Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. marec 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117206626
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117206626.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci sporu žalobcu: W.. B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X.,
P., zastúpený: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanej: Provident
Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 50,- eur s
príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcasažalobouzodňa14.02.2017,doručenoutunajšiemusúdudňa15.03.2017,domáhavydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 50,- eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 50,- eur od 29.06.2016 až do zaplatenia, ako aj priznania
náhrady trov konania.

2. Spolu so žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.02.2017,
ktorým žiadal, aby bola uložená žalovanej povinnosť, aby pre účely zabezpečenia budúceho výkonu
rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi zložila do úschovy na Okresnom súde Trnava peňažnú sumu 50,-
eur, a to do 7 dní od doručenia uznesenia.

3. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalovanou X. o spotrebiteľskom

úvere č. XXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru. V
zmysle uvedenej zmluvy mu bol poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou: celková výška úveru
XXX,- eur, úrok 23,53 %, RPMN 70,38 %, výška týždennej splátky - prvých 59 po 11,21 eura, posledná
11,10 eura, počet týždenných splátok 60, celková čiastka splatná spotrebiteľom 672,49 eura. Uvedená
zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. V zmluve je nesprávne uvedená výška
RPMN, nie je uvedená výška splátok istiny, úrokov a poplatkov, nie je uvedená doba trvania zmluvy a

termín konečnej splatnosti, absentuje adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, je nesprávne a
zmätočne určená výška poplatkov. Spolu so Zmluvou žalobca so žalovanou dňa 05.01.2012 uzatvorili aj
Zmluvuozabezpečenísplátokúveru,závislúnazmluveoúvere,ktorájevabsolútnomrozporesdobrými
mravmi, v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskym zákonníkom. Na základe tejto
zmluvy žalovaná ako veriteľ poskytla žalobcovi službu: Prevzatie peňažnej sumy na úhradu splátok
úveru. Za tento balíček žalovaná zinkasovala odplatu vo výške 257,50 eura, týždennú splátku za službu

4,29 eura, ktorá pri týždennej splátke úveru 11,21 eura za úver predstavovala takmer 40 % navýšenie
splátok, ako aj nákladov spotrebiteľa. Žalobca ako spotrebiteľ tak platil za službu, ktorá v skutočnosti
neslúžilazáujmomspotrebiteľa,alenaopakslúžilazáujmomžalovanejakoveriteľa.Žalovanásatakýmto
spôsobom pokúša obchádzať zákon a úmyselne získavať od dlžníka vyššie plnenie, ako mu vyplýva zo
zákona, a preto Zmluva o zabezpečení splátok úveru predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a
je neplatná. Žalobca sa zrejmý nesúlad zmluvy so zákonom pokúsil so žalovanou riešiť mimosúdnou

cestou. Žalovaná bola predsporovou výzvou zo dňa 26.05.2016 upozornená na nedostatky a zrejmé
rozpory zmluvy so zákonom. Žalovaná svojou odpoveďou zo dňa 29.06.2016 vyjadrila svoj negatívnypostoj k doriešeniu danej veci k spokojnosti oboch strán mimosúdnou cestou, preto žalobca v záujme
ochrany svojich práv je nútený pristúpiť k tejto žalobe. Na základe vyššie uvedeného je zmluva a
poskytnutý úver zo zmluvy bezúročný a bez poplatkov. Žalobca mal tak povinnosť splatiť úver len do

výšky skutočnej istiny, ktorá sa rovná výške požičanej sumy úveru vo výške 500,- eur. Žalobca už
preplatil požičanú istinu minimálne o sumu 50,- eur. Žalobca ďalej žiadal súd, aby vyzval žalobcu (pozn.
správne zrejme žalovanú) na predloženie výpisu aktuálnej výšky splácania úveru zo strany žalovaných
(pozn. správne zrejme žalobcu), z ktorého bude zrejmé, v akej výške bol žalovanou úver poskytnutý,
stav splátok (koľko v skutočnosti žalovaní (pozn. správne zrejme žalobca) do dnešného dňa uhradili) a

aktuálny dlžný stav úveru. Žalobca ďalej uviedol, že preplatok vo výške 50,- eur tak zakladá bezdôvodné
obohatenie žalovanej na úkor žalobcu. Žalobca požaduje vrátiť preplatok späť z titulu bezdôvodného
obohatenia žalovanej spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,- eur
odo dňa 29.06.2016, keď žalovaná vyhotovila odpoveď na predsporovú výzvu (t.j. najneskôr v tento
deň už žalovaná vedela o bezdôvodnom obohatení a mala možnosť ho zaplatiť na účet žalobcu) až do
zaplatenia.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že žalovaná ako subjekt
dlhodobo pôsobiaci na slovenskom finančnom trhu začala ku koncu roka 2016 vyvíjať aktivity smerujúce
k ukončeniu činnosti na slovenskom trhu, a teda ktoré majú za následok dôvodnú obavu žalobcu,
že uspokojenie jeho pohľadávky zo strany žalovanej môže byť zmarené. Okrem vyhlásení, že

žalovaná už naďalej nebude pôsobiť na slovenskom finančnom trhu, žalovaná prestala poskytovať nové
spotrebiteľské úvery, pričom žalobca poukazuje na vyhlásenie umiestnené na oficiálnej webovej stránke
žalovaného, podľa ktorého žalovaná od 18.12.2015 vzhľadom k legislatívnym zmenám týkajúcim sa
poskytovania spotrebiteľských úverov pozastavila poskytovanie nových úverov. Ďalej žalobca uviedol,
že žalovaná napokon začala svoje „živé“ pohľadávky voči svojim klientom postupovať už na iné subjekty,

z čoho je zrejmé, že má záujem postupne úplne odísť zo slovenského trhu. Za účelom odchodu sa
žalovaná samozrejme potrebuje zbaviť svojho majetku, ktorý je tvorený najmä pohľadávkami voči tretím
osobám - klientom žalovanej. Uvedené je zrejmé aj z toho, že žalovaná prestala vykonávať svoju
hlavnú podnikateľskú činnosť, a teda nemá dôvod, aby ďalej na slovenskom trhu zotrvávala (keďže z
jej zotrvaním by boli spojené len ďalšie náklady). V súčasnosti žalovaná nemá na území Slovenskej

republiky žiaden nehnuteľný majetok, jej imanie je tvorené finančnými prostriedkami na jej bankových
účtoch a väčšinový podiel jej majetku tvoria nesplatené pohľadávky voči svojim klientom (ktoré môže
a aj reálne odpredáva tretím osobám). Dôležitou skutočnosťou podľa žalobcu je tiež to, že žalovaná
má viacero (stovky, resp. tisíce) splatných záväzkov voči svojim klientom, ktorí preplatili svoje úvery
(ktoré sa z dôvodu nezákonnosti v zmysle zákona považujú za bezúročné a bez poplatkov) a na ktorých

sa bezdôvodne obohatila. Žalovaná si je dobre vedomá tejto skutočnosti a aj z tohto dôvodu a za
účelom minimalizácie náhrad sa pravdepodobne rozhodla postupovať tak, ako je uvedené na webovej
stránke žalovanej. V tejto súvislosti si dovoľuje žalobca poukázať na to, že pohľadávka žalobcu v
tejto veci je absolútne zrejmá. Žalovaná má vedomosť o tom, že by mala žalobcovi uhradiť na účet
pohľadávku predstavujúcu bezdôvodné obohatenie (rovnako ako aj stovkám ďalších osôb), avšak plniť

odmieta a pokúša sa čo najviac oddialiť právoplatnosť súdnych rozhodnutí, ktoré by tretím osobám
priznávalivočižalovanejakékoľveknároky.Žalobcaďalejuviedol,žežalovanánemáokremobchodného
podielu, pohľadávok voči svojim klientom a finančných prostriedkov na svojich účtoch žiaden iný
majetok, čo samo o sebe odôvodňuje obavu, že bez nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia,
výkon súdneho rozhodnutia formou exekúcie o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi dlžnú

sumu (pohľadávku) bude ohrozený, čím je daná podmienka potreby neodkladnej úpravy pomerov.
Neodkladnéopatreniepožadovanézostranyžalobcuvtejtovecinemožnovžiadnomprípadepovažovať
za neprimerané, keďže žalovaná môže kedykoľvek dosiahnuť jeho zrušenie jednoducho tým, že splní
pohľadávku na účet žalobcu. Pohľadávka žalobcu pritom existuje bez ohľadom na rozhodnutie súdu v
tejto veci - vyplýva priamo zo zákona, ako sankcia za porušenie povinností pri uzatváraní úverových

zmlúv zo strany žalovanej. Taktiež je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že výlučne z dôvodu protiprávneho
konania žalovanej nastal stav, kedy nedobromyseľný subjekt, ktorý porušil svoju povinnosť (žalovaná)
je oprávnený disponovať finančnou hotovosťou v rámci svojich aktivít (a teda z tohto finančného obnosu
profitovať), ktorá však po právnej stránke prislúcha poškodenému subjektu, ktorý (ako dobromyseľný
subjekt) zároveň finančnú hotovosť (na ktorú má žalobca oprávnený nárok) užívať jednoducho nemôže.

5. Súd sa oboznámil so žalobou, prílohami, ako aj návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila
peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.(1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,

na ktoré sa odvoláva. (2)

10. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1)
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2)

11. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

12. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

(1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej. (2)

13. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

14. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie

takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej
nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie
má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie
je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o

nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia
je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov
strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie

je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným
opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma
povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá

strana.

15. Neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho nariadenie prichádza
do úvahy v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri rozhodovaní o ňomsa dokazovanie nevykonáva. Keďže žalobcom navrhované neodkladné opatrenie sleduje zaistenie
budúceho výkonu rozhodnutia, je potrebné osvedčiť okrem dôvodnosti a trvania nároku i to, že existuje
bezprostredné reálne nebezpečenstvo zmarenia tohto výkonu. Nie je možné nariadiť neodkladné

opatrenie len na základe tvrdení bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

16. Súd mal v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z príloh k žalobe a návrhu za
osvedčené,žedňaXX.XX.XXXXbolamedzižalobcomakodlžníkomažalovanouakoveriteľomuzavretá
Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového

spotrebiteľského úveru vo výške 500,- eur pri úroku 23,57 %, RPMN 70,38 %, s výškou týždennej splátky
priprvých59splátkachvovýške11,21euraapriposlednejsplátkevovýške11,10eura,stým,žecelková
čiastka splatná spotrebiteľom je vo výške 672,49 eura. Ďalej žalobca osvedčil, že dňa 05.01.2012
bola medzi zmluvnými stranami uzavretá tiež Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej
žalovaná poskytla žalobcovi službu prevzatia peňažnej sumy na úhradu splátok úveru, za odmenu vo
výške 257,50 eura, splatnú v 59 splátkach vo výške 4,29 eura a v poslednej splátke vo výške 4,39 eura.

Žalobca považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, preto sa v konaní domáha vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 50,- eur, o ktorú sumu (minimálne) úver preplatil, pričom priložil vypísanú kartu
splátok. Vydania neodkladného opatrenia sa žalobca domáha z obavy, že podľa žalobcu žalovaná vyvíja
aktivity smerujúce k ukončeniu činnosti na slovenskom trhu, postupuje pohľadávky na iné subjekty,
nemá na území Slovenskej republiky žiaden nehnuteľný majetok, väčšinový podiel jej majetku tvoria

nesplatené pohľadávky voči jej klientom, má viacero splatných záväzkov voči svojim klientom, ktorí
preplatili svoje úvery, z čoho má žalobca obavu, že uspokojenie jeho pohľadávky zo strany žalovanej
môže byť zmarené.

17. V žalobe žalobca dostatočne opísal a listinami podložil skutočnosti hodnoverne osvedčujúce

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čím bol naplnený jeden z predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže bolo osvedčené, že medzi stranami sporu bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o zabezpečení splátok úveru, v súvislosti s uzavretím ktorých
zmlúv a plnením na ne, sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Nebol však naplnený
ďalší predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a síce dôvodnosť žalobcovej obavy, že

exekúcia bude ohrozená.

18. Žalobca založil dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho
žalovanej zložiť do úschovy súdu celú žalovanú istinu na tlačových informáciách z februára 2016,
t.j. spred viac ako roka, z ktorých však dôvodnosť jeho obavy nevyplýva. V správach sa uvádza,

že spoločnosť žalovanej sa rozhodla ukončiť poskytovanie úverov do domácností prostredníctvom
siete obchodných zástupcov na Slovensku a neponúkať ďalej ani úver na účet, avšak tiež sa v nej
uvádza, že žalovaná vyhodnocuje možnosti alternatívnych biznis modelov popri výbere splátok od ich
súčasných zákazníkov. Z uvedených, i tak neaktuálnych, správ teda (okrem titulky) nevyplýva, že by
žalovaná končila činnosť na slovenskom trhu. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že žalovaná začala svoje

„živé“ pohľadávky voči svojim klientom postupovať na iné subjekty, toto tvrdenie žalobca neosvedčil,
nakoľko z predloženého dôkazu (Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016) nevyplýva,
koľko pohľadávok spoločnosti žalovanej bolo postúpených na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská
republika s.r.o.. Avšak ani hromadnejšie postupovanie pohľadávok by nebolo dôvodom pre nariadenie
neodkladného opatrenia, nakoľko samotné postúpenie pohľadávok žalovanej voči spotrebiteľom na

uvedenú spoločnosť neosvedčuje tvrdenie žalobcu o odchode žalovanej zo slovenského trhu. Uvedený
postupník (KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.) sa totiž zaoberá vymáhaním pohľadávok, pričom
súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že viacero dodávateľov postupuje na túto spoločnosť svoje
pohľadávky voči spotrebiteľom (napr. Slovenská sporiteľňa, Všeobecná úverová banka, a.s., ...), pričom
uvedené neznamená, že končia so svojou podnikateľskou činnosťou. Okrem toho súd poukazuje na

to, že sám žalobca uvádza, že žalovaná má finančné prostriedky na svojich účtoch, pričom žiadnym
spôsobom neosvedčil svoje tvrdenie, že by sa týchto mala zbavovať. Tvrdenia žalobcu v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia o zbavovaní sa majetku žalovanou a jej odchode zo slovenského
trhu, tak nie sú ničím osvedčené, a zostávajú len domnienkami žalobcu, ktoré pre vydanie neodkladného
opatrenia nepostačujú.

19. Predpokladom na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia je v danom prípade obava,
že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, pričom žalobcom uvádzané skutočnosti v návrhu nie
je možné považovať za také, ktoré by osvedčovali dôvodnosť obavy žalobcu. Žalobca neosvedčil, žežalovaná podniká konkrétne kroky smerujúce k zbaveniu sa jej hnuteľného a nehnuteľného majetku, a že
by sa takýmto konaním podstatnou mierou znížila hodnota majetku žalovanej, čím by bolo odôvodnené
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na

nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by
bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovanej, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jej
majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje jej majetkové pomery (porovnaj rozhodnutie NS SR sp.zn. 5 Obo 144/97), čo
však žalobca neosvedčil.

20. Vzhľadom k uvedenému, súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na nariadenie neodkladného
opatrenia,pretosúdnávrhžalobcunanariadenieneodkladnéhoopatreniavovýrokuuzneseniazamietol.

21. Nakoľko nejde o konečné rozhodnutie, o nároku na náhradu trov konania o tomto neodkladnom
opatrení súd rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).