Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115222814
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2115222814.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: SPP Distribúcia a.s., Mlynské nivy 44/
b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného splnomocnencom SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., ,
Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V.
XXX, t.č. V. P. XX, T., zastúpená advokátom JUDr. Romanom Cibulkom, Hlavná 13, Trnava, o zaplatenie
4.432,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 7.
februára 2019, č.k. 11C/417/2015-261, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 4.432,05 eur od 06.03.2014 do 07.09.2015 zastavil (výrok
I.), žalovanej určil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.432,05 eur s úrokom z omeškania 5% ročne
od 06.08.2017 do zaplatenia do 75 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), vo zvyšnej časti úroku z
omeškania žalobu zamietol (výrok III.) a rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% (výrok IV.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou domáhal

na žalovanej zaplatenia sumy 4.432,05 eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 06.03.2014 do
zaplatenia. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz, č.k. 11C/417/2015-17 zo dňa
26.11.2015, proti ktorému podala žalovaná odpor s vecným odôvodnením, preto súd prvej inštancie
platobný rozkaz zrušil. Žalobca dôvodil tým, že na odbernom mieste V. XXX žalovanej v období od
06.10.2010 do 29.01.2014 dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke
plynu cez meradlo č. 67917920B910, typ 0B9, pričom takýto odber je v zmysle ustanovenia § 82 zákona
č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber plynu. Konaním žalovanej vznikla

žalobcovi škoda vo výške 4.432,05 eur, ktorá bola vyfakturovaná žalovanej faktúrou č. 9000173512 zo
dňa 13.02.2014, splatnou dňa 05.03.2014, ktorú žalovaná neuhradila. Žalovaná v podanom odpore
tvrdila, že od roku 2014 býva u dcéry, potrebuje celodennú opateru, nakoľko je ZŤP, imobilná, vážne
chorá na srdce. O neoprávnenom odbere plynu nevie nič, nič nepodpísala, ani odpojenie, ani zapojenie
plynu. Nežiadala plynárne o žiadne práce na plynomeri na adrese V. č. XXX. V duplike žalovaná uviedla,
že 29.01.2014 nebola prítomná pri odpočte stavu plynomera, zamestnancov žalobcu za uvedeným
účelom nemohla pustiť k meradlu, ani sa vyjadriť k jeho demontáži. Od roku 2010 (od roku 2013 sa

môže pohybovať výlučne na vozíku) vo svojom dome v V. sa vôbec nezdržuje, býva dlhodobo u svojich
dcér. Začiatkom januára 2014 bola dokonca po úraze hlavy a krčnej chrbtice. Zamestnanci žalobcu
pokiaľ skutočne dňa 29.01.2014 realizovali odpočet plynomera na odbernom mieste neoprávnene
- teda bez súhlasu žalovanej ako vlastníčky vošli na jej pozemok. Následne zisťovali stav odberuplynu na počítadle plynomera a vyhotovili fotodokumentáciu. Navyše množstvo odobratého zemného
plynu je absolútne nereálne a nie je vôbec možné, aby za obdobie od 06.10.2010 do 29.01.2014
bolo odobraté také množstvo zemného plynu, keď tento dom bol neobývaný. Nereálnosť vykazovanej

spotreby dokumentuje i skutočnosť, že žalobca vykázal za obdobie od 30.01.2014 do 22.03.2017 v
zmysle vyúčtovania, ktoré zaslal synovi žalovanej, spotrebu iba 792 m3. Žalobcom vykazovanú spotrebu
zemného plynu za obdobie od 06.10.2010 do 29.01.2014 si možno podľa žalovanej logicky vysvetliť len
tým, že počítadlo na plynomeri muselo byť vadné. Žalobca si porušil svoju povinnosť, keď za obdobie
od 06.10.2010 až do 29.01.2014 nevykonával pravidelné kontroly meradla na predmetnom odbernom

mieste. Žalobca poukázal na skutočnosť, že samotná žalovaná v odpore uviedla, že nehnuteľnosť bola
z jej strany užívaná až do roku 2014. Následne sa zdržiavala u svojej dcéry. Na túto skutočnosť reflektujú
aj spotreby na danom odbernom mieste. Za obdobie, keď nehnuteľnosť užívala, t.j. do roku 2014 bolo
za obdobie od 06.10.2010 do 29.01.2014 spotrebovaných viac ako 10 000 m3 plynu. Následne, keď ju
nevyužívala, t.j. od roku 2014 bola spotreba na danom odbernom mieste rádovo nižšia, a to 792 m3
plynu. Pokiaľ by žalovaná mala riadne uzavretú zmluvu s dodávateľom plynu o dodávke plynu, mala

by o spotrebovaných hodnotách pravidelný prehľad, nakoľko by jej bol plyn pravidelne spoplatňovaný
a účtovaný. Prípadný nárast spotreby, alebo len nefunkčnosť meradla by mohla namietať pri niektorom
z riadnych vyúčtovaní. Nakoľko žalovaná však zmluvu uzavretú nemala a plyn odoberala načierno a
bez jeho účtovania, mohla sama vykonávať túto kontrolu aj samoodpočtom a sledovať si spotrebu
plynu v pravidelných intervaloch. Pokiaľ by mala v priebehu neoprávneného odberu plynu pocit, že jej

meradlo trpí nejakou vadou, mohla požiadať o demontáž meradla. Pokiaľ by mala pocit, že dochádza k
úniku plynu, bola povinná kontaktovať havarijnú službu, prípadne taktiež minimálne umožniť demontáž
meradla.Pokiaľmážalovanázato,žedistribútorzanedbávalobhliadkydanéhoodbernéhomiesta,alebo
že meradlo bolo vadné a žalobca ho nekontroloval, na túto skutočnosť sa nikdy nesťažovala. Počas
doby neoprávneného odberu ani raz nenamietla, že by sa jej spotreba zaznamenávaná meradlom zdala

privysoká. Žalovaná uviedla, že odpor sformulovala jej dcéra H. C., u ktorej býva od roku 2014. Do roku
2014 a to od roku 2008 bývala u svojej druhej dcéry K. J., u ktorej bola nahlásená i k prechodnému
pobytu. Táto skutočnosť nepriamo vyplýva i z priložených kópií faktúr za roky 2010-2013, z ktorých
sa dá zistiť, že žalovaná uhrádzala za túto svoju dcéru faktúry za elektrickú energiu. Dcéry občas
chodili do domovej nehnuteľnosti, aby túto vyvetrali a z uvedeného dôvodu preto mohli nechať na nej

pootvorené okno. Z fotodokumentácie žalobcu nevyplýva, že by na nej bolo vidieť osobu, ktorá zatvára
okno. Žalobca zobral v časti úroku z omeškania a to jeho začiatku plynutia žalobu čiastočne späť a
žiadal od žalovanej úrok z omeškania až odo dňa doručenia jej žaloby súdom, nakoľko neeviduje v
súvislosti s doručením predmetnej faktúry žalovanej žiadnu doručenku, či vrátenú zásielku. Preto v
časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 4.432,05 eur od 06.03.2014 do

07.09.2015 zobral žalobu späť, keďže žaloba bola doručená žalovanej dňa 08.09.2015. Súd preto v
tejto časti v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil. Súd prvej inštancie po vykonanom
dokazovaní zistil, že žalobca si žalobou uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom zemného plynu v období od 06.10.2010 do 29.01.2014 na odbernom mieste V. XXX, ku
ktorému neoprávnenému odberu malo dôjsť odberom zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu.

Žalobca vyúčtoval žalovanej náhradu škody spôsobenej titulom neoprávneného odberu zemného plynu
faktúrou č. 9000173512 zo dňa 13.02.2014 splatnou 05.03.2014 na sumu 4.432,05 eur, ktorej prílohou
bol spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom. Žalovaná na uvedenú faktúru nič
neplnila. SPP, a.s., zabezpečovala dodávku zemného plynu do odberného miesta na základe zmluvy
o združenej dodávke plynu uzatvorenej dňa 17.11.2009 so zákazníkom S. Z., pričom vzhľadom na

nedodržanie zmluvne dohodnutých platobných podmienok zákazníkom, odstúpila ich spoločnosť dňa
26.07.2010 od predmetnej zmluvy. Po dátume 26.07.2010 neevidujú žiadnu zmluvu o dodávke plynu na
uvedenom odbernom mieste. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. V. zo dňa 10.02.2014 vyplýva,
že žalovaná bola k uvedenému dňu evidovaná ako podielový spoluvlastník rodinného domu súp. č.
XXX v V., a to základe darovacej zmluvy právoplatnej dňa 10.03.2003. V konaní nebolo sporným, že

v rozhodnom období, t.j. od 06.10.2010 do 29.01.2014, nebola na odbernom mieste V. XXX uzavretá
žiadna zmluva o dodávke plynu. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 488, § 489,
§ 494, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 OZ, podľa článku 20 ods. 3 veta prvá zákona č. 460/1992 Zb.
Ústavy SR, podľa § 3 písm. c) bod 12, podľa § 71 ods. 2 písm. a) až d), § 73 ods. 2, § 82 ods.
1 písm. a) ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, podľa § 563, § 517 ods. 2 OZ, podľa § 3

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd mal za preukázané, že žalobcom uplatnený nárok nemá základ
v spotrebiteľskej zmluve, ide o nárok na náhradu škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s neoprávneným
odberom plynu, preto žalovaná v konaní nemá postavenie spotrebiteľa. Súd dospel k záveru, že žaloba
je podaná v zásade dôvodne a je potrebné jej v časti istiny vyhovieť. V konaní bolo preukázané,že v rozhodnom období bola žalovaná podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu na predmetnom
odbernom mieste. Syn žalovanej bol do 26.07.2010 v zmluvnom vzťahu s dodávateľom plynu SPP,
a.s., pričom k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo odstúpením od zmluvy zo strany dodávateľa, a

následne v rozhodnom období od 06.10.2010 do 29.01.2014, nebola na odbernom mieste uzavretá
žiadna zmluva o dodávke plynu. Napriek ukončeniu daného zmluvného vzťahu bol na odbernom mieste
naďalej odoberaný zemný plyn. Takýto odber plynu je v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 ZoE považovaný
za neoprávnený a odberateľ plynu je povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú
škodu, ktorá mu neoprávneným odberom vznikla. Za obdobie, kedy bol na odbernom mieste odoberaný

zemnýplynbezzmluvyojehododávke,bolozdistribučnejsietežalobcunaodbernommiesteodobratých
celkom 10.470 m3 zemného plynu. Aktívna legitimácia žalobcu (prevádzkovateľa distribučnej siete)
je daná v zmysle § 82 ods. 2 ZoE, kde je žalobca uvedený ako jeden zo subjektov oprávnených
uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu. Na strane žalovanej je daná pasívna
vecná legitimácia, zákonná úprava zakladá nárok distribútora plynu na náhradu škody za neoprávnene
odobraný plyn a to voči tomu, kto ju v rozpore so zákonom na úkor distribútora odobral. Zákon bližšie

nedefinuje osobu neoprávneného odberateľa, pričom vzhľadom na špecifické pomery pri dodávke plynu
nemusí byť vždy jednoznačné, kto neoprávnene plyn odobral a spotreboval, preto môže byť za povinnú
považovaná aj osoba, ktorú s odberným miestom spája určitý relevantný vzťah. V prvom rade tak pôjde o
vlastníka nehnuteľnosti, prípadne nájomcu, či osobu, ktorá je z iného dôvodu odberateľom. Žalobca ako
žalovanú označil osobu, ktorá v rozhodnom období od 06.10.2010 do 29.01.2014 preukázateľne bola

vlastníkom rodinného domu, kde sa nachádza odberné miesto, na ktorom dochádzalo k neoprávnenému
odberu plynu. Či už žalovaná dom sama užívala alebo umožnila ho užívať inej osobe, zodpovedá za
neoprávnený odber plynu, a je preto zodpovedná za škodu vzniknutú týmto odberom. Ak totiž vlastník
nehnuteľnosti nepreukáže, že v rozhodnom období niekto iný užíval nehnuteľnosť, je pasívne vecne
legitimovaný k náhrade škody vzniknutej neoprávneným odberom zemného plynu. V zmysle ústavnej

zásady vlastníctvo zaväzuje, bol vlastník ten, kto mal zabezpečiť, aby k odberu plynu bez zmluvy
nedochádzalo. Súd tu poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/122/2013.
V danom prípade bola preukázaná existencia všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu a to tak
protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Žalovaná porušila
svoju zákonnú povinnosť, keď po skončení zmluvy o dodávke plynu umožnila odber zemného plynu

bez uzavretia zmluvy, avšak za tento odber nezaplatila, čím je daná existencia protiprávneho úkonu. To,
že odoberala neoprávnene plyn, bolo preukázané tým, že na meradle bol zaznamenaný odber plynu.
Vzhľadom na objektívnu zodpovednosť je potrebné predchádzať prípadnému neoprávnenému odberu
ochranou plynomeru uzamykateľnou skrinkou, pravidelnou kontrolou stavu plynomeru, alebo v prípade
užívania nehnuteľnosti - odberného miesta usporiadaním vzájomných vzťahov s treťou osobou. Táto

povinnosť vyplýva z ust. § 415 OZ. Ak si účastník občianskoprávneho vzťahu túto prevenčnú povinnosť
neplní, koná protiprávne, zodpovedá preto za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s tým. Škoda vznikla
v danom prípade už len tým, že sa neoprávnene odoberal plyn, keď v zmysle zákona o energetike
neoprávnený odber sa rovná škode. Protiprávne konanie žalovanej bolo dôvodom vzniku škody žalobcu,
keďže z dôvodu absencie zmluvného vzťahu na dodávku plynu dodávateľ neuhradil cenu plynu

žalobcovi, čím je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovanej a vzniknutou škodou.
Ak by aj plyn so súhlasom žalovanej odoberala iná osoba, nemôže to byť na ťarchu žalobcu a jedná
sa o samostatný právny vzťah žalovanej a tretej osoby. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej,
že nebolo preukázané, že by došlo v rozhodnom období k odberu plynu v množstve 10.470 m3. Ak by
plyn po ukončení zmluvného vzťahu syna žalovanej s dodávateľom nebol odoberaný, nebol by zistený

dňa 29.01.2014 vyšší stav na meradle ako bol ku dňu 06.10.2010. Skutkové tvrdenie žalobcu v replike
a síce, že ku dňu 06.10.2010 bol stav zaznamenaný meradlom plynu vo výške 1m3 plynu, žalovaná v
duplike nepoprela, a preto nebolo sporné. Stav meradla ku dňu 29.01.2014 bol zasa zistený svedkami
I. Z. a K. N. a zaznamenaný na fotografii, čím ho mal súd za preukázaný. Nebol dôvod pochybovať o
hodnovernosti uvedených svedeckých výpovedí ani fotografie. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté

žalovanou, a to znalecké dokazovanie k správnosti postupu žalobcu v období, keď nebola obnovená
zmluva o odbere plynu, keď táto otázka je otázkou právnou. Svedok I. Z. pritom uviedol, že neskoršia
kontrola sa vykonala z dôvodu, že v tom čase vznikol špeciálny útvar, ktorý sa tomu začal venovať
viac. Demontáž nebola vykonaná podľa svedkov z dôvodu, že meradlo nebolo verejne prístupné.
Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete neporušil prevenčnú povinnosť predchádzania škodám

tým, že nedemontoval meradlo bezprostredne po ukončení zmluvného vzťahu so synom žalovanej, keď
hmotné právo takúto povinnosť prevádzkovateľovi distribučnej siete výslovne neukladá. Súd nevykonal
žalovanou navrhnuté znalecké dokazovanie na otázky, či je reálne, aby bola v dome, podľa tvrdenia
žalovanej neobývanom a nevykurovanom, nameraná daná spotreba plynu, či mohlo dochádzať kúniku plynu, v konaní, keď znalecké dokazovanie by bolo na vyriešenie týchto otázok nadbytočné. V
konaní nebolo preukázané, že by dom bol neobývaný a nevykurovaný, keď z fotografie kde je osoba
v okne, so zápisom svedka I. Z. zo dňa 29.01.2014, kde sa uvádza ako prítomná v dome žalovaná a

výpoveďou svedka K. N., že osoba v dome sa im predstavila ako žalovaná, vyplýva, že dom obývaný
bol. Uvedenému obývaniu domu okrem toho nasvedčuje celkový stav nehnuteľnosti na fotografiách.
Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v prípade, že by bol dom po tak dlhú dobu neobývaný, s
pravdepodobnosťouhraničiacousistotoubyužnebolidoschránkyvhadzovanéletáky,akojetomuvidieť
na fotografii. Zároveň súd poukázal na lekársku správu predloženú žalovanou zo dňa 05.01.2014, kde

sa výslovne ako bydlisko žalovanej, nie ako adresa trvalého pobytu, uvádza adresa odberného miesta,
ku ktorému žalovaná uviedla aj telefónne číslo. Aj v odpore uviedla, že u dcéry býva od roku 2014, pričom
jej neskoršie vysvetlenie nie je možné považovať za iné ako účelové. Hoci svedok S. Z. uviedol, že od
roku 2010 v nehnuteľnosti nikto nebýva, výpoveď spochybňuje skutočnosť, že s poukazom na zápis zo
dňa 22.03.2017 dochádzalo k odberu plynu aj po dni 29.01.2014, keď pritom únik plynu preukázateľne
zistený ani hlásený nebol. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd za preukázané, že rodinný dom

obývaný bol, či už žalovanou alebo treťou osobou. Neobstojí námietka žalovanej o nehodnovernosti
zápisu zamestnancov žalobcu zo dňa 29.01.2014, ale súd mal za preukázané, že osoba označujúca sa
za žalovanú umožnila zamestnancom žalobcu skontrolovať stav plynomera a zhotoviť fotografie. Pokiaľ
ide o nameranú spotrebu plynu, táto je pritom reálne dosiahnuteľná za rozhodné obdobie, keďže pri
cene 4.375,12 eur za obdobie cca 39 mesiacov ide o cenu plynu vo výške 112,18 eur za jeden mesiac,

čo ako skutočnosť všeobecne známa nie je nereálna spotreba plynu pri staršom rodinnom dome. Únik
plynu nebol pritom zistený a žalovaná nepreukázala, že by únik plynu alebo vadu meradla žalobcovi za
rozhodné obdobie oznamovala. Únik plynu nebol zistený ani pri demontáži meradla dňa 22.03.2017. Súd
mal za to, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaná nehnuteľnosť v rozhodnom období
neobývala, keď proti svedeckým výpovediam príbuzných a známej žalovanej o neobývaní nehnuteľnosti

stoja svedecké výpovede osôb, ktoré súd posúdil ako dôveryhodnejšie, nakoľko nemajú záujem na
výsledku konania. Hodnovernosť výpovede svedkov - detí žalovanej spochybňuje skutočnosť, že po
nahliadnutí na fotografiu (na č.l. 158) H. C. uviedla, že na fotografii nie je ona ani žalovaná (hoci osobe
do tváre nie je vidno), K. J. st., obdobne S. Z. uviedli, že možno tam je niečo opreté - určite to nie je osoba
(hoci z fotografie je zrejmé, že ide o osobu). Uvedené výpovede súd považoval za účelové v prospech

žalovanej a znižujúce vierohodnosť uvedených svedkov. Súd dodáva, že ak by i žalovaná predmetnú
nehnuteľnosť skutočne neobývala, uvedené nemá žiaden vplyv na jej objektívnu zodpovednosť za
vzniknutú škodu z dôvodu neoprávneného odberu plynu, pretože mala v zmysle ústavnej zásady, že
vlastníctvo zaväzuje zabezpečiť, aby k neoprávnenému odberu nedošlo, a to najmä uzavretím zmluvy o
dodávke plynu. Žalovaná netvrdila a nepreukázala, že za neoprávnený odber plynu zodpovedala tretia

osoba, čím by sa zodpovednosti zbavila. Keďže žalovaná zodpovedá za škodu vzniknutú neoprávneným
odberom plynu v nehnuteľnosti v jej vlastníctve, je povinná škodu nahradiť. Nad rámec súd uvádza, že
hoci žalovaná bola v rozhodnom období len jedným (väčšinovým) spoluvlastníkom z dvoch podielových
spoluvlastníkov, s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 OZ, podľa ktorého z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne,

sa žalobca plnenia náhrady škody mohol domáhať od ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov. Tento má
potom nárok na vyrovnanie sa v rámci spoluvlastníckeho vzťahu. Zo žalobcom predloženého výpočtu
škody vyplýva, že cena žalovanou neoprávnene odobratého zemného plynu za 1212 dní v objeme
10.470 m3 predstavuje sumu 4.375,12 eur, a zároveň náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním
neoprávneného odberu zemného plynu boli vo výške 56,93 eur. Výpočet výšky škody je zrejmý z prílohy

k faktúre, ktorý výpočet žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila. Žalobca vyfakturoval žalovanej
škodu faktúrou splatnou dňa 05.03.2014, ktorú žalovaná neuhradila, preto ju súd zaviazal zaplatiť
uvedenú istinu žalobcovi. Nakoľko sa žalovaná dostala s peňažným plnením do omeškania, má žalobca
nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobca sa tohto úroku domáhal od nasledujúceho dňa po
doručení žaloby žalovanej, preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania z istiny od 06.08.2017 do

zaplatenia a to vo výške 5%. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania, keďže tohto sa žalobca domáhal vo
výške 5,25% ročne, súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 251, §
255, § 262 ods. 1, 2 a § 257 CSP, považoval žalobcu za plne úspešného v konaní v časti istiny. Pri
zastavení konania a zamietnutí žaloby súd na uvedené neprihliadal ako na smerodajné pri určení výšky
úspechu žalobcu, nakoľko príslušenstvo nebolo samostatným predmetom konania. Súd, pokiaľ sa týka

dôvodov hodných osobitného zreteľa, tak tieto neboli tvrdené a ani tieto sám nezistil. § 257 CSP upravuje
moderačné právo súdu, pričom podľa dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu, osobitné kritérium
dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne. Výnimočnosť môže spočívať
v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Zo strany žalovanej neboli produkovanéžiadne také dôvody hodné osobitného zreteľa, žiadne výnimočné okolnosti veci, ktoré by odôvodňovali
použitie uvedeného ustanovenia. Samotná skutočnosť, že žalovanej bol priznaný nárok na bezplatnú
právnu pomoc, takýmto dôvodom nie je. Tu súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Ústavného

súdu SR sp.zn. IV. ÚS 147/08, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1 M Obdo V/19/2008, sp.zn.
6 M Cdo 5/2011.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie žalovaná
a to proti výrokom rozsudku II. a IV. Navrhla rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť alebo v napadnutej

časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodňuje tým,
že súd nevykonal ňou navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaná robila v konaní sporným
zápis žalobcu zo dňa 29.1.2014 realizovaný jeho pracovníkmi, v zmysle ktorého bol nameraný stav
počítadla na plynomeri vo výške 10.471 m3 a tiež skutočnosť, že by zamestnancov žalobcu pustila k
meradlu a neumožnila jeho demontáž. V uvedenom zápise sa uvádza, že pani Z., matka, ich pustila

k meradlu a demontáž odmietla. V konaní bolo nesporne preukázané, že táto sa v predmetnom čase
nemohla vo svojom rodinnom dome nachádzať, v tomto už dlhú dobu vzhľadom na svoj zdravotný
stav a vek nebývala, ktoré skutočnosti závažným spôsobom spochybňujú hodnovernosť predmetného
zápisu. Obsah zápisu je v spomínanej časti dokonca v rozpore so svedeckou výpoveďou svedka
N., ktorý uvádzal, že meradlo vraj fotil cez ohradu, nevstupoval na pozemok. Výpoveď uvedeného

svedka je v rozpore s výpoveďou ďalšieho zamestnanca žalobcu, ktorý zápis spisoval a vo svedeckej
výpovedi uviedol, že podľa zápisu im musel niekto otvoriť a vpustiť ich na pozemok. Napriek týmto
rozporom súd vyhodnotil obe svedecké výpovede ako hodnoverné a preukazujúce skutočnosť, že dom
bol obývaný. Súd neuveril svedeckým výpovediam svedkov, ktorých navrhla žalovaná, s poukazom na
ich údajný záujme na výsledku konania. Z týchto svedeckých výpovedí, ktoré sú z časti podporené

listinnými dôkazmi, zo zdravotnej dokumentácie žalovanej, potvrdením MÚ Trnava a OÚ V. vyplýva,
že v predmetnom rodinnom dome nielenže v rozhodnom období žalovaná nebývala, ale že uvedený
dom nebol obývaný ani treťou osobou. Chodilo sa tam iba sporadicky vetrať. Zo svedeckej výpovede
S. Z. dokonca vyplynulo, že v dome bol nefunkčný plynový kotol. Vyhodnotiť tieto svedecké výpovede
ako nedôveryhodné, len na základe príbuzenského pomeru, nepovažuje žalovaná za dostatočne

presvedčivé. Za takejto dôkaznej situácie, keď existujú pochybnosti týkajúce sa konania zamestnancov
žalobcu v súvislosti so spisovaním ich zápisu zo dňa 29.01.2014, na ktorom bol zaznamenaný údajný
stav počítadla a na strane druhej sú tu už spomínané svedecké výpovede svedkýň J., C. a S. Z., bol
návrh žalovanej na vykonanie znaleckého dokazovania dôvodný. Ak by bol predmetný rodinný dom
neobývaný, nevykurovaný a mal nefunkčný kotol, tak by spotreba plynu vykazovaná už v spomínanom

zápise nemohla byť reálna. Pokiaľ potom súd tento žalovanou navrhnutý dôkaz nevykonal tvrdiac,
že je nepotrebný, keď v zmysle jeho záverov predmetný dom v rozhodnom období obývaný bol,
bolo odmietnutie takéhoto dôkazu neopodstatnené a nesprávne. Žalovaná tiež namieta správnosť
rozhodnutiasúdu,ktorýmsúdpriznalžalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Uvedený
výrok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za dôvody hodné osobitného zreteľa je v

danom prípade potrebné považovať ako sociálne majetkové a zdravotné pomery samotnej žalovanej
zistiteľnézlistínnachádzajúcichsavspise,tiežsamotnéokolnostipredmetnéhoprípadu,ktorésúzrejmé
z obsahu spisu.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že v danom prípade je kľúčové to, že

v období od 06.10.2010 do 29.01.2014 prebiehal na odbernom mieste V. XXX odber plynu realizovaný
mimo zmluvného vzťahu s dodávateľom. Takýto odber plynu je podľa ust. § 82 ods. 1 písm. a)
zákona o energetike považovaný za neoprávnený odber plynu. Otázne bolo určenie výšky škody, ktorá
žalobcovi v tejto súvislosti vznikla. V konaní nebola zo strany žalovanej namietaná skutočnosť, že ku
dňu počiatku neoprávneného odberu plynu vykazovalo meradlo na danom odbernom mieste hodnotu

1 m3 plynu. Sporným zostala hodnota nameraná ku dňu 29.01.2014 vo výške 10.471 m3, ktorú výšku
žalobca preukázal zápisom zo dňa 29.01.2014 ako aj vtedy vyhotovenou fotodokumentáciou z daného
odberného miesta. Tieto dôkazy o stave meradla sú jasné a nespochybniteľné. Žalovaná spochybnila
legitimitu a pravdivosť vykonaného zápisu zo dňa 29.01.2014. Sama žalovaná vo svojom odpore
uviedla, že u svojej dcéry býva od roku 2014. Uvedené tvrdenie však svedčí v prospech žalobcu.

Žalovaná následne toto tvrdenie odvolala, a tvrdila, že nehnuteľnosť neužíva od roku 2010, ktoré
jej nové tvrdenie následne podporili aj svedecké výpovede jej blízkych. Žalovaná sa snažila takto
vyvolať dojem, že nehnuteľnosť bola v čase neoprávneného odberu celkom neobývaná a k žiadnej
spotrebe nedochádzalo. Žalobca uvádza, že datovanie lekárskych správ nepotvrdzuje, že by sa naodbernom mieste nemohla zdržiavať. Predložil súdu časť fotodokumentácie, na ktorej je zachytená
osoba nachádzajúca sa v nehnuteľnosti, ktorá mala byť podľa žalovanej neobývaná. V tejto rovine
boli fotodokumentáciou následne konfrontovaní aj svedkovia žalovanej, ktorí vo výpovedi tvrdili, že

nehnuteľnosť nebola používaná, len sa do nej chodilo vetrať. Výpovede si podľa ich názoru neodporujú a
odrážajú skutkový stav, ktorý je možné ustáliť na základe jednoznačných listinných dôkazov a fotografií.
Pracovníci sa k najrelevantnejším otázkam vyjadrili zhodne a to tak, že v dome bola prítomná osoba,
osoba sa nachádzala v okne, týmto spôsobom s nimi komunikovala, osoba sa predstavila ako pani Z.,
umožnila im realizovať fotodokumentáciu, neumožnila vykonať demontáž meradla. Skutočnosť, že jeden

pracovník uviedol, že realizoval fotodokumentáciu pomocou teleskopickej tyčky, na danom skutkovom
stave nič nemení. Žalovaná spochybňuje výšku spotreby zaznamenanú na jej meradle, avšak v tejto
súvislosti opomína fakt, že rovnaká hodnota stavu meradla bola zaznamenaná aj na fotografiách z
odberného miesta. Spochybnila tiež reálnosť vykázanej spotreby za obdobie neoprávneného odberu.
Únik plynu zistený nebol, meradlo sa nachádza na pozemku žalovanej, má k nemu prístup v zásade
len jej osoba. Pokiaľ by žalovaná mala v priebehu neoprávneného odberu plynu pocit, že jej meradlo

trpí nejakou vadou, mohla požiadať o demontáž meradla a tiež, ak by mala pocit, že dochádza k úniku
plynu,bolapovinnákontaktovaťhavarijnúslužbu.Pokiaľsúdvdanejvecinepripustilakodôkazrealizáciu
takéhoto znaleckého dokazovania, konal správne a hospodárne. Pokiaľ sa týka náhrady trov konania,
tak žalovaná počas tohto konania na súd nevzniesla žiadnu požiadavku, ktorej predmetom by bolo
uplatnenie osobitných dôvodov na jej strane k trovám konania. Súd sa dôvodmi hodnými osobitného

zreteľa vo vzťahu k osobe žalovanej zaoberal. Žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie judikovaného
nároku v lehote 75 dní, oproti štandardu 3 dni. Je teda zrejmé, že súd pri rozhodovaní vo veci samej
zohľadnil majetkové a sociálne pomery žalovanej. Výrok, ktorým súd priznal žalobcovi 100% trov je
správny. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje žalobca za vecne správny a do detailov odôvodnený.
Súd každý dôkaz hodnotil jednotlivo, ako aj hodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Týmto

postupom dospel k záveru, že nehnuteľnosť žalovanej v čase neoprávneného odberu plynu užívaná
bola, pričom je však bezpredmetné, či ju užívala sama žalovaná alebo osoba, ktorej jej užívanie
umožnila. Kontrola bola realizovaná za prítomnosti osoby nachádzajúcej sa v nehnuteľnosti a nebola
vykonaná svojvoľne a neoprávnene. Súd mal ďalej k dispozícii jednoznačné dôkazy o spotrebe plynu
na danom odbernom mieste, a teda bolo jednoduché určiť, aké množstvo plynu sa spotrebovalo v čase

neoprávneného odberu plynu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam navrhol žalobca rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné

(§ 355 ods. 2 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 11C/417/2015 je určenie povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 4.432,05 eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 06.03.2014 do
07.09.2015 titulom náhrady škody, ktorá vznikla neoprávneným odberom zemného plynu.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým súd určil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.432,05 eur s 5% ročným úrokom z
omeškania od 06.08.2017 do zaplatenia a to do 75 dní od právoplatnosti rozsudku (potom, ako konanie
v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne z istiny 4.432,05 eur od 06.03.2014 do
07.09.2015 zastavil a vo zvyšnej časti úroku z omeškania žalobu zamietol) a rozhodol, že žalobca má
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a

pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý bysa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke, ktorá
neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a
ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

8. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal neoprávnený
odber zemného plynu, čím mu vznikla škoda, tiež preukázal výšku tejto škody. Odvolací súd sa plne
stotožnil s vyhodnotením jednotlivých dôkazov súdom prvej inštancie a takisto dospel k záveru, že
nehnuteľnosť v čase vykonania kontroly ako aj počas doby neoprávneného odberu plynu bola obývaná

s tým, že skutočnosť, že uvedenú nehnuteľnosť neobývala žalovaná, je vzhľadom na objektívnu
zodpovednosť za vzniknutú škodu irelevantná, zodpovedá ako vlastníčka vzhľadom na vecný a faktický
vzťahknehnuteľnosti.Odvolacísúdpovažovalodpisnameranéhomnožstvazariadny,takistopovažoval
za preukázanú nameranú výšku spotreby zemného plynu. Súd prvej inštancie všetky tieto skutkové
okolnosti riadne preukázal a takisto odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd plne stotožnil.
Odvolací súd nepovažoval výpovede svedkov, pracovníkov žalobcu za protirečivé, keď svedok S. Z. sa

nevyjadroval k spôsobu vyhotovenia fotiek, opisoval priebeh kontroly podľa zápisu ním vyhotoveného, z
ktorého usúdil, že tam niekto bol a otváral okno, podľa zápisu matka Z., ktorá im neumožnila demontáž,
je to v zápise napísané, preto usudzuje, že ich musel niekto vpustiť, iné podrobnosti vykonania odpisu
stavu meradla neuviedol. Táto výpoveď nie je v rozpore s výpoveďou M. N., ktorý uviedol, že nevstupoval
na pozemok, ale meradlo fotil z ulice s teleskopickou paličkou a nepamätá si, či bol S. Z., ktorý spisoval

zápis na pozemku žalovanej.

9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti, teda vo výroku II. i v súvisiacom výroku o náhrade trov
konania, z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Pokiaľ sa týka náhrady

trov prvoinštančného konania odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v
danomprípadeniesúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľaanejednásaovýnimočnýprípad,právenaopak,
v nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalovanej sa odoberal plyn po dobu viac ako 3 roky bez toho, že by
sa zaň platilo, teda žalovaná dala príčinu na vznik sporu. Majetkové pomery žalovanej neboli v konaní
preukázané do takej miery nepriaznivé, že by opodstatňovali aplikáciu ust. §257 CSP.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 369 ods. 1
CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu
v plnom rozsahu.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).