Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obdo/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111213098
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:6111213098.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu JUDr. Otta Markecha, so sídlom Smetanova 7, 911
01 Trenčín, správcu konkurznej podstaty úpadcu W. K., narodeného XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W.,
ktorý do 1.08.2017 vykonával podnikateľskú činnosť pod obchodným menom W. K. - V., s miestom
podnikania Svätoplukova 1339, 957 04 Bánovce nad Bebravou, IČO: 34 480 773, proti žalovanému
Správcovská a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 555,

správca konkurznej podstaty úpadcu CORTE spol. s r. o. "v konkurze", so sídlom Zvolenská cesta 35,
974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 433 987, o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, o dovolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoKR/11/2018-633 z 18. decembra
2018, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 41CoKR/11/2018-633 z
18. decembra 2018 zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/63/2011-554 z 23.
januára 2018 tak, že zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu CORTE spol. s r. o. "v konkurze", Banská
Bystrica vylučuje pozemky parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 715 m2, parc. č. XXX/

X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 172 m2, parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvoria o výmere
1.466 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 237 m2, stavby súp. č. XXXX na
parc. č. XXX o výmere 1.464 m2, druh - zastavané plochy a nádvoria - stredisko obchodu a služieb
- zapísané na LV č. XXXX v k. ú. A. N. A. a žalobcovi priznal náhradu trov prvostupňového konania.
Zároveň rozhodol, že žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania.
2. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že predmetom sporu je vylúčenie sporných

nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty žalovaného, právo ktoré si žalobca uplatnil žalobou
podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 16. júna 2011, ktorou sa domáhal vylúčenia sporných
nehnuteľností zo súpisu majetku všeobecnej podstaty. Konštatoval, že medzi sporovými stranami je
nesporné, že na základe kúpnej zmluvy žalovaný nadobudol od žalobcu sporné nehnuteľnosti do
vlastníctva povolením vkladu vlastníckeho práva 15. marca 2006. Rovnako je nesporné, že uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1R/8/2009-12 z 25. januára 2010 bola žalovanému dlžníkovi

povolená reštrukturalizácia, v rámci ktorej žalovaný v reštrukturalizačnom konaní odpredal sporné
nehnuteľnosti žalobcovi kúpnou zmluvou z 21. mája 2010. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 1R/8/2009-56 z 26. mája 2010 (ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 1. júna 2010)
súd zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi CORTE spol. s r. o. „v reštrukturalizácii“, so
sídlom Zvolenská cesta 35, Banská Bystrica, vyhlásil konkurz na majetok uvedeného dlžníka a za
správcu konkurznej podstaty ustanovil žalovaného. Uznesením sp. zn. 28R/4/2012 z 3. januára 2013

(zverejnenébolovObchodnomvestníkuč.OV6/2013dňa9.januára2013)OkresnýsúdTrenčínzastavilreštrukturalizačné konanie povolené žalobcovi, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok
žalobcu a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Otta Markecha.

3. Za nesporné považoval ďalej aj to, že žalovaný ako kupujúci nezaplatil kúpnu cenu a žalobca ako
predávajúci ho vyzval k jej zaplateniu najneskôr do 31. decembra 2008, pričom dňa 1. septembra 2008
zmluvné strany uzavreli písomný dodatok č. 1, ktorým sa zmenila lehota na zaplatenie ceny do 31.
decembra 2008. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalobca ako predávajúci písomne odstúpil od
kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny písomným podaním z 9. júna 2011, pričom počas prvého

odvolacieho konania bolo preukázané, že pôvodný žalobca ako predávajúci odstúpil od kúpnej zmluvy
už 20. novembra 2006.

4. Odvolací súd poukázal na ustanovenie § 78 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v
znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“), v zmysle ktorého vylučovacia žaloba môže byť úspešná, ak
je podaná včas a žalobca preukáže právny dôvod na vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty.

V prvom rade bolo preto potrebné vyriešiť otázku včasnosti podania žaloby, ako to konštatoval odvolací
súd už v uznesení č. k. 25CoKR/1/2016-43 z 9. novembra 2016 (ďalej aj „zrušovacie uznesenie“),
ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie v
prvom rozsudku ohľadne včasnosti podania žaloby konštatoval, že pokiaľ by žalobca v konaní preukázal
existenciu práva vylučujúceho zápis majetku do súpisu, ktorý bol do súpisu zapísaný bez poznámky

v prospech neho, bola by žaloba o vylúčenie podaná včas v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3, vety
druhej ZKR. Pokiaľ by žalobca preukázal existenciu svojho práva k majetku, pri ktorom nebola v súpise
vyznačená poznámka napriek tomu, že mala byť vyznačená, mohol uplatniť vylučovacie právo aj neskôr
než v 30-dňovej lehote od zverejnenia súpisu v Obchodnom vestníku. V druhom rozsudku, ktorý bol
predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu, súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba nebola

podaná včas, a to najmä z dôvodu, že žalobca zmenil dôvod na vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej
podstaty.

5. Odvolací súd upriamil pozornosť na to, že predmetné konanie sa spravuje právnou úpravou účinnou
do 31. decembra 2011, podľa ktorej ten, kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu,

musí tak urobiť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi najneskôr do 30 dní od
zverejnenia zápisu tohto majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce
zapísanie majetku do súpisu uplatniť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi len
ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou „v prospech iného alebo nikoho“ alebo bez
poznámky, i keď mal byť zapísaný s poznámkou v prospech neho. Ak sa právo vylučujúce zapísanie

majetku do súpisu včas neuplatní, zanikne; právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu zanikne
najneskôr rozvrhnutím výťažku zo speňaženia dotknutého majetku (§ 78 ods. 3 ZKR).

6. V posudzovanom prípade sporný majetok bol zapísaný bez poznámky, aj keď zo všetkých skutočností
a právnych úkonov, ktoré nastali od uzavretia kúpnej zmluvy do vyhlásenia konkurzu, musel správca

žalovaného pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou zistiť, že na majetok si uplatňuje právo
pôvodný vlastník, a preto mal byť zapísaný s poznámkou v prospech pôvodného žalobcu. Subjektívna
lehota 30 dní stanovená v ust. § 78 ods. 3 ZKR v znení účinnom pre toto konanie neplatí pre tie
osoby, ktorých majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo
bol zapísaný bez poznámky, aj keď mal byť zapísaný s poznámkou. Novelizované znenie § 78 ZKR

zásadne sprísnilo podmienky pre postup správcu, súdu a tretích osôb pri vylučovaní majetku zo súpisu
konkurznej podstaty v prospech ochrany tretích osôb. Novelizované ustanovenie sa vrátilo k pôvodnému
konceptu právnej ochrany tretích osôb, podľa ktorého vylučovacia žaloba sa môže aktivovať až po
uznesení súdu v zákonom stanovenej lehote a s príslušným poučením v prospech tretej osoby. Aj nová
právna úprava ponechala objektívnu lehotu na podanie vylučovacej žaloby až do rozvrhnutia výťažku v

prospech tých tretích osôb, u ktorých bol majetok zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného
alebo nikoho alebo bez poznámky. Ani táto právna úprava nestanovila pre tieto tretie osoby subjektívnu
lehotunauplatnenienámietkyusprávcu(§78ods.3ZKR).Keďževposudzovanomprípadebolmajetok,
ktorého vylúčenia zo súpisu sa žalobca domáha, zapísaný bez poznámky, žaloba je podaná včas až do
momentu, kým nie je rozvrhnutý výťažok z jej prípadného speňaženia.

7. Žalobca sa žalobou domáhal vylúčenia sporného majetku z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Kúpna
zmluva bola uzavretá 14. februára 2006. Žalobca v žalobe uviedol, že od zmluvy odstúpil 9. júna 2011 a z
tejtoprávnejskutočnostivychádzalajodvolacísúdvzrušovacomrozhodnutí,pričomprivrátenívecisúduprvej inštancie na ďalšie konanie v ňom sporovým stranám umožnil, aby sa vyjadrili ku skutočnostiam,
ktoré vyplynuli z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 5C/80/2011-333, právoplatného
7. septembra 2015 a rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/1151/2014-480 z 1. júla 2015 v

spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Cdo/1360/2015-588 z 25. mája
2016.

8.Rozhodnutiesúdu,ktorýurčil,ževlastníkomspornýchnehnuteľnostíježalobca,vychádzaztejprávnej
skutočnosti, že pôvodný žalobca ako predávajúci účinne odstúpil od kúpnej zmluvy, pričom k zrušeniu

kúpnej zmluvy došlo na základe odstúpenia z 20. novembra 2006. Súd prvej inštancie na pojednávaní
dňa 23. januára 2018 pripustil zmenu žaloby tak, že dôvodom na vylúčenie nehnuteľností je odstúpenie
od zmluvy z 20. novembra 2006. Uplatnenie tohto dôvodu s takým časovým odstupom je predmetom
kritiky súdu prvej inštancie, hoci súd prvej inštancie ho sám umožnil tým, že pripustil zmenu žaloby. V
záujme právnej istoty sporových strán odvolací súd však rešpektuje nielen výrok rozhodnutia o určení
vlastníctva, ale aj dôvody, pre ktoré tak súd rozhodol. Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, aby

súdy v tej istej veci prišli k rozdielnym právnym záverom. Konkurz na majetok žalovaného bol vyhlásený
1. júna 2010 a sporné nehnuteľnosti boli zverejnené v súpise v Obchodnom vestníku 14. júla 2010. Z
uvedeného vyplýva, že k zápisu nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty bez poznámky došlo po
tom, čo žalobca ako predávajúci právne účinne odstúpil od kúpnej zmluvy.

9. Ďalej odvolací súd uviedol, že sa už nechce vracať k polemike o vecnoprávnych účinkoch odstúpenia
od kúpnej zmluvy tak, ako to urobil v zrušovacom rozhodnutí. Je však nesporné, že odstúpením od
zmluvy nastali právne účinky, ktoré zákon s odstúpením od zmluvy spája, a to minimálne v rozsahu
obligačných účinkov zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami „od začiatku“ (ex
tunc). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k

nehnuteľnosti a medzi účastníkmi zmluvy po zrušení zmluvy nastáva taký právny stav, aký bol pred
jej uzavretím, ako keby k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Správcakonkurznejpodstatyžalovanéhopretoneboloprávnenýzapísaťspornénehnuteľnostidosúpisu
konkurznej podstaty. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca preukázal včasnosť podania žaloby a aj
právny dôvod na vylúčenie sporných nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty.

10. Pokiaľ ide o výrok, ktorý navrhoval žalobca ohľadne všeobecnej a oddelenej podstaty a stanovisko
súdu prvej inštancie k tomu, odvolací súd považoval za potrebné konštatovať, že prístup súdu prvej
inštancie je prísne formálny a neposkytuje žalobcovi reálnu súdnu ochranu. Prílišný formalizmus pri
poskytovaní súdnej ochrany zo strany všeobecných súdov opakovane vo svojej judikatúre kritizuje aj

ÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky(napr.II.ÚS135/2004,II.ÚS154/2008,III.ÚS108/2010).Žalobcaako
tretia osoba sa domáha vylúčenia sporných nehnuteľností, ktoré v žalobe presne identifikoval, zo súpisu
konkurznej podstaty žalovaného. Funkciou tejto žaloby je zabrániť speňaženiu majetku v konkurze a
opätovné získanie dispozičných oprávnení, ktoré tretia osoba stratila v dôsledku zápisu tohto majetku
do súpisu konkurznej podstaty v rozsahu stanovenom v § 76 ods. 1 ZKR, veta in fine, pričom tento cieľ

sa dosiahne tým, že majetok sa vylúči zo súpisu konkurznej podstaty. Je ústavne konformné, aby sa
vlastníkovi obnovili všetky práva, ktoré mu objektívne právo priznáva. Vylučovacou žalobou sa nerieši
vlastnícke právo, resp. iné právo k dotknutému majetku. ZKR určuje v § 67, ktorý majetok podlieha
konkurzu a patrí do konkurznej podstaty. Členenie súpisu konkurznej podstaty na všeobecnú a oddelenú
podstatu má význam len pre prehľadnosť uspokojovania zabezpečených a nezabezpečených veriteľov a

je len akýmsi interným dokumentom v konkurznom konaní, aj keď sa zverejňuje v Obchodnom vestníku.

11. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že výrok rozhodnutia žalobcu tak,
ako ho navrhol s príslušnou zmenou, je neurčitý a nevykonateľný. Pokiaľ sú nehnuteľnosti presne
identifikované, čo nesporne sú, vylúčenie zo súpisu konkurznej podstaty patrí do právomoci súdu a

na základe rozhodnutia súdu ho správca len administratívne vykoná. V konečnom dôsledku žalovaný
sám na pojednávaní na súde prvej inštancie 16. marca 2017 konštatoval, že počas konkurzu došlo
31. augusta 2011 k preradeniu pozemku zo všeobecnej do oddelenej podstaty. Výrok rozhodnutia
súdu v tomto prípade nemusí spĺňať také prísne kritériá ako v prípadoch, keď rozhodnutie plní funkciu
vkladuschopnej listiny (napr. v spore o určení vlastníctva). Súčasne odvolací súd konštatoval, že zápis

majetkudotej-ktorejpodstatyjevšeobecneznámy,pretožesazverejňujevObchodnomvestníku,pričom
správca konkurznej podstaty je povinný konať s odbornou starostlivosťou a zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sa týkajú majetku úpadcu v konaní, v rámci ktorého vykonáva pôsobnosť správcu. Na základe
vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388CSP. O trovách konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde rozhodol tak, že žalobcovi ako
úspešnému účastníkovi priznal právo na ich náhradu.

12. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie podľa ustanovenia
§ 421 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) tvrdiac, že rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a zároveň ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná
rozdielne. Z obsahu dovolania vyplýva, že sa jedná o právnu otázku, a to či odstúpenie od kúpnej

zmluvy, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti, má okrem obligačných účinkov aj vecnoprávne účinky.
Odvolací súd založil svoju argumentáciu na tom, že odstúpenie od kúpnej zmluvy má okrem obligačných
účinkov aj vecnoprávne účinky, pričom svoje tvrdenie oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky(ďalejaj„NSSR“)sp.zn.6Sžo/229/2010z20.07.2011.Podľanázorudovolateľa,odstúpenieod
kúpnej zmluvy v žiadnom prípade nemôže mať aj vecnoprávny charakter, iba obligačný a v tomto smere
poukázal na iné rozhodnutia NS SR, ktoré boli vydané v konaniach vedených pod sp. zn. 8Sžo/4/2008,

sp. zn. 3Cdo/151/1996, sp. zn. 1Cdo/31/2000, sp. zn. 2Cdo/124/2003 a sp. zn. 1Cdo/107/2006. Tým,
že sa odvolací súd odchýlil od rozhodovacej praxe NS SR, vec nesprávne právne posúdil. Ak by aj
dovolateľ dal za pravdu odvolaciemu súdu, tak pri uzavretí kúpnej zmluvy by nebol potrebný následný
návrh na vklad do katastra nehnuteľností, pretože už samotné uzavretie kúpnej zmluvy by vyvolávalo aj
vecnoprávne účinky. Uvedené však popiera celú koncepciu nadobúdania vlastníckeho práva vkladom

do katastra nehnuteľností.

13. Dovolateľ ďalej uviedol, že problematika právnych účinkov odstúpenia od zmluvy o prevode
vlastníckeho práva je mimoriadne dôležitá z dôvodu právnej istoty účastníkov právnych vzťahov.
V danom prípade k odstúpeniu od kúpnej zmluvy došlo s odstupom niekoľkých rokov. Predmetné

odstúpenie od zmluvy sa objavilo až v čase, keď bol na majetok strán sporu vyhlásený konkurz.
Uvedenými skutočnosťami sa odvolací súd vôbec nezaoberal. Naopak, súd prvej inštancie tieto
skutočnosti podrobne skúmal, vyhodnotil ich a na základe nich dospel k vecne správnemu právnemu
záveru. „Objavenie sa“ odstúpenia od zmluvy po viac ako 6 rokoch za stavu, kedy sa zmluvné strany viac
ako 6 rokov zmluvou aj reálne riadili, je nebezpečné a vytvára stav právnej neistoty účastníkov týchto

právnych vzťahov. Dovolateľ poukázal na to, že dňa 14.02.2006 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi
stranami sporu, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dňa
20.11.2006 došlo k odstúpeniu od zmluvy, pričom zaujímavé je, že toto odstúpenie od zmluvy žalobca
predložil ako dôkaz v súdnych konaniach s odstupom niekoľkých rokov s tým, že (ako uviedol súd prvej
inštancie podľa správania žalobcu) žalobca sa cítil byť zmluvou viazaný až do roku 2014. Súd prvej

inštancie preto správne uviedol, že odstúpenie od zmluvy v roku 2006 jednoducho neexistovalo, čo
vysvetľuje aj konanie strán sporu.

14. Na základe vyššie uvedeného dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a dovolateľovi

prizná právo na náhradu trov dovolacieho konania.

15. Dňa 3. mája 2019 bol NS SR doručený návrh žalovaného na odklad právoplatnosti a vykonateľnosti
dovolaním napadnutého rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoKR/11/2018-633 z
18. decembra 2018. Svoj návrh odôvodnil tým, že z výpisu z Obchodného vestníka č. 70/2019 z

22. mája 2019 vyplýva, že JUDr. Otto Markech, správca úpadcu W. K. - V. „v konkurze“ (žalobca)
pristúpil k speňaženiu podniku úpadcu, ktorého súčasťou sú aj vylučované nehnuteľnosti, a preto
tu existuje dôvodná obava, že ak žalobca (napriek zákonnej úprave) nehnuteľnosti speňaží, vznikne
veriteľom úpadcu CORTE spol. s r. o. "v konkurze" škoda, t. j. dôjde k zmareniu uspokojenia ich
pohľadávok. Rovnako budú poškodení aj prípadní kupujúci tohto majetku, pretože ak dovolateľ bude

úspešný v dovolacom konaní, bude sa domáhať „vrátenia“ tohto majetku do konkurznej podstaty úpadcu
CORTE spol. s r. o. Konanie žalobcu tak môže vyvolať niekoľko ďalších sporov o určenie vlastníckeho
práva medzi žalovaným a tretími osobami. Uvedené skutočnosti dovolateľ považoval za dôvody hodné
osobitného zreteľa v zmysle ust. § 444 ods. 1, 2 CSP na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti
dovolaním napadnutého rozsudku.

16. Dňa 25. septembra 2019 bolo NS SR doručené vyjadrenie žalobcu k návrhu žalovaného na
odklad právoplatnosti a vykonateľnosti, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom konania o vylučovacej žalobe, už speňažil, postupujúc na základe právoplatných rozhodnutísúdov a v súlade so záväzným pokynom veriteľského výboru a zabezpečeného veriteľa oddelenej
podstaty, ako aj so súhlasom Okresného súdu Trenčín, ktorý vykonáva dohľad nad jeho činnosťou ako
správcu konkurznej podstaty.

17.NavýzvuNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,čidovolateľvzhľadomnaspeňaženiepredmetných
nehnuteľností trvá na podanom dovolaní proti rozsudku odvolacieho súdu, dovolateľ listom zo 17.
októbra 2019 oznámil, že na podanom dovolaní naďalej trvá.

18. Dovolanie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 7. mája 2019 spolu s výzvou na vyjadrenie.
Žalobca sa mal vyjadriť k dovolaniu v lehote 10 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy, čiže posledným
dňom súdom určenej lehoty bol piatok 17. mája 2019. Vyjadrenie žalobcu k dovolaniu žalovaného sa
nachádza v spise na č. l. 690 a je datované dňom 23. mája 2019. Ako vyplýva z elektronickej doručenky
na č. l. 691, v ten istý deň, t. j. 23. mája 2019 bolo súdu prvej inštancie aj doručené. Z uvedeného
je zrejmé, že vyjadrenie žalobcu k dovolaniu bolo podané oneskorene, v dôsledku čoho Najvyšší súd

Slovenskej republiky pri svojom rozhodovaní naň neprihliadal (ust. § 436 ods. 3, posledná veta CSP).

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala včas
strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a ktorá spĺňa podmienky podľa
§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP a contrario) najskôr

skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným
prostriedkom.

20. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie
odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku.

21. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,
že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie

nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú
alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

22. V posudzovanom prípade žalovaný prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods.

1 písm. a/ CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, ako aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,

ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

23. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť
dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie

prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite
doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky
a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná
v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku
vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje

prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného právneho
významu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri riešení ktorej sa
odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP),
resp. ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP). V dôsledku
spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v

dovolaníuplatnenýmdovolacímdôvodom.Akvdovolaníabsentujerelevantnévymedzenie,súdnevyvíja
procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z
26.09.2017, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/52/2017 z 08.06.2017).24. Otázka relevantného právneho významu v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP musí byť zároveň
riešená odvolacím súdom, pričom odvolací súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie a musí ísť
tiež o otázku zásadného právneho významu. Prípustnosť dovolania nastáva vtedy, ak dovolací súd sám

dospeje k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu, resp. ním riešená právna otázka, má po právnej
stránke skutočne zásadný význam. V tomto smere nie je relevantný subjektívny názor dovolateľa.

25. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí ísť - okrem vyššie
uvedených podmienok - predovšetkým o otázku právnu (v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku),

pričom nesprávne právne posúdenie môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre
výrok napadnutého rozhodnutia.

26. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ sformuloval právnu otázku, ktorú odvolací súd (podľa
jeho názoru) vo svojom rozhodnutí riešil, a to či odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorej predmetom
sú nehnuteľnosti, má okrem obligačných účinkov aj vecnoprávne účinky, pričom poukázal na to,

že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, že odstúpenie od kúpnej
zmluvy má nielen obligačné, ale aj vecnoprávne účinky, vychádzajúc z rozhodnutia NS SR sp. zn.
6Sžo/229/2010. Dovolateľ uviedol, že pri riešení uvedenej právnej otázky sa odvolací súd odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, vyjadrenej v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 8Sžo/4/2008,
sp. zn. 3Cdo/151/96, sp. zn. 1Cdo/31/2000, sp. zn. 2Cdo/124/03 a sp. zn. 1Cdo/107/2006, z ktorých

vyplýva, že odstúpenie od kúpnej zmluvy má iba obligačný charakter, a nie aj vecnoprávny. Zároveň si
dovolateľ uplatnil aj dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, t. j. že rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná
rozdielne.

27. Vo všeobecnej rovine dovolací súd uvádza, že dovolateľ prípustnosť svojho dovolania rozporne
vyvodzuje tak z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP a zároveň aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/
CSP, keďže logicky je vylúčené, aby ohľadom určitej právnej otázky existovala ustálená rozhodovacia
prax dovolacieho súdu a súčasne tá istá právna otázka bola dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne
(viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/185/2016). Za relevantné dovolací súd však považuje to, že

dovolateľom nastolená právna otázka nie je takou právnou otázkou, akú má na mysli ustanovenie §
421 ods. 1 písm. a/, c/ CSP. Predmetom prieskumu zo strany dovolacieho súdu je rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoKR/11/2018 z 18. decembra 2018, a nie zrušovacie uznesenie
odvolacieho súdu z 9. novembra 2016, ktorým odvolací súd zrušil predchádzajúci rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/63/2011-235 z 20. novembra 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V zrušujúcom uznesení (bod 32) odvolací súd konštatoval, že odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje
s účinkami „od začiatku“, pričom zrušením zmluvy zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ
získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Zároveň poukázal na polemiky ohľadne vecnoprávnych účinkov
odstúpenia pri kúpnej zmluve, ktorou sa prevádzajú nehnuteľnosti s tým, že účelom odôvodnenia jeho
rozhodnutia nie je tieto diskusie analyzovať a ani sumarizovať. V konečnom dôsledku podstatou týchto

diskusií je nadobudnutie vlastníckeho práva treťou osobou od kupujúceho pred tým, ako pôvodný
predávajúci odstúpi od zmluvy. Odvolací súd sa priklonil k záveru, podľa ktorého odstúpenie od
zmluvy má nielen obligačné, ale aj vecnoprávne účinky, a to s poukazom na rozhodnutie NS SR
6Sžo/229/2010. V rozsudku odvolacieho súdu z 18. decembra 2018 (ktorý je predmetom prieskumu zo
strany dovolacieho súdu) odvolací súd uvádza, že sa už nechce vracať k polemike o vecnoprávnych

účinkoch odstúpenia od kúpnej zmluvy tak, ako to urobil v zrušovacom rozhodnutí. Za nesporné označil
to, že odstúpením od zmluvy nastali právne účinky, ktoré zákon s odstúpením od zmluvy spája, a to
minimálne v rozsahu obligačných účinkov zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušila s účinkami
ex tunc (od začiatku), čím zanikol právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo
k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi zmluvy nastal po zrušení zmluvy taký právny stav, aký bol pred

jej uzavretím, t. j. ako keby k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Správcakonkurznejpodstatyžalovanéhopretoneboloprávnenýzapísaťspornénehnuteľnostidosúpisu
konkurznej podstaty. Odvolací súd konštatoval, že žalobca preukázal včasnosť podania vylučovacej
žaloby, ako aj právny dôvod na vylúčenie sporných nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty, ktorým
je vlastnícke právo žalobcu k sporným nehnuteľnostiam.

28. Podľa názoru dovolacieho súdu, pre posúdenie dôvodnosti podanej vylučovacej žaloby nie je
podstatné, či odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti, má okrem obligačných
účinkov aj účinky vecnoprávne, pretože už nastolenie obligačných účinkov odstúpenia od takejto zmluvyspôsobuje, že zmluva sa od začiatku zrušuje, teda že zaniká právny titul, na základe ktorého kupujúci
nadobudol vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam, dôsledkom čoho je to, že žalovaná
správcovská spoločnosť nebola oprávnená zapísať sporné nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty

kupujúceho. Predmetom sporu bola vylučovacia žaloba, ktorou sa vylučovateľ (žalobca) domáhal
proti žalovanému vylúčenia sporných nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, pričom
relevantnými právnymi otázkami v predmetnom spore boli nasledovné otázky: či vylučovacia žaloba bola
zo strany žalobcu podaná včas a či žalobca preukázal, že mu svedčí právo na vylúčenie predmetných
nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu (ktorým v danom prípade bolo vlastnícke právo

žalobcu k nehnuteľnostiam v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k.
5C/80/2011-333 z 11. septembra 2014 a Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/1151/2014-480 z 1.
júla 2015 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Cdo/1360/2015-588 z
25. mája 2016). Odvolací súd na základe zisteného skutkového a právneho stavu dospel k záveru, že
žalobca preukázal včasnosť podania žaloby, ako aj právny dôvod na vylúčenie sporných nehnuteľností
zo súpisu konkurznej podstaty (jeho vlastnícke právo), v dôsledku čoho vylučovacej žalobe ako dôvodne

podanej vyhovel. Dovolateľom vymedzená právna otázka (či odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorej
predmetom sú nehnuteľnosti, má okrem obligačných účinkov aj vecnoprávne účinky) nebola kľúčová,
relevantná pre rozhodnutie (výrok) odvolacieho súdu a potom ani dovolateľom označené rozhodnutia
NS SR v dovolaní nemôžu predstavovať rozhodnutia dovolacieho súdu, od ktorých by sa odvolací
súd odklonil pri riešení právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo jeho rozhodnutie v posudzovanom

prípade, resp. ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (ust. § 421 ods. 1 písm. a/, písm.
c/ CSP). S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uzaviera, že dovolateľ vo vzťahu k dôvodu
prípustnosti dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ CSP nevymedzil dovolací dôvod
spôsobom uvedeným v ust. § 432 ods. 2 CSP, teda spôsobom, ktorý predpokladá zákon. Z uvedeného
dôvodu dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol podľa ust. § 447 písm. f/ CSP.

29. Vzhľadom na to, že dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol, nerozhodoval už o jeho návrhu na
odklad právoplatnosti a vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

30. Dovolací súd nepriznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi v dovolacom konaní právo na náhradu

trov dovolacieho konania, pretože mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli (vyjadrenie k dovolaniu
podal oneskorene).

31. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 451 ods.
2 v spojení s ust. § 393 ods. 2, druhá veta CSP a ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.