Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. jún 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/132/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709207880
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8709207880.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa: Z. F., I. I.,

G. Č.. XX, práv. zast. JUDr. Marián Ševčík, CSc., Advokátska kancelária, Nezábudková 22, Bratislava,
proti odporcovi: Slovenská republika - zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13,
Bratislava, v konaní o náhradu škody s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude odporca zaviazaný
povinnosťou náhrady škody v sume 16.596,96 eur. Dôvodom podania návrhu sú tvrdenia navrhovateľa,

že konaním Obce Batizovce a následne Krajského súdu Prešov, ako aj porušením Dohovoru o
ochrane ľudských práv a slobôd, klientelizmom a diskrimináciou navrhovateľa obecným úradom
Batizovce pri vyvlastňovaní majetku navrhovateľa a poskytovaní náhrad za vyvlastnené pozemky, bola
navrhovateľovi spôsobená nemajetková ujma v požadovanej výške. Konkrétne mala táto nemajetková
ujma navrhovateľovi konaním Obce Batizovce a ďalej Krajského súdu v Prešove v konaní 3S/32/2006,
ktorý rozhodoval o žalobe navrhovateľa proti rozhodnutiu Obce Batizovce vo vyvlastňovacom konaní.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a v konaní namietal, že navrhovateľ si uplatňuje náhradu
škody, pričom takto uplatnenou náhradou škody má byť nesprávne rozhodnutie, nesprávny postup
orgánov verejnej moci. Ako prvé rozhodnutie, ktoré považuje navrhovateľ za nezákonné je rozhodnutie
Obce Batizovce zo dňa 16.5.2005. K tomuto rozhodnutiu odporca namietal nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie. Taktiež odporca namietal, rozhodnutie Obce Batizovce nie je možné v zmysle § 6 zákona
č. 514/2003 Z. z. považovať za nezákonné rozhodnutie, nakoľko nebolo zmenené alebo zrušené pre
nezákonnosť príslušných orgánov, a teda nie je možné sa na jeho základe domáhať náhrady škody.

Navyše navrhovateľ podal svoj žalobný návrh na súd dňa 27.7.2009, pričom bolo však rozhodnutie Obce
Batizovce vydané už 16.5.2005, to znamená, že navrhovateľ podal žalobný návrh po uplynutí premlčacej
lehoty a v tomto bode odporca vzniesol námietku premlčania.
Ďalšie rozhodnutie, ktoré navrhovateľ označil za nezákonné je uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 3S/32/2006, ktorým bola zamietnutá žaloba navrhovateľa. Rovnako toto uznesenie nie je možné
považovať v zmysle § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. za nezákonné rozhodnutie, nakoľko nespĺňa atribúty
nezákonného rozhodnutia, nikdy nebolo zmenené, zrušené pre nezákonnosť.

Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že sa u odporcu domáhal predbežného prerokovania nároku, odporca
toto tvrdenie odmietol s tým, že vo vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu Obce Batizovce uznesením
Krajského súdu v Prešove resp. nesprávneho úradného postupu v súvislosti s predmetom tohto konania
nikdy nebolo odporcom predbežne prerokované. Navrhovateľ síce v rokoch 2005, 2007, 2009 podávalžiadosti o predbežné prerokovanie, avšak išlo o konanie vedené Okresným súdom Poprad pod sp.
zn. 11C/922/80, 13C/1238/90, 9C/280/91, 12C/993/82, avšak jednalo sa o rozhodnutia súdov, nešlo o
rozhodnutia Obce Batizovce, alebo konkrétne uznesenia Krajského súdu v Prešove.

Keďže v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je obligatórnou podmienku pred podaním žaloby predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, aj z tohto dôvodu odporca žiadal žalobu zamietnuť.
Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, odporca namietal, že navrhovateľ síce vo svojom osobnom
vyjadrení z 19.3.2016 poukázal na celú genézu kauzy, avšak nie je presne špecifikované, čo sa považuje
za nesprávny úradný postup, aký právny predpis, aké konkrétne ustanovenie malo byť porušené, ak aj

prišlo k nesprávnemu právnemu postupu, rovnako ak príde k nesprávnemu úradnému postupu nie je
daná pasívna vecná príslušnosť odporcu zastupovať v tomto konaní Slovenskú republiku. Na základe
uvedeného odporca navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko navrhovateľ nepreukázal
existenciu nezákonného rozhodnutia, nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinnú súvislosť,
nie je daná pasívna vecná legitimácia odporcu a tiež je uplatnený nárok premlčaný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi založenými v spise, z
čoho zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ sa domáha vydania rozhodnutia, ktorým bude odporca zaviazaný na náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 16.596,96 eur z titulu nesprávneho úradného postupu Obce Batizovce v konaní

vedenom pod sp. zn. 711/2003-8-Kz. Súčasne navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že proti uvedenému
rozhodnutiu obce podal žalobu s tým, že Krajský súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 3S/32/2006
zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení. Nakoľko sa navrhovateľ domnieva,
že toto rozhodnutie je nezákonné a predchádza mu nesprávny úradný postup Obce Batizovce,
domáha sa náhrady nemajetkovej ujmy s tým, že vychádzajúc z právneho názoru Krajského súdu v

Prešove, ktorý svojím rozhodnutím č.k. 3Co/131/2010-19 zo dňa 14.1.2011 a následne rozhodnutím
č.k. 3Co/83/2015-66 zo dňa 11.11.2015 zrušil prvostupňové uznesenie v tejto veci, ktorým súd podanie
navrhovateľa aj po jeho doplnení odmietol a vrátil vec na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení
Krajský súd v Prešove uviedol, že navrhovateľ presne označil účastníkov konania na žalovanej strane,
pričom z podania je zrejmé, že jeho návrh smeruje proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvo

spravodlivosti SR a zároveň podľa odvolacieho súdu je z podaní navrhovateľa zrejmé čoho sa domáha,
t.j. že sa domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96 eur z titulu náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom konajúcich štátnych orgánov.

Právny režim nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom sa do 1. júla 2004 riadil právnym režimom Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škody spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym postupom a od 1. júla 2004,
kedy nadobudol účinnosť Zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov

Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 16.5.2005 (ďalej len zákon), tento zákon
upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b)
zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú
orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 zákona na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup
orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy,
verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým

zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 4 ods. 1 zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa,
koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár

pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej
z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, c) ministerstvo alebo iný
ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorápatrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu,
ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného
predpisu, d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia

smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla
škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva
alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní
alebo správnom konaní, f) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku

nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným
postupom, g) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, h) verejnoprávna
inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej
správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola

spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla
v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym
úradným postupom, j) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného
rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k) orgán
príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku, ak

ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak
žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa § 4 ods. 2 zákona ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa § 5 ods. 1 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal

proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,

komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde.

Súd má za to, že základnou podmienkou možnosti prerokovania návrhu v zmysle § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z., je preukázanie podania návrhu či žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Nedostatokprerokovania nároku na náhradu škody príslušným orgánom je síce odstrániteľný nedostatok podmienky
konania(R28/1978),zobsahupísomnýchpodanínavrhovateľaadresovanýchsúdualenevyplýva,žeby
navrhovateľžiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodypodal.Užtátoskutočnosťsama

o sebe má mať za následok zastavenie konania pre nedostatok podmienok konania, avšak súd je toho
názoru, že pokiaľ ide teda o podmienku predbežného prerokovania nároku ako podmienku poskytnutia
súdnejochrany,jejposudzovaniepodľasúdunemôžebyťprílišformalistické,čobyvkonečnomdôsledku
viedlo k odmietnutiu spravodlivosti. Z uvedeného dôvodu sa súd návrhom ako takým v konaní zaoberal.

Podľa čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý, kto bol zatknutý alebo
pozbavený slobody v rozpore s ustanovením tohto článku, má nárok na odškodnenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Cieľom zákonnej úpravy je odčiniť zákonom predpokladanú majetkovú ujmu spôsobenú nezákonným či

nesprávnymzásahomštátu.Zastavenietrestnéhostíhaniaaoslobodeniespodobžalobymajúprisplnení
ďalších podmienok na účely zodpovednosti štátu za škodu rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia
o vznesení obvinenia pre nezákonnosť.

Jedným z predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je teda

zistená nezákonnosť rozhodnutia, ktorá viedla k vzniku škody. So zreteľom na citované ustanovenie §6
zákona č. 514/2003 Z.z., uvedený predpoklad je splnený vtedy, ak príslušné rozhodnutie bolo zrušené
alebo zmenené. Náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pokiaľ toto rozhodnutie nebolo
zrušené, a neboli využité riadne opravné prostriedky, nemožno priznať

Z hľadiska výkladu teleologického vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je
v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,
nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné
splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne.

S prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia súd konštatuje, že nárok navrhovateľa je premlčaný,
nakoľko od okamihu, kedy sa dozvedel o rozhodnutí Krajského súdu Prešov uplynulo viac 3 roky,
teda návrh ako taký bol navrhovateľom podaný po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty. K údajnému
nesprávnemu či nezákonnému postupu malo dôjsť dňa 16.5.2005. Návrh vo veci samej bol podaný dňa

27.7.2009. Nároky uplatnené po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty tak nemožno priznať.

Na okraj súd dodáva, že v konaní neboli tiež preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
podaný návrh, aj keby bol podaný v zákonnej lehote. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(O.s.p.) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z

označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak
je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd konštatuje, že ani podľa špeciálnych zákonných ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu resp. jeho nezákonným postupom a ani podľa všeobecných ustanovení
zodpovednosti za škody upravených v § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka navrhovateľ nepreukázal
vznik akejkoľvek škody, keď podľa všeobecných ustanovení nijako nepreukázali porušením akej právnej

povinnosti odporcu malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu či vydaniu nezákonného rozhodnutia.
Navrhovateľ tiež nepreukázal vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného § 120 ods. 1 OSP, ale
aj so zásadou rovnosti účastníkov konania uvedenou v ustanovení § 18 ods. 1 OSP.

Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade,
ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § 120 ods. 1 prvá veta OSP. Sporové konanie ovládané touto
zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový
stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov.

Aby mohol navrhovateľ, ktorého primárne v občianskom súdnom sporovom konaní uspieť, musí preto k
svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení
dospieť k záveru, že navrhovateľ má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní
skutkového stavu, súd v zásade (s výnimkou ust. § 120 ods. 1 tretia veta OSP) vždy vychádza len z
tých dôkazov, ktoré boli na návrh účastníkov vykonané. Ak navrhovateľ potrebné dôkazy nepredloží,

znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho súd nemôže žalobe vyhovieť.

Z uvedených dôvodov súd podľa ustanovenie § 153 ods. 1 OSP rozhodoval podľa skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, pričom dospel k záveru, že nárok navrhovateľa, ktorým sa domáhal
zaplatenia sumy 16.596,96 eur nie je ani z časti dôvodný nakoľko navrhovateľ nielen že nepreukázal

žiadnu z podmienok na uplatnenie tohto nároku, a to či už podľa špeciálnych zákonných predpisov
alebo podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody podľa Občianskeho zákonníka ale zároveň
nepreukázal ani svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní, t.j. že škoda vznikla jemu alebo jeho právnemu
predchodcovi a rovnako nepreukázal ani pasívnu legitimáciu, t.j. že za škodu zodpovedá odporca ako
zástupca štátu.

V zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. bude o trovách konania rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému

súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.