Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 10, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010128
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318010128.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné, samosudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou, v trestnej veci obžalovaného M. T.,

pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §
139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

M. T., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom K. A. č. XX, okr. V., t. č. M. Ú. N. M. M. M. K.,

uznáva sa za vinného, že

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v rodinnom dome č. XX v obci K. A., okr. V. sotil
oboma rukami do svojej manželky F. T., následkom čoho spadla na schody a následne potom ako
sa postavila zo schodov, tak túto udrel dlaňou svojej ruky do oblasti tváre, čím takto poškodenej F. T.
spôsobil pohmoždenie hrudníka vľavo ľahkého stupňa, pohmoždenie ľavého ramena ľahkého stupňa
a pohmoždenie ľavého stehna ľahkého stupňa s dobou liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia v
obvyklom spôsobe života v trvaní 10 dní,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal čin na chránenej osobe, blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139

ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona,
§ 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na peňažný trest v sume 400,- (štyristo) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú V.. F. T., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom R.
XXXX/XX, XXX XX S., M. D. W., P..B.., so sídlom W. E. X, XXX XX A. - V. Č. W., J.: XX XXX XXX a B.
W., so sídlom L.. XX. P. X, XXX XX A., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry S. podal na tunajší súd XX. H. XXXX obžalobu sp. zn. X W. XXX/
XX/XXXX na M. T. (ďalej len ,,obžalovaný“) pre skutok opísaný vo výroku o vine rozsudku právne

kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej V.. F. T. (ďalej
len ,,poškodená“), svedkov M. T. a Q. P., znalca V.. F. B., prečítaním znaleckého posudku a ostatných
listinných dôkazov.
K dokazovaniu

Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Ku skutku uviedol, že kritického dňa poškodená spadla sama na
schodoch, keď sa pošmykla na železných lištách a z tých nervov ho začala biť. Kričala na syna, aby jej
prišiel pomôcť a začala vystrájať. Preto povedal synovi, aby zavolal políciu. On bol vonku na vchodových
dverách, kde si otrepal topánky. Poškodená ho chcela vytlačiť vonku a dvere rýchlo zavrieť. Keď sa otočil
mysliac si, že spadli topánky, ona už bola pri ňom, zviezla sa rýchlo po schodoch, postavila sa a začala

ho biť. Spýtal sa jej, či jej preskakuje. Ona začala kričať na syna, aby jej išiel pomôcť, zavádzala ho.
Potom vstala, odišla od neho asi tri metre a tam začala kričať. Synovi povedal, že už jej preskakuje, aby
zavolal políciu. Keď poškodená spadla, bola od neho vo vzdialenosti meter a pol, dva metre. V rodinnom
dome sa zdržiaval každý deň, pretože okolo domu sa treba starať a staral sa aj o svokru. Poslednú dobu
býval v parku, pretože keď videl, ako sa poškodená správa, radšej odišiel. Pád poškodenej syn nevidel.

Svedkyňa poškodená V.. F. T. na hlavnom pojednávaní dňa 20. februára 2019 vypovedala, že asi týždeň
predtým už videla, že obžalovaný je nervózny, bála sa ho, bol ako neriadená strela, pred synom povedal,
že už ste dávno z okna neskákali. V ten deň bola na okne v kuchyni, keď ho videla ako ide do dvoru,
rýchlo utekala k vchodovým dverám a chcela ich zamknúť, lebo sa ho bála, no nestihla, v tej rýchlosti
nevedela, ktorý kľúč, on rukou vytlačil dvere, chcela utiecť ako otváral, lebo vedela, že ju bude biť, videla,

že je nervózny, agresívny, ale nedovolil jej to. Zatvoril dvere, začal ju biť, dal jej facku, skočil na ňu,
spadla na schody, začal ju dusiť, biť zozadu. Kričala na syna, aby volal rýchlo policajtov. Syn prišiel,
odtiahol ho od nej a utiekla do kúpeľne, kde bol kľúčik a zamkla sa. Syn jej prišiel do kúpeľne oznámiť,
že môže otvoriť, že prišli policajti. K zraneniam poškodená uviedla, že bolela ju hlava, hanbila sa a nešla
ani do práce, lebo mala modrinu, hanbila sa ísť aj medzi ľudí. Modrinu mala na tvári, na ramene, aj

na stehne. Mala bolesti hlavy, krku, hrudníka. Celá chrbtica ju bolela. Svedkyňa ďalej uviedla, že bola
v šoku, myslí si, že ju obžalovaný buchol dlaňou. Oboma rukami ju chytil za krk a nadával jej. Hneď
na druhý deň bola u svojej obvodnej lekárky V.. W., ktorá ju poslala za chirurgom. Z obžalovaného má
strach, bojí sa, že dokončí to, čo začal.
Svedkyňa poškodená na hlavnom pojednávaní dňa 10. júla 2019 po výzve na odstránenie rozporov v

jej doterajších výpovediach uviedla, že je stále v šoku. Obžalovaný ju dusil, búchal a ťahal za vlasy.
Buchol ju, stál za dverami, chcela utiecť, ale už videla, že je zúrivý a že dostane. Dal jej facku, chytil ju,
začal dusiť, spadla na schody. Bola vtedy v šoku. Udieral ju viackrát, nielen jednu facku jej dal. Bála sa.
Svedok M. T., syn obžalovaného a poškodenej, vo výpovedi uviedol, že v uvedený deň bol doma,
pripravoval sa do školy, mama bola v kuchyni ako on, videla príchod otca domov. Otec prišiel v nedobrej

nálade. Oni ho už poznali, mama sa ho bála a išla zamknúť dvere, otec prichádzal rýchlo, mama nestihla.
Počul krik otca, potom mama skričala na neho, on hneď utekal, vedel, že bude zle. Keď prichádzal do
vchodovej miestnosti domu, otec mamu držal v oblasti krku, a ani na jeho opakovanú výzvu pustiť mamu
nereagoval. Musel prísť k nemu a odtiahnuť ho od mamy, aby jej neurobil nejakú ujmu. Keď ho odtiahol,
mama odišla preč, zavolali obaja v rovnakom čase policajtov. Polícia prišla do piatich alebo desiatich

minút. Mama bola na schodoch v miernom podrepe, nie je si istý, či ležala alebo bola na jednej nohe,
otec ju držal za krk a nadával jej. Všimol si na tele matky poranenia, na tvári - líci, ramene, aj na stehne,
kde boli viditeľné modriny. Otca pozná od detstva, vie usúdiť, či ich ide napadnúť, podľa rýchlosti jeho
chôdze aj podľa slovného napádania. Otec do domu prichádzal, keď sa potreboval osprchovať alebo
oprať si veci, keď mama bola v práci, lebo dom bol otvorený. Podobný incident sa udial už veľakrát,

chodila k nim policajná hliadka z V., ale neurobili nič a nenapísali ani žiaden záznam, aj keď zavolali
na tiesňovú linku.
Svedok Q. P. pri výsluchu uviedol, že bol u obžalovaného v parku oproti jeho domu a robil tam nejaké
veci s kameňom, pre ktorý si chodil k nemu na dvor cez cestu. Obžalovaný sa chcel dostať domov,
no nevedel sa tam z nejakého dôvodu dostať. Bol na boku od dverí, nevidel veľmi dobre, veľmi tomu

nevenoval pozornosť. Pamätá si jeho manželku, ktorá ho nechcela pustiť dnu, prišiel tam aj jeho syn,ktorého ona volala, potom išli všetci dnu do domu, on išiel do parku a pokračoval vo svojej práci. S
obžalovaným je v kamarátskom vzťahu, pozná aj poškodenú a ich synov.
Zo znaleckého posudku číslo XX/XXXX vypracovaného V.. F. B., znalcom z odboru zdravotníctvo,

na ktorý posudok sa znalec na hlavnom pojednávaní odvolal, vyplynulo, že poškodená utrpela dňa
XX.XX.XXXX poranenia: pohmoždenie hrudníka vľavo ľahkého stupňa - jedná sa o pohmoždenie
hrudníka vľavo na prednej stene v dolnej tretine ľahkého stupňa s palpačnou bolestivosťou, bez
opuchu a hematómu a povrchových odrenín v mieste pohmoždenia, pohmoždenie ľavého ramena
ľahkého stupňa - jedná sa o pohmoždenie ľavého ramena ľahkého stupňa s plošným hematómom

na ľavom ramene veľkosti 10 x 5 cm, pohmoždenie ľavého stehna ľahkého stupňa - jedná sa o
pohmoždenie ľavého stehna ľahkého stupňa s plošnými hematómami v mieste pohmoždenia veľkosti
5 x 5 a 3 x 2 cm. Ostatné poranenia poškodenej, ktoré jej boli priznané počas jej vyšetrenia na
chirurgickej ambulancii N. B. B..T..Y.. dňa XX.XX.XXXX, t.j.: pohmoždenie hlavy vo vlasatej časti
ľahkého stupňa, pohmoždenie driekovej oblasti ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice, nemajú
odborné opodstatnenie, nakoľko tieto poranenia s prihliadnutím na výpoveď samotnej poškodenej

nemajú oporu v tom, ako incident prebehol. S prihliadnutím na škálu "ľahké - stredne ťažké - ťažké"
utrpela poškodená poranenie ľahkého stupňa. Poranenia poškodenej vznikli na základe nasledovného
mechanizmu: počas incidentu poškodená spadla na ľavú stranu tela, pričom dopadla schody, kde
nárazom rôznych častí tela o schody došlo k vzniku poranení v zmysle: pohmoždenie hrudníka vľavo
ľahkého stupňa, pohmoždenie ľavého ramena ľahkého stupňa, pohmoždenie ľavého stehna ľahkého

stupňa. Poranenia poškodenej nasvedčujú tomu, že poškodená spadla, pričom narazila ľavou stranou
tela o schody. Zo súdnoznaleckého hľadiska neexistuje dôkaz o tom, aby poškodená bola udretá do
oblasti tváre a to či už päsťou, alebo otvorenou rukou, poranenia poškodenej v zmysle pohmoždenia
vlasatej časti hlavy, podvrtnutia krčnej chrbtice a pohmoždenia driekovej časti tela nemajú odbornú
opodstatnenosť. Na tele poškodenej, t.j. v oblasti jej tváre, sa nenašli stopy, ktoré by zodpovedali úderu

päsťou, prípadne otvorenou rukou do oblasti tváre poškodenej, teda tak ako to tvrdila poškodená vo
svojichvýpovediach.Zosúdnoznaleckéhohľadiskasadákonštatovať,ženaľavústranutelapoškodenej
pôsobila tupá sila, ktorou mohol byť náraz počas pádu na schody. Čo spôsobilo pád poškodenej sa z
odborného hradiska určiť nedá. Poškodená mala podľa uvedenia obvodnej lekárky V.. W. vypísanú PN
- ku od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. na dobu XX dni. Doba liečenia a PN v trvaní XX dní bola

neprimerane dlhá. Za adekvátnu dobu liečenia spojenú s prípadnou dobou PN možno pokladať čas
cca 10 dní. Počas nutnej doby liečenia mohla byť poškodená obmedzená v obvyklom spôsobe života.
Z hľadiska posúdenia jednotlivých obmedzení, poškodená mohla mať bolesti v miestach poranenia,
ktorých intenzita s prihliadnutím na škálu "slabá - mierna - stredne silná - silná - krutá" mohla byť: slabá
počas doby cca 2 - 3 dni v oblasti ľavého stehna, slabá počas doby cca 4 - 5 dni v oblasti ľavého ramena,

mierna v oblasti ľavej strany hrudníka počas nutnej doby liečenia s pomaly postupne odznievajúcou
intenzitou. Poškodená počas nutnej doby liečenia mohla byť obmedzená vo fyzickej aktivite, ako sú
ťažšie práce doma a v okolí, ako aj vo fyzickej aktivite ako je dlhšia, alebo rýchlejšia chôdza. Počas
nutnej doby liečenia nebola poškodená obmedzená v bežných denných činnostiach, ako je toaleta,
hygiena, obliekanie, jedenie a podobne. Počas nutnej doby liečenia nebola poškodená v žiadnych

činnostiach odkázaná na pomoc inej osoby. Poranenia poškodenej nevytvorili predpoklady pre vznik
trvalých následkov. Zákon č. 437/2004 Z. z. poranenia poškodenej neodškodňuje, a to z dôvodu malej
závažnosti uvedených poranení. Údaje o priebehu incidentu vo výpovediach samotnej poškodenej sa
rozchádzajú, nie všetky poranenia, ktoré boli poškodenej priznané počas jej odborného chirurgického
vyšetreniamajúsúdnoznaleckúopodstatnenosť.Poranenia,ktorébolipoškodenejpriznanévznaleckom

posudku nie sú tak závažné, aby mohli dať podklad pre dlhodobé liečenie a PN. Poranenia poškodenej
boli zo súdnoznaleckého hľadiska zhodnotené ako poranenia ľahkého stupňa, avšak pre odznenie
bolesti týchto poranení a týka sa to hlavne poranenia hrudníka a s tým spojených obmedzení v obvyklom
spôsobe života, je potrebná priznaná doba ako je uvedená v znaleckom posudku.
Na hlavnom pojednávaní znalec V.. F. B. pri výsluchu uviedol, že všetky priznané poranenia sa

nachádzajú na jednej strane tela, jedná sa o rameno, prednú časť hrudníka vľavo a stehno. Na
základe štruktúry schodov, súčasne pri jednom páde mohlo dôjsť k poraneniu troch častí tela. Priznané
poranenia mohli vzniknúť pri jednom páde na nerovnou teréne, teda na schodoch. Z odborného hľadiska
sa nedá určiť, či bol fyzický útok na osobu poškodenej, z toho dôvodu, že sa nenašli stopy, ktoré by
nasvedčovali,žebolaudretádooblastitváre.Úderpäsťoubyzanechalvmiesteúderustopypodľaosoby

obžalovaného. Diagnózy, ktoré mali objektívny podklad, boli priznané - hematómy a objektívna bolesť.
Je pravdepodobné, že tie diagnózy vznikli pri jednom páde. Z odborného hľadiska sa nedá vylúčiť, že
mohli vzniknúť aj pri inom deji. Pád na schody veľmi napovedá poraneniu v oblasti ramena, kde lekár
popísal pruhovitý hematóm o veľkosti 15 cm, teda je možné si predstaviť, že došlo k nárazu ramena oschody. Ale či tieto poranenia nevznikli pri inej činnosti, sa vylúčiť nedá. Je veľká pravdepodobnosť, až
istota, že tieto poranenia vznikli nie šmyknutím sa zhora dole, ale pádom na schody z postoja. Pokiaľ
by poškodená bola udretá päsťou, je takmer isté pri habite obžalovaného, že by v mieste úderu vznikli

typické znaky pohmoždenia, s prihliadnutím na to, že poškodená musela spadnúť na zem. Úder dlaňou
zanecháva v oblasti tváre zvýšené prekrvenie, poprípade aj hematóm. Zvýšené prekrvenie za niekoľko
hodín odzneje. Ak pacient nepríde na vyšetrenie včas, napr. s odstupom pol dňa, už nemusia byť stopy.
Úder päsťou poškodeného, ktorý by spôsobil pád na zem, by s určitosťou zanechal viditeľné stopy v
mieste úderu. Úder dlaňou, pri škále sily: malá - stredne veľká - veľká, malá sila úderu plochou dlane,

tak takáto sila úderu môže spôsobiť pád poškodenej osoby, lebo sa zapotáca, je jemne otrasená, avšak
na jej tele, po niekoľkých hodinách už nemusí byť vidieť žiadnu stopu. Ľahké údery otvorenou dlaňou
nemusia zanechať na tvári poškodenej viditeľné stopy. Pri údere otvorenou dlaňou už po 2-3 hodinách
nevidieť stopy v mieste úderu, t. j. prekrvenie v mieste dopadu. Stredne ťažký úder môže spôsobiť
vznik hematómu. Pri ľahkom údere nemusí byť žiadna stopa. Pri fackách sa prekrvenie objaví hneď. Po
niekoľkých hodinách sa vykryštalizujú hematómy. Nemusí byť viditeľný pri prvotnom vyšetrení. Môže sa

prejaviť až po 2-3 dňoch po údere. Závisí to aj od sily a od miesta úderu. Keďže v oblasti tváre neboli
popísané žiadne známky poranenia, tak v znaleckom posudku nemohol priznať, že mohlo dôjsť k úderu
fackou. Nebolo miesto kontaktu, miesto úderu do oblasti tváre poškodenej, pritom poškodená bola na
vyšetreniach u V.. B. niekoľko dní za sebou a to miesto nebolo popísané a nedošlo ani k vyfarbeniu
hematómu. Neexistuje miesto kontaktu, teda dôkazu, že došlo k úderu do oblasti tváre.

Sociálna poisťovňa sa podaním z XX.XX.XXXX pripojila k trestnému konaniu a uplatnila si náhradu
škody v sume 434,90 eur, ktorá vznikla vyplatením nemocenských dávok poistencovi poškodenej za
obdobie jej práceneschopnosti od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (dávka vyplatená od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX).
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si uplatnila nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú

starostlivosť podaním z XX.XX.XXXX v sume 33,57 eur v dôsledku poškodenia zdravia poistenca
poškodenej.
Rozsudkom Okresného súdu S. sp. zn. XT/XX/XXXX z XX.XX.XXXX bol obžalovaný uznaný za vinného
z prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 2 Trestného zákona. Za tento prečin a za prečin neoprávnené
používaniecudziehomotorovéhovozidlapodľa§217ods.1,ods.2písm.c)Trestnéhozákona,zktorého

bol uznaný za vinného rozsudok Okresného súdu S. č.k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v
spojení s uznesením Krajského súdu v W. sp. zn. XXTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným
dňa XX.XX.XXXX, bol odsúdený podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona prihliadajúc podľa § 38 ods. 2
Trestného zákona na § 36 písm. j) Trestného zákona, na § 37 písm. h) Trestného zákona, podľa § 41
ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm.

a) Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1
Trestného zákona určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Taktiež súd rozhodol o povinnosti obžalovaného
nahradiť spôsobenú škodu.
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť XX. Q. XXXX, kedy Krajský súd v W. ako súd odvolací
uznesením sp. zn. XXTo/XX/XXXX z XX.XX.XXXX odvolanie obžalovaného podané oneskorene

zamietol postupom podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku.
Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ osemkrát súdne trestaný, pričom v
siedmich prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Posledný záznam v registri trestov sa týka
odsúdenia vo veci Okresného súdu S. sp. zn. XT/XX/XXXX z XX.XX.XXXX.
Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že

obžalovaný bol jedenkrát postihnutý za priestupok na úseku cestnej premávky, za ktorý mu bola v
blokovom konaní uložená pokuta vo výške 20 eur.
Obec K. A. v správe o povesti uviedla, že obžalovaný je ženatý, má dvoch synov, je invalidný dôchodca,
žije vo vlastnom rodinnom dome a v mieste bydliska má dobrú povesť.
Z hodnotenia Ú. N. M. M. P. Ú. N. M. C. Y. B. K. zo dňa 10.07.2019 vyplynulo, že obžalovaný sa

počas výkonu väzby správa slušne a disciplinovane, úlohy a nariadenie vyplývajúce z ústavného
poriadku plní, režim dňa dodržiava, jeho formácia v podmienkach štandardného režimu výkonu väzby
prebieha v žiaducom sociálnom smere, doposiaľ mu nebola uložená žiadna disciplinárna odmena ani
disciplinárny trest. Pracovne zaradený počas výkonu väzby nie je. Kontakt s primárnou rodinou udržiava
prostredníctvom návštev v ústave, korešpondenčne a telefonicky, pričom sa dodržiavajú obmedzenia v

zmysle § 19 až 21 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.
Darovacou zmluvou uzavretou dňa XX.XX.XXXX obžalovaný ako výlučný vlastník daroval poškodenej
do jej výlučného vlastníctva nehnuteľnosť rodinný dom č. XX postavený na parcele č. XXX/X v k.ú. K. A..Súd odmietol návrh obžalovaného vykonať dokazovanie výsluchom príslušníkov Policajného zboru
vykonávajúcich zásah dňa XX.XX.XXXX, p. F. a p. K.. P. F. a p. K., kritického dňa zásah nevykonávali, k
objasneniu súdeného skutku by ich výpoveď neprispela a okolnosti iných incidentov medzi obžalovaným

a poškodenou sú nepodstatné pre rozhodnutie v predmetnej trestnej veci. Obžalovaný výsluch
príslušníkov Policajného zboru vykonávajúcich zásah dňa XX.XX.XXXX odôvodňoval tým, aby sa
vyjadrili k zraneniam poškodenej. K zraneniam poškodenej bol vypracovaný znalecký posudok a
vypočutý znalec, s príslušnými odbornými znalosťami.
OdmietolajnávrhpoškodenejnavýsluchV..W.,ošetrujúcejlekárkypoškodenej,pretožepodľavýpovede

znalca, miesto úderu na tvári poškodenej v prípade úderu malou silou nemuselo byť pri vyšetrení
viditeľné a súd uveril tvrdeniam poškodenej v spojení s inými vykonanými dôkazmi.
K hodnoteniu dôkazov
Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na

skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané.
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok opísaný v skutkovej vete
výroku o vine rozsudku sa stal a že ho spáchal obžalovaný.
Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje svojou výpoveďou primárne svedkyňa poškodená

F. T., ktorá popísala priebeh skutku. V konaní pred súdom na hlavných pojednávaniach poškodená
vypovedala tak, že obžalovaný jej dal facku, udrel ju dlaňou ruky. Rozpor s výpoveďou v prípravnom
konaní vysvetlila tým, že vyšetrovateľ sa jej nepýtal takto detailne na priebeh skutku ako jej boli kladené
otázky na súde a bola a je v šoku, z obžalovaného má strach. Jej výpoveď aj v kontexte s inými
vykonaným dôkazmi súd vyhodnotil ako pravdivú a vierohodnú. Hodnoteniu tejto usvedčujúcej výpovede

pritom súd venoval náležitú pozornosť práve s poukazom na to, že v konaní bolo preukázané, že vzťahy
medzi poškodenou a obžalovaným boli poznačené vzájomnými konfliktami. Osobitne sa preto venovala
pozornosť otázke, či si poškodená zranenia neprivodila sama ako to tvrdila obhajoba.
Obžalovaný spáchanie skutku poprel, priznal ale incident s poškodenou, dôvodom ktorého bolo konanie
poškodenej snažiacej sa nevpustiť obžalovaného do rodinného domu. K tomu treba uviesť, že sám

obžalovaný nespochybňoval, že v kritickom mieste a čase mal konflikt s poškodenou a nerozporoval ani
to, že poškodená ho chcela vytlačiť z dverí a tieto uzamknúť. Aj svedok M. T. potvrdil, že obžalovaný
držal poškodenú v oblasti krku, na jeho výzvu nereagoval a preto obžalovaného musel od poškodenej
odtiahnuť. Tiež uviedol, že na líci, ramene aj stehne mala poškodená viditeľné modriny. Počul, že
poškodená počas útoku kričala o pomoc. Tu treba zdôrazniť, že poškodená mala na svojom tele

po incidente s obžalovaným zranenia, čo je premisa, z ktorej treba vychádzať. Obžalovaný tvrdil, že
poškodená si zranenia spôsobila pádom zo schodov smerom dole, ktorý si sama zavinila. Tomuto
tvrdeniu obžalovaného súd neuveril. V prvom rade treba uviesť, že samotná poškodená celý čas tvrdila,
že spadla na schody po tom ako ju obžalovaný udrel. Tomuto tvrdeniu poškodenej súd uveril, lebo o
tom, že spadla na schody z postoja a nie šmyknutím sa, svedčí aj pruhovitý hematóm v oblasti ramena,

ktorý dokazuje, že došlo k nárazu ramena o schody.
Že pri tomto útoku poškodená utrpela zranenia opísané v skutkovej vete výroku o vine, o tom svedčia
závery znaleckého posudku znalca V.. F. B., ktoré si súd v celom rozsahu osvojil. V závere znaleckého
posudku znalec síce uviedol, že zo súdnoznaleckého hľadiska neexistuje dôkaz o tom, aby poškodená
bola udretá do oblasti tváre, a to či už päsťou alebo otvorenou rukou, pretože na tele poškodenej v

oblasti tváre sa nenašli stopy, ktoré by zodpovedali úderu päsťou, prípadne otvorenou rukou do oblasti
tváre poškodenej, tak ako to tvrdila poškodená vo svojich výpovediach, je treba uviesť, že jednak
podľa znalca ľahké údery otvorenou dlaňou nemusia zanechať na tvári poškodenej viditeľné stopy.
Ak zanechajú stopy - zvýšené prekrvenie v mieste dopadu, za niekoľko hodín (2-3) odzneje. Stredne
silný úder môže spôsobiť vznik hematómu, ktorý sa môže prejaviť až po 2-3 dňoch po údere. Miesto

úderu na tvári poškodenej nemuselo byť v čase vyšetrenia viditeľné, preto nie je popísané v lekárskych
správach z ktorých znalec vychádzal. Rovnako treba uviesť, že ambulantný nález V.. V. B., chirurga, je
z XX.XX.XXXX XX:XX hod., teda ani nie z dňa, kedy došlo k útoku, ale ani nasledujúceho dňa.
Tvrdeniam poškodenej nebol dôvod neveriť vzhľadom na existenciu dôkazov, ktoré tieto tvrdenia
poškodenej podporujú. Charakter zranení, ktoré poškodená utrpela vyplývajú jednak zo znaleckého

posudku znalca z odboru zdravotníctvo, z obsahu ktorého je zrejmé, že poškodená utrpela
poranenia: pohmoždenie hrudníka vľavo ľahkého stupňa, pohmoždenie ľavého ramena ľahkého stupňa,
pohmoždenie ľavého stehna ľahkého stupňa a vzhľadom na charakter uvedeného zranenia sa tak mohlostať najväčšou pravdepodobnosťou pri páde na schody z postoja, teda zranenia poškodenej mohli
vzniknúť tak ako to uvádza.
Výpoveď obžalovaného súd hodnotí ako tendenčnú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za

žalovaný skutok, a to vo vzťahu k výpovedi poškodenej v spojení so závermi znaleckého dokazovania.
Čo sa týka výpovede svedka Q. P., tento vypovedal všeobecne, a to tak že obžalovaný sa chcel dostať
domov, no nevedel sa tam z nejakého dôvodu dostať. Bol na boku od dverí, nevidel veľmi dobre, veľmi
tomu nevenoval pozornosť. Potom si pamätá jeho manželku, ktorá ho nechcela pustiť dnu, prišiel
tam aj jeho syn, ktorého ona volala, potom išli všetci dnu do domu, on išiel do parku a pokračoval vo

svojej práci. Jeho verziu súd považoval za tendenčnú s cieľom neškodiť obžalovanému s ktorým je v
kamarátskom vzťahu, a preto jej súd neuveril aj s poukazom na výpovede poškodenej a svedka M. T.,
ktorí zhodne tvrdili, že tento svedok sa v mieste a čase skutku nenachádzal a zároveň aj s poukazom
na závery znaleckého dokazovania ohľadom zranení poškodenej.
K právnej kvalifikácii skutku
Podľa§156odsek1Trestnéhozákonaktoinémuúmyselneublížinazdraví,potrestásaodňatímslobody

na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 156 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Podľa § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.
Podľa § 127 odsek 4 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v

priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom
pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá
právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Podľa § 123 odsek 1 Trestného zákona ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek
poškodenie zdravia iného.

Podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Pri trestnom čine ublíženia na zdraví je objektom ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek.
Ublížením na zdraví je porucha zdravia poškodeného, ktorá si objektívne vyžiadala lekárske vyšetrenie,

ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života
poškodeného. Pod pojmom nie na krátky čas sa rozumie doba okolo sedem dní.
Ide o úmyselný trestný čin, pri ktorom sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že smeroval k
spôsobeniu ublíženia na zdraví.
Subjektom prečinu ublíženia na zdraví môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt).

Skutok uvedený v skutkovej vete výroku o vine rozsudku napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, lebo obžalovaný
poškodenej úmyselne ublížil na zdraví.
Bolo preukázané, že obžalovaný spôsobil poškodenej pohmoždenie hrudníka vľavo ľahkého stupňa,
pohmoždenie ľavého ramena ľahkého stupňa a pohmoždenie ľavého stehna ľahkého stupňa, pričom

toto zranenie si vyžiadalo liečenie 10 dní. Toto zranenie bolo poškodenej spôsobené práve pádom
poškodenej na schody. Zranenie poškodenej si objektívne vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečenie, ktoré
presahuje dobu 7 dní, pričom táto skutočnosť vyplýva zo znaleckého posudku. Súd mal zároveň za
preukázané, že počas doby liečenia bola poškodená obmedzená v obvyklom spôsobe života.
Čo sa týka ujmy na zdraví u poškodenej, neboli pochybnosti v tom smere, že rozsah jej zranení podľa

záverov znaleckého posudku právne zodpovedá ublíženiu na zdraví, keďže v danom prípade adekvátna
doba liečenia bola cca 10 dní a počas nutnej doby liečenia bola poškodená obmedzená v obvyklom
spôsobe života.
Právna kvalifikácia konania obžalovaného aj podľa odseku 2 písmena a) ust. § 156 Trestného zákona s
poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného zákona je daná

tým, že obžalovaný trestný čin spáchal proti chránenej osobe, keďže poškodená bola vtom čase jeho
manželkou.
Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Tento záver vyplýva
aj zo spôsobu akým obžalovaný konal, keďže bol nahnevaný na poškodenú, ktorá ho nechcela vpustiť

do rodinného domu.
K výroku o treste
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie
trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiťochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba

páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní
druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu obžalovanému taktiež súd obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona

na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného
nezistil poľahčujúce okolnosti. Obžalovanému priťažuje, že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písmeno
m) Trestného zákona). Takto súd ukladal trest pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4
Trestného zákona a zvyšoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, čo pri
trestnej sadzbe prečinu, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, jeden rok až tri roky
a postupom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona jedna tretina predstavuje 8 mesiacov, takto súd ukladal

trest v rámci trestnej sadzby 20 až 36 mesiacov.
V ďalšom bral súd do úvahy, že za trestný čin, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, v zmysle §
34 ods. 6 Trestného zákona nebol súd povinný ukladať trest odňatia slobody a na strane druhej sa jedná
o trestný čin, za ktorý je možné uložiť peňažný trest, keďže sa jedná o prečin, a vzhľadom na povahu
spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.

Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení
Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo
zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre
zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a
základných zásad pre ukladanie trestov.

Súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu.
Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio
(subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie). Princíp ultima ratio, teda subsidiarity trestnoprávnej represie,
odmieta aj predstavu o všemocnosti trestnej represie, o tom, že všetky neduhy spoločnosti sa vyriešia

ich zaradením do trestného práva a že najlepšia prevencia je represia prostredníctvom trestného práva.
Tvrdosť trestu, sama o sebe, nezníži kriminalitu, tzv. preceňovanie trestnej represie.
Pri určovaní druhu trestu dospel súd k záveru, že u obžalovanému pre alternatívne spôsoby trestania
(peňažnýtrest),vzhľadomajnaprincípultimaratio,bolisplnenézákonnépodmienky.Vzhľadomnato,že
aj v trestnom rozkaze bol uložený peňažný trest, súd zotrval na tomto názore, a síce, že peňažný trest je

v danom prípade vhodným druhom trestu vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy
obžalovaného. Obžalovaný je starobný dôchodca s pravidelným mesačným invalidným dôchodkom
podľa výpisu zo Sociálnej poisťovne vo výške 306,80 eur mesačne. Na prevýchovu a nápravu
obžalovaného nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný a účel splní aj peňažný trest, aj napriek
tomu že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný síce bol viackrát, pričom predchádzajúce odsúdenia

obžalovaného sú už zahladené, iba posledný záznam v registri trestov sa týka prečinu podvodu, teda
nie násilnej trestnej činnosti, priestupkové konanie obžalovaného sa týkalo porušovania pravidiel cestnej
premávky a obžalovaný sa v dôsledku rok trvajúcej väzby v inej veci jednoznačne poučil. Z konania
obžalovaného nezostali poškodenej žiadne vážne trvalé následky. A tak mal súd za to, že vzhľadom
na osobu obžalovaného, ako aj na okolností prípadu, dôvod, pre ktorý došlo k spáchaniu skutku, teda

že napadnutiu predchádzalo správanie poškodenej snažiacej sa nevpustiť obžalovaného do rodinného
domu, v ktorom má evidovaný trvalý pobyt, súd považoval za dostatočný a v súlade so zásadami pre
ukladanie trestu, peňažný trest.
Ako náhradný trest pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu uložil súd obžalovanému trest
odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, nakoľko takto uložený náhradný trest zodpovedá podľa

názoru súdu požiadavkám pre uloženie náhradného trestu za peňažný trest.
Vedený vyššie rozpísanými úvahami považoval súd takto uložený trest za dostatočný tak na nápravu
obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá
potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie
účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.

K výroku o náhrade škody
S týmto trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie (konanie o náhrade škody), keďže si
poškodená, zdravotná poisťovňa ako aj sociálna poisťovňa uplatnili nárok na náhradu škody.Poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázal súd na civilný proces, keďže si nárok neuplatnila
včas, ani nevyčíslila výšku škody.
Vzhľadom k tomu, že nemožno pričítať obžalovanému celú dobu liečenia poškodenej s poukazom

na závery znaleckého dokazovania, bolo by potrebné vykonať k rozsahu škody ďalšie dokazovanie,
súd poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. a Sociálnu poisťovňu odkázal na civilný proces,
nakoľko dokazovanie v tomto smere by presahovalo potreby trestného konania a predlžilo by ho.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o

zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.