Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413215334
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6413215334.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti žalovanému 1/ B. V., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.. S. XXX/XX, XXX XX K., štátny občan SR,
proti žalovanému 2/ T. Q., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.. S. XXX/XX, XXX XX K., štátny občan SR,
obaja žalovaní spoločne zastúpení advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom, Dobrovičova 13, 811 09
Bratislava, o zaplatenie sumy 6.678,74 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.11.2013 podanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola
doručená súdu dňa 20.11.2013, domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 6.678,74 Eur, vyčísleného
úroku z omeškania za obdobie od 21.12.2010 do 10.05.2011 v sume 14,37 Eur spolu s úrokom z
omeškania 9,00 % ročne zo sumy 6.678,74 Eur od 11.05.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 26.11.2004 uzavrel právny predchodca žalobcu Slovenská
sporiteľňa,a.s.,sosídlomTomášikova48,83237Bratislava,IČO:00151653akoveriteľsožalovaným1/

ako dlžníkom zmluvu č.411493436 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému
1/ úver vo výške 9.958,18 Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 145,19 Eur, vždy k
20. dňu v mesiaci. Poskytnutý úver bol zabezpečený ručiteľským vyhlásením žalovaného 2/. Žalobca
pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011, ktorou bola na
žalobcu postúpená pohľadávka vyčíslená ku dňu postúpenia sumou 14.968,52 Eur, ktorá pozostávala z
istiny 13.792,29 Eur a úrokov z omeškania vo výške 1.176,23 Eur, ktoré si žalobca v konaní neuplatňuje.
Žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.12.2010 do 20.09.2014 v počte 46 splátok v

celkovej výške 6.678,74 Eur. Žalobca uviedol, že splátky pôvodne splatné od 20.05.2011 do 20.09.2014
sa stali splatnými dňa 10.05.2011, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Okrem žalovanej
sumy 6.678,74 Eur si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania za obdobie od 21.12.2010 do 10.05.2011,
ktorývyčíslilsumou14,37Eur,atozosplátoksplatných20.12.2010,20.01.2011,20.02.2011,20.03.2011
a 20.04.2011 za obdobie odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky do 10.05.2011 a od 11.05.2011
úroky z omeškania zo žalovanej sumy až do zaplatenia. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie

náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca zastával názor,
že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až
§ 507 Obchodného zákonníka a zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere je
podľa § 261 ods.3, písm. d/ Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto právne vzťahyzo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového
vzťahu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a
neprijateľných podmienkach upravené v §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vzťahovali

len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu
podľa § 55 OZ. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v
prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Uviedol, že novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa
nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých
pred 1.1.2008, preto nie je možné práva a povinnosti z úverovej zmluvy vzniknuté pred 1.1.2008

posudzovať podľa §§ 52 až 54 OZ, ale je na ne potrebné aplikovať ustanovenia zákona č.258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis. Na práva a povinnosti, ktoré nie sú upravené v tomto
zákone je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. K návrhu žalobca pripojil úverovú
zmluvu, všeobecné obchodné podmienky, dohodu o ručení, oznámenia o postúpení pohľadávky, výzvu
k úhrade a oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou.

2. Dňa 27.03.2014 súd vydal platobný rozkaz sp.zn. 16Rob/1173/2013-33, ktorý spolu so žalobou a
prílohami doručil žalovaným do vlastných rúk. Proti doručenému platobnému rozkazu podal žalovaný 2/
odpor, v ktorom namietol výšku žalovanej sumy. Vzhľadom na uvedené došlo s poukazom na ust. § 174
ods. 2 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku k zrušeniu platobného rozkazu.

3. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473,
474 CSP).

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. V ďalšom priebehu konania právny zástupca žalovaných v písomných vyjadreniach poukazoval na
skutočnosť, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, vzhľadom k tomu, že nedošlo

k platnému postúpeniu pohľadávky s poukazom na ustanovenie § 92 ods.8 zákona č.483/2001 Z.z.
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), v zmysle ktorého môže
banka postúpiť na nebankový subjekt svoju pohľadávku, len ak klienta písomne vyzvala na splnenie
záväzku a klient je v omeškaní viac ako 90 dní. Trval na tom, aby žalobca preukázal čerpanie finančných
prostriedkov. Taktiež trval na tom, aby žalobca preukázal, že doručil výzvu na zaplatenie dlžných splátok

žalovaným, a v prípade, že by tieto skutočnosti žalobca nepreukázal, mal za to, že nedošlo k platnému
postúpeniu pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru žalobca
nepreukázal, že pohľadávka voči žalovaným v čase jej postúpenia existovala a že bola spôsobilá na
postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 13.02.2017
poukázal na rozhodovaciu činnosť odvolacích súdov v obdobných veciach (napr. rozsudky Krajského

súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 16Co/760/2015 zo dňa 09.06.2016 a 15Co/429/2016 zo dňa 18.01.2017;
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016; rozsudky Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 4Co/145/2014 zo dňa 11.03.2015 a 19Co/177/2014 zo dňa 24.02.2015), kde boli prijaté
závery, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prípade, že nebol dodržaný postup
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaní zároveň vzniesli voči uplatnenému nároku námietku

premlčania.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán sporu, ako i oboznámením sa s
celým obsahom súdneho spisu, najmä s obsahom žaloby, úverovou zmluvou, dohodou o ručení,
všeobecnými obchodným podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 s

prílohami, oznámeniami o postúpení pohľadávky zo dňa 12.042011, výzvami k úhrade a oznámeniami
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.04.2011, výzvou zo dňa 12.12.2008, predloženou
platobnou históriou úveru a ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil tento
skutkový a právny stav.

7. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 26.11.2004 uzavrela Slovenská sporiteľňa,
a.s. ako veriteľ so žalovaným 1/ ako dlžníkom a jeho manželkou ako spoludlžníkom zmluvu o splátkovom
úvere č.0411493436, na základe ktorej im žalobca poskytol spotrebný bezúčelový úver vo výške istiny
300.000,-SK. Úroková sadzba poskytnutého úveru bola dohodnutá vo výške 11,80 % p.a. Žalovaný 1/spolu so svojou manželkou sa zaviazali úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 4.374,-Sk,
splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou dňa 20.12.2004. Konečná
splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.09.2014. Za poskytnutie úveru bol dohodnutý spracovateľský

poplatok vo výške 2% a mesačný poplatok za správu úveru vo výške 50,-Sk. RPMN úveru bola
vo výške 12,98 %. Dohodou o ručení zo dňa 26.11.2004 prevzal žalovaný 2/ ručenie za úver. Na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 03. 2011, uzavretej podľa § 524 a nasl. OZ medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom, postúpil postupca pohľadávku voči žalovaným
zúverovejzmluvynažalobcu.Postupcaoznámeniamizodňa12.04.2011oznámilžalovanýmpostúpenie

pohľadávky, t.j. predmetného úveru na žalobcu, kde je uvedená výška tejto pohľadávky v sume
14.968,52 Eur. Dôkaz o doručení predmetných zásielok žalovaným žalobca nepredložil. Žalobca
výzvou zo dňa 20.04.2011 oznámil žalovanému 1/ vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu
20.04.2011 a zároveň ho vyzval k splateniu celej pohľadávky najneskôr do 04.05.2011. Dôkaz o doručení
predmetnej zásielky žalovanému 1/ žalobca taktiež nepredložil. Žalobca výzvou zo dňa 26.04.2011
oznámilžalovanému2/vyhláseniemimoriadnejsplatnostiúverukudňu26.04.2011azároveňhovyzvalk

splateniu celej pohľadávky najneskôr do 10.05.2011. Dôkaz o doručení predmetnej zásielky žalovanému
2/ žalobca nepredložil. Slovenská sporiteľňa, a.s. výzvou zo dňa 12.12.2008 oznámila žalovanému 1/,
že ku dňu 30.11.2008 je splácanie pohľadávky v omeškaní vo výške 64.671,92 Sk. Dôkaz o doručení
tejto výzvy žalovanému 1/ žalobca v konaní napriek výzve súdu nepredložil.

8. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou úverovou zmluvou podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa
ustanovení zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“)
a zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to s

prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy,
i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný
len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či je uzavretá zmluva ako
zmluvný typ upravená v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku. Hoci žalobca v žalobe správne

uvádzal, že novelizovaným znením § 52 ods. 1 OZ účinným od 01.01.2008 sa nespravujú nároky
vzniknuté pred 01.01.2008 (úverová zmluva bola uzavretá dňa 24.11.2004), z tejto skutočnosti žalobca
vyvodil nesprávny právny záver, že uzavretá úverová zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou. Súd má
za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere, je spotrebiteľským
vzťahom, a to s poukazom na § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj podľa § 2 písm. a/ zákona o

spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca pri uzavretí zmluvy konal ako dodávateľ
v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaní uzavreli zmluvu ako fyzické osoby, spotrebitelia, ktorí
obsah zmluvy nemohli podstatným spôsobom ovplyvniť.

9. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať v zákone stanovené náležitosti.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátkyakeďsúčasneupozornilspotrebiteľavlehoteniekratšejako15dnínauplatnenietohtoprávaOZ.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 524 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou

inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 525 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej
obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá
výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo

dohode s dlžníkom.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebopobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

10. V prejednávanej veci nebolo sporné, že sa jedná o úver poskytnutý bankou, preto pre platné
postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo potrebné dodržať zákonné podmienky stanovené v zákone
o bankách, ktorý ako lex specialis upravuje podmienky platnosti postúpenia bankového úveru. Súd
sa preto, aj s prihliadnutím na vznesenú námietku nedostatku aktívnej legitimácie zo strany právneho

zástupcu žalovaných, najskôr zaoberal otázkou, či žalobca v konaní preukázal svoju aktívnu legitimáciu.
Podľa § 524 ods.1,2, OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené. Podľa § 525 ods.1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa,
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže
byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Podľa § 525 ods.2 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ak by

postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý
svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Súd je toho názoru, že v danom prípade sa jedná o pohľadávku, ktorej obsah sa zmenou veriteľa zmenil,
s každou pohľadávkou banky voči klientovi sú spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené
na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo

v zmysle § 89 a nasl. zákona o bankách. Tieto povinnosti vyplývajú pre banku priamo zo zákona.
Postúpením pohľadávky z banky na iný subjekt, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa podstatným
spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi
postupcom a dlžníkom. Preto treba vychádzať z toho, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
stanovuje osobitné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné bankovú pohľadávku postúpiť

na iný subjekt. Z uvedeného vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pokiaľ nie sú dodržané zákonom
stanovené podmienky pre postúpenie bankovej pohľadávky. Žalobca, ktorý si postúpenú pohľadávku
uplatňuje, je povinný v konaní preukázať splnenie zákonných podmienok, teda nielen tvrdiť, ale aj
dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, čiže okrem iného aj splnenie podmienok platného
postúpenia, čiže je povinný dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka dlžníka písomne vyzvala na

splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať, že dlžník si výzvu aj prevzal a zároveň, že napriek tomu
zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má
za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotno-právne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo, resp. mu vyplýva
procesné právo si tento hmotno-právny nárok uplatňovať.

11. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

12. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávkaalebojejčasťzapredpokladupredchádzajúcejpísomnejvýzvybankyaskutočnosti,žeklient
banky je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady
sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase

postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie podľa Občianskeho
zákonníka.Sprísneniezákonnýchpredpokladovpostúpeniabankovejpohľadávkymôžebyťpovažované
za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou
nie vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorej kontrola je osobitnedôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre
platné postúpenie pohľadávky banky. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie
pohľadávky banky však zo strany žalobcu v konaní nebolo preukázané. Vzhľadom na skutočnosť, že

žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak,
ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách, postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za
platné, preto súd dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia.
Keďže žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, žalobu bolo potrebné zamietnuť.
Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť v predmetnom konaní spočíva na žalobcovi. Súdu neprináleží

zaobstarávať si z vlastnej iniciatívy dôkazy preukazujúce dôvodnosť žaloby. Zároveň je zrejmé, že
podľa § 92 ods.8 zákona o bankách vyplýva banke povinnosť pri postúpení pohľadávky odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka,
čo znamená, že ak banka klientov vyzývala na splnenie splatného dlhu, dôkazné prostriedky súvisiace
s touto skutočnosťou by sa mali nachádzať v dispozičnej sfére žalobcu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutýchstranouvopačnomprocesnompostavení,nežjestrana,ktoránesplnilaalebonedostatočne
plnila svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne iné, než navrhnuté dôkazy

a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na
ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Hoci v konaní žalobca predložil výzvu
banky zo dňa 12.12.2008, nepreukázal, že by uvedená výzva bola žalovaným aj skutočne doručená,

resp. odoslaná. Žalobca tak neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu podmienok
stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorých preukázanie zaťažuje žalobcu, a ktorých
preukázanie je nevyhnutné pre prijatie záveru o platnosti postúpenia a aktívnu legitimáciu žalobcu. Súd
dodáva, že za dôkaz na hodnoverné preukázanie tejto skutočnosti nemožno považovať bez ďalšieho
ani (iba) jednostranné vyhlásenie Slovenskej sporiteľne, a.s. obsiahnuté v čl. IV ods. 4.2 písm. d) zmluvy

o postúpení, že pohľadávky spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.
V prípade bankových úverov neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že aktívna legitimácia vyplýva z oznámení
postupcu, nakoľko bez splnenia zákonných predpokladov stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách,
sa nemôže jednať o platné postúpenie, ani relevantné oznámenie. Z dôvodu, že tieto skutočnosti
(stanovenév§92ods.8zákonaobankách)vkonanípreukázanéneboli,súddospelkzáveru,žežalobca

nemal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, preto žalobu zamietol. Nakoľko súd nemal preukázanú
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nebolo potrebné zaoberať sa platnosťou uzavretej úverovej zmluvy,
ani skutočnosťou, či žalobca úver zosplatnil v súlade s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa, a ani
výškou a premlčaním uplatnenej pohľadávky.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. Žalovaní boli v konaní úspešní v celom rozsahu, preto im súd priznal
právo na náhradu trov konania v plnom. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje zanesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej

značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).