Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 19, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/132/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110213683
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6110213683.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Klaudie Koskovej a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A.. H. Y., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom X. X, L. L., 2/ G. Y., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X, L. L. a 3/ H.
Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. 5, L. L., v konaní právne zastúpení JUDr. Františkom Vavráčom,
advokátom, so sídlom Horná 51, Banská Bystrica, proti žalovanej: H. L., rod. V., nar. XX. XX. XXXX,

trvale bytom F. XXXX/XX, L. L., v konaní právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s.
r. o., so sídlom Horná 41, P. O. BOX 60, Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, o zaplatenie 3 772,32 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.
10. 2015, č. k. 9C/201/2010 - 306, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s doplňujúcim rozsudkom č. k. 9C/201/2010-326 z r u š u j e a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Doplňujúcim rozsudkom
zo dňa 16. 02. 2016 rozhodol o trovách konania tak, že o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 23. 06. 2010 žiadali žalobcovia

každý zvlášť zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 1 2057,44 eur titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Jednalosaomajetkovýprospech,ktorýzískalažalovanáplnenímzprávneho dôvodu,ktorý
odpadol. Žalovaná sa na úkor žalobcov obohatila tým, že jej vyplatili trovy konania v predchádzajúcich
sporochvovýške,ktorájejvkonečnomdôsledkuprávoplatnýmiavykonateľnýmirozhodnutiamipriznaná
nebola. Rozdiel, ktorý predstavuje žalovanú pohľadávku, požadovali vydať titulom bezdôvodného
obohatenia, nakoľko došlo k plneniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Súd prvej inštancie mal

nesporne preukázané, že žalobcovia na základe predchádzajúceho rozhodnutia si svoju povinnosť
splnili a vyplatili žalovanej čiastku pôvodne priznanú titulom trov konania v konaniach predchádzajúcich,
ktoré následne po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR bolo zrušené. Pôvodný návrh žiadali zmeniť s
tým, že upravili žalovanú čiastku, nie na sumu 1 257,44 eur pre každého zvlášť, ale spolu čiastku 3
772,32 eur, ktorá dispozícia bola uznesením zo dňa 21. 07. 2001 pripustená. Následne po vyjadreniach
právneho zástupcu žalovanej opätovne požiadali o pripustenie zmeny návrhu, ktorá bola pripustená

uznesením zo dňa 02. 06. 2014. O bezdôvodnom obohatení sa žalobcovia dozvedeli dňom vyhlásenia
rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 14Co/123/2009 zo dňa 04. 11. 2009, najneskôr
dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia dňa 19. 02. 2010. Keďže žalovaný vzniesol námietku
premlčania, súd prvej inštancie začiatok tak objektívnej, ako aj subjektívnej premlčacej doby stanovil odo
dňa právoplatnosti predmetného rozsudku vo veci vednej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č. k.
14Co/123/2009. K bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej došlo až vydaním (právoplatnosťou)

nového rozhodnutia vo veci. Nakoľko žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu vzniesla v konaní
námietku premlčania a súd pripustil zmenu pôvodnej žaloby uznesením zo dňa 02. 06. 2014 malza to, že uplynula objektívna aj subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z týchto
dôvodov žalobcom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nepriznal. O trovách konania rozhodol
doplňujúcim rozsudkom po podaní návrhu žalovanej na doplnenie rozsudku tak, že o trovách konania

bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote žalobcovia odvolanie,
v ktorom žiadali napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a zároveň
rozhodne aj o náhrade trov konania. Rozhodnutie okresného súdu považovali za nesprávne. Predmet

konania bol definovaný skutkovým dôvodom a žalobným návrhom, na základe ktorého vznikol nárok, čo
vyplýva aj z ust. § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie. Identita skutku bola daná pri podaní žaloby. Žalobný návrh je konkrétne definovanie toho, ako
mábyťnárokuspokojený.Vzmysleuvedenéhodôvodompodaniažalobyauplatneniažalobnéhonávrhu
bola skutočnosť, že v konaní pred odvolacím súdom pod sp. zn. 14Co/58/2008 bolo rozhodnuté vo
výroku o náhrade trov konania tak, že žalobcovia boli povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalovaným

trovy konania tam vyčíslené. Uvedená náhrada trov konania bola zaplatená 25. 06. 2008. Po podaní
mimoriadneho opravného prostriedku, Najvyšší súd SR v konaní č. k. 3Cdo/224/2008 zo dňa 23. 04.
2009 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/58/2008 zrušil. Po opätovnom rozhodnutí
Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 19. 02. 2010 bolo rozhodnuté,
že náhrada trov konania predstavuje čiastku 1 873,96 eur. Rozdiel skutočne zaplatenej výšky a výšky

definitívne určenej právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 19. 02. 2010 tak predstavoval
nárok na bezdôvodné obohatenie, ktorého vydania sa v tomto konaní žalobcovia domáhali. Zmenou
žaloby oproti pôvodne podanému žalobnému návrhu zo dňa 21. 07. 2010 išlo o zmenu, nie skutkového
dôvodu žaloby, kde žiadali žalobcovia spôsob plnenia spoločne a nerozdielne tej istej sumy, z toho
istého dôvodu. Následne opätovnou dispozíciou zo dňa 02. 06. 2014 sa vrátili k pôvodnému žalobnému

návrhu a žiadali každý od žalovanej pôvodnú čiastku 1 257,44 eur. V prejednávanej veci sa tak konalo
stále o totožnom skutkovom dôvode. Tieto zmeny žalobného návrhu nie sú zmenami o inom nároku,
vychádzajú z toho istého skutkového dôvodu. Zmena žaloby na solidárne plnenie je kvantitatívnou
zmenou, rozšírením spôsobu plnenia, čo z hľadiska právneho postavenia žalobcov mohol získať
žalobca síce solidárne, ale ktorýkoľvek z nich podľa pravidiel solidarity vyššiu sumu, aká bola poslednou

zmenou návrhu pripustená. Však z hľadiska právneho posúdenia uplatneného nároku a procesných
zmien žalobného návrhu, nešlo o zmeny žalobného návrhu o uplatňovanie vo finančnom vyjadrení
menšieho, alebo naopak o uplatňovanie vyššieho nároku, ale v kvantitatívnej zmene solidarity. Stále
bol rovnaký skutkový stav. Vzhľadom na to, po vznesenej námietke premlčania, nemohol súd prvej
inštancie dospieť k záveru, že nárok žalobcov je premlčaný, pretože by malo ísť o úplne iný nárok. K

otázke povahy zmeny solidárnej zodpovednosti na delenú zodpovednosť a naopak, žalobcovia uvádzali,
že za rozšírenie návrhu sa pokladá tiež jeho zmena spočívajúce v žiadosti o vyslovenie solidárnej
zodpovednosti namiesto pôvodného návrhu na vyslovenie ich delenej zodpovednosti a naopak. Otázku
začatia plynutia premlčacej doby podľa odvolateľov, súd prvej inštancie ustálil správne, a to až vydaním,
právoplatnosťou, nového rozhodnutia vo veci, kde sa rozhodovalo aj o náhrade trov konania.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrila, doručila súdu návrh na doplnenie rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 16. 10. 2015 o výrok o náhrade trov konania v súvislosti s poslednou vetou
odôvodnenia rozhodnutia a poukazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p. V nadväznosti na to, okresný súd
doplnil rozhodnutie o výrok o trovách konania doplňujúcim rozsudkom zo dňa 16. 02. 2016.

5. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario
CSP rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods.
1 CSP vrátil na ďalšie konanie.

6.Zobsahuspisu vyplýva,žesúdprvejinštancievovecirozhodoldňa16.10.2015vznenídoplňujúceho
rozsudkuzodňa16.02.2016zaúčinnostiObčianskehosúdnehoporiadku.Odvolanievovecisamejbolo
podané rovnako za platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý ustanovením § 473 CSP zrušil Občiansky súdny poriadok.

Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 ods. 1 CSP platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutie jeho účinnosti. Podľa ods. 2 veta prvá tohto
ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcov,ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti Civilného sporového poriadku, pričom podľa ust. §
470 ods. 1 CSP aplikoval už ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je v celom rozsahu dôvodné.
Súd prvej inštancie žalobu, z dôvodu vznesenej námietky premlčania, zamietol. Rozhodnutie odôvodnil
tým, že v konaní pripustil uznesením zmenu návrhu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť každému
žalobcovi sumu 1 257,44 eur s príslušenstvom, a to uznesením zo dňa 02. 06. 2014. Mal za to, že
k zmene došlo po uplynutí objektívnej aj subjektívnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Pre vznesenú námietku premlčania, premlčaný nárok nemožno priznať. Porušenie práva na spravodlivý
proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej inštancie. Medzi takéto právo
patrí aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

8. V predmetnej veci je nesporné, že si žalobcovia uplatňovali nárok na vrátenie bezdôvodného
obohatenia, ako majetkového prospechu získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žaloba

na súd bola podaná dňa 23. 06. 2010. Rovnako nebolo sporné v konaní, že pôvodne na základe
rozhodnutiaKrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.14Co/123/2009-300zodňa04.11.2009arozsudok,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 19. 02. 2010, bola ustálená výška trov konania, kde žalobcovia
boli zaviazaný k povinnosti uhradiť žalovaným spoločne a nerozdielne sumu 1 873,96 eur v spojení s
opravným uznesením č. k. 14Co/123/2009 - 337 zo dňa 02. 03. 2010. Trovy konania boli uhrádzané

v sume 13 190,92 eur ešte dňa 25. 06. 2008 v nadväznosti na skoršie rozhodnutie vydané Krajským
súdom v Banskej Bystrici č. k. 14Co/58/2008 - 193 zo dňa 17. 014. 2008, ktoré bolo následne na
základe uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo/224/2008 zrušené. Rovnako nesporne z konania
vyplýva, že na základe podania žalobcov, prostredníctvom právneho zástupcu, označeného ako zmena
žaloby žiadali, zmeniť petit návrhu a zaviazať žalovanú zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ solidárne čiastku

3 772,32 eur (1 257,44 x 3). Uznesením zo dňa 21. 07. 2011 bola pripustená zmena návrhu a na
základe ďalšej dispozície, kde žiadali pripustiť zmenu žaloby spočívajúcu v zmene plnenia tak, že
požadovali žalobcovia každý zvlášť pôvodne žalovanú čiastku 1 257,44 eur s príslušenstvom, zmena
bola pripustená uznesením zo dňa 02. 06. 2014. Rovnako zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že
žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania.

9. K vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dochádza aj
prijatím plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Správne súd prvej inštancie poukázal na znenie
ustanovenia § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a to, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia musí byť uplatnené tak v subjektívnej premlčacej dobe dvoch rokov, plynúcej odo dňa

keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil,
najneskôr v trojročnej objektívnej premlčacej dobe, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie v 10
ročnej premlčacej dobe odo dňa keď k nemu došlo. Trojročná objektívna premlčacia doba na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý
raz. Za tento deň sa považuje vo všeobecnosti deň, kedy sa mohlo právo po prvý krát uplatniť na

súde. Plynutie subjektívnej premlčacej doby sa viaže ku dňu, kedy sa oprávnený skutočne dozvie o
tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. To znamená, že sa
vyžaduje skutočná (preukázaná) vedomosť oprávneného, a nepostačuje, že mal možnosť sa potrebné
skutočnosti dozvedieť aj skôr. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie síce vyplýva ustálenie začatia
plynutia objektívnej premlčacej doby s tým, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej došlo

až vydaním (právoplatnosťou) nového rozhodnutia vo veci, kde sa opätovne rozhodovalo aj o náhrade
trov konania, ale nie je zrejmé, ktorým dňom a kedy mal súd prvej inštancie za to, že si nárok žalobcovia
uplatnili. Pokiaľ uskutočňovali dispozície so žalobou, tak ako na to poukazuje rozsudok okresného súdu,
neustálil z akých dôvodov žalobcovia mali nárok uplatniť až po uplynutí subjektívnej a objektívnej
premlčacej doby. Od počiatku žalobcovia žiadali priznať plnenie titulom bezdôvodného obohatenia.

Právny dôvod bol daný už pri podaní žaloby dňom 23. 06. 2010. Nie je zrejmé z čoho a z akých dôvodov
vychádzalsúdprvejinštancieprirozhodovaníonámietkepremlčania,ktoráskutočnosť bolasmerodajná
ohľadom uplatňovaného nároku s tým, že sa má jednať o iný nárok, než ktorý bol pôvodne uplatnený.

10. Civilný sporový poriadok v porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom, ktorý bol platný a účinný v

čase rozhodovania súdu prvej inštancie, výslovne uvádza, čo sa rozumie pod zmenou žaloby. Zmenou
žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo, prípadne podstatná
zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Pôvodnou žalobou podanou
na súde dňa 23. 06. 2010 uplatňovali žalobcovia nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia s tým,že žiadali pri spôsobe plnenia, plnenie bezdôvodného obohatenia každému zvlášť. Následne podali
návrh na pripustenie zmeny spočívajúci v zmene spôsobu plnenia, kde žiadali priznať plnenie spoločne
a nerozdielne. To znamená, že sa tu jednalo o kvantitatívnu zmenu žaloby spočívajúcu v návrhu na

zaviazanie žalovanej plniť žalobcom, solidárne, oproti pôvodnému žalobnému návrhu. Opätovne došlo
k zmene žaloby spočívajúcej v kvantitatívnej zmene, kde sa znovu na základe návrhu adresovaného
súdu dožadovali zmeny spôsobu plnenia, a to každému zvlášť. Nedošlo tu k zmene skutkových
tvrdení, len k zmene spôsobu plnenia. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nároky
žalobcov uplatnené žalobou s tým, či v prípade dispozícii vykonaných žalobcami v priebehu konania

dochádzalo ku kvantitatívnej zmene žaloby spočívajúcej aj v zmene právneho dôvodu. Je totiž potrebné
pri posudzovaní zmeny žaloby, veľmi citlivo posudzovať a rozlišovať, kedy ide o zmenu spočívajúcu
v uplatňovaní iného práva alebo zmenu spočívajúcu v kvantitatívnej zmene a doplnení rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe. Až následne po vysporiadaní sa a vyriešení otázky včasnosti uplatnenia
nároku zo strany žalobcov, po vyhodnotení povahy zmeny solidárnej zodpovednosti na delenú a naopak,
opätovne posúdiť počiatok plynutia premlčacích dôb tak pri subjektívnej ako aj objektívnej lehote.

Až po ustálení nároku, vzhľadom na jednotlivé dispozície zo strany žalobcov, bude môcť súd prvej
inštancie opätovne posúdiť vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanou, či si uplatnili
žalobcovia nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej
dobe. Súčasne rozhodne aj o trovách prvoinštančného konania s poukazom na ustanovenia Civilného
sporového poriadku.

11. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, a ak vec vráti súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

12. Povinnosťou súdu podľa ust. § 262 ods. 1 CSP je rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania

aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V súlade s uvedenými zákonným ustanoveniami
rozhodne súd prvej inštancie o trovách celého konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).