Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. september 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15Er/7/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712200084
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8712200084.2

Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, Ul. 1. mája
4053/24, Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému: W., B..T..Y.., B. B. C. R. XXX, J. XXXXXXXX,
vedenej u súdneho exekútora Mgr. Martin Petruška, Exekútorský úrad Humenné, Kukorelliho 1505/50,
Humenné, o vymoženie 262,06 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,51 eur do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Doručením návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 05.12.2011 sa začalo exekučné
konanie o vymoženie pohľadávky vo výške 262,06 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu,
ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie oprávneného zo dňa 04.10.2011, č. 700-3011256011-
GC04/11. Súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 12.01.2012.

Dňa 02.10.2014 predložil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku, keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne si súdny
exekútor uplatnil trovy exekúcie v sume 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z., v
sume 10,50 eur podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. titulom náhrady hotových výdavkov, 10 eur
titulom nákladov administratívy a 20 % DPH v sume 10,74 eur, spolu v sume 64,43 eur.

Z vyjadrenia oprávneného, doručeného na výzvu tunajšiemu súdu dňa 24.03.2015 je zrejmé, že so
zastavením exekúcie nesúhlasí, keď má za to, že exekútorský úrad vykonával obvyklé administratívne
úkony pre zisťovanie majetku cez kataster nehnuteľnosti, políciu, účty v banke, nevyužil však možnosti
osobnej prehliadky sídla a priestorov spoločnosti. Nezisťoval, či sa v spoločnosti a jej skladových
priestoroch nenachádzajú skladové zásoby, príp. stroje a strojné zariadenia, nezisťoval ani možné
splatné pohľadávky dlžníkov povinného. Taktiež nesúhlasí s požadovanou výškou trov exekúcie, keď
exekútorský úrad okrem iného žiada aj náhradu hotových výdavkov poštovné za úkony návrh na
zastavenie, žiadosť o vyznačenie doložky pp. a vyk., oznámenie podľa § 35 ods. 3 EP, vrátenie
poverenia, ktoré síce súvisia s exekučnou činnosťou, ale nie sú činnosťou vykonávanou v prospech
oprávneného. Náhrada hotových výdavkov vynaložených na administratívne práce vo výške 10,- eur
je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Napokon oprávnený uviedol, že skutočnosť, že povinný je
nemajetný, nespôsobil, dôvody zastavenia exekúcie nemohol predvídať.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v znení
neskorších predpisov, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný
poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h), zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd rozhodol podľa skutočností zistených v priebehu exekučného konania súdnym exekútorom. Súdny
exekútor zistil, že povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok ani žiadne motorové vozidlá. Povinný
podľa zistení súdneho exekútora nemá žiadne prostriedky na účte v banke, nemá v súčasnosti
žiadnych zamestnancov a voči Sociálnej poisťovni je jeho nedoplatok evidovaný vo výške 2.804,27 eur.
Poverený súdny exekútor navyše uvádza, že jeho exekútorský úrad vedie voči povinnému ďalších 12
exekučných konaní, kde ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie evidoval len čiastočné úhrady
z 23.09.2011. Súdny exekútor napokon uviedol, že u povinného nie je predpoklad, že by nadobudol
majetok podliehajúci exekúcii.

S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd exekúciu zastavil,
nakoľko mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Účelom exekúcie
je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Súd má za to, že v rámci
exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými
bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy
exekúcie, pretože povinný nemá žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok, povinný nie je
vlastníkom motorového vozidla, nemá žiaden aktívny účet, nevykonáva žiadnu činnosť, nemá žiadnych
zamestnancov a nie je ani predpoklad, že by takýto majetok nadobudol, nakoľko v priebehu konania
žiadna zmena majetkových pomerov povinného nebola zistená (je dlžníkom Sociálnej poisťovne a
sú voči nemu vedené ďalšie exekučné konania). Oprávnený sám neposkytol súdnemu exekútorovi
súčinnosť poskytnutím informácií o stave majetku povinného. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za
to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali
náhrady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú
uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade zastavenia
exekúcie opäť musel znášať. Súd napokon uvádza, že nemajetnosť povinného Exekučný poriadok
zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie, pričom však zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu
nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme má záujem na pokračovaní exekúcie aj
v tom prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého
bude možné uspokojiť pohľadávku. Skutočnosť, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej
nemajetnosti povinného musí mať však očakávanie oprávneného, že povinný v budúcnosti nadobudne
nejaký majetok reálny podklad. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že právoplatne rozhodnutie súdu o
zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu
na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011). Súd napokon o zastavení
predmetnej exekúcie pre nemajetnosť povinného rozhodol v súlade so zásadou, že pre rozhodnutie
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, preto nevychádzal z možnosti alebo pravdepodobnosti
nadobudnutia majetku povinným v budúcnosti.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie

súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na
majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez
zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z
vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa vyššie citovanej právnej úpravy a podľa § 199 Exekučného
poriadku a §§ 14, 15, 22 Vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení
účinnom od 1.5.2008. Pretože exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného a súdny exekútor
vykonával úkony exekučnej činnosti, za čo mu podľa Exekučného poriadku patrí náhrada trov, súd
zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi tieto trovy exekúcie: paušálnu odmenu 33,19 eur
za jednotlivé úkony exekučnej činnosti po 3,32 eur za úkon, avšak exekútor má nárok na minimálnu
odmenu vo výške 33,19 eur, ďalej náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 1,40 eur a k odmene
a náhrade hotových výdavkov spolu v sume 34,59 eur patrí súdnemu exekútorovi 20 % DPH v sume
6,92 eur. Spolu priznaná náhrada trov exekúcie súdnemu exekútorovi činí sumu 41,51 eur.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v uplatnenej sume 10,50
eur, ale len v sume 1,40 eur za jednu zásielku, z dôvodu, že z obsahu pripojeného exekútorského
spisu vyplýva, že síce súdny exekútor doručoval viaceré zásielky, avšak v jednej obálke zasielal veľké
množstvo písomností aj v rámci iných exekučných konaní. Do exekútorského spisu boli pripojené len
fotokópie doručeniek s tým, že exekútor si uplatnil poštovné vo výške základného poštovného pri
doporučenej zásielke po 1,40 eur, a nie je možné prepočítať, aká suma pripadla na toto konkrétne
exekučné konanie. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie, vyžiadanie právoplatnosti, odblokovanie
motorových vozidiel a účtov, vrátenie poverenia nemožno posudzovať ako činnosť exekútora smerujúcu
k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného. Keďže súdnemu exekútorovi za tieto úkony nepatrí
odmena, nemožno mu priznať ani náhradu hotových výdavkov.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu administratívnych nákladov so založením a
vedením exekučného spisu vo výške 10,- eur, ktoré súdny exekútor nijak presne nešpecifikoval, ani
nepreukázal a ktoré nie je možné považovať za hotové výdavky v zmysle § 22 cit. vyhlášky, podľa
ktorého súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených
v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné
a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky a zároveň má súd za to, že takéto
administratívne náklady so založením a vedením exekučného spisu sú súčasťou administratívnych prác,
ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky
zahrnutá v odmene súdneho exekútora.

Súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platiteľom DPH, preto súd priznal súdnemu exekútorovi
DPH vo výške 20%.

Poučenie:

Proti I. výroku uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde ku
Krajskému súdu v Prešove v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak bolo podané odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno ho odôvodniť len podľa § 205 ods. 2 O.s.p. Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.

Proti II. výroku uznesenia odvolanie nie je prípustné.