.-III. vpravo, zlomeninu panvovej kosti a krížovej kosti vpravo s dobou liečenia a narušením obvyklého
spôsobu života v trvaní 8 mesiacov, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Súčasne okresný súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodeného H. F. s nárokom na náhradu
škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení ho
napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť

výroku o oslobodení obžalovaného v neprospech obžalovaného a v zákonnej lehote poškodený H. F.
(ďalej len „poškodený“) prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.

Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že s výrokom rozsudku nesúhlasí.
V predmetnej trestnej veci má za to, že spáchanie stíhaného skutku obžalovaným je dostatočne

preukázané výpoveďami obžalovaného, poškodeného, svedkov ako aj listinnými dôkazmi. Poukázal
na to, že vykonanými výsluchmi obžalovaného, svedkov H. Q., P. E., Q. P., S. P. a Q. O. na
hlavnom pojednávaní bolo dostatočne preukázané, že obžalovaný si dňa 13.07.2016 fakticky uzurpoval
oprávnenia organizátora dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít a tieto sám vykonával.
Uzurpovanie tohto oprávnenia spočívalo v tom, že prostredníctvom podriadeného zamestnanca Q. O.

vyslal aktivačných pracovníkov spolu so zamestnancami obecného podniku na vykonávanie prác na
rozostavanejstavbe-stavenisku,ktoréboloriadneohradenéazabezpečenéprotivstupuneoprávnených
osôb, pričom kľúčom disponovala len stavebná firma a obec. Pracovné úlohy, ktoré tam mali títo
pracovníci vykonávať boli takého druhu, že boli jednoznačne v rozpore s dohodnutým druhom prác v
dohode uzatvorenej medzi Obcou D. pod Q. a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza (ďalej

len „dohoda“). Nemožno akceptovať tvrdenie obžalovaného, že tieto práce možno subsumovať pod bod
6. dohody- teda pod ďalšie činnosti. Argumentum ad absurdum by podľa tejto logiky bolo možné pod
tieto práce zaradiť prácu v atómovej elektrárni, práce pod zemou, či vykonávanie kamiónovej prepravy.
Aj v uvedených prípadoch sa jedná o značne nebezpečné práce, pri ktorých je potrebné dodržiavať
diapazón bezpečnostných predpisov ako v prípade prác vo výške a demolačných prác a takisto tieto

práce nemôžu vykonávať osoby bez náležitých znalostí a poučení o rizikách výkonu tejto práce a tiež
bez ochranných pracovných prostriedkoch.
Možno sa stotožniť so záverom súdu, že zo žiadneho právneho predpisu
a ani dohody nevyplýva, že by obžalovanému ako prednostovi Obecného úradu obce D. pod Q.
spadalo do kompetencie organizovanie a riadenie práce pracovníkov pôsobiacich v obci D. pod

Q. na podklade dohody o podmienkach vykonávania menších obecných služieb. Na druhej strane
však samotný obžalovaný uzatvoril ústnu dohodu so stavebníkom - spoločnosťou X., s.r.o. N. o
poskytnutí aktivačných pracovníkov na výpomoc pri demontážnych prácach. Túto skutočnosť na
hlavnom pojednávaní potvrdil aj svedok, ktorý v tom čase za stavebnú spoločnosť uzatvoril túto dohodu.
V spojitosti s telefonickým príkazom obžalovaného zo dňa 13.07.2016 ako aj vykonanom dokazovaní

na hlavnom pojednávaní dňa 12.10.2018 jednoznačne vyplýva, že obžalovaný fakticky sám alebo
prostredníctvom zamestnancov obecného podniku rozhodoval, organizoval a riadil práce pracovníkov
pôsobiacich v obci D. pod Q. na podklade dohody o podmienkach vykonávania menších obecných
služieb a to podľa aktuálnej potreby prác, ktoré bolo v obci potrebné vykonať, pričom išlo aj o prácetakého druhu, ktoré nezodpovedali charakteru dohodnutých druhov aktivačnej činnosti vymedzených v
dohode. Aj dňa 13.07.2016 na túto prácu aktivačných pracovníkov prideľoval bez toho, aby sa vôbec
presvedčil o odbornej spôsobilosti aktivačných pracovníkov, vrátane poškodeného na výkon takýchto

prác, rovnako si nepreveril zabezpečenie ochranných prostriedkov aktivačných pracovníkov pri výkone
týchto prác, neinformoval aktivačných pracovníkov vrátane poškodeného o bezpečných pracovných
postupoch, o existujúcom a predvídateľnom nebezpečenstve a o zákaze vykonávať činnosti, ktoré by
mohli ohroziť život a zdravie a ani takéto opatrenia nezabezpečil prostredníctvom inej osoby.
Preto samotná absencia vymedzenia organizátora dobrovoľníckych prác

v dohode nemôže zbavovať zodpovednosti obžalovaného, ktorý túto úlohu fakticky vykonával ako
prednosta obce D. pod Q., prípadne štatutárny orgán
obecného podniku tejto obce a dňa 13.07.2016 vyslal v rozpore so všeobecnou
preventívnou povinnosťou podľa § 415 Občianskeho zákonníka aktivačných pracovníkov vykonávať im
neprináležiaci druh práce. O tom, že práca bola prideľovaná telefonicky obžalovaným zhodne vypovedali
svedkyňa H. Q., P. E., Q. P., S. P., Q. O. a v zásade aj samotný obžalovaný.

Pokiaľ súd a aj obžalovaný uvádzajú, že zo žiadneho dôkazu ani platnej úpravy nevyplýva oprávnenie
a kompetencia prednostu obecného úradu všeobecne a ani konkrétne obžalovanému plniť úlohy a
zabezpečovať ochranné pracovné pomôcky, vytvárať podmienky na ochranu a bezpečnosť pri práci,
možno sa s týmto tvrdením stotožniť. Práve z tohto dôvodu nebol obžalovaný bez splnenia vyššie
uvedených podmienok ani oprávnený vydať príkaz na vykonanie takých prác, ktoré si takéto opatrenia

vyžadovali a pokiaľ mienil využívať aktivačných pracovníkov na takéto činnosti mal obžalovaný sám
alebo prostredníctvom inej osoby zabezpečiť splnenie všetkých povinností a až následne takýto druh
prác prideľovať.
Pokiaľ súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že obžalovaný nikdy neuviedol, aby
poškodený išiel zo strechy zhadzovať zdemontované okenné rámy je nevyhnutné

uviesť, že práve skutočnosť, že obžalovaný prikázal aktivačným pracovníkom a pracovníkom obecného
podniku, teda osobám bez riadneho zaškolenia vykonávať demolačné práce vo výške a na stavenisku
bez ich náležitého poučenia a poskytnutia ochranných pracovných prostriedkov viedla k tomu, že tieto
osoby bez vedomosti o tom aké riziká im hrozia konali v danom prípade tak, ako v tom momente
považovali za vhodné. Vykonávanie tejto práce tiež nemožno dávať za vinu aktivačným pracovníkom,

pretože v prípade neplnenia úlohy by im mohlo hroziť ukončenie aktivačných prác, čo by malo za
následok stratu ich príjmu.

Takisto je potrebné poukázať na logický nesúlad v odôvodnení rozhodnutia, keď súd na jednej strane
uvádza, že zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by obžalovaný bol vôbec dal akýkoľvek pokyn k tomu,

aby poškodený išiel vykonávať prácu, pri ktorej došlo k jeho pádu a s tým spojenej ujme na zdraví a
vzápätí súd uvádza, že obžalovaný dal pokyn zamestnancovi obecného podniku služieb, aby šli oni ako
zamestnanci vykonávať demolačné práce a ako pomocní pracovníci s nimi mali ísť aktivační pracovníci,
tedaajpoškodenýazároveňpoukazujenavýpoveďsvedkaQ.O.,ktorýpotvrdil,žeobžalovanýichposlal
na danú prácu a povedal im, aby demontovali okná a sklenené výplne vybíjali pričom však nepovedal,

že tam má ísť poškodený.

Vzhľadom na obsah vyššie uvedených dôkazov nemožno súhlasiť s názorom
súdu, že zo žiadneho na hlavnom pojednávaní vykonaného dôkazu nevyplýva, že by
zranenie poškodenému bolo spôsobené v akejkoľvek príčinnej súvislosti s konaním

obžalovaného.

Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd Trenčín podľa § 321 odsek 1
písmeno b) Trestného poriadku zrušil výrok o oslobodení obžalovaného spod obžaloby v rozsudku
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/72/2018 zo dňa 15.02.2019, pre chyby v napadnutom výroku

rozsudku preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a vec
vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
zrušilvýrokooslobodeníobžalovanéhospodobžalobyvnapadnutomrozsudkuprechybyvnapadnutom

rozsudku preto, že sa okresný súd nevysporiadol so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný, jeho obhajca a ani poškodený písomne bližšie nevyjadrili.Poškodený v písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho
splnomocnenca si v trestnom konaní riadne uplatnil podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku náhradu

škody vo výške 7.165,77 Eur s tým, že navrhol podľa § 256 ods. 2 trestného poriadku, aby súd uložil
povinnosť obžalovanému na náhradu tejto škody a o uplatnenej škode bolo rozhodnuté v adhéznom
konaní,nakoľkobolisplnenévšetkyzákonomstanovenépodmienky.Poškodenýtaktiežnavrhol,abysúd
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému celé trovy, ktoré súvisia s účasťou poškodeného
v trestnom konaní podľa § 557 ods. 2 Trestného poriadku.

Poškodený trvá na tom, aby vzhľadom na svoj zdravotný stav, ktorý po úraze mu neumožňuje zaradiť
sa do riadneho života, odvolací súd rozhodol tak, že obžalovaný sa uznáva za vinného aj s povinnosťou
náhrady finančného plnenia, ako si ho riadne a včas uplatnil aj so svojim advokátom. Zároveň trvá na
tom, že súd rozhodol predčasne bez riadneho zistenia veci samej, a to napriek pomerne obsiahleho
vykonaného dokazovania, pričom vyhodnotil nesprávne konanie obžalovaného.

Dňa 22.5.2019 k mojim rukám ako splnomocneného zástupcu poškodeného bol doručený rozsudok
zo dňa 15.2.2019. Súdu oznamujeme, že sa pridržiavame našich doterajších ústnych a písomných
vyjadrení, vrátane stanoviska, ktoré odznelo pri vyhlásení rozsudku. Taktiež zotrvávame aj na podanom
odvolaní.

K časti výroku tohto trestného rozsudku uvedeného na strane 3 posledný odsek - odkaz na civilný
proces - dávame súdu do pozornosti, že ťažké poškodenie zdravia, ktoré je jednoznačne preukázané v
civilnom konaní bude zrejme ťažko vymožiteľné, nakoľko obžalovaný už nie je zamestnancom obce D.
pod Q. a obec ako taká bude na základe tohto rozsudku tvrdiť, že nemá žiadnu právnu zodpovednosť

za poškodenie zdravia.

Na základe uvedeného navrhujeme v mene poškodeného, aby súd v odvolacom konaní rozhodol v
prospech poškodeného podľa pripojených listinných dôkazov.

K odvolaniu poškodeného sa obžalovaný, jeho obhajca a ani prokurátor do konania nariadeného
verejného zasadnutia krajského súdu, písomne bližšie nevyjadril.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol napadnutý
rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec

vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Splnomocnenec poškodeného sa na verejnom zasadnutí krajského súdu v celom rozsahu pripojil k
návrhu prokurátora.

Obžalovaný a obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedli, že majú za to, že
okresnýsúdvykonalvpredmetnejvecirozsiahledokazovanie,náležitezistilskutkovýstavveciazároveň
správne rozhodol. Napadnutý rozsudok je podľa ich názoru spravodlivý a zákonný. Navrhli, aby odvolací
súd odvolanie prokurátora a poškodeného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
verejnom zasadnutí dňa 26. februára 2020 na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom
boli predložené dňa 04. júla 2019, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,

pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.adospelkzáveru,žeodvolanieprokurátoraniejedôvodné.
Súčasne dospel k záveru, že odvolanie poškodeného je podané neoprávnenou osobou. Nezistil pritom
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu odvolací súd nezistil v postupe okresného
súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a
dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.

por., pričom dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové
zistenia správne oprel o výpovede obžalovaného, poškodeného, o výpovede svedkov H. F., S. P., G.. P.
F., Q. O., P. E., H. Q., U. T., Bc. L. M., Q. P., o výpoveď znalca P.. D. W. a oboznámením sa s relevantnými
listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal a na
ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým

zisteniam a právnym záverom uvedených v napadnutom rozsudku. Tieto v súlade s ustanovením §
168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo
vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Prievidza č.2Pv/432/16/3307. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení
celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery súdu
prvého stupňa založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd

sa s nimi stotožňuje.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, tak toto v svojej podstate smeruje do iného hodnotenia dôkazov.
Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd správne
vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a svoj záver o oslobodení obžalovaného spod

obžaloby dostatočne zdôvodnil. Hodnotenie jednotlivých dôkazov by bolo len opakovaním záverov
okresného súdu. Odvolací súd sa so zisteniami a závermi okresného súdu stotožnil, správne a náležite
zistil skutkový stav veci, pričom sa správne vysporiadal i s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného.

Krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že prokurátor neuniesol dôkazné bremeno,

ktorým by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností bolo v konaní preukázané, že predmetný skutok
spáchal obžalovaný U. P.. Po vykonanom rozsiahlom dokazovaní okresný súd správne konštatoval, že
ani z jedného dôkazu nevyplýva, že by obžalovanému ako prednostovi Obecného úradu E. D. pod Q.,
spadalo do kompetencie organizovanie a riadenie práce pracovníkov pôsobiacich v E. D. pod Q. na
podklade dohody o podmienkach vykonávania menších obecných služieb. Taktiež zo žiadneho dôkazu

ani platnej právnej úpravy nevyplýva oprávnenie a kompetencia prednostu obecného úradu všeobecne
a ani konkrétne obžalovanému, ako prednostovi Obecného úradu D. pod Q., plniť úlohy a zabezpečovať
ochranné pracovné pomôcky, vytvárať podmienky na ochranu a bezpečnosť pri práci, za Obec D.
pod Q. ani nespolupôsobil pri uzatváraní jednotlivých zmlúv. Rovnako okresný súd správne zistil, že
zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by obžalovaný bol dal akýkoľvek pokyn k tomu, aby poškodený

išiel vykonávať prácu, pri ktorej došlo k jeho pádu a v jeho súvislosti k vzniku predmetnej ujmy na
zdraví. Obžalovaný konzistentne tvrdí, že on neprikázal, aby poškodený išiel zo strechy zhadzovať
zdemontované okenné rámy. Taktiež na hlavnom pojednávaní vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že
na strechu pôjde poškodený po ich vzájomnej dohode. Dohodli sa tak cestou na miesto práce, lebo
poškodený sa na strechu nebál ísť. Vzhľadom na vykonané dokazovanie krajský súd rovnako ako

samosudkyňa okresného súdu dospel k záveru, že v predmetnom konaní nebolo jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností dokázané, že predmetný skutok spáchal obžalovaný.

Odvolací súd nad rámec úvah okresného súdu zdôrazňuje, že z článku I. bod 3 písm. b/ zmluvy o
dielo č.2016/52 zo dňa 23.05.2016 uzatvorenej medzi objednávateľom Obcou D. pod Q. a zhotoviteľom-

spoločnosťou X., spol. s r.o., so sídlom F. H. XX, N. je definovaný termín „stavenisko“ ako priestor,
na ktorom zhotoviteľ zabezpečuje vykonávanie stavebno-montážnych a iných prác súvisiacich so
zhotovením stavebného diela. Odvolací súd k tomu dodáva, že za vykonávané práce, za to kto sa
nachádza na pracovisku ako aj za prípadnú zodpovednosť z titulu úrazu pracovníkov na stavenisku
nezodpovedná Obec D. pod Q. (taktiež nie jej prednosta- obžalovaný), ale zhotoviteľ.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom
konaníupravujeustanovenie§2ods.12Tr.por.Podľatohtoustanoveniaorgányčinnévtrestnomkonaní
a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné.

K otázke hodnotenia dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže
zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a pritom celkom vylučujú
pochybnosť, že sa stal skutok, že ho spáchal obvinený a pritom ako trestne zodpovedný subjekt z
hľadiska jeho príčetnosti. Náležité zistenie skutkového stavu vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre

rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Ak po
vykonanom dokazovaní zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, dôležitej pre posúdenie
veci, treba rozhodnúť v prospech obvineného (pravidlo in dubio pro reo vyplývajúce zo zásady
prezumpcie neviny).

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako okresný

súd a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne
závery, preto odvolacie námietky prokurátora, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním námietok
prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v
odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len
do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresný

súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa
§ 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného
presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu
nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak
prvostupňovýsúddospejekurčitémuzáveruatentozáverjevýsledkomlogickéhokonaniaauvažovania,

nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo
uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci
kontradiktórnym spôsobom vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v
ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu
vo vykonanom dokazovaní.

Rovnako správne okresný súd v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodeného
s nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko v prípade oslobodenia obžalovaného spod
obžaloby je súd povinný poškodeného odkázať s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci, zákonne a vecne správne, preto odvolanie prokurátora ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol (výrok v bode I. napadnutého rozsudku).

Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania poškodeného dospel k záveru, že odvolanie

poškodeného bolo podané neoprávnenou osobou, nakoľko z obsahu odvolania vyplýva, že bolo podané
pre nesprávnosť výroku o vine (výroku o oslobodený obžalovaného spod obžaloby) napadnutého
rozsudku, pričom poškodený môže v zmysle § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por. napadnúť rozsudok
odvolaním pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Aj keď v úvodnej časti svojho odvolania poškodený
uvádza, že podáva odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, z obsahu odvolania vyplýva, že

jeho námietky jednoznačne smerujú do výroku o vine, a nie do výroku o náhrade škody. Odvolací súd
preto podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodeného zamietol, pretože bolo podané neoprávnenou
osobou (výrok v bode II. napadnutého rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.